Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/89/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4108221646
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4108221646.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: G.. C. D., I.., bytom W., A. N. G./6, zast. JUDr.
Stanislavom Jakubčíkom, advokátom so sídlom Bratislava, Kutlíkova 17, proti odporcovi: BL SLOVAKIA,
spol. s r. o. so sídlom Nitra, Mostná 72, IČO: 31 396 054, zast. Advokátska kancelária Gavorová
& Partneri, spol. s r. o. so sídlom Bratislava, Lombardíniho 22B, o zaplatenie 24.231,56 eura s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 9. februára 2012,

č. k. 7C/159/2008-372, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a konanie vo veci z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a ďalším výrokom rozhodol
tak, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom
na ust. § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka a § 663, § 671 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako

aj § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a zisteným skutkovým
stavom, na základe čoho dospel k záveru, že návrh je v celom rozsahu nedôvodný. Navrhovateľ opieral
svoj nárok na plnenie o uzavretú zmluvu o nájme bytových a nebytových priestorov z 25. 09. 1998, kde
podbodom3zmluvyoznačenýmakonájomnéjehosúčasťoumalbyťpoplatokzaužívanienehnuteľnosti
ako sídla spoločnosti vo výške 10.000 Sk mesačne. Tento žiadal zaplatiť za obdobie od 01. 08. 2000
do 05. 09. 2006, pričom si súčasne z každej mesačnej neuhradenej platby uplatnil i úrok z omeškania vo

výške 17,6%, počnúc od 01. 09. 2000. Vzhľadom na úspešne vznesenú námietku premlčania odporcom
do 21. 08. 2005 súd mal za to, že návrh navrhovateľa je čiastočne premlčaný. Poukázal pritom na
skutočnosť, že navrhovateľ svoj návrh podal dňa 21. 08. 2008 a uplatnil si ním plnenie za obdobie od
01. 08. 2000 do 05. 09. 2006. Aj keď v nájomnej zmluve nie je uvedená jeho splatnosť, považoval za
zrejmé, že je dojednaný ako mesačné plnenie. Vychádzajúc z ust. § 671 je potom každá platba splatná
mesačne pozadu a každá splátka je samostatným právnym nárokom so samostatnou splatnosťou. Toto

bolo zrejmé aj zo samotného petitu návrhu, keď si navrhovateľ uplatnil príslušný úrok z omeškania z
každej platby samostatne vždy od dátumu, kedy bola tá-ktorá splátka splatná. Ak navrhovateľ podal
návrhnasúdaž21.8.2008,bolopotrebnékonštatovať,žejehonárokjepremlčanýzaobdobieod01.08.
2000 do 21. 08. 2005, nakoľko plnenie za toto obdobie bolo uplatnené po uplynutí 3-ročnej premlčacej
lehoty. Súd naviac uviedol, že sa nestotožňuje s vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa v tom, že
poplatok za užívanie nehnuteľností ako sídla spoločnosti je splatný dňom výmazu sídla spoločnosti na

adrese Nové záhrady III/6, Bratislava v obchodnom registri, pretože takáto splatnosť záväzku nevyplýva
ani z predloženej zmluvy o nájme a nie je žiadny dôvod tento poplatok ako súčasť nájmu považovať
za splatný v inej lehote, ako ustanovuje zákon. Vo zvyšnej časti nároku za obdobie od 22. 08. 2005
do 05. 09. 2006 súd dospel tiež k záveru, že nie je tento návrh dôvodný. Navrhovateľ predložil súdu
zmluvu o nájme bytových a nebytových priestorov z 25. 09. 1998, ktorú na oboch stranách podpísal on
a platnosť ktorej odporca v konaní spochybnil, nazval ju fiktívnou a vyjadril sa tak, že o jej existencii

nemal žiadnu vedomosť. Toto potvrdil aj v konaní vypočutý svedok P. ako štatutár spoločnosti BLOCK,
a. s. ČR, spoločníka spoločnosti odporcu. Za akých okolností bola táto zmluva vyhotovená a uzavretá,nebolo v konaní jednoznačne preukázané a z hľadiska posúdenia dôvodnosti návrhu, keďže súd návrh
zamietol z iných dôvodov, ani to nebolo určujúce. Vychádzajúc z jej obsahu, keď mal byť dojednaný
poplatok za užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa a jeho manželky ako sídlo spoločnosti,

súd dokazovaním dospel k záveru, že spoločnosť odporcu neužívala nehnuteľnosť vo vlastníctve
navrhovateľa ako sídlo spoločnosti. Toto vyplývalo jednak z vyjadrení zástupcu odporcu, svedka P.,
ako aj z listín, ktoré sa v spise nachádzajú a to aj z listín vyhotovených samotným navrhovateľom.
Podľa názoru súdu, skutočnosť, že spoločnosť mala v obchodnom registri zapísané sídlo spoločnosti
na adrese, kde sa nehnuteľnosť navrhovateľa nachádza, sama o sebe nevyvodzuje záver o tom, že toto

sídlo aj užívala. Navrhovateľ sa pritom domáhal poplatku za užívanie, ktorý pojem užívania nemožno
chápať len v tom zmysle, že z výpisu z obchodného registra je táto adresa zrejmá ako sídlo spoločnosti.
Z konania považoval za zrejmé, že od roku 1997 mala spoločnosť prenajaté priestory na Trenčianskej
53 v Bratislave, ktoré aj využívala a taktiež bolo nepochybné, že napriek prevedenej zmene zápisu
v obchodnom registri až v roku 2006, týkajúcej sa zmeny sídla spoločnosti, bol už dňa 28. 11. 2000
na valnom zhromaždení spoločnosti schválený dodatok č. 2 k spoločenskej zmluve o zmene sídla

spoločnosti a to na adresu Cabajská 4, Nitra. V zmysle vtedy platného § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka
bola sídlom spoločnosti adresa, z ktorej riadi svoju činnosť, t. j. i keď nebol vykonaný zápis zmeny
sídla do obchodného registra, sídlo spoločnosti od 28. 11. 2000 nebolo na adrese Nové záhrady III/6,
Bratislava, ale na adrese, z ktorej spoločnosť vykonávala svoju činnosť, čo bolo v Nitre na Cabajskej
4. Aj s poukazom na takto uvedené považoval potom za absolútne nedôvodné požadovať zaplatenie

poplatku za užívanie sídla spoločnosti na adrese, na ktorej spoločnosť v rozhodnom čase nesídlila.
Považoval za potrebné tiež uviesť, že to, že spoločnosť na adrese Bratislava nepôsobí, dokonca ani
pre postoj navrhovateľa by nemohla pôsobiť, vyplýva aj z jeho vyjadrení v podaniach, ktoré v tomto
rozhodnutí boli už uvedené. Aj keď nebolo jednoznačne preukázané to, za akých okolností bola uzavretá
predmetná nájomná zmluva, nárok navrhovateľovi na plnenie z nej za obdobie od 22. 08. 05 do 05. 09.

2006 nevznikol.

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov
vymedzených ustanoveniami § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) OSP. Po vyjadrení sa k
jednotlivým odvolacím dôvodom zhrnul svoje odvolanie do bodov, pričom namietal, že súd nevykonal

navrhnuté dokazovanie k premlčaniu pohľadávky, nepravdivo tvrdil znenia zákonov, vyslovoval tvrdenia
v prospech odporcu také, aké nikdy netvrdil ani odporca samotný, poprel práva zmluvnej voľnosti
účastníkov zmluvného vzťahu a tvrdil, že „nie je žiaden dôvod tento poplatok ako súčasť nájmu
považovať....za splatný v inej lehote, ako to ustanovuje zákon“, pričom nedbal na znenie platnej
zmluvy, ktorá splatnosť nájomného podmieňuje vykonaním vyúčtovania nákladov vynaložených na

rekonštrukciu, resp. výmazom sídla z obchodného registra v prípade sporného poplatku, a napokon
bránil navrhovateľovi vykonávať dokazovanie, zaujímať stanoviská k tvrdeniam odporcu a už vykonané
dôkazysinevšímal.Súdnávrhposúdilakonatoľkopresvedčivý,žebeznávrhuvydalplatobnýrozkaz.Po
troch rokoch konania ten istý návrh po preukázaní jeho dôvodnosti zamietol, hoci odporca okrem svojich
tvrdení nepredložil žiaden dôkaz o opaku. Bol preto presvedčený, že tento postup súdu nie je obvyklý

a tiež vyjadril presvedčenie, že existuje priama súvislosť medzi pochybeniami súdu a okolnosťou, že
predsedom súdu, teda nadriadeným konajúcej sudkyni, je JUDr. Heinrich, otec právneho zástupcu Mgr.
Romana Heinricha, ktorý má tak svoje trvalé bydlisko, ako aj svoju kanceláriu priamo v rodinnom dome
predsedu súdu. Rovnako namietal, že kolegami v občianskom kolégiu konajúcej sudkyne sú brat a
švagriná tohto právneho zástupcu odporcu. Navrhovateľ sa domnieval, že pokiaľ sa konajúca sudkyňa

cítila z dôvodu svojich existenciálnych záujmov zaujatá na konanie vo veci, bola povinná oznámiť svoju
zaujatosť, a nie popísanými postupmi deformovať čistotu právneho prostredia Slovenskej republiky. Mal
teda za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, čím
bol podľa neho naplnený odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. b) OSP. Zároveň mal za to,
že nevykonaním vyššie uvedených navrhovaných dôkazov bol naplnený aj odvolací dôvod v zmysle §

205 ods. 2 písm. e) OSP, podľa ktorého doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok a návrhu v celom rozsahu vyhovel. V prípade, ak by odvolací súd dospel k názoru, že sú
splnené podmienky na zrušenie, navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. K svojmu odvolaniu pripojil fotokópiu - doplnenie petitu vzájomného návrhu v konaní č.

k. 28Cb 16/2001.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, navrhujúc odvolaciemu súdu napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Podrobne sa vyjadril k jednotlivým námietkam navrhovateľa vpodanom odvolaní. Okrem iného uviedol, že navrhovateľom predkladané fiktívne nájomné zmluvy neboli
uzavreté v dňoch, ako sú uvedené. Domnieval sa, že sú antidatované až v období roku 2003, aj z
tohto dôvodu boli podľa neho neplatné. Do 28. 07. 2000 neboli tieto fiktívne nájomné zmluvy uzavreté,

keďže ich existenciu nepotvrdzuje žiaden účtovný doklad, hoci v tom čase účtovníctvo robil a bol
zaň zodpovedný samotný navrhovateľ. Pokiaľ by naozaj existovali, nebol by žiadny problém, aby ich
navrhovateľ do účtovníctva dal a aby k nim vystavoval príslušné účtovné doklady. Vyjadril sa taktiež
k premlčaniu pohľadávky a uviedol, že nárok za obdobie od 01. 08. 2000 do 21. 08. 2005 je zjavne
premlčaný.Tvrdenienavrhovateľavodvolaní,žejehonárokuplatnenýžaloboubolprávoplatnepriznaný,

a preto je tu 10-ročná premlčacia lehota, je skutkovo aj právne absolútne nepravdivý a nesprávny.
Čo sa týkalo námietok navrhovateľa na nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvého stupňa, uviedol,
že preskúmateľnosť rozsudku nemá nič spoločné s existenciou či neexistenciou písomných dokladov
založených v spise. Táto súvisí s ust. § 157 ods. 2 OSP, najmä, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivéavysvetlené,čonapadnutýrozsudokspĺňa.Zároveňuplatňovanierovnakéhonárokuvinom
konaní nepovažoval za dôvod na inakšie počítanie prerušenia plynutia premlčacej lehoty. Navrhovateľ

si uplatnil nárok na zaplatenie 730.000,- Sk s príslušenstvom až podaním dňa 21. 08. 2008. Jeho
podanie z 08. 09. 2005 bolo podané k podaniu vedenému pod sp. zn. 28Cb/16/01 na Krajský súd
v Bratislave ako vzájomný návrh; tento bol vylúčený na samostatné konanie. Pokiaľ išlo o obdobie
od 22. 08. 2005 do 05. 09. 2006, vtedy odporca žiadnym spôsobom predmetnú nehnuteľnosť ako
sídlo spoločnosti neužíval. Navrhovateľ od svojho odvolania z funkcie konateľa spoločnosti odporcovi

neumožňoval vstup do priestorov Bratislava, Nové záhrady III/6. Výpis z obchodného registra s takýmto
sídlom považoval za neplatný, resp. sfalšovaný a zakazoval jeho zverejňovanie. V prípade príchodu
konateľa,druhéhospoločníka,čiprávnehozástupcudosídlaspoločnostiNovéZáhradyIII/6zamedzoval
ich voľnosť a chcel volať políciu. O týchto skutočnostiach boli doložené listinné dôkazy. Vzhľadom na
postoj navrhovateľa, ktorý viacnásobne prehlasoval a neumožňoval sídlo spoločnosti na adrese Nové

záhrady III/6 v Bratislave užívať, sa spoločnosť rozhodla zmeniť sídlo na novú adresu, pričom už 28.
11. 2000 podala návrh na zápis zmeny v obchodnom registri, a nie jeho vinou došlo k tomuto zápisu
až na základe uznesenia súdu z 13. 04. 2006. Poukázal na jednotlivé úkony navrhovateľa, čo sa týkali
sídla a uviedol, že je scestné, keď sa navrhovateľ domáha zaplatenia poplatku za užívanie nehnuteľnosti
ako sídla spoločnosti vo výške 10.000 Sk mesačne, keď takéto sídlo tam nebolo a samotný navrhovateľ

neumožňoval užívať nehnuteľnosti ako sídlo spoločnosti a opakovane prehlásil, že tam žiadne sídlo nie
je.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolaním (§ 212 ods. 1 OSP)

a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je treba podľa § 221 ods. 1 písm. d) OSP zrušiť a konanie
vo veci zastaviť.

Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 83 OSP, začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.

Prekážka litispendencie (§ 83 OSP) patrí k podmienkam konania. Ak súd zistí, že v tej istej veci prebieha
iné konanie, je povinný začaté konanie zastaviť (§ 104 ods. 1 OSP); rozhodujúcim okamihom pre
posúdenie existencie prekážky litispendencie je stav v čase začatia konania. (uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 320/2009).

Prekážka litispendencie vzniká ako procesnoprávny následok začatia konania. Začatie civilného
súdneho konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebehlo konanie na inom orgáne (spravidla súde).
Ak by o tej istej veci prebiehali naraz konania na dvoch orgánoch, platí, že orgán, ktorý začal o veci

konať neskôr, musí konanie pre prekážku litispendencie zastaviť a konanie dokončí orgán, u ktorého
sa konanie začalo skôr.O prekážke litispendencie sa hovorí iba vtedy, ak súčasne prebieha konanie o tej istej veci na dvoch
či viacerých orgánoch. Totožnosť vecí je daná tzv. totožnosťou subjektov a tzv. totožnosťou predmetu
konania vyplývajúceho z rovnakého skutku. Totožnosť subjektov znamená totožnosť účastníkov konania

bez ohľadu na to, či vystupujú v rovnakých, alebo rozdielnych procesných pozíciách, a rovnako bez
ohľadu na to, či v konaní vystupujú právni nástupcovia účastníkov. Totožnosť predmetu konania je
totožnosť nároku uplatneného z rovnakého základu či skutkového deja.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci sa navrhovateľ svojím návrhom v zmysle

jeho písomnej úpravy zo dňa 13. 10. 2008 voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 730.000 Sk spolu
s úrokom z omeškania 17,6% ročne z jednotlivých súm do ich zaplatenia. V návrhu uviedol, že dňa
01. 06. 1995 uzavrel s odporcom nájomnú zmluvu, ktorú dňa 25. 09. 1998 nahradili jej aktualizovaným
znením. Podľa bodu 5.1. citovanej zmluvy o nájme, platnosť záväzku nájomcu podľa bodu 3.1. písm.
d) - poplatok za užívanie sídla nehnuteľnosti vo výške 10.000 Sk mesačne končí dňom výmazu sídla
spoločnosti nájomcu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. Sídlo spoločnosti nájomcu

na Nových Záhradách III/6 bolo podľa platného výpisu vymazané z obchodného registra dňa 05. 09.
2006. Z tohto titulu mu v období od 01. 08. 2000 do 05. 09. 2006 vznikla pohľadávka voči navrhovateľovi
vo výške 10.000 Sk x 73 mesiacov = 730.000 Sk. K svojmu návrhu pripojil Zmluvu o nájme bytových a
nebytových priestorov, uzavretú medzi prenajímateľom G.. C. D., I.. a manželkou U.. P. D. a nájomcom
BLOCK SLOVAKIA, spol. s r. o., zastúpeným G.. C. D., I.. zo dňa 25. 09. 1998, ako aj protokol o

daňovej kontrole zo dňa 28. 02. 2003 a výsledok kontroly.

Z výsledkov dokazovania vykonaného odvolacím súdom na odvolacích pojednávaniach je nesporné, že
navrhovateľ v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 28Cb/16/2001 si vzájomným
návrhom uplatnil nájomné v zmysle čl. III bod 1 písm. a), b), c), ako aj poplatok za užívanie sídla

spoločnosti podľa písmena d) zmluvy, avšak len od júla 2000. K doplneniu petitu vzájomného návrhu
v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave, sp. zn. 28Cb/16/2001 na č. l. 393 uviedol, že týmto
vzájomným návrhom doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 08. 09. 2005 si uplatnil poplatok za
užívanie sídla nehnuteľnosti vo výške 10.000,- Sk od 01. 08. 2000 až do dňa, v ktorom dôjde k výmazu
spoločnosti zo sídla Bratislava, Nové Záhrady III/6 vo výpise z Obchodného registra proti odporcovi v

tomto konaní. V tomto konaní je však súd nečinný.

Keďže odporca považoval za nepravdivé tvrdenie navrhovateľa o tom, že si vzájomným návrhom,
doručeným Krajskému súdu v Bratislave už dňa 08. 09. 2005, uplatňoval poplatok za užívanie sídla
nehnuteľnosti od 01. 08. 2000 až do dňa výmazu sídla spoločnosti z Obchodného registra, odvolací

súd si vyžiadal z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn.
7Cbs/3/2007 k nahliadnutiu.

Z pripojeného spisu vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7Cbs/3/2007 a na Najvyššom
súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 4Obo 21/2013 vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 28Cb

16/2001 dňa 08. 09. 2005 doručil navrhovateľ Krajskému súdu v Bratislave doplnenie petitu vzájomného
návrhu,vrámciktoréhonavrhol,abynavrhovateľ-BLOCKSLOVAKIA,spol.s r.o.sosídlomvBratislave
bol do 3 dní od právoplatnosti rozsudku povinný odporcovi - G.. C. D., I.. uhradiť poplatok za užívanie
sídla nehnuteľnosti vo výške 10.000,- Sk mesačne od 01. 08. 2000 a tento poplatok hradiť mesačne až
do dňa, v ktorom dôjde k výmazu sídla spoločnosti v Nových Záhradách III/6 vo výpise z obchodného

registra spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s r. o. za každý i začatý mesiac a to spolu so zročným
úrokom z omeškania vo výške 17,6%. V rámci svojho vyjadrenia k rozšíreniu návrhu G.. D., CSc. uviedol,
že voči navrhovateľovi si v konaní vedenom pod sp. zn. 8Cb 16/2001 dňa 06. 09. 2005 rozšíril svoj
vzájomnýnávrhonávrhnaúhradupoplatkuzaužívaniejehonehnuteľnostiakosídlaspoločnostiBLOCK
SLOVAKIA,spol.sr.o.Takučinilzdôvodu,žedaňovýmprotokolomokontroledanezpríjmovodporcuza

rok 2000 na strane 15 v bode 2.3.4.4) je preukázané, že odporca ratihabitoval bod III. nájomnej zmluvy z
25. 09. 1998 v časti 3.1 d) poplatok za užívanie sídla nehnuteľnosti vo výške 10.000,- Sk mesačne. Mal
za to, že v období od 01. 08. 2000 do 05. 09. 2006 mu z tohto titulu užívania sídla spoločnosti vznikla
pohľadávka voči odporcovi vo výške 10.000,- Sk x 73 mesiacov = 730.000 Sk. Na základe platného
právneho úkonu a s ohľadom na zmenu sídla navrhol, aby došlo k rozšíreniu výroku o nasledovné

znenie: „Spoločnosť BLOCK SLOVAKIA, spol. s r. o. je povinná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
uhradiť mu poplatok za užívanie sídla nehnuteľnosti vo výške 730.000,- Sk so zročným úrokom vo výške
2-násobku diskontnej sadzby NBS platnej pre daný mesiac, za každý deň omeškania úhrady sumy
10.000,- Sk mesačne až do splatenia, za každý mesiac obdobia od 01. 08. 2000 do 30. 09.2006“. Toto rozšírenie bolo podané na Krajský súd v Bratislave dňa 18. 08. 2008. Po tom, ako Najvyšší
súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 31. augusta 2010, č. k. 5Obo 71/2009 zrušil
uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 28. 05. 2009, č. k. 7Cbs 3/2007-94 a vec mu vrátil na ďalšie

konanie, navrhovateľ rekapituloval svoj vzájomný návrh a žiadal nielen o nedoplatok nájomného za
obdobie od 07. 06. 1995 do 28. 07. 2000 vo výške 91.266,68 eura s úrokom 17,6% od 03. 04. 2001
až do zaplatenia, ale aj žiadal o uhradenie poplatku za užívanie sídla nehnuteľnosti vo výške 730.000,-
Sk spolu s príslušenstvom. Následne Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 4. marca 2011, č. k.
7Cbs 3/2007-133 pripustil zmenu žaloby v tom znení, že žalovaný je povinný zaplatiť 91.266,68 eura

so 17,6 % úrokom od 03. 04. 2001 do zaplatenia žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako
aj žalovaný je povinný zaplatiť 24.231,56 eura spolu s úrokom z omeškania 17,6% ročne z jednotlivých
súm do ich zaplatenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 03. 2011. Vo veci samej Krajský súd
v Bratislave rozhodol uznesením zo dňa 24. júna 2011, č. k. 7Cbs 3/2007-138 tak, že konanie
v časti istiny 113.832,24 eura zastavil. V dôsledku včas podaného odvolania Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením zo dňa 30. septembra 2011, č. k. 4Obo 70/2011-149 uznesenie Krajského súdu v

Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti tomuto uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky bolo podané dovolanie, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením zo
dňa 31. januára 2013, sp. zn. 2 Obdo V 15/2012.

Keďže uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 01. 2013, č. k. 2Obdo V 15/2012

došlo k zrušeniu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. septembra 2011, č. k.
4Obo 70/2011-149 a vráteniu veci Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie, pričom
predmetom tohto konania je aj navrhovateľom rozšírený návrh, v rámci ktorého sa domáhal od odporcu
zaplatenia úhrady poplatku za užívanie jeho nehnuteľnosti ako sídla vo výške 10.000,- Sk x 73 mesiacov
= 730.000,- Sk, t.j. 24.231,56 eura a predmetný návrh bol podaný už dňa 08. 09. 2005 a doposiaľ o ňom

nebolo právoplatne rozhodnuté, potom odvolací súd s poukazom na uvedené zistenia musel napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. d) OSP zrušiť a konanie vo veci - o zaplatenie
sumy 24.231,56 eura s príslušenstvom pre prekážku tzv. litispendencie (prekážku začatého konania)
zastaviť.

Je tomu tak preto, že prekážka začatého súdneho konania (litispendencia) bráni tomu, aby prebiehalo
na súde iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka je daná, ak na ktoromkoľvek súde Slovenskej
republiky je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov konania, rovnaký predmet konania,
rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Pritom predmet konania je vymedzený
petitom návrhu na začatie konania, základ je určený skutkovými okolnosťami, ktorými je petit návrhu

odôvodnený (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžh 1/2007). Je nesporné, že v skôr začatom
právoplatne neskončenom konaní ide o tých istých (totožných) účastníkov konania a zároveň aj ten istý
predmet konania - zaplatenie sumy 24.231,56 eura s príslušenstvom, na rovnakom skutkovom základe,
spočívajúcom v úhrade poplatku za užívanie nehnuteľnosti ako sídla odporcom.

Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania z dôvodu postupu súdu prvého stupňa podľa
§ 151 ods. 3 OSP v zmysle § 224 ods. 4 OSP. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého
stupňa.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.