Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/42/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116208052
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116208052.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: D. Y., O.. Y., L.. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Ž. XXX/X, XXX XX Ľ., adresa na doručovanie: Y. Š., D. X, XXX XX G., právne zastúpená:
JUDr. Iveta Hrebenárová, advokátka so sídlom Grešova 7, 080 01 Prešov, proti žalovaným v 1. rade: K.
Ž., O.. E., L.. XX.XX.XXXX, bytom Ď. XXXX/XX, XXX XX G., v 2. rade: M. Ž., L.. XX.XX.XXXX, bytom
Ď. XXXX/XX, XXX XX G., obaja žalovaní právne zastúpení: Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o.
so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, v konaní o zaplatenie 15.000 Eur, o odvolaní žalovaných proti
rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 13.12.2017 č.k. 14C 131/2016 - 100 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že
I. žalovaná v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 11.710 EUR spolu s 5,15 %-tným
ročným úrokom z omeškania od 01.09.2014 do zaplatenia a to v splátkach po 1.000 EUR mesačne
splatnýchvždydokoncakalendárnehomesiaca,počnúcmesiacom,vktoromtentorozsudoknadobudne
právoplatnosť až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej zo splátok

má za následok splatnosť celého plnenia,

II. žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3.289 EUR spolu s 5,15 %-tným
ročným úrokom z omeškania od 01.09.2014 do zaplatenia a to v splátkach po 1.000 EUR mesačne
splatnýchvždydokoncakalendárnehomesiaca,počnúcmesiacom,vktoromtentorozsudoknadobudne
právoplatnosť až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej zo splátok
má za následok splatnosť celého plnenia,

III. p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100
% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa
ktorého dňa 12.08.2013 uzavrela žalobkyňa ako veriteľka a nebohý C.ac ako dlžník zmluvu o pôžičke,

predmetom ktorej bola suma 15.000 EUR (čl. I. zmluvy), pričom z článku II, posledná veta tejto zmluvy
vyplýva, že: „Dlžník podpisom tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie čiastky uvedenej v článku I tejto zmluvy“
t.j. sumy 15.000 EUR. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že pri podpise zmluvy boli
okrem účastníkov zmluvy prítomné aj svedkyne G. a G., ktoré obe zhodne potvrdili, že najprv zmluvupodpísal dlžník a následne veriteľka, ktorá mu v obálke, ktorá nebola zalepená odovzdala peniaze,
pričom tieto peniaze za prítomnosti svedkýň neboli prepočítavané, avšak keďže v zmluve bola uvedená
suma 15.000 EUR, obe svedkyne sa vyjadrili, že predpokladali, že sa jedná samozrejme o túto sumu.

Svedkyňa G. navyše uviedla, že bola osobne v ubytovni, v ktorej býva žalobkyňa v čase, keď sa tam
sťahovala a keď jej spolu s nebohým p. C. X., za jej prítomnosti, ukryli peniaze pod komodu, lebo sa bála,
keďže sa jednalo sa o celoživotné úspory žalobkyne vo výške 16.000 EUR, ktoré boli prevažne v 100-
eurových bankovkách. Obe svedkyne sa zároveň vyjadrili, že sa jednalo o hrubšiu obálku, ktorá bola
odovzdaná v kancelárii za kuchyňou, kde bola aj podpisovaná zmluva na stole, na ktorom bol počítač. Z

výsluchu svedkyne G. tiež vyplynulo, že nebohý p. X. ju požiadal, aby mu ešte raz túto zmluvu vytlačila
a priniesla mu ju do nemocnice, nakoľko sa radil s nejakým známym, ktorý mu povedal, že bude lepšie,
ak na tejto zmluve bude overený podpis. Preto mu aj dve vyhotovenia tejto zmluvy priniesla, pričom
oproti pôvodnému textu zmluvy zmenila text tak, že zmluva je vyhotovená v dvoch vyhotoveniach, teda
nie v štyroch a každá zo strán obdrží po jednom vyhotovení, teda nie po dvoch vyhoveniach. Táto
svedkyňa taktiež uviedla, že peniaze boli použité na prevádzku - úhradu faktúr za potraviny, nájom,

platby daňovému úradu, sociálnej poisťovni. Taktiež uviedla, že keď bola raz v nemocnici za p. X., ten jej
povedal, aby faktúry a doklady o úhradách priebežne prefocovala a aby tieto potom odovzdala žalobkyni
z dôvodu, aby to jeho manželka resp. syn nejakým spôsobom nezneužili. Preto po smrti p. X. tieto
doklady odovzdala žalobkyni. Z výsluchu oboch svedkýň taktiež vyplynulo, že pred podpisom zmluvy
boli do zmluvy dopísané osobne údaje účastníkov zmluvy a výška pôžičky, ako aj dátum. Obe svedkyne

potvrdili aj to, že majú vedomosť o tom, že žalobkyňa už v minulosti požičiavala p. X. nejaké peniaze,
pričom predpokladajú, že tieto peniaze aj boli vrátené a svedkyňa G. sa vyjadrila, že aj keď p. X. v
prípade, keď si požičiaval peniaze zmluvy nevyhotovoval, vtedy vravel, že sa jedná o veľkú sumu a že
ho môže napr. zraziť auto, preto chce, aby to bolo na papieri. Samotná žalobkyňa rovnako uviedla, že
v minulosti už viackrát požičiavala p. X. peniaze, ktoré jej vždy vrátil. Uviedla, že žili spolu v družskom

pomere, pričom p. X. mal vedomosť o tom, že má celoživotné úspory vo výške 16.000 EUR, preto ju
požiadal o pôžičku, pretože mal veľa exekútorov a plomby na majetku. Jednoznačne uviedla, že zmluva
bola uzavretá dňa 12.08.2013 a vtedy aj boli odovzdané peniaze, pričom keď bola raz v nemocnici za
p. X., ten jej povedal, že bude vhodné, aby bol na zmluve overený podpis a požiadal ju, aby išla na
mestský úrad a zabezpečila pracovníčku na overenie podpisu. Žalobkyňa uviedla, že sa jedná o jej

celoživotné úspory, teda príjmy za obdobie odkedy začala pracovať, t.j. od roku 1994. Vyjadrila sa aj ku
skutočnosti, že u p. X. mala oficiálny príjem 300 EUR, ale reálne zarábala 600 - 700 EUR. Z vyjadrenia
mesta Prešov zo dňa 08.09.2017 vyplýva, že mesto Prešov dňa 10.06.2014 o 15.10 hod. na listine
„Zmluva o pôžičke“ osvedčilo podpis p. C. X., čo vyplýva z osvedčovacej knihy, aj keď je nesprávne vo
vyjadrení uvedené, že sa jedná o I. X., ale z kópie osvedčovacej knihy je nepochybné, že sa jedná o

C. X., s tým, že k overeniu podpisu došlo vo FNsP Prešov na oddelení dlhodobo chorých, pričom pri
overení podpisu bola prítomná p. D. Y. a z vyjadrenia mesta Prešov zo dňa 15.11.2016, ktoré predložili
žalovaní vyplýva, že podpis C. X. bol osvedčený dňa 10.06.2014 na dvoch zmluvách o pôžičke, každá v
dvoch vyhotoveniach, čo potvrdila aj svedkyňa G., ktorá uviedla, že pripravila aj zmluvu, ktorú uzatvoril
nebohý p. X. ako dlžník s jeho matkou p. X. ako veriteľkou a tiež to bolo na sumu 15.000 EUR, pričom

túto zmluvu urobila vtedy, keď už bol p. X. chorý, teda v júni roku 2014 a odovzdala mu ju v nemocnici.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 26D/801/2014, konkrétne z uznesenia zo dňa 28.04.2015
vyplývajú údaje tak, ako sú uvedené v samotnej žalobe, teda že čistá hodnota majetku nebohého C.
X. ako poručiteľa predstavuje 54.147,49 EUR s tým, že podiel žalovanej v 1. rade vo vzťahu k celému
dedičstvu predstavuje 78,07 % a podiel žalovaného v 2. rade 21,93 %.

3. Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 657, § 658, § 470 ods. 1 a ods. 2, § 517 ods. 1, ods.
2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.02.2013 a § 232
ods. 3 a ods. 4 CSP a dospel k nasledovným záverom.

4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nepochybne preukázané, že žalobkyňa ako veriteľka
a nebohý C. X., nar. XX.XX.XXXX ako dlžník, uzavreli dňa 12.08.2013 zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej bola dlžníkovi odovzdaná pri podpise zmluvy t.j. dňa XX.XX.XXXX suma 15.000 EUR, čo potvrdil
svojím podpisom na tejto zmluve. Žalovaní žiadnym spôsobom nespochybnili, že sa nejedná o podpis
dlžníka na zmluve. Namietali skutočnosť, že súčasťou spisu sú dve zmluvy o pôžičke, pričom zmluva,

ktorá je predmetom tohto konania bola podpísaná dňa 10.06.2014 a keďže sa jedná o reálny kontrakt
a nebolo preukázané, aby vtedy boli odovzdané peniaze, nárok žalobkyne je nedôvodný. Vykonaným
dokazovaním, ale bolo nepochybne preukázané, že síce existuje aj druhé vyhotovenie zmluvy s
dátumom12.08.2013,avšakibazdôvodu,ženebohýp.X.,možnoajspoukazomnaskutočnosť,ženežilso svojou manželkou, ale v družskom pomere so žalobkyňou a ako uviedla svedkyňa G., aj z dôvodu,
aby to žalovaní nejakým spôsobom nerozporovali, sám inicioval overenie podpisu na tejto zmluve, čo
bolo aj zrealizované pracovníčkou mesta Prešov dňa 10.06.2014. Táto skutočnosť, teda aj keby podpis

dlžníka nebol overený, nemení nič na platnosti zmluvy zo dňa 12.08.2013 a skutočnosti, že nebohý
p. X. pri podpise zmluvy prevzal sumu 15.000 EUR, ktorú sa zaviazal vrátiť v hotovosti najneskôr do
31.08.2014. Keďže nebolo preukázané, aby nebohý p. X., resp. žalovaní vrátili pôžičku, súd žalobe
v celom rozsahu vyhovel a s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 OZ, súd zaviazal žalovaných v
1. a 2. rade, vzhľadom na skutočnosť, že zodpovedajú do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za

poručiteľovedlhy,nazaplateniejednotlivýchsúmtak,akojetouvedenévovýrokovejčastirozsudku,teda
podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli. Súd uvedené sumy priznal spolu s príslušným zákonným
úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky (31.8.2014), keďže dedičia nadobudli
dedičstvo ku dňu smrti poručiteľa, preto k 1.9.2014 už boli v omeškaní s plnením dlhu. Vzhľadom na
žiadosť právneho zástupcu žalovaných, ako aj skutočnosť, že priznaná suma predstavuje relatívne
vysokú čiastku, súd umožnil žalovaným splatenie dlhu v primeraných splátkach po 1.000 EUR mesačne,

pod následkom straty výhody splátok.

5.Vsúvislostisnámietkoužalovanýchohľadomsolventnostižalobkyne,súdpoukazujenato,ževkonaní
nebolo preukázané, aby žalobkyňa nepracovala, resp. nemala žiaden príjem a keďže ako sama uviedla,
pracovala od roku 1994 a nevlastní žiaden hnuteľný resp. nehnuteľný majetok väčšej hodnoty, napr. ani

auto, nemožno podľa názoru súdu spochybňovať, že si žalobkyňa za obdobie cca 20 rokov našetrila
sumu 15.000 EUR, pričom aj svedkyňa G. potvrdila, že žalobkyňa mala úspory vo výške 16.000 EUR.
Keďže mal súd za preukázané, že došlo k podpisu zmluvy a reálnemu odovzdaniu peňazí za prítomnosti
svedkov, aj keď za ich prítomnosti táto suma nebola prepočítavaná (jednalo sa o hrubú obálku), súd už
v tomto smere žiadne dokazovanie nevykonával. V tomto ohľade súd tiež poukazuje na skutočnosť, že

aj keď oficiálny príjem žalobkyne bol cca 300 EUR, táto sa vyjadrila, že jej reálny príjem bol 600 - 700
EUR, čo žalovaní nijakým spôsobom nespochybnili.

6. Súd taktiež nepovažoval za potrebné osobne vypočúvať p. C. J., ktorá overovala podpis nebohého p.
X., keďže z predložených písomných vyjadrení mesta Prešov táto skutočnosť nepochybne vyplýva a ako

už súd uviedol, pre posúdenie tejto veci, nie je rozhodujúce, či podpis dlžníka bol dodatočne overený.
Žalovaní taktiež navrhli vypočuť ošetrujúceho lekára vzhľadom na to, že zmluva mala byť podpísaná
dňa 10.06.2014 a p. X. zomrel dňa XX.XX.XXXX, avšak keďže táto skutočnosť bola vykonaným
dokazovaním vyvrátená a bolo preukázané, že zmluva bola podpísaná dňa 12.08.2013 a žalovaní ani
v ďalšom priebehu na tomto návrhu na dokazovanie netrvali, súd tento návrh, ako aj ďalšie návrhy

žalovaných nevykonal, keďže vykonaným dokazovaním mal za nepochybne preukázané dôvodnosť
nároku žalobkyne.

7. Žalovaní v 1. a 2. rade v podanom odvolaní navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a
žalobu zamietol, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Považujú rozsudok súdu prvej inštancie za nezákonný najmä z dôvodu, že je nesporné, že zo strany
nebohého p. X. boli podpísané minimálne tri zmluvy o pôžičke, teda tri vyhlásenia o prevzatí sumy
vo výške 15.000 Eur. Žalobkyňa v konaní netvrdila, že nebohému X. požičala 3x sumu 15.000 Eur a
teda je zrejmé, že vyhlásenia nachádzajúce sa v zmluvách o pôžičke boli čisto iba formálne. Je teda

nesporné, že minimálne dve vyhlásenia nebohého X. o prevzatí finančných prostriedkov od žalobkyne
boli nepravdivé, že v konaní nebolo preukázané reálne odovzdanie sumy 15.000 Eur, čo vyplýva okrem
iného aj z toho, že pôžička bola poskytnutá na podnikateľské účely, pričom táto pôžička nebola nikdy
zaevidovaná v účtovníctve podnikateľského subjektu. Okrem toho nebolo preukázané, že žalobkyňa
disponovala finančnými prostriedkami v tejto výške.

9. V konaní boli zásadným spôsobom porušené procesné práva žalovaných, čím došlo k odňatiu práva
na spravodlivý proces.

10. Čo sa týka reálneho odovzdania sumy 15.000 Eur, odvolatelia majú za to, že odovzdanie sumy v

tejto výške nepotvrdila ani jedna svedkyňa. Obe svedkyne uviedli, že videli obálku s peniazmi, ale žiadna
z nich nepotvrdila, že v nej bola finančná hotovosť vo výške 15.000 Eur. D. G. uviedla, že videla hrubú
obálku a že tam „možno bolo vidieť peniaze a možno obálka bola otvorená“. Keď prišla do miestnosti,
žalobkyňa mala obálku v rukách. Podľa názoru odvolateľov, výpoveď svedkyne G. je nepostačujúcana prijatie záveru ohľadom odovzdania sumy 15.000 Eur, ako aj záveru, že táto pôžička bola reálne
odovzdaná. D. G. jednoznačne uviedla, že výška pôžičky bola 15.000 Eur, ale peniaze nevidela, iba
započula, že sa jedná o 15.000 Eur.

11. Súd nedostatočne skúmal námietku žalovaných ohľadne solventnosti žalobkyne. Odvolatelia
považujú za nelogické, aby žalobkyňa svoje celoživotné úspory požičala nebohému X., ktorý v danom
čase trpel závislosťou na alkohole a mal značné finančné problémy.

12. Napokon odvolatelia namietajú, že súd vykonal výsluch žalobkyne a svedkýň v rozpore so zákonom
a jeho postupom bolo žalovaným odňaté právo na spravodlivý súdny proces. Pri výsluchu svedkýň súd
porušil ustanovenie § 199 ods. 1 CSP.

13. Čo sa týka výroku o trovách konania, žalovaní majú za to, že je tu dôvod hodný osobitného zreteľa,
aby náhrada trov konania žalobkyni nebola priznaná. Žalovaní nemali v úmysle žalobkyni finančné

prostriedky nezaplatiť, ak ich skutočne nebohému X. požičala, chceli však, aby tieto skutočnosti boli zo
strany žalobkyne náležite preukázané. Ak by žalobkyňa predložila jednoznačný dôkaz o tom, že pôžičku
poskytla (výpis z účtu, dôkaz o zmenení hotovosti zo slovenských korún na eurá alebo iné) určite by jej
finančné prostriedky postupne zaplatili a to aj bez nutnosti súdneho rozhodnutia.

14. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaných nie je opodstatnené.

15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. K odvolacím námietkam žalovaných sa žiada uviesť nasledovné:

17. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

18.Zcitovanéhozákonnéhoustanoveniatedavyplýva,žepreuzavretiedohodyopôžičkesanevyžaduje
písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.
Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým
určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i

skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi (pre porovnanie Rozsudok NS SR sp. zn.
5Cdo 55/98).

19. Skutočnosť namietaná žalovanými, že okrem zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvorila žalobkyňa a nebohý
C.ac dňa 12.08.2013, existujú aj ďalšie zmluvy o pôžičke (podpísané dňa 10.06.2014) potvrdzujúce

prevzatie sumy 15.000 Eur nebohým C. X., nemožno hodnotiť v neprospech žalobkyne (ako formálne
vyhlásenia), naopak uvedené písomnosti zlepšujú postavenie veriteľa pri preukazovaní svojho nároku a
majú za následok prechod dôkazného bremena zo žalobkyne na žalovaných ohľadne dlhu vo výške, v
akej bolo zmluvou o pôžičke veriteľom prenechaný dlžníkovi a v akej bol samotným dlžníkom (nebohým
C. X.) uznaný (10.06.2014).

20. Za tohto stavu, keď samotný odvolatelia v podanom odvolaní poukazujú na to, že svedkyne G. a G.,
prítomné pri podpise zmluvy o pôžičke, vypovedali, že síce v obálke bolo 15.000 Eur, avšak svedkyňa
G. „peniaze neprepočítavala“ a svedkyňa G. „peniaze nevidela, iba započula, že sa jedná o 15.000
Eur“, nemožno k námietkam uvedeným v odvolaní, že jedine odborne a cielene vedeným výsluchom

žalobkyne a svedkov mohli žalovaní uniesť dôkazné bremeno o tom, že k reálnemu odovzdaniu pôžičky
nikdy nedošlo, resp. nedošlo v rozsahu, ktorý uvádza žalobkyňa, prihliadať.21. Z obsahu spisu, zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.12.2017 je zrejmé, že žalovaným pred
vyhlásením dokazovania za skončené bola daná súdom možnosť pokračovať vo výsluchu žalobkyne, k
čomu právny zástupca žalovaných uviedol: „vzhľadom na to, že žalobkyňa bola prítomná pri výsluchu

oboch vypočutých svedkýň, na ďalšom vypočutí už netrváme“.

22. Za tohto stavu odvolací súd nemohol prihliadať na námietky odvolateľov, že im bolo odňaté právo
klásť žalobkyni otázky, ako aj, že otázky právnej zástupkyne žalobkyne a odpovede na nich nie sú
zachytené na zvukovom zázname.

23. Čo sa týka námietky, že je tu dôvod hodný osobitného zreteľa, aby náhrada trov konania žalobkyni
priznaná nebola, spočívajúci v tom, že žalovaní nemali v úmysle žalobkyni finančné prostriedky
nezaplatiť, ak ich skutočne nebohému X. požičala, chceli však, aby tieto skutočnosti boli zo strany
žalobkyne náležite preukázané, ktorú treba uviesť, že na tento postup žalovaných nie je možné aplikovať
ustanovenie § 257 CSP.

24. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov
konania treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých
účastníkov konania (strany sporu) a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania
zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného

účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatnenie
nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a podobne (rozsudok Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 3MCdo 5/2006).

25. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok

ako vecne správny potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyni
v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

27. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).