Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. apríl 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/304/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113210679
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113210679.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: N. N.,
nar. XX.XX.B., bytom I. XXX/XX, Y. J. I., práv. zast.: Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o. so
sídlom Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, proti žalovanému: K. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. - G., L. XX/
XX, práv. zast.: Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 2748/28, 010 01
Žilina, o zaplatenie sumy 59.256,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Žilina zo dňa 6.7.2016 č.k. 13C/156/2013-188, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %).

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu žalobcu a rozhodol, že žalobca
je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.
Rozsudok súd prvej inštancie podrobne a zrozumiteľne odôvodnil v jeho písomnom vyhotovení, keď na
základe vykonaného dokazovania a vyhodnotenia vykonaných dôkazov uviedol nasledovné:
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.Podľa§ 457Občianskehozákonníkapodľaktorého,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,

je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Uplatnené právo žalobcu súd
posúdilakoprávonavydaniebezdôvodnéhoobohateniazozrušenejzmluvystým,žezazrušenézmluvy
treba považovať nielen zmluvy, pri ktorých Občiansky zákonník predpokladá zrušenie, ak nastanú
určité skutočnosti, ale aj zmluvy, ktoré obsahujú možnosť uzavretia dohody o dodatočnom zrušení
zmluvy a k tejto dodatočnej dohode v skutočnosti aj došlo. Napokon o zrušenú zmluvu ide aj vtedy,
keď niektorý účastník zmluvy od zmluvy odstúpi, či už na základe oprávnenia obsiahnutého v zmluve,
alebo na základe skutočností uvedených v zákone. Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve uzatvorenú dňa

25.02.2008 medzi Z. K. a žalovaným ako budúcimi predávajúcimi a žalobcom ako budúcim kupujúcim
posudzoval súd podľa jej obsahu, túto vyhodnotil ako platnú zmluvu uzatvorenú podľa § 50a ods. 1
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ustanovenia účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do
dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach, s
tým, že táto je trojstranným právnym úkonom. Dohodu o zrušení o budúcej kúpnej zmluve zo dňa
03.05.2010 uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným sú vyhodnotil ako neplatný právny úkon, nakoľko
táto dohoda je dvojstranným právnym úkonom uzatvoreným iba medzi žalobcom a žalovaným, pričom

zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 25.02.2008 je trojstranným právnym úkonom, nakoľko bola
uzatvorená medzi žalobcom, žalovaným a Z. K., a preto sa na platnosť dohody o zrušení zmluvy o
budúcej kúpnej zmluve zo dňa 25.02.2008 vyžadovalo, aby jej účastníkmi boli všetci účastníci zmluvy o
budúcej kúpnej zmluvy. Keďže Z. K. nebol účastníkom dohody o zrušení zmluvy o uzatvorení budúcejkúpnej zmluvy, túto dohodu teda neuzatvoril, súd dospel k záveru, že na jej základe nemohlo dôjsť ani k
platnému a účinnému zrušeniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Prisvedčil tak v celom rozsahu právnej
argumentácii žalovaného v tejto otázke.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento
právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Uznanie dlhu ako jednostranný
právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania
dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí

mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne
určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Uznaním
dlhu však nevzniká nový záväzok. Na základe neho však dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej
premlčacejdobyanamiestonejododňa,keďdošlokuznaniu,začneplynúťnovádesaťročnápremlčacia
doba. V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Dlžník,
ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol napríklad splnením alebo inak,

by to však musel preukázať. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že uznanie dlhu, ktoré bolo
súčasťou dohody o zrušení o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 03.05.2010 a na základe ktorého mal
žalovaný uznať svoj záväzok zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 59.256,- eur titulom vrátenia
zaplatenej časti kúpnej ceny na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 25.02.2008 je neplatné,
nakoľko žalovaný uznal záväzok, ktorý mal vzniknúť na základe dohody o zrušení o budúcej kúpnej

zmluve zo dňa 03.05.2010, ktorá však nie je platným právnym úkonom, a preto na jej základe nemohlo
dôjsť k platnému uznaniu dlhu v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka. Takýto záväzok navyše ani
žalovanému nikdy zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vzniknúť nemohol, nakoľko žalobca mal zaplatiť
podľa zmluvy žalovanému iba časť kúpnej ceny vo výške 400.000,- Sk za pozemky a uznaním záväzku
vo všeobecnosti nový záväzok nevzniká. Aj z tohto dôvodu je predmetné uznanie záväzku neplatné.

Súd tak právnej argumentácii žalobcu, že predmetné uznanie záväzku, od ktorého žalobca odvodzoval
svoj nárok uplatnený v konaní je platným právnym úkonom presvedčiť nemohol a prisvedčil v celom
rozsahu právnej argumentácii žalovaného v otázke neplatnosti uznania dlhu zo dňa 03.05.2010.
Vzhľadom na to, že dohodu o zrušení o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 03.05.2010 uzatvorenú medzi
žalobcom a žalovaným súd vyhodnotil ako neplatný právny úkon na základe ktorého nemohlo dôjsť

k platnému zrušeniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, súd riešil v konaní otázku zániku zmluvy o
budúcej kúpnej zmluve a dospel k nasledovnému záveru : Účastníci zmluvy sa ďalej v čl. VI. bod
5, zmluvy dohodli, že kúpna cena bude zaplatená v splátkach, prvá splátka vo výške 2.500.000,-
Sk splatná 15.03.2008, druhá splátka vo výške 1.500.000,- Sk splatná 15.12.2008, tretia splátka vo
výške 1.500.000,- Sk a štvrtá splátka vo výške 3.400.000,- Sk splatná 15.08.2009, pričom žalobca ako

budúci predávajúci bol oprávnený na základe predmetnej zmluvy prevziať nehnuteľnosti do užívania
a tieto bezplatne užívať za predpokladu, že riadne v lehote splatnosti uhradí prvú splátku vo výške
2.500.000,- Sk splatnú dňa 15.03.2008. V článku VI. bod 7. tejto zmluvy sa jej účastníci ďalej dohodli, že
v prípade, ak žalobca ako budúci kupujúci neuhradí ktorúkoľvek ďalšiu splátku podľa článku VI. bod 5.
zmluvy, jeho nárok na užívanie predmetných nehnuteľností zaniká a je povinný budúcim predávajúcim

odovzdať užívané nehnuteľnosti späť do ich užívania v lehote 10 dní od neuhradenia tej - ktorej splátky
a dňom tejto povinnosti zaniká zároveň predmetná zmluva o budúcej kúpnej zmluve. V konaní nebolo
medzi žalobcom a žalovaným sporné a je teda preukázané, že žalobca prvú splátku kúpnej ceny vo
výške 2.500.000,- Sk splatnú dňa 10.03.2008 zaplatil včas a riadne a vstúpil do užívania predmetných
nehnuteľností a tieto užíval až do 01.10.2008. Podľa § 36 ods.1 Občianskeho zákonníka vznik, zmenu

alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na
ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada. Podľa § 36 ods.2 Občianskeho zákonníka
podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je
rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú. V konaní nebolo sporné, že
druhú splátku kúpnej ceny vo výške 1.500.000,-Sk splatnú dňa 15.08.2008 už žalobca včas neuhradil,

nakoľko ku dňu 15.08.2008 zaplatil z tejto splátky iba sumu 300.000,- Sk. Bola tak splnená rozväzovacia
podmienka upravená v čl. VI. bod 7 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a dňom 25.08.2008 zmluva
o budúcej kúpnej zmluve zanikla, resp. pominuli jej účinky, ktoré už nastali. Pokiaľ žalovaný dňa
28.08.2008 žalobca zaplatil sumu 500.000,- Sk, plnil tak už po zániku zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
teda plnil z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Následne žalovaný už ďalšie splátky kúpnej ceny ako

boli zmluvne dohodnuté nezaplatil vôbec. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že právnej argumentácii
žalobcu, že žalovaný sám zmaril rozväzovaciu podmienku tým, že sám určoval výšku a termín
odovzdania jednotlivých splátok kúpnej ceny a tak následne spôsobil skutočnosť, že sa žalobca dostal
do omeškania a zmluva sa stala nepodmienenou, súd neprisvedčil, nakoľko splatnosť jednotlivýchsplátok bola dohodnutá písomne a zároveň sa jej účastníci v čl. VII. bod 2 dohodli, že zmluvu je možné
meniť iba písomnou formou na základe súhlasného stanoviska všetkých účastníkov zmluvy. Keďže k
uznaniu záväzku zo strany žalovaného malo dôjsť písomne dňa 03.05.2010, došlo k nemu navyše v

čase, keď účinky zmluvy o budúcej kúpnej zmluve už v dôsledku splnenia rozväzovacej podmienky
pominuli. Súd tak prisvedčil právnej argumentácii žalovaného, že účinky zmluvy o uzatvorení budúcej
kúpnej zmluvy pominuli splnením rozväzovacej podmienky dohodnutej v čl. VI. bod 7. zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve, a to dňom 25.08.2008, t.j. 10 dní po uplynutí lehoty splatnosti druhej splátky kúpnej ceny.
Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku, ktorý nárok súd posúdil

ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo
sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa
§ 107 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí

za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor obohatil. Podľa §107 ods.2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým,
a preto sa premlčuje podľa ustanovenia § 100 ods. 1. Právo na vydanie získaného bezdôvodného

obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§
107 ods. 2). Keďže súd dospel z dôvodov uvedených v odseku 5. odôvodnenia rozsudku, že uznanie
záväzku žalovaného zo dňa 03.05.2010 je neplatné, nemohlo dôjsť na jeho základe k zastaveniu
plynutia pôvodnej premlčacej doby a nemohla začať namiesto nej plynúť nová desaťročná premlčacia
doba odo dňa, keď k uznaniu došlo. V súdenej veci sa žalobca preukázateľne dozvedel, že došlo

k bezdôvodnému obohateniu najneskôr dňom zániku zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, resp. dňom
kedy splnením rozväzovacej podmienky zanikli jej účinky, čo bol deň 25.08.2008. Najneskôr sa žalobca
dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu dňom 28.05.2008 keď žalobca plnil v sume 500.000,-
Sk,nakoľkotietoskutočnostivyplývalipriamozozmluvyobudúcejkúpnejzmluve. Kmárnemuuplynutiu
subjektívnej premlčacej doby upravenej v ust. § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka tak došlo najneskôr

dňom 28.08.2010. Podľazáverusúdumárneuplynulaajtrojročnáobjektívnapremlčaciadobaupravená
v ust. § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka, pretože ku vzniku bezdôvodného obohatenia v súdenej
veci došlo najneskôr dňom 28.08.2008 teda dňom kedy žalobca zaplatil časť druhej splátky vo výške
500.000,- Sk, trojročná objektívna premlčacia doba tak márne uplynula najneskôr dňom 28.08.2011.
Žalobca svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil až žalobou podanou na súde dňa

04.04.2013 teda nepochybne po uplynutí subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby, ktoré sú upravené
v ust. § 107 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka . Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno
oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň
jednazuvedenýchlehôt.Žalovanýakopovinnýsubjektsa dovolalpremlčania,pričomakojeužuvedené
došlo k márnemu uplynutiu tak subjektívnej premlčacej doby upravenej v ust. § 107 ods.1 Občianskeho

zákonníka, ako i objektívnej premlčacej doby upravenej v ust. § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka. Súd
tak konštatuje, že aj keby mal žalobca právo na vydanie bezdôvodného obohatenia a jeho právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia by bolo dané, čiže aj v prípade, že by žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že žalobcovi boli vrátené všetky ním zaplatené splátky kúpnej
ceny, bolo by právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčané a súd by mu ho

priznať nemohol, nakoľko žalovaný sa dovolal premlčania. Súd tak v celom rozsahu prisvedčil právnej
argumentácii žalovaného aj v otázke premlčania práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia
uplatneného v konaní.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP.

2. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie, v jeho podrobných dôvodoch vytýkal
súdu prvej inštancie najmä nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov, nesprávne vyhodnotenie
právneho úkonu uznania dlhu žalovaným ako neplatný právny úkon, ako aj nesprávne vyhodnotenie
otázky premlčania žalovanej pohľadávky vzhľadom na uznanie dlhu zo strany žalovaného. Súd prvej
inštancie teda dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň

rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto odvolateľ žiadal, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu alebo rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť ako vecne správny. V reakcii na odvolanie uviedol, že žalobca v odvolaní v podstate len
sumarizuje svoje doterajšie tvrdenia, ktoré sa mu v konaní pred okresným súdom nepodarilo preukázať,

t.j. neuniesol dôkazné bremeno a aj preto súd jeho žalobu správne zamietol. Rozhodnutie okresného
súdu považuje žalovaný za vecne správne a uviedol, že žalobca síce označil zákonným ustanovením
jednotlivé odvolacie dôvody, avšak z textu ním podaného odvolania nie je celkom zrejmé, v čom tieto
pochybenia postupu súdu a rozsudku súdu konkrétne vidí.

4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP (zák. č. 160/2015
Z.z.-ďalejlen„CSP“),pozistení,žeodvolaniebolopodanéoprávnenýmsubjektom,ktorýmježalobkyňa,
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1
CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil
z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,

vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil.

8. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli

spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
odvolateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

9. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

10. Pokiaľ sa žalobca obsiahle zaoberá v podanom odvolaní otázkou splatenia sumy 100.074,- eur,
nebola táto pre meritórne rozhodnutie súdu napokon vôbec ťažisková, i keď vzhľadom na skutkové
tvrdenia strán sporu k nej súd správne vykonal potrebné dokazovanie a súd túto skutočnosť uvádza
v napadnutom rozhodnutí len podporne. Obsiahle skutkové tvrdenia žalobcu k tejto skutočnosti sú pre

rozhodovanie odvolacieho súdu irelevantné. Pokiaľ ide o argumentáciu odvolateľa k neplatnosti uznania
záväzku zo dňa 3.5.2010, súd prvej inštancie sa k tejto otázke podrobne vyjadril v bode 5 napadnutého
rozsudku, pričom nikde tam nie je popísaný ako dôvod jeho neplatnosti nedostatok slobodnej a vážnej
vôle na strane žalovaného v čase jeho podpisu. Ďalej odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie
nezamietol žalobu z dôvodu, že má za preukázané, že žalovaný vrátil žalobcovi kúpnu cenu. Okresný

súd totiž konštatoval, že žalovanému nárok uplatnený v tomto konaní voči žalobcovi nikdy nevznikol,
a to ani uznaním dlhu z 3.5.2010, ktoré je neplatné. Pokiaľ sa jedná o žalovaným vznesenú námietku
premlčania, aj túto súd vyhodnotil správne, keď žalobca síce namieta, že na základe uznania záväzku
došlo k plynutiu novej premlčacej doby, avšak opomína, že súd prvej inštancie vyhodnotil predmetnýprávny úkon ako neplatný z dôvodov uvedených v bode 5 napadnutého rozsudku, čiže záväzok, ktorý
žalovaný uznal, nikdy nevznikol, a teda sa nemôže dovolávať desaťročnej premlčacej lehoty.

11. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust.
§ 396 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov
konaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Vpredmetnomodvolacomkonanímalaplnýúspechžalovaná
strana (odvolateľ úspech nemal), a preto odvolací súd priznal žalovanej strane nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov rozhodne podľa § 262 ods. 2

CSP súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)