Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. december 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/760/1998
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8398899795
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8398899795.30

Rozhodnutie
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobkyne A. C., nar.
X.X.XXXX, bytom N. XXXX, I., zast. Advokátskou kanceláriou Marônek & Partners s.r.o., Bancíkovej
1/A, Bratislava proti žalovanému K.. D. I., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, I., zast. JUDr. Jánom
Vrbom, advokátom, Námestie slobody 2, Humenné o vyplatenie zisku zo združenia takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 18 367,68 eur spolu so 17,6% úrokom z omeškania
zo sumy 18 367,68 eur ročne od 7.4.1999 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V prevyšujúcej časti úroku z omeškania návrh z a m i e t a.

Žalovaný je povinný uhradiť na účet Okresného súdu Humenné náklady na znalecké dokazovanie vo
výške 629,92 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách účastníkov konania rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia podali dňa 10.06.1998 na tunajšom súde žalobu, ktorou žiadali, aby súd zaviazal žalovaného
k povinnosti zaplatiť im sumu 300 000,- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od podania žaloby do
zaplatenia a trovy konania z dôvodu, že žalovaný má voči nim záväzok v uvedenej výške vyplývajúci
zo Zmluvy o združení a jej dodatku. Účastníci konania uzavreli dňa 1.1.1995 zmluvu o združení za
účelom spoločnej realizácie podnikateľských aktivít v oblasti „Stomatologická ambulancia a zubná
technika“. Dňa 01.01.1998 nadobudol účinnosť dodatok k zmluve o združení. Uviedli, že podľa čl. III.
uvedenej zmluvy malo byť prerozdeľovanie zisku z činnosti združenia vykonávané raz za štvrťrok, a to k
desiatemu dňu mesiaca nasledujúceho po ukončení príslušného štvrťroka, a to dohodnutým percentom
pre každého účastníka. Dodatkom k zmluve došlo medzi účastníkmi k dohode, že žalobcom bude
mesačne vyplácaná záloha vo výške 60 000,- Sk, a to do 20. dňa každého kalendárneho mesiaca k
rukám hociktorého z nich. Napriek dohode nebol žalobcom vyplatený nijaký zisk, hoci združenie ziskové
je. Zisk pre žalobcov predstavuje ku dňu podania žaloby sumu 300 000,- Sk, pričom táto suma je uvedená
len odhadom a žalobcovia ju spresnia po predložení účtovných dokladov žalovaným. Dňa 27.04.1998
žalobcovia vyzvali listom žalovaného k uhradeniu zisku zo združenia. Žalovaný však na list nereagoval
a naďalej porušuje zmluvu o združení. Neumožňuje žalobcom presvedčiť sa o stave združenia, odmieta
im vydať alebo nahliadnuť do účtovných dokladov a z prostriedkov združenia bez vedomia žalobcov
kupuje veci, ktoré užíva výlučne sám. Sám disponuje aj s účtami združenia. Žalobcovia preto v žalobnom
návrhu požiadali súd o vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému nakladanie
s finančnými prostriedkami na účtoch združenia a na základe ktorého by žalovaný bol povinný umožniť
žalobcom alebo nimi povereným osobám odniesť z priestorov zubného a rehabilitačného strediska v
Robotníckom hoteli v Snine tam nachádzajúcu sa zdravotnícku techniku a ďalšie veci patriace združeniu.

Spolu s návrhom na začatie konania predložili navrhovatelia dodatok k zmluve o združení zo dňa
28.07.1997, zmluvu o združení zo dňa 1.1.1995.

Na pojednávaní dňa 10.05.1999 žalobca uviedol, že na podanej žalobe trvá. Žalovaný v zastúpení svojím
právnym zástupcom na tomto pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcov k náhrade
trov konania. Poukázal na bod 4. zmluvy o združení, podľa ktorého sa účastník združenia musí zdržať
akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie účelu združenia a každý účastník
združenia má právo presvedčiť sa kedykoľvek o hospodárskom stave združenia. Sám žalobca podľa
neho znemožnil činnosť združenia, nakoľko bezdôvodne zobral základné prostriedky a prostriedky
slúžiace pre činnosť združenia. Bolo by preto v rozpore s dobrými mravmi, keby požadoval ešte aj
finančné plnenie. Žalobcovia nepreukázali právny záujem na podanie žaloby a neuviedli, na základe
akého dôvodu požadujú žalovanú sumu 300 000,- Sk, keď združenie nedosiahlo zisk v takom rozsahu. V
žalobe sa nespomína dodatok k zmluve o združení z 28.07.1997, podľa ktorého sa žalovaný po zaplatení
poslednej leasingovej splátky stane vlastníkom zdravotnej techniky za splnenia odkladacej podmienky,
že žalovaný zaplatí z prostriedkov združenia sumu 5 290 000,- Sk do 15.12.1997 a žalobcovia zaplatia
sumu 1 080 000,- Sk. Žalovaný zaplatil do dohodnutého termínu celkom 5 550 000,- Sk, ale žalobcovia
sumu 1 080 000,- Sk nezaplatili a zmarili tak nadobudnutie vlastníctva zdravotnej techniky. Navyše túto
techniku žalobca v 1. rade nezákonným spôsobom odviezol z priestorov zdravotníckeho zariadenia aj
s ďalšími osobnými vecami a znemožnil tak splniť účel združenia získavať pre združenie prostriedky.
Žalovaný sa listom z 21.10.1997 obrátil na žalobcu v 1. rade s tým, že žiadal doložiť platby za prenájom
zdravotnej techniky, ako aj výšku nezaplatených splátok, odpoveď však doposiaľ nedostal. Na základe
týchto dôvodov žiadal žalobu zamietnuť. Na otázku sudcu ohľadne fungovania združenia uviedol, že
združenie už nefunguje, nevie sa však vyjadriť k tomu, či združenie už zaniklo, alebo či zmluva o združení
je od samého začiatku neplatná. Trval však na tom, že nikdy nebol naplnený účel združenia, pretože
nikdy nebola spoločná realizácie podnikateľských aktivít a pán Piller ako jeden z členov združenia jeho
techniku odviezol.

Právny zástupca žalobcov trval na vyplatení zisku zo združenia, pretože združenie právne naďalej
existuje. Jeho klienti nemajú účtovné doklady o činnosti združenia, preto navrhol do konania pribrať
znalca z odboru ekonomiky a účtovníctva, ktorý by vypracoval znalecký posudok ohľadne zistenia
majetku i zisku združenia. Po vypracovaní znaleckého posudku žalobcovia spresnia súdne vymáhaný
podiel na zisku.

Súd na základe návrhu právneho zástupcu žalobcov nariadil vo veci znalecké dokazovanie a
vypracovaním znaleckého posudku poveril znalkyňu z príslušného odboru Ing. Matildu Duditšovú.

Zo záverov vypracovaného znaleckého posudku č. 2/2000 z 18.10.2000 vyplynulo, že združenie
dosiahlo za roky 1996 - 1998 zisk, a to za rok 1996 v sume 450 714,- Sk, za rok 1997 vo výške 228
958,- Sk a za rok 1998 v sume 319 457,- Sk po zohľadnení neoprávnených výdavkov. Podiel zisku na
účastníkov združenia podľa percentuálneho podielu vyplývajúceho zo Zmluvy o združení a jej dodatku
mal byť v roku 1996 pre K.. I. 5 %, teda vo výške 23 722,- Sk a pre pána N. s manželkou 95 %, teda vo
výške 188 240,- Sk, v roku 1997 pre K.. I. 5 %, teda vo výške 11 448,- Sk a pre pána N. s manželkou 95
%, teda vo výške 217 510,- Sk, a v roku 1998 pre K.. I. 70 %, čiže vo výške 223 620,- Sk a pre pána N. s
manželkou 30 %, teda vo výške 95 837,- Sk. Keďže v roku 1995 združenie dosiahlo záporný hospodársky
výsledok vo výške 198 148,- Sk, podľa znalkyne by celkové podiely na zisku účastníkov mali odrážať aj
túto skutočnosť. Celý podiel za roky 1995 - 1998 by tak mal pre jednotlivých účastníkov činiť pre K.. I. 248
882,- Sk a pre pána N. s manželkou 313 347,- Sk. Finančne sa podiely na základe účtovných dokladov
doposiaľ nevysporiadali. Okrem toho znalkyňa uviedla, že združenie oficiálne nevykazuje hospodársky
výsledok, preto je problematické uplatnenie rozdelenia čistého zisku podľa Zmluvy o združení a dodatku
k nej. K záverom o percentuálnom rozdelení podielov na zisku sa znalkyňa dopracovala len z pohľadu
združenia ako fiktívnej účtovnej jednotky.

Na pojednávaní dňa 13.11.2000 zástupca žalobcov uviedol, že voči znaleckému posudku má výhrady
len kvôli spočítacej chybe pri rozdelení zisku za rok 1996. Znalkyňa uvádza zisk 450 000,- Sk, ale
percentuálne rozdeľuje len 310 000,- Sk. Správne má byť zisk pre žalovaného 22 536,- Sk, pre
žalobcov 428 178,- Sk. Celkový zisk pre žalobcov by potom predstavoval sumu 553 285,- Sk. Na
základe uvedeného spresnil žalobu a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť uvedenú sumu. Súd
uznesením zmenu žaloby pripustil tak, ako to navrhol zástupca žalobcov.

Zástupca žalovaného poukázal na to, že žalobcovia sa zmocnili celého majetku združenia protiprávnym
spôsobom. Nie je preto morálne požadovať od žalovaného vyplatenie zisku zo združenia. Dal do
pozornosti skutočnosť, že znalecký posudok je len orientačným podkladom pre rozhodnutie vo veci a nie
je dôkazom toho, aká suma by mala byť žalobcovi vyplatená. Žalobcovia nemôžu mať právny záujem
na podaní žaloby, pretože za roky 1994 - 1997 bola vyplatená väčšia suma ako predpokladala zmluva
o združení. Okrem toho znalkyňa nezohľadnila celú činnosť združenia, ktoré vzniklo v novembri 1993.
Do ziskov je potrebné započítať aj záporný hospodársky výsledok za rok 1995 i za rok 1994, potom by
boli podiely iné. So znaleckým posudkom preto žalovaný nesúhlasí.

Lustráciou súd zistil, že na majetok žalobcu v 1. rade bol uznesením č.k. 4K 140/00 vyhlásený konkurz,
správcom konkurznej podstaty sa stal JUDr. Ján Goga - Ferko. Ten na výzvu súdu uviedol, že v zmysle
§ 14 ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a vyrovnaní dáva súhlas na ďalšie konanie.

Dňa 19.10.2006 zástupca žalobkyne v 2. rade na otázku sudcu uviedol, že podľa neho združenie právne
stále existuje, pretože zmluva o združení bola uzatvorená dňa 01.01.1995 na dobu 15 rokov a táto doba
ešte neuplynula. Žalobou sa žalobca nedomáha vysporiadania združenia, ale vyplatenia zisku žalobkyni
v 2. rade.

Zástupca žalovaného trval na tom, že žaloba je neopodstatnená, pretože nárok na zisk môže vzniknúť
až po zániku združenia účastníkov.

Ďalšie návrhy na dokazovanie účastníci nemali. Pre prípad úspechu si obaja právni zástupcovia
účastníkov nárokujú na priznanie trov konania.

Okresný súd Humenné rozsudkom č. 11C 760/1998 zo dňa 23.10.2006 návrh žalobcov zamietol. Na
základe odvolania Krajský súd v Prešove rozsudkom č. 8Co 34/2009 zo dňa 17.8.2009 rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu majetkové
vysporiadanie získaného majetku sa podľa zákona prevádza až pri rozpustení združenia podľa § 841
Občianskeho zákonníka, alebo pokiaľ dôjde k jednostrannému odchodu niektorej osoby podľa § 838
Občianskeho zákonník, alebo k jej smrti alebo k jej zániku. Do tejto doby však majú podľa názoru
odvolacieho súdu jednotlivé osoby právo na ročné vyporiadanie zisku resp. podiel na ňom len vtedy ak
si to stanovia zmluvou o združení. Preto zo záverov odôvodnenia Krajského súdu v Prešove vyplýva,
že súd mal riešiť len otázku, či združenie existuje alebo nie. Prvostupňový súd na jednej strane
konštatuje, že nebolo zistené, aby k zániku združenia došlo a na druhej strane konštatuje, že žalobcovia
sa zapríčinili o zánik združenia. Preto je potrebné vysporiadať otázku, či združenie naďalej existuje,
pričom táto okolnosť má podstatný vplyv na to, ktoré konkrétne ustanovenia bude možné aplikovať pri
zániku združenia a ktoré ustanovenia pri výstupe účastníka zo združenia alebo vylúčenia. V prípade, že
združenie existuje samozrejme, že ani jedno z týchto ustanovení. Ďalej odvolací súd uviedol, že účastník
združenia má nárok na ročné vyporiadanie podielov na zisku z činnosti združenia ak to bolo dohodnuté.
Aby takýto záver mohol súd prijať musí nanovo vykonať dokazovanie a ustáliť, či združenie existuje
alebo nie, prípadne, či bolo zrušené s poukazom na dohody v zmluve, ktoré sú pre účastníkov záväzné,
najmä jeho článku 2 zmluvy zo dňa 28.7.1997 sa vysporiada s tým, či v združení za dané obdobie
bol dosiahnutý zisk alebo nie. Zisk bude predstavovať peniaze, ktoré sú alebo boli v spoluvlastníctve
všetkých účastníkov, ale za tým účelom musí riadne zistiť, či ide o zisk skutočný, teda peniaze, ktoré
boli riadne vedené na účtoch združenia.

Z výpovede odporcu na pojednávaní dňa 30.11.2010 vyplýva, že žalovaný vykonáva činnosť
stomatológa od 6.12.1993 v zubnej ambulancii Snina. K založeniu predmetného združenia došlo kvôli
tomu, že bola medzi žalobcami a ním dohoda, že pán N. zoberie leasing na zakúpenie strojov, ktoré
sú potrebné na vykonanie stomatologickej činnosti. Po 4 rokoch by mal tento leasing byť splatený a
vtedy mali byť stroje prevedené na odporcu. Preto bolo aj dohodnuté, že väčšinu zisku si zoberie p. N.,
ktorý ho použije na splácanie leasingu. Zhruba v období, keď mal byť leasing splatený, bolo oznámené
zo strany žalobcov, že chýba zaplatiť ešte sumu 1.500.000,- Sk. Keďže leasing mal byť v tom čase už
splatený odmietol poskytnúť pánovi N. ďalšie finančné prostriedky a preto v roku 1998 došlo k tomu,
že žalobcovia dali všetky stroje z ambulancie odviesť. Následne nato si žalovaný zobral svoj vlastný
leasing na zakúpenie týchto strojov a stomatologickú činnosť vykonával naďalej. Tieto stroje boli zobraté
na základe predbežného opatrenia a to dňa 15.06.1998. Od tej doby podľa názoru žalobkyne v 2. rade

združenie právne existuje, ale nevykonáva žiadnu činnosť. Žalobcovia sa nedomáhajú vyporiadania zo
združenia, ale sa domáhajú sa zisku za jednotlivé roky, tak ako to zo zmluvy o združení vyplýva.

Zástupca žalovaného na ďalšom pojednávaní uviedol, že dané združenie v rozpore so zákonom a to z
dôvodu, že v časti predmetu je uvádzané prevádzkovanie stomatologickej ambulancie, ktoré je možné
vykonávať len za určitých podmienok na základe oprávnenia, pričom prevádzkovať túto ambulanciu
môže iba fyzická alebo právnická osoba, ktorá má na to oprávnenie vydané príslušným ministerstvom
zdravotníctva. Takouto osobou v tomto prípade je žalovaný ako fyzická osoba a nie združenie, pričom
žalovaný má všetky účtovné doklady, ktoré boli predložené pri znaleckom dokazovaní evidované pod
svojím menom. Taktiež združenie účastníkov konania si nikdy nepodalo daňové priznanie, pričom K..
I. si daňové priznanie za jednotlivé roky podával. Preto sa žalovaný domnieva, že zmluva o združení
je absolútne neplatná, pretože združenie nemôže vykonávať činnosť na predmet ktorej je osobitné
povolenie. Je nepochybné, že pôvodný navrhovateľ v 1. rade p. N. mal stomatologické stroje prenajaté od
leasingovej spoločnosti, ale z celého konania nevyplýva, žeby ním a žalovaným bola uzavretá akákoľvek
nájomná zmluva o nájme týchto strojov, resp. či na základe leasingovej zmluvy mohol vôbec p. N. tieto
stroje naďalej prenajať. Všetky účtovné doklady, všetky odvody, všetky prihlášky do poisťovní, pracovné
zmluvy, všetko bolo uzatvárané so žalovaným a nie zo združením, z ktorého si žalobcovia uplatňujú
vyplatiť zisk.

K tomuto zástupca žalobkyne v 2. rade uviedol, že s vyjadrením žalovaného sa vôbec nestotožňuje,
pretože v rámci združenia môže byť akákoľvek dohoda. Niekto vnesie vklad ako vklad majetok, niekto
svoju činnosť, niekto finančné prostriedky. Zo zmluvy o združení sa jednoznačne dohodli, že zisk
bude vyplácaný raz za štvrťrok podľa podielov, ktoré sú v tejto zmluve o združení. Pre tieto účely bol
vypracovaný znalecký posudok a pre navrhovateľku v 2. rade zisk predstavuje sumu 2.182,85 eur.
Združenie môže mať rôzne formy a zmluva o združení by bola neplatná vtedy, pokiaľ by ani jeden z
členov združenia nemal oprávnenie na vykonávanie činnosti, ktorá je predmetom tohto združenia.

Ďalej zástupca odporcu poukázal na to, že v zákone o zdravotnej starostlivosti sa presne uvádza, kto
môže poskytovať stomatologické služby. Je to presne v jednotlivých ustanoveniach zákona vymenované,
pričom ministerstvo zdravotníctva kontroluje, či jednotliví prevádzkovatelia týchto služieb spĺňajú
hygienické normy. Pokiaľ by bolo združenie vedené v zozname neštátnych zariadení, vtedy by mohlo
vykonávať stomatologickú činnosť, avšak v žiadnom takomto zozname združenie registrované nebolo.
K tomuto zástupca žalobkyne v 2. rade uviedol, že pokiaľ žalovaný mal povolenie na prevádzkovanie
stomatologickej činnosti nemohlo ísť o konanie v rozpore so zákonom.

Okresný súd Humenné opätovne vo veci rozhodol rozsudkom č. 11C/760/1998 zo dňa 7.2.2012 a
zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi v 1. rade sumu 5 596,28 eur spolu so 17,6%-ným úrokom z
omeškania z tejto sumy od 7.4.199 zo zaplatenia a uhradiť žalobcovi v 2. rade sumu 9 590,19 eur
spolu so 17,6%-ným úrokom z omeškania z tejto sumy od 7.4.1999 do zaplatenia a to všetko do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Taktiež zaviazal žalovaného uhradiť žalobcom v 1. a v 2. rade
sumu 3 181,21 eur spolu so 17,6%-ným úrokom z omeškania z tejto sumy od 7.4.1999 do zaplatenia
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania návrh
zamietol, priznal navrhovateľom v prevyšujúcej časti úroku z omeškania návrh žalobcov v 1. a v 2. rade
zamietol a priznal žalobcom náhradu trov konania a zároveň žalovaného zaviazal na úhradu nákladov za
znalecké dokazovanie. Uznesením Krajského súdu v Prešove č. 16Co 47/2012 zo dňa 24.5.2012 krajský
súd v Prešove zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie súdu
prvého stupňa. Zo záverov tohto uznesenia vyplýva, že je potrebné v ďalšom konaní venovať pozornosť
predovšetkým procesným návrhom účastníkov konania, vyhodnotiť, či procesné návrhy žalobcu v 1. rade
týkajúce sa jeho späťvzatia návrhu sú účinné alebo nie v závislosti od toho, že bola predložená zmluva
o postúpení pohľadávok z jeho osoby na ďalšiu, ktorá bola predložená až v odvolacom konaní a bola
uzavretá ešte 4.7.2007 a ozrejmiť tak aktívnu legitimáciu účastníkov konania. Takisto sa vysporiadať aj
s otázkou, aký vplyv má na uplatňovaný nárok zánik združenia, pretože medzi tým došlo k zániku tohto
združenia vzhľadom na predloženú zmluvu.

Čo sa týka aktívnej legitimácie pôvodného žalobcu v 1. rade zo spisového materiálu je zrejmé, že
podaním doručeným súdu dňa 9.6.2010 správca konkurznej podstaty žalobcu v 1. rade JUDr. Ján
Goga uviedol, že navrhovateľkou v tomto konaní bola vždy len O. N. a on ako správca konkurznej
podstaty nepristúpil k jej návrhu. Podaním doručeným súdu dňa 17.2.2011 správca konkurznej podstaty

žalobcu v 1. rade uviedol, že namieta aktívnu legitimáciu voči nemu a navrhuje voči nemu konanie
zastaviť. Podaním doručeným súdu dňa 31.5.2011 opätovne správca konkurznej podstaty žalobcu v 1.
rade namieta nedostatok aktívnej legitimácie a navrhuje konanie zastaviť. Rovnako nedostatok aktívnej
legitimácie namietal správca konkurznej podstaty JUDr. Ján Goga - Ferko v podaní doručenom súdu
dňa 11.7.2011 a v podaní doručenom súdu dňa 26.1.2012. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
medzi správcom konkurznej podstaty žalobcu v 1. rade a A. C. dňa 4.7.2007 vyplýva, že došlo k
postúpeniu pohľadávky žalobcu v 1. rade voči žalovanému v hodnote 1 541 570,20 Sk. Táto zmluva o
postúpení pohľadávok však bola predložená súdu až v rámci odvolacieho konania. Ďalej bola doložená
zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá medzi žalobkyňou v 2. rade a A. C. a to dňa 9.10.2012, kedy
žalobkyňa v 2. rade postúpila predmetnú pohľadávku postupníkovi, pričom pohľadávka je voči žalobcovi
vo výške 9 590,19 eur so 17,6%-ným ročným úrokom z omeškania ako podiel na zisku za roky 1995,1996
a 1997 a výška podielu na zisku za rok 1998 t. j. pohľadávka vo výške 1 zo sumy 3 181,21 eur so 17,6%-
ným úrokom z omeškania ročne od 7.4.1999. Na základe týchto skutočností súd uznesením č. 11C
760/1998 zo dňa 26.3.2013 pripustil zmenu účastníkov konania za základe návrhov účastníkov konania
v 1. a v 2. rade kde na miesto pôvodných žalobcov nastupuje ako žalobca A. C., Palárikova 1623/22,
Snina. Tým bola vyriešená otázka aktívnej legitimácie žalobkyne a zároveň námietky správcu konkurznej
podstaty žalobcu v 1. rade, ktorý opakovane namietal svoju aktívnu legitimáciu, avšak neuviedol z akých
dôvodov a nepredložil súdu zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 4.7.2007 uzavretú medzi ním a A.
C., takže o tejto skutočnosti súd do rozhodnutia Krajského súdu v Prešove nemal žiadnu vedomosť a
táto zmluva o postúpení pohľadávok bola predložená súdu až v rámci odvolacieho konania.

Do spisového materiálu zo strany žalovaného bolo predložené stanovisko JUDr. Oľgy Groszovej
vypracované v roku 2012. Z tohto stanoviska vyplýva, že zo strany pôvodných žalobcov boli dodané pre
činnosť združenia zariadenia zdravotníckej starostlivosti na základe troch leasingových zmlúv v celkovej
hodnote 5 280 875 Sk. Podľa dodatku o združení mali pôvodní žalobcovia vniesť do združenia majetok
v celkovej hodnote 6 370 000Sk, teda ešte chýba majetok v hodnote 1 089 125 Sk. V zmysle zmluvy
o združení a dodatku k tejto zmluve o združení záväzky voči leasingovým spoločnostiam mali uhradiť
pôvodní žalobcovia tak, že K.. I. im mal z príjmov združenia na zaplatenie leasingových splátok poskytnúť
finančné prostriedky vo výške 5 290 000Sk v prípade, že bude do združenia vnesené zariadenie v
celkovej hodnote 6 370 000Sk. V prospech pôvodného žalobcu v 1. rade v roku 1994 vyplatil žalovaný
sumu 1 590 422,90 Sk, v roku 1995 552 007,40 Sk, v roku 1996 2 477 339,50 Sk a v roku 1997 853
343,50 Sk, spolu celkovo 5 473 113,30 Sk, čiže o 183 113,30 Sk viac. Znalkyňa v tomto odbornom
stanovisku uviedla, že žalobcovia v 1. a v 2. rade majú voči združeniu dlh vo výške 1 089 125 Sk
titulom nezabezpečenia zariadenia do sumy 6 370 000 Sk a sumu 1 500 000 Sk ako nezaplatenie
leasingových splátok z peňazí, ktoré prijali od žalovaného plus mali by mať podiel na zisku 313 347
Sk podľa znaleckého posudku a žalovaný preplatil sumu 5 290 000 Sk o sumu 183 113,30 Sk. Z toho
dôvodu žalovaný ďaleko zaplatil všetky svoje dlhy voči žalobcom v 1. a v 2. rade.

Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 20.8.2013 uviedol, že je potrebné sa zaoberať otázku, kedy
združenie zaniklo. Nie je možné akceptovať znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný v tomto konaní,
pretože znalecký posudok vôbec nebral do úvahy skutočnosti, ktoré sú uvedené v analýze predloženej
žalovaným. Nie je zrejmé aké finančné prostriedky vôbec prevzal pôvodný žalobca v 1. rade, na čo
ich použil a nie je jednoznačné, či finančné prostriedky boli použité na úhradu leasingu, čo môže byť
zrejmé až vtedy, keď sa zistí, či leasingová spoločnosť bola veriteľom v rámci konkurzného konania. Z
analýzy, ktorá bola predložená súdu, teda odborné stanovisko JUDr. Oľgy Groszovej vyplýva, že vlastne
žalovaný z prostriedkov združenia uhradil žalobcom sumu 5 473 113 Sk.

Vo svojom písomnom vyjadrení doručeným súdu dňa 24.9.2013 právny zástupca žalobkyne uviedol, že
predmetom konania je výplata zisku zo združenia za roky 1995 až 1998, pričom poukázal na závery
znaleckého posudku, kde združenie dosiahlo zisk za roky 1996 až 1998 a to v roku 1996 450 714 Sk, v
roku 1997 228 958 Sk a v roku 1998 319 457 Sk. V roku 1995 dosiahlo združenie stratu vo výške 198
148 Sk, čiže po zohľadnení všetkých skutočností, podiel na zisku žalobkyne mal činiť sumu 313 347
Sk. Žalovaný namietal len spočítaciu chybu pri rozdelení zisku za rok 1996, kedy uvádza zisk 150 714
Sk ale percentuálne rozdeľuje iba sumu 310 000 Sk. Celkový zisk, ktorý by mal byť vyplatený žalobcovi
predstavuje sumu 18 367,68 eur, pričom žalovaný nemal iné výhrady voči tomuto znaleckému posudku.
Pokiaľ ide o vyjadrenie JUDr. Oľgy Groszovej, tak žalobca súhlasí iba s tým čo uviedla v závere na
strane 5, kde uvádza, citujem: „Napriek tomu by som odporučila vychádzať z tohto znaleckého posudku,
najmä s ohľadom na skutočnosť, že tento súdny spor je veľmi starý a nové vyčísľovanie zisku združenia

by znamenalo ďalší časový posun.“. Ďalej zástupca žalobkyne v tomto vyjadrení uvádza, že celkové
náklady vyplývajúce z troch leasingových zmlúv predstavujú sumu 5 280 875 Sk, pričom z predložených
dokladov vyplýva, že na leasing bola celkovo vyplatená suma 6 058 560,40 Sk, pričom investícia do
združenia zo strany pôvodného žalobcu v 1. rade predstavovala sumu 598 470 Sk a to počiatočnú
hotovosť pre zubné ambulancie. takže celkové investície pôvodného žalobcu v 1. rade boli vo výške 6
657 030,40 Sk, nezaplatený leasing predstavoval sumu 1 108 313,30 Sk, čiže celkovo vložil pôvodný
žalobca v 1. rade do združenia sumu 5 548 717,10 Sk. Podľa stanoviska JUDr. Groszovej uhradil
žalovaný žalobcovi v 1. rade sumu 5 473 113,30 Sk, čiže rozdiel alebo dlh žalovaného voči žalobcovi
v 1. rade predstavuje sumu 75 603,80 Sk. Dôvodom, prečo došlo k odňatiu vybavenia žalobcom v 1.
rade žalovanému bola skutočnosť, že od 29.10.1997 nevyplácal žalovaný pôvodnému žalobcovi v 1.
rade leasingové splátky. Podľa názoru zástupcu žalobcu v 1. rade stanovisku JUDr. Oľgy Groszovej
nemá žiadnu dôkaznú hodnotu, pretože bolo vypracované len z dôvodu oddialenia rozhodnutia vo veci
a žalobca naďalej zotrváva na záveroch znaleckého posudku vypracovaného Ing. Matildou Duditšovou.

Zo strany zástupcu žalobcu boli doručené súdu leasingové zmluvy č. 933071 zo dňa 2.11.1993, č.
2618/94 a leasingová zmluva č. 933070 zo dňa 2.11.1993.

Ďalej vo svojej výpovedi dňa 19.3.2014 právny zástupca žalovaného uviedol, že počas trvania združenia
si zobral pôvodný žalobca v 1. rade určité finančné prostriedky, ktoré však nepoužil na splácanie
leasingu, preto v konečnom dôsledku si zobral pôvodný žalobca v 1. rade všetky stroje, časť si zobrala
leasingová spoločnosť, časť zrejme speňažil a je nepochybné, že na konci združenia potom bola strata.
za celé obdobie ako to vyplýva z analýzy predloženej žalovaným, celkovo bola vyplatená žalobcovi v 1.
rade suma 5 473 113 Sk, ktoré mal použiť na úhradu leasingových splátok. Čo sa týka vyčísleného zisku
združenia, ktoré bolo uvedené vo vypracovanom znaleckom posudku a kde by mala patriť žalobcovi
suma 313 347 Sk, tak súd nebral do úvahy skutočnosť, že žalovaný žalobcovi vyplatil sumu cez 5 000
000 Sk.

Zo strany žalovaného bola predložená nájomná zmluva uzavretá medzi pôvodným žalobcom v 1. rade
a žalovaným dňa 9.10.1993, predmetom ktorej je dočasné užívanie zdravotníckeho zariadenia pre
stomatologickú ambulanciu a zubnú techniku, čas bol dohodnutý na 15 rokov a nájomné bolo dohodnuté
vo výške 58 535 Sk.

Na základe návrhu žalovaného súd vo veci nariadil ďalšie znalecké dokazovanie a to uznesením č. 11C
760/1998 zo dňa 22.7.2014. Vypracovaním znaleckého posudku poveril Ing. Annu Orendáčovú, ktorej
uložil určiť zisk združenia za obdobie od 1.1.1995 do 10.6.1998, či boli výdavky odporcu za toto obdobie
oprávnené alebo nie, aký objem finančných prostriedkov bol vyplatený pôvodným navrhovateľom v 1. a
v 2. rade za obdobie od 1.1.1995 do 10.6.1998, či činnosť predmetného združenia skončila so ziskom
alebo so stratou.

Vo veci bol predložený Ing. Annou Orendáčovou znalecký posudok č. 3/2014. Zo záverov tohto
znaleckého posudku vyplýva, že rozdiel medzi daňovo uznanými príjmami a výdavkami združenia v
rokoch 1995 bol mínus 198,148 Sk, v roku 1996 bolo plus 474 436 Sk, v roku 1997 plus 176,324 Sk a v
roku 1998 plus 281,425 Sk. Podiel jednotlivých účastníkov združenia za roky 1995 až 1998 na činnosti
združenia by mal byť na strane pôvodného žalobcu 514 409 Sk a na strane žalovaného 219 628 Sk.
Podľa tohto znaleckého posudku výdavky žalovaného boli oprávnené. Objem finančných prostriedkov,
ktorý bol vyplatený pôvodným žalobcom za roky 1995 až 1997 boli vo výške 3 910 339,30 Sk a v roku
1998 neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky. Podľa záverov tohto znaleckého posudku činnosť
združenia skončila v roku 1998, kedy bol plusový hospodársky výsledok 281 425 SK. Odvtedy združenie
nevykazovalo reálne žiaden hospodársky výsledok.

Z písomného vyjadrenia žalobcu doručenom súdu dňa 4.2.2015 vyplýva, že žalobkyňa sa stotožňuje
so závermi znaleckého posudku týkajúce sa prvej otázky, Ďalej čo sa týka druhej otázky, tak závery
tohto nového znaleckého posudku neprinášajú žiadne nové skutkové zistenia. Zo závermi týkajúce
sa tejto druhej otázky sa však žalobkyňa nestotožňuje, pretože znalkyňa poskytla odôvodnenie, ktoré
nemá ekonomický, účtový a daňový charakter. Pridržiava a stotožňuje sa s výsledkami znaleckého
dokazovania, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku 2/2009 na strane 9, kde je dostatočne zdôvodnené
a kde znalkyňa poukazuje na neoprávnené výdavky za leasing zdravotno-rehabilitačnom zariadení a
zariadenie stomatologickej ambulancie a laboratória a ďalej zahrnutie do výdavkov leasingovej splátky

osobného automobilu Nissan Almera ako aj využívanie súkromného motorového vozidla na služobné
cesty. Čo sa týka otázky tri, tak týmto znaleckým posudkom nebolo preukázané, žeby za obdobie 1995
až 1997 bola vyplatená pôvodnému žalobcovi v 1. rade suma 5 500 000 Sk. Znalkyňa uviedla v tomto
novom znaleckom posudku, že žalovaný poskytol žalobcovi v 1. rade za predmetné obdobie sumu 3
910 339,30 Sk. Takže sa tvrdenia žalovaného, že poskytol pôvodnému žalobcovi v 1. rade 5 500 000 Sk
nepreukázali a takisto sa nepreukázalo, že tieto finančné prostriedky boli vynaložené na iné účely než
na účely splácania leasingu. Čo sa týka poslednej otázky, tak žalobkyňa nenamieta závery dokazovania
týkajúce sa skončenia činnosti združenia. S tvrdením žalovaného, že združenie ukončilo svoju činnosť
v roku 1998 a teda 15.6.1998, žalobkyňa nesúhlasí, pretože podľa zmluvy o združení, združenie bolo
založené na obdobie 15 rokov. Znalkyňa preukázala, že v roku 1998 bol v združení vykázaný zisk,
pričom na ďalšie roky sa už nezameriavala a len potvrdila výsledok hospodárenia v takej výške, aký
bol už preukázaný k pôvodnému znaleckému posudku. Ďalej vo svojom písomnom vyjadrení žalobca
uviedol, že krajský súd uložil vo svojom zrušujúcom uznesení súdu prvého stupňa vyriešiť otázku spornej
aktívnej legitimácie žalobcu v 1. rade, kde k náprave už došlo a vyriešiť otázku existencie združenia. V
odvolacom konaní žalovaný vôbec nenamietal spornú stránku skutkového stavu čo sa týka existencie
a výšky žalovaného nároku a preto sa súd mal venovať len namietaným okolnostiam a nenariaďovať
ďalšie znalecké dokazovanie. V závere znaleckého posudku žalovaný nikdy nerozporoval. Čo sa týka
zániku združenia, tak navrhovateľ sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi rozhodnutia súdu prvého
stupňa zo dňa 7.2.2012, kde v tomto rozhodnutí je správne uvedené, že združenie zaniklo k 1.1.2011
uplynutím 15-ročnej lehoty. Keďže žalobkyňa si uplatňuje len nárok na zisk za roky 1995 až 1998, podľa
čl. III Zmluvy o združení zo dňa 1.1.1995 a podľa čl. II ods. 2 Dodatku z Zmluve o združení zo dňa
28.7.1997 nemôže mať zánik združenia ku dňu 1.1.2011 vplyv na uplatňovaný nárok.

Právny zástupca žalovaného podal dňa 27.2.2015 vyjadrenie k znaleckému posudku kde uviedol, že
znalkyňa odpovedala na otázku tak ako bola súdom naformulovaná, ale podľa názoru žalovaného
združenie nevzniklo 1.1.1995 ale už od 1.1.1994 a k 1.1.1995 bol uzatvorený Dodatok k Zmluve o
združení. Zrejme nedopatrením sa vo viacerých dokumentoch, ktoré tvoria spisový materiál uvádza ako
termín vzniku združenia rok 1995. Pôvodná zmluva bola uzavretá k 1.1.1994 a táto zmluva chýba, takže
združenie fungovalo už v roku 1994. Preto je nevyhnuté, aby k prostriedkom, ktoré poskytol žalovaný
žalobcovi v 1. rade započítal aj úhrady z roku 1994 v celkovej výške 1 590 422,90 Sk. Preto žiadal
žalovaný doplnenie znaleckého posudku o vyúčtovaní činnosti združenia aj za rok 1994. K druhej otázke
nemal žalovaný žiadne námietky. Čo sa týka tretej otázky a teda objemu finančných prostriedkov, ktoré
boli vyplatené žalobcovi v 1. rade k tomuto uvádza žalovaný, že s týmto znaleckým posudkom nesúhlasí,
pretože v roku 1994 boli žalobcovi v 1. rade uhradené finančné prostriedky v objeme 1 590 422,90 Sk, v
roku 1995 552 007,40 Sk, v roku 1996 2 447 339,50 Sk a v roku 1997 853 343,50 Sk, spolu teda suma 5
473 113,30 Sk teda viac ako o 183 113,30 Sk, viac, ako bolo dohodnuté. Čo sa týka skončenia činnosti
združenia, tak združenie skončilo činnosť bez písomnej dohody o skončení spoločného podnikania,
pričom skončenie podnikania došlo tým, že žalobca v 1. rade násilím vrátane spôsobnej škody odniesol
zariadenie, ktoré bolo používané na podnikanie vrátane zdravotnej dokumentácie pacientov, pričom po
skončení doby nájmu sa mali tieto stroje stať vlastníctvom K.. I., ktorý ich niekoľko rokov používal na
dosiahnutie príjmov. Hodnota negatív voči osobe žalovaného je vo výške 712 075,06 Sk, pričom nové
zariadenie si K.. I. zabezpečil výlučne na vlastné náklady. Z uvedeného teda vyplýva, že podľa názoru
žalovaného nemá žalobkyňa žiadny nárok na vyplatenie podielu na zisku.

Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 14.4.2015 právny zástupca žalobkyne uviedol,
že samotný žalovaný žiadal doplnenie znaleckého dokazovania kde súhlasil so znením štyroch otázok,
ktoré boli v tomto uznesení uvedené a nežiadal v tom čase doplnenie dokazovania o rok 1994. Jeho
tvrdenie o zaplatení sumy 5 473 113,30 Sk nezodpovedá záverom znaleckého posudku a žalobkyňa
sa s týmto jeho záverom nestotožňuje. Predchádzajúci navrhovatelia vždycky odovzdané finančné
prostriedky použili na účel, na ktorý bol určený a pokiaľ žalovaný tvrdí niečo iné, musí preukázať
a predložiť súdu dôkaz potvrdzujúci jeho tvrdenia. Žalobkyňa taktiež nesúhlasí s vyčíslením škody
spôsobenej údajným odcudzením veci vo výške 712 075,06 Sk, pokiaľ sa cítil byť žalovaný dotknutý
konaním žalobcov, mohol si svoj nárok uplatniť súdnou cestou a nie teraz po 17 rokoch konania. Pokiaľ
aj by nejaké nároky žalovaného voči žalobcom existovali, tak už sú dávno premlčané a nie je možné ich
započítať. Čo sa týka vzniku združenia, tak združenie vzniklo 7.10.1993 na základe pôvodnej zmluvy
o združení. Táto zmluva bola nahradená novým právnym dokumentom a to zmluvou o združení zo
dňa 1.1.1994 a táto zmluva bola nahradená novou zmluvou o zdužení zo dňa 1.1.1995. Keďže išlo
už o posledný komplexne obsiahnutý právny úkon, práve táto zmluva o združení sa stala základom

záväzkovo-právneho vzťahu medzi pôvodnými žalobcami a žalovaným. Tento právny úkon bol zmenený
a doplnený dodatkom zo dňa 28.7.1997. Žalobkyňa má za to, že to, čo bolo pred rokom 1995 nie je
podstatné a to z dôvodu, že v čase podania návrhu na začatie konania boli všetky nároky pred rokom
1995 premlčané a z toho dôvodu si žalobcovia uplatnili iba nároky, ktoré vznikli v roku 1995 a nie skôr.
Tretia zmluva o združení zo dňa 1.1.1995 nahradila predchádzajúce dve zmluvy a nie je preto dôvodné,
aby sa súd zaoberal stavom, ktorý bol pred rokom 1995. Žalobkyňa odmieta akékoľvek ďalšie návrhy
na doplnenie znaleckého dokazovania, pretože znaleckým dokazovaním by nebolo možné spochybniť
akékoľvek nároky žalobkyne. Obsahom tohto nároku, ktoré si uplatnili v tomto konaní žalobcovia v 1.a
v 2. rade sú nároky vyplývajúce zo zmluvy o združení uzavretej v roku 1995 a posudzované obdobie
rok 1995 až rok 1998.

Zo strany právneho zástupcu žalobcu bola predložená Zmluva o združení zo dňa 7.10.1993, ďalej
Zmluva o združení uzavretá dňa 1.1.1994 a Zmluva o združení zo dňa 1.1.1995, Dodatok k Zmluve o
združení zo dňa 28.7.1997.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára.

Podľa § 829 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - Občianskeho zákonníka ( ďalej
len „OZ“) niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu.

Každý z účastníkov je povinný vyvíjať činnosť na dosiahnutie dojednaného účelu spôsobom určeným v
zmluve a zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu
( § 830 OZ).

V súlade s § 831 prvej vety OZ popri pracovnej činnosti môžu byť účastníci združenia podľa zmluvy
povinní poskytnúť na účely združenia peniaze alebo iné veci.

Podľa § 833 prvej vety OZ poskytnuté peniaze alebo iné veci určené podľa druhu sú v spoluvlastníctve
všetkých účastníkov v pomere k ich výške, a to oznámením o ich oddelení od ostatného majetku
účastníka alebo odovzdaním poverenému účastníkovi.

V zmysle § 834 OZ majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých
účastníkov.

Podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú rovnaké, ak zmluva neurčuje inak (§ 835 ods.
1 OZ).

Žalobcovia sa svojím návrhom domáhali vyplatenia zisku združenia vytvoreného so žalovaným, a to na
základe ustanovení Zmluvy o združení z 01.01.1995 a dodatku k nej z 28.07.1997 vo výške 553 285.-
Sk (18 365,70 eur) s 17,6% úrokom z omeškania od podania návrhu do zaplatenia.

Pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade svoj nárok opierajú o ustanovenia článku III zmluvy o združení zo
dňa 1.1.1995, z ktorého vyplýva, že prerozdeľovanie zisku z činnosti združenia sa bude vykonávať raz
za štvrťrok a to k 10. dňu prvého mesiaca nasledujúceho po ukončení príslušného štvrťroka, pričom
podiel na zisku u žalovaného je 5 %, u žalobcu v 1. rade je 35 % a u žalobkyne v 2. rade 60 % z čistého
zisku. Taktiež z tohto ustanovenia vyplýva, že správu majetku združenia a vedenie účtovnej evidencie
bude vykonávať žalovaný. Z tejto zmluvy o združení zároveň vyplýva konkrétne z čl. I, že združenie bolo
založené za účelom spoločnej realizácie podnikateľských aktivít v oblasti stomatologickej ambulancie
a zubnej technicky. Z článku VI. tejto zmluvy zo dňa 1.1.1995 vyplýva, že zmluva sa uzatvára na dobu
15 rokov odo dňa nadobudnutia jej právoplatnosti, pričom táto zmluva nadobúda právoplatnosť dňom
podpísania účastníkmi združenia. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že zmluva bola podpísaná 1.1.1995.
Jednou z úloh, ktoré uložil odvolací súd prvostupňovému súdu je posúdiť, či združenie existuje alebo nie.
Ku dňu rozhodnutia súdu, toto združenie zaniklo v zmysle ustanovení čl. VI a to uplynutím doby, pretože
od uzavretia zmluvy uplynula doba 15 rokov a to dňom 1.1.2011. Z toho dôvodu je možné konštatovať,
že združenie ku dňu rozhodnutia zaniklo.

Ako bolo vyššie uvedené, združenie zaniklo uplynutím doby 15 rokov ku dňu 1.1.2011. V konaní
však zároveň bolo preukázané, že združenie svoju činnosť od 15.6.1998 nevykonávalo, pretože týmto

dňom došlo zo strany pôvodného žalobcu v 1. rade k odvezeniu zdravotníckych zariadení a následne
stomatologickú činnosť vykonával žalovaný už na vlastnoručne zabezpečenými strojmi a zariadeniami
a samostatne. Taktiež bolo v konaní jednoznačne preukázané, že medzi účastníkmi združenia nedošlo
k záverečnému vyporiadaniu ale súd má za to, že od júna 1998 združenie nevykonávalo žiadnu činnosť.

To však nič nemení na skutočností, že žalobcovia v 1. a 2. rade svoj návrh opierajú o ustanovenia
článku III zmluvy o združení zo dňa 1.1.1995 a dodatku k zmluve o združení zo dňa 28.7.1997. Žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že jedinou osobou, ktorá mohla prevádzkovať
stomatologickú ambulanciu bol žalovaný, pretože on mal príslušné povolenie na prevádzkovanie tejto
stomatologickej ambulancie. Združenie ako daňový subjekt si nikdy nepodalo daňové priznanie. Tieto
daňové priznania si vykonával K.. I., pričom pri vyhotovení znaleckého posudku znalkyňa vychádzala iba
z účtovníctva vedeného žalovaným. Taktiež nebolo v konaní preukázané, že stomatologické stroje zobral
na leasing žalobca v 1. rade, pričom tu neexistuje žiadne nájomná zmluva o tom, žeby tieto stroje boli
prenajaté žalovanému, resp., že neexistuje tu žiaden doklad o tom, že by bolo možné tieto stroje posunúť
bez súhlasu leasingovej spoločnosti ďalšej osobe. S týmto názorom sa právny zástupca žalobkyne v
2. rade nestotožňuje. Poukazuje na to, že nárok si uplatňujú zo zmluvy o združení, pričom účastníci
konania voči znaleckému posudku, ktorým bol tento zisk určený nemali žiadne námietky. Argumentácia,
že združenie je neplatné kvôli vykonávaniu činnosti neobstojí. Mohlo by to byť iba v tomto prípade, pokiaľ
by ani jeden z členov združenia nemal oprávnenie na vykonávanie predpísanej činnosti.

Z čl. III Zmluvy o združení zo dňa 1.1.1998 zároveň vyplýva, že správu majetku združenia a vedenia
účtovnej evidencie bude vykonávať K.B.A.W.. D. I.. Z toho dôvodu vlastne všetky doklady a celé
účtovníctvo sa nachádzalo u žalovaného, ktorý toto účtovníctvo vykonával.

Združenie vzniká zmluvou o združení, pričom táto zmluva o združení obligatórne má uvedené účel
tohto združenia, ktorý chcú účastníci konania dohodnúť, vymedzenie činnosti jednotlivých účastníkov
zameranej na dosiahnutie účelu. Účel zmluvy môže byť najrôznejšej povahy. Nemôže byť však právnymi
predpismi zakázaný a nesmie zákonný právny predpis obchádzať. Účastníkmi zmluvy môžu byť fyzické
aj právnické osoby, môžu byť podnikatelia i nepodnikatelia. Na dosiahnutie účelu môžu účastníci zmluvy
vniesť do združenia peniaze, alebo iné veci, svoju pracovnú činnosť, alebo kumuláciu oboch foriem
činnosti. Výška má byť uvedená v zmluve, resp. spôsob plnenia tohto vkladu má byť uvedený v zmluve.
Zákon nepredpisuje pre zmluvu o združení písomnú formu avšak z hľadiska jednoznačného určenia
podmienok fungovania tohto združenia sa písomná forma doporučuje. Zmluvou o združení nevzniká
nový právny subjekt, pretože združenie nemôže vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na
seba povinnosti. Spôsobilosť na práva a povinnosti v súvislosti s činnosťou združenia majú iba účastníci
združenia.

V roku 2015 v priebehu konania boli zo strany žalobcu predložené zmluvy o združení uzavreté medzi
žalovaným a pôvodnými žalobcami v 1. rade a to zmluva o združení zo dňa 7.10.1993, 1.1.1994,
1.1.1995 a Dodatok k zmluve zo dňa 1.1.1995, ktorý bol uzavretý dňa 28.7.1997. Tieto zmluvy boli
doložené ako reakcia na tvrdenie žalovaného, že združenie vykonávalo svoju činnosť nie od 1.1.1995,
ale bolo založené už v roku 1993. Súd má však za to, že každá nasledujúca uzavretá zmluva o združení
nahradila tú prechádzajúcu a keďže poslednou je Zmluva o združení zo dňa 1.1.1995 súd má za to,
že združenie vzniklo na základe tejto Zmluvy o založení združenia zo dňa 1.1.1995. Účastníci konania
si neupravili osobitne žiadne vysporiadanie nárokov, ktoré by mohli vyplynúť zo zmluvy uzavretej dňa
7.10.1993, alebo zo zmluvy zo dňa 1.1.1994, preto je možné predpokladať ,že pri uzavretí zmluvy o
združení dňa 1.1.1995, boli všetky nároky účastníkov zmluvy vyplývajúce z predchádzajúcich zmlúv
vysporiadané.

Na základe hore uvedených skutočností má súd zato, že medzi účastníkmi konania došlo k založeniu
združenia na základe zmluvy o združení zo dňa 1.1.1995 a dodatku k zmluve o združení zo dňa
28.7.1997. Je nepochybné, že toto združenie bolo založené za účelom realizácie podnikateľských aktivít
v oblasti stomatologická ambulancia a zubná technika. Taktiež je nepochybné, že toto združenie bolo
založené na dobu určitú na obdobie 15 rokov a teda zaniklo ku dňu 1.1.2011. Tak isto má súd za
jednoznačne preukázané, že na základe dodatku k zmluve o združení zo dňa 28.7.1997 sa upravil článok
1, z ktorého vyplýva, že pre účely dosiahnutia zmluvy o združení spoločnosť E. N. prenajme zdravotnícku
techniku, pričom tieto jednotlivé leasingové splátky sú splácané z príjmov združenia. Z ustanovení
zmluvy o združení a dodatku k zmluve o združení je jednoznačne možné ustáliť, že žalobcovia v 1. a 2.

rade vniesli do spoločnosti zdravotnú techniku s tým, že za ňu mali platiť leasingové splátky z majetku
z finančných prostriedkov získaných pri činnosti združenia, pričom súd má zato, že žalovaný vniesol do
združenia svoju odbornú spôsobilosť, pretože on ako lekár mohol požiadať o oprávnenie na vykonávanie
stomatologickej činnosti. Súd je toho názoru, že žalobcovia v 1. a 2. rade v zmysle článku III zmluvy o
združení zo dňa 1.1.1995 a v zmysle článku II dodatku k zmluve o združení zo dňa 28.7.1997 konkrétne
bodu 1 majú nárok na vyplatenie zisku. Taktiež v tomto dodatku bolo upravené, že účastníci konania sa
podieľajú aj na stratách združenia, pokiaľ neboli spôsobené výlučne zo strany jedného účastníka. Tento
dodatok nadobudol účinnosť dňom 1.1.1998.

Na základe vyššie uvedeného má súd zato, že nárok pôvodných žalobcov v 1. a 2. rade je oprávnený.
Výška dosiahnutého zisku bola vypracovaná znaleckým posudkom znalkyňou Ing. Matildou Duditšovou,
pričom za rok 1996 bol vyčíslený zisk vo výške 450.714,- Sk (14.960,96 eur), za rok 1997 bol vypočítaný
zisk vo výške 228.958,- Sk (7.600,01 eur), za rok 1998 bol vypočítaný zisk vo výške 319.457,- Sk
(10.604,03 eur) a za rok 1995 bola zistená strata vo výške 198.148,- Sk (6.577,31 eur). Rozdelenie
podielu na zisku za rok 1995,1996 a 1997 sa riadi ustanoveniami zmluvy o združení zo dňa 1.1.1995.
Za rok 1995 bola dosiahnutá strata vo výške 6.577,31 eur, za roky 1996 a 1997 bol dosiahnutý celkový
zisk vo výške 22.560,97 eur. Podľa zmluvy o združení je podiel na zisku žalovaného vo výške 5 %, čo
predstavuje sumu 1.128,0485 eur zaokrúhlene 1.128,5 eur. Podiel na zisku žalobcu pôvodného žalobcu
v 1. rade predstavuje 35 %, čo je suma 7.896,3395 eur zaokrúhlene 7.896,34 eur a podiel na zisku u
pôvodnej žalobkyne v 2. rade predstavuje sumu 60 % t.j. 13.536,582 eur zaokrúhlene 13.536,58 eur. Aj
keď zmluva o združení nehovorí o podiele účastníkov zmluvy na strate združenia, má súd zato, že by
bolo v rozpore s dobrými mravmi pokiaľ by sa účastníci tejto zmluvy nepodieľali aj na strate. Keďže nebol
určený podiel účastných členov združenia na strate združenia, súd má zato, že rovnakým podielom
akým sa podieľajú na zisku, by sa mali podieľať aj na strate. Za rok 1995 bola vyčíslená strata vo
výške 6.577,31 eur. Podiel na strate žalovaného vo výške 5 % zo sumy 6.577,31 eur predstavuje sumu
328,8655 zaokrúhlene 328,87 eur. Podiel pôvodného žalobcu v 1. rade predstavuje sumu 2.302,0585
eur zaokrúhlene 2.302,06 eur a podiel pôvodnej žalobkyne v 2. rade predstavuje sumu 3.946,386 eur
zaokrúhlene 3.946,39 eur. Podiel na zisku za roky 1995, 1996, 1997 po zohľadnení straty predstavuje u
žalovaného sumu 799,18 eur, u pôvodného žalobcu v 1. rade sumu 5.596,28 eur a u pôvodnej žalobkyne
v 2. rade sumu 9.590,19 eur. Podiel na zisku za rok 1998 bol upravený dodatkom k zmluve o združení
zo dňa 28.7.1997 s účinnosťou od 1.1.1998. Podľa znaleckého posudku bol zisk zo združenia za rok
1998 vo výške 319.457,- Sk t.j. 10.604,03 eur. Podľa čl. II dodatku k zmluve o združení zo dňa 28.7.1997
podiel na zisku žalovaného predstavuje 70 % a podiel na zisku žalobcov v 1. a 2. rade predstavuje 30
%. Podiel na zisku u žalovaného je teda vo výške 7.422,82 eur a podiel žalobcov v 1. a 2. rade je vo
výške 3.181,21 eur. Keďže došlo k postúpeniu pohľadávok žalobcov v 1. a 2. rade na terajšiu žalobkyňu,
súd priznal žalobkyni celkovo sumu 18 367,68 eur.

V konaní bol vypracovaný aj ďalší znalecký posudok č. 3/2014, ktorý vypracovala Ing. Anna Orendáčová.
V tomto znaleckom posudku boli taktiež vyčíslené zisky a strata za roky 1995 až 1998, ktoré vykazujú
vyššie hodnoty než v znaleckom posudku Ing. Matildy Duditšovej. Avšak vzhľadom na to, že žalobkyňa
opiera svoj nárok o znalecký posudok, resp. o závery znaleckého posudku, ktoré boli vypracované
znalkyňou Ing. Matildou Duditšovou a súd nemôže ísť nad rámec uplatneného návrhu, tak čo sa týka
výšky náhrady, súd vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý vypracovala Ing. Matilda Duditšová. Pokiaľ
si v rámci posledných vyjadrení uplatňoval právny zástupca za žalovaného náhradu nejakej spôsobenej
škody zo strany pôvodného žalobcu v 1. rade v celkovej výške 712 075,06 Sk, súd sa stotožňuje
s tvrdením žalovaného, že tento nárok je premlčaný. Nikdy doposiaľ si ho žalovaný voči žalobcom
neuplatnil. Premlčaný nárok nie je možné započítať v rámci uplatnenej pohľadávky.

Čo sa týka nárokov za predchádzajúce roky 1993 až 1994, súd ako bolo vyššie uvedené je toho
názoru, že zmluva o združení uzavretá dňa 1.1.1995 nahradila predchádzajúce zmluvy o združení
a bolo vecou účastníkov združenia, aby sa v rámci svojej činnosti za roky 1993 a 1994 osobitne
vysporiadali, čo v rámci konania súdu predložené nebolo. Okrem toho akékoľvek nároky, tak ako to
správne uviedol zástupca žalobkyne pred rokom 1995 už v čase podania návrhu na začatie konania boli
premlčané. Z týchto dôvodov súd ďalšie dokazovanie ohľadom vyplatených súm za roky 1994 považoval
za nadbytočné, ktoré by nemalo žiaden vplyv na rozhodnutie súdu o nárokoch žalobkyne, pretože ako už
bolo vyššie povedané, ide o nároky zo zmluvy o združení zo dňa 1.1.1995 a doposiaľ uplatnené nároky
si účastníci konania za roky 1993 a 1994 mali vysporiadať osobitne.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.

Pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade si uplatnili úrok z omeškania zo žalovanej sumy od podania návrhu.
O skutočnosti, že má žalovaný plniť nejakú sumu a v akej výške sa tento dozvedel pri doručení tohto
návrhu. Návrh spolu s predvolaním na pojednávanie bol doručený odporcovi dňa 6.4.1999, preto súd
priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 17,6% odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu resp.
po dni keď sa žalovaný dozvedel o tomto súdnom spore t.j. od 7.4.1999.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Na základe návrhu žalovaného súd uznesením č. 11C 760/1998 zo dňa 22.7.2014 pribral do konania
znalkyňu Ing. Annu Orendáčovú, ktorá predložila súdu vypracovaný znalecký posudok č. 3/2014.
Uznesením Okresného súdu Humenné č. 11C 760/1998 zo dňa 19.1.2015 bola znalkyni bola priznaná
odmena vo výške 418,32 eur, pričom suma 200 eur bola vyplatená zo zálohy zloženej žalovaným a
suma 218,32 eur bola vyplatená zo štátnych prostriedkov. Celkové náklady na znalecké dokazovanie,
ktoré boli vyplatené zo štátnych prostriedkov predstavujú sumu 629,92 eur.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách účastníkov konania rozhodne súd v zmysle hore citovaných ustanovení zákona do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd Prešov
prostredníctvom tunajšieho súdu.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.