Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. september 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/40/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312233319
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2312233319.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:

JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci žalobkyne: T. C., narodená
XX.X.XXXX, bytom B. XX/XX, U., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária CORPIS, s. r.
o., IČO: 47 237 783, so sídlom Gorkého 10, Bratislava, proti žalovanému: Y. C., narodený X.X.XXXX,
bytom P. XXX, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf, s.r.o., IČO: 47 252
987, so sídlom Šafárikova 1522, Galanta, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
o odvolaní žalovaného proti výroku IV. rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 20C/391/2012-278 zo
dňa 11.12.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. a v závislých výrokoch V., VI.,
VII. p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. určil, že predmet BSM tvoria veci:
Aktíva: 1. nehnuteľnosti: parcely registra „C“ parcelné číslo: 278/2 o výmere 230 m2 - záhrady, parcelné
číslo 279 o výmere 885 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísané v LV č. XXX pre katastrálne územie
P., obec P., okres R. v podiele 2/16-iny vzhľadom k celku, ako aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX

pre katastrálne území P., obec P., okres R., a to byt č. X vo vchode na L. poschodí, vchod O v rodinnom
dome so súpisným číslom XXX postavenom na parcele registra „C“ č. 279 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 885 m2 zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. P., vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku,
podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 6157/10000, v
hodnote74700euro,2.osobnémotorovévozidloŠkodaFábiaSedan,rokvýroby2001,ŠPZGA900AR,
farba: strieborná, v hodnote 1500 euro, výrokom II. prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobkyne
a žalovaného položku 1 každému v podiele 1/2 - ice, t. j. každému v hodnote 37 350 euro, výrokom

III. prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného položku 2 v hodnote 1500 euro, výrokom IV. uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na celkové finančné vyrovnanie z BSM sumu 3000 euro, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom V. uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok
z predmetu konania v sume 571,50 euro, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom VI. uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania v sume 1143 euro, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a napokon výrokom VII. rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

2. Uvedený rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149
ods. 1, § 149 ods. 3, § 150 Občianskeho zákonníka, § 7 ods. 8 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a vecnepotrebou vyporiadania zvoleným spôsobom, keď do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrili
všetky rozsudkom vyporiadané veci uvedené vo výroku I. rozsudku. Súd prvej inštancie vychádzal
zo skutkových zistení, že aktíva bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného

predstavuje hodnota nehnuteľného majetku zapísaného v LV č. XXX pre katastrálne územie P. v
podiele 2/16-ina vzhľadom k celku, ako aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a to byt č. X vo
vchode na L. poschodí, v rodinnom dome so súpisným číslom XXX postavenom na parcele registra
„C“ č. 279 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 885 m2 zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. P., vo
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu vo veľkosti 6157/10000, ktorého všeobecná hodnota, na ktorej sa strany sporu
zhodli, je ustálená Znaleckým posudkom č. 183/2011 vypracovaným znalcom Ing. Ivanom Ondrejkom
v sume 74.700 eur. Ďalej hodnota hnuteľnej veci, a to osobného motorového vozidla zn. Škoda Fábia
Sedan, rok výroby 2001, ŠPZ GA 900 AR, v sume 1.500 eur, na ktorej sa strany zhodli. Hodnota
bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného teda predstavuje sumu 76.200 €
(74.700 € + 1.500 €). Podiel každej strany predstavuje sumu 38.100 € (76.200 : 2).

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a
žalovaného určil nehnuteľnosti pod položkou 1, každému v hodnote 37.350 eur, pretože nie je vylúčený
takýto spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ ide o vozidlo zn. Ford
Puma, ktoré žiadal zahrnúť do masy BSM žalovaný, súd prvej inštancie mal jednoznačne preukázané,

že toto vozidlo do BSM nepatrí, keďže žalobkyňa ho nadobudla za trvania manželstva darom od svojej
dcéry Z. C.. Pokiaľ ide o osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fábia Sedan, súd prvej inštancie dospel
k jednoznačnému záveru, že toto do BSM patrí, keďže bolo nadobudnuté za trvania manželstva a jeho
kúpna cena bola cca 9.958,18 eur (300.000 Sk), pričom sčasti bolo toto financované v sume 6.638,78
eur (200.000 Sk) z priznaného príspevku ZŤP od Okresného úradu Galanta, pričom medzi stranami

došlo k zhode ohľadne jeho zostatkovej ceny, ktorú tieto určili na sumu 1.500 eur. Súd prvej inštancie
mal preukázané, že žalovanému bol na kúpu dotknutého motorového vozidla poskytnutý príspevok v
sume 6.638,78 eur (200.000 Sk), ktorý príspevok predstavoval 85% z kúpnej ceny dotknutého vozidla
v sume 11.652,73 eur (351.050 Sk), keď z odôvodnenia rozhodnutia o poskytnutí príspevku vyplýva, že
tento príspevok bol poskytnutý žalovanému na kúpu dotknutého vozidla pre zabezpečenie individuálnej

dopravy jeho ťažko zdravotne postihnutej dcéry v oblasti mobility a teda nie na zabezpečenie jeho
individuálnejprepravy.Vychádzajúczpravidla,žeakjenakúpuvecipoužitálenčasťprostriedkovzBSM,
táto vec patrí do BSM, a preto súd prvej inštancie uzavrel, že dotknuté vozidlo patrí do BSM a je nutné ho
vyporiadať. Súd prvej inštancie prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného osobné motorové vozidlo
zn. Škoda Fábia Sedan, EČ: GA900AR, striebornej farby, rok výroky 2001, ktorého cena určená stranami

je 1.500 eur, pretože žalovaný sa od jeho kúpy v roku 2001 stará a užíva ho. Na ťarchu žalovaného
započítal súd prvej inštancie polovicu zo sumy 4.500 eur, ktorú žalovaný previedol z jeho účtu dňa
12.10.2010 vedeného v U., a.s., číslo XXXXXXXX/XXXX, na iný jeho osobný účet číslo XXXXXXXXX/
XXXX, ktorú následne v časti 4.033,33 eur dňa 11.1.2011 previedol na účet č. XXXXXXXXX/XXXX.
Žalovaný na svoju obranu tvrdil, že tieto peňažné prostriedky v časti použil na spoločné potreby,

keď vyrovnal pôžičku od jeho bratranca L. B., ktorý mu ju poskytol na rekonštrukciu domu v P., ako i
opravu osobného automobilu Škoda Fábia Sedan, keď mu dňa 11.1.2011 previedol na jeho účet sumu
4.033,33 eur, zároveň predložil od L. B. čestné prehlásenie zo dňa 30.10.2013, v ktorom tento čestne
vyhlásil, že od roku 2005 do roku 2008 poskytol žalovanému na rekonštrukciu rodinného domu finančnú
hotovosť a tento mu dňa 12.1.2011 vrátil zapožičanú hotovosť v sume 3.300 eur formou vkladnej knižky.

Tieto dôkazy predložené žalovaným súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôveryhodné a vzájomne si
odporujúce,keďnajednejstranetvrdilžalovaný,žesplatilbratrancoviL.B. sumu4.033,33eurprevodom
na jeho účet, pričom zasa z čestného prehlásenia podpísaného L. B. vyplýva, že žalovaný mal mu dňa
12.1.2011 vrátiť požičanú sumu 3.300 eur formou vkladnej knižky, teda je zrejmé, že tieto dôkazy sa
nezhodujú ani pokiaľ ide o vrátenú sumu a ani pokiaľ ide o spôsob vrátenia finančných prostriedkov.

Rovnakožalovanýnepreukázal,čiúčetXXXXXXXXXX/XXXXvedenývU.,a.s.,naktorýdňaXX.X.XXXX
previedol sumu 4.033,33 eur je účtom L. B.. Pokiaľ ide o pasíva vo výške 663,88 eur (20.000 Sk), ktorú
sumu si požičala žalobkyňa dňa 17.11.1999 od svojej dcéry H. P. na vyplatenie spoločného úveru so
žalovaným v U., a.s., súd prvej inštancie túto do pasív BSM nezahrnul, keď predmetom vyporiadania
BSM môže byť len to, čo existovala ku dňu jeho zániku, pričom v konaní nebolo preukázané, či tento

záväzok ku dňu zániku BSM vôbec existoval, keď žalovaná síce uviedla, že túto sumu vrátila svojej
dcére, avšak vôbec nepreukázala kedy sa tak malo stať a z akých prostriedkov. Súd prvej inštancie
rovnako neprihliadol na požiadavku žalobkyne uložiť žalovanému povinnosť vyplatiť jej sumu 1.185
eur, t. j. polovicu zo sumy 2.370 eur (71.128,40 Sk) titulom úhrady spoločného úveru dňa 17.11.1999.V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ by sa žalobkyňa mohla domáhať zaplatenia
sumy 1.185 eur, musela by preukázať, že spoločný záväzok strán sporu v U. a.s. bol vyplatený z jej
výlučných finančných prostriedkov, čo však nepreukázala. K požiadavke žalovaného, aby bola titulom

vyrovnania podielov z BSM uložená žalobkyni povinnosť vyplatiť mu sumu 2.000 eur, ktorú jej tento
vyplatildňa23.12.2013titulomvyporiadanianehnuteľnosti-starejčastidomu akuktorémuvyporiadaniu
neprišlo, súd prvej inštancie uviedol, že predmetom tohto konania je vyporiadanie bezdpodielového
spoluvlastníctva manželov a teda pokiaľ má žalovaný za to, že žalobkyňa od neho prijala túto sumu
bezdôvodne, ide o otázku, ktorú súd nie je oprávnený v tomto konaní riešiť.

Žalovaný vyporiadaním získal nehnuteľnosti v sume 37.350 eur, hnuteľnú vec - motorové vozidlo Škoda
Fabia Sedan v hodnote 1.500 eur a pre vlastnú potrebu si ponechal sumu 4.500 eur, čím získal zo
spoločného majetku veci a finančné prostriedky v hodnote 43.350 eur. Žalobkyňa získala do svojho
výlučného vlastníctva polovicu nehnuteľnosti v sume 37.350 eur. Rozdiel hodnoty získanej žalovaným
43.350 eur a hodnoty získanej žalobkyňou 37.350 eur je 6.000 eur. Zaplatením rozdielu v sume 3.000
eur žalovaným sa podiely žalobkyne a žalovaného vyrovnajú.

4. Súd prvej inštancie uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 571,50 eur a
žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 1.143 eur, keď výška súdneho poplatku
predstavujúceho 3 % z hodnoty vyporiadavaného BSM je 2.286 eur (z toho polovica predstavuje 1.143
eur), pričom žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov v rozsahu 50 % uznesením súdu

prvej inštancie č. k. 20C/391/2012-29 o dňa 7.1.2013. Ďalej súd prvej inštancie nepriznal žiadnej zo
strán právo na náhradu trov konania, keďže každá strana mala v konaní úspech len čiastočný.

5. Proti výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že suma 4.500 eur bola dňa

12.10.2010 prevedená z jedného osobného účtu žalovaného v U. U., a.s. XXXXXXXX/XXXX na jeho
iný účet, a to XXXXXXXXX/XXX v rovnakej banke a následne v časti 4.033,33 eur na účet bratranca
žalovaného - L. B., nar. XX.X.XXXX, bytom X.T. XXXX/XX U., ako vrátenú pôžička na rekonštrukciu
domu č. XXX v P. ako i opravu osobného automobilu Škoda Fabia. Suma bola na tento účel použitá s
vedomím žalobkyne, žalobkyňa toto tvrdenie na pojednávaniach v roku 2017 nepoprela a súdu prvej

inštancie boli predložené spolu s vyššie uvedeným písomným vyjadrením zo dňa 16.10.2017 aj písomné
dôkazy potvrdzujúce žalovaného tvrdenia, ktoré súd neodôvodnene neakceptoval a zo sumy 4.500 eur
zarátal do sumy finančného vyrovnania v prospech žalobkyne sumu 2.250 eur. Súd prvej inštancie do
finančného vyrovnania v prospech žalobkyne zarátal sumu 750 eur za motorové vozidlo Škoda Fábia
Sedan, ktoré od dňa nadobudnutia užíva žalovaný, i keď tento osobný automobil bol nadobudnutý Y. C.

z finančných prostriedkov poskytnutých U. L. (v skutočnosti Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v
R., resp. Okresným úradom v R.) na zakúpenie automobilu potrebného na zabezpečenie individuálnej
dopravy Y. C. ako osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, a teda tento automobil nie je súčasťou
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súčasne, ak aj súd prvej inštancie zaradil túto vec do masy
BSM, vzhľadom na finančný príspevok poskytnutý Okresným úradom v Galante vo výške 85% po

odpočítaní tejto sumy zo sumy zostatkovej hodnoty 1.500 eur, mohol žalobkyni priznať len sumu 7,5% zo
zostávajúcich 15%, keďže suma 85% bola účelovo poskytnutá výlučne žalovanému. Súd prvej inštancie
nesprávne právne posúdil uplatnenie sumy vo výške 2.000 eur, pokiaľ so zahrnutím tejto sumy v rámci
vzájomného finančného vyrovnania na túto neprihliadal, keďže jej prijatie žalobkyňa nepoprela a táto
bola preukázaná písomným potvrdením o jej prevzatí z titulu vyporiadania za predmet BSM v tomto

konaní. Ďalej uviedol, že predkladá spolu s odvolaním podľa § 366 písm. d) Civilného sporového
poriadku písomnosti, ktoré žalovaný nemal možnosť predložiť ešte pred prijatím uznesenia o skončení
dokazovania z dôvodu, že hoci nimi disponoval počas konania v predchádzajúcich kalendárnych rokov,
v lete 2017 mu ich omylom spolu s inými písomnosťami, ktoré mal v jednom zakladači zobral pri
vyzdvihnutí si iných dokladov jeho blízky priateľ, ktorý na to prišiel začiatkom decembra 2017 a tieto mu

vrátil, pričom ich súčasťou bolo aj Podanie žalobkyne zo dňa 14.9.2010 v konaní 26C 282/2010, v ktorom
uvádzala, že žalovaný bol zaviazaný k plateniu výživného vo výške 100 eur voči nej z dôvodov, že sa
nestará o ňu, rovnako ako o domácnosť a rodinu, pričom v konaní v ktorom žiadala vydať predbežné
opatrenie (a súd jej vyhovel) uvádzala nepravdivé skutočnosti, o ktorých nepravdivosti sa presvedčil aj
Krajský súd v Trnave, ktorý v konaní sp. zn. 11Co/120/2010 uznesením zo dňa 29.9.2010 predbežné

opatrenie zrušil. Preukázaná bola tak skutočnosť, že žalobkyňa je za cenu úspechu v konaní uvádzať
popierať a prekrúcať pravdu so zámerom sledovania len svojho prospechu za cenu, že na to môže
doplatiť druhá strana, s ktorou sa sporí. Ďalej predložil aj Rozsudok zo dňa 13.5.2013 v konaní sp.
zn. 26C/2/2012, z ktorého je zrejmé, že žalobkyňa opätovne za cenu úspechu v konaní, v ktorom siuplatňovala pohľadávku vo výške 846,26 eur, hoci bola úspešná len vo výške 282,20 eur, vedome
uvádzala nepravdy, aby bola úspešná v konaní v uplatnenej výške, ktorá 3-násobne prekračovala jej
skutočný nárok. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie

tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému na celkové finančné vyrovnanie z BSM sumu 2.000
eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že sumu 4.500 eur žalovaný
jednostranne bez súhlasu žalobkyne v hotovosti vybral z účtu vedenom v spoločnosti U. U. a.s.,

pričom jej nie je známy účel, na ktorý žalovaný prostriedky použil. Hoci žalovaný deklaruje, že použil
peniaze na opravu domu, toto nikdy pred súdom nepreukázal. Suma, ktorú použil na opravu motorového
vozidla Škoda Fábia, nie je vôbec vyčíslená. Podľa názoru žalobkyne sa konajúci súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu vysporiadal so skutkovými tvrdeniami strán, ako aj s predloženými dôkazmi o nich.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie pokladá žalobkyňa za vecne a právne správne a tvrdenia žalovaného
v odvolaní považuje žalobkyňa za účelové a tendenčné.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným
subjektom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté
rozhodnutie podľa § 379 a § 380 ods. Civilného sporového poriadku, súc pritom viazaný skutkovým
stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383
Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho
vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky
pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. o výplatovej povinnosti
žalovaného a v závislých výrokoch V., VI., VII. o povinnosti strán zaplatiť súdny poplatok a o nároku

strán na náhradu trov konania (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

9.Predmetomkonaniajevyporiadaniezaniknutéhobezpodielovéhospoluvlastníctvabývalýchmanželov
- strán sporu. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania
posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam

a či vec právne správne posúdil.

10.Vprejednávanejveciboli,pokiaľišloonapadnutúčasťrozsudkuvovecisamej,spornýmiaodvolaním
žalovaného nastolenými otázka nahradenia sumy 4.500 eur zo spoločného majetku vynaloženej na
ostatný majetok žalovaného, otázka zaradenia motorového vozidla zn. Škoda Fábia Sedan do masy

bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jeho prikázania do výlučného vlastníctva žalovaného,
nezahrnutie sumy 2.000 eur do vzájomného finančného vyporiadania strán a v nadväznosti na už
uvedené otázky aj otázka výšky vyrovnacieho podielu.

11. Závery súdu prvej inštancie týkajúce sa vyporiadania a obsiahnuté (čo do zadefinovania tzv.

masy BSM, spôsobu rozdelenia jednotlivých vecí - existujúcich ako v čase zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, tak aj v čase jeho vyporiadavania - medzi obe strany aj čo do tzv. širšieho
vyporiadania - tohto prihliadajúceho najmä na existenciu, resp. i neexistenciu niektorých ďalších
majetkových práv a hodnôt) v napadnutom rozsudku (v jeho odôvodnení) totiž treba považovať za
súladné so zákonom i skutkovými zisteniami plynúcimi z riadne vykonaného dokazovania. Súd prvej

inštancie podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387
ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by samal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na
zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

12. K prvej z odvolacích námietok žalovaného o nahradení sumy 4.500 eur zo spoločného majetku
vynaloženej na ostatný majetok žalovaného, odvolací súd uvádza, že závery súdu prvej inštancie o
tejto otázke považuje za dostatočné. Pokiaľ ide o neunesenie dôkazného bremena žalovaným založené
najmä na rozdielnosti jeho tvrdení s listinnými dôkazmi majúcich sa naopak potvrdzovať, tu k záverom
súdu prvej inštancie ťažko niečo dodať, a to bez ohľadu na podkladanie tohto tvrdenia žalovaného jeho

nepopretím žalobkyňou. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že v konaní pred súdom prvej inštancie
bolo preukázané použitie spoločných peňažných prostriedkov v sume 4.500 eur na vrátenie pôžičky
použitej na rekonštrukciu rodinného domu v P. č. XXX a opravu motorového vozidla zn. Škoda Fábia
Sedanjenutnékonštatovať,žeichvynaloženienaspoločnýmajetoknebolopreukázanéavtomtosmere
odvolací súd poukazuje na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie na strane 7,
8, v odseku 19., v ktorom sú podrobne rozpísané rozpory v tvrdení žalovaného o použití sumy 4.500

eur a ním predložených listinných dôkazov - Potvrdenia o prevode sumy 4.500 eur dňa 12.10.2010 z
účtu č. XXXXXXXX/XXXX na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, Potvrdenia o prevode sumy 4.033,33 eur
dňa 11.1.2011 z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, Čestného prehlásenia
L. B. zo dňa 30.10.2013 o vrátení zapožičanej finančnej hotovosti vo výške 3.300 eur formou vkladnej
knižky, a to v nadväznosti na konštatovanie o ich nedôveryhodnosti v spojení so zistením, že sumu

4.500 eur žalovaný previedol na iný účet deň po doručení návrhu na rozvod manželstva a v nadväznosti
na konštatovanie o nepreukázaní ich použitia na spoločný majetok strán. Pokiaľ žalovaný v odvolaní
tvrdil, že žalobkyňa toto jeho tvrdenie v konaní pred súdom prvej inštancie nepoprela a suma 4.500 eur
bola použitá s vedomím žalobkyne, odvolací súd poukazuje na Vyjadrenie žalobkyne v prejednávanej
veci zo dňa 2.11.2017, v ktorom vyjadrení žalobkyňa výslovne uviedla, že žalovaný sumu 4.500 eur

jednostranne bez jej súhlasu vybral z účtu a nie je jej známy účel, na ktorý ich použil.

13. Podľa ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov je každý z manželov povinný nahradiť, čo sa zo spoločných prostriedkov vynaložilo na
jeho ostatný majetok. Ak zákon používa slová, že je povinný nahradiť, čo bolo vynaložené, potom

už z jazykového výkladu vyplýva, že ide o náklady, ktoré boli vynaložené v minulom čase a ich
výška ku dňu zániku manželstva, ani ku dňu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, nie je
nijako modifikovaná. Práve princíp vyporiadania spočívajúci v tom, že sa tak vyporiada to, čo bolo
vynaložené na ostatný majetok jedného z manželov vynaložené, tak vylučuje, aby také vyporiadanie
bolo nemorálne. Ustanovenie § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka tak vytvára predpoklad k tomu,

aby nedochádzalo k obohateniu jedného z rozvedených manželov na úkor majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a teda na úkor druhého manžela. Ak teda žalovaný tvrdil
(v rozpore s tvrdením žalobkyne), že peňažné prostriedky v sume 4.500 eur vynaložil na vrátenie
pôžičky použitej na rekonštrukciu spoločného rodinného domu a opravu motorového vozidla, bolo
jednoznačnejehopovinnosťoupredložiťsúdurelevantnédôkazynapodporutohtosvojhotvrdenia,čosa

v prejednávanej veci nestalo. Odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, rovnako ako súdu prvej inštancie,
než konštatovať, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o tomto svojom tvrdení o použití spoločných
peňažných prostriedkov na spoločný majetok strán so súhlasom žalobkyne.

14. Podstata ďalšej odvolacej argumentácie žalovaného spočívala v tom, že súd prvej inštancie

nesprávne postupoval pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď do masy
bezpodielového spoluvlastníctva manželov zahrnul motorové vozidlo zn. Škoda Fábia Sedan, nakoľko
uvedené motorové vozidlo bolo zakúpené z prostriedkov poskytnutých mu Okresným úradom v Galante
na zabezpečenie individuálnej dopravy žalovaného ako osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Aj vo
vzťahuktejtootázkenastolenejžalovanýmvodvolaní,odvolacísúdpoukazujenasprávneapresvedčivé

odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie na strane 7 v odseku 19. Z Rozhodnutia Okresného úradu
Galanta zo dňa 24.7.2001 o poskytnutí peňažného príspevku vo výške 200.000 Sk žalovanému
totiž jednoznačne vyplýva, že tento peňažný príspevok bol poskytnutý na zabezpečenie individuálnej
prepravy ťažko zdravotnej postihnutej dcéry v oblasti mobility, čo vyvracia tvrdenie žalovaného o
poskytnutí peňažného príspevku jemu na zabezpečenie jeho individuálnej prepravy. Peňažný príspevok

bol poskytnutý v zmysle zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení účinnom v čase vydania
rozhodnutia, pričom z ustanovenia § 61 ods. 5 uvedeného zákona vyplýva, že peňažný príspevok na
kúpu osobného motorového vozidla možno poskytnúť občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ak
bude osobné motorové vozidlo využívať najmenej dvakrát do týždňa na pracovné, vzdelávacie, rodinnéa občianske aktivity. Pokiaľ teda žalovaný dôvodí tým, že v zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho
zákonníka do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatria veci, ktoré podľa svojej povahy
slúžia osobnej potrebe jedného z manželov, je jeho odvolacia námietka nenáležitá, keďže peňažný

príspevoknebolposkytnutýnazabezpečeniejehoindividuálnejprepravyaleindividuálnejprepravydcéry
a navyše samotný zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci podmieňuje v citovanom ustanovení jeho
poskytnutie využívaním (mimo iného) na rodinné aktivity, čo vylučuje používanie motorového vozidla
výlučne na osobné potreby žalovaného a výlučne len jeho osobou.

15. K vyššie uvedenej odvolacej námietke žalovaného sa žiada ešte dodať, že spoločný majetok
manželov je tvorený z jeho zdrojov. Vlastnými zdrojmi spoločného majetku manželov sú v
podstate príjmy, ktoré tento majetok alebo vlastníctvo rozmnožujú predovšetkým na základe činnosti
alebo nárokov jednotlivých manželov. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú tak
predovšetkým príjmy a úspory z pracovného alebo iného obdobného pomeru, príjmy so sociálneho
poistenia a zabezpečenia (pokiaľ ich oprávnený manžel prevzal, lebo samotný nárok na ich vyplatenie

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí), výhry z lotérií, výherných vkladných knižiek a
pod. Ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka jednoznačne preferuje spoločný majetok manželov
pred ich oddelenými majetkami a v prípade vyššie uvedeného peňažného príspevku sú dané zákonné
predpoklady pre jeho zaradenie do spoločného majetku, keďže z dikcie toho ustanovenia nemožno
dovodiť, že by tento príjem, i keď vyplatený len jednému z manželov (žalovanému), nepatril medzi zdroje

tvoriace spoločný majetok, resp. nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uvedenú úvahu
podporuje i fakt, že v prípade rozhodovania o poskytnutí peňažného príspevku na kúpu motorového
vozidla v zmysle ustanovenia § 61 ods. 7 v spojení s § 58 ods. 1, § 7 ods. 3 zákona č. 195/1998
Z. z. o sociálnej pomoci v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia sa príjem občana na účely
sociálnej pomoci vypočítava zo súčtu príjmu občana a príjmov, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú (a)

posudzovanej fyzickej osoby jej príjem a príjem jej manžela, b) rodičov s nezaopatreným dieťaťom príjmy
týchto rodičov a príjem nezaopatreného dieťaťa žijúceho s nimi v domácnosti, c) rodičov, ktorí sú sami
nezaopatrenými deťmi, ich príjmy a príjmy, ktoré na ne poberá iná fyzická osoba, d) nezaopatreného
dieťaťa jeho príjem a príjem jeho rodičov, ak s ním žijú v domácnosti; ak toto dieťa žije v domácnosti
len s jedným rodičom, s inou fyzickou osobou alebo samostatne, príjem dieťaťa, príjem rodiča a

príjem, ktorý na dieťa poberá iná fyzická osoba, e) zaopatreného neplnoletého dieťaťa jeho príjem)
tak, že sa tento súčet vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú. Do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov patrí totiž všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva s výnimkou vecí a)
získaných dedičstvom, b) získaných darom, c) vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, d) vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Vedený týmito úvahami odvolací
súd uzaviera, že nielenže predmetné vozidlo bolo nadobudnuté zo spoločných prostriedkov manželov
(peňažnýpríspevoknakúpumotorovéhovozidla+úspory),aleneboloanipreukázané,žeslúžilovýlučne
osobnej potrebe žalovaného. Odvolací súd sa potom stotožňuje so súdom prvej inštancie o zahrnutí

motorového vozidla zn. Škoda Fábia Sedan do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán
sporu.

16. Napokon žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa riadil nesprávnym názorom, keď
nezahrnul sumu 2.000 eur do finančného vyrovnania pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, ktorú sumu žalobkyňa prevzala titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Zo skutkových zistení vyplynulo, že žalovaný zaplatil žalobkyni sumu 2.000 eur dňa
23.12.2013 na základe Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzatvorenej
medzi stranami dňa 14.4.2014, pričom konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností bolo rozhodnutím Okresného úradu Galanta, katastrálneho odboru č. V-1438/2014 zo

dňa 31.7.2014 zastavené. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že predmetom
vyporiadania nemôže byť táto suma 2.000 eur, ktorú žalovaný zaplatil žalobkyni dňa 23.12.2013
(po rozvode manželstva) titulom dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
ktoré vyporiadanie sa nerealizovalo (keďže nenastali vecnoprávne účinky dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov), nakoľko nejde o pohľadávku, ktorá vznikla za trvania

manželstva (vznikla a bola zaplatená až po jeho zániku). Naviac vychádzajúc z ustanovenia §
143 Občianskeho zákonníka predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je
spoločný majetok manželov a majetkové vzťahy, ktoré vznikli v priebehu manželstva medzi spoločným
majetkom manželov a výlučným majetkom každého z manželov. Už zo samotného pojmu vyporiadaniabezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplýva, že sa netýka vzájomných majetkových vzťahov ako
výlučných vlastníkov a ani ich vzájomných záväzkových vzťahov. Ak sa niektorý z manželov na úkor
druhého bezdôvodne obohatil, potom jeho nároky nemôžu byť vyporiadané v rámci bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Súd prvej inštancie nepochybil, keď sumu 2.000 eur nezahrnul do
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, lebo ide o iný právny nárok voči žalobkyni
(vydaniebezdôvodnéhoobohatenia).Odvolacianámietkažalovanéhoonesprávnomprávnomposúdení
tejto sumy ako záväzku vyporiadavaného v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je
opodstatnená.

17. Podstatou odvolacej argumentácie žalovaného bolo, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nepovažoval za preukázané použitie
sumy 4.500 eur so súhlasom žalobkyne na vrátenie pôžičky použitej na rekonštrukciu rodinného domu
v P. a opravu motorového vozidla zn. Škoda Fábia Sedan.

18. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132
Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 a z ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného
sporového poriadku účinného od 1.7.2016, podľa ktorých súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo

vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné
vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol
rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne
preto,žeprihodnotenídôkazov,prípadnepoznatkov,ktorévyplynulizprednesovstránalebovyšlinajavo

inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok
činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k
nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani

polemizovať s jeho skutkovými závermi.

19. Žalovaný v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než súd prvej inštancie a robí
z vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery týkajúce sa (ne)zahrnutia sumy 4.500 eur do masy
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako

výsledokhodnoteniadôkazov)bysatotižmalovytváraťnazákladestarostlivéhouváženiaazhodnotenia
dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Súd prvej
inštancie ohľadne žalovaným tvrdeného použitia sumy 4.500 eur so súhlasom žalobkyne na vrátenie
pôžičky použitej na rekonštrukciu rodinného domu v P. a na opravu motorového vozidla zn. Škoda Fábia
Sedan výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie,

s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Preto správne postupoval súd
prvej inštancie, keď na základe výsledkov dokazovania považoval za preukázané, že žalovaný použil
spoločné peňažné prostriedky v sume 4.500 eur na jeho ostatný majetok.

20. Podstata ďalšej odvolacej argumentácie žalovaného spočívala v tom, že napadnutý rozsudok súdu

prvejinštanciespočívananesprávnomprávnomposúdeníveci,keďsúdprvejinštancie zaradilmotorové
vozidlo zn. Škoda Fábia Sedan do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a naopak nezahrnul
sumu 2.000 eur do vzájomného finančného vyporiadania strán. Právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav,

dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

21. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli

potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k jednoznačnému záveru o
určení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho
zákonníka (pri ustálení masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a k naplneniu podmienok
pre aplikáciu ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka (pri zohľadnení toho, že každý z manželov jepovinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok), keďže poskytovali
bezpečne zistený skutkový stav, ktorý bolo možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlá.
Odvolacísúdsastotožňujesozáveromsúduprvejinštancie,žemotorovévozidlozn.ŠkodaFábiaSedan

patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a naopak, že sumu 2.000 eur nemožno zahrnúť
do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd prvej inštancie správne právne vec
posúdil.

22. Závery súdu prvej inštancie, čo do zadefinovania tzv. masy bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, spôsobu rozdelenia jednotlivých vecí a napokon určenia výšky vyrovnacieho podielu
žalobkyne, obsiahnuté v napadnutom rozsudku treba považovať za súladné so zákonom a skutkovými
zisteniami plynúcimi z riadneho dokazovania a odvolaciemu súdu ostáva len konštatovať správnosť
dôvodov použitých na podporu takýchto záverov a s týmito sa stotožniť.

23. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie

sú naplnené.

24. Žalovaný spolu s odvolaním predložil ako nové dôkazy, ktoré podľa jeho tvrdenia nemohol bez svojej
viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, a to podanie žalobkyne zo dňa 14.9.2010 v konaní sp.
zn. 26C/282/2010 a rozsudok zo dňa 13.5.2013 v konaní sp. zn. 26C/2/2012 dôvodiac, že v lete 2017

mu ich omylom blízky priateľ zobral a vrátil mu ich v decembri 2017.

25. Podľa § 366 písm. d) Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

26. Zákon pripúšťa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany v odvolacom
konaní iba výnimočne a v obmedzenom rozsahu. Strana zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní
tie prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil
tak v konaní pred súdom prvej inštancie. Takéto prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany nemôže odvolací súd vziať do úvahy. Naopak, prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany, ktoré môžu byť použité v odvolaní, aj keď neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, sú charakteristické tým, že sa viažu na konkrétne vymedzené procesné
situácie v konaní pred súdom prvej inštancie, najmä na to, že ich strana bez svojej viny nemohla uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie. Nemožnosťou ich označenia alebo predloženia treba rozumieť

nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie, t. j.
situáciu,kedystrananemohlaprostriedkyprocesnéhoútokualeboprostriedkyprocesnejobranyoznačiť,
alebo predložiť, pretože o nich nevedela, resp. ich nemala k dispozícii a ani inak z procesného hľadiska
nezavinila nesplnenie svojej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia.

27.Odvolacísúdvtomtosmerekonštatuje,ževovzťahukdôkazompredloženýmžalovanýmakopríloha
k odvolaniu (podanie žalobkyne zo dňa 14.9.2010 v konaní sp. zn. 26C/282/2010 a rozsudok zo dňa
13.5.2013 v konaní sp. zn. 26C/2/2012) nie je možné dospieť k záveru, že by ich žalovaný bez svojej
viny nemohol predložiť pred rozhodnutím súdu prvej inštancie. Žalovaný bol totiž stranou v konaniach
vedených na súde prvej inštancie pod sp. zn. 26C/282/2010 a sp. zn. 26C/2/2012 a ak skutočne, ako

vyplýva z odvolania, nemal tieto listiny k dispozícii počas konania pred súdom prvej inštancie, stačilo
ako dôkaz navrhnúť oboznámenie sa súdom prvej inštancie s jeho spismi sp. zn. 26C/282/2010 a sp.
zn. 26C/2/2012. Nemožno totiž tvrdiť, že by sa jednalo o listiny, o ktorých existencii nemal žalovaný
až do decembra 2017 vedomosť, keďže bol stranou v súdnych konaniach, z ktorých ním predložené
podanie žalobkyne a rozsudok pochádzajú, teda bol s ich obsahom uzrozumený, mal vedomosť o ich

existencii a o tom, kde sa nachádzajú. Nešlo teda o dôkazy, o ktorých žalovaný počas konania na súde
prvej inštancie nevedel. Odvolacia argumentácia žalovaného v podobe nových skutočností a dôkazov
(tzv. novôt) je neprípustná.

28. S poukazom na vyššie uvádzané odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom

výroku IV. vo veci samej o výplatovej povinnosti žalovaného, vrátane závislých výrokov V., VI., VII. o
povinnosti strán zaplatiť súdny poplatok a o nároku strán na náhradu trov konania (osobitne odvolaním
nenapadnutých a v prípade ktorých ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody ich nesprávnosti), s
použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu ich vecnej správnosti potvrdil.29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262
ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnej

žalobkyni priznal voči žalovanému v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).