Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. november 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117208308
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Singerová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4117208308.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v spore žalobcu: U. L., narodený XX.X.XXXX,

bytom W. XX, G. pri A., proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 147, Piešťany,
IČO: 36 234 176, zastúpený advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. Mája
173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, o vydanie bezdôvodného obohatenia 3900 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou a jej doplnením požadoval, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť
mu žalovanú sumu titulom bezdôvodného obohatenia, pretože rozsudkom Okresného súdu Nitra z

13.2.2017 č.k. 10C/642/2015-69 súd určil, že zmluva číslo: SUA10/0022883, ktorú uzavrel so žalovaným
30.11.2010 je bezúročná a bez poplatkov a preto žalovanému mal zaplatiť na jej základe iba na
zaplatenie 8792 eur, pričom on mu zaplatil 14190,05 eur a okrem toho žalovaný predal vozidlo za
3900 eur a tak sa obohatil o 9298,05 eur. Pripojil rozsudok Okresného súdu Nitra z 13.2.2017, kúpnou
zmluvu z 30.11.2010, oznámenie o predaji vozidla z 11.6.2014, vyjadrenie, výpis z účtu, zmluvu o úvere
a emialovú komunikáciu strán sporu.

2. Žalobca na doplnenie uviedol, že jeho nárok nie je premlčaný, pretože k vzniku bezdôvodného
obohateniaprišlo1.5.2014,subjektívnapremlčaciadobamuzačalaplynúťažoddoručeniapredmetného
rozsudku a objektívna doba je10 ročná, pričom bola dodržaná aj 3 ročná objektívna doba.

3. Žalovaný písomne namietal, že medzi stranami nebol spotrebiteľský vzťah a vzniesol námietku
premlčania,pretožežalovanýurobilposlednúúhradu 2.12.2013ažalobabolapodanánasúd16.3.2017,
teda po uplynutí 3 ročnej objektívnej doby a preto navrhol žalobu zamietnuť. Pripojil matričný list žalobcu

a výpis zo živnostenského registra.

4. Súd prvej inštancie pred prvým rozhodnutím vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými
dôkazmi predloženými stranami sporu a zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 10C/642/2015
sa oboznámil s úverovými podmienkami žalovaného. Na základe toho rozsudkom z 7.6.2017
č.k.10C/31/2017-63 rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3900 eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, žalobu vo zvyšnej časti zamietol, žalovanému priznal nárok na náhradu

trov konania 16,11 % a uložil žalovanému zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok zo žaloby 234
eur. Súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu existoval záväzkový vzťah na základe zmluvy o
úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Pretože zmluva nemala všetky obligatórne zákonné náležitosti
a pretože úver bol žalobcovi poskytnutý, bol tento úver bezúročný a bez poplatkov. Pretože žalobcavrátil žalovanému poskytnutý úver, súd žalobu v konaní, ktoré sa na základe žaloby žalovaného viedlo na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10C/642/2015 právoplatne zamietol. Pretože žalobcovi bol poskytnutý
úver 8792 eur a žalobca vrátil žalovanému 10 290,05 eur, vrátil mu o 1 498,05 eur viac, čím sa žalovaný

na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Žalovaný proti nároku žalobcu na vydanie tohto bezdôvodného
obohateniavzniesolnámietkupremlčaniaapretoženárokžalobcubolpremlčaný,súdžalobuvtejtočasti
právoplatne zamietol. Vlastníkom osobného motorového vozidla bol, ktorý vozidlo predal na základe
kúpnejzmluvyz10.5.2014tretejosobezakúpnuzacenu3900eurbezDPH.Žalovanýoznámilžalobcovi
telefonicky v máji 2014, že vozidlo predal a za akú cenu. Pretože žalovaný sa stal vlastníkom osobného

motorového vozidla na základe neplatných dojedaní, má žalobca nárok aj na vydanie 3900 eur ako
bezdôvodného obohatenia. Žalovaný aj proti tomuto nároku žalobcu vzniesol námietku premlčania a
preto sa súd zaoberal možným premlčaním aj tohto nároku, pričom dospel k záveru, že je premlčaný,
pretože nebol žalobou na súde uplatnený v subjektívnej premlčacej dobe, ktorá podľa § 107 ods. 1
Občianskehozákonníkaplynieododňa,keďsažalobcadozvedel,žedošlokbezdôvodnémuobohateniu
a kto sa na jeho úkor obohatil t.j. v máji 2014, resp. v júni 2014 a tak sa tento nárok premlčal v máji

2016, resp. v júni 2016. Žalobca podal žalobu na súd až 16.3.2017 t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby. Súd prvej inštancie však prihliadal na to, že žalobca nemôže od žalovaného a ani
kupujúceho požadovať vydanie svojho motorového vozidla, že žalovaný, hoci nikdy nebol vlastníkom
vozidla, toto vozidlo fakticky "predal" dva krát to prvý krát žalobcovi a druhý krát kupujúcemu, na
konanie žalobcu a okolnosti tohto prípadu a preto považoval vznesenú námietku premlčanie za výkon

práva v rozpore s dobrými mravmi, ktorému podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je možné
poskytnúť súdnu ochranu a preto žalobe v tejto časti vyhovel. V spore úspešnejšiemu žalovanému
priznal náhradu trov konania zohľadniac jeho úspech a neúspech podľa § 255 ods. 2 CSP. Pretože
žalobca bol oslobodený od súdneho poplatku a súd jeho žalobe v časti vyhovel, rozhodol, že príslušný
súdny poplatok zo žaloby je povinný Slovenskej republike zaplatiť žalovaný.

5. Žalovaný podal proti rozsudku súdu vo vyhovujúcej časti, časti trov konania a súdneho poplatku
odvolanie, v ktorom namietal, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský vzťah a keďže vlastnícke právo
žalobcu zaniklo k 1.5.2014, zaniklo mu aj právo vyplývajúce z § 100 Občianskeho zákonníka.

6. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, časti trov konania
a súdneho poplatku zrušil s tým, že medzi zmluvnými stranami bola uzavretá zmluva, ktorá je
spotrebiteľskou zmluvou, ale úvaha súdu o tom, že vznesená námietka premlčania žalovaným je
výkonom práv a povinností v rozpore s dobrými mravmi musí byť podložená konkrétnymi zisteniami.
OdvolacísúdpoukázalnarozhodnutieNSSRz1.5.2005sp.zn.1Cdo/148/2004,podľaktoréhodôvodne

vznesenú námietku premlčania nemožno považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi,
poukázal na konštatovanie ÚS SR z 23.9.2013 sp. zn. IV ÚS 542/2013 podľa ktorého ak chce účastník
konania vylúčiť účinky námietky premlčania, pre rozpor s dobrými mravmi, musí tento rozpor a náležite
preukázať. Aj súdna prax vylúčila námietku premlčania ako výkon práva odporujúci dobrým mravom. Ak
k nej však pristúpi osobitná skutočnosť, ktorú veriteľ nezavinil, môže spôsobiť, že takýto výkon práva

bude v rozpore s dobrými mravmi. Toto je možné aplikovať iba vo výnimočných situáciách, po zvážení
konkrétneho prípadu a výnimočne, pričom poukázal na /rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 23. 02. 2006,
sp. zn. 33Odo/1174/2005, rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 11. 05. 2000, sp. zn. III. ÚS 158/99,
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28. 06. 2000, sp. zn. 21Cdo 992/99, rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28. 11. 2001, sp. zn. 25Cdo 2905/99, rozsudok Najvyššieho

súdu Českej republiky zo dňa 22. 08. 2002, sp. zn. 25Cdo 1839/2000 a uznesenie Najvyššieho súdu
Českej republiky zo dňa 05. 12. 2002, sp. zn.21Cdo 486/2002/. Súd prvej inštancie však na túto
judikatúru nereflektoval a nezohľadnil skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisu. V dôsledku vznesenej
námietky premlčania sa súd mal prednostne zaoberať otázkou možného premlčania žalobcovho nároku
pred hmotnoprávnym posúdením merita veci. Pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vyplývalo z

nesprávneho právneho posúdenia veci tak ho zrušil s tým, že súd prvej inštancie viazaný jeho právnym
názorom, v spore opäť rozhodne.

7. Súd prvej inštancie pojednával bez prítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorý sa ospravedlnil
a o odročenie pojednávania nežiadal. Navrhoval žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

Pripojil podací hárok.8. Žalobca na ďalšom pojednávaní poukázal na svoje nepriaznivé majetkové pomery, hoci pracuje a má
príjem 600 eur, má 5 ročne a 8 mesačné dieťa, jeho manželka je na materskej dovolenke a je na ňu
vyhlásený konkurz.

9. Súd prvej inštancie vypočul žalobcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami
sporu, zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 10C/642/2015 sa oboznámil s úverovými podmienkami
žalovaného a s podacím hárkom a tak považoval za preukázané nasledovné skutočnosti:

10.Zpísomnejzmluvyavýsluchužalobcuvyplýva,žežalobcaakodlžníkažalovanýakoveriteľuzatvorili
zmluvu o úvere č. SUA10/002883. V zmluve sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver 8792 eur
na zakúpenie osobného motorového vozidla v hodnote 10990 eur, za ktoré žalobca predávajúcemu
Peter - auto s.r.o. zaplatil v hotovosti 2198 eur a žalobca sa v zmluve zaviazal vrátiť žalovanému úver
v splátkach 315,07 eur mesačne. Žalobca v tom čase podnikal ako živnostník a v zmluve bol označený
identifikačným číslom a podľa jeho vyjadrenia vozidlo využíval na podnikanie. Na zmluve je uvedený

dátum uzavretia 30.11.2010, ktorý žalobca namietal. Zo zmluvy vyplýva, že jej súčasťou majú byť
Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sa v spise nachádzajú podpísané žalobcom. Žalobca v konaní
namietal pravosť svojho podpisu a aj to, že mu neboli dané k dispozícii. V hlave 6 § 1 týchto podmienok
je uvedené, že vlastnícke právo k predmetu financovania sa dočasne a bezúplatne prevádza zo žalobcu
na žalovaného a to s rozväzovacou podmienkou úplného splnenia všetkých záväzkov žalobu na základe

alebo v súvislosti so zmluvou o úvere. Žalovaný bol preto v osvedčení o evidencii predmetného vozidla
uvedený ako vlastník. V osvedčení nebola zaznamenaná dočasnosť prevodu vlastníckeho práva. z
kúpnej zmluvy vyplýva, že žalovaný vozidlo predal kúpnou zmluvou z 10.5.2014 tretej osobe za kúpnu
za cenu 3900 eur bez DPH. Z oznámenia z 11.6.2014 vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi listom z
11.6.2014, ktorý odovzdal na poštovú prepravu 11.6.2014, že žalovaný oznámil žalovanému že vozidlo

predal a za akú cenu. Žalobca pred prvým rozhodnutím súdu uviedol, že o tom, že je vozidlo predané a
za akú cenu sa dozvedel v máji 2014 z telefonického rozhovoru. Po prvom rozhodnutí sa vyjadril, že sa
o tom dozvedel v septembri 2014 a nevedel sa vyjadriť kedy mu bolo doručené oznámenie, doručenie
však nenamietal a ani to, že sa v čase jeho doručenia zdržiaval na uvedenej adrese.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným
prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len "zabezpečovací prevod práva").Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci
podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou ( § 133).

16.Podľa§553ods.2Občianskehozákonníkaakjeprevádzanéprávozapísanévkatastrinehnuteľností
alebo v inom verejnom registri, veriteľ je povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva v katastri
nehnuteľností alebo v inom verejnom registri.

17. Podľa § 553 ods. 3 Občianskeho zákonníka, uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza

právo späť na toho, kto ho previedol.

18. Podľa § 553a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí
obsahovať vymedzenie zabezpečeného záväzku a označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech
veriteľa, práva a povinnosti účastníkov zmluvy k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho
prevodu práva, jeho ocenenie v peniazoch, spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie

podanie v prípade dobrovoľnej dražby; ak sa prevádza právo inej osoby ako dlžníka, zmluva o
zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať aj označenie dlžníka.

19. Podľa § 553b ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, až do zániku zabezpečovacieho prevodu
právaveriteľniejeoprávnenýprevedenéprávopreviesťďalejnainúosobuanihoinakzaťažiťvprospech

inej osoby.

20. Podľa § 553d ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom zabezpečovaného záväzku právo prechádza
späť na osobu, ktorá zabezpečenie poskytla. Veriteľ je bez zbytočného odkladu povinný vec v jeho držbe
vydať, a ak niet odlišnej dohody, spolu s tým, čo k nej pribudlo.

21. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

22. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa § 456 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.

24. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

25. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

26. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zmluvné strany uzavreli zmluvu o úvere, ktorý bol

zabezpečený zabezpečovacím prevodom práva k osobnému motorovému vozidlu, ktorého časť kúpnej
ceny žalobca prostredníctvom zmluvy o úvere financoval. Odvolací súd na námietky žalovaného uviedol,
že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Súčasťou zmluvy mali byť všeobecné obchodné
podmienky žalovaného. Z ich obsahu je zrejmé, že boli vopred pripravené žalovaným, žalobca ich
obsah nemal možnosť individuálne ovplyvniť, mal iba možnosť zmluvu ako celok prijať a podrobiť

sa aj jej nanútenému dojednaniam a to aj v časti dohody o zabezpečovacom prevode práva alebo
ju ako celok odmietnuť. Žalovaný nepreukázal v konaní opak, hoci bolo dôkazné bremeno na jeho
strane. Takéto zmluvné dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa a pretože nebolo preukázané, že bol s ním individuálne
dojednané, je neprijateľné podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Zmluva o zabezpečovacom

prevode práva nemá okrem toho ani obligatórne zákonné náležitosti, čo do identifikácie ocenenia
jej predmetu v peniazoch a preto je neplatná podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V konaní
bolo sporené aj to, či bola vôbec so žalobcom uzavretá v písomnej forme, ktorú vyžaduje § 553
ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca spochybnil pravosť svojho podpisu na úverovýchpodmienkach, v ktorom smere však súd z dôvodu hospodárnosti dokazovanie nevykonával, pretože z
predchádzajúcich dôvodov ju nepovažoval za platnú. Žalobca preto vlastnícke právo k vozidlu nestratil.
V konaní však bolo preukázané, že žalovaný na základe toho neplatného dojedania previedol vlastnícke

právo k vozidlu na tretiu osobu. Pretože uvedená tretia osoba ako kupujúci bol dobromyseľný v tom, že
žalovanému vlastnícke právo k predmetu kúpy patrí, pretože v osvedčení o evidencii k vozidlu nebolo
poznačené, že vlastnícke právo žalovaného je iba dočasné, bol v súlade so starorímskou zásadou
bona fides dobromyseľný. Žalobca má preto § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo požadovať
vydanie bezdôvodného obohatenia alebo nahradenia škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

pretože žalovaný svojim konaním porušil viaceré zákonné povinnosti a to podľa § 553b ods. 1 veta prvá
Občianskehozákonníkaaajpodľa§553dObčianskehozákonníka,pretoževlastníckeprávoprotiprávne
previedol na tretiu osobu a napriek splnenie záväzku zo strany žalobcu mu vozidlo nevydal, pretože hu
už nemá vo svojej dispozícii. Žalovaný vzniesol aj proti tomuto nároku v konaní námietku premlčania
a preto súd prioritne skúmal, či nárok nie je premlčaný. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
ako ho právne kvalifikoval žalobca aj odvolací súd sa premlčí ak sa neuplatní na súde v dvojročnej

subjektívnej premlčacej dobe, ktorá podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka plynie odo dňa, keď
sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalobca
v konaní pred prvým rozhodnutím súdu uviedol, že o tom, že žalovaný vozidlo predal za 3900 eur sa
dozvedel telefonicky v máji 2014, resp. v júni 2014 z písomného oznámenie žalovaného. Žalobca po
prvom rozhodnutí súdu tvrdil, že sa o tom dozvedel až v septembri 2014, pričom nenamietal to, že mu

žalovanýoznámeniez11.6.2014doručilaanito,žesavmiestedoručeniazdržiaval.Žalovanýpreukázal,
že oznámenie odovzdal na poštovú prepravu 11.6.2014. Súd preto nemal neskoršie námietky žalobcu
za preukázané. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3900 eur sa preto premlčal v máji
2016, resp. v júni 2016. Žalobca podal žalobu na súd až 16.3.2017 t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby. Keby sa aj žalobca o tom, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil a v akej

výške dozvedel až v septembri 2014, premlčacia doba by mu uplynula v septembri 2016 a rovnako by
bol tento nárok premlčaný v subjektívnej premlčacej doby. Súd prvej inštancie na námietku premlčania
vznesenú žalovaným neprihliadol, pretože bola v rozpore s dobrými mravmi a preto žalobcovi premlčané
právo priznal. Odvolací súd rozhodnutie zrušil, pretože vyplývalo z nesprávneho právneho posúdenia
sporu, pričom poukázal na rozhodnutia podľa ktorých dôvodne vznesenú námietku premlčania nemožno

považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, ak chce účastník konania vylúčiť účinky
námietky premlčania, pre rozpor s dobrými mravmi, musí tento rozpor a náležite preukázať, resp. ak
k námietke pristúpi osobitná skutočnosť, ktorú veriteľ nezavinil, môže spôsobiť, že takýto výkon práva
bude v rozpore s dobrými mravmi. Toto je však možné aplikovať iba vo výnimočných situáciách a po
zvážení konkrétneho prípadu. Pretože odvolací súd sa vyjadril, že súd prvej inštancie na túto judikatúru

nereflektoval a nezohľadnil skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisu, z čoho pre súd prvej inštancie
vyplýva, že okolnosti na ktoré poukázal nie sú takýmito výnimočnými okolnosťami a pretože žalobca
žiadne ďalšie po zrušujúcom rozhodnutí netvrdil a ani nepreukázal, súd prihliadal na vznesenú námietku
premlčania podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalobu aj v zostávajúcej časti zamietol.
Súd prvej inštancie sa hmotnoprávnym posúdením merita veci zaoberal v rozsahu nevyhnutnom na

posúdenie, že prišlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a teda nároku žalobcu na jeho vydanie, pred
posúdením premlčania toho nároku.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalovanému
priznal proti neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca síce ku koncu

konania začal tvrdiť, že má nepriaznivé sociálne pomery, pre ktoré by súd v konaní úspešnému
žalovanému nemusel náhradu trov konania proti žalobcovi podľa § 257 CSP priznať, tieto tvrdenia však
žiadnymi dôkazmi nepreukázal. Žalobca je zamestnaný a dosahuje príjem podľa jeho vyjadrenia 600 eur
mesačne a preto na jeho strane nie sú také výnimočné okolnosti pre ktoré by súd žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, hoci má žalobca dve maloleté deti a manželku na materskej dovolenke, na ktorú

bol vyhlásený konkurz, ktorý aj bol pre nedostatok majetku zrušený.Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.