Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoPr/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116223729
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116223729.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne: T.. C. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z., L. XXXX/XX, proti žalovanému: DEXIS SLOVAKIA, s.r.o., Hlavná 1893, Vráble,
IČO: 31 427 855, zastúpený Mgr. Petrom Miklóssym, advokát so sídlom Advokátska kancelária, Hlavná
1221, Vráble, o náhradu mzdy s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu

Topoľčany č.k. 6Cpr/20/2016-183 zo dňa 21. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol už len o trovách strán sporu tak, že

žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal potom, čo konania vo veci samej bolo uznesením
Okresného súdu Topoľčany č.k. 6Cpr./20/2016-112 zo dňa 29. 11. 2017 právoplatne zastavené pre
späťvzatie žaloby. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia §256 ods. 1, § 257 CSP.
Uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 7.9.2016 domáhala voči
žalovanému náhrady mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru. Na návrh žalobkyne
podaný dňa 7.9.2016 súd uznesením zo dňa 12.01.2017 č.k. 6Cpr/20/2016-78 konanie o náhradu

mzdy prerušil do právoplatného skončenia veci o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, vedenej
na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 12Cpr/6/2013. Právny zástupca žalovaného písomným podaním
doručeným súdu dňa 10.07.2017 oznámil, že pominuli dôvody pre ktoré bolo konanie prerušené
( konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 12Cpr/6/2013 bolo právoplatne skončené
zamietnutím žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru ) a žiadal pokračovať v konaní o
náhradu mzdy. Následne žalobkyňa pred začatím pojednávania vo veci samej podaním zo dňa

23.11.2017 zobrala svoj žalobný návrh späť v celom rozsahu a konanie žiadala zastaviť s poukazom na
rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 26.04.2017 č.k. 25CoPr/6/2016-359, ktorým bol potvrdený
rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 07.03.2016 č.k. 12Cpr/6/2013-305 o zamietnutí jej žaloby
o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Právny zástupca žalovaného listom zo dňa
24.11.2017 uviedol, že žalovaný súhlasí so späťvzatím žaloby, avšak zároveň žiadal priznať žalovanému
proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Na to súd prvej inštancie uznesením

zo dňa 29. 11. 2017 č.k. 6Cpr/20/2016-112 konanie zastavil a žalovanému nárok na náhradu trov
konania nepriznal. V dôsledku odvolania žalovaného voči výroku o trovách konania rozhodol odvolací
súd uznesením č.k.7Copr/1/2018-135 zo dňa 28.03.2018 tak, že výrok o trovách zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na nové rozhodnutie z dôvodu, že sa súd prvej inštancie nezaoberal splnením všetkých
podmienok na strane oboch subjektov sporu z hľadiska aplikácie ust. § 257 CSP ( okolnosti hodné
osobitného zreteľa).

1.2 Následne súd prvej inštancie opätovne rozhodol o nároku na náhradu trov napadnutým uznesením
tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ust. § 257CSP. Súdprvej inštancie mal za to, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa a preto by žalovanému podľa §
256 ods. 1 CSP patrila náhrada trov voči žalobkyni. Súd však žalovanému túto náhradu nepriznal z
dôvodu aplikácie ustanovenia § 257 CSP zohľadňujúc dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré videl

v samotných dôvodoch, pre ktoré žalobkyňa podala žalobu na náhradu mzdy. Žaloba bola podaná v
priebehu konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru vedeného na OS Nitra a to v čase, keď
ešte nebolo rozhodnuté o odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru. Súd ďalej zohľadnil postoj žalobkyne v konaní, ktorá ihneď po tom, ako
sa dozvedela výsledok odvolacieho konania o neplatnosti skončenia jej pracovného pomeru, netrvala

na podanej žalobe o náhradu mzdy a túto v celom rozsahu vzala späť. Súd ďalej posudzoval sociálny
aspekt ( osobné, majetkové, zárobkové pomery) na strane oboch strán a zistil, že žalovaná je rozvedená
a má zverené do osobnej starostlivosti jedno maloleté dieťa na ktoré poberá výživné vo výške 199 eur.
Po rozvode manželstva v roku 2008 si s manželom vyporiadali BSM a z peňazí, ktoré jej vyplatil (38.173
eur) si kúpila byt vo Vrábľoch za 42.000 eur, v ktorom býva aj s dieťaťom. Na kúpu a rekonštrukciu
bytu jej rodičia darovali sumu 25.000 eur. Žalobkyňa je zamestnaná na Mestskom úrade vo Vrábľoch s

príjmom553,29euranettomesačne,zktoréhouhrádzanákladynabývanie,svojuvyživovaciupovinnosť
voči mal. dcére a ostatné životné náklady. Majetkové pomery žalovaného súd zistil z internetovej stránky
firmy, ktorá mala za rok 2017 tržby vo výške 11.289.385 eur, z tohto vykázaný zisk 418.965 eur, ostatné
výnosy 2.999.663 eur, aktíva 6.794.195 eur a vlastný kapitál 3. 043.480 eur. Porovnaním uvedených
pomerov obochstránsporusúddospelkzáveru,ževdanejvecisúsplnenépodmienkypreaplikáciuust.

§ 257 CSP , čím odstránil neprimeranú tvrdosť rozhodnutia voči žalobkyni v prípade priznania nároku
na náhradu trov konania žalovanému. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému, ktorý
by inak mal nárok na náhradu trov podľa § 256 ods. 1 CSP, nebude mať negatívny dopad na samotného
žalovaného s ohľadom na jeho zistené majetkové pomery.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý
namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia otázky nároku na náhradu trov
konania a v tomto smere z nesprávnej aplikácie príslušných ustanovení CSP , čím je daný odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Nesprávne posúdenie videl v tom, že súd žalovanému nárok na
náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznal, hoci žalovaný tento právny nárok má, lebo žaloba nebola

vzatá späť v dôsledku jeho správania a žaloba nebola podaná dôvodne. Teda v predmetnej veci má
nárok na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP, napriek tomu mu súd nárok na náhradu trov
nepriznal. Nesprávne právne posúdenie potom spočíva v aplikácii ustanovenia § 257 CSP.. Mal za to,
že v predmetnej právnej veci žiadne konkrétne výnimočné okolnosti a žiadne konkrétne dôvody hodné
osobitného zreteľa na nepriznanie nároku na náhradu trov konania dané nie sú. Takýmto dôvodom

nemôže byť procesná situácia, kedy žaloba o náhradu mzdy bola podaná počas konania o neplatnosť
skončeniapracovnéhopomeru,ktorábolaodzačiatkunedôvodnáavkonečnomdôsledkuajzamietnutá.
V tejto súvislosti poukázal na to, že nič nebránilo žalobkyni súčasne so žalobou o neplatnosť skončenia
pracovnéhopomerupodaťajžalobuonáhradumzdy,ktoréboliobenedôvodné.Žalovanýnenesiepodiel
na vzniku sporu o náhradu mzdy, ani na tom, za akých okolností a akým spôsobom bola podaná žaloba

o náhradu mzdy. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa v tomto prípade netýkajú ani pomerov sporových
strán. Zárobkové a majetkové pomery žalobkyne neodôvodňujú nepriznanie nároku na náhradu trov
konania žalovanému a samotná žalobkyňa nenavrhla použitie ust. § 257 CSP.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdiť. Nesúhlasila s dôvodmi odvolania žalovaného poukazujúc na to, že súdu doložila

všetky potrebné listiny potrebné na komplexné preukázanie jej sociálnych pomerov, odôvodňujúcich
nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému.
4.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

Keďže odvolací súd dospel k tomu, že uznesenie súdu prvej inštancie je správne a dostatočne
odôvodnené, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať
tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov
vzťahujúcich sa na tento prípad.

5. Súd prvej inštancie v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v predchádzajúcom
zrušujúcom uznesení správne posúdil nárok na náhradu trov konania v danej veci podľa zásady
procesnéhozavineniaprizastaveníkonania,keď prijalzáver,žežalobkyňaprocesnezavinilazastavenie
konania a preto podľa § 256 ods. 1 CSP má žalovaný nárok na náhradu trov konania. Zároveň sa súdprvej inštancie zaoberal možnosťou aplikácie ust. § 257 CSP, ktoré umožňuje súdu zmierniť dôsledky
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení
uviedol, že v prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania svojim

späťvzatímžalobyapreto podľa§256ods.1CSPmalžalovanýprávonanáhradutrovkonania.Výnimku
z tejto zásady tvorí ust. § 257 CSP, ktoré umožňuje súdu zmierniť dôsledky právnych noriem o náhrade
trov konania, ak by sa takéto rozhodnutie javilo neprimerane tvrdé voči subjektom konania. Jednou zo
skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické
sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť

náhradutrovkonaniazdôvodov,ktorésamanezavinila,aleboichmôžeuhradiťlensveľkýmiťažkosťami.
V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada
na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov
konaniaúspešnejstranealeboonepriznaníčiastočnom,atoprávesohľadomnaintenzitupreukázaných
dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Súd prvej inštancie po zistení , že sú splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 257 CSP nepriznal

žalovanému nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd v danej veci nevzhliadol dôvody hodné
osobitného zreteľa vo vzťahu k povahe a okolnostiam sporu, keď dôvod späťvzatia žaloby zo strany
žalobkyni spočíval v tom, že bola neúspešná v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a
nie to, že by žalovaný plnil, čoho sa domáhala v tomto konaní( náhrady mzdy). Odvolací súd sa však
stotožňuje z dôvodmi hodnými osobitného zreteľa , ktoré súd prvej inštancie zistil na strane žalobkyni

a to je sociálny aspekt spočívajúci v tom, že žalobkyňa ako povinná strana sporu by mohla vzhľadom
na zistené jej osobné, majetkové a zárobkové pomery uhradiť náhradu trov konania žalovanému len s
veľkými ťažkosťami a priznanie náhrady trov konania žalovanému sa javí ako neprimeraná tvrdosť voči
žalobkyni. Na druhej strane nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému, ktorý je firmou
vykazujúcou zisk, nespôsobí vážne finančné problémy.

6. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.
7. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá bola v tomto odvolacom konaní úspešná,
nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobkyňa v tomto odvolacom

konaní si žiadne trovy neuplatnila ani jej preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy
konania nevznikli.
8.Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).