Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Stará Ľubovňa
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Danka Majdáková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2Csp/127/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517203917
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8517203917.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v súkromnoprávnom, spotrebiteľskom
spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811
07, IČO: 35 831 154 zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00
Bratislava, proti žalovanej: L. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. J. č. XXX, XXX XX L. J. v konaní o
zaplatenie 3 016,- eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Konanie prevyšujúce sumu 2 778,52 eur, úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 3 016,- eur od
30.11,2014 do 29.6.2018, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 2 888,52 eur od 30.6.2018 do 9.7.2018,
úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 2868,52 eur od 10.7.2018 do 17.8.2018, úrok z omeškania 5 %
ročne zo sumy 2836,52 eur od 18.8.2018 do 28.8.2018, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 2 808,52
eur od 29.8.2018 do 1.10.2018, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 2 778,52 eur od 2.10.2018 do
zaplatenia sa z a s t a v u j e .
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1 703,55 eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo
sumy 1 813,55,- eur od 7.7.2018 do 9.7.2018, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 1 793,55 eur od
10.7.2018 do 17.8.2018, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 1 763,55 eur od 18.8.2018 do 28.8.2018,
úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 1 733,55 eur od 29.8.2018 do 1.10.2018, úrok z omeškania 5 %
ročne zo sumy 1 703,55 eur od 2.10.2018 do zaplatenia a to všetko do troch dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žalobca má proti žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 28,72 % s tým, že ich
výšku určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
1. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. návrhom doručeným súdu
dňa 21.9.2017 žiadal aby súd zaviazal žalovanú k úhrade istiny 3016,- eur s 5,05 % ročným úrokom z
omeškania od 30.11.2014 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná
uzatvorila so žalobcom dňa 30.7.2013 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX na základe ktorej poskytol
žalovanej sumu 3 000,- eur. Žalovaná mala pôžičku splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach v
sume 96,27 eur a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 5 613,60 eur, splatila len 1 058 eur. Žalobca
listom zo dňa 20.9.2014 - predžalobná upomienka vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok súčasne
ju upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Žalovaná dlžné splátky ani v dodatočne
poskytnutej lehote nesplatila, preto žalobca listom zo dňa 19.11.2014 úver zosplatnil. Žalovaná dlžné
splátky neuhradila, jej dlh predstavuje sumu 3 016,- eur. Zmluvnú pokutu v sume 392,33 eur
evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad si neuplatňuje.2. Žalobca ako dôkazy označil a doložil listiny - výpisy z obchodného registra, Žiadosť a zmluvu o
poskytnutie pôžičky z 30.7.2013, predžalobnú upomienku z 20.9.2014, doručenku, oznámenie o
vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 29.11.2014, prehľad splátok a úhrad.
3. Uznesením sp. zn. 2Csp/127/2017-44 zo dňa 2.3.2018 súd pripustil zmenu žalobcu a to tak,
že pôvodný žalobca Consumer Finance Holding, vystúpil a na jeho miesto vstúpila spoločnosť Intrum
Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská čas Staré mesto, IČO: 35 831 154
ako nový žalobca.
4. Podaním doručenom súdu dňa 8.6.2018 žalobca ozrejmil spôsob výpočtu žalovanej sumy, ktorá
pozostáva zo sumy 385,08 eur ako neuhradených splátok úveru od splátky č. 12 po splátky č. 15 každá
po 96,27 eur a z dlžnej sumy predčasne zosplatnenej istiny zostatku úveru v sume 2 630,92 eur.
5. Súd doručil žalovanej žalobu s prílohami, uznesením ju v zmysle § 167 ods. 2 C.s.p. vyzval aby
sa k návrhu vyjadrila, súčasne ju poučil o jej procesných právach a povinnostiach podľa ustanovení
C.s.p s dôrazom na ustanovenie § 292 C.s.p. Uvedené listiny boli žalovanej doručené do vlastných
rúk dňa 6.7.2018.
6. Žalovaná sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadrila, nenavrhla vykonanie žiadnych dôkazov,
nepoužila žiadne prostriedky procesnej obrany.
7. Pojednávania vytýčeného na deň 25.10.2018 sa strany nezúčastnili, právny zástupca žalobcu
ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť žalobcu, súhlasil s pojednávaním v ich neprítomnosti.
Žalovaná napriek tomu, že jej predvolanie na pojednávanie bolo doručené dňa 17.8.2018 svoju neúčasť
nijakým spôsobom neospravedlnil, preto súd v súlade s § 180 C.s.p. pojednával v neprítomností žalobu,
jeho právneho zástupcu a žalovanej.
8. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 22.10.2018, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na
pojednávaní, zobral žalobu čiastočne späť a to v časti istiny a tomu zodpovedajúcemu príslušenstvu,
teda v celkovej sume 237,48 eur, ktorú žalovaná v období od 29.5.2018 do 1.10.2018 uhradila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazov na
základe čoho ustálil tento skutkový stav:
9. Strany sporu dňa 30.7.2013 uzatvorili Zmluvu o pôžičke (č.l. 7-11 spisu) na základe ktorej právny
predchodca žalobca žalovanej ako dlžníčke poskytol pôžičku - vo výške 3 000,- eur, v hotovosti.
Z písomného vyhotovenia zmluvy vyplýva, že žalovaná zmluvu uzatvorila ako spotrebiteľ, keďže je
označený menom priezviskom, rodným číslom, ako jeho pracovné zaradenie je uvedené: zamestnanec.
Žalovaná sazaviazalasplatiťúver60mesačnýmisplátkami spoistením96,27eur,scelkovýminákladmi
spotrebiteľa 2 613,60 eur, RPMN 32 %, ročnou úrokovou sadzbou 32 %, priemernou RPMN 20,44 %
s termínom konečnej splatnosti 07/2018, pri celkovej čiastke 5613,60 eur.
10. Súd z obsahu zmluvy zistil, že sa jedná o typovú zmluvu, keď tlačivo - formulár označený ako Žiadosť
a Zmluva o poskytnutie pôžičke je na 5 stranách rozdelené vertikálne na IX. časti, s možnosťou
vpisovania konkrétnych údajov o spotrebiteľovi a pôžičke, jeho výške. Na piatej spodnej časti tlačiva
je priestor pre dátum, podpis pre klienta a podpis za Consumer Finance Holding, a.s. (VUB, a.s. na
základe plnej moci). VIII. Časť zmluvy obsahuje zmluvné podmienky, napr. čl. 6 - podmienky splácania
obsahujú ustanovenie, že splátkový kalendár je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (bod 6.1). V bode 6.2
je uvedené, že pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári alebo Zmluvne stanovené inak, splátky sú splatné
do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Bod 6.3 uvádza, že prvá splátka je splatná nasledujúci
mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak.
11. Z obsahu zmluvy nevyplýva rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky, ako aj termín konečnej
splatnosti úveru. Splátkový kalendár, ktorý má byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy súdu predložený
nebol.12. Z prehľadu splátok a úhrad - platobnej histórie (čl. 6 spisu) vyplýva, že žalovaná poskytnutý úver
nesplácala, uhradil sumu 1 058,97 eur formou 7 splátok po 96,27 eur, 2 splátok po 192,54 eur, od
úhrady realizovanej dňa 23.10.2014 nezaplatil už ani jednu splátku. Podľa tohto prehľadu žalovaná
dlhuje sumu 3 408,33 eur z čoho je 392,33 eur pokuta, ktorá však nie je predmetom sporu.
13. Po podaní žaloby žalovaná uhradil sumu 237,48 eur a to dňa 29.5.2018 sumu 127,48 eur, dňa
9.7.2018 sumu 20 eur, dňa 17.8.2018 sumu 30 eur, dňa 28.8.2018 sumu 30,- eur a dňa 1.10.2018 sumu
30 eur. V tejto časti žalobca zobral žalobu späť.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
14. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
15. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
16. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
17. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov účinného v čase podpísania zmluvy (k 30.7.2013) (ďalej len ZoSÚ) spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.
21. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.,
22. Podľa § 9 ods. 6 ZoSÚ spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
23. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y),
24. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS) účinného v
čase uzavretia zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.
25. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednanie alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.26. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej
len neprijateľná podmienka).
27. Podľa § 53 ods. 6 Obč. zák. ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä
na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých
peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
28. Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.
29. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
30. Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený prvým predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
31. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
Právne posúdenie veci
32. Prvým výrokom súd konanie zastavil v časti v ktorej žalobca zobral žalobu späť, keďže tak učinil
pred začatím pojednávania, zastavenie konania nebolo podmienené súhlasom žalovanej.
33. Potom sa súd zaoberal vecou samou a po zhodnotení vykonaného dokazovania v súlade s
citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne.
34. Je nepochybné, že žalovaná v záväzkovo - právnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu
vystupovala ako fyzická osoba, ktorá pri uzavretí zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, teda ako spotrebiteľa, kým právny predchodca žalobcu
pri poskytovaní pôžičky vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Po
zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých
strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru.
35. V takomto prípade je potrebné prihliadať aj na úpravu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úverochainýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľov(ďalejlenZoSÚ),ktorýjeúpravou„lexspecialis“k
úprave Občianskeho zákonníka a takáto zmluvu musí mať náležitosti upravené týmto zákonom. Zároveň
je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to §§ 52 a nasl., ktoré obsahujú úpravu
spotrebiteľských zmlúv.
36. Ustanovenie § 53 Obč. zák. vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar
a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo
zodpovedná poctivému prístupu k podnikaniu. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby
dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je
nutné zdôrazniť, že spotrebiteľ v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby,
ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré
sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu
terminológiu nemá možnosť, či už vôbec prečítať ale bo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa
týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe formulovaného zmluvného formulára, ktorýmá dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ
spravidla obsah zmluvy nemení.
37. Súd zastáva názor, že predmetná úverová zmluva neobsahuje zákonom vyžadované obsahové
náležitosti a preto sa úver považuje za bez úročný a bez poplatkov.
38. Medzi obligátorné náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase podpisu zmluvy v zmysle
zákona č. 129/2010 Z.z. patrili údaje § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona a to údaj o dobe trvania
zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve je len uvedených počet splátok
(60) a termín konečnej splatnosti (07/2018) z takéhoto znenia však nevyplýva doba trvania zmluvy
ani termín konečnej splatnosti úveru. Dátum prvej splátky nie je uvedený. Zo zmluvy teda nevyplýva
presný termín splatnosti prvej splátky ako aj nasledujúcich splátok. Nenachádza sa v nej tiež splátkový
kalendár, ktorým by sa mala riadiť žalovaná pri riadnom a včasnom splácaní úveru, napriek tomu, že
má byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, súdu predložený nebol. Teda spotrebiteľ nemá vedomosť o
tom kedy presne je termín konečnej splatnosti.
39. Rovnako v zmluve chýba údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplatených zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§9 ods. 2 písm. k/) v zmluve
je uvedený len údaj o výške mesačnej splátky bez špecifikácie koľko činí mesačná splátka istiny,
úroku a iných poplatkov. Splátkový kalendár, z ktorého by bolo zrejmé by bolo zrejme rozčlenenie
každej splátky na istinu, úroky a iné poplatky, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami súdu predložený nebol.
40. Keďže zákon č. 129/2010 Z.z. absenciu vyššie uvedených údajov sankcionuje tým, že úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, potom dlžník je povinný vrátiť veriteľovi iba sumu, ktorá mu bola
poskytnutá. Za takéhoto stavu súd dospel k záveru, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, teda žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi iba sumu, ktorú obdržala.
41. Pokiaľ ide o konanie vedené pred Súdnym dvorom Európskej únie vo veci C - 42/15 v ktorom
Súdny dvor Európskej únie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 9.11.2016. Podľa tohto rozhodnutia čl.
10 ods. 2 písm. h) a i) smernice č. 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu
určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia
v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo
svojej vnútroštátnej právnej úprave. Z tohto rozhodnutia teda vyplýva, že Slovenská republika nesprávne
transformovala do svojho právneho poriadku smernicu č. 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a ich poplatkov. Rozhodnutie vydané vo veci C - 42/15 má charakter prejudiciálneho rozsudku. Takýto
rozsudokjespolusvýkladomaleboposúdenímplatnostiprávaúnie,ktorésavňomnachádzajú,záväzný
pre vnútroštátny súd, ktorý prejudiciálnu otázku podal , ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej
veci o opravných prostriedkoch. Na druhej strane si treba uvedomiť, že úlohou prejudiciálneho rozsudku
nie je rozhodnúť spor, ale iba poskytnúť vnútroštátnemu súdu taký výklad práva únie, ktorý mu pomôže
pri jeho aplikácii.
42. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je smernica záväzná pre každý členský
štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a
metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica je mäkším právnym nástrojom ako nariadenie ,
pretože umožňuje zladenie požiadavky na jednotu unijového práva s vôľou zachovať rozmanitosť
národných úprav. Smernica sa ako právny predpis často používa napr. v oblasti vnútorného trhu , kde
existujú podstatné rozdiely medzi úpravami jednotlivých členských štátov, aby sa umožnilo ich postupné
zjednotenie. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba členským
štátom a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Ustanovenia smernice musia byť transponované
do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou silou v podobe všeobecne
záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely splnenia požiadavky
právnej istoty. Až kým smernica nie je správne prebratá do vnútroštátneho práva dotknuté subjekty
nemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. Na tento stav právnej neistoty nemá vplyv ani prípadný
rozsudok Súdneho dvora o nesplnení transpozičnej povinnosti členského štátu alebo rozsudok Súdnehodvora, ktorým bol určitým ustanoveniam tejto smernice priznaný priamy účinok. Až momentom správnej
transpozície smernice nastáva právna istota, kedy fyzické a právnické osoby už musia poznať svoje
práva vyplývajúce zo smernice a možno od nich požadovať, aby si uplatnili svoje práva. Ustanovenia
smernice majú priamy účinok len vtedy, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky a to , že uplynula
transpozičná lehota smernice, smernica nie je správne transponovaná alebo nie je zabezpečená jej
úplná účinnosť, ustanovenie smernice zakladajúce právo pre jednotlivca alebo povinnosť pre členský
štát je dostatočne jasné, presné a nepodmienené a priama aplikácia ustanovenia smernice nemá
za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe alebo založenie , resp. sprísnenie
trestnej zodpovednosti tých, ktorí sa dopustia porušenia jej ustanovení. To znamená, že smernica nikdy
nemôže mať horizontálny priamy účinok v sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi. Je logické, že
ak si členský štát nesplnil svoju povinnosť a nestransponoval smernicu správne alebo načas, nemôžu
dôsledky tohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby a preto im nemôže
byť uložená na základe neprebratej, resp. nesprávne prebratej smernice žiadna povinnosť. Žalovanej
ako spotrebiteľovi nie je možné uložiť povinnosť zaplatiť zmluvne dohodnuté úroky a poplatky len na
základe ustanovení smernice č. 2008/48. Žalovanú nemožno postihovať za to, že v dôsledku nesprávnej
transpozície smernice úver ňou získaný sa v zmysle platnej a účinnej vnútroštátnej právnej úpravy v
čase uzatvorenia zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti súd poukazuje na
interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo 45/2012 z 24.6.2013,
podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky tkajúcej sa ochrany spotrebiteľa,
je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa.“ Obdobný právny názor
bol vyslovený napr. v rozhodnutiach KS Prešov sp. zn. 21Co/104/2016 z 30.3.2017, KS Trenčín sp. zn.
27Co/36/2017 z 28.8.2017, KS Žilina sp. zn. 11Co/164/2017 z 27.6.2017.
43. Z predložených listinných dôkazov ( zmluvy a prehľadu splátok a úhrad) vyplýva, že žalovanej bola
poskytnutá finančná čiastka v hotovosti v sume 3 000 eur , z ktorej do podania žaloby splatila 1 058,97
eur a po podaní žaloby 237,48 eur.
44. Keďže súd ustáli, že zmluva o pôžičke je v zmysle citovaných zákonných ustanovení zákona č.
129/2010 Z.z. bez úrokov a bez poplatkov má žalobca nárok len na vrátenie skutočne poskytnutej sumy
t.j. 1 703,55 eur ( poskytnutá suma 3000 eur mínus suma už uhradená 1 058,97 a 237,48 eur) a na
úhradu tejto sumy súd žalovaného zaviazal, v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
45. Súd zdôrazňuje, že Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho
účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru.
46. Žalobca žiadal priznať aj úroky z omeškania od 30.11.2014 do zaplatenia v sadzbe 5,05 % ročne
z uplatnenej istiny.
47. Nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia povinnosti zaplatiť peňažný dlh podľa ustanovenia §
563 Obč. zák. je vznik omeškania v spojení s nárokom veriteľa na úrok z omeškania. Rozhodujúce je
teda, kedy nastala splatnosť dlhu. Osoba zodpovedná zo zodpovednostného záväzko-právneho vzťahu
sa dostáva do omeškania zásadne vtedy, ak dlh nesplní deň nasledujúci po dní, kedy bola veriteľom o
plnenie požiadaná a od toho dňa môže požadovať úroky z omeškania. Pokiaľ ním nebol dlžník vyzvaný
k plneniu skôr, za kvalifikovanú výzvu k plneniu sa považuje doručenie žaloba. Omeškanie začína v
prvý deň po tom, čo bola žaloba žalovanej doručená. Súd mal preukázané, že právny predchodca
žalobcu zosplatnil poskytnutú pôžičku listom zo dňa 29.11.2014, v ktorom žiadal uvedenú sumu uhradiť
po doručenia oznámenia, dôkaz o doručení tohto listu žalovanej zo strany žalobcu súdu doložený
nebol. Žaloba bola žalovanej doručená dňa 6.7.2018, nasledujúcim dňom, t.j. 7.7.2018 sa žalovaná
dostala do omeškania.
48. Výška základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 7.7.2018 bola 0 % úrok
z omeškania v sadzbe 5 %, podľa jednotlivých úhrad žalovanou. Vzhľadom na uvedené súd priznal
žalobcovi úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 1 793,55 eur od 10.7.2018 do 17.8.2018, úrok z
omeškania 5 % ročne zo sumy 1 763,55 eur od 18.8.2018 do 28.8.2018, úrok z omeškania 5 % ročne
zo sumy 1 733,55 eur od 29.8.2018 do 1.10.2018, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 1 703,55 eur
od 2.10.2018 do zaplatenia, zvyšok žalobcom uplatneného nároku zamietol ako nedôvodný.Trovy konania
49. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
50. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
51. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
52. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane,
53.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
54. Pokiaľ ide o čiastočne zastavenie konania v sume 237,48 eur v tejto časti žalobca zobral žalobu späť
s odôvodnením, že žalovaná v priebehu konania túto sumu zaplatila, preto súd má za to, že žalovaná
v tejto časti zavinila zastavenie konania, čo de facto znamená neúspech v spore.
55.Prižalovanejsume3016 eur bol úspechžalobcuvovýške1941,03 eur(1703,55istina +čiastočne
zastavenie 237,48) , čo je 64,36 % úspešnosť a úspech žalovanej vo výške 1 074,97 eur čo je
35,64 % úspešnosť, z uvedeného vyplýva, že úspech žalobcu v spore prevyšoval úspech žalovanej o
28,72 % a v takomto rozsahu má žalobca nárok na náhradu trov konania od neúspešnejšej žalovanej.
Výšku trov konania žalobcu určí vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa §
77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360
ods. 1, 2 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.