Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. marec 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117201185
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Doricová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1117201185.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v spore žalobcu D.. Ľ. O.Č.,

Z. XX.XX.XXXX, B. P. X, XXX XX B. proti žalovanej Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Súd žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobcasažaloboudoručenouOkresnémusúduBratislavaIdňa23.01.2017 domáhal proti žalovanej
zaplatenia sumy 900,00 eur titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18C/56/2012. Žalobca žalobu odôvodnil
tým, že konanie sp. zn. 18C/56/2012 začalo podaním žaloby žalobkyňou P. Č. podanou proti žalobcovi
v tom konaní v procesnom postavení žalovaného a to dňa 09.03.2012. Žalobca dňa 16.01.2014 podal
sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. 18C/56/2012 predsedovi tunajšieho súdu, ktorú predsedníčka
okresného súdu v konaní Spr. 2023/2014 dňa 07.02.2014 posúdila ako dôvodnú.
Súd v uvedenom konaní dňa 20.03.2015 rozhodol rozsudkom tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Žalobkyňa proti rozsudku dňa 22.05.2015 doručila odvolanie. Žalobca dňa 06.10.2015 podal opäť

sťažnosť na prieťahy v uvedenom konaní, ktorú predsedníčka okresného súdu v konaní Spr. 2248/2015
dňa 30.10.2015 posúdila ako dôvodnú. Spis sp. zn. 18C/56/2012 bol dňa 05.11.2015 predložený
Krajskému súdu v Bratislave ako súdu odvolaciemu na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne P. Č.. Žalobca
dňa 21.09.2016 podal sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave sp. zn.
6Co/545/2015, ktorú podpredseda krajského súdu v konaní Spr. 2238/2016 posúdil dňa 06.10.2016 ako
dôvodnú. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 18C/56/2012 a na Krajskom súde v
Bratislave sp. zn. 6Co/545/2015 boli predsedom a podpredsedom oboch súdov konštatované prieťahy

v konaní z viny súdu 3 x. Konanie pritom nie je po právnej stránke a ani skutkovej stránke zložité,
predmet konania je bežnou občianskoprávnou vecou, ktorá za štandardných okolností nevyžaduje
zvýšenú náročnosť. Žalobca prieťahy v konaní považuje za protiprávny stav, ktorým bolo porušené jeho
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a základné právo na prerokovanie veci
v primeranej lehote. Konanie sp. zn. 18C/56/2012 je vedené na súde od 09.03.2012 teda takmer 5 rokov
a nie je právoplatne ukončené čo negatívne vplýva na osobný a pracovný život žalobcu a negatívnym
spôsobom sa prejavuje aj v jeho osobnostnej sfére. Žalobkyňa v napadnutom konaní pri každej možnej

príležitosti účelovo poukazuje na to, že ako užívateľka bytu nie je povinná uhrádzať žalobcom vyčíslený
mesačný zálohový predpis platieb v rozpore s tým, že žalobca sám jej žiaden mesačný zálohový predpis
za užívanie bytu nevystavil. Žalobca sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 900 eur, ktorú
určil s prihliadnutím na svoju osobu ako poškodeného, na jeho doterajší život a prostredie v ktoromžije a pracuje a na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo a závažnosť
následkov, ktoré žalobcovi vznikli ako poškodenému v súkromnom živote ako aj s prihliadnutím na výšku
odškodnenia priznávanú v obdobných prípadoch ESĽP. Žalobca mal za to, že ním uplatnená náhrada

nemajetkovej ujmy vo výške 900,00 eur je primeraná.
V konaní Spr. 2023/2014 dňa 07.02.2014 predseda okresného súdu prisľúbil zaradenie veci s režimom
kontroly každé tri mesiace pričom však uvádzané opatrenie a kontrola veci nenastala, nakoľko v konaní
Spr 2248/2015 boli opätovne konštatované prieťahy. Uvedené malo za následok stratu dôvery žalobcu v
právo a spravodlivé riešenie veci. Žalovaná zodpovedá za prieťahy aj tým, že nedostatočne zabezpečila

personálne obsadenie súdov čo má za následok s tým spojený prieťahový stav v konaniach na súdoch
ako to vyplýva aj z analýzy dát Okresného súdu Bratislava I, podľa ktorej ku dňu podania žaloby t.j.
marec 2012 bol skutočný počet sudcov na okresnom súde 39 i keď plánový počet sudcov bol 42 a
ku dňu vybavenia sťažnosti Spr 2023/2014 t.j. február 2014 bol plánovaný počet sudcov 46 a v
skutočnosti ich bolo 42. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že žalovaná dostatočným spôsobom
dlhodobo nezabezpečuje optimálnym personálnym obsadením súdov sudcami bezprieťahový výkon

súdnictva.

2. Žalovaná sa k žalobe žalobcu vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 14.04.2017 a žalobu
ako nedôvodnú žiadala zamietnuť. Žalovaná uviedla, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
orgánom štátu nastupuje v prípade kumulatívneho naplatenia predpokladov a to nesprávny úradný

postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.
K nesprávnemu úradnému postupu v konaní sp. zn. 18C/56/2012 žalovaná uviedla, že k prieťahom
v namietanom konaní došlo v období od 09.03.2012 do 16.01.2014, včasným nepredložením veci na
rozhodnutie odvolaciemu súdu a nevykonaním žiadneho úkonu v odvolacom konaní po dobu dlhšiu
ako 6 mesiacov. K nemajetkovej ujme a príčinnej súvislosti žalovaná uviedla, že zákon č. 514/2003

Z.z. nespája s nesprávnym úradným postupom prezumciu vzniku ujmy. Priznanie nemajetkovej ujmy
v peniazoch ako náhrady nemajetkovej ujmy predpokladá značnú mieru zásahu, pričom výšku takejto
nemajetkovej ujmy je oprávnený ustáliť len súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a k
okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva došlo. Pri vzniku nemajetkovej ujmy a pre posúdenie jej
výšky je potrebné zistenie takých skutočností, ktoré umožňujú založiť úvahu na určitom kvantitatívnom

posúdení základných súvislostí posudzovaného prípadu. Je tiež nutné vziať do úvahy tiež vplyv
ostatných satisfakčných prostriedkov, ktoré by mohli v danej veci byť použité na zmiernenie následkov
zásahu do postavenia žalobcu a taktiež závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo. pre vznik nemajetkovej ujmy a jej výšky je podstatné v akom rozsahu bola znížená
česť, dôstojnosť a postavenie fyzickej osoby. K nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku, že

žalobca stratil dôveru v právo a spravodlivé riešenie veci následkom nedodržania vyslovených opatrení
predsedom okresného súdu za účelom zamedzenia ďalších prieťahov v konaní žalovaná uviedla, že
už v prípade prvej sťažnosti žalobcu vo veci namietaného postupu súdu pri doručovaní žaloby na
vyjadrenie, bola zjednaná náprava vo forme ospravedlnenia predsedu súdu a výzvy zákonnej sudkyne.
Z následných úkonov v konaní 18C/56/2012 vyplýva, že súd konal priebežne a i napriek tomu súd

vyhodnotil druhú sťažnosť ako dôvodnú a prijal potrebné opatrenia vo forme ospravedlnenia. K tretej
sťažnosti uviedla žalovaná, že spôsob ktorým odvolací súd sťažnosť vybavil splnil svoj účel keď vec bola
v prisľúbenom termíne i vybavená. Žalovaná mala za to, že reparácia zasiahnutých práv žalobcu bola
dostupným satisfakčnými prostriedkami žalobcovi dostatočne poskytnutá a to aj formou ospravedlnenia
zo strany predsedu okresného súdu a podpredsedu krajského súdu.

K nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku , že u žalobcu došlo k zásahu do jeho osobnostnej
sféry z dôvodu postavenia žalovaného v konaní, tiež do jeho osobného a pracovného života na
základe účelových tvrdení žalobkyne v označenom konaní žalovaná poprela, že by pre dôvodnosť
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy bolo určujúce či ďalšia osoba spochybňuje dôvodne alebo
nedôvodne platnosť mesačného predpisu platieb voči žalobcovi. Skutkové okolnosti nezakladajú

dôvodnosť poskytnutia nemajetkovej ujmy v peniazoch pretože žalobcom neboli preukázané tvrdené
následky, označené v rovine všeobecných tvrdení, resp. nebolo preukázané, že tvrdené negatívne
následky mali byť spôsobené práve v priamej príčinnej súvislosti s namietaným nesprávnym úradným
postupom
súdu. Žalovaná poukázala na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky prezentovaný v uznesení

sp. zn. II. ÚS 467/2008, z ktorého vyplýva, že právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom štátneho orgánu nie je absolútne ale podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim
predpoklady na jej uplatnenie. Žalobca odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy len abstraktnými
tvrdeniami, ktoré dôvodnosť požadovaného nároku nepreukazujú. Žalobca si zrejme primerané finančnézadosťučinenie v zmysle čl. 127 ods. 3 Ústavy SR nesprávne zamieňa s náhradou nemajetkovej ujmy
v peniazoch podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a podmienkami pre jej priznanie. Konanie o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je civilným sporovým konaním, v ktorom platí

zásada kontradiktórnosti a unesenia dôkazného bremena jednotlivou stranou sporu. Právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a ak nie je
možné túto ujmu uspokojiť inak. Zbytočné prieťahy v konaní automaticky nezakladajú nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy, platí povinnosť preukázania vzniku nemajetkovej ujmy, pretože okolnosť zbytočných

prieťahov bez osvedčenia skutočnosti preukazujúcich dopad nesprávneho úradného postupu, jeho
vplyvu, následkov na žalobcu v rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za následok automaticky vznik
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobca však neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné
bremeno v tom smere, že dôsledkom neprávneho úradného postupu okresného súdu a krajského súdu
v označenom konaní bolo zasiahnuté do jeho práv v tak intenzívnej miere, že na jeho uspokojenie
nie postačujúce zadosťučinenie len konštatovaním porušenia práva spolu s poskytnutou nápravou na

základe podanej sťažnosti na postup súdu.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 15.05.2017 a
uviedol, že z vyjadrenia žalovanej vyplýva, že žalovaná nespochybňuje nesprávneho úradného postupu
a to zbytočné prieťahy v súdnom konaní, ktorými bolo porušené právo žalobcu vyplývajúce z článku

48 ods. 2 Ústavy SR v spojení s článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júla 2010 sp. zn. 1Cdo/107/2009
možno ustáliť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 18C/56/2012 a v konaní
o odvolaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 6Co/545/2015 bolo už konštatovanými
prieťahmi porušené právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a to 3x v rámci

konania o jednej právnej veci. Podľa žalobcu na reparáciu porušenia jeho práva, ku ktorému prišlo v
tom istom konaní 3x, pričom konanie nie je ukončené a nie je odstránený stav trvania právnej neistoty,
je len ospravedlnenie nepostačujúce. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že reparácia jeho práv
bola dostupnými satisfakčnými prostriedkami poskytnutá, nakoľko vykonanie nápravy do budúcnosti
sledovaním plynulosti súdneho konania predsedom súdu nie je možné považovať za odstránenie

už vzniknutého porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nakoľko čas nie
je možné vrátiť. Ospravedlnenie pri konštatovaní porušenia práva je resp. má byť samozrejmosťou
a ospravedlnenie podľa žalobcu rozhodne nie je možné považovať za odstránenie už vzniknutého
porušenia práva t.j. za akúsi nápravu či reparáciu porušenia práva. Žalobca tvrdí, že žiadna reparácia
porušeného ústavného práva žalobcovi poskytnutá nebola. Uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy v

sume 900 eur za prieťahy v konaní, od 09.03.2012 do 16.01.2014 t.j. spolu za 21 mesiacov a následne
od 20.03.2015 do 05.11.2015 (vyhlásenie rozsudku - predloženie spisu odvolaciemu súdu) t.j. za 8
mesiacov a obdobie od 06.11.2015 do 21.09.2016 v konaní odvolacieho súdu t.j. 10 mesiacov čo
spolu predstavuje 39 mesiacov teda 3 roky a tri mesiace zbytočných prieťahov, je nanajvýš primeraná.
Požadovaním náhrady nemajetkovej ujmy žalobca vychádza nielen z dopadu, ktorý malo porušenie

jeho práv na jeho pracovný či osobný život ale aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR a Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktoré za prieťahy v konaní priznávajú sumu 1000 až 2000 eur a viac za každý
rok poznačený prieťahmi v konaní. Trvanie 39 mesiacov právnej neistoty konštatovanými prieťahmi
predstavuje závažný zásah do žalobcovho života (očakávanie odstránenia právnej neistoty), ktorý
nemožno reparovať len ospravedlnením resp. fiktívnou náhradou a nemajetková ujma 900 eur teda

približne 25 eur za jeden mesiac trvania prieťahov je náhradou primeranou

4. Žalovaná sa následne vyjadrila vo veci podaním doručeným súdu dňa 20.06.2017 a uviedla,
že žalobcom opísaný skutkový stav, posudzujúc výsledky vybavenia sťažností, nerozporuje ale
žalobcom uplatnený nárok nepovažuje za dôvodný. Pri posudzovaní uplatňovaného nároku žalobcu na

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je potrebné vziať do úvahy okrem iného, vplyv satisfakčných
prostriedkov, ktoré by mohli byť v danej veci tiež použité na zmiernenie zásahu do postavenia žalobcu
(napr. vo forme ospravedlnenia) a tiež závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo. Princíp primeranosti satisfakcie k iným formám kompenzácií spolu s ponechaním možnosti
prihliadať na osobitnosti jednotlivého prípadu umožňuje spravodlivé zadosťučinenie. Zákon č. 514/2003

Z.z. predpokladá prostriedky náhrady škody v peniazoch až ako poslednú možnosť, keď žiadne iné ,
vzhľadom na osobu poškodeného, vzniknutú ujmu, okolnosti, závažnosť následkov, ktoré poškodenému
vznikli v súkromnom živote a v spoločenskom uplatnení, neprichádzajú do úvahy. Žalovaná zotrvala na
tom, že ospravedlnenie prípadne zjednanie nápravy, sú inými prostriedkami náhrady nemajetkovej ujmy,ktoré zákon č. 514/2003 Z.z. predpokladá a ktoré majú v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
prednosťpredposkytnutímpeňažnéhoplnenia.Zaprimeranézadosťučineniepovažuježalovaná,okrem
vykonanej nápravy, aj ospravedlnenie zo strany predsedu okresného súdu a podpredsedu krajského

súdu a prípadnú nemajetkovú ujmu na strane žalobcu za saturovanú. Žalobca dostatočne nepreukázal
a ani nenavrhol vykonať dokazovanie, ktoré by preukazovali značnú mieru zásahu do jeho osobného a
pracovného života, do jeho osobnostnej sféry pričom jeho tvrdenia boli len vo všeobecnej rovine. Neboli
tiežpreukázanénegatívnenásledky,ktorémalibyťspôsobenéprávevpriamejpríčinnejabezprostrednej
súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom súdu.

5. Žalobca sa vo veci písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 15.01.2018 a k požadovanej
výške nemajetkovej ujmy uviedol, že voči žalovanej sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy titulom
zodpovednosti za škodu za nesprávny úradný postup (prieťahy v konaní) za ktorý žalovaná
zodpovedá. Žalobca uviedol, že odstrániť následky porušenia jeho práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, ktoré vznikli v konaní sp. zn. 18C/56/2012 vo vzťahu k žalobcovi už nie je

možné, keďže konštatovaním viacnásobných prieťahov v jednom konaní, ktoré vznikli opakovane a
krátko po sebe vyplýva, že náprava zjednaná nebola. ospravedlnenia predsedníčky súdu sú čisto
formálne a je nedostatočné a stráca i na význame. Samotným ospravedlnením nemôže dôjsť k
odstráneniu neodôvodnených prieťahov a ani nemôže prísť ani k zadosťučineniu. Podľa žalobcu
jediné zadosťučinenie, ktoré prichádza do úvahy a javí sa ako primerané a postačujúce je náhrada

nemajetkovej ujmy. Bolo povinnosť štátu (žalovanej) zabezpečiť, aby bola žalobcovi poskytnutá
spravodlivosť včas. Vo vzťahu k výške nemajetkovej ujmy 900 eur žalobca uviedol, že pri určovaní
jej výšky je podstatné pre žalobcu aj časové hľadisko trvania pôsobenia nepriaznivých následkov
s poukazom na obdobie nekonania súdu od 09.03.2012 do 24.01.2014 kedy si žalobca nemohol v
napadnutom konaní uplatňovať svoje práva účastníka súdneho konania. Podľa odôvodnenia žaloby

žalobkyňouP.Č.vkonaní18C/59/2012muselobyťsúdujasné,žežalobcavtomkonaníakožalovanýnie
je v spore pasívne legitimovaný a že žalobkyňa keďže nie je vlastníčkou bytu nie je aktívne legitimovaná.
P. Č. na osobu žalobcu podala v časom období 20.03.2012 do 16.01.2014 niekoľko trestných podaní a v
každom v nich uvádzala, že podala voči žalobcovi žalobu. Žalobca má nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy ako kompenzáciu za stav neistoty, do ktorej bol v dôsledku neprimeranej lehoty súdneho konania

uvedený a v ktorej bol súdom od počiatku aj bezdôvodne udržovaný. Žalobcovi bolo odopreté právo
na prejednanie veci v primeranej lehote a tiež nemal žiadnu možnosť právne a účinne argumentovať
v konaní pred štátnymi orgánmi pri výsluchu v roku 2013 napríklad tým prečo je voči nemu žaloba
v konaní 18C/56/2012 nedôvodná. Neoboznámenie sa s obsahom žaloby zaťažovalo žalobcu pred
vyšetrovateľom. Pani Č. v každom zo svojich podaní v roku 2013 uviedla, že na osobu žalobcu podala

žalobu, čo by však uvádzať nemohla ak by súd v lehote 12 mesiacov od podania žaloby t.j. v roku 2013
túto nekvalifikovane koncipovanú a nedôvodnú žalobu bol býval aspoň prejednal. Prieťahmi súdu bolo
umožňované takéto spoločensky neprijateľné a odsúdeniahodné správanie pani Č. voči žalobcovi. Na
osobu žalobcu to vplývalo, vplývalo to na jeho osobný a pracovný život, a vplývalo to značne nepriaznivo
a zanechalo to aj negatívnu stopu v psycho-sociálnej rovine žalobcu.

6. Žalobca pred prvým pojednávaním podaním doručeným súdu dňa 15.01.2018 žiadal o pripustenie
zmeny petitu, keď voči žalovanej sa domáhal i určenia, že Základné právo žalobcu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa článku 38 odsek
2 Listiny základných práv slobôd, ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa článku 6

odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I
v konaní vedenom pod sp. zn. 18C 56/2012 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom
pod sp. zn. 6Co/545/2015 porušené boli.
6.1. Súd podľa § 142 Civilného sporového poriadku pripustil žalobcom požadovanú zmenu petitu
žaloby uznesením č.k. 16C/3/2017-97 zo dňa 22. januára 2018 v znení opravného uznesenia č.k.

16C/3/2017-109 zo dňa 12.02.2018 .

7. Súd vo veci vykonal stranami označené dôkazy oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi
- upovedomenie predsedníčky Okresného súdu Bratislava I o spôsobe vybavenia sťažnosti Spr.
2023/2014 zo dňa 07.02.2014, upovedomenie predsedníčky Okresného súdu Bratislava I o spôsobe

vybavenia sťažnosti Spr. 2248/2015 zo dňa 30.10.2015, oznámenie podpredsedu Krajského súdu v
Bratislave Spr 2238/16 zo dňa 06.10.2016, prvá strana Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave I odbor
poriadkovej polície Obvodné oddelenie PZ Staré mesto - stred ČVS:ORP-1872/SMS-B1-2013 vo veci
poškodenej P. Č., sprievodný list Okresnej prokuratúry Bratislava I 1Pn 1377/13-5 z 11.11.2013, ktorýmbol vrátený OR PZ Bratislava I spisový materiál, uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I
odbor poriadkovej polície Obvodné oddelenie PZ Staré mesto - stred ČVS:ORP-1872/SMS-B1-2013 zo
dňa 05.11.2013.

8. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov a na základe zhodného tvrdenia
strán za preukázané, že
8.1. Predsedníčka Okresného súdu Bratislava I v upovedomení o spôsobe vybavenia sťažnosti
Spr. 2023/2014 zo dňa 07.02.2014 reagujúc na žalobcom podanú sťažnosť na zbytočné prieťahy v

konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 18C/56/2012 uviedla, že po preštudovaní
predmetného spisového materiálu sp. zn. 18C/56/2012, konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom
v konaní, nakoľko súd nedoručil sťažovateľovi (žalobcovi) návrh na začatie konania spolu s výzvou
na vyjadrenie od podania návrhu na začatie konania dňa 09.03.2012 až do podania predmetnej
sťažnosti dňa 16.01.2014 tunajšiemu súdu a preto sťažnosť hodnotila ako dôvodnú. V upovedomení
o spôsobe vybavenia sťažnosti predsedníčka súdu sa žalobcovi sťažovateľovi v mene štátnej správy

súdu ospravedlnila a oznámila, že zákonnej sudkyni boli prieťahy v konaní vytknuté a že vyzvala
zákonnú sudkyňu, aby neodkladne prijala opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu. Konanie sp. zn.
18C/56/2012 bolo na základe dôvodnej sťažnosti zaradené medzi sledované veci s režimom kontroly
bezprieťahového vybavovania veci každé tri mesiace predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I.
8.2. Predsedníčka Okresného súdu Bratislava I v upovedomení o spôsobe vybavenia sťažnosti vo

veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 18C/52/2012 zn. Spr. 2248/2015 zo dňa
30.10.2015 reagujúc na žalobcom podanú sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní, v ktorej sťažovateľ
vyjadril nespokojnosť s tým, že ani po 6 mesiacoch od vyhlásenia rozsudku a 4 mesiace od doručenia
odvolania nebol spis predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podaných odvolaniach uviedla,
že po prešetrení všetkých skutočností za účelom zistenia veci musí konštatovať, že sťažnosť opätovne

vyhodnotila ako dôvodnú. Ďalej uviedla, že prieťahy v značnej miere boli zapríčinené zmenou v osobe
zákonného sudcu, za čo sa sťažovateľovi (žalobcovi) v mene štátnej správy súdov ospravedlnila a
oznámila, že dôrazne vyzvala aj súčasného zákonného sudcu a vyššieho súdneho úradníka, aby v
predmetnej veci pokračovali bez prieťahov v konaní. Žalobcovi tiež oznámila, že spis bol dňa 05.11.2015
predložený krajskému súdu v Bratislave.

8.3.Podpredseda Krajského súdu v Bratislave v oznámení Spr. 2238/16 zo dňa 06.10.2016 o vybavení
sťažnosti žalobcu na prieťahy v konaní sp. zn. 6Co/545/2015 uviedol, že po oboznámení sa s obsahom
spisového materiálu musí konštatovať, že v predmetnom konaní zistil prieťahy v konaní, ktorých príčiny
sú však dané okolnosťami objektívnej povahy so zreteľom na množstvo vecí pridelených na vybavenie
do senátu 6Co, spôsob ich vybavovania podľa poradia zodpovedajúceho prideleným číslam spisových

značiek tak ako boli na súd podané a rozvrhu práce súdu, ako aj personálnu vyťaženosť sudcov, pričom
tieto skutočnosti majú nemalý vplyv na rýchlosť konania vo veci a sú objektívnym dôvodom neprimeranej
dĺžky súdneho konania. Podľa vyjadrenia predsedníčky senátu snahou senátu bude vec prejednať a
rozhodnúť v mesiaci december 2016 až január 2017. Podpredseda Krajského súdu v Bratislave zároveň
uviedol, že sťažnosť sťažovateľa (žalobcu) vyhodnotil ako dôvodnú a v mene správy a riadenia súdu

sa žalobcovi za vzniknuté objektívne prieťahy ospravedlnil a oznámil, že vec bude naďalej sledovať z
hľadiska jej bezprieťahovosti a plynulosti až do jej rozhodnutia a vrátenia spisu súdu prvého stupňa.

9. Základ uplatneného nároku žalobcu súd posúdil podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravujúcich zodpovednosť za škodu spôsobenú

rozhodnutím orgánu štátu.

10. Podľa § 1 písmeno a) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri
výkone verejnej moci.

Podľa §3ods.1Zákonač.514/2003Z.z. ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1písmeno a) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1,
koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa §9ods.1 Zákonač.514/2003Z.z. ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo

výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

11. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že
žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.12. Podľa citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia
troch podmienok a to 1. nesprávny úradný postup orgánu štátu, 2. existencia škody ako majetkovej ujmy

vyjadriteľnej v peniazoch resp. existencia nemajetkovej ujmy, 3. príčinná súvislosť medzi škodou resp.
nemajetkovou ujmou a nesprávnym úradným postupom.

13. V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom
právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel

stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného
postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v
jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania. V
zmysle ustálenej súdnej judikatúry nesprávny úradný postup je postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou
priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia. K nesprávnemu

úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje,
ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie
alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na
jeho vydanie (nie však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má
aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v

lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ (čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky).
13.1. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno s poukazom na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.

vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V konaní mal súd za nesporné, že
na základe žalobcom podaných sťažností na prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava
I sp. zn. 18C/56/2012 a v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave ako súde odvolacom sp.zn.
6Co/545/2015 bolo konštatované opakovane, že k prieťahom v uvedenom konaní došlo a že sťažnosti

žalobcu ako sťažovateľa boli dôvodné. Uvedené vyplýva z Upovedomenie predsedníčky Okresného
súdu Bratislava I o spôsobe vybavenia sťažnosti Spr. 2023/2014 zo dňa 07.02.2014, Upovedomenie
predsedníčky Okresného súdu Bratislava I o spôsobe vybavenia sťažnosti Spr. 2248/2015 zo dňa
30.10.2015 a Oznámenia podpredsedu krajského súdu Spr. 2238/16 zo dňa 06.10.2016.
13.2.Vzhľadomkuvedenémumalsúdzapreukázané,žeknesprávnemuúradnémupostupuOkresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18C/56/2012 a v konaní vedenom na Krajskom súde v
Bratislave vedenom pod sp. zn. 6Co/545/2015 spočívajúcom v nečinnosti pri výkone verejnej moci a v
zbytočných prieťahoch, došlo. Táto skutočnosť ani medzi stranami sporu nebola sporná.

14. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má v zmysle § 9 ods.

4 zákona č. 514/2003 Z.z. ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Žalobca sa v
konaní domáhal náhrady škody, spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcom
v prieťahoch v konaní, ktorú žalobca kvalifikoval ako nemajetkovú ujmu. Existencia škody je jednou
z podmienok zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Ďalšou z podmienok
je, že škoda bola spôsobená v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Základným

predpokladom uplatnenia tejto majetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy na strane žalobcu,
teda existencia skutočnosti, že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma vznikla. Vznik a
existenciu nemajetkovej ujmy ako náhrady, ktorej sa žalobca v konaní domáhal je nutné preukázať.
Žalobca však v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď v priebehu konania nepreukázal, že
mu ujma vznikla a nepreukázal že, práve v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu, Okresného

súdu Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave, mu bola spôsobená nemajetková ujma. Preukázanie,
že zásah do práv žalobcu mal skutočne následok a preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje
poškodeného, teda žalobcu. Právne relevantná je len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Žalobca však v priebehu konania nepreukázal, že bymu v dôsledku ním vytýkaného nesprávneho úradného postupu, prieťahov v konaní, bola spôsobená
nemajetková ujma. Zo žiadnych žalobcom uvádzaných tvrdení nemožno vyvodiť, že v dôsledku
vytýkaného nesprávneho úradného postupu došlo k závažným negatívnym následkom vo sfére žalobcu

a teda že by mu vznikol nárok na nemajetkovú ujmu. Samotné konštatovanie žalobcu, že nečinnosť
súdu v predmetnom konaní, ktoré bolo nezákonné, protiústavné vplývala na jeho osobný a pracovný
život a negatívnym spôsobom sa prejavuje aj v jeho osobnostnej sfére, nezakladá predpoklad vzniku
ujmy na strane žalobcu, bez uvedenia konkrétneho následku spôsobeného deklarovaným nesprávnym
úradným postupom. Všeobecné poukázanie žalobcu na to, že mu ujma vznikla v dôsledku prieťahov

v konaní a ukrátením jeho práv dovolať sa spravodlivosti nepostačuje na preukázanie vzniku nároku
na nemajetkovú ujmu, bez uvedenia konkrétneho zásahu spôsobeného žalobcovi práve v dôsledku
deklarovanéhonesprávnehoúradnéhopostupusúduvdanejveci.Tvrdeniažalobcuohľadnedlhodobom
trvaní právnej neistoty v právoplatného neukončenia sporu nemajú vo vzťahu k nároku žalobcu na
nemajetkovú ujmu bez preukázania ich vzniku v príčinnej súvislosti práve s vytýkaným nesprávnym
úradným postupom právnu relevanciu. Na preukázanie vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy

žalobca nenavrhol vykonať dokazovanie .
14.1. Podľa § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v

súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. V
zmysle citovaného ustanovenia § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza nemajetková ujma v
peniazoch, ak ju nie je možné uspokojiť inak a to len v prípade ak samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením. Vznik a existenciu nemajetkovej ujmy ako náhrady, ktorej sa
poškodený v konaní domáha je nutné preukázať. Základným predpokladom uplatnenia nemajetkovej

satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a
nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že nastali závažné následky v súkromnom živote a v
spoločenskom uplatnení, pričom preukázanie závažnosti následkov vzniknutých v dôsledku vytýkaného
nesprávneho úradného postupu, zaťažuje postihnutú fyzickú osobu, poškodeného. Zákonodarca pri
existujúcej právnej úprave všeobecnému súdu neposkytol oprávnenie na poskytnutie primeranej

nemajetkovej ujmy len pri konštatovaní porušenia práva žalobcu bez negatívneho prejavu v jeho sfére,
a to na rozdiel od čl. 127 Ústavy SR relevantného pre Ústavný súd SR. V konaní o nároku podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. je žalobca zaťažený dôkazným bremenom ohľadom vzniku a rozsahu nemajetkovej
ujmy, pričom musí preukázať konkrétny negatívny prejav nemajetkovej ujmy vo svojej osobnostnej
sfére. (rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co 129/2014-116 zo dňa 21.05.2014). Priznanie

zadosťučinenia v peniazoch v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladá,
že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nemajetkovú ujmu možno priznať len v prípadoch, že ujmu
spôsobenúnesprávnymúradnýmpostupom niejemožnéuspokojiťinak,tedanapraviťjuinýmiprávnymi
prostriedkami. Nemajetková ujma je určitou náhradou za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú

ujmu v nemajetkovej sfére dotknutej osoby. Je pri tom podstatné, v akom rozsahu bola znížená česť,
dôstojnosť a postavenie fyzickej osoby. Súd v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. môže priznať náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch len za predpokladu takej intenzity týchto následkov, že konštatovanie
porušenia právanie postačujúce pre odstránenie následkov, ktoré u žalobcu nastali, pretože došlo k
značnému zníženiu jeho dôstojnosti a spoločenskej vážnosti. Žalobca však v tomto smere neuniesol

dôkazné bremeno, keď v priebehu konania nepreukázal, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu
súdu,vdôsledkuprieťahovvkonaní,mu bolaspôsobenánemajetkováujma. Bolopovinnosťoužalobcu,
ktorý mal v konaní dôkazné bremeno, preukázať vznik nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy t.j.
preukázať, že nesprávnym úradným postupom bol závažným spôsobom ovplyvnený jeho súkromný
život alebo spoločenské uplatnenie a preukázať závažnosť vzniknutej ujmy a závažnosť okolností, za

ktorých došlo k porušeniu jeho práv. Žalobca však uplatnenú nemajetkovú ujmu neodôvodnil, neuviedol
skutočnosti na preukázanie, že by ním vytýkaným nesprávnym úradným postupom zo strany súdu došlo
ku konkrétnym negatívnym následkom, v dôsledku, ktorých by mu bola spôsobená nemajetková ujma.
14.2. Súd v tejto súvislosti tiež prisvedčil žalovanej, že zákon č. 514/2003 Z.z. predpokladá prostriedky
náhrady škody v peniazoch až ako poslednú možnosť, keď žiadne iné, vzhľadom na osobu žalobcu,

vzniknutú ujmu, okolnosti, závažnosť následkov, ktoré vznikli v súkromnom živote a spoločenskom
uplatnení, neprichádzajú do úvahy. V konaní však bolo preukázané, že predsedníčka okresného súdu
a podpredseda krajského súdu sa pri konštatovaní prieťahov v dotknutom konaní žalobcovi opakovane
ospravedlnili. Ospravedlnenie a zjednanie inej nápravy (sledovanie veci) je iným prostriedkom náhradynemajetkovej ujmy, ktoré zákon č. 514/2003 Z.z. predpokladá a ktoré má v zmysle § 17 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. prednosť pred poskytnutím peňažného plnenia. Súd mal za to, že zadosťučinenie dané
žalobcovi ospravedlnením predsedníčky Okresného súdu Bratislava I a ospravedlnenie podpredsedu

Krajského súdu v Bratislave je primerané.
14.3. Súd sa nestotožnil s dôvodením žalobcu ohľadom uplatnenia si nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, keď podľa žalobcu samotným ospravedlnením nemôže dôjsť k odstráneniu
zbytočných prieťahov a nemôže prísť ani k zadosťučineniu a že jediné zadosťučinenie, ktoré prichádza
do úvahy a javí sa ako primerané a postačujúce je náhrada nemajetkovej ujmy a to z dôvodu, že žalobca

nijakým spôsobom toto svoje tvrdenie nepreukázal, neodôvodnil z akého dôvodu práve v jeho prípade
satisfakciamuposkytnutáospravedlnenímsazaprieťahyvkonaníniejedostačujúca.Akosúdužuviedol
vyššie žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že mu vznikli negatívne následky v dôsledku prieťahov
v súdnom konaní, keď sa žalobca obmedzil len na konštatovanie že došlo k porušeniu jeho práva na
prejednanie veci v primeranej lehote a že toto porušenie malo vplyv na jeho osobný a pracovný život a
vplývalo to na neho nepriaznivo a zanechalo to aj negatívnu stopu v psycho-sociálnej rovine žalobcu a

to bez ďalšieho a bez preukázania tohto tvrdenia.
14.4. K tvrdeniu žalobcu, že nie je možné považovať za odstránenie už vzniknutého porušenia práva na
prerokovanievecibezzbytočnýchprieťahovreparáciujehoprávsledovanímplynulostisúdnehokonania,
v ktorom boli prieťahy konštatované predsedom okresného súdu, za odstránenie už vzniknutého
porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko čas nie je možné vrátiť,

súd uvádza, že za primeranú satisfakciu, ktorá bola žalobcovi poskytnutá v súvislosti s vytýkaným
a preukázaným nesprávnym úradným postupom súdu súd považoval poskytnuté ospravedlnenie
predsedu okresného súdu a podpredsedu krajského súdu. Na viac ak by sa súd stotožnil s tvrdením
žalobcu, tak ani náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch by nebolo možné považovať za odstránenie
porušenia práva, nakoľko ani jej poskytnutím nie je možné čas vrátiť.

14.5. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že následkom nesprávneho úradného postupu súdu
v danej veci sp. zn. 18C/56/2012 sa zmenili pomery na jeho strane, zmenil sa jeho doterajší život v
súkromnej sfére a nepreukázal ani žiadne závažné následky nesprávneho úradného postupu, ktoré
by mu vznikli v súkromnom živote či pracovnom, alebo že by tieto mali dopad na jeho spoločenské
uplatnenie. Ide o pomery poškodenej osoby, teda žalobcu, na ktoré súd prihliada, pri určovaní

nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci.
I za stavu, že nečinnosť orgánu verejnej moci, prieťahy v konaní znamenajú pre poškodeného určitú
nemateriálnu ujmu nezbavuje poškodeného, v tomto prípade žalobcu, vznik tejto nemajetkovej ujmy
preukázať. Žalobca ako poškodený mal dôkazné bremeno na preukázanie vzniku nemajetkovej ujmy,

preukázanie skutočnosti, že samotné konštatovanie porušenia jeho práva a písomné ospravedlnenie sa
predsedníčky okresného súdu a podpredsedu krajského súdu nie je dostatočne účinným a efektívnym
prostriedkom na vyváženie či zmiernenie vzniknutej ujmy. Žalobca bol pri uplatnení nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy povinný preukázať existenciu takých skutočností, ktoré umocňujú hĺbku zásahu
či významne ovplyvnili jeho životnú situáciu. Žalobca však uvedené nijakým spôsobom nepreukázal,

nepreukázal dôvodnosť uplatnenej peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy, nakoľko nepreukázal vznik
konkrétnych nepriaznivých následkov, ktoré mu mali v súvislosti s nesprávnym úradným postupom
vzniknúť.

15. Treťou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody resp. náhradu nemajetkovej

ujmy je preukázanie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej
ujmy. Existencia príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi škodnou udalosťou (nezákonným
úradným postupom či nezákonným rozhodnutím) a vzniknutou ujmou je ďalším predpokladom
vzniku zodpovednosti za škodu. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba vzťahov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah

príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku;
ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti
nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom
nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale
napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym

úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda - majetková resp. nemajetková ujma vznikla v dôsledku
nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak
by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani majetková či nemajetková ujma.15.1. V prejednávanej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku nemajetkovej
ujmy v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu, prieťahov v súdnom konaní. Preukázanie,
že zásah do práv žalobcu mal skutočne následok a preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje

poškodeného, teda žalobcu. Právne relevantná je len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Žalobca nepreukázal, že by mu v dôsledku vytýkaného
nesprávneho úradného postupu bola spôsobená nemajetková ujma. Zo žiadnych uvádzaných tvrdení
nemožno vyvodiť, že v dôsledku vytýkaného nesprávneho úradného postupu došlo k závažným
negatívnym následkom vo sfére žalobcu a teda že by mu vznikol nárok na nemajetkovú ujmu.

Všeobecné poukázanie žalobcu na to, že mu morálna ujma vznikla v dôsledku prieťahov v konaní
nepostačuje na preukázanie vzniku nároku na nemajetkovú ujmu, bez uvedenia konkrétneho zásahu
spôsobeného práve v dôsledku deklarovaného nesprávneho úradného postupu v danej. Žalobca
nepreukázal vznik následkov odôvodňujúcich priznanie nemajetkovej ujmy a teda nepreukázal, že
tieto vznikli v priamej príčinnej súvislosti práve s vytýkaným nesprávnym úradným postupom.
Žalobca nijakým spôsobom neodôvodnil priamu a bezprostrednú súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca príčinnú súvislosť
medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy nijakým spôsobom nie lenže
nepreukázal, ale ani netvrdil.

16. V zmysle vyššie uvedeného a vzhľadom na okolnosti prípadu, keď nebolo preukázané, že by

deklarovaný nesprávny úradný postup do pomerov žalobcu zasiahol závažným spôsobom, mal súd
zato, že pre žalobcu je samotné konštatovanie porušenia jeho práva predsedom okresného súdu a
podpredsedom krajského súdu a ich písomným ospravedlnením sa, dostatočným zadosťučinením s
poukazom na § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a to s odkazom na preukázanú existenciu nesprávneho úradného postupu a na to, že

žalobcovi ujma spôsobená práve týmto nesprávnym úradným postupom podľa názoru súdu nevznikla,
keďže žalobca žiadne skutočnosti, ktoré by zdôvodňovali závažnú zmenu pomerov na jeho strane, v
súkromnom, pracovnom živote alebo v spoločenskom uplatnení nepreukázal.

17. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že podľa ESĽP sa vychádza z domnienky, že neprimeraná dĺžka

konania znamená pre poškodeného morálnu ujmu a v zásade sa nevyžadujú k stanoveniu výšky
zadosťučinenia za nemajetkovú ujmu spôsobenú neprimeranou dĺžkou konania žiadne dôkazy, súd
udáva, že ESĽP konštatuje porušenia práv sťažovateľa na neprimerané prieťahy v konaní a prípadne
priznáva v prípade potreby poškodenej strane spravodlivé zadosťučinenie (čl. 41 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd) v inom kontexte ako súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody ako

o nemajetkovej ujme podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Všeobecný súd, ktorý rozhoduje o náhrade
nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci je podmienený preukázaním rozhodujúcich skutočností. Poškodený (žalobca) má v
konaní o náhradu škody/nemajetkovej ujmy povinnosť tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie
týchto tvrdení. Ustanovenie § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. určuje rozsah dôkazného bremena

(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena na povinnosť
tvrdenia bezprostredne nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ
nie sú dané skutočnosti relevantným spôsobom preukázané, žalobca neuniesol bremeno tvrdenia
a bremeno dôkazu. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 1/2012-38 z 12.01.2012,
v ktorom súd konštatoval vo vzťahu k dôkaznému bremenu pri uplatnenom nároku na náhradu

nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z., že dôkazná povinnosť na preukázanie splnenia
kvalifikovaných podmienok pre priznanie nemajetkovej ujmy, ako i kritérií pre určenie jej výšky stíha
výlučne poškodeného.
17.1. Ústavný súd Slovenskej republiky ale i Európsky súd pre ľudské práva v prípade porušenia
práv sťažovateľa priznáva v prípadoch , v ktorých sa zistilo, že k porušeniu základného práva došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany , nie len deklaráciu porušenia, ale
priznáva i finančné zadosťučinenie (č. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Cieľom priznania
finančného zadosťučinenia je zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd
zaručených ústavou. Z uvedeného je teda zrejmé, že primerané finančné zadosťučinenie, o ktorom
rozhoduje ústavný súd v konaní o rozhodnutí o sťažnosti je inštitút s rozdielnym charakterom a

povahovou ako nárok uplatnený poškodeným na náhradu nemajetkovej konanie v konaní o vyvodenie
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu štátu spočívajúcim
v neprimeranej dĺžke konania. V danej veci teda nie je použiteľná argumentácia žalobcu ohľadne kritériípre priznanie finančného zadosťučinenia za porušenie práva a prejednanie veci v primeranej lehote,
nakoľko v danej veci ide o žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.

18. Súd zamietol žalobu žalobcu i v časti nároku, ktorým sa žalobca domáhal určenia, že jeho základné
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej
republiky a podľa článku 38 odsek 2 Listiny základných práv slobôd, ako aj právo na prejednanie
veci v primeranej lehote podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18C 56/2012 a postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/545/2015 porušené bolo. Súd dospel
k záveru že právo žalobcu porušené bolo pretože to vyplýva z vybavenia sťažnosti žalobcu ako
poškodeného predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I a podpredsedu Krajského súdu v Bratislave,
ktorými súčasne bolo poskytnuté zadosťučinenie, satisfakcia vo forme písomného ospravedlnenia
- upovedomenie predsedníčky Okresného súdu Bratislava I o spôsobe vybavenia sťažnosti Spr.
2023/2014 zo dňa 07.02.2014, upovedomenie predsedníčky Okresného súdu Bratislava I o spôsobe

vybavenia sťažnosti Spr. 2248/2015 zo dňa 30.10.2015 a oznámenie podpredsedu Krajského súdu
v Bratislave Spr 2238/16 zo dňa 06.10.2016. Súd mal za to, že ďalšie konštatovanie súdu by bolo
nadbytočné. Súd sa zaoberal len tým či je potrebné priznať žalobcovi satisfakciu vo forme náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch tak ako je uvedené vyššie.

19. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že
žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
Žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie zákonom predpokladaných podmienok pre úspešné
uplatnenie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., keď v konaní nepreukázal vznik nemajetkovej
ujmy v uplatnenej výške a priamu príčinnú súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom

a vznikom nemajetkovej ujmy.
Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je
založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi.
Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne nesprávneho
úradného postupu, vzniku škody a jej výšky a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym

úradným postupom.

20.Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom v priebehu konania a to pripojenie spisu
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 18C/56/2012, nakoľko vykonanie tohto dokazovania považoval
za nadbytočné. Žalobca sa náhrady nemajetkovej ujmy domáhal z dôvodu nesprávneho úradného

postupu súdu v podobe prieťahov v súdnom konaní, pričom však okolnosť existencie prieťahov
nebola v spore medzi stranami sporná. Súd mal nesprávny úradný postup v uvedenom súdnom
konaní za preukázaný. Žalobcom navrhnuté dokazovanie nesúviselo teda s preukázaním relevantných
skutočností podstatných pre posúdenie opodstatnenosti žalobcom uplatneného nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy a jej výšky.

21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu v konaní

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez

návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

22. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
teda podľa úspešnosti žalovanej v spore, keď žalovaná bola v konaní plne úspešná. Súd žalovanej však
nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaná si výslovne náhradu trov konania neuplatnil
z dôvodu, že jej žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona