Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 19Cb/30/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115201325
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115201325.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu:

PIERO s.r.o., so sídlom Lidická 700/19, Veveří, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 282 68 288, právne
zastúpeného: JUDr. Ivan Nevolný, PhD., advokát, s.r.o., so sídlom Nitrianska 5, 921 01 Piešťany, IČO:
47 249 111, proti žalovanému: NOMS Slovensko, s.r.o., so sídlom Štefánikova 27, 066 01 Humenné,
IČO: 35 878 771, právne zastúpenému: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina, IČO: 36
858 820, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 58.288,05 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 58.288,05 EUR spolu
so 7,25 % úrokom z omeškania ročne

zo sumy 634,16 EUR od 9.10.2012 do zaplatenia,
zo sumy 5.223,- EUR od 9.10.2012 do zaplatenia,
zo sumy 3.455,66 EUR od 9.10.2012 do zaplatenia,
zo sumy 882,24 EUR od 13.10.2012 do zaplatenia,
zo sumy 4.392,81 EUR od 16.10.2012 do zaplatenia,
zo sumy 3.024,- EUR od 23.10.2012 do zaplatenia,
zo sumy 1.353,52 EUR od 23.10.2012 do zaplatenia,

zo sumy 959,84 EUR od 30.10.2012 do zaplatenia,
zo sumy 1.315,84 EUR od 30.10.2012 do zaplatenia,
zo sumy 104,64 EUR od 13.11.2012 do zaplatenia,
zo sumy 5.321,46 EUR od 4.12.2012 do zaplatenia,
zo sumy 3.464,- EUR od 8.12.2012 do zaplatenia,
zo sumy 2.568,96 EUR od 8.12.2012 do zaplatenia,
zo sumy 1.860,- EUR od 11.12.2012 do zaplatenia,
spolu so 7,05 % úrokom z omeškania ročne

zo sumy 3.877,- EUR od 1.1.2013 do zaplatenia,
zo sumy 880,- EUR od 1.1.2013 do zaplatenia,
zo sumy 3.268,- EUR od 8.1.2013 do zaplatenia
a spolu s 5,75 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 3.211,- EUR od 29.1.2013 do zaplatenia,
zo sumy 4.017,69 EUR od 5.2.2013 do zaplatenia,
zo sumy 1.353,75 EUR od 1.3.2013 do zaplatenia,

zo sumy 5.292,48 EUR od 9.3.2013 do zaplatenia
a zo sumy 1.828,- EUR od 13.3.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 22.1.2015 žalobca navrhol, aby súd žalovaného pod jeho
pôvodným obchodným menom a sídlom /3Pack Žilina, s.r.o., so sídlom Belanského 203, Kysucké Nové

Mesto/ zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi 58.288,05 EUR spolu s príslušenstvom z titulu úroku z
omeškania, ktorý úrok z omeškania vymedzil žalobca na výzvu súdu podaním zo dňa 22.6.2015 ako
s úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 634,16 € od 9.10.2012 do zaplatenia, zo sumy
5.223,- € od 9.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 3.455,66 € od 9.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 882,24
€ od 13.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 4.392,81 € od 16.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 3.024,-
€ od 23.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.353,52 € od 23.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 959,84

€ od 30.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.315,84 € od 30.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 104,64
€ od 13.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 5.321,46 € od 4.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 3.464,- €
od 8.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 2.568,96 € od 8.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.860,- € od
11.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 3.877,- € od 1.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 880,-€ od 1.1.2013
do zaplatenia, zo sumy 3.268,- € od 8.1.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,75 %

ročne zo sumy 3.211,- € od 29.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 4.017,69 € od 5.2.2013 do zaplatenia, zo
sumy 1.353,75 € od 1.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 5.292,48 € od 9.3.2013 do zaplatenia. Zároveň
žiadal priznať náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Na odôvodnenie žalovanej peňažnej
pohľadávky žalobca uviedol, že v rámci dlhodobých obchodných vzťahov dodal žalovanému tovar, cenu
ktorého vyúčtoval faktúrami špecifikovanými číslom, dňom vystavenia, dňom splatnosti a vyúčtovanou

sumou ceny dodaného tovaru, tak ako vyplýva z článku I. písomného vyhotovenia žaloby. Žalovaný časť
dlhu, a to sumu 1.230,- EUR na základe Dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok dňa
16.11.2012 uhradil. Vo zvyšku, teda pokiaľ ide o sumu 58.288,05 EUR a v rozsahu úroku z omeškania
žalobca eviduje voči žalovanému naďalej neuhradenú pohľadávku. Ako prílohu podania žaloby predložil
žalobca rozsiahly listinný dôkazový materiál predstavovaný písomným vyhotovením Kúpnych zmlúv,

Dohodou o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok a účtovnými dokladmi - faktúrami a k nim
pripojenými dodacími listami a medzinárodnými nákladnými listami - CMR listami, tak ako sú prílohou
podania žaloby na č.l. 13 až 110.

2. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, ktorý sa označenému

žalovanému nepodarilo doručiť zákonom predpísaným spôsobom, v nadväznosti na čo súd uznesením
č.k.19Cb/30/2015-161zodňa11.12.2015rozhodolozrušenítohtoplatobnéhorozkazuvcelomrozsahu.

3.Uznesenímč.k.19Cb/30/2015-164zodňa17.12.2015súdvyzvalžalovaného,abysakžalobevyjadril.

4. Podaním zo dňa 10.2.2016 žalovaný uviedol, že neuznáva nárok žalobcu uplatnený v žalobnom
návrhu v celom rozsahu. Poukázal na krátkosť času od vykonania zmien v obsadení štatutárnych
orgánov, v nadväznosti na čo sa nové vedenie žalovaného nestihlo dôkladne oboznámiť so všetkými
skutočnosťami a tvrdeniami žalobcu a predloženými listinnými dôkazmi. Dňa 7.3.2016 bolo súdu
doručené ďalšie písomné podanie žalovaného zo dňa 4.3.2016, v obsahu ktorého žalovaný po

dôkladnom preštudovaní doručených dokumentov uvádza, že neuznáva nárok žalobcu v celom rozsahu
a svoje tvrdenia preukáže na prvom pojednávaní vo veci samej.

5. Pred otvorením prvého pojednávania dňa 11.11.2016, ako vyplýva z obsahu zápisnice podľa č.l. 215
spisu, žalovaný cestou právneho zástupcu žalovaného uviedol, že sa žalovaný primárne mieni v tejto

veci brániť námietkou nedostatku právomoci slovenského súdu na prejednanie tejto veci s ohľadom
na obsah Všeobecných podmienok, resp. Obchodných podmienok firmy PIERO s.r.o., ktoré mali byť
súčasťou zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Túto námietku mieni uplatniť žalovaný ako
prvú námietku. Podaním z 9.12.2016 žalovaný vzniesol námietku nedostatku právomoci slovenských
súdov na konanie a rozhodovanie vo veci samej. Poukázal na skutočnosť, že žalobca a žalovaný boli

obchodnými partnermi, pričom predmetom ich spolupráce bolo dodanie objednaného tovaru žalobcom
ako dodávateľom žalovanému ako odberateľovi. Objednávku tovaru vo väčšine prípadov realizoval
žalovaný prostredníctvom e-mailu. Na základe uvedenej objednávky vyhotovil žalobca Kúpnu zmluvu
a následne dodal tovar žalovanému, čo obe strany potvrdili na príslušnom dodacom liste a následne
žalobca vyhotovil faktúru. Takáto obchodná prax bola medzi stranami zaužívaná. Žalovaný poukázal

na bod 3 Kúpnej zmluvy a uviedol, že na stránke spoločnosti žalobcu D. sa Všeobecné obchodnépodmienky, na ktoré odkazuje Zmluva v označenej časti nenachádzajú, avšak na uvedenej stránke
je informácia o tom, že spoločnosť PIERO, s.r.o., je členom skupiny TART, z čoho podľa názoru
žalovaného možno vyvodiť, že by sa malo vychádzať z Obchodných podmienok spoločnosti TART,

s.r.o., Vinohradská 91, CZ - 618 00 Brno. Odkaz na webovú stránku spoločnosti TART je uvedený v
pravom dolnom rohu hlavnej webovej stránky žalobcu. Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti
TART v § 6 ods. 3 uvádzajú, že účastníci dojednali, že na riešenie prípadných sporov vyplývajúcich zo
Zmluvy je príslušný všeobecný súd miestne príslušnej Spoločnosti. Spoločnosťou v zmysle uvedeného
ustanovenia sa rozumie spoločnosť TART. Označené Všeobecné obchodné podmienky nadobudli

účinnosť 1.3.2007. Vzhľadom na tieto skutočnosti, a to najmä vzhľadom na obsah na webovej stránke
žalovaného ako člena skupiny TART možno považovať VOP spoločnosti TART za Všeobecné obchodné
podmienky žalobcu, na ktoré odkazuje aj ustanovenie Kúpnej zmluvy, a to najmä z dôvodu, že žalobca
nemánasvojejwebovejstránkezverejnenéžiadneVšeobecnéobchodnépodmienky/č.l.222/.Žalovaný
zároveň uviedol, že nedisponuje Všeobecnými obchodnými podmienkami subjektu Piero s.r.o., nikdy ich
nevidel a ani nečítal a má pochybnosti o tom, či predmetné Obchodné podmienky v čase uzatvárania

Kúpnych zmlúv vôbec existovali. Bez predloženia týchto Všeobecných obchodných podmienok má
žalovaný pochybnosti o právomoci konajúceho súdu konať a rozhodovať vo veci samej. Žalovaný
navrhol výsluch p. R.. X. L., ktorý je uvedený na každej Kúpnej zmluve ako obchodný zástupca, ktorý mal
za žalobcu podpísať predmetné Kúpne zmluvy so žalovaným. Žalovaný poukázal na Článok 7 ods. 2
Ústavy SR /Zákon č. 460/1992 Zb./, ktorý vymedzuje prednosť právne záväzných aktov Európskej únie

pred zákonmi SR. Takýmto právne záväzným aktom je aj Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady /
EÚ/ č. 1215/2012 O právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach /
Brusel I/, ktoré Nariadenie je priamo aplikovateľné. Z jeho obsahu žalovaný zdôraznil Článok 1 ods. 1,
Článok 25 ods. 1, 5 a Článok 26 ods. 1, ako aj Článok 27. S poukazom na § 9 CSP žalovaný tvrdí, že
táto vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky a podľa citovaného zákonného ustanovenia je

potrebné konanie vo veci zastaviť. Ako prílohu tohto podania predložil žalovaný Všeobecné obchodné
podmienky TART, s.r.o., so sídlom v Brne /č.l. 225/.

6. Na vznesenú procesnú obranu reagoval žalobca podaním zo 4.4.2017, v obsahu ktorého uviedol, že
Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti PIERO s.r.o. existovali v čase uzatvorenia obchodov so

žalovanýmanatietoobchodysanevzťahovaliVšeobecnéobchodnépodmienkyspoločnostiTARTs.r.o.,
a teda odvodzovanie príslušnosti súdu zo Všeobecných obchodných podmienok tretej osoby, ktorá nie
je účastníkom sporu, nie je relevantné a ani možné. Ako prílohu podania predložil Všeobecné obchodné
podmienky spoločnosti PIERO s.r.o. zo dňa 30.1.2008 /č.l. 239/.

7. Žalovaný v priebehu konania doplnil procesnú obranu tak, ako vyplýva z jeho vyjadrenia na
pojednávaní dňa 1.8.2017, kde uviedol, že žalobca dodal žalovanému výrobky, ktoré nespĺňali
štandardnú výrobnú kvalitu. Túto skutočnosť žalobcovi potvrdila certifikátom spoločnosť M. N.. Tento
certifikát potom, čo si spoločnosť M. N. od spoločnosti NOMS dala vyhotoviť opätovný certifikát inou
spoločnosťou, bol považovaný za klamlivý. O tom má svedčiť i e-mailová komunikácia, ktorú žalovaný

predložil. Následne NOMS Slovensko odstúpil od Kúpnej zmluvy dňa 3.12.2012. Medzi stranami sporu
prebehla ďalšia komunikácia a v odstúpení od Kúpnej zmluvy zo 7.6.2013 uplatnil žalovaný započítanie.
Vo vzťahu k právu žalobcu na zaplatenie ceny za zrealizovanú dodávku žalovaný na označenom
pojednávaní uviedol k faktúre s koncovým trojčíslím 325, že na dodacom liste, ktorý je k tejto faktúre
pripojený, nie je uvedené, kto prevzal tovar a na CMR liste k tejto faktúre je ako subjekt, ktorý tovar

prevzal, uvedený subjekt Otolift schodiskové výťahy, s.r.o.. Vo vzťahu ku faktúre s koncovým trojčíslím
360 nie je vôbec predložený ani dodací list, ani CMR list a ani Kúpna zmluva. Vo vzťahu ku faktúre s
koncovým trojčíslím 322 je na dodacom liste podpísaná osoba p. E., vo vzťahu ku ktorej žalovaný nevie
uviesť, o koho ide. Na dodacom liste ku faktúre s koncovým trojčíslím 325 nie je žiaden podpis. Na
dodacom liste ku faktúre s koncovým trojčíslím 326 je podpísaný p. E. a ten je podpísaný i na CMR liste

k tejto faktúre. Na faktúre s koncovým trojčíslím 328, resp. na dodacom liste k tejto faktúre je podpísaný
p. E.. Na CMR liste ku faktúre s koncovým trojčíslím 331 je uvedené, že tovar bol dodaný subjektu
ELIAS SK, s.r.o.. Na dodacom liste ku faktúre s koncovým trojčíslím 343 je podpísaný p. E. a rovnako
je tomu na dodacom liste ku faktúre s koncovým trojčíslím 344 a 350. Žalovaný uviedol, že rozporuje aj
ďalšie faktúry, tie však konkrétne neoznačuje a tak isto neoznačuje konkrétne skutkové tvrdenie, ktoré

odôvodňuje dôvody, pre ktoré tieto faktúry žalovaný rozporuje /č.l. 276/.

8. Na doplnenú procesnú obranu reagoval žalobca výhradou prednesenou na pojednávaní dňa
1.8.2017, v zmysle ktorej s poukazom na úpravu § 153 CSP navrhol, aby súd hodnotil na tomtopojednávaní žalovaným predložené listinné dôkazy a zároveň v nadväznosti na doplnenú procesnú
obranu žalovaného navrhol vypočuť ako svedka p. E..

9. Vzhľadom na námietku nedostatku právomoci súdu SR vznesenú žalovaným prvýkrát na termíne
pojednávania 11.11.2016 a doplnenú podaním žalovaného z 9.12.2016, súd primárne posudzoval
splnenie procesnej podmienky právomoci súdu SR na prejednanie a rozhodnutie v tejto veci. Žalovaný
odôvodňoval vznesenú námietku nedostatku právomoci tunajšieho súdu argumentáciou, ktorá je
citovaná vyššie a žalobca na túto argumentáciu reagoval písomným podaním zo 4.4.2017, ako prílohu

ktorého predložil Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti PIERO s.r.o. zo dňa 30.1.2008, ktoré sú
v spise na č.l. 239. Žalobca uviedol, že Všeobecné obchodné podmienky PIERO, s.r.o., ktoré predložil,
existovali v čase realizácie dodávok tovaru, cena ktorých je predmetom tohto sporu. Súd sa oboznámil s
obsahom argumentácie strán a dôkazov, ktoré vo vzťahu ku vznesenej námietke nedostatku právomoci
súduSRnaprejednaniearozhodnutietejtovecipredložili.Primárnesúduvádza,ženámietkanedostatku
právomoci nebola žalovaným vznesená pri jeho prvom úkone, nakoľko sa žalovaný pred jej vznesením

na termíne pojednávania 11.11.2016 /pred otvorením prvého pojednávania, ako vyplýva z č.l. 214/
jednak písomne na výzvu súdu k žalobe vyjadril podaním z 10.2.2016 /č.l. 175/ a tiež aj podaním
zo dňa 4.3.2016 /č.l. 184/, v ktorých podaniach uplatnený nárok v celom rozsahu neuznal a tiež sa
žalovaný zúčastnil pojednávania dňa 6.5.2016, kde prezentoval záujem komunikovať so žalobcom o
predmete sporu za účasti strán v štádiu pred otvorením prvého pojednávania. V nadväznosti na to /

ťažiskovovzhľadomnaobsahvyjadreniavovecipodľapodaniažalovanéhoz10.2.2016apodľapodania
žalovaného zo 4.3.2016/ poukazuje súd na Článok 26 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady /EÚ/ č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach, /v jeho znení platnom a účinnom od 10.1.2015 s poukazom na moment začatia
konania v tejto veci 22.1.2015 a Článok 66 Kapitola IV/, ďalej len Nariadenie Brusel I bis/, podľa ktorého:

OkremprávomocizaloženejnainýchustanoveniachtohtoNariadenia,máprávomocsúdčlenskéhoštátu
vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania len,
aby namietol absenciu právomoci alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa Článku 24. Na základe
citovaného Článku Nariadenia Brusel I bis bolo primárne potrebné vychádzať zo záveru o splnení
podmienky právomoci súdu SR na prejednanie a rozhodnutie tejto veci. Uvedená úprava nekladie na

obsah a ani na rozsah vyjadrenia sa žalovaného pri jeho „zúčastnení sa konania“ žiadne konkrétne
náležitosti, na základe čoho už i samotné vyjadrenie sa žalovaného vo veci jeho podaním z 10.12.2016 a
jeho podaním zo dňa 4.3.2016, ktorým reagoval na výzvu súdu na vyjadrenie sa k žalobe vo všeobecnej
rovine tak, že neuznáva žalovanú pohľadávku, hodnotí súd ako „zúčastnenie sa konania žalovaným“
v zmysle Článku 26 Nariadenia Brusel I bis. Tým je založená právomoc súdu SR na prejednanie

a rozhodnutie tejto veci. Naviac je námietka nedostatku právomoci súdu SR vznesená žalovaným
nedôvodná i v rovine vecnej, a to na základe nasledovných argumentov: V Kúpnych zmluvách, ktoré sa
vzťahujú k právnemu vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, tak ako sú súčasťou spisu na č.l. 28, 32,
49, 57, 73, 97, 99, 106, 110 sa zmluvné strany dohodli v poznámke č. 3, že ich práva a povinnosti sa
budú riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a VOP firmy PIERO s.r.o., ktoré sú ako

príloha č. 1 neoddeliteľnou súčasťou uzavretej Kúpnej zmluvy. Tieto podmienky sú uvedené na D..B..H..
Kupujúci svojím podpisom potvrdzuje, že si VOP prečítal a s ich obsahom súhlasí. VOP PIERO s.r.o.
podľač.l.239,takakobolipredloženéžalobcom,neobsahujúdohoduovoľbemedzinárodnejpríslušnosti
- právomoci, ale upravujú výlučne len vzájomné práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho, tak
ako vyplývajú z kúpy tovaru. Strany sa v Kúpnych zmluvách dohodli na platnosti VOP PIERO s.r.o., a

preto nemožno súhlasiť so žalovaným, že by bolo potrebné vychádzať zo Všeobecných obchodných
podmienok inej spoločnosti, a to konkrétne TART s.r.o., pretože znenie týchto Všeobecných obchodných
podmienok tretieho subjektu, ktoré obsahuje doložku o voľbe právomoci, nebolo predmetom dohody
zmluvných strán /strán tohto sporu/, ktorá musí byť vyjadrená zjavne a jednoznačne tak, aby mohla
zakladať právomoc súdu v súlade s Článkom 25 Nariadenia Brusel I bis /rovnaké závery vyplývajú aj

z rozsudku Súdneho dvora vo veci sp.zn. C-222/15 podľa bodu 36 a 37 odôvodnenia, ktorý rozsudok
je zo 7.7.2016, ako aj z rozsudku Súdneho dvora vo veci sp.zn. C-322/14 podľa bodu 29 odôvodnenia,
ktorý rozsudok je z 21.5.2015/. Nakoľko predmetom tohto konania je žalobcom uplatnené právo na
zaplatenie kúpnej ceny za dodávky tovaru z Českej republiky na územie SR, čo bolo medzi stranami
nesporné a nakoľko absentuje dohoda zmluvných strán o voľbe právomoci, je právomoc slovenského

súdu založená podľa Článku 4 ods. 1 Nariadenia Brusel I bis. Pre úplnosť v tejto časti poukazuje súd
na Článok 1 Všeobecných obchodných podmienok TART s.r.o. /č.l. 230/, v ktorom je uvedené, že tieto
Všeobecné obchodné podmienky možno aplikovať na záväzkové vzťahy medzi spoločnosťou TARTs.r.o. a kupujúcimi, čo je odlišný záväzkovo-právny vzťah z hľadiska vymedzenia jeho subjektov ako
právny vzťah, nároky z ktorého žalobca činil predmetom tohto konania.

10. Po vyhodnotení nedôvodnosti vznesenej námietky nedostatku právomoci súdu SR zaoberal sa
súd otázkou ustálenia rozhodného práva na právne posúdenie tejto veci. V tejto časti zohľadnil súd
relevantnú skutkovú okolnosť preukázanej absencie osobitnej dohody o voľbe rozhodného práva, ktorá
by jednoznačne a zrozumiteľne svojím obsahom korešpondovala dohode zmluvných strán svedčiacej o
voľbe konkrétneho právneho poriadku - rozhodného práva. Dojednanie uvedené v bode 3 predložených

Kúpnych zmlúv v spojení s ostatným preukázaným obsahom zmluvného vzťahu medzi stranami vrátane
Všeobecných obchodných podmienok žalobcu nie je súdom hodnotené ako dohoda o konkrétnom
rozhodnom práve. V nadväznosti na to pri zohľadnení nespornej skutkovej okolnosti realizácie dodávok
tovaru žalobcom ako predávajúcim žalovanému ako kupujúcemu z územia Českej republiky na územie
Slovenskej republiky - do miesta dodania tovaru na území SR a s poukazom na Článok 4 bod 1. písm.
a/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ č. 593/2008 zo 17.6.2008 o rozhodnom práve pre

zmluvné záväzky - Nariadenie Rím I súd konštatuje, že na právne posúdenie tejto veci bolo potrebné
aplikovať právny poriadok ČR. Uvedený záver dopadá na otázku hmotného práva, pričom vo vzťahu
k procesným podmienkam a konaniu ako takému je nevyhnutné vychádzať z právnej úpravy SR ako
z práva lex fori.

11. Podľa Článku 8 Zákona č. 160/2015 Z.z. /Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP/: Strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

12. Podľa § 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade

s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

13. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

14. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP: Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

15. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 154 CSP: Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

17. Podľa § 409 ods. 1,2 Obchodního zákoníka /Zákon č. 513/1991 Sb. V znení platnom a účinnom do
31.12.2014/ : Kupní smlouvou se prodávající zavazuje dodat kupujícímu movitou věc (zboží) určenou

jednotlivě nebo co do množství a druhu a převést na něho vlastnické právo k této věci a kupující se
zavazuje zaplatit kupní cenu.
Ve smlouvě musí být kupní cena dohodnuta nebo musí v ní být alespoň stanoven způsob jejího
dodatečného určení, ledaže z jednání o uzavření smlouvy vyplývá vůle stran ji uzavřít i bez určení kupní
ceny. V tomto případě je kupující povinen zaplatit kupní cenu stanovenou podle § 448.

18. Podľa § 411 Obchodního zákoníka: Prodávající je povinen kupujícímu dodat zboží, předat doklady,
které se ke zboží vztahují, a umožnit kupujícímu nabýt vlastnického práva ke zboží v souladu se
smlouvou a tímto zákonem.19.Podľa § 412 ods. 1 veta prvá, ods. 3 Obchodního zákoníka: Není-li prodávající povinen podle smlouvy
dodat zboží v určitém místě, uskutečňuje se dodání zboží jeho předáním prvnímu dopravci k přepravě

pro kupujícího, jestliže smlouva stanoví odeslání zboží prodávajícím.
V případech, na které se nevztahují odstavce 1 a 2, splní prodávající povinnost dodat zboží tím, že
umožní kupujícímu nakládat se zbožím v místě, kde má prodávající své sídlo nebo místo podnikání,
popřípadě bydliště nebo organizační složku, jestliže prodávající její místo včas kupujícímu oznámí.

20. Podľa § 369 ods. 1 Obchodního zákoníka: Je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku
nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky
úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského. Věřitel má vedle úroků
z prodlení nárok na úhradu minimální výše nákladů spojených s uplatněním své pohledávky v rozsahu
a za podmínek stanovených nařízením vlády.

21.Podľa § 1 Nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb., ktorým sa stanovuje výška úroku z omeškania a
poplatku z omeškania podľa Občianského zákoníka /v pomeroch prejednávanej veci relevantné znenie
právnej úpravy s poukazom na § 19 ods. 1 Nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. a vzhľadom na vznik
omeškaniasažalovanéhosúhradamikúpnychcien,ktorébolizákladomuplatnenéhoúrokuzomeškania
v sadzbe 8,75 % ročne/: Výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou

národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž
došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodů.

22. Medzi stranami v tomto konaní boli nesporné nasledovné skutkové okolnosti: Existencia právneho
vzťahu, v rámci ktorého žalobca ako predávajúci dodával žalovanému ako kupujúcemu opakovane, na

základe dlhší čas takto medzi nimi trvajúceho obchodno-právneho vzťahu tovar, pričom išlo o dodávky
tovaru z územia Českej republiky na územie Slovenskej republiky, kde sa nachádzalo miesto dodania.
Cenu takto zrealizovaných dodávok žalobca žalovanému vždy vyúčtoval faktúrou, pričom v konaní
nebolo sporné, že sa tieto faktúry dostali do dispozičnej sféry žalovaného. Z uvedených medzi stranami
nesporných skutkových okolností, u ktorých zároveň nebol dôvod pochybovať o ich pravdivosti, súd ako

zo základu vychádzal s poukazom na úpravu § 186 ods. 2 veta prvá CSP.

23. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil realizáciu dodávok tovaru pre žalovaného v rozsahu žalovanej
pohľadávky, bolo obsahom jeho dôkaznej povinnosti toto tvrdenie preukázať. Na preukázanie tohto
tvrdenia žalobca predložil súbor listinných dôkazov, ktoré boli jednak prílohou podania žaloby /Kúpne

zmluvy, faktúry, dodacie listy, ponuky, potvrdenia objednávok, medzinárodné nákladné listy - CMR listy/,
tak ako sú súčasťou spisu na č.l. 14 až 110 a tiež tak, ako boli súčasťou príloh podania žalobcu zo dňa
10.8.2017 /č.l. 300 až 311/. Zároveň žalobca navrhol ako svedka vo veci vypočuť p. V. E.. Z obsahu
svedeckej výpovede svedka p. V.I. E. na pojednávaní dňa 29.9.2017 mal súd preukázané, potom ako
mu dal k nahliadnutiu CMR listy predložené žalobcom ku faktúram s koncovým trojčíslím 322, 326, 328,

343a 344 ako aj CMR listy na č.l. 287, 293 a 297, že na týchto listinných dôkazoch sa nachádza podpis
označeného svedka. Na iných dokladoch, ktoré svedkovi boli dané k nahliadnutiu, podľa vyjadrenia
svedka jeho podpis nie je. Súd pri výsluchu svedka postupoval v súlade s vymedzením tohto dôkazného
návrhu žalobcom, ktorý vykonanie toho dôkazu navrhol a v nadväznosti na vyjadrenie sa právneho
zástupcu žalobcu predkladal svedkovi k nahliadnutiu len listinné dôkazy v rozsahu tých, ktoré sa týkali

tých faktúr, ktoré žalovaný výslovne a s konkrétnymi námietkami namietal. Žalovaný nevyužil procesný
priestor pri vykonávaní tohto dôkazu tak, že by svedkovi kládol otázky viažuce sa i iným konkrétnym
listinným dôkazom, ktoré v konaní produkoval žalobca. Svedok uviedol, že v minulosti pre žalovaného
vozil tovar z Kroměříža do Žiliny, uviedol, že sa jednalo o nejaké kartóny a tieto prepravy realizoval
v roku 2012 alebo v roku 2013. Na dodacích listoch, ktoré svedkovi boli dané k nahliadnutiu, podpis

svedka nie je, pričom svedok uviedol, že dodacie listy nepodpisoval. Následne vo svojej svedeckej
výpovedi toto vyjadrenie upresnil tak, že pri dodávkach medzi žalobcom a žalovaným prišiel do styku
aj s dodacími listami, ktoré boli pripojené k CMR listom a podpisoval aj dodacie listy. Jeden dodací list
zostal aj s CMR listom u PIERA a jeden CMR list a dodací list zostával u subjektu, ktorému bol tovar
dovezený. Ešte jedno vyhotovenie dodacieho listu a CMR listu odosielal svedok do 3Packu s faktúrou.

Súd všetky žalobcom označené dôkazy v tejto veci vykonal a následne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1,
2 CSP a Článku 15 ods. 1, 2 CSP. Pri tomto hodnotení prihliadol súd i na obsah tvrdení uvádzaných
žalovaným v jeho procesnej obrane v rozsahu, kedy žalovaný namietal splnenie zmluvnej povinnosti
žalobcudodaťtovarjednakvovzťahukukonkrétnymfaktúram,takakojecitovanévyššieatiežvovzťahuku všetkým žalovaným faktúram, resp. vo vzťahu k cene vyúčtovanej týmito faktúrami všeobecne, bez
konkretizácie tohto prostriedku procesnej obrany - skutkového tvrdenia, ako vyplýva z č.l. 276. Rovnako
zobral súd v tejto časti do úvahy výsledky vykonaného dokazovania, v rámci ktorého žalovaný k časti

svojej procesnej obrany o vadách dodávok predložil listinný dôkaz - odstúpenie žalovaného od Kúpnej
zmluvy vypracované právnym zástupcom žalovaného zo 7.6.2013 spolu s prílohou č. 2, tak ako je táto v
spisenač.l.271avobsahuktoréhoprávnehoúkonuodstúpenia,atovjehoposlednomodsekužalovaný
prejavuje vôľu realizovať započítanie jednostranným právnym úkonom žalovaného, a to započítanie
ním tvrdenej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho nároku žalovaného voči

žalobcovi na vrátenie kúpnej ceny v celkovej výške 50.827,87 EUR podľa prílohy č. 1 /č.l. 270/, ktorá
suma zodpovedá už zaplatenej kúpnej cene za tovar, ktorý mal vady, voči pohľadávke žalobcu na
zaplateniekúpnejcenyzazrealizovanédodávkytovaruvyúčtovanéfaktúramipodľaprílohyč.2/vprílohe
č. 2 sa nachádzajú všetky žalované faktúry, okrem faktúr s koncovým trojčíslím 360, 370 a 369/. Z
uvedeného listinného dôkazu, ktorý v konaní produkoval sám žalovaný, čo súd zdôrazňuje vyplýva,
že vo vzťahu k dodávkam, cena ktorých bola vyúčtovaná faktúrami podľa prílohy č. 2 k odstúpeniu zo

dňa 7.6.2013, sám žalovaný potvrdil splnenie zmluvnej povinnosti žalobcu ako predávajúceho dodať
objednaný tovar a vo väzbe na to spochybňovanie realizácie dodávky tovaru v rozsahu fakturácie podľa
prílohy č. 2 na č.l. 271 žalovaným v pomeroch tohto sporového konania hodnotí súd ako účelové
a v nadväznosti na to obranu žalovaného v tejto časti ako nedôvodnú. K tomuto záveru podporne
pristupuje i obsah svedeckej výpovede svedka p. V. E., ktorú súd hodnotí ako vierohodnú s ohľadom

na zákonné poučenie dané svedkovi. Svedok jednoznačne potvrdil podpis CMR listov jeho osobou,
tak ako je konštatované vyššie. Skutočnosť, že svedok nepotvrdil svoje podpisy na dodacích listoch,
ktoré mu boli dané k nahliadnutiu a na CMR liste ku faktúre s koncovým trojčíslím 350, nie je sama
o sebe vzhľadom na práve vyššie uvedený záver súdu o preukázaní dodania tovaru, cena ktorého
je predmetom fakturácie podľa faktúr uvedených v prílohe č. 2 k odstúpeniu žalovaného od Zmluvy

zo 7.6.2013 /č.l. 271/ skutočnosťou, ktorá by závery súdu o preukázaní splnenia zmluvnej povinnosti
žalobcu ako predávajúceho dodať žalovanému objednaný tovar podľa faktúr, ktoré sú uvedené v prílohe
č. 2 k odstúpeniu žalovaného od Zmluvy zo 7.6.2013, relevantne spochybnila alebo dokonca vyvrátila.
Naviac súd poukazuje na povahu žalobcom produkovaných listinných dôkazov - CMR listov, v zmysle
úpravy podľa Článku 9 ods. 1 Dohovoru CMR, v zmysle ktorej úpravy je medzinárodný nákladný list

CMR predovšetkým dokladom, a teda i dôkazom o uzatvorení prepravnej zmluvy a o jej obsahu a tiež
plní funkciu dokladu o prevzatí tovaru s tým, že ak neobsahuje výhrady podľa Článku 9 ods. 2 Dohovoru
CMR,potvrdzujepočetkusov,značkyačíslatovaru.Mátiežinformačnývýznam,nakoľkopopisujenajmä
tovar samotný, osobu odosielateľa a príjemcu, množstvo, váhu prípadne iné skutočnosti. Taktiež závery
súdu o preukázaní splnenia zmluvnej povinnosti žalobcu ako predávajúceho dodať tovar nevyvracia

ani skutočnosť označenia konečného odberateľa, ktorému bol tovar dodaný, ako vyplýva napríklad z
listinného dôkazu na č.l. 15 alebo na č.l. 95. Vo vzťahu ku faktúram s koncovým trojčíslím 369 a 370,
ktoré neboli uvedené v prílohe č. 2 k odstúpeniu žalovaného od Zmluvy zo dňa 7.6.2013, súd poukazuje
na obsah obrany žalovaného, ktorý osobitne a prostredníctvom uvádzania konkrétnych skutkových
tvrdení, a teda v súlade s úpravou § 151 ods. 1, 2 CSP v spojení s úpravou § 470 ods. 1, 2 CSP

výslovne a najmä konkrétne tieto nespochybňoval, uvádzal vo vzťahu k nim len všeobecný argument
ich nedôvodnosti a zároveň tak ako je konštatované vyššie nevyužil procesný priestor pri vykonávaní
dôkazu výsluchom svedka p. E. tak, že by svedkovi kládol otázky viažuce sa práve k týmto faktúram a k
nim produkovaným listinným dôkazom zo strany žalobcu /najmä k CMR listom/. Na základe toho súd po
vyhodnotenídôkaznejsituácievovzťahuktýmtododávkamskonštatovalpreukázaniesplneniazmluvnej

povinnosti žalobcu dodať objednaný tovar žalovanému i v tejto časti. Rovnako osobitne vo vzťahu k
cene plnenia vyúčtovanej faktúrou s koncovým trojčíslím 360, ktorá sa taktiež v prílohe č. 2 k odstúpeniu
žalovaného zo dňa 7.6.2013 neuvádza, súd v skutkovej rovine zdôrazňuje, že touto faktúrou bolo
vyúčtované s realizáciou dodávky súvisiace plnenie, čo vyplýva z jeho špecifikácie podľa textu faktúry, a
teda obrana žalovaného, ktorý namietal nesplnenie povinnosti žalobcu dodať tovar nepreukázaním či už

CMR listu alebo dodacieho listu, vo vzťahu k tomuto plneniu neobstojí a iná obrana osobitne k tejto časti
žalovanej pohľadávky zo strany žalovaného uvádzaná a najmä konkretizovaná nebola. Vychádzajúc z
týchto záverov súd žalobcovi priznal právo na zaplatenie žalovanej pohľadávky ako právo na zaplatenie
kúpnej ceny po skonštatovaní preukázania splnenia zmluvnej povinnosti žalobcu dodať žalovanému
objednaný tovar. Pre úplnosť odôvodnenia súd dodáva, že procesnú obranu žalovaného, v rámci ktorej

tento namietal na pojednávaní dňa 1.8.2017, teda potom ako vzhľadom na obsah predvolania na
toto pojednávanie nastali účinky sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 CSP vady plnenia -
dodávok, súd ťažiskovo, vzhľadom na skutočnosť momentu, kedy žalovaný túto obranu vzniesol a tiež
vzhľadom na to, že si táto obrana vyžiadala odročenie pojednávania /v záujme zachovania rovnostistrán, kedy žalovaný v nadväznosti na takto doplnenú procesnú obranu žalovaného navrhol vykonať
dôkaz výsluchom svedka p. E. a tak isto žiadal priestor na oboznámenie sa s listinnými dôkazmi/, s
poukazom na § 153 ods. 2 CSP, do úvahy nevzal a neprihliadal na ňu. Na tomto mieste súd zdôrazňuje,

že vo väzbe na vyššie uvedené závery o prvom úkone žalovaného, v rámci ktorého tento ešte pred
vznesenímsvojejnámietkynedostatkuprávomocisúduSRnaprejednaniearozhodnutietejtoveci,učinil
síce všeobecné, avšak vecné vyjadrenie k predmetu sporu už svojím podaním z 10.2.2016 /č.l. 175/,
nebolomožnékonštatovať,žebyžalovanýuplatnilobranuvadnéhoplneniažalobcuvčas.Naviacobranu
žalovaného, v rámci ktorej namietal vady plnenia a skutočnosť realizácie právneho úkonu žalovaného

- odstúpenia od Kúpnej zmluvy a následného zápočtu jednostranným právnym úkonom žalovaného,
ako vyplýva z obsahu písomného vyhotovenia odstúpenia žalovaného zo 7.6.2013 /č.l. 269/, nehodnotí
súd ani vo vecnej rovine ako dôvodnú. Primárne súd v tejto časti uvádza, že z preukázaného obsahu
zmluvnéhovzťahumedzižalobcomažalovanýmvyplývazáveronepreukázaníkonkrétnych-žalovaným
na základe dohody medzi žalobcom a žalovaným vymienených vlastností dodávaného tovaru, ktoré
vlastnosti v zmysle obrany žalovaného dodaný tovar nemal spĺňať. Taktiež nebolo zo strany žalovaného,

ktorého v tomto smere ťažilo dôkazné bremeno preukázané, že by sa vady tovaru označené žalovaným
týkali práve tovaru, ktorý bol predmetom dodávok, cena ktorých je predmetom tohto konania. Túto
skutočnosť žalovaný spoľahlivo nepreukázal vo vzťahu ku faktúram s koncovým trojčíslím 369 a 370,
ktoré nie sú uvedené v prílohe č. 2 odstúpenia žalovaného na č.l. 271 a dokonca toto svoje vlastné
tvrdenie obsahom prílohy č. 2 k odstúpeniu zo 7.3.2013 vyvrátil vo vzťahu ku všetkým dodávkam, cena

ktorých bola vyúčtovaná faktúrami podľa prílohy č. 2 k označenému odstúpeniu žalovaného. Pokiaľ by
práve tieto dodávky boli vadné, nebolo by na mieste voči pohľadávke žalobcu z titulu jeho práva na
zaplatenie ceny za tieto dodávky započítavať zo strany žalovaného jednostranným právnym úkonom
žalovanýmtvrdenúpohľadávkuvočižalobcoviztitulubezdôvodnéhoobohateniavsume50.827,87EUR,
ako vyplýva z obsahu odstúpenia zo 7.3.2013 v časti posledného odseku. Samotnú skutkovú dôvodnosť

odstúpenia žalovaného, a to či už odstúpenia podľa listu žalovaného z 3.12.2012 alebo podľa jeho
listu vypracovaného cestou právneho zástupcu žalovaného zo 7.3.2013, v konaní preukázaná nebola
a naviac by za predpokladu skutkovej dôvodnosti odstúpenia zo 7.3.2013, čo v konaní preukázané
nebolo, nastali účinky zániku právneho vzťahu medzi stranami ex nunc /teda s účinkami od doručenia
odstúpenia žalobcovi/, s odkazom na úpravu podľa § 349 ods. 1 Obchodního zákoníka. Vzhľadom na

skutočnosť, že predmetné dodávky boli zrealizované pred účinkami takéhoto odstúpenia od Zmluvy /
učineného listom žalovaného zo 7.3.2013/, nemalo by toto odstúpenie od Zmluvy žiaden právny vplyv na
existenciuprávažalobcunazaplateniekúpnejcenyriadnerealizovanýchdodávoktovaruuskutočnených
do momentu účinkov odstúpenia. Uvedené však súd dodáva len podporne pri primárnom zdôraznení
nepreukázania samotnej skutkovej dôvodnosti odstúpenia žalovaného od Zmluvy, a to či už jeho listom

z 3.12.2012 alebo listom zo 7.3.2013.

24. Právo na zaplatenie ceny zrealizovaných dodávok je právom na zaplatenie peňažnej pohľadávky
žalobcu voči žalovanému, so splnením ktorého je žalovaný v omeškaní. V konaní nebola žiadnou
zo strán tvrdená a ani preukázaná dohoda o sadzbe úroku z omeškania, v nadväznosti na čo súd

pri zohľadnení záveru o potrebe právneho posúdenia tejto veci podľa právneho poriadku ČR priznal
žalobcovi úrok z omeškania v sadzbe, ktorá vyplýva z úpravy podľa § 369 ods. 1 Obchodního zákoníka
a § 1 Nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb., teda v zákonnej sadzbe. Úrok bol priznaný vždy odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr, vo vzťahu ku ktorým nebolo sporné, že sa dostali do
dispozičnej sféry žalovaného, tak ako vyplýva z výroku tohto rozsudku a vo zvyšku, teda v rozdiele

žalobcom uplatnenej sadzby úroku z omeškania oproti sadzbe úroku z omeškania vyplývajúcej zo
zákona, rozhodol súd o zamietnutí žaloby.

25. Podľa Článku 4 ods. 1, 2, CSP: Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

26. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Žaloba bola zamietnutá, avšak rozsah zamietnutia žaloby zodpovedá časti len celkom nepatrnej, v
nadväznosti na čo súd na základe analogickej aplikácie úpravy § 255 ods. 1 CSP v spojení s Článkom 4
CSP priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O konkrétnej

výške náhrady trov konania rozhodne súd 1. Inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia
rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľnérozhodnutie,oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona
(zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).