Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. november 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/223/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717214632
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7717214632.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov
JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s.,
Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Bratislava, Dr.
Vladimíra Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanému C. U., I., T. W. XXXX/X, o zaplatenie
172,83 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 24Csp/253/2017-65 z 22.2.2018 Okresného súdu
Michalovce

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku II. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 136,67 € s 5 % ročným
úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 3.4.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi p r i s u d z u j e náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. „Žalovaná“ je povinná zaplatiť žalobcovi
36,16 € spolu s úrokmi z omeškania 5 % ročne z uvedenej sumy od 3.4.2016 do zaplatenia, to všetko do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalobca nemá právo
na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca žalobou, doručenou mu 2.10.2017 domáhal,
čím ju odôvodil, že nariadil pojednávanie vo veci na 22.2.2018, na ktorom vykonal dokazovanie a
následne aj na základe listinných dôkazov, Zmluvnou dokumentáciou, Dodatkom k zmluve, faktúrami,
Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete a
Pokusom o pokonávku „a to“ a zistil nasledovný skutkový stav: Na základe Zmluvy o pripojení „č.
č.“ A8471619 žalobca poskytoval žalovanému telekomunikačné služby podľa zák.č.351/11 Z. z. o
elektronických komunikáciách, na základe ktorej sa zaviazal mu poskytovať dohodnuté služby a
žalovaný sa zaviazal dodržiavať zmluvné podmienky, najmä platiť riadne a včas poplatky na základe
žalobcom vystavených faktúr podľa platného cenníka služieb. Strany zároveň uzatvorili „k“ Dodatky
k zmluve o pripojení, na základe ktorých žalobca predal žalovanému telekomunikačné zariadenie
Sony Samsung Galaxy Ace 4 white za kúpnu cenu 1 €. Telekomunikačné služby boli žalovanému
podľa predložených faktúr žalobcom vyúčtované celkovo vo výške 36,16 €. Pokusom o pokonávku
z 22.2.2016 žalobca vyzval žalovaného na uhradenie 195,33 € do 2.4.2016. Na základe Dodatku k
Zmluve o poskytovaní verejných služieb z 13.4.2015 bola dohodnutá kúpna cena mobilného zariadenia
(ďalej len zariadenie) vo výške 1 € a zároveň došlo podľa bodu 2.5 Dodatku k dohode, že žalovaný
je povinný uhradiť zmluvnú pokutu (ďalej len pokuta) 164 € ak poruší svoje povinnosti v zmluvnom
vzťahu zotrvať po dobu viazanosti ktorá bola stanovená na 24 mesiacov. Citujúc znenie § 488,„§ 409
ods.1“,§ 524,§ 517 ods.1,2 O. z.,§ 44 ods.1,§ 43 ods.1 písm. a/,ods.12 písm. a/,b/,§ 44 ods.8 písm. b/,e/
Zák.č.351/11 Z. z. o elektronických komunikáciách (ZoEK; poznámka súdu) a § 3 ods.1 Nar.vl.č.87/95
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ďalej uviedol: Na základe

vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca a žalovaný medzi sebou uzatvorili Zmluvu
o poskytovaní verejných služieb s Dodatkom. Na základe tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli,
že Podnik bude žalovanému poskytovať služby špecifikované v zmluve a žalovaný bude dodržiavať
zmluvné podmienky, najmä riadne a včas platiť poplatky za poskytnuté služby na základe faktúr, ktoré
„jej“ Podnik vystaví. Podnik žalovanému faktúrami vyúčtoval poplatky za poskytnuté služby v celkovej
sume 36,16 €, ktoré neuhradil. Po vyhodnotení dokazovania preto dospel k záveru, že žaloba je v tejto
časti dôvodná a preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 36,16 €. Žalobca sa zároveň
domáha zaplatenia 136,67 € titulom pokuty za neplatenie, či nedodržanie doby viazanosti. Pokuta je
zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak
dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali a to aj v prípade, ak porušením zmluvných
povinností nevznikne druhej strane škoda. Jej funkcia spočíva v hrozbe zaplatiť určitú dohodnutú sumu,
keď povinný svoj záväzok nesplní riadne a včas. Úlohou pokuty je viesť k splneniu povinností zo strany
účastníkov. Pokutu možno dohodnúť pre prípad, že k splneniu záväzku dohodnutého v zmluve nedôjde
vôbec alebo iba čiastočne, príp. ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Keďže záväzok z
dohody o pokute je akcesorickým záväzkom, jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Za
predpokladu, že k vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky záväzku akcesorického. Pri
posudzovaní zmluvy o pripojení je nutné aplikovať aj ust. O. z. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa uvedené
v piatej hlave prvej časti, nakoľko je nepochybné, že zmluva o pripojení uzatvorená medzi žalobcom,
ktorý v tomto zmluvnom vzťahu vystupuje ako právnická osoba podnikateľ, resp. dodávateľ a žalovaným,
„vystupujúcou“ v tomto zmluvnom vzťahu v postavení spotrebiteľa, keďže ide o fyzickú osobu, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, je zmluvou spotrebiteľskou. Má za to, že nárok na
zaplatenie pokuty podľa 2.5 bodu Dodatku k Zmluve o pripojení je potrebné hodnotiť ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, nakoľko táto jednoznačne spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, pričom v danom prípade ide o formulárovú „žalobu“, ktorej
obsah nemal žalovaný možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť a ktorú musel prijať ako celok. Dôvodom
je aj tá skutočnosť, že pokuta je oproti primárnemu záväzku neúmerne vysoká (v porovnaní s mesačnými
poplatkami za poskytnuté služby keď mesačný poplatok SOVA predstavoval 10 €, teda pri 24 mesiacoch
viazanosti maximálne 240 € a pokuta sama o sebe sumu 164 €) a predstavuje neadekvátny nástroj
regulácie vzťahov medzi účastníkmi Zmluvy o pripojení a zároveň nerovnovážne postavenie, najmä z
dôvodu neúmerne tvrdej sankcie voči spotrebiteľovi pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu z dôvodu
porušenia zmluvných povinností. Poskytovateľ sa pri dojednaní pokuty síce vysporiadal s možnosťou,
ak k ukončeniu zmluvného vzťahu dôjde, napr. tesne pred ukončením doby viazanosti a pokutu zmluvne
upravil ako mesačne degresívnu, to však na uvedenom nič nemení. V „neposlednom“ rade treba
podotknúť, že v prípade porušenia zmluvných povinností má nárok na pokutu výhradne dodávateľ a to
žalobca. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len SR) v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011-19 z 24.2.2011
vyslovil, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax
navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zmluvná podmienka o pokute v uvedenom Dodatku je
až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, keď v porovnaní s mesačnými poplatkami za poskytnuté služby vo
výške 10 €, teda pri 24 mesiacoch viazanosti predstavovala hodnota poskytnutých služieb maximálne
240 €, pričom pokuta sama o sebe predstavovala 164 €. Výšku pokuty nemožno vyvodiť z potencionálnej
trhovej hodnoty mobilného telefónu (ďalej len telefón) len preto, že sa žalobca rozhodol v rámci
svojej ofenzívnej obchodnej taktiky predať zariadenie za 1 €. Teda takáto konštrukcia základnej výšky
degresívnej pokuty od ktorej sa vykonáva jej postupná mesačná degresia je neprimeraná a stanovená
zjavne neproporcionálne. Pokuta tak ako je upravená v uvedenom Dodatku je viazaná podľa bodu 2.5
písm. a) a b) na porušenie povinnosti včas a riadne uhradiť cenu služby alebo porušenie povinnosti
zotrvať v zmluvnom vzťahu po celú dobu viazanosti 24 mesiacov. Keďže je takto koncipovaná pokuta
priamo viazaná čo do porušenia povinností žalovaným na samotné poskytovanie služieb, je potrebné
pri posudzovaní úmernosti jej výšky, zohľadniac či sa takáto zmluvná podmienka „sa“ prieči dobrým
mravom, vychádzať z hodnoty poskytovaných služieb. Hodnota poskytnutých služieb v dohodnutom
rozsahu mohla počas viazanosti predstavovať maximálne 240 €, pričom pokuta predstavovala 164
€. Na jej neproporcionalite a neprimeranej výške nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že žalobca v
dôsledku ofenzívnej obchodnej taktiky odpredal zariadenie žalovanému za 1 €. V danom prípade platí
zmluvná sloboda vyplývajúca z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle). Ofenzívna obchodná taktika
žalobcu nemôže byť legálnym dôvodom na uplatnenie neprimerane vysokej pokuty v pomere k hodnote
poskytovanej služby. Takého konanie žalobcu sa prieči dobrým mravom. Tu je potrebné poukázať na

skutočnosť, že tohto svojho konania si začali byť subjekty poskytujúce telekomunikačné služby vedomé
a svoju obchodnú taktiku s následnom období pozmenili do tej miery, že spotrebiteľom predávajú
zariadenia za ceny značne sa približujúce reálnym trhovým cenám, ktoré umožnia počas doby viazanosti
spotrebiteľovi splácať v pravidelných mesačných splátkach. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že ak je
zmluvná podmienka označená za neprijateľnú, nemožno na základe nej plniť, a to bez ohľadu na to, aké
dôvody uplatňuje žalobca, ktorý trvá na aplikácii takejto zmluvnej podmienky, v danom prípade pokuty.
Zároveň ak už bola predmetná zmluvná podmienka právoplatne akýmkoľvek súdom v SR vyhlásená za
neprijateľnú, resp. nebolo plnenie na základe takejto podmienky priznané, má dodávateľ podľa § 53a
O. z. ju uplatňovať a zároveň súd mu na základe takejto podmienky plnenie nemôže priznať, pričom
existuje množstvo právoplatných rozsudkov všeobecných súdov, ktorými bola táto zmluvná podmienka
nachádzajúca sa v Zmluvách o pripojení vyhlásená za neprijateľnú. Ide, napr. o rozsudok Okresného
súdu (ďalej len OS) Košice I 40C/78/2013-58 z 26.9.2013, 41C/94/2013-64 z 3.9.2013, rozsudok OS
Banská Bystrica 16C/263/2012-36 zo 4.3.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu (ďalej len KS)
v Banskej „bystrici“ 17Co/512/2013 z 30.7.2014, rozsudok OS Vranov nad Topľou 10C/358/2012-43 zo
17.10.2013 v spojení s rozsudkom KS v Prešove 16Co/8/2014 z 24.2.2014, rozsudok OS Trnava „zo“
27C/4/2012-64 8.10.2012 v spojení s rozsudkom KS v Trnave 10Co/206/2012 z 27.11.2013 a ďalších.
K rozsudku súdneho dvora z 9.11.2016 C-42/15 ktorým argumentoval žalobca považuje za potrebné
uviesť, že tento sa v rozhodnom období argumentačne používa žalobcami žalujúcimi spotrebiteľov bez
logických súvislostí, až bezhlavo. V danej veci je zrejmé, že Všeobecné podmienky ako ani cenník neboli
zo spotrebiteľom osobitne vyjednané (bez ohľadu na jeho podpis). Tieto nemal spotrebiteľ ani najmenšiu
šancu zmeniť, pričom mu je verejne známa skutočnosť, že tieto sa pred podpisom spotrebiteľovi už
nedávajú ani v listinnej podobe na preštudovanie. Pred podpisom zmluvy a vzhľadom na počet klientov
zamestnanci právneho predchodcu žalobcu súria spotrebiteľa na rýchle vybavenie veci pri uzatváraní
takýto zmlúv, bez ďalších vysvetlení zmluvných podmienok ktoré sú značne obsiahle. Z uvedených
dôvodov v súlade cit. zákonnými ust. žalobu v časti o zaplatenie 136,67 €, titulom pokuty zamietol.
Keďže žalovaný sa dostal do omeškania, vznikla mu zároveň voči žalobcovi povinnosť zaplatiť zákonné
úroky z omeškania, a to vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba ECB
platná k 1. dňu omeškania jednotlivých faktúr. Napokon, citujúc znenie § 251,§ 255 ods.2 a § 262
ods.1 CSP, uviedol: Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný bol v konaní úspešnejší, keď žalobou bol
uplatnený nárok vo výške 172,83 € s prísl., pričom žalobe vyhovel v časti 36,16 € s prísl. O nároku na
náhradu trov konania preto rozhodol podľa § 262 ods.1 a § 255 ods.1 CSP, keďže neúspešný žalobca
právo na náhradu trov konania nemá. Zároveň samotný nárok na náhradu trov konania úspešnejšieho
žalovaného nepriznal z dôvodu, že náhradu trov v konaní nepožadoval, pričom možno konštatovať, že
zo súdneho spisu mu žiadne trovy ani nevyplývajú. Vzhľadom na tieto skutočnosti mu nárok na nich v
konečnom dôsledku argumentum a contrario nepriznal a to aj z dôvodu, že „civilnom sporovom konaní“
nemožno ohľadne trov konania priznať potencionálny nárok (ktorý by mohol neskôr po rozhodnutí o
trovách konania zo spisu vyplývať), ktorý v čase rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania strana
sporu sama nepožaduje a súbežne zo súdneho spisu v čase rozhodnutia zároveň nemožno vyvodiť
jeho existenciu. Teda ak takýto nárok vystupuje v pozícii iba eventuálneho uplatnenia práva úspešnej
sporovej strany.
3. Žalobca podal včas odvolanie proti rozsudku, a to proti výroku rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol (2. výrok) a proti prvej časti výroku o trovách konania, ktorým súd rozhodol, že nemá
právo na náhradu trov konania (3. výrok) a uviedol: Odvolanie odôvodňuje tým, že rozhodnutie súdu v
odvolaním napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods.1 písm. h)
CSP/ a tým, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam /§
365 ods.1 písm. f) CSP/. Súd nepriznal mu uplatnený nárok na zaplatenie pokuty 136,67 €. Dohodnutú
pokutu považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Názor súdu týkajúci sa uplatneného nároku na
zaplatenie pokuty považuje za nesprávny. Znenie dohody o pokute uvedené v dodatku uzavretom medzi
stranami sporu nie je totožné s obsahom znenia dohody o pokute, ktorá bola rozhodnutiami iných súdov
vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dojednanie pokuty ako tzv. zabezpečovacieho inštitútu
v zmluvných vzťahoch je plne v súlade s platným právnym poriadkom SR. V minulosti niektoré súdy
vyhodnotili dohodu o pokute v jeho dodatku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku
pokuty považovali za neprimerane vysokú a z dôvodu, že dohoda o pokute nezohľadňovala čas, kedy
užívateľ služieb prestal plniť svoje zmluvné povinnosti. Nedostatky dohody o pokute odstránil. Maximálna
výška pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny telefónu a dohoda o pokute zohľadňuje
časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Jasne a zrozumiteľne uviedol, že pri uzavretí dodatku
poskytol žalovanému ako účastníkovi telekomunikačnej služby zvýhodnenie spočívajúce v poskytnutí
zľavy z hodnoty telefónu. Žalovaný mal možnosť voľby, či si kúpi telefón za riadnu maloobchodnú cenu

bez akýchkoľvek ďalších záväzkov alebo si kúpi telefón za zníženú cenu, teda so zľavou z kúpnej ceny
na základe dodatku a po dohodnutú dobu viazanosti zotrvá v zmluvnom vzťahu s ním ako aktívny
užívateľ služieb a bude platiť riadne a včas ceny za poskytnuté telekomunikačné služby. V dodatku, z
ktorého nárok na zaplatenie pokuty si v tomto konaní uplatňuje, je časový aspekt porušenia zmluvných
povinností zohľadnený. Dohoda o pokute rozlišuje, kedy došlo k porušeniu zmluvných povinností a
výška pokuty sa postupne znižuje v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od okamihu
porušenia zmluvnej povinnosti. Účelom uzavretia dohody o pokute bolo zabezpečenie záväzkového
vzťahu, motivácia k plneniu zmluvných povinností spojená s následnou sankciou za jej nesplnenie,
reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku, ktorý by mohol vzniknúť v príčinnej súvislosti
s porušením povinností. Predovšetkým predpoklad zotrvania žalovaného v záväzkovom vzťahu počas
dohodnutej doby viazanosti podmienila jeho možnosť odpredať mu telefón za zľavnenú cenu. Žalovaný
nebol žiadnym spôsobom povinný, ani ním nútený uzatvoriť dodatok k zmluve o pripojení. Poskytnutie
telefónu za zľavnenú cenu bolo vo vzájomnom vzťahu medzi ním a žalovaným kompenzované vernosťou
žalovaného ako zákazníka. Model vzájomne akceptovanej modifikácie záväzkového vzťahu nie je
možné realizovať bez platného dojednania pokuty, ktorej jednou z funkcií je zabránenie špekulatívnemu
konaniu zo strany účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté výhody. Pokutu je
nutné posudzovať z hľadiska zabezpečovacej, motivačnej, sankčnej, reparačnej funkcie s ohľadom na
všetky relevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia v rámci uzavretej zmluvy a dodatku. Má za
to, že dojednanie pokuty ako aj jej výšky nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného
vzťahu. Dôvodom uzatvorenia dodatku bola pre žalovaného možnosť získať za výhodnú cenu telefón,
za ktorý by v prípade kúpy v rámci maloobchodných cien musel zaplatiť omnoho vyššiu cenu. Súd sa
pritom vôbec nezaoberal skutočnosťou, že telefón si mohol žalovaný kúpiť za riadnu maloobchodnú
cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných povinností, že dohodnutá pokuta neprevyšovala
výšku poskytnutej zľavy z kúpnej ceny telefónu, a že zohľadňovala časový úsek po ktorý si svoje zmluvné
povinnosti plnil. Vzhľadom na výhodu, ktorú žalovaný na základe uzatvorenia dodatku k zmluve získal,
je výška dohodnutej pokuty primeraná, objektívne nespôsobilá poškodiť ho ako spotrebiteľa. V súvislosti
s daným prípadom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Cdo 172/2007, podľa ktorého
primeranosť výšky pokuty treba posúdiť v každom prípade individuálne, vzhľadom na všetky okolnosti.
V danom prípade bola v dodatku k zmluve medzi stranami sporu dohodnutá pre prípad porušenia
zmluvných povinností pokuta, v dohode o pokute bol zohľadnený časový aspekt porušenia zmluvných
povinností a maximálna výška pokuty zodpovedala výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny telefónu, ktorú
žalovaný pri uzavretí dodatku získal. On si dohodnuté zmluvné povinnosti riadne plnil a žalovaný si svoje
zmluvné povinnosti neplnil. Pokiaľ súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vyhodnotil pokutu, ktorej
výška zohľadňovala čas po ktorý si žalovaný plnil svoje zmluvné povinnosti, je potrebné považovať jeho
názor a právny záver za nesprávny. Zároveň poukazuje na rozsudok KS Trenčín 17Co 654/2015-57
z 29.6.2016 v obdobnej právnej veci, ktorým odvolací súd mu nárok na zaplatenie pokuty priznal. V
odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, že oproti minulosti v súlade s požiadavkami súdnej praxe upravil
výšku pokuty tak, že táto je závislá od času, kedy dôjde zo strany zákazníka k porušeniu zmluvnej
povinnosti, ktorá založí nárok na pokutu a odzrkadľuje aj poskytnutú zľavu z kúpnej ceny telefónu. Takto
dojednanú pokutu považoval odvolací súd za pokutu dojednanú v súlade s § 544 O. z., ktorá nie je v
rozpore s princípmi ochrany spotrebiteľa a nespôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na vyslovený právny názor vyslovený v rozsudku
KS Trenčín 17Co 654/2015-57 a princíp právnej istoty deklarovaný v Čl.2 CSP (jeho znenie cituje)
navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu v odvolaním napadnutej zamietavej časti tak, že sa zaviaže žalovaný
na zaplatenie 136,67 € s 5 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 3.4.2016 do zaplatenia
a prizná sa mu náhrada trov konania.
4. Rozsudok vo výroku I., nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379
CSP), preto nebol v uvedenom výroku v odvolacom konaní preskúmavaný.
5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že nie sú
splnené podmienky na potvrdenie rozsudku vo výroku II., ani na jeho zrušenie, preto ho podľa § 388
CSP zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 136,67 € s 5 % ročným úrokom z omeškania
z uvedenej sumy od 3.4.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
6. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.2 písm. h) CSP] je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov

ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov
konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
7. Súd z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu, čo je zrejmé aj zo skutočností uvedených v odvolaní.
8. Dojednanie pokuty ako tzv. zabezpečovacieho inštitútu v zmluvných vzťahoch je plne v súlade s
platným právnym poriadkom SR. Znenie dohody o pokute uvedené v dodatku k zmluve uzavretej medzi
stranami sporu nie je totožné s obsahom znenia dohody o pokute, ktorá bola rozhodnutiami iných
súdov vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V minulosti niektoré súdy vyhodnotili dohodu o
pokute v dodatkoch žalobcu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku pokuty považovali
za neprimerane vysokú a z dôvodu, že dohoda o pokute nezohľadňovala čas, kedy užívateľ služieb
prestal plniť svoje zmluvné povinnosti. Maximálna výška pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z
kúpnej ceny telefónu a dohoda o pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných povinností.
Jasne a zrozumiteľne je v dodatkoch k zmluvám uvedené, že žalobca pri uzavretí dodatku poskytol
žalovanému ako účastníkovi telekomunikačnej služby zvýhodnenie spočívajúce v poskytnutí zľavy z
hodnoty telefónu. Žalovaný mal možnosť voľby, či si kúpi telefón za riadnu maloobchodnú cenu bez
akýchkoľvek ďalších záväzkov alebo si kúpi telefón za zníženú cenu, teda so zľavou z kúpnej ceny na
základe dodatku a po dohodnutú dobu viazanosti zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako aktívny
užívateľ služieb a bude platiť riadne a včas ceny za poskytnuté telekomunikačné služby. V dodatku, z
ktorého nárok na zaplatenie pokuty si žalobca v tomto konaní uplatňuje, je časový aspekt porušenia
zmluvných povinností zohľadnený. Dohoda o pokute rozlišuje, kedy došlo k porušeniu zmluvných
povinností a výška pokuty sa postupne znižuje v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo
od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Účelom uzavretia dohody o pokute bolo zabezpečenie
záväzkového vzťahu, motivácia žalovaného k plneniu zmluvných povinností spojená s následnou
sankciou za jej nesplnenie, reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku, ktorý by mohol
vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením povinností. Predovšetkým predpoklad zotrvania žalovaného
v záväzkovom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti podmienila možnosť žalobcu odpredať mu
telefón za zľavnenú cenu. Žalovaný nebol žiadnym spôsobom povinný, ani ním nútený uzatvoriť dodatok
k zmluve o pripojení. Poskytnutie telefónu za zľavnenú cenu bolo vo vzájomnom vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným kompenzované jeho vernosťou ako zákazníka. Model vzájomne akceptovanej modifikácie
záväzkového vzťahu nie je možné realizovať bez platného dojednania pokuty, ktorej jednou z funkcií
je zabránenie špekulatívnemu konaniu zo strany účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije
poskytnuté výhody. Pokutu je nutné posudzovať z hľadiska zabezpečovacej, motivačnej, sankčnej,
reparačnej funkcie s ohľadom na všetky relevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia v rámci
uzavretej zmluvy a dodatku. Dojednanie pokuty, ako aj jej výšky nemohlo v žiadnom prípade spôsobiť
nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa - žalovaného. Dôvodom
uzavretia dodatku bolo pre žalovaného získanie telefónu za výhodnú cenu. Telefón si mohol kúpiť za
riadnu maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných povinností a dohodnutá
pokuta zohľadňovala rozsah výhody, ktorú mu žalobca preukázateľne poskytol, aj časový úsek po
ktorý si svoje zmluvné povinnosti plnil. Vzhľadom na výhodu, ktorú na základe uzavretia dodatku k
zmluve žalovaný získal, je výška dohodnutej pokuty primeraná a objektívne nespôsobilá poškodiť ho
ako spotrebiteľa, lebo aj tak by si musel kúpiť telefón.
9. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
10. Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
11. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
12. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
13. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada jeho trov v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
14. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 10. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.