Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. november 2018

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 8P/101/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6318201119
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: PhDr. JUDr. Silvio Boleček, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2018:6318201119.2

Uznesenie

Okresný súd Brezno, sudcom PhDr. JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci starostlivosti o
maloletého V. S., narodeného X. B. XXXX, bytom M., E. Y. XX/X, zastúpený kolíznym opatrovníkom
Úradom práce sociálnych vecí a rodiny A., syna V. Z., nar. X. B. XXXX, bytom M., E. Y. XX/X a X. S.,
nar. XX. P. XXXX, bytom M., E. Y. XX/X, o návrhu navrhovateľky B. X., nar. XX. V. XXXX, bytom A., na
zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

Súd maloletého V. S., nar. X. B. XXXX z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti tety maloletého
B. X., nar. XX. V. XXXX, bytom E. Y. XX/X, M., ktorá je oprávnená a povinná zabezpečovať starostlivosť
o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého; zastupovať ho a spravovať jeho majetok v
bežných veciach, počnúc právoplatnosťou tohto uznesenia.

II. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého V. S., nar. 4. B. 2008 sumou 28,08

Eur mesačne, a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu výživným vo výške 30% z takto zmeneného
životného minima, ktorú bude poukazovať vždy do 15-teho dňa každého mesiaca dopredu počas trvania
náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti maloletého Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny A., po dovŕšení plnoletosti maloletého priamo do rúk V. S., počnúc právoplatnosťou tohto

uznesenia.

III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého V. S., nar. X. B. XXXX sumou 28,08
Eur mesačne, a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu výživným vo výške 30% z takto zmeneného
životného minima, ktorú bude poukazovať vždy do 15-teho dňa každého mesiaca dopredu počas trvania

náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti maloletého Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny A., po dovŕšení plnoletosti maloletého priamo do rúk V. S., počnúc právoplatnosťou tohto
uznesenia.

IV. Súd r u š í neodkladné opatrenie vydané Okresným súdom Brezno č.k. 1P/19/2018-20 zo dňa
28.03.2018, počnúc právoplatnosťou tohto uznesenia.

V. Styk rodičov s maloletým súd n e u p r a v u j e .

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14. mája 2018 sa navrhovateľka B. X. domáhala toho,
aby súd maloletého V. S. zveril do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Matka maloletého bola dňa XX.

V. XXXX vzatá do väzby a otec maloletého je ťažko zdravotne postihnutý a sám mu nevie zabezpečiťosobnú starostlivosť. Od uvedeného dňa sa ona sama stará o maloletého. Maloletý ju pozná a tiež
prostredie, v ktorom žije.

2. Súd uvedený návrh posúdil ako návrh na zverenie maloletého V. S. do náhradnej osobnej starostlivosti
navrhovateľky.

3. Matka maloletého s návrhom súhlasila.

4. Otec maloletého sa napriek výzve k návrhu písomne nevyjadril.

5. Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania uviedol, že navrhovateľka zvláda starostlivosť
o maloletého na výbornej úrovni.

6. Súd vytýčil pojednávanie na deň 19. septembra 2018 a na deň 14. novembra 2018, vykonal

dokazovanie výsluchom navrhovateľky a výsluchom maloletého V. S., oboznámením sa s listinnými
dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Navrhovateľka B. X. na pojednávaní naďalej trvala na svojom návrhu. Uviedla, že maloletý je v jej
starostlivosti odo dňa XX. V. XXXX, kedy matku zobrali do väzby. Navrhovateľka spolu so svojim mužom

a ich dvomi deťmi a s maloletým V. a jeho otcom bývajú v dome, ktorý vlastní maloletý V.. Navrhovateľka
je nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 180 Eur. Jej manžel má netto mesačný
príjem 500 Eur. Všetky výdavky spojené s bývaním uhrádza jej manžel. Maloletý V. navštevuje 4. ročník
základnej školy. V škole mu navrhovateľka platí stravu vo výške 26 Eur mesačne, za školský klub 4 Eur
mesačne, za školské pomôcky 15 Eur mesačne, za cestovné 25 Eur mesačne a poplatok ZRPŠ 10 Eur

ročne. Náklady na stravu maloletého navrhovateľka vyčíslila na sumu 100 Eur mesačne a na hygienu
a ošatenie dáva sumu 70 Eur mesačne. Taktiež mu hradí mesačný paušál za mobil vo výške 20 Eur.
Maloletému dáva vreckové 50 Eur mesačne. Otec maloletého má dôchodok 850 Eur mesačne, pričom
jej pomáha s nákladmi na domácnosť, a zvyšok svojho príjmu dáva na advokátov, ktorí zastupujú matku
maloletého v trestnom konaní.

8. Maloletý V. S. na pojednávaní uviedol, že býva so svojim otcom, tetou - navrhovateľkou, jej mužom,
ich deťmi v rodinnom dome. O neho sa stará navrhovateľka. Ráno mu raňajky robí navrhovateľka, alebo
otec, po návrate zo školy mu s úlohami pomáha bratranec, alebo jeho otec. Víkend trávi s otcom, alebo
s navrhovateľkou. On osobne chce zostať v starostlivosti navrhovateľky.

9. Matka maloletého je vo väzbe odo dňa XX. V. XXXX.

10. Otec maloletého poberá podľa tvrdenia navrhovateľky dôchodok z iného štátu Európskej únie vo
výške 850 Eur, avšak je osoba zdravotne ťažko postihnutá, má svalovú dystrofiu.

11. Navrhovateľka B. X. nemá záznam v registri trestov - hľadí sa na ňu ako netrestanú, zdravotný
stav má dobrý, osoby tvoriace s navrhovateľkou spoločnú domácnosť písomným prejavom vôle vyjadrili
súhlas s jej návrhom.

12. Podľa § 44 Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
zákon o rodine), náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich
a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov
o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná
starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť

len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym
rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej
fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c)
ústavná starostlivosť. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy
prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

13. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilitaprostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

14. Podľa § 45 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté
dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže
stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na
právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú

osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú
starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu,
nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti
na čas trvania odňatia dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.

Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého
dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území
Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo
súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území
členského štátu Európskej únie. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do

náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo
maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť
o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté
dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je
povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné

premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o
mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným
premiestnením.Právozastupovaťmaloletédieťaaspravovaťjehomajetokmáibavbežnýchveciach.Ak
táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach
nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom

rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane
použijú ustanovenia § 32 a 33. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z
rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené,

nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
Vyživovaciapovinnosťrodičovvočimaloletémudieťaťurozhodnutímsúdupodľaodseku1nezaniká.Súd
prirozhodovaníozverenímaloletéhodieťaťadonáhradnejosobnejstarostlivostiurčírodičomaleboiným
fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti
a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti,

najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení
plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec
rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám
povinnýmposkytovaťmaloletémudieťaťuvýživnéuložípovinnosť,abyvýživnépoukazovaliosobe,ktorej

bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Súd najmenej raz za šesť mesiacov
zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré
súoboznámenéspomermimaloletéhodieťaťa,výkonnáhradnejosobnejstarostlivosti,atonajmäkvalitu
starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú
starostlivosť o maloleté dieťa.

15. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa (a),
zastupovanie maloletého dieťaťa (b), správa majetku maloletého dieťaťa (c).16. Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú
prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy

skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do
pestúnskej starostlivosti.

17. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

20. Podľa § 81 ods.1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o

uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

21. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

22. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

23. Maloleté dieťa môže byť zverené do náhradnej osobnej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má

spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a
morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude
náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

24. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 45 Zákona o rodine vyplýva, že na zverenie

maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti musí byť splnená podmienka, spočívajúca v
záujme dieťaťa na takomto opatrení. Záujem dieťaťa je pritom nutné posudzovať objektívne a je daný
najmä vtedy, keď rodičia porušujú svoje rodičovské práva a povinnosti (medzi ktoré patrí sústavné a
dôsledné zabezpečovanie starostlivosti o výchovu dieťaťa, jeho zdravie, výživu), keď rodičia nie sú
schopní poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť alebo starostlivosť o dieťa zanedbávajú, v dôsledku

čoho môže byť výchova dieťaťa vážne ohrozená.

25. Rodičia výchovu maloletého nezabezpečujú. Matka maloletého s návrhom súhlasila. Pre všestranný
a harmonický vývin maloletého je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou
dieťaťa. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že starostlivosť o maloletého V. rodičia

nezabezpečujú. Matka maloletého je vo väzbe a teda jej osobná sloboda je týmto výrazným zásahom
obmedzená. Otec maloletého má vážne zdravotné postihnutie, bohužiaľ brániace mu poskytovať
starostlivosť v rozsahu v akom to maloletý pre svoj všestranný vývin potrebuje. Otcovi slúži ku cti, že aj
napriek svojmu zdravotnému handicapu sa v rámci svojich obmedzených možností snaží maloletémuvytvoriť rodinné prostredie. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd konštatoval, že je
v záujme maloletého, aby bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti - navrhovateľky B. X.,
pričom súd zohľadnil aj názor maloletého V.. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že

na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti sú splnené zákonné podmienky. Súd preto
návrhnazvereniemaloletéhoV.donáhradnejosobnejstarostlivostiB.X.považovalzadôvodnýanávrhu
navrhovateľky vyhovel pri plnom zohľadnení článku 5 Zákona o rodine.

26. Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého V. a

z možnosti, schopností a majetkových pomerov matky. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia
§ 62 Zákona o rodine vyplýva, že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov,
pričom na výžive dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam
a majetkovým pomerom. Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona rozhodol o
vyživovacej povinnosti matke, ktorej stanovil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným v
minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa

alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, v súčasnej dobe vo výške 28,08 Eur mesačne
ako minimálne zákonné výživného v zmysle § 62 ods.3 Zákona o rodine. V konaní nebol zistený
taký príjem matky maloletého, ktorý by umožňoval zaviazať ju na plnenie vyššieho ako minimálneho
zákonného výživného. Matka maloletého bude povinná prispievať na výživu maloletého počas trvania
náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti maloletého Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny A., po dovŕšení plnoletosti maloletého priamo do rúk V. S., počnúc právoplatnosťou tohto
uznesenia.

27. Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého V. a
z možnosti, schopností a majetkových pomerov otca. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia §

62 Zákona o rodine vyplýva, že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov,
pričom na výžive dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam
a majetkovým pomerom. Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona rozhodol o
vyživovacej povinnosti otcovi, ktorému stanovil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným
v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa

alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, v súčasnej dobe vo výške 28,08 Eur mesačne
ako minimálne zákonné výživného v zmysle § 62 ods.3 Zákona o rodine. V konaní síce bol zistený
taký príjem otca maloletého, ktorý by umožňoval zaviazať ho na plnenie vyššieho ako minimálneho
zákonného výživného, avšak súd má zato, že v prípade osoby s tak vážnym zdravotným postihnutím
by plnenie vyšším výživným bolo v rozpore s potrebami otca najmä čo sa týka jeho výdavkov na

zdravotnú starostlivosť. Otec maloletého bude povinný prispievať na výživu maloletého počas trvania
náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti maloletého Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny A., po dovŕšení plnoletosti maloletého priamo do rúk V. S., počnúc právoplatnosťou tohto
uznesenia.

28. Súd neupravoval styk matky s maloletým, nakoľko to účastníci nežiadali. Bude na matke, aby si svoje
osobné, pracovné a iné povinnosti prispôsobila tak, aby sa doterajšie jej vzťahy s maloletým prehĺbili a
tiež aby maloletému bol zachovaný potrebný kontakt s matkou.

29. Súd neupravoval styk otca s maloletým, nakoľko to účastníci nežiadali. Bude na otcovi, aby si svoje

osobné, pracovné a iné povinnosti prispôsobil tak, aby sa doterajšie jeho vzťahy s maloletým prehĺbili a
tiež aby maloletému bol zachovaný potrebný kontakt s otcom.

30. Okresný súd Brezno uznesením č.k. 1P/19/2018-20 zo dňa 28. marca 2018 nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým maloletého V. na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zveril do osobnej

starostlivosti navrhovateľky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. mája 2018 a vykonateľné je
od 28. marca 2018.

31. Nakoľko súd rozhodol o návrhu navrhovateľky kladne, právoplatnosťou tohto rozhodnutia sa ruší
neodkladné opatrenie tunajšieho súdu sp.zn. 1P 19/2018-20 zo dňa 28. marca 2018, ktorým bol maloletý

zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

32. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na náhradu trov konania nebol účastníkmi podaný, súd podľa §
262 ods. 1 CSP o trovách konania súd rozhodol § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný

súd Brezno.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

platnom znení.