Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. december 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/292/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109211445
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6109211445.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
NagypálovejasudcovMgr.DušanaĎurianaaJUDr.ĽubomíraŠabluakočlenovsenátu,vsporežalobcu:
I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX D., zastúpený advokátkou JUDr. Máriou Trylčovou,
so sídlom Janka Kráľa 738/12, 905 01 Senica, proti žalovanej: I.. T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX,
XXX XX J. J., zastúpená advokátkou JUDr. Vierou Novákovou, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská

Bystrica, v konaní o zaplatenie 172.940,31 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/108/2009-877 z 15.12.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 172.940,31
Eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 01.06.2009 až do zaplatenia v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozhodnutia p o t v r d z u j e.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v treťom výroku o nároku žalobcu na náhradu trov konania m e n
í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100

% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania
pred súdom prvej inštancie.
III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote
troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi

172.940,31 Eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 01.06.2009 do zaplatenia v lehote 15 dní
od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti úroku z omeškania vo výške 0,5 % ročne od 01.06.2009
zo žalovanej sumy zastavil. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu bez
označenia, kto má žalobcovi náhradu trov konania zaplatiť.
1.1. Vykonanými dôkazmi v konaní považoval súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca a žalovaná
uzavreli dňa 24.09.2005 ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca požičal žalovanej celkom
172.940,31 Eur v čiastkových sumách buď odovzdaním v hotovosti, platbou na účet žalovanej alebo

poukázaním na účet stavebníka rodinného domu, o ktorý mala žalovaná záujem. Účelom poskytnutej
pôžičky malo byť práve financovanie výstavby a kúpy rodinného domu s pozemkom v J. J.. Žalovaná
svoju obranu, že postupnými platbami z obdobia 24.09.2005 až 06.06.2007 jej žalobca vracal pôžičku
poskytnutú žalobcovi zo strany žalovanej v roku 2004 alebo platil odmenu za poskytnuté právne služby
žalovanou ako advokátkou nepreukázala. Splatnosť pôžičky bola dohodnutá pôvodne na 31.12.2007.
Žalobcatvrdil,ženaosobnomstretnutídňa19.07.2008 sadohodolsožalovanou,žepožičanúsumuvráti

do 31.12.2008. Nestalo sa tak, preto žalobca okrem vrátenia požičanej sumy požadoval od žalovanej
aj úroky z omeškania od 01.06.2009 ako uplynula lehota na plnenie podľa výzvy na zaplatenie z
22.05.2009. Nárok žalobcu na vrátenie požičanej sumy považoval súd prvej inštancie za dôvodný podľa§ 657 Občianskeho zákonníka. Vyhovel aj návrhu žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo žalovanej sumy od 01.06.2009 po tom ako v časti o zaplatenie 0,5 % úrokov z omeškania
ročne zo sumy 172.940,31 Eur od 01.06.2009 do zaplatenia konanie pre čiastočné späťvzatie žaloby

zastavil. O práve žalobcu na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný
sporový poriadok (ďalej aj „C.s.p.“) podľa pomeru úspechu strán v spore.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalovaná. Nesúhlasila s názorom súdu prvej
inštancie, že dňa 24.09.2005 bola medzi ňou a žalobcom uzavretá zmluva o pôžičke a o poskytnutie

pôžičky nežiadala žalobcu ani v iný deň. Tvrdenie žalobcu o údajnej zmluve o pôžičke mali potvrdiť len
výpovede svedkov, ktorí sú nevierohodní z dôvodu vzťahu k žalobcovi. Za nevierohodnú mal považovať
súd prvej inštancie aj výpoveď žalobcu, ktorý podal žalobu na zaplatenie pôžičky až potom ako zistil,
že žalovaná nadviazala známosť s iným mužom a kvôli urážlivým SMS správam podala žalovaná na
žalobcu trestné oznámenie pre nebezpečné vyhrážanie a ich spoločná maloletá dcéra T. sa odmietla
so žalobcom stretávať. Žalobu považuje žalovaná za akt pomsty zo strany žalobcu. Takto vyhodnotil

správanie sa žalobcu voči žalovanej aj Okresný súd Banská Bystrica vo veci sp. zn. 2T/40/2012, kde
uviedol, že žalobca (v pozícii obžalovaného) konal ako opustený milenec, ktorý sa nevedel podľa názoru
súduzmieriťsrozchodomsožalovanou.Žalobcatvrdil,ženastretnutídňa24.09.2005prinieslažalovaná
so sebou doklady preukazujúce, že hodnota nehnuteľnosti bude cca. 4.710.000,-- Sk (156.343,35
Eur). Žalovaná v konaní preukázala, že žalobca mal zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorú podpísala

žalovaná so spoločnosťou Cefeus, s.r.o., ako budúcim predávajúcim dňa 13.09.2005 k dispozícii od
18.08.2005, kedy mu bola táto zmluva zaslaná z Realitnej kancelárie Kľúč emailom na adresu [email protected]
z dôvodu, že žalovaná v tom čase nemala zriadenú vlastnú emailovú adresu a žalobca
mal podľa vzájomnej dohody strán sporu uhrádzať splátky kúpnej ceny na dom a tým vyrovnať svoj dlh
voči žalovanej. Zo zmluvy doručenej žalobcovi 18.08.2005 mal žalobca vedomosť o tom, že hodnota

celého domu je 3.134.500,-- Sk (104.046,33 Eur), je preto otázne, prečo 36 dní po doručení návrhu
zmluvy na jeho emailovú adresu a 11 dní od podpisu zmluvy žalovanou poskytol žalobca žalovanej
pôžičku vo výške 2.000.000,-- Sk (66.387,83 Eur) na zakúpenie domu v hodnote 156.343,35 Eur.
Žalobcom tvrdená údajná cena nehnuteľnosti 156.343,35 Eur nekorešponduje s cenou nehnuteľnosti,
ktorú inzerovala realitná kancelária na svojej stránke už 18.08.2005. Žalobca sa dlhé roky venuje

stavebníctvu, je preto zrejmé, že si údaje ohľadom ceny nehnuteľnosti overil. Žalobca pôvodne za
svedkov udalosti z 24.09.2005 označil len svedkov B. a B., až neskôr na pojednávaní dňa 28.04.2010
uvádzal ako svedkov pani D. a svoje dve dospelé deti, čo potvrdzuje obranu žalovanej, že k žiadnemu
stretnutiu a uzavretiu zmluvy o pôžičke v tento deň nedošlo. Žalobca v konaní tvrdil, že dňa 18.03.2016
došlo medzi nimi k stretnutiu, kde za účasti svedka B. dohodli predĺženie splatnosti pôžičky. Znalecký

posudok č. 31/2005 W.. C. B. z odboru kriminalistika, odvetvie fonoskopia preukazuje, že obsahom
rozhovoru v tento deň bolo niečo úplne iné. Žalovaná sa skutočne dňa 19.07.2008 stretla so žalobcom,
ale dôvodom tohto stretnutia nebolo predĺženie splatnosti pôžičky ako tvrdí žalobca, ale ako potvrdzuje
nahrávka vyhotovená žalovanou, žiadosť žalobcu o poskytnutie úplatku pre nejakú osobu, ktorá koná vo
veci trestného činu poisťovacieho podvodu, aby žalovaná nebola trestne stíhaná. Výpoveď žalobcu je v

rozpore aj s výpoveďami ním navrhnutých svedkov. Na pojednávaní dňa 28.04.2010 žalobca uviedol, že
on pôžičky neposkytoval, poskytol iba jednu pôžičku, ktorú uplatňuje v tomto konaní a že sa v tom čase
toto možno javilo ako dar. Z toho je zrejmé, že žalobca sám nemal vôľu uzavrieť so žalovanou zmluvu o
pôžičke. Žalobca má právnické vzdelanie, ak by mu niekto dlhoval akúkoľvek sumu, považuje žalovaná
za logické, že vyzve žalovanú na vrátenie dlhu. Žalobca nepredložil súdu žiaden písomný dôkaz o tom,

že by ju niekedy vyzýval na splatenie akejkoľvek pôžičky. Nelogické je konanie žalobcu, ktorý na deň
24.09.2005 podľa jeho výpovede zvolal spolu 6 ľudí ako svedkov zmluvy o pôžičke namiesto toho, aby o
pôžičkebolzabezpečenýpísomnýdôkaz.Každýzožalobcomoznačenýchsvedkovvedelotom,žesazo
vzťahu žalobcu a žalovanej, ktorý trval od roku 1997 po dobu 10 rokov, narodila dcéra X.Rovnako vedeli
o tom, že žalovaná poskytuje žalobcovi právne služby advokáta za minimálnu paušálnu sumu. Zrejme

by sa každý zo svedkov pozastavil nad tým, že otec dieťaťa bude od matky žiadať späť peniaze určené
na kúpu domu, kde by mala bývať jeho maloletá dcéra. Žalovaná bola od roku 2003 až do roku 2006
na materskej dovolenke. Popri tom vykonávala aj prácu advokátky. Nemala žiaden majetok okrem auta,
žila v prenajatom 3-izbovom byte v J. a v čase, keď si mala údajne požičať od žalobcu tak vysoký obnos,
nemala takú finančnú situáciu, ktorá by jej dovoľovala túto sumu vrátiť. Žalobca toto musel vedieť a ak by

tvrdenú sumu žalovanej požičal, určite by si jej návratnosť bol zabezpečil písomným dokladom. Pokiaľ
ide o údajné posunutie splatnosti pôžičky do 31.12.2007, žalovaná uvádza, že v októbri 2007 predávala
prostredníctvom spoločnosti žalobcu svoje osobné motorové vozidlo. Žalobca finančnú čiastku získanú
predajom tohto osobného motorového vozidla vyplatil žalovanej v plnej výške. Pokiaľ by v tom časeevidoval voči žalovanej pohľadávku, zrejme by si kúpnu cenu za odpredané motorové vozidlo ponechal
na úhradu svojej pohľadávky.
2.1. Súd prvej inštancie napriek námietkam žalovanej nevyhodnotil vierohodnosť výpovedí svedkovX.

B., D., Y. ml., B. a C., ktorí sú majetkovo a osobne prepojení so žalobcom. Nedôveryhodnosť svedkov
a B. a B. konštatoval už Okresný súd v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. 2T/40/2012, lebo klamali súdu
v podstatných okolnostiach. Svedok B. inicioval voči žalovanej trestné stíhanie, jeho trestné oznámenie
sa ukázalo ako nepravdivé. Súd musí vierohodnosť výpovede svedka hodnotiť s prihliadnutím k
tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci, aká je jeho rozumová a

duševná úroveň s prihliadnutím na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej
vypovedá s ohľadom na spôsob reprodukcie týchto skutočností a podľa správania sa svedka pri
výpovedi, podľa toho či je výpoveď svedka súladná s inými dôkazmi alebo im odporuje, prípadne či sa
vzájomne dopĺňajú. Žalovaná považuje rozsudok súdu prvej inštancie sa nepreskúmateľný z dôvodu
jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti. V odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje, ako sa súd prvej
inštancie vysporiadal s tvrdeniami žalovanej ohľadne nedôveryhodnosti svedkov a s dôkazmi, ktoré

žalovaná predložila za účelom preukázania svojich tvrdení. Súd prvej inštancie nezachoval rovnosť
strán sporu a nepostupoval voči žalovanej spravodlivo a nedostatočne odôvodneným rozhodnutím
súdu spôsobil, že žalovaná disponuje rozhodnutím, z odôvodnenia ktorého nie je zrejmé, ako sa
súd vysporiadal s jej tvrdeniami a prečo nevykonal ňou navrhované znalecké dokazovanie. Výpovede
svedkov boli podľa názoru žalovanej naučené. Medzi výpoveďou žalobcu a svedkov bol časový priestor,

aby títo svoje výpovede prispôsobili tomu, čo uvádzal žalobca. Výpovede svedkov a žalobcu si odporujú
v podstatných okolnostiach a nimi žalobca nepreukázal, že došlo k samotnému stretnutiu, k uzavretiu
zmluvy o pôžičke a k odovzdaniu súm 66.387,84 Eur, sumy 6.638,78 Eur a sumy 9.958,18 Eur.
2.2. Ostatné úhrady vykonával žalobca na podnikateľský účet žalovanej z dôvodu, že od roku
2000 poskytovala žalovaná právne služby advokáta žalobcovi, jeho obchodným spoločnostiam a iným

právnickým osobám, v ktorých mal účasť alebo bol ich členom žalobca. V tom čase nemal žalobca
dostatok finančných prostriedkov, aby svoje záväzky voči žalovanej titulom poskytovania právnych
služieb uhrádzal, preto sa strany sporu dohodli, že tieto bude uhrádzať priebežne v závislosti od
jeho finančnej situácie a situácie obchodných spoločností, v ktorých mal účasť. Tento ústupok urobila
žalovaná z dôvodu, že so žalobcom plánovali spoločnú budúcnosť. V roku 2005 sa vzťahy medzi

žalobcom a žalovanou vyhrotili, žalovaná mienila opustiť žalobcu, a preto ho viackrát vyzvala, aby si
vysporiadal voči nej záväzky titulom neuhradených odmien za poskytovanie právnych služieb. Žalobca
potom, čo ho oboznámila s tým, že sa chce presťahovať do X. J. a kúpiť si dom, prisľúbil, že svoj záväzok
voči žalovanej vysporiada v splátkach. Zároveň ju požiadal, aby ho priebežne informovala o výstavbe
domu, pretože ako stavebník chcel mať istotu, aby žalovaná predmetný rodinný dom nepreplatila a

aby vyhovoval všetkým štandardom, pretože v tomto dome mala bývať aj jeho dcéra. Práve z tohto
dôvodu zaslala spoločnosť Cefeus, s.r.o. žalobcovi aj zmluvu o budúcej zmluve, ktorú podpísala s
budúcim predávajúcim (išlo o obsahovo odlišnú zmluvu ako predložil žalobca v konaní). Rodinný dom
bol žalovanej odovzdaný v roku 2006. V tom čase boli vzťahy medzi stranami sporu urovnané. Preto
bol žalobca informovaný o každej investícii do rodinného domu. Žalobca naďalej využíval právne služby

žalovanej. V roku 2008 sa žalobca dozvedel, že má žalovaná známosť s iným mužom, s ktorým plánuje
budúcnosť a z toho dôvodu sa medzi nimi vzťahy opakovane zhoršili, čo vyústilo do podania tejto
žaloby na súd. Všetky finančné prostriedky, ktoré boli poskytnuté na podnikateľský účet žalovanej,
úhrady zo dňa 15.06.2006, 08.12.2006 a 20.12.2006 z podnikateľského účtu žalobcu boli odmenou
za právne služby žalovanej. Skutočnosť, že žalobca mal voči žalovanej záväzok titulom odmeny za

poskytnuté právne služby potvrdil sám žalobca v trestnom konaní sp. zn. 2T/40/2012, kde predložil
emailovú komunikáciu za mesiac 7/2008, kde vyzval žalovanú na vyčíslenie svojej odmeny za právne
služby.
2.3. Pokiaľ by sa súd nestotožnil s tým, že v prípade platieb zo strany žalobcu žalovanej išlo o uhradenie
záväzku voči žalovanej, žalovaná tvrdí, že tieto platby je možné považovať „maximálne za bezdôvodné

obohatenie“, pretože sa pre vznik zmluvy o pôžičke vyžaduje dohoda o výške pôžičky, následne aj
reálne odovzdanie tejto čiastky priamo do rúk dlžníka alebo na jeho účet. Za zmluvu o pôžičke nemožno
považovať dohodu o tom, že veriteľ poskytne dlžníkovi dohodnutú peňažnú čiastku v budúcnosti. V
prípade bezdôvodného obohatenia bola námietka premlčania vznesená žalovanou dôvodná a súd prvej
inštancie mal žalobu zamietnuť.

2.4. Žalovaná vytýka súdu prvej inštancie, že nevykonal ňou navrhnutý dôkaz, a to nariadenie
znaleckého dokazovania z odboru psychológie za účelom posúdenia vierohodnosti výpovedí svedkov
vypočutých v konaní. Tento dôkaz mal preukázať, že výpovede svedkov nemožno považovať za
vierohodné.2.5. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej z 15.06.2017 a v ďalšom písomnom podaní z 25.08.2017

poukázal na to, že podstatou odvolania žalovanej je spochybňovanie dôkazov, ktoré preukázali
dôvodnosť nároku žalobcu, najmä spochybňovanie vierohodnosti výpovede žalobcu a svedkov, avšak
žalovaná sama nepredkladá ani nenavrhuje dôkazy na popretie dôvodnosti nároku žalobcu. Žalobca
položil otázky, z čoho žalovaná financovala rodinný dom na XX.XX.XXXXulici č. XX v J. J. a pozemky,
ak nie z pôžičky od žalobcu, z akého dôvodu žalovaná ešte pred podaním žaloby o navrátenie

pôžičky chcela previesť predmetný rodinný dom na spoločnú dcéru strán sporu, ak nie z dôvodu, že
jej žalobca na kúpu rodinného domu požičal peniaze, ako mohol žalobca platiť žalovanej za právne
služby, ak v období od 24.09.2005 do 06.06.2007 žalovaná nevyhotovila žalobcovi žiadne vyúčtovanie
a nezaslala faktúru za právne služby a advokátsku činnosť ani nevykonávala, keďže v rokoch 2005
a 2006 nepriznala žiaden príjem z advokátskej činnosti, ako mohla žalovaná požičať žalobcovi v roku
2004 peniaze, keď od roku 2002 bola na materskej, následne na rodičovskej dovolenke bez príjmu a

podľa vlastného tvrdenia nemajetná, aký právny alebo morálny dôvod mal žalobca financovať rodinný
dom pre žalovanú, ku ktorej nemal vyživovaciu ani inú povinnosť a či je neprirodzené, že si svedkovia
pamätajú po dobu nasledujúcich 5 rokov stretnutie od 24.09.2005 s ohľadom na okolnosti stretnutia
a výšku odovzdanej pôžičky. Žalobca poprel, že by žalobu o vrátenie pôžičky podával z dôvodu, že
žalovaná nadviazala vzťah s iným mužom. Vzťah žalobcu a žalovanej, z ktorého sa narodila ich spoločná

dcéra T. bol ukončený ešte pred poskytnutím pôžičky. Žalobca očakával, že žalovaná splatí požičanú
sumu v dohodnutom termíne 31.12.2007. Keď sa tak nestalo, bol ochotný urovnať dlh s tým, že sa
nehnuteľnosť prevedie na ich dcéru T., čo žalovaná sľubovala, ale nesplnila. Nepravdivé je tvrdenie
žalovanej, že návrh zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zaslali žalobcovi elektronicky z realitnej kancelárie
dňa 18.08.2005. Z prehlásenia Ing. XX.XX.XXXX.B. zo dňa 16.04.2010 táto skutočnosť nevyplýva,

návrh zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy bol v tento deň zaslaný žalovanej. Túto skutočnosť
potvrdila žalovaná dňa 28.04.2010. Okamih podpísania zmluvy o budúcej kúpnej zmluve žalovanou a
jej obsah nie sú v danom konaní podstatné a preukazujú iba to, že žalovaná úmyselne uviedla žalobcu
do omylu a pozmenila návrh zmluvy o budúcej kúpnej zmluve za účelom, aby si od žalobcu požičala
viac peňazí, ako na kúpu nehnuteľnosti potrebovala. V úvahách žalovanej, že postupné označenie

svedkov stretnutia dňa 24.09.2005 preukazuje jej tvrdenia, že k tomuto stretnutiu nedošlo, absentuje
logická súvislosť. Žalobca vysvetlil, z akého dôvodu došlo k nepresnostiam pri vyčíslovaní nároku
v žalobe. Prepis nahrávky zo stretnutia (žalovaná uvádza nesprávne dátum 18.03.2016) a zo dňa
19.07.2008 ani znalecký posudok W.. C. B. nič nedokazuje. Nahrávka je nekvalitná, nie je z nej zistiteľná
totožnosť osôb a nezachytáva celé stretnutie od počiatku po koniec. Na vyvrátenie tvrdenia žalovanej,

že s ňou žalobca o vrátení pôžičky v rokoch 2007, 2008 a 2009 nekomunikoval žalobca uvádza, že
podľa výpovede žalovanej na pojednávaní dňa 28.04.2010 podala ako matka návrh na ustanovenie
opatrovníka maloletej dcére XX.XX.XXXX v súvislosti s darovacou zmluvou, ktorou mala previesť
nadobudnutýrodinnýdomnamaloletúdcéruatentonávrhvzalaspäť.Bezpredchádzajúcejkomunikácie
so žalobcom o jej dlhu a bez existencie jej dlhu voči žalobcovi, by nemala k podaniu takéhoto návrhu

dôvod. Žalovaná bezdôvodne vytýka žalobcovi, že si o pôžičke z 24.09.2005 nezabezpečil písomnú
zmluvu a príjmový doklad. Tieto listiny by podľa názoru žalobcu neboli dôveryhodnejšie ako výpovede
svedkov, ani by samy o sebe bez dôkazu o odovzdaní peňazí žalovanej nepreukazovali nárok žalobcu.
Žalobca ako matke svojho dieťaťa dôveroval a nepožadoval od nej žiadne záruky vo forme zmenky
alebo iného zabezpečenia zmluvy o pôžičke. Žalobca vypomohol žalovanej ako matke svojho dieťaťa

tým, že jej poskytol bezúročnú pôžičku na dobu, po ktorú si nemohla vziať úver, pretože by nesplnila
podmienky na jeho získanie. Práve nemajetnosť žalovanej bola dôvodom na posunutie splatnosti
pôžičky tak, že ju žalovaná vráti, keď bude aktívne vykonávať advokátsku prax a zabezpečí si svoje
príjmy vlastnou prácou. V rámci obrany v spore žalovaná tvrdila, že poskytla žalobcovi pôžičku vo
výške 39.832,70 Eur v roku 2004 a tiež si ju nezabezpečila písomnou zmluvou potvrdením o prevzatí

sumy zmenkou alebo inou formou. Pôžička bola vymyslená, o čom svedčí skutočnosť, že žalovaná
od tohto svojho tvrdenia následne upustila. V októbri 2007 nemal žalobca dôvod ponechať si kúpnu
cenu za odpredané motorové vozidlo žalovanej z dôvodu, že splatnosť pôžičky bola dohodnutá na
31.12.2007. Vierohodnosť svedeckých výpovedí napáda žalovaná iba s poukazom na ich vzťah k
žalobcovi. Žalobca od počiatku uvádzal, aký je vzťah medzi ním a svedkami. Tieto skutočnosti boli

súdu známe od počiatku. Výpovede svedkov a listinné dôkazy vo vzájomnej súvislosti preukazujú
dôvodnosť nároku žalobcu. Naproti tomu sú výpovede žalovanej rozporuplné a líšia sa v podstatných
veciach. Žalovaná upustila od pôvodných tvrdení, že žalobcom poskytnuté peniaze sú vlastne splácaním
ňou poskytnutej pôžičky v roku 2004 vo výške 39.832,70 Eur a nanovo uvádzala, že žalobca jejplatil odmenu za poskytované právne služby. Bolo jednoznačne preukázané, že o žiadne platenie
právnych služieb nešlo, lebo neboli vystavené vyúčtovania, faktúry a čiastkové plnenia zo strany žalobcu
nezaúčtovala žalovaná do príjmov z výkonu advokácie. Žalovaná ani nešpecifikovala, o aké konkrétne

právne služby malo ísť. Je bez významu, že platby boli odosielané na účet označovaný žalovanou ako
„podnikateľský“.Žalobcanepopiera,žežalovanáprenehovykonávalaprávneslužby,tietojejvšakriadne
vyplatil. Vyžiadanie si vyúčtovania v mesiaci 7/2008 nemá žiadnu súvislosť s platbami, ktoré poukazoval
žalobca osobne žalovanej alebo na účet staviteľa Cefeus, s.r.o., alebo priamo na účet žalovanej v
období od 24.09.2005 do 06.06.2007. Žalobcom poskytnutá suma žalovanej nemôže byť posúdená

podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení, keď žalovanej plnil titulom dojednanej pôžičky v sume
172.940,31 Eur. Žalovaná poskytla v priebehu súdneho konania také tvrdenia k veci samej, ktoré sú vo
vzájomnom rozpore. Svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala a menila ich v priebehu sporu.
Návrh žalovanej, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil na ďalšie konanie je v
rozporesustanovením§390C.s.p.Súdprvejinštanciesavďalšomkonanípovráteníveciriadilprávnym
názorom odvolacieho súdu z uznesenia sp. zn. 17Co/165/2012, doplnil dokazovanie v určenom smere,

preto žalobca navrhuje potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanej uložiť povinnosť nahradiť mu
trovy odvolacieho konania.

4. Po doručení vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovanej, žalovaná v písomnom podaní z 28.07.2017
zopakovala obsah odvolania a nové skutočnosti uvádzala len o svojom vzťahu k žalobcovi, ktoré sú

bez relevancie v prejednávanej veci.

5. Spor začal 22.06.2009 doručením žaloby na Okresný súd Banská Bystrica za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom 15.12.2016 už
podľa nového procesnoprávneho predpisu Civilného sporového poriadku v súlade s § 470 ods. 1,

2 C.s.p., podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní zastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Žalovaná v odvolaní uviedla, že napáda
rozsudok okresného súdu zo dňa 15.12.2016, avšak z argumentácie v rozsudku je možné vyvodiť, že nie
je spokojná s tou časťou rozhodnutia, kde jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 172.940,31 Eur s

príslušenstvom a žiadnym spôsobom nenamieta proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu o čiastočnom
zastavení konania ohľadne príslušenstva pohľadávky. Odvolací súd je podľa § 379 písm. a) Civilného
sporového poriadku viazaný rozsahom odvolania, okrem prípadov, ak od rozhodnutia o napadnutom
výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý. Posudzujúc odvolanie žalovanej podľa obsahu
(§ 124 ods. 1 C.s.p.) odvolací súd ustálil, že predmetom odvolacieho konania je prvý výrok rozsudku

súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené a závislý výrok o nároku žalobcu na náhradu trov
konania a v tomto rozsahu preskúmal správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska žalovanou
uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), h) Civilného sporového poriadku,
pretože aj odvolacími dôvodmi je podľa § 380 ods. 1 C.s.p. viazaný. Vady týkajúce sa procesných
podmienok, na ktoré má prihliadať odvolací súd aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§

380 ods. 2 C.s.p.) odvolací súd nezistil. Odvolacím návrhom nie je odvolací súd podľa § 381 C.s.p.
viazaný. Žalovaná navrhovala odvolaciemu súdu zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie zrejme za účelom vykonania ňou navrhnutého dôkazu ustanovenia znalca z odboru
psychológie na posúdenie vierohodnosti výpovedí žalobcom navrhnutých svedkov, pretože (podľa nej)
práve tento dôkaz by bol spôsobilý preukázať, že výpovede svedkov, o ktoré oprel súd prvej inštancie

svoje rozhodnutie, nemožno považovať za vierohodné. Navrhovanému postupu žalovanou nebráni len
ustanovenie § 390 Civilného sporového poriadku, na ktoré poukázal žalobca vo vyjadrení k odvolaniu
žalovanej, ale aj názor odvolacieho súdu, že skutkový stav zistil súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu, dôkazy, na základe ktorých bol tento skutkový stav ustálený, nie je potrebné zopakovať ani
doplniť a žalovanou navrhovaný dôkaz znaleckým posudkom za účelom vyhodnotenia vierohodnosti

svedkov nie je potrebný, pretože ich výpovede nie sú v rozpore s ostatnými dôkazmi preukazujúcimi
žalobcov nárok.

6. Odvolací súd posudzuje vec opakovane. Už v uznesení sp. zn. 17Co/165/2012 z 25.09.2013, ktorým
zrušil prvý rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 7C/108/2009-488 z 06.02.2013 upozornil na počítacie

chyby nielen v žalobe, v rozsudku okresného súdu, ale aj v odvolaní žalovanej proti prvému rozsudku
súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa vyjadril aj k právnemu posúdeniu uplatneného nároku v skoršom
rozhodnutí ako nároku z bezdôvodného obohatenia, ktorý považoval za predčasný z dôvodu neúplne
zisteného skutkového stavu. Odvolací súd vyslovil názor, že ustanovenie § 657 Občianskeho zákonníkanebráni takej dohode veriteľa a dlžníka v zmluve o pôžičke, že veriteľ bude peniaze v dohodnutej výške
odovzdávaťdlžníkovipostupnepodľajehopotrebyadlžnásumabudedlžníkomvrátenánarazkurčitému
dátumu. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že nevykonal dôkazy, ktorými mohol správne zistiť

skutkový stav a overiť pravdivosť tvrdení strán sporu a uložil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie
spôsobom uvedeným v tomto uznesení. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s pokynmi odvolacieho
súdu a vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné pre správne zistenie skutkového stavu.
6.1. Výpovede svedkov navrhnutých žalobcom označila žalovaná za lživé už v podaní z 20.01.2015
na č.l. 703 spisu a dožadovala sa, aby sa svedkovia podrobili detektoru lži. Po nadobudnutí účinnosti

Civilného sporového poriadku vyzval súd prvej inštancie prípisom z 20.07.2016 obe sporové strany, aby
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatnili v lehote 20 dní od doručenia
tejto výzvy, ktorú prevzala zástupkyňa žalobcu 25.07.2016, zástupkyňa žalovanej 30.08.2016. V
rámci súdom poskytnutej lehoty podľa § 153 C.s.p. žalobca nepredniesol nové návrhy na vykonanie
dôkazov zotrval na dovtedajších prednesoch a žalovaná žiadala, aby sa súd oboznámil so spisom
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2T/40/2012, hlavne rozsudkom tohto súdu z 25.10.2012 a

zápisnicami o výsluchu žalobcu a svedkov XX.XX.XXXXa B. s odôvodnením, že tieto dôkazy preukážu
nedôveryhodnosť svedkov B. a B. a pravdivosť tvrdení žalovanej. V tomto podaní žalovaná potvrdila
prijatie platieb na svoj podnikateľský účet od žalobcu bez konkretizácie sumy, prijatie ktorej uznáva
a ktorú považovala za vyplatenie odmeny za poskytnuté právne služby v splátkach, korešpondujúcich
so splátkovým kalendárom dohodnutým v zmluve o budúcej kúpnej zmluve na kúpu rodinného domu v

J. J. pre seba a spoločnú dcéru so žalobcom, uzavretie dohody so žalobcom o platbách v splátkach
podľa potrieb stavebníka. Výška splátok a dátum splátok mal byť totožný so splátkovým kalendárom
dohodnutýmvzmluveobudúcejkúpnejzmluve.Žalobcamaluhrádzaťsplátkykúpnejcenynadomatým
vyrovnaťdlžobuvočižalovanej.Vykonaťdôkazformouznaleckéhodokazovaniazoblastipsychológie za
účelom zistenia, či svedkovia B., B. a D. sú dôveryhodní, či udalosti neskresľujú napr. s cieľom poškodiť

žalovanú, navrhla žalovaná až na pojednávaní dňa 15.12.2016 a po oznámení sudcu, že mieni skončiť
dokazovanie a výzve strán na zhrnutie svojich návrhov, vyjadrenie sa k dokazovaniu a k právnej stránke
veci podľa § 182 C.s.p. už návrh na vykonanie znaleckého dokazovania prednesený nebol; svoj názor
na potrebu vykonania znaleckého dokazovania vyjadril súd prvej inštancie tým, že vyhlásil dokazovanie
za skončené a ďalšie dokazovanie nenariadil a vo veci rozhodol.

6.2. Je možné súhlasiť s tvrdením žalovanej, že prvoinštančný súd v rozsudku nezdôvodnil, z akého
dôvodu nevykonal žalovanou navrhnutý dôkaz znaleckým posudkom na posúdenie vierohodnosti
vypočutých svedkov, preto odvolací súd v súlade s § 387 ods. 3 C.s.p. uvádza, že vykonanie
žalovanou navrhnutého dôkazu znalcom z odboru psychológie nebolo potrebné, pretože rozhodnutie
prvoinštančného súdu nie je založené len na žalovanou namietaných svedeckých výpovediach, ale aj

na iných dôkazoch, ktoré nie sú v rozpore so svedeckými výpoveďami, naopak sú v súlade a preukazujú
pravdivosť tvrdení žalobcu o výške súm poskytnutých žalovanej aj dôvod ich poskytnutia. Odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) C.s.p. neboli uplatnené dôvodne.

7. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie je možné zhrnúť takto:

- Dňa 13.09.2005 uzavrela žalovaná so spoločnosťou Cefeus, spol. s r.o., so sídlom v Banskej Bystrici
zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej sa má žalovaná stať vlastníčkou rodinného domu v
katastrálnom území T. za dohodnutú kúpnu cenu za dom a pozemok vo výške 104.046,39 Eur. Žalovaná
sa zaviazala zložiť zábezpeku na plnenie svojich zmluvných povinností, a to vo výške 3.319,39 Eur ku
dňu uzatvorenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, sumu 28.214,83 Eur do 30.09.2005, zábezpeku vo

výške 28.214,83 Eur do 31.12.2005, ďalšiu sumu vo výške 16.596,96 Eur do 30.04.2006 a poslednú
splátku vo výške 27.700,32 Eur do 30.06.2006. Kúpna zmluva medzi žalovanou a spoločnosťou Cefeus,
s.r.o. bola uzavretá 21.12.2006, zábezpeka zaplatená v celkovej výške 121.365,13 Eur bola započítaná
do kúpnej ceny, ktorá bola ustálená na 103.894,67 Eur.
- Žalobca vyplatil dňa 24.09.2005 žalovanej v hotovosti 66.387,84 Eur. Dňa 05.10.2005 zaplatil na

základe požiadavky žalovanej na účet spoločnosti Cefeus, s. r. o. 28.214,83 Eur. Zamestnankyňa
žalobcu E. D. vložila dňa 24.11.2005 na účet žalovanej sumu 3.319,39 Eur. Dňa 28.04.2006 poukázal
žalobca na účet stavebníka Cefeus, s. r. o. 16.596,96 Eur. Na účet žalovanej poukázal žalobca dňa
15.06.2006 sumu 19.916,35 Eur s označením, že ide o pôžičku. Ďalšiu sumu z titulu pôžičky zaslal
žalobcažalovanejnajejúčet08.12.2006vovýške14.937,26Eur.Ďalšiasuma4.979,09Eursoznačením

pôžička bola žalobcom poukázaná na účet žalovanej 20.12.2006. V júni 2007 vložila zamestnankyňa
žalobcu E. D. na účet žalovanej ďalších 1.991,64 Eur. V jarných mesiacoch roku 2006 odovzdal podľa
výpovede svedka C. B. a B. žalobca žalovanej osobne 9.958,18 Eur a 6.638,78 Eur na vyhotovenie
zimnej záhrady a krbu do rodinného domu.- Stretnutiu žalobcu a žalovanej za účasti vypočutých svedkov nebránil pohreb otca svedkyne E. D.,
ktorý sa uskutočnil 23.09.2005, nie 24.09.2005 ako tvrdila žalovaná.
- Žalovaná v konaní nevyvrátila tvrdenie žalobcu o tom, že na stretnutí dňa 24.09.2005 predložila

žalobcovi návrh zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 04.08.2005 a nepreukázala, že finančné
prostriedky, ktoré boli hradené zo strany žalobcu na účet žalovanej boli odmenou za poskytované právne
služby alebo vrátením skôr poskytnutej pôžičky zo strany žalovanej žalobcovi.

8. Žalovaná svoju obranu v spore viackrát menila. Z pôvodných tvrdení, že časť na jej účet zaplatených

finančných prostriedkov zo strany žalobcu je vrátením pôžičky poskytnutej ňou žalobcovi v roku 2004 a
časť bola odmenou za poskytnuté právne služby, zotrvala už len na tvrdení, že sumy ňou prijaté boli
odmenou za služby advokáta. Súdu prvej inštancie však nepredložila žiadne dôkazy o tom, že niektorá
faktúra za právne služby zostala neuhradená a vklady žalobcu na jej účet alebo na účet stavebníka
rodinného domu alebo v hotovosti odovzdané peniaze mali slúžiť práve na úhradu odmeny advokáta.
Žalobca popiera dôvodnosť faktúr predložených žalovanou v konaní s tým, že mu neboli doručené a nie

sú vedené v účtovníctve označených spoločností, ktorým mali byť právne služby poskytnuté. Odvolací
súd zhodne so žalobcom uvádza, že fotokópie faktúr alebo zálohových faktúr z roku 2003 alebo 2008
nedokazujú, že žalovanej vznikol nárok na odmenu za poskytnuté právne služby podľa týchto faktúr a
že sumy vyplatené žalobcom žalovanej v rokoch 2005 a 2006 sú odmenou za týmito faktúrami účtované
právne služby advokáta, keď podľa daňových priznaní získaných súdom prvej inštancie z Daňového

úradu Banská Bystrica II žalovaná v roku 2005 a v roku 2006 vykazuje nulový príjem z podnikateľskej
činnosti z dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa na materskej dovolenke.

9. Žalobca priložil k žalobe kópiu návrhu zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy s dátumom
vyhotovenia 4. augusta 2005 bez podpisov zmluvných strán a nikdy netvrdil, že mu žalovaná na

stretnutie dňa 24. 09. 2005 doniesla podpísanú zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, hovoril
iba o návrhu tejto zmluvy. Žalobcom predložený návrh zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy s
dátumom vyhotovenia 4. augusta 2005 a žalovanou predložená kópia podpísanej zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve z 13. 09. 2005 sa skutočne obsahovo líšia už hneď aj v úvodnej časti v označení
žalovanej, kde na žalobcom predloženej zmluve chýba označenie bankového spojenia a telefonického

kontaktu žalovanej a na zmluve predkladanej žalovanou chýba časť článku 2 bod 2.1. v rozsahu dvoch
riadkov, líšia sa aj jednotlivé body zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a v žalobcom predloženej zmluve
sú uvedené len dve prílohy oproti trom prílohám uvádzaným v zmluve predkladanej žalovanou, kde pod
č. 3 je priložený aj krycí list rozpočtu. Z týchto skutočností odvolací súd vyvodzuje len to, že zmluva o
uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, ktorá bola skutočne medzi žalovanou a staviteľom rodinných domov

podpísaná bola upravená podľa vôle zmluvných strán a žalobca mal k dispozícii len všeobecný návrh
zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy bez krycieho listu rozpočtu, preto so skutočnou cenou
nehnuteľností oboznámený nebol. Zo žalovanou označených dôkazov nebolo možné vyvodiť, že by
spoločnosť Cefeus, spol. s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici alebo Realitná kancelária Kľúč, so sídlom
v Bratislave zaslali návrh zmluvy o budúcej kúpnej zmluve priamo žalobcovi, aj keď e-mailová adresa,

na ktorú bola 18. augusta 2005 táto písomnosť doručená patrila žalobcovi alebo niektorej spoločnosti s
väzbou na žalobcu. Žalovaná pri prvom úkone v odpore proti platobnému rozkazu súdu prvej inštancie
netvrdila, že žalobca mal k dispozícii návrh zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy od spoločnosti
Cefeus alebo od realitnej kancelárie a pri svojej prvej výpovedi dňa 28. 04. 2010 žalovaná na 8. strane
zápisnice o pojednávaní z 28. 04. 2010 vypovedala, že ohliadku nehnuteľností, o ktoré mala záujem,

uskutočnila so zamestnancom Realitnej kancelárie Kľúč 10. augusta 2005 a návrh zmluvy o uzatvorení
budúcej kúpnej zmluvy bol jej (žalovanej) e-mailom zaslaný 18. augusta 2005. Skutočnosť, že Realitná
kancelária Kľúč zaslala návrh zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy žalovanej a nie žalobcovi
dňa 18. augusta 2005 potvrdzuje aj žalovanou predložené prehlásenie Ing. P. XX. z Realitnej kancelárie
Kľúč, so sídlom v Bratislave zo 16. apríla 2010 na č. l. 230 (s I.. T. P., v tom čase trvale bytom L. XX,

XXX XX B. ako záujemcom o kúpu rodinného domu v radovej zástavbe v tejto lokalite sme uskutočnili
ohliadku týchto nehnuteľností dňa 10. 08. 2005. Následne sme jej dňa 18. 08. 2005 zasielali e-mailom
návrh zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy). To, že návrh zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej
zmluvy mal byť zaslaný na e-mailovú adresu [email protected] nevylučuje, že túto poštu prevzala
žalovaná, keď ako tvrdí aj počas materskej dovolenky služby advokáta žalobcovi a jeho spoločnostiam

poskytovala.

10. Za nepravdivé považuje odvolací súd tvrdenie žalovanej, že od zamestnancov žalobcu získala
vyhlásenie žalobcu o svojom majetku v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr.Tomášom Boľošom pod sp. zn. EX 129/2007, v ktorom žalobca dňa 21. decembra 2007 vyhlásil, že
žiadne pôžičky neposkytol, čo má podľa žalovanej vyvrátiť tvrdenie žalobcu o pôžičke pre žalovanú (na
č. l. 105 spisu), pretože žalobkyňou priložené listiny k odporu proti platobnému rozkazu preukazujú,

že písomnosti od súdneho exekútora JUDr. Boľoša zaslal žalovanej sám žalobca so žiadosťou o
vyhotovenie odpovedí. Na č. l. 84 spisu je kópia e-mailovej pošty od I.. I. Y. z adresy [email protected]
pre T. P. na e-mailovú adresu [email protected] a súčasne na adresu
[email protected] zo 17. 12. 2007 s textom: „T., v prílohe ti posielam kópie listín, ktoré mi boli dňa
14. decembra 2007 doručené od exekútora Boľoša z BB. Čau. J. Y. starší.“ Kópia ďalšej správy od

žalobcu adresovaná žalovanej z 21. 12. 2007 s obsahom: „Dobrý večer, list uvedený v prílohe som
dnes doporučene odoslal ex Boľošovi. Dobrú noc a pozdrav T.. J. Y. starší“ dokazuje, že sám žalobca
informoval žalovanú o tom, že odpoveď na výzvu na podanie vyhlásenia o svojom majetku k sp. zn.
EX 129/2007 v konkrétnom znení exekútorovi doručil a je uveriteľné tvrdenie žalobcu, že odpoveď pre
súdneho exekútora pre neho koncipovala žalovaná, s ktorou v tom čase spolupracoval.

11. Že zmluvu o budúcej kúpnej zmluve mal žalobca práve od žalovanej vypovedala žalovaná na
pojednávaní dňa 28. 04. 2010 (č. l. 214 spisu) zdôvodňujúc tento úkon potrebou, aby žalobca ako
odborník v stavebníctve sa vyjadril žalovanej k tomu „či je to riadne účtované“ (ako odpoveď na otázku
právnej zástupkyne žalobcu, odkiaľ žalobca vedel zúčtovacie údaje, na ktoré poukazoval sumy firme
Cefeus) a v priebehu konania žalovaná ani nespochybňovala, že sumy poukázané žalobcom na účet

spoločnosti Cefeus, s. r. o. boli zúčtované na kúpnu cenu rodinného domu, ktorý nadobudla do svojho
vlastníctva, len popierala dôvod platieb zo strany žalobcu - pôžičku s tým, že jej žalobca takto postupne
vyplácal dlžnú odmenu za právne služby.

12. Žalobkyňa označuje svedkov navrhnutých žalobcom C. B., J. B. a E. D. za nedôveryhodných a

nevierohodných s poukazom na ich vzťah k žalobcovi. Rovnaký dlhodobý pracovný a osobný vzťah k
týmto svedkov musela mať aj žalovaná, keď tvrdí, že od roku 2000 poskytovala právne služby nielen
žalobcovi a jeho spoločnostiam, ale aj ďalším spoločnostiam, v ktorých majetkovú alebo pracovnú účasť
mali svedkovia B. a B. a svedkyňa E. D. vykonávala funkciu sekretárky žalobcu už od roku 1992 a so
žalovanou sa poznali už od roku 1993. Svedok B. je dokonca krstným otcom spoločnej dcéry žalobcu a

žalovanej. Žalovaná vytýka žalobcovi, že nevie svoje tvrdenia preukázať inými dôkazmi než svedeckými
výpoveďami jemu blízkych osôb, ktorým sa veriť nedá, ale sama mienila pôvodné zdôvodnenie prijatých
súm od žalobcu (vrátenie žalobcovi poskytnutej pôžičky žalovanou) preukázať čestnými prehláseniami
jej blízkych osôb brata E. L., priateľa G. L. a výsluchom svojej spolupracujúcej kolegyne a súčasnej
právnej zástupkyne JUDr. Viery Novákovej.

13.Názoržalovanej,žesúdmusíhodnotiťvierohodnosťvýpovedesvedkasprihliadnutímktomu,akýmá
svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň,
okolnostiam, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti o ktorej vypovedá, vzhľadom k spôsobu
reprodukcie týchto skutočností a k správaniu pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede,

ochota odpovedať na otázky a podobne) a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov
(do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne či
sa vzájomne dopĺňajú), pretože len celkové posúdenie uvedených hľadísk poskytne súdu záver o
pravdivosti či nepravdivosti preukazovaných skutočností je v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu
Českej republiky z 27. októbra 2010 sp. zn. 30Cdo/3577/2008, ktoré je aplikovateľné aj v prejednávanej

veci. Súd prvej inštancie, i keď hodnotenie výpovede svedkov v dôvodoch rozhodnutia nerozviedol, z
popisu skutkových zistení je jednoznačne zrejmé, že ich považoval za vierohodné, keď z nich vyvodil
v rozsudku popísaný skutkový stav zhodujúci sa s výpoveďou žalobcu a ním navrhnutých svedkov.
Odvolací súd nezdieľa názor žalovanej, že len blízky pracovný alebo osobný vzťah vypočutých svedkov
spochybňuje pravdivosť ich výpovede, keď tieto boli v súlade s listinnými dôkazmi doloženými do

súdneho spisu o tom, že žalobca skutočne vyplatil žalovanej žalovanú pohľadávku tromi spôsobmi v
hotovosti k jej rukám, prevodom na účet spoločnosti Cefeus, s. r. o. a prevodom na účet žalovanej.

14. Súd nie je viazaný tým, ako v trestnom konaní hodnotil sudca výpovede obžalovaného alebo svedka
iba rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný

podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti (§ 193 C. s. p.). S poukazom na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
2T/40/2012 označuje žalovaná XX. Druhá B. a J. B. za svedkov, ktorí aj v trestnom konaní klamali v
podstatných okolnostiach, preto im nie je možné veriť ani v občianskoprávnom konaní, opomína však, žežalobca bol označeným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica oslobodený spod obžaloby, ktorá
mu kládla za vinu spáchanie pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania I.. T. P. s odôvodnením,
že„tvrdeniaobžalobyospáchaníuvedenýchdielčíchskutkovobžalovanýmpreukázanéneboli,obžaloba

v podstate nekriticky prevzala všetky tvrdenia poškodenej (T. P., teraz L. - žalovanej), pokiaľ ide o miesto
činu, času jeho spáchania a spôsobu, akým mal byť čin vykonaný“. Tým chce odvolací súd poukázať
na to, že Okresný súd Banská Bystrica v konaní sp. zn. 2T/40/2012 neuveril nielen svedkom obhajoby,
medzi ktorými boli aj C. B. a J. B., ale ani žalovanej ako poškodenej a pri argumentácii žalovanej,
že hodnotenie výpovede svedkov sudcom Okresného súdu Banská Bystrica je relevantné aj pre toto

prebiehajúce občianskoprávne konanie by bolo možné konštatovať, že rovnako nevierohodné sú aj
výpovede samotnej žalovanej.

15. Druhá podstatná námietka žalovanej prednesená v odvolaní sa vzťahovala k právnemu posúdeniu
nároku žalobcu podľa § 657 Občianskeho zákonníka upravujúceho zmluvu o pôžičke.

16. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

17. Odvolací súd už v uznesení sp. zn. 17Co/165/2012 z 25. 09. 2013 vyslovil názor, že znenie tohto

zákonného ustanovenia nevylučuje uzavrieť zmluvu o pôžičke spôsobom ako tvrdí žalobca, že sa
peniaze v dohodnutej výške budú dlžníkovi odovzdávať postupne podľa potreby dlžníka a dlžná suma
bude dlžníkom vrátená naraz k určitému dátumu.

18. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/328/2012 z 11. septembra 2013

preuzavretiedohodyopôžičkepodľa§657Občianskehozákonníkasanevyžadujepísomnáforma.Táto
zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu
takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu
zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peniaze). Keďže táto zmluva je
reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky

veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z
pôžičky nevznikne.

19. Názor odvolacieho súdu, že k odovzdaniu peňazí podľa zmluvy o pôžičke nemusí dôjsť v rovnakom
čase ako bola uzavretá zmluva o pôžičke potvrdzuje rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.

zn. 33Odo/209/2005 z 28. marca 2007, podľa ktorého vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán,
ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Ku skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky (v danej
veci peňazí) nemusí nutne dôjsť len v dobe uzavretia zmluvy o pôžičke. K odovzdaniu peňazí môže
dôjsť aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka a nie je možné ani vylúčiť, aby sa zmluvné strany
dohodli, že peniaze, ktoré už boli dlžníkovi odovzdané z iného dôvodu a ktoré je povinný veriteľovi vrátiť

budú naďalej (od uzavretia zmluvy o pôžičke) tvoriť predmet pôžičky.
19.1. Peniaze je možné dlžníkovi požičať nielen v hotovosti, ale aj formou bezhotovostného platobného
styku a to aj na účet tretej osoby (podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
28Cdo/3790/2008 z 11. 11. 2008), pretože pod pojmom prenechanie peňazí v súlade so zmyslom a
účelom pôžičky je potrebné rozumieť umožniť dlžníkovi disponovať s požičanými peniazmi. Najvyšší súd

Českej republiky v citovanom rozhodnutí sp. zn. 28Cdo/3790/2008 uviedol, že ak konštantná judikatúra
v zhode s odbornou literatúrou nevyžaduje fyzické odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi, bolo by
zbytočným a nedôvodným obmedzením autonómie vôle zmluvných strán nepripustiť určenie bankového
účtu tretej osoby ako miesta, kam má byť predmet pôžičky prevedený, ak sa na tom strany zmluvy o
pôžičke dohodnú. Uskutočnením prevodu je potom splnená podmienka odovzdania predmetu pôžičky

dlžníkovi podľa § 657 Občianskeho zákonníka.

20. Veriteľ zo zmluvy o pôžičke musí v súdnom konaní, v ktorom sa domáha vrátenia požičanej sumy
preukázať, že zmluva o pôžičke bola uzavretá, že peniaze dlžníkovi odovzdal a postačí z jeho strany
tvrdiť, že dlžník požičané peniaze nevrátil (z dôvodu, že túto negatívnu skutočnosť veriteľ preukázať

nedokáže). Odvolací súd je toho názoru, že žalobca bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno, ktoré
ho zaťažovalo, uniesol. Naopak, žalovaná nepreukázala svoju obranu, že suma, ktorá je predmetom
konania bola žalobcom v jej prospech poukázaná z titulu daru alebo odmeny za právne služby advokáta.
Pravdivostivýpovedížalobcunasvedčujeajkonaniežalovanejvpriebehusporu,ktoráužnapojednávaní10. októbra 2011 vyjadrila ochotu ukončiť spor mimosúdne tým, že by rodinný dom, ktorý bol financovaný
z požičaných peňazí od žalobcu previedla na maloletú dcéru, ktorej otcom je žalobca a bola dokonca
ochotná zaťažiť tento dom aj vecným bremenom vo forme doživotného užívania tohto rodinného domu

rodinným príslušníkom žalobcu. Túto ponuku zopakovala žalovaná aj na pojednávaní dňa 11. 06. 2014
a nie je podstatné, z akého dôvodu nakoniec strany sporu vec týmto spôsobom neuzavreli.

21. Odvolací súd na základe týchto zistení vyplývajúcich zo súdneho spisu konštatuje, že ani tretí
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku nebol uplatnený dôvodne.

22. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsudku, z tohto dôvodu rozsudok v prvom výroku vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods.1
C. s. p. potvrdil.

23. Zmena rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p. v druhom výroku, ktorým rozhodol

prvoinštančný súd o nároku žalobcu na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci (§ 255
ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 C. s. p.) súvisí len s nesprávnou formuláciou tohto výroku, ktorý je
nevykonateľný z dôvodu, že v ňom nie je uvedené, voči komu má žalobca nárok na náhradu trov konania
a kedy vznikne žalovanej povinnosť plniť. O výške a prijímateľovi náhrady trov prvoinštančného konania
rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Odvolací súd v súlade s § 255 ods. 1
C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného
konania v plnom rozsahu a začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. určil na právoplatnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov v konaní. Obsahovo ide o totožné rozhodnutie
opierajúce sa o ustanovenie § 255 ods. 1 C. s. p., ktoré aplikoval aj súd prvej inštancie.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej ako neúspešnej strane sporu v odvolacom konaní uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % a lehotu na plnenie
viazal opäť na právoplatnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. O výške a

prijímateľovi náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

25. Súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť okrem zaplatenia istiny 172 940,31 € zaplatiť žalobcovi

aj úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 01. 06. 2009 až do zaplatenia, opomenul však v dôvodoch
uviesť, že nárok žalobcu na úroky z omeškania vyplýva z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a výška úrokov z omeškania je určená nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie bolo aj v tejto
časti vecne správne, v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadením vlády č. 87/1995

Z. z., preto aj v tejto časti bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdený podľa § 387
ods. 1 C. s. p.

26. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).