Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. október 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/93/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414209202
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6414209202.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci navrhovateľa RNDr. G. B., bývajúceho v C. zastúpeného
advokátskou kanceláriou PROVENTUS | advokáti s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mostová 2, proti
odporkyni A. B., bývajúcej v S., zastúpenej JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátom so sídlom v Šali,
Jarmočná 2264/3, o zrušenie vyživovacej povinnosti, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp.zn.
26C/318/2014, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 30. októbra

2017, sp.zn. 11CoP/73/2017,11CoP/74/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 22.
júla 2014, ktorý dňa 13. augusta 2014 postúpil vec podľa § 105 zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v spojení s ustanovením §§ 84 a 85 O.s.p. Okresnému súdu
Galanta sa navrhovateľ domáhal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči odporkyni odo dňa
10. júna 2014. Odporkyňa v priebehu konania pred súdom prvej inštancie namietala, že vec nie je
možné meritórne prejednať a vo veci duplicitne rozhodnúť, pretože tomu bráni prekážka litispendencie
(prekážka skôr začatého konania pôvodne vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn.
10C/88/2013, aktuálne pod sp.zn. 5C/22/2017). Okresný súd Galanta (ďalej len „súd prvej inštancie“

alebo „okresný súd“) uznesením zo dňa 5. apríla 2016, č.k. 26C/318/2014-350 „návrh na zastavenie
konania zamietol“, čo odôvodnil tým, že sa nestotožnil s tvrdením odporkyne o existencii prekážky
litispendencie, pretože dospel k záveru, že v prípade konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad
Hronom pod sp.zn. 5C/22/2017 a na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 26C/318/2014 sa nejedná
o totožné konania. Rozsudkom z 5. apríla 2016, č.k. 26C/318/2014-352 okresný zrušil vyživovaciu
povinnosť navrhovateľa voči odporkyni k 1. januáru 2016. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný

rozsudku uviedol, že ustanovenie § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o
rodine“) determinuje čas, do ktorého je rodič dieťaťa povinný dieťa živiť. Odporkyňa v príprave na
budúce povolanie formou ďalšieho štúdia nepokračuje, počnúc dňom 1. januára 2016 sa zamestnala
v spoločnosti Innovatrics, s.r.o., so sídlom v Bratislave, preto je splnený predpoklad na zrušenie
vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni, ktorá je už schopná samostatne sa živiť. Proti
predmetnému uzneseniu a rozsudku okresného súdu sa odporkyňa odvolala.

2.KrajskýsúdvTrnave (ďalejlen„odvolacísúd“)uznesenímz 30. októbra2017sp.zn.11CoP/73/2017,
11CoP/74/2017 o vyššie uvedených odvolaniach odporkyne rozhodol tak, že odvolaním napadnutý
rozsudok a uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a konanie pre existenciu prekážky litispendencie podľa
ustanovenia § 161 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 159 CSP zastavil. V odôvodnení svojho
rozhodnutiaodvolacísúduviedol,žezobsahupodaníúčastníkovkonania,akoajzvyžiadanýchsúdnych

rozhodnutí zistil, že odporkyňa v postavení navrhovateľky podala dňa 16. júla 2013 na Okresnom súde
Žiar nad Hronom návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti; konanie o tomto návrhu bolo vedené podsp.zn. 10C/88/2013. Dňa 2. septembra 2013 podal navrhovateľ v postavení odporcu v konaní vedenom
na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 10C/88/2013 vzájomný návrh, predmetom ktorého bolo
zrušenie vyživovacej povinnosti voči odporkyni. Okresný súd Žiar nad Hronom v súlade s ustanovením

§ 112 O.s.p. spojil obidva návrhy na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej na Okresnom súde Žiar nad
Hronom vedené pod sp.zn. 10C/88/2013. Dopytom na Okresný súd Žiar nad Hronom odvolací súd zistil,
že konanie pôvodne vedené na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 10C/88/2013 je aktuálne
vedené pod sp.zn. 5C/22/2017 a zatiaľ nie je právoplatne skončené. Na základe skutočností zistených
ohľadne skôr podaného návrhu odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že

prekážka litispendencie, ktorá bráni tomu, aby súd mohol duplicitne v tej istej veci meritórne konať a
rozhodnúť - je daná, preto odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie o zrušení vyživovacej
povinnosti navrhovateľa, ako aj odvolaním napadnuté uznesenie o zamietnutí návrhu na zastavenie
konania zrušil a konanie zastavil. Uviedol, že na Okresnom súde Žiar nad Hronom je stále vedené
konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti, ktoré začalo skôr, pričom nie je podstatné, že účastníci
konania sú v týchto konania označení v opačnom procesnom postavení.

3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal navrhovateľ (ďalej v texte aj „dovolateľ“)
dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnil poukazom na ustanovenie § 420 písm. f/ zákona č. 160/2015
Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) tým, že odvolací súd mu nesprávnym procesným
postupomznemožnil,abyuskutočňovaljemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniu

práva na spravodlivý proces. V uvedenej súvislosti navrhovateľ v dovolaní uviedol, že k nesprávnemu
procesnému postupu odvolacieho súdu došlo v dôsledku jeho nesprávneho záveru o existencii
dôvodov na zastavenie konania pre prekážku litispendencie. Zdôraznil, že zastavenie konania bez
meritórneho prejednania veci je najzávažnejším zásahom do práva účastníka konania na spravodlivé
súdne konanie, pretože v dôsledku takéhoto postupu dochádza priamo k odmietnutiu spravodlivosti

(denegatio iustitie). Dovolateľ v dovolaní ďalej namietal, že závery odvolacieho súdu o existencii
prekážky litispendencie, obsiahnuté v bode 13. a 14. odôvodnenia dovolaním napadnutého uznesenia
odvolacieho súdu sú nesprávne, pretože odvolací súd sa pri hodnotení časových súvislostí danej veci
dopustil vážnych pochybení, ktoré mali vplyv na jeho výslednú úvahu o existencii uvedenej prekážky.
Okrem nesprávneho vyhodnotenia časových súvislostí sa odvolací súd dopustil podľa dovolateľa

pochybenia aj pokiaľ ide o záver o totožnosti skutkových okolností vyplývajúcich z návrhu podaného
v konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 10C/88/2013 (aktuálne
sp.zn. 5C/22/2017) a v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 26C/318/2014, pretože
dôvodom podania návrhu v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 26C/318/2014 bolo
riadne zamestnanie sa odporkyne odo dňa 10. júna 2014, ukončenie samostatnej zárobkovej činnosti

a následná nezamestnanosť na jeho strane, čo sú v porovnaní s návrhom podaným na Okresnom
súde Žiar nad Hronom odlišné okolnosti, tvoriace tak z procesného, ako aj z hmotnoprávneho hľadiska
dve navzájom samostatné právne skutočnosti týkajúce sa zmeny pomerov, ktorá je v zmysle Zákona
o rodine (§ 78) skutkovou okolnosťou, na základe ktorej vzniká dotknutým subjektom právo na zmenu
právoplatného rozhodnutia o výživnom, preto podľa dovolateľa nemožno hovoriť o prekážke právoplatne

rozhodnutej veci, ani o prekážke litispendencie. Dovolateľ v dovolaní ďalej uviedol, že odvolací súd sa
dopustil pochybenia aj v tom, že „absolútne prehliadol“, že vec aktuálne vedená na Okresnom súde
Žiar nad Hronom pod sp.zn. 5C/22/2017, (vo vzťahu ku ktorej bol podaný návrh na začatie konania
skôr ako v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 26C/318/2014) sa po zrušení
rozhodnutiakrajskéhosúdunajvyššímsúdom(uzneseniez21.septembra2016sp.zn.8Cdo/1380/2015)

a následnom zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom (uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici z 21. februára 2017, sp.zn. 13Co/501/2016) nachádza v štádiu konania pred súdom
prvej inštancie, pričom „v čase keď mal súd prvej inštancie konanie pre prekážku litispendencie podľa
názoru odvolacieho súdu zastaviť, bolo konanie pôvodne vedené na Okresnom súde Žiar nad Hronom
pod sp.zn. 10C/88/2013 už viac ako rok právoplatne skončené“. Na základe uvedených skutočností

dovolateľ navrhol, aby dovolací súd uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30. októbra 2017 sp.zn.
11CoP/73/2017,11CoP/74/2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie „s pokynom, aby odvolanie
odporkyne voči uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 5. apríla 2016, č.k. 26C/318/2014-350 ako
neprípustné odmietol a rozsudok zo dňa 5. apríla 2016, č.k. 26C/318/2014-352 ako vecne správny
potvrdil“.

4. Odporkyňa sa k obsahu dovolania navrhovateľa písomne nevyjadrila.5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie bolo podané včas (§ 427 ods. 1 CSP) na to oprávnenou osobou (§ 424 CSP), zastúpenou
v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP) skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania

a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné.

6. Dovolateľ vyvodil prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP argumentujúc tým,
že odvolací súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Za nesprávny procesný

postup odvolacieho súdu označil dovolateľ postup, výsledkom ktorého bolo zastavenie konania na
základe záveru o existencii prekážky litispendencie bez meritórneho prejednania veci a bez toho, aby
mohol podať proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu o zastavení konania riadny opravný prostriedok.
Dovolateľ v dovolaní odvolaciemu súdu ďalej vytkol, že účastníkom konania „neavizoval“, že bude na
vec aplikovať iné právne posúdenie (záver o existencii prekážky litispendencie) ako súd prvej inštancie.

7. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu vyplývajúcu z § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane (v prípade konaní podľa Civilného mimosporového poriadku, čo je aj tento prípad, účastníkovi
konania), aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

8. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivé súdne konanie ale pre procesnú stranu
(účastníka konania) nevyplýva právo na to, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami,

preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade
s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, ani dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp.zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS
97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

9. Pojem „procesný postup“ bol už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna
2016 vysvetlený tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca
činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor, či konanie)
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti

na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).
Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú rozhodovaciu činnosť súdu.
„Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie
súdu.

10. Pokiaľ dovolateľ v súvislosti s nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu v dovolaní
namietal, že odvolací súd zastavil konanie až ako súd druhej inštancie, v dôsledku čoho nemohol proti
jeho rozhodnutiu podať riadny opravný prostriedok - odvolanie, dovolací súd poukazuje na ustanovenie
§ 161 ods. 1 a 2 CSP, podľa znenia ktorého súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok

procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Prekážka litispendecie (prekážka
skôr začatého konania) takýmto nedostatkom procesnej podmienky bez akýchkoľvek pochybností je,
pretože tak ako vyplýva z ustanovenia § 159 CSP, ak na súde prebieha o tom istom spore (v tej istej
veci) iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr. Z uvedeného je zrejmé, že odvolací
súd nepochybil, ak konanie zastavil majúc za to, že prekážka litispendencie je v danom prípade daná -

naopakpostupovalvsúladescitovanýmiustanoveniami§161a159CSP,čoznamená,žejehoprocesný
postup nemožno hodnotiť ako vadný.

11. Rovnako sa nemožno stotožniť ani s námietkou dovolateľa týkajúcou sa prekvapivosti dovolaním
napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, pretože o prekvapivé rozhodnutie ide vtedy, keď odvolací

súd založil svoje rozhodnutie na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, avšak za súčasného
splnenia podmienky, že k týmto odlišným záverom odvolacieho súdu nemala strana sporu (účastník
konania) možnosť vyjadriť sa, právne argumentovať, prípadne predložiť dôkazy, čo nie je tento prípad,
pretože vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie konaniasa k prekážke litispendencie navrhovateľ vyjadril, čo znamená, že odvolací súd nerozhodol o zastavení
konania prekvapivo, bez toho aby taká možnosť rozhodnutia nebola z obsahu spisu pred vydaním
dovolaním napadnutého rozhodnutia zrejmá.

12. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní namietal, že odvolací súd nesprávne vyhodnotil skutkové zistenia
týkajúce sa existencie prekážky litispendencie (či už z hľadiska časových súsledností alebo z hľadiska
totožnosti predmetu konania), dovolací súd uvádza, že z doterajšej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu vyplýva, že prípadne nesprávne hodnotenie dôkazov a tiež neúplné zistenie skutkového stavu (čo v

danom prípade navyše ani nebolo zistené) samo osebe nezakladá tzv. zmätočnostnú vadu v procesnom
postupe odvolacieho súdu, pretože pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov,
alebo všetky vykonané dôkazy, prípadne neúplne zistí skutkový stav veci (v tomto prípade skutkový stav
ohľadneexistencieprekážkylitispendencie)môžebyťjehorozhodnutieztohtodôvoduvecnenesprávne,
ale táto skutočnosť sama osebe prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 420 písm. f/ CSP nezakladá (viď R
42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000, ako aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu napr. sp.zn. 2

Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, ktoré nič nestratili na svojej aktuálnosti ani po zmenách
v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016).

13. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní namietal, že odvolací súd nesprávne zastavil konanie pre existenciu
prekážky litispendencie, tak v podstate namietal nesprávne právne posúdenie veci. Právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav
aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva; dochádza
k nej vtedy, ak súd na zistený skutkový stav neaplikuje správny právny predpis alebo ak síce správny
právny predpis aplikuje, nesprávne ho ale interpretuje alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodí
nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle §

420 písm. f/ CSP (viď R 24/2017), pretože právnym posúdením sa strane sporu (účastníka konania)
neznemožňuje realizácia procesných oprávnení (viď R 54/2012 a 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010,3 Cdo
53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014).

14. So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie navrhovateľa nie je v zmysle

§ 420 písm. f / CSP prípustné, preto ho podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP ako neprípustné
odmietol konštatujúc, že v preskúmavanej veci nedošlo postupom odvolacieho súdu k vade vyplývajúcej
z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP. Odvolací súd správne zohľadnil skutočnosť, že v danej veci
existuje prekážka litispendencie (prekážka skôr začatého konania), pretože v čase vydania dovolaním
napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu konanie o skôr podanom návrhu prebiehalo a stále (t. j.

ani v čase rozhodovania dovolacieho súdu) nie je skončené (viď uznesenie Okresného súdu Žiar nad
Hronom z 22. novembra 2017 č.k. 5C/22/2017 - 452).

15. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení § 52 zákona
č. 161/2015 Z.z., Civilného mimosporového poriadku (konanie vo veciach výživného plnoletých osôb je

upravené v Civilnom mimosporovom poriadku, za použitia ustanovení CSP v zmysle § 2 CMP) tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.