Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. marec 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/159/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116215390
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116215390.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci žalobcu: O. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, Ž., práv. zast.: STEHURA & partners, s.r.o., so sídlom Fraňa
Kráľa 2080, Čadca, proti žalovanému : PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom: Pribinova 25, 824 96
Bratislava, IČO: 35 792 752, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom:
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.10.2011 uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným j e n e p l a t n á.

Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v anáhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu dňa 09.06.2016 sa žalobca domáha určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy
č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 26.10.2011 je neplatná.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 17.10.2011 so žalovaným uzatvoril zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX na sumu 1.500,- eur. Súčasne so zmluvou mu bola daná na
podpis dohoda o zrážkach zo mzdy, a hoci bola na samostatnej listine, so žalobcom nebola individuálne
dohodnutá a bola žalovaným vopred pripravená na formulári. Spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho
vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom výkon zrážok zo mzdy je súkromným
procesom,ktorýnepodliehažiadnejautorizáciiaverifikáciiprimeranostiaspotrebiteľmôžebyťvystavený

neprimeranému riziku zo strany dodávateľa. Z tohto dôvodu ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Žalobca poukázal na záver komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a
nekalých obchodných praktík predávajúcich zo dňa 21.01.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, kde
pod bodom 9 vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy komisia konštatovala, že uvedená podmienka
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému siahnuť na
majetkové práva dlžníka aj vtedy, ak si nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl a neplatných úkonov, čo

spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech žalobcu a žalobca bol nútený sa takému konaniu podriadiť
bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl a z tohto dôvodu je dohoda o
zrážkach zo mzdy ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. Súčasne s podaním žaloby žiadal
žalobca vydať neodkladné opatrenie.

3. Súd uznesením č.k. 13C/159/2016-10 zo dňa 23.06.2016 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým

žalovanému nariadil zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.10.2011
a zamestnávateľovi žalobcu nariadil sa zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa dohodyo zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.10.2011, a to až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej. Proti tomuto uzneseniu nebolo podané odvolanie.

4. Žalovaný počas konania uvádzal, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným zabezpečovacím
prostriedkom úhrady pohľadávky, pre ktorého uzatvorenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke
nevyžaduje ani nepredpokladá. Nesúhlasil s tým, že žalovaný mal byť nútený uzavrieť dohodu o
zrážkach zo mzdy, keďže skutočnosť, že žalovaný ako spôsob zabezpečenia záväzkov z úverovej
zmluvy požadoval uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nespĺňa ani jeden z príkladov nezákonného

vnútenia alebo obmedzovania slobodnej vôle. Právna úprava účinná v čase uzavretia zmluvy neurčila
žiaden zákaz týkajúci sa zabezpečenia formou dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca nemusel, pokiaľ
mu podmienky pre získanie úveru od žalovaného nevyhovovali, žiadať úver od žalovaného. Fakt, že
dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou vylučuje aj to, že ide o spôsob
zabezpečenia upravený právnou úpravou. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zák.č. 438/2015 Z.z.,
ktorým sa dopĺňa zákon o spotrebiteľských úveroch, pričom bolo zakotvené, že záväzky z úverovej

zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Súčasne
žalovaný poukazoval na to, že žalobca vopred vedel, že sa bude uzatvárať dohodu o zrážkach zo
mzdy, bol mu predložený návrh tejto dohody, pričom žalobca nepopiera, že by si buď dohodu o zrážkach
zo mzdy alebo predzmluvný formulár nemal možnosť prečítať. Ak žalobca tvrdí, že prostredníctvom
dohody o zrážkach zo mzdy sa môžu vymôcť nároky z neprijateľných zmluvných podmienok, potom

žalobu mal smerovať voči takýmto podmienkam. Na použitie inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy sa
neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ani žiadna kontrola súdom, ale existencia právnej skutočnosti,
napr. nesplácanie dohodnutých splátok Vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy žiadny zákaz
alebo obmedzenie nebolo zavedené, a preto je dohoda o zrážkach zo mzdy prípustným prostriedkom
zabezpečenia. Ďalej poukázal na to, že určenie zabezpečovanej pohľadávky nemusí byť v zmysle

zákonnej úpravy len číselné, ale môže byť uskutočnené každým spôsobom, na základe ktorého sa
pohľadávka dá identifikovať, a preto môže byť identifikovaná i identifikovaním právneho vzťahu, z
ktorého pohľadávka vzniká. Dohoda o zrážkach zo mzdy vymedzuje pri označení pohľadávky to, aký
právny vzťah je dôvodom vzniku pohľadávky a tiež to, na základe čoho konkrétne pohľadávka vznikne
( úver, revolving).

5. K vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol ešte toľko, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je založená
na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške jeho pohľadávky
a príslušenstva. Ak by žalovaný nemal dohody o zrážkach zo mzdy, musel by si svoj nárok uplatniť na
súde, kde by bol pravdepodobne neúspešný, a preto žalovaný vedomý si tejto skutočnosti, uplatňuje

svoj nárok na základe dohody o zrážkach zo mzdy bez súdnej kontroly. Uvedené potvrdzuje aj fakt, že
vykonávaním zrážok na základe dohody došlo k plneniu bez právneho dôvodu, pričom vydania tohto
plnenia sa žalobca domáha v konaní sp.zn. 42Csp/79/2016.

6. Súd nariadil pojednávanie na deň 09.03.2017, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu.

Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil a súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho
neprítomnosti.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a
výsluchom žalobcu, ktorý na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Nad rámec tvrdení uvedených v

žalobe prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, nakoľko
je neprijateľná zmluvná podmienka. Odôvodnil naliehavý právny záujem, ktorý vyvodzuje z právnych
predpisov,ktorépriamoumožňujúdomáhaťsaurčenianeprijateľnostizmluvnejpodmienky asúčasneho
odôvodnil aj tým, že určením neplatnosti dohody sa dosiahne stav, kedy zamestnávateľ žalobcu nebude
môcť už vykonávať zrážky zo mzdy, nakoľko nikto okrem súdu nemôže tieto zrážky zo mzdy zastaviť.

Uviedol tiež, že zatiaľ neprávoplatným rozsudkom sp.zn. 42CSp/79/2016 vo veci Okresný súd Žilina
rozhodol, že práve žalovaný má vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, nakoľko predmetná dohoda
o zrážkach zo mzdy, ktorá zabezpečuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere, je bezúročná, bez poplatková,
čiže žalobca už platil bez právneho dôvodu žalovanému, čiže aj tieto zrážky zo mzdy boli vykonávané
bez právneho dôvodu. I tento objektívny stav vyvoláva neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky, kedy

súd zatiaľ neprávoplatne konštatoval plnenie bez právneho dôvodu, pričom táto dohoda umožňuje, aby
bolo strhávané zo mzdy žalobcu. Mzda predstavuje základný prostriedok na uspokojenie základných
životných potrieb žalobcu. Z tohto preto tiež žalobca vyvodzuje naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti dohody.8. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

9. Medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX dňa 26.10.2011, na základe ktorej žalovaný žalobcovi poskytol
finančné prostriedky vo výške 1.500,- eur, ktoré sa žalobca zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach
vo výške 80,37 eur, pri úrokovej sadzbe 70,01% ročne. S uzavretím úverovej zmluvy žalobca so
žalovaným uzavrel aj dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX podľa ustanovenia § 551 zák. č.

40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ). Súčasťou
dohody je ustanovenie, že spoločnosť (žalovaný) má / bude mať pohľadávku, ktorá vznikne tým, že
žalovaný poskytne na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX dlžníkovi
čiastku vo výške 1.500,- eur. Pohľadávky žalovaného voči žalobcovi zabezpečené touto dohodou
sú tvorené úverom, vrátane všetkých prípadných revolvingov poskytnutých žalobcovi, príslušenstvom
úveru, prípadne zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré žalovanému preukázateľne vznikli v súvislosti s

vymáhaním pohľadávok a ďalšími prípadnými pohľadávkami žalovaného voči žalobcovi, ktoré vyplynú/
vzniknú na základe alebo v súvislosti s uvedenými zmluvami prípadne dodatkami. Dohoda obsahovala
ustanovenie, na základe ktorého je zamestnávateľ žalobcu povinný vykonávať v prospech žalovaného
mesačné zrážky zo mzdy žalobcu v riadnom výplatnom termíne a odvádzať ich na určený bankový účet
žalovaného vo výške 80,37 eur. Dohoda obsahovala ďalej ustanovenie, podľa ktorého, strany výslovne

súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške,
alebo bude vo výške nižšej, bude za účelom vyrovnania pohľadávok výška mesačnej zrážky zo mzdy v
nasledujúcom mesiaci či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku a to na najvyššiu prípustnú výšku v
zmysle zákona a to až do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní.

10. Dňa 13.08.2014 adresoval žalovaný zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o vykonávanie zrážok zo
mzdy žalobcu, v ktorom požiadal zamestnávateľa o vykonávanie zrážok od najbližšieho výplatného
termínu, pričom dlh žalobcu vyčíslil na sumu 1.290,29 + úrok z omeškania. Požiadal zamestnávateľa
žalobcu, aby v mesiaci 09/2014 vykonal zrážku zo mzdy za mesiace 06, 07/2014 v sume 155,85 eur,
v mesiaci 10/2014 vykonal zrážku za mesiace 08,09/2014 v sume 160,74 eur, v mesiaci 11/2014

vykonal zrážku za mesiace 10,11/2014 v sume 160,74 eur a ostatné zrážky, aby vykonal vo výške
80,37 eur mesačne. Z predloženého potvrdenia zamestnávateľa vyplýva, že zamestnávateľ žalobcu
pristúpil k vykonaniu zrážok z jeho mzdy, pričom celkovo mu za účelom úhradu dlhu zo zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX zrazil zo mzdy sumu 863,74 eur, a to v mesiaci 08/14 a potom v mesiacoch 10/2014 až
04/2016nepretržitekaždýmesiac,vsumáchuvedenýchvprehľadenač.l.8spisu. Vkonanívedenomna

tunajšom súde pod sp.zn. 42Csp/79/2016 sa žalobca domáha voči žalovanému vydania bezdôvodného
obohatenia na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktoré konanie doposiaľ nie je právoplatne
skončené (bol vydaný rozsudok, ktorým bolo žalobe vyhovené v celom rozsahu, proti ktorému podal
žalovaný včas odvolanie).

11. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 551 OZ, (1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom
a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone
rozhodnutia. (2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa

platiteľovi dohoda predložila. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri
výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

Podľa§52OZ,(1)Spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
aleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.(3)Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v

rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

12. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového
hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského
práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným.
Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym

spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie respektíve
odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho
prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát,
podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a
to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu

skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so
zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre
takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa,
pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment
prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto kogentnej právnej úpravy je teda

snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených
v občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá zhoršuje postavenie spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie
je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal

menej práv ako dodávateľ. V prejednávanej veci ide nepochybne o spotrebiteľský vzťah, nakoľko
žalobca vystupoval ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Na druhej strane žalovaný vystupoval v pozícii dodávateľa, nakoľko
poskytovanie úverov a pôžičiek realizoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Preto právnu úpravu
týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv súd nielenže môže, ale aj musí aplikovať.

13. Súd uzavrel, že v danom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobcu preukázaný tým,
že žalovaný preukázateľne uskutočnil realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza bez
právneho dôvodu (akéhokoľvek rozhodnutia súdu alebo inej inštitúcie) k zásahu do majetkovej sféry
žalobcu, pričom jeho zamestnávateľ musí rešpektovať uzatvorenú dohodu o zrážkach zo mzdy a

žalovaný sa tak môže na úkor žalobcu bezdôvodne obohacovať. Za určovaciu žalobu považuje súdna
prax aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov ochrany
spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné
skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný
podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Pri skúmaní

podmienok uvedených v § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, umožňujúcich riešenie práva
súdnym rozhodnutím, treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy spotrebiteľa (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje
predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie
poslednom rade i domáca právna úprava) je daný, nakoľko bez určenia neplatnosti dohody by právne

postavenie žalobcu ako dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené jeho právo na disponovanie
s vlastnou mzdou.

14. V prejednávanej veci súd konštatuje, že pre dohodu zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací
prostriedok peňažnej pohľadávky platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda musí

obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené
náležitosti dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX neobsahovala. Dohoda neobsahovala
výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku ( existujúce,
budúce, podmienené záväzky v neurčitej výške). Vymedzenie zabezpečovacej pohľadávky, akopohľadávky z úveru, vrátane revolvingov, prípadne zmluvné pokuty a prípadne jeho ďalšie pohľadávky
voči žalobcovi, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov, je neurčité, a preto
neplatné s poukazom na § 37 ods. 1 OZ, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,

určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť
zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť
vôľu, uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa
§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občiansko-právnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahoch,
majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a

neprislúcha mu právo jednostranne určovať, pre ktoré pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti
vzniknú, sa budú realizovať zrážky zo mzdy v prospech veriteľa. To je prvý dôvod, pre ktoré je dohoda
o zrážkach zo mzdy neakceptovateľná a s poukazom na uvedené neplatná. Pri uzatváraní dohody
dlžník, musí vedieť druh pohľadávky, ktorú zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy. Suma 1.500,-
eur v bode I. dohody bola uvedená len v súvislosti s označením poskytnutého úveru, táto suma
nepredstavuje výšku pohľadávky, ktorá môže byť zrážaná zo mzdy dlžníka (táto v skutočnosti je oveľa

vyššia, navýšená o úroky či sankcie). Neurčité je aj zmluvné dojednanie v článku II. dohody týkajúce
sa výšky splátok (teda rozsahu uhradzovacej funkcie zabezpečovacieho inštitútu zrážok), podľa ktorého
ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na
dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Ide o jednostranné,
neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, lebo má byť uspokojený aj nad dohodnutú výšku

mesačnej zrážky. Je neprípustné navyšovať zrážky zo mzdy nad dohodnutú výšku, pretože potom to
predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy - teda uvedenie výšky mesačných
zrážok. Vzhľadom na to, čo súd uviedol v tomto odseku odôvodnenia sa súd nestotožňuje s argumentmi
žalovaného, že na dostatočné určenie zabezpečovanej pohľadávky postačuje jej vymedzenie titulom jej
vzniku (teda, že stačí uviesť, z akého právneho vzťahu táto pohľadávka vznikne).

15. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje
formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, jej obsah žalobca nemal možnosť ovplyvniť,
jej obsah sa neprispôsobuje okolnostiam prípadu. Ani sám žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobcu,
že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy bolo podmienkou poskytnutia úveru (žalovaný spochybnil len

nanútenie a nátlak pri uzavretí tejto dohody), sám žalovaný uviedol, že pri podpise zmluvy požadoval
za účelom zabezpečenia záväzkov a návratnosti úveru uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, čo mu
právna úprava nezakazuje, z čoho je zrejmé, že pokiaľ žalobca chcel úver od žalovaného získať, nemal
inú možnosť, ako len pristúpiť na podpísanie dohody o zrážkach (buď podpíše dohodu a dostane
úver, alebo ju nepodpíše a veriteľ mu úver neposkytne). V deň podpisu zmluvy o revolvingovom úvere

žalobca podpísal na samostatnej listine aj dohodu o zrážkach zo mzdy, podľa ktorej súhlasil, aby
mu boli vykonané zrážky zo mzdy minimálne vo výške 80,37 eur , podpísal, že s dohodou súhlasí
a že veriteľ je oprávnený predložiť túto dohodu zamestnávateľovi kedykoľvek v priebehu platnosti
zmluvy o úvere. Spotrebiteľ uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je tak chtiac - nechtiac nútený
kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej

zamestnávateľovi bez súdnej kontroly podmienok obsiahnutých v zmluve. Podpisom sa musel žalobca
podrobiť vykonávaniu zrážok bez toho, aby mohol zabrániť ich vykonávaniu v tých prípadoch, ak sú
zrážky uplatňované veriteľom napríklad aj z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti
zmlúv pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi, resp. z iných dôvodov. Naozaj môže nastať,
ak už nenastala, situácia, v ktorej si veriteľ môže vymôcť celú pohľadávku voči dlžníkovi pomocou

zrážok z dlžníkovej mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu značne prekračovať sumu, ktorú
by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri náležitom súdnom preskúmaní nekalostí a podmienok zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, pričom spotrebiteľ musí vynaložiť značné úsilie pre to, aby získal takto zaplatené
prostriedky späť a môže byť od takého postupu odradený neprimeranými nákladmi a ťažkosťami. Inštitút
zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej je

založená na nekalých podmienkach. Žalovaný v prejednávanom prípade navyše ani nepreukázal, že by
prípadne poskytol žalovanému inú alternatívu zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, jednoducho,
so zmluvou o úvere žalobca musel pristúpiť na takúto formu zabezpečenia záväzku. Žalovaný navyše
nepreukázal a ani netvrdil, že žalobcu poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy,
hoci je uvedený postup osobitne dôležitý v prípade spotrebiteľských zmlúv. S poukazom na uvedené

dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje aj neprijateľnú zmluvnú podmienku
v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobca ako spotrebiteľ bol nútený dohodu vo vzťahu k žalovanému ako
veriteľovi podpísať. Tomu nebráni ani fakt, že dohoda o zrážkach zo mzdy a úverová zmluva sanenachádza na jednej listine a neobsahuje iba jeden podpis žalobcu. V tejto súvislosti súd poukazuje
podporne aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých
obchodných praktík predávajúcich pri MS SR zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98, 113,

179, ktorým v bode 9 komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa
§ 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou
podmienkouspôsobujúcouhrubúnerovnováhuvprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľaaje
v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka , keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku záväzku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.

16. Vzhľadom na vyššie popísané skutočnosti súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy č.
XXXXXXXXXX je neplatná. Preto súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Žalobca
bol v konaní plne úspešný, keďže súd jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu, a preto má voči žalovanému
ako neúspešnej sporovej strane nárok na náhradu trov v konania v rozsahu 100%. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle §
262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.