Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. september 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 3T/58/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917010269
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kurečko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7917010269.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa

20.9.2018 v Trebišove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:
1/ E. L. , nar. XX.X.XXXX v E. L., trvale bytom U. nad R.,
N. XXX/XX, t.č. bytom T., Q. X/XX,

2/ E. R. , nar. XX.X.XXXX v E. L., trvale bytom U. nad
R., X. mieru XXX/X, prechodne bytom U. nad R.,

T. XXX/XX,

s ú v i n n í , ž e

- dňa 22.8.2006 okolo 17.30 hod. na železničnej stanici v U. nad R. a po predchádzajúcej vzájomnej
dohode pod hrozbou násilia donútili Z. R., aby ešte toho istého dňa zobral na seba na splátky z predajne
ISZAMATA v U. nad R. skúter zn. A., A. XX J.., ktorý mu po uzatvorení úverovej zmluvy so spoločnosťou

Home Credit Slovakia z 22.8.2006 na sumu 19.712 Sk (657,63 €) na svoje meno obžalovaný E. L.
vzápätí zobral a následne ihneď odpredal za sumu 11.000 Sk (365,13 €) O. C., čím takto poškodenému
Z. R. spôsobili škodu vo výške 657,63 € (19.812 Sk),

t e d a

iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej umy nútili, aby niečo konal,

č í m s p á c h a l i

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona.

Z a t o i m s ú d u k l a d á

Obom obžalovaným zhodne:

Podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 2
(dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, poškodeného a svedkov,
prečítaním zápisníc o výpovediach svedkov z prípravného konania, prečítanými zápisnicami o

konfrontáciách a listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo
výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný E. L. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a ďalej vypovedal, že v predmetnom
období bývala jeho mama s U. R., ktorý je bratom Z. R., ktorá je matkou poškodeného Z. R.. Z. R.
vtedy prišla za jeho mamou, že chcú vybrať nejakú vec na splátky, ktorú by potom speňažili, lebo nemali

peniaze. Pýtali sa ho, či vie o niečom takom, čo sa dá predať, tak im najskôr poradil, že nech si vyberú
elektroniku a nakoniec im odporučil, aby išli do obchodu ISZAMATA. Tam prišli s E. R., Z. R., jeho
matkou Z. R., prípadne ešte s nejakým ich rodinným príslušníkom, vybrali skúter a išli s ním ku O. C.
pred bytovku. C. im tam vyplatil peniaze do rúk Z. R. a následne sa všetci rozišli. Za to, že pomohol
s kúpou skútra, mal sľúbené aj nejaké peniaze, tieto peniaze mu dala asi Z. R., zrejme pred blokom

O. C., resp. v blízkosti jeho bloku, keď mu doniesli skúter. O akú čiastku sa jednalo si už vzhľadom na
odstup času nepamätal.

Rovnako aj obžalovaný E. R. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a uviedol, že to, čo sa
mu kladie v obžalobe za vinu, nie je pravdou, všetko si to vymyslel Z. R., ktorý bol zobrať skúter z

predajne ISZAMATA, pritom mu pomáhal obžalovaný L.. L. pýtal peniaze na akontáciu, aby mohli vybrať
skúter na splátky a on mu na tento účel požičal 1.800 Sk. Ďalej obžalovaný R. na hlavnom pojednávaní
nevypovedal.

Z jeho prečítanej výpovede z prípravného konania vyplynulo, že raz, keď sedel spolu so svojimi švagrami

E. L. a B. L. v reštaurácii na železničnej stanici v U. nad R., tak k ním došla B. R., ktorú pozná už dlhšiu
dobu. Táto sa pýtala E. L., či nevie zohnať nejakého kupca na motorku, ktorú mal vybrať jej brat Z. na
splátky v obchodnom centre ISZAMATA v U. nad R.. E. L. jej na to odpovedal, že zoženie kupca. Na jej
požiadanie šiel potom s ňou a jedným chlapom, ktorý bol jej priateľom, do predajne ISZAMATA zistiť,
aké tam majú motorky. On s B. L. čakali vonku pred predajňou. Keď E. L. spolu s B. R. a jej priateľom

vyšli z predajne vonku, rozišli sa s tým, že sa stretnú na železničnej stanici okolo 17.30 hod., kde mal
vtedy prísť brat B. R., Z., vlakom z S., ktorý mal ísť potom vybrať motorku. Potom, čo došli v uvedenom
čase na železničnú stanicu, tak Z. R. so svojou sestrou B. R. a jej priateľom už boli vonku pred stanicou,
pričom počul, ako B. R. hovorila Z. R. niečo v tom zmysle, že ona mu vráti peniaze aj s úrokmi za to,
že vyberie motorku. Pretože jej brat súhlasil s výberom motorky, tak šli všetci do predajne ISZAMATA,

no dnu do predajne šiel iba Z. R., jeho sestra B. R. a E. L.. On s B. L. zostal vonku pred predajňou,
kde bol B. priateľ, si už nepamätal. Po tom, čo vyšli aj s motorkou z predajne, tak sa stretli s kupcom O.
C. pred hotelom W., s ktorým sa E. L. už predtým telefonicky dohodol, že sa tam všetci spolu stretnú.
O. C. dal na ruku Z. R. sumu 11.000 Sk, ktoré dal Z. R. B. R. a tá dala 1.000 Sk E. L. za to, že im
pomohol. E. L. dal následne zo sumy 1.000 Sk 300 Sk jemu a tiež 300 Sk aj B. L. a zbytok si ponechal.

Poškodeného Z. R. teda ani on ani jeho švagrovia nenútili, aby zobral na splátky motorku a ani sa mu
nijako nevyhrážali. Motorku vybral Z. R. dobrovoľne so sestrou a jej priateľom, na čom sa museli už
predtým spolu dohodnúť.

Svedok - poškodený Z. R. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že to, čo sa uvádza v obžalobe, je pravdou,

on si vtedy žiaden skúter kupovať nechcel, navyše nemá ani vodičský preukaz. Obaja obžalovaní ho
prinútili,abypredmetnýskútervybralnasvojemenostým,žepokiaľtakneurobí,takhozbijú.Obžalovaní
mu konkrétne povedali, že ak ten skúter nevyberie, tak „ho zbijú tak, že až“. Obaja obžalovaní ho vtedy
držali za jeho ruky, a to tak, že E. L. ho držal pod ramenom z jednej strany a E. R. ho držal z druhej strany
a takto šli spolu do predajne ISZAMATA vybrať skúter. Z obžalovaných mal strach, bál sa, nakoľko obaja

sú mužnejší a väčšej postavy ako on. V predajni už boli prichystané všetky papiere, ktoré on už iba
podpísal. K tomu kto zaplatil akontáciu, sa vyjadriť nevedel, on ju však určite nezaplatil, nakoľko vtedy
nemal žiadne peniaze. Skúter potom už viac nevidel, až kým mu ho nakoniec po nejakej dobe vrátili
policajti. Vrátený skúter následne predal, keďže nemá vodičský preukaz.Svedkyňa B. R. na hlavnom pojednávaní uviedla, že k prejednávanej veci nevie uviesť nič, nakoľko si na
ňu vôbec nepamätá, pretože pred troma rokmi si silno udrela hlavu a odvtedy má problémy s pamäťou. Z
jej prečítanej výpovede z prípravného konania vyplynulo, že dňa 22.8.2006 šla so svojim druhom Z. E. na

nákup do obchodného domu v U. H. R., kde pred obchodom ich zastavili dvaja muži rómskej národnosti,
ktorých pozná z videnia, lebo sú z U. H. R.. Neskôr sa dozvedela, že sa jednalo o obžalovaných E. R. a
E. L.. Obžalovaný L. sa jej vtedy opýtal, či má peniaze, ktoré dlhovala jej matka jeho matke, od ktorej si
predtým požičala peniaze. Obžalovanému L. povedala, že peniaze nemá a na čo L. povedal jej druhovi
Z. E., že musia ísť vybrať nejakú vec na splátky a touto vecou bude splatený dlh. Ten L. odpovedal, že

na splátky už vybrať nič nemôže, pretože asi týždeň predtým zobral na splátky videorekordér. Keď L.
zistil, že jej druh už nemôže vybrať na splátky žiadnu vec, tak sa jej opýtal, či nevie o niekom, kto by na
seba mohol zobrať nejakú vec na splátky. Ona mu na to povedala, že by to mohol byť jedine jej brat Z.
R., pretože ten je zamestnaný, ale tento si už vybavuje na splátky televízor, a preto nebude môcť zobrať
na splátky aj ďalšiu vec. Na to L. na nich zvýšil hlas a dôrazne im povedal, že jej brat musí vybrať na
splátky nejakú vec, lebo budú mať veľký problém. Oni s týmto súhlasiť nechceli a odišli preč. Nakoľko

chceli počkať Z. R. na železničnej stanici v U. nad R., tak šli na železničnú stanicu. Po tom, čo Z. R.
vystúpil z vlaku, chceli ísť domov, ale v tom im zabránili obaja obžalovaní, ktorí tam tiež došli s tým,
aby s nimi išli vybrať na splátky nejakú motorku do predajne P. v U. H. R.. Oni s nimi ísť nechceli, no
obžalovaní sa začali vyhrážať, že keď s nimi nepôjdu, tak budú mať problém. Obžalovaný R. ako aj
obžalovaný L. to vtedy viackrát zopakovali. Videla na nich, že to myslia vážne, tak z obavy, že obžalovaní

sú schopní im niečo urobiť, tam šli radšej dobrovoľne. Po príchode k predajni spolu so svojim druhom
ostali vonku pred predajňou a Z. R. šiel s obžalovanými dnu. Potom z predajne vonku vyšiel Z. R. a
obaja obžalovaní aj s motorkou, ktorú tlačil obžalovaný L., ktorý následne sadol na motorku, naštartoval
ju a odišiel, obžalovaný R. odišiel pešo.

Svedkyňa Z. R. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že o celej záležitosti vie toľko, že jej syna Z. R.
čakali obžalovaní L. a R. pri vlaku na železničnej stanici, potom spolu aj s jej synom odišli do predajne
ISZAMATA, čo však vie len z jeho rozprávania, nakoľko tam vtedy prítomná nebola. V tejto predajni
potom obžalovaní L. a R. zobrali na meno jej syna motorku, aj toto však vie len z rozprávania svojho
syna. S týmto nápadom vtedy prišiel obžalovaný L. a nakoľko obaja obžalovaní vtedy vedeli, že jej syn

Z. R. v tom čase pracoval, tak sa rozhodli, že skúsia na jeho meno zobrať nejakú motorku. Jej syn však
s týmto nesúhlasil, napriek tomu ho obžalovaní prinútili na seba zobrať motocykel a to tak, že ho chytili
pod ramená a vošli s ním do predajne, čo vie taktiež z jeho rozprávania. Ona v tom čase nikomu nič
nedlhovala, teda nedlhovala žiadne peniaze ani matke obžalovaného L., ani matke obžalovaného R..
Pokiaľ obžalovaný L. tvrdí, že raz prišla za jeho matkou s tým, že by chcela vybrať nejakú vec na splátky,

ktorá by sa potom dala speňažiť, nakoľko nemali v rodine peniaze, tak nič také nie je pravdou, ona
nikdy s takým niečím za matkou obžalovaného L. neprišla, pričom v tomto období si ani nemohla dovoliť
vybrať niečo na splátky, nakoľko žila iba zo sociálnych dávok. Rovnako nie sú ani pravdivé tvrdenia
obžalovaného R., ktorý tvrdil, že už dávnejšie mu mala povedať, že jej syn Z. R. si všetko iba vymyslel,
teda, že ho niekto nahovoril, resp. prinútil, aby povedal, že motocykel musel vybrať na splátky nasilu,

ona nikdy nič také obžalovanému R. nehovorila a pokiaľ obžalovaný R. tvrdí také skutočnosti, tak si ich
vymýšľa. Jej syn navyše žiadnu motorku nepotreboval, nakoľko nemá ani vodičský preukaz. Svedkyňa
taktieždodala,ževsúvislostisprejednávanýmskutkomjejzostranyobochobžalovanýchboliponúknuté
aj peniaze, keď jej obžalovaní za peniaze nahovárali, aby v tejto veci nesvedčila v ich neprospech, resp.
aby svedčila tak, že jej syn si všetko iba vymýšľa.

Svedok O. C. sa na hlavnom pojednávaní nevedel vyjadriť k prejednávanej veci a odvolal sa na svoju
výpoveď z prípravného konania. Z nej vyplýva, že sa raz v meste U. nad R. stretol s E. L., ktorého pozná
už dávnejšie a ten sa ho pýtal, či od jedného chlapca nekúpi skúter, pričom tento chlapec mal vybrať
skúter na splátky. L. vtedy povedal, že skúter by aj kúpil, ale že ho musí najskôr vidieť. Preto sa dohodli,

že keď bude skúter vybratý, tak sa mu E. L. ozve. L. mu potom zavolal asi za hodinu a povedal mu, že
už majú skúter, na čo sa dohodli, že sa stretnú pri hoteli W. v U. nad R.. Po tom, čo prišiel na dohodnuté
miesto, tak E. L. tam už bol s jedným chlapcom, pričom tento chlapec tlačil veľa seba skúter modrej
farby. Pokiaľ si dobre pamätá, tak tam s ním bola aj nejaká žena, čo mohla byť sestra toho chlapca.
Po tom, čo si skúter pozrel a zistil, že sa skutočne jedná o nový skúter, čomu nasvedčovali aj doklady,

ktoré mu boli ukázané, s kúpou tohto skútra súhlasil za cenu, ktorú mu povedal ten chlapec. Jednalo
sa o sumu 11.000 Sk. Keďže vtedy pri sebe peniaze nemal, odišiel pre ne domov a potom, čo sa vrátil,
tomuto chlapcovi vyplatil 11.000 Sk. Tento dal 1.000 Sk E. L. za to, že mu zohnal kupca. On potom skúter
zobral a odišiel s ním domov, ostatní taktiež odišli preč. Asi tak za týždeň k nemu domov prišli policajti,ktorí ho požiadali, aby im skúter vydal, čo aj dobrovoľne urobil. Pritom všetkom si nevšimol, že by sa E.
L. tomu chlapcovi, o ktorom sa až neskôr dozvedel, že sa volá Z. R., a žene, ktorá s ním bola, nejako
vyhrážal a ani sa mu nič na tom všetkom nezdalo podozrivé.

Svedok B. L., brat obžalovaného L. a švagor obžalovaného R., na hlavnom pojednávaní odoprel
vypovedať podľa § 130 Tr. poriadku.

Z výpovede svedkyne Z. L. súd zistil, že v súvislosti s prejednávanou vecou robila zmluvu, a to na

inej predajni, teda pri prevzatí motorky prítomná nebola. V podstate len vytlačila potrebné papiere, ako
napríklad súhlas s osobnými údajmi. Splátková spoločnosť Home Credit zmluvu prijala a zákazník ju
podpísal. Spolu so zákazníkom, jeho meno si už nepamätala, potom šli do predajne, kde ona na tejto
predajni uviedla, že zmluva je schválená, nechala tam aj potrebné dokumenty a z predajne následne
odišla. V predajni zostal zákazník s jej kolegom, ktorý v tejto predajni pracoval s tým, že zákazník si už
mal potom vybrať motorku, čo však ona už nevidela, lebo odišla preč. Okrem zákazníka tam bol vtedy

prítomný ešte jeden muž, volal sa E., ale nejednalo sa o E. R., mohol to byť E. L..

Z prečítanej výpovede svedka Z. E. z prípravného konania vyplynulo, že dňa 22.8.2006 šli so svojou
družkou B. R. na nákup do obchodného domu v U. nad R., kde pred obchodom ich zastavili dvaja muži
rómskej národnosti, ktorých pozná z videnia. Neskôr sa dozvedel, že sa jednalo o obžalovaných E. R.

a E. L.. Obžalovaný L. sa vtedy opýtal jeho družky B. R., či má peniaze, ktoré dlhovala jej matka matke
E. L., od ktorej si peniaze predtým požičala. Jeho družka obžalovanému L. povedala, že peniaze nemá,
na čo jej L. povedal, že musia ísť vybrať nejakú vec na splátky a touto vecou bude dlh splatený. Na to
on L. odpovedal, že on na splátky už vybrať nič nemôže, pretože asi týždeň predtým zobral na splátky
videorekordér, a preto by mu už žiadnu ďalšiu vec na splátky nedali. Keď L. zistil, že on už nemôže

vybrať na splátky žiadnu vec, tak sa opýtal jeho družky, či nevie o niekom, kto by to mohol urobiť. Ona
mu na to povedala, že by to mohol byť jej brat Z. R., pretože ten je zamestnaný, ale tento si už vybavuje
na splátky nejakú inú vec, a preto nebude chcieť zobrať na splátky aj ďalšiu. Na to L. na nich zvýšil hlas
a dôrazne im povedal, že jej brat musí vybrať na splátky nejakú vec, lebo budú mať veľký problém, čo
konkrétne tým myslel, to nepovedal. Oni s týmto súhlasiť nechceli a odišli preč. Nakoľko chceli počkať

Z. R. na železničnej stanici v U. nad R., tak šli na železničnú stanicu a potom, čo Z. R. vystúpil z vlaku,
chceli ísť domov, v tom im ale zabránili obaja obžalovaní, ktorí tam prišli s tým, aby s nimi šli vybrať na
splátky nejakú motorku v predajni v U. nad R.. Oni s nimi ísť nechceli, no obžalovaní sa začali vyhrážať,
že keď s nimi nepôjdu, tak budú mať problém. Nakoľko obžalovaní vyzerali, že to myslia vážne, tak s nimi
šli radšej dobrovoľne. Po príchode k predajni on aj jeho družka B. R. ostali vonku pred predajňou, a to na

pokyn obžalovaných, pričom Z. R. šiel s nimi dnu do predajne. Následne z predajne vonku vyšiel Z. R. a
obaja obžalovaní aj s motorkou, ktorú tlačil obžalovaný L.. Bez toho, aby im niečo povedali, obžalovaný
L. sadol na motorku, naštartoval ju a odišiel, obžalovaný R. odišiel pešo. Všetci traja sa potom vrátili
domov, kde to, čo sa stalo, povedali svokre a táto vec oznámila na políciu. Pokiaľ obžalovaný L. tvrdí, že
jeho švagor Z. R. vybral motorku dobrovoľne, a že L. na ňu našiel kupca, kde po predaji tejto motorky im

boli odovzdané peniaze, pričom B. R. mala L. z týchto peňazí dať 1.000 Sk za to, že im aj s R. pomohli
vybrať motorku, tak tieto tvrdenia nie sú pravdivé a obžalovaný L. si to vymyslel.

Z prečítanej výpovede svedka Z. D. z prípravného konania vyplynulo, že bol zamestnaný vo firme
ISZAMATAakopredavač.Dňa22.8.2006včaseokolo17.00hod. došlidotejtopredajnedvajazákazníci,

z ktorých poznal obžalovaného L., druhého poznal iba z videnia a jeho meno uviesť nevedel. Títo sa
prišli pozrieť na skúter, ktorý chceli kúpiť na splátky. Vysvetlili mu, že skúter chce zobrať na splátky jeden
ich kamarát, ktorý mal prísť z roboty vlakom o 17.30 hod. Potom obaja odišli. Asi za pol hodiny si všimol
ísť smerom k predajni obžalovaného L., s ktorým boli ešte dvaja muži, jeden z nich bol ten, ktorý sa
s ním bol predtým informovať v predajni, druhého nepoznal. Všetci traja prišli k nemu do predajne a

vypýtali si od neho údaje o skútri, ktoré sú potrebné na uzatvorenie zmluvy. On im na lístok vypísal všetky
potrebné údaje a oni šli potom s lístkom do predajne uzatvoriť zmluvu, keďže zmluva sa uzatvárala vo
vedľajšej predajni. Potom, keď sa vrátili spolu s kolegyňou Z. L., ktorá s nimi uzatvorila zmluvu, a táto
mu povedala, že zmluva je schválená, on im vydal predmetný skúter. Z potvrdeného lístka bolo zrejmé,
že skúter zobral na splátky Z. R.. Kto presne odišiel so skútrom z predajne, nevie, lebo potom odišiel

do šatne a záležitosti už ďalej nevenoval pozornosť. Keď však potom išiel z predajne domov, tak videl
na tomto skútri jazdiť obžalovaného L..Z prečítanej výpovede svedka Z. N. z prípravného konania vyplynulo, že pracoval ako brigádnik v
obchodnom centre ISZAMATA U. nad R.. Dňa 22.8.2006 v čase okolo 16.30 hod. došiel do predajne
obžalovaný L. ešte s jedným alebo dvoma Q., ktorých nepoznal. L. sa pýtal u jeho kolegu Z. D. na nejakú

motorku v sume okolo 11.000 Sk, jeho kolega mu takýto skúter aj ukázal a keďže obžalovaný L. prejavil
o tento skúter záujem, tak mu dal o ňom informácie na papieriku. Obžalovaný L. vtedy tvrdil, že čakajú
na nejakého kamaráta, ktorý príde do U. nad R. vlakom a tento skúter vyberie na splátky. Potom L.
odišiel z predajne preč. Mohlo to byť okolo 17.30 hod., keď sa L. do predajne vrátil, pričom s ním boli
ešte aj iní ľudia, z ktorých však nikoho nepoznal. Následne odišli k pracovníčke, ktorá vybavuje zmluvy

o výbere tovaru na splátky, potom sa vrátili späť už s hotovou zmluvou a na základe tejto zmluvy mu
on vydal skúter. Tento skúter predtým skontroloval a nafúkal mu kolesá. Pokiaľ si dobre pamätá, tak
skúter vytlačil z predajne obžalovaný L.. Nič sa mu vtedy nezdalo nijako podozrivé a nepočul, že by sa
obžalovaný L. niekomu z prítomných osôb vyhrážal.

Z prečítaných zápisníc o konfrontáciách z prípravného konania vyplýva, že obžalovaní a svedok O. C. na

jednej strane a svedkovia Z. R. a B. R. na druhej strane zotrvali na svojich tvrdeniach aj pri vzájomných
konfrontáciách.

Z potvrdení o zaistení a vrátení veci vyplýva, že potom, čo bol predmetný skúter príslušníkmi polície
zaistený u svedka O. C., bol vrátený poškodenému Z. R..

Súčasťou spisového materiálu sú aj doklady od skútra a úverová zmluva spoločnosti Home Credit.

Takto vykonaným dokazovaním bol zistený a spoľahlivo preukázaný skutkový stav zodpovedajúci
výrokovej časti tohto rozsudku. To, že sa skutok stal, a že ho spáchali obaja obžalovaný, dostatočne

preukazujú výpovede poškodeného Z. R. a svedkov B. R., Z. E. a Z. R., z výpovede ktorej okrem
iného vyplynulo aj to, že v súvislosti s prejednávaným skutkom jej zo strany oboch obžalovaných
boli ponúknuté peniaze za to, aby v tejto veci nesvedčila v ich neprospech, resp. aby svedčila tak,
že jej syn si všetko iba vymýšľa. V kontexte uvedených výpovedí vyhodnotil súd obranu a tvrdenia
oboch obžalovaných ako účelové a nezodpovedajúce skutočnosti, motivované ich snahou vyhnúť sa

trestnoprávnej zodpovednosti za svoje protiprávne konanie.

Z právneho hľadiska naplnili obžalovaní svojim konaním bližšie špecifikovaným vo výrokovej časti
tohto rozsudku všetky pojmové znaky zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona vo forme
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. Subjektívna stránka trestného činu je u oboch obžalovaných

daná vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zákona.

Obžalovaný E. L. z miesta trvalého bydliska nie je bližšie charakterizovaný. Aktuálne žije v T., kde je v
blízkom okolí už niekoľko rokov zamestnaný v automobilke KIA Motors. Doposiaľ bol 4x súdne trestaný,
naposledy rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 24.10.2013 sp.zn. 5T/177/2012, ktorým mu bol

pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona uložený peňažný trest 500 Eur (obžalovaný
ho zaplatil 21.1.2016, v dôsledku čoho sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený). Pri jeho predošlých
podmienečných odsúdeniach z rokov 2001, 2007 a 2009 sa v skúšobnej dobe osvedčil (taktiež sa neho
hľadí, akoby nebol odsúdený). V registri priestupkov nemá žiaden záznam.

Obžalovaný E. R. z miesta bydliska nie je bližšie charakterizovaný. Aktuálne je v pracovnom pomere u
bližšie nezisteného zamestnávateľa. Doposiaľ bol 4x súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného
súduTrebišovzodňa15.4.2010sp.zn.4T/17/2010,ktorýmmubolprezločinúverovéhopodvodupodľa§
222ods.1,3Tr.zákonauloženýsúhrnnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní3rokyspodmienečnýmodkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu 4 roky, v ktorej sa osvedčil, v dôsledku čoho sa na neho hľadí, akoby

nebol odsúdený. Rovnako aj pri jeho troch predošlých podmienečných odsúdeniach z roku 2009 sa v
skúšobnej dobe osvedčil a hľadí sa neho, akoby nebol odsúdený. V registri priestupkov nemá žiaden
záznam.
Prirozhodovaníodruhuavýmereukladanéhotrestuprihliadalsúdnajmänaspôsobspáchaniatrestného
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností (poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti u obžalovaných zistené neboli), ako aj na osoby
páchateľov, ich pomery a možnosti ich nápravy. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že pre
splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona bude u oboch obžalovaných postačujúce uloženie
trestu odňatia slobody na dolnej zákonom stanovenej hranici, pričom zohľadnená bola aj doterajšia dĺžkatrestného stíhania obžalovaných, vrátane času, ktorý uplynul od spáchania prejednávaného skutku.
Výkon uloženého trestu bol zároveň u oboch obžalovaných podmienečne odložený na primeranú
skúšobnú dobu, keďže vzhľadom na ich osoby, ich bezúhonný spôsob života v ostatných rokoch a

okolnosti prejednávanej veci sa na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaných nejaví
okamžitý výkon uloženého trestu ako nevyhnutný.
Takto uložené tresty považuje súd za postačujúce z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie
a súčasne za dostatočnú garanciu nepáchania ďalšej trestnej činnosti obžalovanými v budúcnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia

rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho
vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.