Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. december 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/82/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216204188
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8216204188.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobkyne I. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. C., W. XX, zastúpenej JUDr. Vierou Mulikovou, advokátkou, so sídlom v Bardejove, M.V.
Miškovského 3, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25,
zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16,
o určenie neplatnosti zmlúv s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov zo dňa 17.1.2018 č. k. 7Csp/28/2016 - 98 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch III. a IV..

Priznáva žalobkyni voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že rozhodcovská zmluva zo dňa X.X.XXXX je
neplatná, že neplatnou je dohoda o poskytnutí služieb zo dňa XX.X.XXXX a že úver zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu zo dňa XX.X.XXXX je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyni
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie predovšetkým zdôraznil tú okolnosť, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na

žiadanom určení v zmysle predpokladov § 137 písm. c/ CSP. Žalobkyňa - spotrebiteľ, ktorej postavenie
ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra
súdov európskych spoločenstiev, aj domáca právna úprava potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je
skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy
týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Postavenie žalobkyne sa stane istejšie a nebude vystavená
sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie zistil,
že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu z

XX.X.XXXX, ktorú vyhodnotil v zmysle predpokladov zákona č. 129/2010 Z. z.. Ustálil, že poskytnutý
úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, keďže v zmluve chýbajú, resp. sú nesprávne
uvedené údaje podľa § 9 ods. 2 písm. k/ a j/ citovaného zákona. Pokiaľ ide o Dohodu o poskytnutí
služieb, predmetom tejto dohody je aj odklad splatnosti splátok, ktorý spočíva v možnosti zákazníka
odložiť si splatnosť troch akýchkoľvek splátok podľa zmluvy a zákazník sa zaväzuje platiť mesačne
odplatu vo výške 2,53 % zo sumy schváleného úveru. Aj v tejto súvislosti zistil, že ide o formulárovú,
vopred pripravenú zmluvu, ktorú spotrebiteľ, ak má záujem získať úver, musí akceptovať. Môže dôjsť

k tomu, že sa zaviaže zaplatiť za službu, ktorú nedostal, o ktorú prípadne ani záujem nemá, čo
spôsobuje v tejto časti jeho zjavne nevýhodné postavenie. Takéto zmluvné podmienky sú neprimerané
v neprospech spotrebiteľa, a teda neplatné. Navyše žalovaný zaplatenú službu podmieňuje splnením
ďalších podmienok. Navyše nemožno opomenúť, že službu, za ktorú si žalovaný účtoval podľa dohodyodplatu, od začiatku nebolo možné žalobkyni poskytnúť. Pre jej invaliditu, ktorá tu bola už v čase
podpisu zmluvy, nemohol jej byť povolený odklad splátok. Je nesporné, že o tejto skutočnosti nebola
náležite poučená a nebola daná ani jej vôľa potrebná na vznik právneho úkonu. Pristúpenie na dohodu

o poskytnutí služieb za situácie, že od počiatku podmienky pre jej poskytnutie nespĺňala by bolo pre
žalobkyňu bez právneho významu. Súd prvej inštancie napokon s tým spojenú rozhodcovskú zmluvu
taktiež vyhodnotil ako absolútne neplatnú, keďže táto zmluvná podmienka je neprijateľná. O trovách
konania strán rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol zmeniť rozsudok vo výroku III. a
IV. tak, aby žalobu v tejto časti zamietol a aby žalovanému bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu
zodpovedajúcom pomeru úspechu v konaní. Žalovaný uvádza, že podľa súdu prvej inštancie úver zo
zmluvy je bezúročný a bez poplatkov, keďže zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok. Žalovaný tvrdí,
že tieto závery sú nesprávne a založené na nesprávnom výklade zákonného ustanovenia § 9 ods. 2
písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z.. Závery, ktoré prijal súd prvej inštancie vo vzťahu k tomuto zákonnému

ustanoveniu sú podľa názoru žalovaného založené na doslovnom výklade uvedeného zákonného
ustanovenia. Takýto postup pri interpretácii zákona nepostačuje a je nesprávny. Tvrdí, že jazykový
doslovný výklad právnej normy podávanej súdom odporuje v prvom rade systematickému výkladu.
Ak by zmluva mala obsahovať rozpísanie splátky, potom nejestvuje žiaden zmysle práva spotrebiteľa
požadovať amortizačnú tabuľku podľa § 9 ods. 5 zákona, keď dané údaje by už mal obsiahnuté priamo

v zmluve. To len potvrdzuje skutočnosť o tom, že záver založený na jazykovom výklade popiera význam
§ 9 ods. 5. Účelom právnej úpravy uvádzania splátky v spotrebiteľskej úverovej zmluve je to, aby bol
spotrebiteľinformovanýosvojejpovinnosti.Akbyzákonodarcasledoval,žezmluvamáobsahovaťrozpis
splátky na časť istina, úrok a vo vzťahu ku každej zložke by bolo nutné uvádzať termín splatnosti, či
počet splátok, potom zákonná úprava práva spotrebiteľa žiadať si amortizačnú tabuľku by nemala žiaden

význam. Pri možnom konflikte dvoch alebo viacerých výkladových metód treba vychádzať z takého
prístupu, ktorý umožňuje obidve metódy rešpektovať. Z pohľadu jazykového výkladu je to potom taký
prístup, ktorý žiadne členenie splátky nepožaduje. Otázka eurokonformného výkladu vnútroštátneho
práva v súvislosti so zákonom č. 129/2010 Z. z. bola donedávna posudzovaná rôzne a dospela až do
stavunegovaniazáverovrozhodnutiaSúdnehodvoraEÚvoveciC-42/15.Tútopraxjednoznačnestopol

Najvyšší súd SR v uznesení 3Cdo/146/2017. Súd prvej inštancie tak pri rozhodovaní pochybil, pretože
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam i právnym záverom o neuvedení náležitostí o výške, počte
a termínoch splátok, či o termíne konečnej splatnosti. Nerešpektoval závery SD EÚ, pretože v zmysle
nich ani jedna z týchto náležitostí nemôže spôsobiť bezúročnosť úveru. Rozsah záväzku spotrebiteľa
definujú iné ukazovatele, a to celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť RPMN a výška úveru. V

zmysle týchto dôvodov navrhol žalovaný podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalobkyňa navrhla rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. Zároveň si uplatnila
náhradutrovodvolaciehokonania.Súdprvejinštanciebezúročnosťabezpoplatkovosťúveruvidelnielen
v absencii náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., ale aj v nesprávnom

uvedení RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí žalobkyňa podľa zmluvy zaplatiť. Zdôrazňuje, že v zmluve
o úvere sú uvádzané dva údaje o RPMN, čo samo o sebe nezodpovedá zákonnej úprave a pôsobí
zmätočne. Neplatné dojednanie RPMN spôsobuje absenciu tejto povinnej náležitosti zmluvy o úvere.

5.Odvolacísúdpreskúmalrozsudokvnapadnutomrozsahu,atedavovýrokochIII.aIVspoluskonaním,

ktoréjehovydaniupredchádzalovzmyslepredpokladov§379 anasl.zákonač.160/2015Z.z.Civilného
sporového priadku (ďalej len CSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného opodstatnené nie je.

6. Jedným z odvolacích dôvodov žalovaného je, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva v napadnutom

rozsahu na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho však interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/7/2010).

7. Nemali by byť pochybnosti o tom, že predmetná vec sa týka sporu zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. a súd prvej inštancie dôvodne skúmal, či predmetná zmluvaje zložená z individuálne vyjednaných zmluvných podmienok. V konaní neboli zistené prekážky na
vykonanie súdnej kontroly zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a súd prvej
inštancie správne podrobil súdnej kontrole zmluvné ustanovenia tak podľa všeobecných ustanovení

Občianskeho zákonníka, ako aj podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch.

9. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 9 ods. 2 presne definuje, aké obligatórne obsahové
náležitosti musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pričom tieto musia byť vymedzené
dostatočne jasne, zrozumiteľne a jednoznačne tak, aby nebola žiadna pochybnosť o tom, o ktorú

obsahovú náležitosť zmluvy o úvere má ísť. Konkrétne v § 9 ods. 2 písm. k) uvádza, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Primárnemu účelu právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 9 ods. písm. k) predmetného zákona však
zodpovedá len taký výklad, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny
splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom
dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto

nemôže učiniť zadosť zmluva uvádzajúca uvedenie celkovej výšky mesačnej splátky, neobsahujúca
aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky, čo je napriek odchylnosti
takejtoúpravyspotrebiteľskýchúverovodúpravyúverovvšeobecneprávedôkazomzvýšenejpozornosti
venovanej ochrane spotrebiteľa.

10. Pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovať splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie, ako aj
otázka, kedy sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že Smernica
Rady 93/13/EHS zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika
pri implementácii smernice do Zákona o spotrebiteľských úveroch povinnosť tzv. úplnej harmonizácie

porušila. To, že Súdny dvor Európskej únie vo veci C-42/2015 potvrdil, že smernica sa má vykladať tak,
že členské štáty nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa
odchyľujú od ustanovení tejto smernice je bezvýznamné, pretože v tomto konkrétnom prípade išlo o
vnútroštátne právo nad rámec smernice, ak vo svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve
o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak by

slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica, ktorá navyše obsahuje požiadavku
tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica. Avšak
slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov
a iných poplatkov“.

11. V takomto prípade dochádza ku kolízii obsahového znenia Zákona o spotrebiteľských úveroch
a Smernice Rady 93/13/EHS, ktoré má za následok sprísnenú požiadavku slovenského zákonodarcu
na uvedenie členenia splátok spotrebiteľa v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to konkrétne na istinu,
úroky a poplatky. Priama aplikácia ustanovení smernice však prichádza do úvahy len subsidiárne ako
ultima ratio vtedy, ak eurokonformný výklad problematického vnútroštátneho ustanovenia nie je možný.

Priama aplikácia ustanovenia smernice však nesmie mať za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo
právnickej osobe, to znamená, že smernica nikdy nemôže mať horizontálny ani obrátený vertikálny
priamy účinok. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň dodáva, že ak by vykladal vnútroštátne právo
eurokonformne, pridržiaval sa obsahového znenia smernice a od dodávateľa nevyžadoval členenie
splátky na istinu, úroky a poplatky, upustil by tak od zákonnej požiadavky, čo by malo za následok

výkladvnútroštátnehoprávacontralegemaprekročenielimitovuplatnenianepriamehoúčinkusmernice,
pričom takýto postup je neprípustný.

12. V neposlednom rade je potrebné si uvedomiť, že Súdny dvor Európskej únie vykladá jedine a
výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho.

V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor Európskej únie aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad
Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu Zákona o spotrebiteľských
úveroch.

13. Absenciu obligatórnych obsahových náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere postihuje

zákonodarca sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o
spotrebiteľských úveroch, na čo správnym spôsobom poukázal aj súd prvej inštancie. S poukazom na
všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch III. a v súvisiacom výroku o trovách
konania (IV.) potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP.14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP.
Žalobkyňa bola úspešná v odvolacom konaní, preto jej vo vzťahu k žalovanému patrí nárok na náhradu

trov tohto štádia konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).