Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/132/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517200184
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517200184.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: T. X., B..
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A,
dieťa rodičov: matka - O. P., B.. XX.XX.XXXX, O. X. L. V. I.W. XX, X., a otec - G. X., B.. XX.XX.XXXX, O. X.
L. Š. XX, U. Y., zastúpený Advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Námestie
SNP 3, Trnava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu matky na
zrušenie neodkladného opatrenia a o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
matky maloletej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/90/2017-335 zo dňa 19.07.2018,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/90/2017-335 zo dňa
19.07.2018 m e n í tak, že:

Z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k.
22P/8/2017-39 zo dňa 20.01.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
11CoP/139/2017-56 zo dňa 12.04.2017

a nariaďuje toto n e o d k l a d n é o p a t r e n i e :

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou T. X., B.. XX.XX.XXXX, každý nepárny týždeň v kalendárnom
roku v sobotu v čase od 14.00 hod. do 15.00 hod. v mieste bydliska maloletej v prítomnosti matky
maloletej. Matka maloletej je povinná dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť a byť prítomná pri
stretnutí s maloletou v určenom čase.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV uznesením č. k. 13P/90/2017-335 zo dňa 19.07.2018 rozhodol o návrhu
matky na zrušenie neodkladného opatrenia a o návrhu matky na nariadenie nového neodkladného
opatrenia tak, že zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 22P/8/2017-39 zo dňa 20.01.2017 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/139/2017-56 zo dňa 12.04.2017, návrh
matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a nariadil neodkladné opatrenie v znení: Otec
je oprávnený stretávať sa s maloletou T. X., B.. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň v roku v sobotu
od 10.00 hod. do 18.00 hod., kedy si maloletú prevezme a odovzdá v určenom čase v mieste bydliska
maloletej. Matke maloletej uložil povinnosť maloletú na styk s otcom riadne pripraviť.

2. Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 20.06.2018 matka maloletej žiadala, aby súd
zrušil predchádzajúce neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k.
22P/8/2017-39 zo dňa 20.01.2017 a aby nariadil nové neodkladné opatrenie, ktorým súd zakáže otcovi
styk s maloletou T. H.ž do právoplatného skončenia konania vo veci o úpravu rodičovských práv a
povinností k maloletej, ktoré je vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 13P/90/2017.

3. V návrhu matka uviedla, že Okresný súd Bratislava V uznesením č. k. 22P/8/2017-39 nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletou na každú stredu v týždni od 14.00 hod.
do 18.00 hod. a každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 14.00 hod. do
nedele do 16.00 hod. s tým, že otec si maloletú v určenom čase prevezme v školskom zariadení, ktoré
maloletá navštevuje a v určenom čase ju odovzdá matke v mieste jej bydliska. V prípade, ak deň začatia
styku pripadne na deň pracovného pokoja alebo prázdnin, je i miestom prevzatia dieťaťa miesto bydliska
matky.

4. Toto neodkladné opatrenie podľa matky je nevhodné a v rozpore s najlepším záujmom maloletej.
Výchovné pôsobenie otca na maloletú nezaručuje riadny duševný ani fyzický vývin maloletej. Už v
začiatkoch realizácie určeného styku sa maloletej výrazne zhoršil zdravotný stav. Maloletá začala trpieť
bolesťami brucha, odmietala stravu, trpela poruchami spánku a dokonca sa začala
pomočovať. Až po niekoľkých dňoch sa maloletá priznala matke, že otec sa s ňou tajne stretol v škole
a daroval jej mobilný telefón, aby s ňou mohol komunikovať bez vedomia matky. Nakoľko zdravotné
ťažkosti maloletej neustupovali, matka sa rozhodla vyhľadať lekársku pomoc, kde jej lekári povedali,
že sa pravdepodobne jedná o psychosomatické ťažkosti. Vyhľadala preto psychologickú pomoc pre
maloletú u klinickej psychologičky T.. T. L., u ktorej maloletá v priebehu februára až marca roku 2018
absolvovala viaceré sedenia. Zo správy klinického psychológa T.. T. L. zo dňa 08.03.2018 okrem iného
vyplýva, že ťažkosti maloletej boli zapríčinené aj tým, že ju zaťažovalo tajomstvo vo forme darovaného
mobilného telefónu od otca. Podľa psychologičky maloletá trpí tiež úzkostnými pocitmi z toho, že bola
v domácnosti otca vystavená sexuálnym
obsahom, v dôsledku čoho sa u nej úzkosť transformovala do nutkavých obsahov sexuálneho
charakteru. Koncom roka 2017 začala matka opäť pociťovať zhoršenie zdravotného stavu maloletej
a zhoršenie jej školského prospechu. Po naliehaní sa jej maloletá priznala, že nevie dobre spať, že
má nočné mory a že si začala predstavovať sex s dospelým starším mužom. Matka bezprostredne na
uvedené vyhľadala lekársku pomoc dňa 29.03.2018 v Národnom ústave detských chorôb a tiež dala
maloletej vyhotoviť znalecký posudok od L.. H. W., L.., o jej zdravotnom stave. Z uvedeného odborného
vyjadrenia znalkyne vyplýva, že obavy matky sú opodstatnené a že maloletá skutočne v domácnosti
otca prichádzala do styku so sexuálnym obsahom (televízor, internet, styk otca s jeho priateľkou), a to
už od jej 5. roku veku. Znalkyňa vo svojom odbornom vyjadrení konštatuje nasledovné: „Na základe
analýzy prejavov správania a prežívania maloletej, ako aj jej verbálnej a projektívnej
produkcie počas diagnosticko - terapeutických stretnutí, sme zistili vývinovo neprimerané sexuálne
obsahy, ktorým bola vystavená v domácnosti otca. Ide o sexuálne predstavy maloletej a následne
konkrétne prejavy správania voči mužom, ako ich T. opisovala matke a následne psychologičke.“
Uvedené podozrenia definitívne potvrdil aj Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, ktorý
uskutočnil vyšetrenie maloletej pre potreby prestupu maloletej na inú školu. Zo správy Výskumného
ústavu detskej psychológie a patopsychológie zo dňa 30.05.2018 vyplýva nasledovné: „Zistili sme, že
zmeny správania maloletej T. X. sú pravdepodobne následkom predčasnej facilitácie psychosexuálneho
vývinu. To sa môže diať ako reakcia na neprimerané zasahovanie do intímnej zóny maloletej, resp.
vystavením maloletej takým sexuálnym obsahom, pre ktoré ona ešte nemá dostatočné kognitívne a
emočné zdôvodnenie vo svojom prežívaní.“ Z vyššie uvedeného skutkového stavu jednoznačne vyplýva,
že výchovné pôsobenie otca, resp. nevhodné prostredie, v ktorom žije, nepriaznivo vplýva na maloletú.
V súvislosti s vyššie uvedeným matka tiež poukázala na tú skutočnosť, že rozhodnutie súdu vymedziť
styk otca s maloletou v priebehu školského týždňa sa ukázalo ako nevhodné a nefungujúce. Otec si
maloletú pravidelne v určenom čase nevyzdvihoval a viackrát sa dokonca ospravedlnil, že ju nemôže
vyzdvihnúť vôbec. Za súčasného stavu, kedy sa otec s maloletou stýka len keď sa to jemu hodí, je
najlepším riešením zrušiť styk otca v predmetnom období. Maloletá sa tiež musí pripravovať do školy,
ale u otca nemá na takúto prípravy vytvorené vhodné prostredie. Z dôvodu zhoršenia zdravotného
stavu maloletej došlo navyše k takej zmene pomerov, ktoré zakladajú povinnosť súdu zaoberať sa
vhodnosťou nariadeného predbežného opatrenia. Je v najlepšom záujme maloletej, aby súd zrušil
predbežné opatrenie a do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vydal rozhodnutie, ktorým zamedzí
škodlivému vplyvu otca na maloletú, t. j. zakáže styk otca s maloletou. Uvedené matka navrhuje za
účelom doliečenia vzniknutých psychických a z toho vyplývajúcich fyzických problémov maloletej, ktoré
vznikli ako následok nevhodného vplyvu otca na maloletú.

5. Kolízny opatrovník prostredníctvom vyjadrenia doručeného súdu dňa 22.06.2018 uviedol, že dňa
12.06.2018 sa zrealizovalo šetrenie bytových a sociálnych podmienok na strane matky maloletej. Počas

šetrenia sa v byte nachádzala matka a maloletá, ktorá ich ochotne povodila po byte. Matka pracuje
ako podnikateľka v oblasti poskytovania služieb, konkrétne prevádzkuje J. Š. na G. D. P. X.. Pracovnú
dobu má od pondelka do piatka od cca 8.00 hod. do 16.00 hod.. V štúdiu pracuje sama. Uviedla,
že maloletá má vytvorené v jej práci podmienky na spokojné trávenie času po školskom vyučovaní,
nakoľko tam má zariadenú jednu miestnosť. Maloletá T. navštevuje piaty ročník Z. Š. Za W. P. X..
Počas rozhovoru s matkou bola zo začiatku prítomná. Uviedla, že má rada telocvik a že v minulosti
navštevovala tanečný krúžok. Má kamarátky v škole, v okolí domu nemá aktuálne kamarátku, lebo sa
odsťahovala. Maloletá aktuálne odmieta s otcom akýkoľvek kontakt pre jeho správanie, ktoré opisuje
ako "sexuálne obťažovanie". Údajne sa tým zaoberá už polícia. Dňa 19.06.2018 kolízny opatrovník
zrealizoval šetrenie v domácnosti otca na adrese U. Y., L. Š. XX. Jedna samostatná izba je u neho
zariadená pre maloletú T., ktorú využívala v čase, kedy jej zabezpečoval osobnú starostlivosť. Miestnosť
je zariadená samostatným lôžkom, pracovným stolom, televíziou, policami a skriňou s dostatočným
úložným priestorom. Maloletú naďalej pravidelne kontaktuje, informuje sa, posiela fotky, avšak aktuálne
bez odozvy. Dňa 21.02.2018 sa poslednýkrát realizoval víkendový pobyt maloletej u neho. O maloletej sa
tiež pravidelne informuje v elektronickej žiackej knižke a prostredníctvom jej triednej učiteľky. Otec, jeho
partnerka a aj babka zhodne uviedli, že maloletá mala s nimi vytvorený pekný vzťah a sú presvedčení, že
ich má rada, no pravdepodobne sa matke podarilo preniesť na maloletú svoje rozhodnutie odmietať otca
a zamedziť akýkoľvek kontakt s jeho rodinou. Na otázky údajného sexuálneho zneužívania odpovedal
odmietavo a s veľkým prekvapením, nakoľko nemal potuchy o tom, že by maloletá niečo podobné
zažívala. Vo veci ho dodnes nekontaktoval orgán činný v trestnom konaní. Skôr má otec pocit, že mu
chce takto vytvoriť ešte väčšiu bariéru medzi ním a maloletou. Matka ho v čase, keď podal návrh na
výkon rozhodnutia a návrh na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti kontaktovala vo veci
uzavretia dohody o striedavej osobnej starostlivosti, ale celú dohodu napokon zrušila. V oboch
domácnostiach kolízny opatrovník nezistil žiadne nedostatky, obe spĺňajú socio-hygienický štandard.
Maloletá T. má v domácnostiach oboch rodičov zariadenú vlastnú izbu a vytvorené podmienky na zdravý
a spokojný vývoj. Medzi rodičmi však absentuje základná komunikácia. Otec sa vyjadril, že mu maloletá
chýba, že ju má rád a rád by sa s ňou opäť stretával. Popiera tvrdenia matky, že by mal maloletú v
čase výkonu jeho starostlivosti sexuálne obťažovať, či inak zasahovať do jej integrity. Matka ho nikdy
neupozornila na údajne nežiaduce správanie z jeho strany a ani ho neinformovala o zlom psychickom
stave maloletej, ktoré by mohol spôsobiť. Nebude sa brániť akejkoľvek forme vyšetrenia, no má za to,
že to celé vykonštruovala matka s cieľom prehĺbiť bariéru medzi ním a maloletou. Pohovor s maloletou
sa kolíznemu opatrovníkovi nepodarilo vykonať, nakoľko matka mu to neumožnila ani pri upozornení, že
ide o žiadosť súdu k predmetnému konaniu. Maloletá kolízneho opatrovníka spokojne previedla celým
bytom a krátky čas sa s ním aj rozprávala o škole a priateľoch. Nejavila známky nervozity, či
nepohody. Vzhľadom na protichodné tvrdenia rodičov kolízny opatrovník navrhol súdu, aby v konaní vo
veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nariadil znalecké dokazovanie
klinickým psychológom, prípadne s možnosťou prizvania iných odborníkov.

6. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
§ 325 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 CSP a § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len
„CMP“), § 363 CMP. Okresný súd po preskúmaní návrhu, ktorý podala matka, dospel k názoru, že
za aktuálnej situácie nie je neodkladné opatrenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 22P/8/2017-39
nariadené dňa 20.01.2017 o úprave styku otca s maloletou, v najlepšom záujme maloletej, nakoľko od
poslednej úpravy pomerom došlo k zmene na strane maloletej a je preto potrebné v tomto rozsahu
návrhu matky vyhovieť a predchádzajúce neodkladné opatrenie zrušiť. Okresný súd uviedol, že maloletá
v súčasnosti prechádza náročnými psychickými zmenami, ktoré jej prežívanie zaťažujú, pričom z jej
vyjadrení vyplývajúcich z predložených lekárskych správ a znaleckého posudku je zrejmé, že za zdroj
tohto stavu označuje prostredie otca. Do akej miery premieta maloletá negatívny postoj matky voči
otcovi bude predmetom znaleckého dokazovania v konaní vo veci. V tomto štádiu konania súd považuje
za potrebné zastabilizovať maloletej prostredie tak, aby umožňovalo najmä jej zdravý duševný vývoj.
Z predloženej správy lekárskeho vyšetrenia maloletej zo dňa 08.03.2018, ktorú vypracovala klinická
psychologička T.. T. L. vyplýva, že je pre maloletú aktuálne dôležité, aby otec akceptoval potrebu dočasne
obmedziť kontakt s ním, pričom uviedla, že za primeraný styk považuje jeden deň maximálne do večera
raz za dva týždne. Súd nemal za preukázané sexuálne zneužívanie zo strany otca. Kolízny opatrovník
nezistil nedostatky v domácom prostredí otca, pričom maloletá vo všetkých predložených správach a v
znaleckom posudku napokon uviedla, že má otca rada, len sa s ním nechce stretávať tak často. Súd
vyhovel návrhu matky aj s prihliadnutím na vyjadrenie maloletej, ktorá je vo veku 11 rokov. Okresný súd
návrh matky na zákaz styku otca s maloletou neodkladným opatrením, zamietol.

7. Proti uzneseniu podala odvolanie matka maloletej podaním zo dňa 09.08.2018, ktorá navrhla
odvolaciemu súdu, aby zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
zakazuje styk otca s maloletou do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a zároveň, aby zrušil
predchádzajúce neodkladné opatrenie nariadené vo veci sp. zn. 22P/4/2017. V odvolaní matka
namietala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, v spojení s § 62 ods. 1 CMP, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil
skutočný stav veci. Matka namietala, že súd sa nedostatočne vysporiadal s argumentáciou matky vo
veci týkajúcej sa zdravotných ťažkostí maloletej. Pre tieto dôvody sa matka rozhodla vyhľadať lekársku
pomoc, kde jej lekári oznámili, že problémy maloletej sú pravdepodobne zapríčinené psychosomatickými
ťažkosťami. Súd neprihliadol pri rozhodnutí na názor maloletej, ktorá na otázku znalkyne PhDr. Aleny
Kopányiovej, PhD., ako by mal prebiehať styk s otcom, sa vyjadrila: „Aby to zostalo takto, bez styku s
ním“. Podľa záverov klinického psychológa T.. T. L.W. maloletá trpí úzkostnými pocitmi, ako dôsledok
aj toho, že bola v domácnosti otca vystavená sexuálnym obsahom, v dôsledku čoho sa u nej úzkosť
transformovala do nutkavých obsahov sexuálneho charakteru. V dôsledku tejto predčasnej facilitácie
psychosexuálneho vývinu maloletej, musela maloletá prestať navštevovať tanečný krúžok, nakoľko si
predstavovala sexuálny styk s jej učiteľom tanca. Nakoľko zdravotné ťažkosti maloletej neustupovali,
matka sa rozhodla vyhľadať lekársku pomoc a maloletá v súčasnosti je v ambulantnej starostlivosti a
liečbe. Podľa názoru matky, v súčasnej dobe nie je v záujme maloletej, aby dochádzalo k stretávaniu
sa s otcom, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci o úpravu práv a povinností rodičov k
maloletej, ktoré je vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 13P/90/2017. Poukázala na ust. §
25 ods. 3 zákona o rodine, v súvislosti s ktorým tvrdila, že vzhľadom na zhoršený zdravotný stav maloletej
v dôsledku neakceptovateľného výchovného vplyvu otca na maloletú, došlo k takej zmene pomerov,
ktoré zakladajú povinnosť súdu zaoberať sa vhodnosťou nariadeného neodkladného opatrenia, preto
navrhla, aby odvolací súd zrušil neodkladné opatrenie a do právoplatného rozhodnutia vo veci samej
zakázal styk otca s maloletou a rozhodol v zmysle podaného odvolania.

8. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletej podaním zo dňa 14.08.2018 tak, že navrhol odvolaciemu
súdu, aby upravil jeho styk s maloletou každý nepárny týždeň v roku v sobotu od 10.00 hod. do 18.00
hod. s tým, že si maloletú prevezme a odovzdá v určenom čase v mieste bydliska maloletej. Vo vyjadrení
otec uviedol, že nesúhlasí s tvrdením matky a ani so zákazom styku s maloletou. Uviedol, že jeho
primárnym záujmom je a vždy aj bolo zdravie a správny vývoj maloletej, ktorá pre neho predstavuje
neopísateľný kúsok šťastia, ktorý s maloletou môže prežívať a tráviť s ňou spoločné chvíle a budovať
nové zážitky. I napriek všetkým prekážkam, ktoré kladie matka, sa snaží zachovať kontakt s maloletou,
pre ktorú by bolo vhodné, ak by sa stretávala s matkou aj so svojim otcom, aby maloletá nepociťovala,
že jej v rodine niekto chýba, pričom sa snažil, aby maloletá nemala pocit samoty alebo pocit, že jej v
živote niečo chýba. Otcovi je z tohto pohľadu nejasné, prečo matka stále zamedzovala v styku s ním,
obmedzovala nielen osobný kontakt, ale aj telefonický, alebo akýkoľvek iný. Stále vyvíjal aktivitu, aby
bol zachovaný kontakt s maloletou, a preto navštevoval školské zariadenie, kde sa mohol s maloletou
aspoň chvíľu stretnúť a porozprávať. Maloletá nikdy neprejavovala známky nepokoja alebo obavy. Berie
na vedomie predložené lekárske správy a odborné vyjadrenia, ale o nich nebol nijakým spôsobom
informovaný a ani nebol na to upozornený, ale plne si uvedomuje, aké nepriaznivé následky môže
mať diagnostikovaný zdravotný stav maloletej, a preto má záujem sa podieľať spolu s maloletou na
týchto terapiách a pomôcť jej prekonať tieto nepriaznivé chvíle. Otec si nie je vedomý žiadneho zlého
vplyvu, ktorý by mal mať na maloletú ako uviedla matka maloletej vo svojom podaní. Maloletá sa nikdy
nesťažovala, že by jej u otca niečo chýbalo, alebo že by sa jej tam nepáčilo a rada s otcom, ako aj s jeho
priateľkou a synom, trávila voľné chvíle, preto vyjadrenia matky považuje za vykonštruované s cieľom
očierniť otca. Maloletej sa zhoršil zdravotný stav po tom, čo matka začala obmedzovať kontakt s otcom,
čo mohlo u maloletej vyvolať negatívne účinky a maloletá začala byť nerozhodná a neistá o tom, či sa
chce s otcom i naďalej stretávať. Matka zámerne môže u maloletej vyvolávať negatívne správanie voči
otcovi tým, že jej nahovára nepravdivé informácie o otcovi, čím v nej prebúdza obavu a strach bývať u
otca. Otec nesúhlasí s tvrdením, že nemá vytvorené vhodné prostredie pre maloletú a že maloletá je tam
vystavená nevhodnému obsahu. K tomu uviedol, že poukazuje na vyjadrenie kolízneho opatrovníka,
ktorý sa vyjadril o pomeroch u otca tak, že v oboch domácnostiach nezistil žiadne nedostatky, obe spĺňajú
hygienický štandard. Maloletá má v domácnostiach oboch rodičov zariadenú vlastnú samostatnú izbu a
vytvorené podmienky na zdravý a spokojný vývoj. Otec nesúhlasí so zákazom styku, ktorý by značným

spôsobom mohol zhoršiť vybudovaný doterajší vzťah medzi otcom a maloletou a bolo by veľmi náročné
a komplikované znovu obnoviť kontakt s maloletou, preto navrhol rozhodnúť v zmysle jeho vyjadrenia.

9. Krajský súd v Bratislave preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods.
l, § 65, § 66, § 360 a nasl., § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok,
§ 324 ods. l, § 329 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu matky je potrebné vyhovieť a zmeniť
rozhodnutie súdu prvej inštancie pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou.

10. Krajský súd k námietke matky v podanom odvolaní, v ktorom vytýkala súdu prvej inštancie, že
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v spojení s § 62 ods. 1 CMP, že súd prvej
inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 1 C.s.p.
podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a
vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Z uvedeného vyplýva, že pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a
predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku.
Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom
preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok
sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú
tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť
v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia.

12. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať
dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom účastníka konania, proti ktorému návrh smeruje, by
mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení § 329 ods. 1 C.s.p. výslovne formuloval
zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie vypočutí
a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe
predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá
pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom
opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady
pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť.

13. V danom prípade preto námietka matky v podanom odvolaní, týkajúca sa nedostatočne vykonaného
dokazovania a namietaných nesprávnych skutkových zistení nebola opodstatnená.

14. Obsah predbežného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sa bezprostredne dotýka
výchovy maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých, by malo
byť len krátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. Účelom predbežného
opatrenia v konaní o výchove maloletého dieťaťa je dočasná úprava pomerov účastníkov konania,
resp. ochrana potenciálneho výkonu rozhodnutia, ktorý by mohol v budúcnosti byť ohrozený. Osobitosť
inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej.
Toto opatrenie má mať výnimočný charakter, v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí má svojim
spôsobom smerovať k ich „prežitiu“. Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá Dohovoru o právach
dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami dieťaťa na popredné miesto.

15. Podaným návrhom matka maloletej žiadala, aby súd zrušil predchádzajúce neodkladné opatrenie,
ktorým bol upravený styk otca s maloletou a aby nariadil nové neodkladné opatrenie, ktorým súd zakáže
otcovi styk s maloletou T. H.ž do právoplatného skončenia konania vo veci o úpravu rodičovských práv a
povinností k maloletej, ktoré je vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 13P/90/2017. Tvrdila,
že neodkladné opatrenie je nevhodné a v rozpore s najlepším záujmom maloletej. Výchovné pôsobenie
otca na maloletú nezaručuje riadny duševný ani fyzický vývin maloletej. Už v začiatkoch realizácie
určeného styku sa maloletej výrazne zhoršil zdravotný stav. Maloletá začala trpieť bolesťami brucha,
odmietala stravu, trpela poruchami spánku a dokonca sa začala pomočovať. Zo správy klinického
psychológa T.. T. L. zo dňa 08.03.2018 okrem iného vyplýva, že maloletá trpí tiež úzkostnými pocitmi
z toho, že bola v domácnosti otca vystavená sexuálnym obsahom, v dôsledku čoho sa u nej úzkosť

transformovala do nutkavých obsahov sexuálneho charakteru. Matka maloletej v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia navrhla zakázať styk otca s maloletou.

16. Osobitné postavenie v civilnom procese všeobecne a zvlášť v konaní o výchove maloletého dieťaťa
má inštitút neodkladného opatrenia. Jeho cieľom je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, resp.
ochrana potencionálneho výkonu rozhodnutia, ktorý by mohol v budúcnosti byť ohrozený. Osobitosť
tohto inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci
samej. Preto neodkladné opatrenie má mať výnimočný charakter a v prípade rozhodnutí o výchove
maloletých detí má svojim spôsobom smerovať i ich prežitiu. Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá
Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami dieťaťa na popredné
miesto.

17. Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch
prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov
účastníkov a druhým je obava, že exekúcia bude ohrozená. Spoločným znakom oboch typov
neodkladných opatrení je ich neodkladný a dočasný charakter.

18. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

20. V prípade maloletých detí a úpravy stretávania sa s rodičom, je rozhodujúci vek, vývinové možnosti
a potreby, zdravotný stav detí, citové väzby a v akej miere a akým spôsobom tento rodič doposiaľ
zabezpečoval starostlivosť o maloleté dieťa. Úplné alebo čiastočné obmedzenie styku rodiča s dieťaťom
znamená nielen zásah do jeho práv, ale i zásah do práv dieťaťa, ktoré má právo vytvárať a budovať si
vzťah s oboma rodičmi.

21. Podľa článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti
od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

22. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk
maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

23. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa,
aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a že
dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje
city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča.

24. Zo všetkých pravidiel a povinností dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je výnimkou prípad,
keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené, alebo
úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností,
ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa, ktoré musia byť natoľko závažné, že
okrem záujmu dieťaťa vyvoláva potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie
obmedzenia, alebo zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z
ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva.

25. Pri skúmaní dôvodnosti návrhu niektorého z rodičov na obmedzenie, prípadne zákaz styku druhého
rodiča s maloletým je predovšetkým nevyhnutné spoľahlivo odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh
podaný. Je potrebné predovšetkým skúmať, či realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje
záujem dieťaťa, alebo či ide iba o predstieraný stav vyvolávaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému
je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Zásadne nemožno obmedziť, alebo zakázať styk s
rodičom v prípade, ak dôvody podľa návrhu vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi
rodičom a dieťaťom. Výhrady jedného rodiča voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako
partnera, nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom a nemôže byť dôvodom na obmedzenie
alebo zákaz styku len ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa na stretnutie, najmä vtedy ak ide o zámerné
pôsobenie rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti s cieľom vyvolať takéto

správanie maloletého. Preto ak súd nezistí okolnosti v správaní oprávneného rodiča, ktoré by mohli viesť
k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, nemôže byť odmietanie dieťaťa samé o sebe
dôvodom na obmedzenie, alebo zákaz styku. V takomto prípade musí súd zvážiť širší záujem dieťaťa,
ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a urobiť všetky kroky smerujúce k tomu, aby sa narušený
vzťah medzi rodičom a dieťaťom obnovil.

26. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je opatrením krajného charakteru výrazne zasahujúcim
do rodičovských práv, preto by k jeho nariadeniu mal súd pristúpiť len v jednoznačne odôvodnených
prípadoch. Dôvodom na zákaz styku môže byť každopádne potenciálna ujma na fyzickom zdraví dieťaťa,
ujma na psychickom zdraví dieťaťa a ujma v inej než v zdravotnej oblasti (morálna, osobnostná).
Fyzické zdravie dieťaťa reprezentuje jeho telesná integrita. Zväčša sú zásahy do telesného zdravia (bitie,
kopanie, pálenie, odopieranie potravy a pod.) dobre preukázateľné lekárskym vyšetrením a obhliadkou
tela, preto súd nemôže v tomto prípade zvažovať vyslovenie úplného zákazu styku. Preukázateľnosť
ohrozenia psychického zdravia detí sa oproti fyzickému zdraviu sťažuje v dôsledku skutočnosti, že
súd sa pri dostatočnom zistení skutkového stavu musí vysporiadať aj s rozlíšením, či uskutočňovanie
styku rodiča s maloletým dieťaťom ohrozuje skutočne osobnosť dieťaťa a nejde len o predstieraný stav
vyvolaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti.

27. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a
dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom.
Akékoľvek prisvojovanie si práva na rozhodovanie o tom, čo je alebo nie je najlepším záujmom
spoločného dieťaťa len jedným z rodičov, je dôvodom jednak na využitie procesných prostriedkov na
zmenu tohto nesprávneho postoja (napr. výchovné opatrenie podľa § 37) jednak na zmenu rozhodnutia
o zverení a to aj bez návrhu. Pokiaľ preferenčný rodič svoj negatívny postoj nezmení, ani v dôsledku
vykonaných opatrení súdu, potom je nevyhnutnosťou zmena nesprávneho výchovného prostredia,
keďže v tomto prípade je jeho stabilita negatívom. Dáva záruku toho, že dieťa bude vychovávané v
ovzduší nepriateľskom druhému rodičovi, bude manipulované, citovo vydierané, programované, alebo
korumpované. Žiadna z týchto výchovných metód nemôže napomôcť dosiahnuť cieľ výchovy tak, ako
to formuluje Dohovor o právach dieťaťa.

28. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a
povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

29. Najdôležitejšou požiadavkou je, aby súd pri rozhodovaní rešpektoval právo maloletého dieťaťa na
zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Preferenčný rodič často argumentuje tým, že dieťa nechce,
alebo že ho nemôže nútiť do stretávania, aby mu nespôsoboval ešte väčší stres. S ohľadom na vzťah
preferenčného rodiča dieťaťa je výchovnou úlohou práve preferenčného rodiča, aby viedol dieťa k úcte k
druhému rodičovi a pripravil ho a to nielen zbalením vecí, ale aj duševne na stretnutie. Pokiaľ preferenčný
rodič správne pochopil význam svojej úlohy pri výchove dieťaťa, potom si musí byť vedomý toho, že má
prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretávanie s druhým rodičom. Nemôže teda nechávať na
dieťati, či má alebo nemá chuť sa s druhým rodičom stretnúť. Obaja si musia uvedomiť, že úloha druhého
rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ by nebol preferenčný rodič schopný zabezpečiť druhému
rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa v určenom rozsahu, potom možno dôvodne pochybovať
o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča. Jedným z určujúcich faktorov pri rozhodovaní o zverení dieťaťa
do osobnej starostlivosti je schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa.

30. Z obsahu spisu vyplýva, že matka podala návrh na zákaz styku otca s maloletou z dôvodu,
že nariadené neodkladné opatrenie predchádzajúcim rozhodnutím súdu je nevhodné a v rozpore s
najlepším záujmom maloletej. Výchovné pôsobenie otca na maloletú nezaručuje riadny duševný ani
fyzický vývin maloletej. Toto tvrdenie matka preukazovala závermi klinického psychológa T.. T. L., podľa
ktorých maloletá trpí úzkostnými pocitmi, ako dôsledok aj toho, že bola v domácnosti otca vystavená
sexuálnym obsahom, v dôsledku čoho sa u nej úzkosť transformovala do nutkavých obsahov sexuálneho
charakteru. V dôsledku tejto predčasnej facilitácie psychosexuálneho vývinu maloletej, musela maloletá

prestať navštevovať tanečný krúžok, nakoľko si predstavovala sexuálny styk s jej učiteľom tanca.
Nakoľko zdravotné ťažkosti maloletej neustupovali, matka sa rozhodla vyhľadať lekársku pomoc a
maloletá v súčasnosti je v ambulantnej starostlivosti a liečbe. Podľa názoru matky, v súčasnej dobe
nie je v záujme maloletej, aby dochádzalo k stretávaniu s otcom. Otec vo svojom vyjadrení tvrdil, že
maloletej sa zhoršil zdravotný stav po tom, čo matka začala obmedzovať kontakt s otcom, čo mohlo
u maloletej vyvolať negatívne účinky a maloletá začala byť nerozhodná a neistá o tom, či sa chce s
otcom i naďalej stretávať. Matka zámerne môže u maloletej vyvolávať negatívne správanie voči otcovi
tým, že jej nahovára nepravdivé informácie o otcovi, čím v nej prebúdza obavu a strach bývať u otca.
Vzhľadom na protichodné tvrdenia rodičov kolízny opatrovník navrhol súdu, aby v konaní vo veci úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nariadil znalecké dokazovanie klinickým
psychológom, prípadne s možnosťou prizvania iných odborníkov. Uvedený názor zastáva aj odvolací
súd s tým, že znalecké dokazovanie je možné nariadiť len v konaní vo veci a nie v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia.

31. Odvolací súd sa v preskúmavanej veci nezaoberal podrobne všetkými tvrdeniami a dôkazmi
prednesenými účastníkmi, pretože tieto sa týkajú veci samej a budú predmetom skúmania súdu pri
dokazovaní a následnom rozhodnutí vo veci. Prihliadol iba na námietky a tvrdenia účastníkov, ktoré mali
za následok rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní.

32. Podľa § 363 Civilného mimosporového poriadku, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené
neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

33. Odvolací súd preto nemal možnosť v tomto štádiu konania tvrdenie matky preskúmať vykonaným
dokazovaním, ale s prihliadnutím na vyjadrenie a záver psychológa, stanovisko otca maloletej a
kolízneho opatrovníka, ktorý prešetroval pomery v domácnosti rodičov bolo potrebné návrhu matky
vyhovieť. Z predloženej správy lekárskeho vyšetrenia maloletej zo dňa 08.03.2018, ktorú vypracovala
klinická psychologička T.. T. L. vyplýva, že je pre maloletú aktuálne dôležité, aby otec akceptoval potrebu
dočasne obmedziť kontakt s ním, pričom uviedla, že za primeraný styk považuje jeden deň maximálne
do večera raz za dva týždne. Okresný súd nemal za preukázané sexuálne zneužívanie zo strany
otca. Kolízny opatrovník nezistil nedostatky v domácom prostredí otca, pričom maloletá vo všetkých
predložených správach a v znaleckom posudku napokon uviedla, že má otca rada, len sa s ním nechce
stretávať tak často. Z dôvodu preskúmania dôvodnosti tvrdenia a návrhu matky na zákaz styku otca
s maloletou bude potrebné vykonať dokazovanie a to aj prípadným výsluchom maloletej tak, aby bolo
možné zistiť dôvod pre tak závažný zásah do výkonu rodičovských práv otca, ako navrhuje matka.
Pretože bolo dôvodné tvrdenie matky, že nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol upravený styk otca
s maloletou s prihliadnutím na vyjadrenie psychológa a osvedčené skutočnosti tvrdené matkou, odvolací
súd zastáva názor, že je potrebné inak upraviť práva a povinnosti rodičov a styk otca s maloletou ako
doteraz. Otec bude mať zabezpečené svoje rodičovské práva na styk s dieťaťom a rovnako aj maloletá
má zabezpečené právo na styk s obidvoma rodičmi, i keď v obmedzenom rozsahu z dôvodu písomného
vyjadrenia a stanoviska psychológa. Matka bude pritom povinná zabezpečiť, aby nebolo ohrozené právo
otca podieľať sa na výchove a starostlivosti o dieťa.

34. Odvolací súd z uvedených dôvodov podľa § 388 Civilného sporového poriadku uznesenie Okresného
súdu Bratislava IV č. k. 13P/90/2017-335 zo dňa 19.07.2018 zmenil tak, že podľa § 363 Civilného
mimosporového poriadku zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava
V č. k. 22P/8/2017-39 zo dňa 20.01.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 11CoP/139/2017-56 zo dňa 12.04.2017 a nariadil neodkladné opatrenie v tomto znení: Otec je
oprávnený stretávať sa s maloletou T. X., B.. XX.XX.XXXX, každý nepárny týždeň v kalendárnom roku
v sobotu v čase od 14.00 hod. do 15.00 hod. v mieste bydliska maloletej v prítomnosti matky maloletej.
Matka maloletej je povinná dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť a byť prítomná pri stretnutí s
maloletou v určenom čase.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p.možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 9. 9. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.