Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Galanta

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Rastislav Jakubovič

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoNeplatnosť právnych úkonov

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15Csp/20/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316213128
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316213128.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci žalobcu:
O. X., B.. X.X.XXXX, X. V. XXXX/XX, XXX XX Š., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Bratislava, Kubániho č. 16, o určenie neprijateľných
podmienok, o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
8500116643 uzatvorená medzi žalovaným a žalobcom ako dlžníkom dňa 27.5.2015 je neplatná.

II. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
8500116635 uzatvorená medzi žalovaným a žalobcom ako dlžníkom dňa 27.5.2015 je neplatná.

III. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
8500083400 uzatvorená medzi žalovaným a žalobcom ako dlžníkom dňa 6.10.2014 je neplatná.

IV. Súd určuje, že Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva č. 8500116643 uzatvorená
medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom dňa 27.5.2015 je neplatná.

V. Súd určuje, že Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva č. 8500116635 uzatvorená
medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom dňa 27.5.2015 je neplatná.

VI. Súd určuje, že Rozhodcovská zmluva č. 8500083400 uzatvorená medzi
žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom dňa 6.10.2014 je neplatná.

VII. Súd určuje, že Spotrebiteľské úvery poskytnuté žalovaným ako veriteľom
žalobcovi ako dlžníkovi na základe zmlúv o revolvingovom úvere č. 8500116643 zo dňa 27.5.2015, č.
8500116635 zo dňa 27.5.2015 a č. 8500083400 zo dňa 6.10.2014 sú poskytnuté bez úrokov a poplatkov.

VIII. V zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

IX. Súd žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa cestou svojho právneho zástupcu žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa
13.7.2016 domáhal, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500116643
zo dňa 27.5.2015, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500116643 zo
dňa 27.5.2015; Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500116635 zo dňa 27.5.2015,

ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500116635 zo dňa 27.5.2015;
Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500083400 zo dňa 6.10.2014, ktorá tvorí
neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500083400 zo dňa 27.5.2015; Ustanovenie
článku 8, bod 8.1 Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500116635 zo dňa 27.5.2015; Ustanovenie
článku 8, bod 8.1 Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500116643 zo dňa 27.5.2015; Ustanovenie
článku 8, bod 8.1 Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500083400 zo dňa 6.10.2014; Spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva č. 8500116643 zo dňa 27.5.2015, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy
o revolvingovom úvere č. 8500116643 zo dňa 27.5.2015; Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva č.
8500116635 zo dňa 27.5.2015, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o revolvingovom úvere č.
8500116635 zo dňa 27.5.2015; Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva č. 8500083400 zo dňa 6.10.2014,
ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500083400 zo dňa 6.10.2014, sú
ako neprijateľné zmluvné podmienky Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500116643 zo dňa 27.5.2015,
Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500116635 zo dňa 27.5.2015 a Zmluvy o revolvingovom úvere č.
8500083400 zo dňa 6.10.2014 sú neplatné. Žalobca sa ďalej domáhal, aby súd určil že Zmluva o
revolvingovom úvere č. 8500116643 zo dňa 27.5.2015, Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500116635
zo dňa 27.5.2015 a Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500083400 zo dňa 6.10.2014 vzhľadom na
to, že obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a ani neobsahujú všetky náležitosti, ako by mali v
zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, tak úvery
vyplývajúce z týchto Zmlúv o revolvingovom úvere sú bez úrokov a poplatkov. Ako dôvod uviedol,
že dňa 27.5.2015 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. Zmluvu o revolvingovom
úvere č. 8500116635 a dňa 6.10.2014 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500083400. Na základe
prvej zmluvy mu bol poskytnutý úver vo výške 1.350 Eur a na základe druhej a tretej zmluvy úver vo
výške 1.500 Eur. Nakoľko sa žalobca dostal do omeškania so splácaním poskytnutých úverov, žalovaný
vyzval zamestnávateľa žalobkyne - obchodnú spoločnosť Duslo, a.s., so sídlom Administratívna budova
č. 1236 - P.O.BOX 33, 927 03 Šaľa, IČO: 35 826 487, na vykonávanie zrážok zo mzdy. Uviedol,
že Zmluvy o revolvingovom úvere obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, vzhľadom na ochranu
spotrebiteľa v spotrebiteľských zmluvách, ktoré svojim obsahom a účelom odporujú zákonu alebo ho
obchádzajú alebo sa priečia dobrým mravom a to najmenej v rozsahu, že za neprijateľnú podmienku,
ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmlúv o revolvingovom úvere je nutné považovať Dohodu o zrážkach
zo mzdy /z iných príjmov/ dlžníka č. 8500116643, č. 8500116635 a č. 8500083400 v zmysle ktorých:
„Strany dojednávajú v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka k zabezpečeniu Pohľadávok Spoločnosti
uvedených v čl. IV tejto dohody, dohodu o zrážkach zo mzdy, pripadne z iných príjmov, s ktorými sa pri
výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou (ďalej len „zrážky zo mzdy"), ktorú dlžník poberá od svojho
zamestnávateľa (respektíve platiteľa príjmu): Na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný
vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne
dlžníka a odvádzať ich na bankový účet č. 4019296401/7500 pod variabilným symbolom č. 8500116643,
alt. 8500116635 v prípade druhej úverovej zmluvy a v 8500083400 v prípade tretej úverovej zmluvy
vo výške 42,29 Eur, v prípade druhej úverovej zmluvy 46,99 Eur a v prípade tretej úverovej zmluvy vo
výške 47,73 Eur mesačne. Strany vyslovene súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci
zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), alebo bude vykonaná vo
výške menšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačným zrážok zo
mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu, a to na najvyššiu
prípustnú sumu v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo
mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých Pohľadávok v omeškaní. Dlžník s
takýmto postupom výslovne súhlasí". Taktiež ďalej uvádza, že predmetné Dohody o zrážkach zo mzdy
neboli so žalobcom ako spotrebiteľom osobitne, individuálne dojednané, žalobcovi boli dané v jednej
kope papierov s úverovými zmluvami, čo žalobca vnímal, že ide čisto len o zmluvy o revolvingovom
úvere. Žalobca nemal poriadne čas sa detailne oboznámiť s dokumentmi a vôbec ich nevnímal, že
podpisuje aj nejaké dohody o zrážkach zo mzdy a nielen zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Úverové
zmluvy predstavujú kompaktný, vopred pripravený celok, pričom Dohody o zrážkach zo mzdy sú doslova
ich súčasťou. Dlžník tak svojím podpisom mohol len vopred pripravené a naformulované ustanovenia
Zmlúv o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktorej súčasťou boli aj Dohody o zrážkach zo
mzdy, akceptovať ako celok. Ako spotrebiteľ žalobca nemal možnosť sa dostatočne oboznámiť aj s
ostatnými podkladmi a tak prejaviť svoju slobodnú vôľu ohľadom dohôd o zrážkach zo mzdy. Takéto
zmluvné podmienky žalobca nepovažuje za individuálne dojednané, a preto sú podľa jeho názoru v
zmysle Občianskeho zákonníka neplatné. Zabezpečenie záväzku vopred uzavretou dohodou o zrážkach
zo mzdy je neprimeranou požiadavkou veriteľa, keď viacnásobne a bez akéhokoľvek obmedzenia chce
disponovať s príjmom dlžníka. Menovaná dohoda o zrážkach zo mzdy svedčí jednoznačne nielen o tom,

že tento právny úkon je svojím obsahom a účelom v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka a teda je absolútne neplatný. Za ďalšiu neprijateľnú podmienku predmetných
zmlúv o revolvingovom úvere žalobca považuje aj ustanovenia podľa článku 8 bod 8.1 zmluvných
dojednaní Zmlúv o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu upravujúce nárok na zmluvnú pokutu,
a to v znení: „V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej
splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je Dlžník
(Spoludlžník J, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04% dlžnej sumy za
každý deň omeškania (t.j. 14,6% p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka
2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1 písm. a) zmluvných
dojednaní tejto Zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka
1, Spoludlžníka 2) podľa tejto Zmluvy o RÚ a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník (Spoludlžník
1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokuty vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania
(t.j. 14,6% p.a.)“, čo je rozhodne neprijateľná podmienka, a tým pádom aj neplatné ustanovenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, a to z dôvodu, že zmluvná pokuta vo výške 0,04% z dlžnej čiastky za každý
deň omeškania, je neprimerane vysoká a teda je v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným
stykom. Taktiež žalobca uviedol, že v zmluvách o revolvingovom úvere je neprijateľnou podmienkou aj
rozhodcovská doložka vo forme rozhodcovskej zmluvy (konkrétne Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
č. 8500116643, Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva č. 8500116635 a Spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva č. 8500083400), ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmlúv o revolvingovom úvere, a to z dôvodu,
že: Rozhodcovská doložka obsiahnutá v Rozhodcovskej zmluve je podľa ustanovenia § 37 ods. 1 zákona
číslo 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník ako neurčitý právny úkon neplatná, rozhodcovská doložka
obsiahnutá v Rozhodcovskej zmluve je podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka, žalobkyňa nemala možnosť skutočne sa oboznámiť
s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, a preto sú aj tieto zmluvné
podmienky neprijateľné podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, a teda žalobca
v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) zákona číslo 244/2002 o rozhodcovskom konaní (ďalej v texte
len „zákon o rozhodcovskom konaní") popiera platnosť rozhodcovskej doložky.
Rozhodcovské zmluvy žalobkyňa považuje za absolútne neplatné v zmysle ustanovenia § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka najmä z dôvodu, že rozhodcovské zmluvy síce dávajú možnosť výberu
medzi rozhodcovským súdom a súdom všeobecným, avšak len v prípade pokiaľ bude v príslušnom
spore žalobcom klient - dlžník, spotrebiteľ, čím spôsobuje narušenie rovnováhy zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. V žalobe poukázal na to, že Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
č. 8500116643, Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva č. 8500116635 a Spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva č. 8500083400 s poukazom na čl. 6 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS z 05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej na ustanovenie § 52 anasl. Občianskeho
zákonníka, čl. 144 ods. 1 a čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, a na ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora -
rozsudok Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C- 240/98 až C- 244/9, sú ako zmluvné podmienky
neprijateľné a teda sú absolútne neplatné. Podľa názoru žalobcu predmetnými rozhodcovskými
zmluvami reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v
neprospech spotrebiteľa, a že žalovaný od počiatku sledoval v súvislosti s koncipovaním Rozhodcovskej
zmluvy to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde,
ktorý vyberie žalobca, a to na súde, ktorý sa nachádza v mieste vzdialenom od trvalého pobytu
spotrebiteľa za účelom reálneho sťaženia uplatnenia jeho práv. Predmetné zmluvy o spotrebiteľskom
úvere revolvingového typu ako spotrebiteľské zmluvy by mali obsahovať aj údaje o výške. počte a
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v akom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. Absencia týchto náležitostí spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní doručenom súdu dňa 23.8.2016, v
ktorom uviedol, že medzi žalobcom (ako dlžníkom) a žalovaným (ako veriteľom) boli uzavreté dňa
6.10.2014 Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500083400 a dňa 27.5.2015 Zmluvy o revolvingovom
úvere č. 8500116643 a 8500116635. Pri uzatvorení Zmluvy bol žalobcovi predložený aj návrh dohody
o zrážkach zo mzdy s rovnakým číslom, ako je číslo zmluvy o revolvingovom úvere. Z jej obsahu
vyplýva, že žalobca ako záujemca o úver bol poučený (bod I., bod II.) o tom, že dohodu o zrážkach
zo mzdy nie je povinný uzavrieť, že nejde o podmienku pre poskytnutie úveru alebo samotné uzavretie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň bol poučený aj o tom, čo je dôsledkom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy. Žalobca ako prvý podpísal znenie dohody o zrážkach zo mzdy a takto podpísaný

návrh predložil žalovanému. Z podaného návrhu nie je zrejmým žiadny dôvod, pre ktorý žalobca tvrdí
skutočnosti odporujúce ním predloženej a podpísanej dohode o zrážkach zo mzdy. Z dohody o zrážkach
zo mzdy vyplýva poučenie o dobrovoľnosti uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, akou formou môže
žalobca odmietnuť uzavretie a čo je dôsledkom uzavretia dohody. Uvedené sa nachádza hneď v
úvodných ustanoveniach. Rovnako aj poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy je
v texte zvýraznené práve pre to, aby priemerne opatrná osoba konajúca s rozumne očakávanou mierou
obozretnosti si pri prvom prezretí textu dohody o zrážkach zo mzdy všimla uvedené skutočnosti. Hoci
zákon vyžaduje uviesť dohodu o zrážkach zo mzdy len na samostatnom liste s uvedením poučenia a
s tým, že jej uzavretie nie je povinnosťou, žalovaný sa aj uvedením v texte snažil graficky zdôrazniť
nielen dôležitosť prečítania textu, ale aj obsah poučenia o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo
mzdy. Zároveň hneď v prvom a druhom bode dohody o zrážkach zo mzdy sa opakuje informácia o tom,
že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nie je povinné a spôsob, akým môže dlžník „odmietnuť" jej
uzavretie. S prihliadnutím na tvrdenia uvádzaného žalobcom nie je pritom možné zistiť, že by žalobca
poprel možnosť prečítania si dohody o zrážkach zo mzdy či samotné prečítanie, možnosť odmietnuť
uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy či akékoľvek námietky nasledujúce po jej uzavretí. Uzatvorená
dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky podmienky, ktoré určil zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, teda
že dohoda o zrážkach zo mzdy bola vždy uzavretá na samostatnom liste, dohodu o zrážkach zo
mzdy žalobca uzavrieť nemusel a dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje poučenie aj o dôsledkoch
jej uzavretia. Žalovaný tieto skutočnosti opakovane v jej texte uviedol, a to priamo v prvých dvoch
bodoch a aj s informáciou o tom, ako odmietnutie môže vykonať. O rovnakej dohode o zrážkach
zo mzdy rozhodol aj Krajský súd v Bratislave v uznesení č.k. 6Co/142/2016-86 a Krajský súd v
Banskej Bystrici v uznesení č.k. 4Co/236/2016-63 zo dňa 25.5.2016. Žalovaný tvrdí, že pri uzatvorení
dohody o zrážkach zo mzdy bol dodržaný zákon a žalobca vedel, o aký úkon ide. Uvedené skutočnosti
preukazuje aj to, že žalobca bol pred uzatvorením zmlúv účastníkom v úverovom vzťahu so žalovaným
aj v oblasti ďalších zmlúv s rovnakými podmienkami. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob
zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Občianskeho zákonníka). Ak vnútroštátna úprava upravuje tento
spôsob zabezpečenia potom logicky nemôže ísť o neprijateľnú podmienku. Tvrdenia žalobkyne odporujú
aj poslednej novele zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pokiaľ ide o prípustnosť tejto
formy zabezpečenia. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorý sa mení a
dopĺňa aj zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa jeho znenia (§ 9 ods. 13) bolo určené, že záväzky
z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy. ručením
a záložným právom. Okrem toho aj zo zákona č. 102/2014 Z.z. (ktorým sa novelizoval aj zákon o
ochrane spotrebiteľa) vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy je stále (naďalej od jeho účinnosti, t.j.
od 01.05.2014) považovaná za platný spôsob zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy. Ak
Národná rada SR ako jediný zákonodarný orgán vo forme zákona určila, že dohoda o zrážkach zo
mzdy je stále a naďalej prípustný spôsob zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy
potom každý je týmto rozhodnutím zákonodarcu vo forme zákona viazaný. Žalovaný rovnako popiera aj
tvrdenia žalobcu, ktoré majú nasvedčovať tomu, že dohodou nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku.
Dohoda o zrážkach zo mzdy môže zabezpečiť aj budúcu pohľadávku. V takom prípade budú strany
môcť pohľadávku identifikovať čo do dôvodu. Všetky pohľadávky sú kauzálne spojené/prepojené práve
vymedzením právneho titulu ich vzniku na zmluvu o revolvingovom úvere. Preto napríklad aj pohľadávka
titulom poskytnutia revolvingu (ktorá vzniká po poskytnutí revolvingu) nie je akoukoľvek pohľadávkou,
ale je presne určená a viazaná na konkrétny právny dôvod jej existencie. Uvedené neznamená, že
tieto nároky nie sú určité, ale znamená to, že vznik týchto nárokov je viazaný na obsah právneho
vzťahu, ktorý je práve definovaný zmluvou a možnosť ich vzniku v budúcnosti. Tvrdenie žalobcu,
podľa ktorého uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprimeranú požiadavku z dôvodu
neobmedzenej dispozície s majetkom dlžníka, je zavádzajúce a v rozpore so skutočnosťou. Navyše,
pokiaľ ide o námietku neobmedzenej dispozície s majetkom dlžníka, žalovaný zdôraznil, že dohoda
o zrážkach zo mzdy je zákonným inštitútom zabezpečenia záväzkov zmluvných strán, ktorej regulácia
je upravená osobitnými predpismi. Zákon presne stanovuje aká suma môže byť zrazená na základe
výkonu zrážok, resp. aká čiastka musí dlžníkovi byť ponechaná ako zostatok na zabezpečenie jeho
základných životných potrieb, a teda ani prípadnou dohodou zmluvných strán by nebolo možné prekročiť
maximálnu prípustnú zákonnú hranicu. Pokiaľ ide o námietku, že uzatvorené dohody o zrážkach zo
mzdy neobsahujú označenie platiteľa mzdy, žalovaný uvádza, že uplatnenú námietku považujeme za
nedôvodnú v celom rozsahu, nakoľko platiteľ mzdy v zmysle žiadneho zákonného ustanovenia nie je
považovaný za účastníka dohody. Právne predpisy mu ukladajú iba povinnosť vykonávať zrážky od
momentu, kedy je mu dohoda predložená. Označenie platiteľa mzdy - zamestnávateľa - by v konečnom

dôsledku nemalo oporu ani v logických úvahách, nakoľko takáto situácia neznamená, že dlžník po
uzatvorení dohody o zrážkach nemôže svojho zamestnávateľa zmeniť. Žalobca v ďalšej časti podanej
žaloby namieta, že zmluvné pokuty podľa článku 8 bod 8.1 Zmluvných dojednaní Zmlúv o revolvingovom
úvere sú neprimerane vysoké a v zmysle uvedeného tak predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Zmluvná pokuta vo výške 0,04 % denne má predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. V zmysle
ustanovenia § 53b ods. 1 OZ účinného v čase uzatvorenia zmlúv, podľa ktorého ak je predmetom
spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za
omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis,
uvádzame, že uvedené ustanovenie je vo vzťahu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/ OZ špeciálnym
ustanovením, a teda ustanovením s aplikačnou prednosťou. Podľa spomenutého ustanovenia sa pre
spotrebiteľské zmluvy, predmetom ktorých, je požičanie peňažných prostriedkov, zaviedol osobitný
režim maximálnej výšky sankcií. Túto maximálnu výšku stanovilo označené ustanovenie odkazom na
vykonávací predpis (ktorým je v tomto prípade ust. § 3a ods. 1 až nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.).
Uplatnený nárok na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania môžu podľa výslovnej úpravy dosiahnuť
trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. Ak sa tak stane, tak od daného dňa je možné
uplatňovať len zákonný úrok z omeškania. Zákonodarca právnou úpravou pripustil a predpokladal
situáciu, že sankcie za omeškanie (t.j. úrok z omeškania, pokuty, penále a pod.) môžu byť dohodnuté
Jednak popri sebe za rovnaké porušenie povinnosti riadne splácať úver, a jednak dosiahnuť trojnásobok
úrokovej sadzby úroku z omeškania. Preto stanovil, že od dosiahnutia danej hranice, teda keď súčet
všetkých sankcií bude rovnaký ako suma poskytnutých peňažných prostriedkov, je možné uplatniť len
zákonný úrok z omeškania. Uplatnené nároky na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania môžu podľa
výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. V čase uzavretia Zmluvy
bol úrok zo meškania vo výške 5,05 % ročne. Zákonodarca tak právne aproboval a predpokladal situáciu,
že sankcie za omeškanie (t.j. úrok z omeškania, pokuty, penále a podobne) môžu dosiahnuť trojnásobok
úrokovej sadzby úroku z omeškania, t.j. v tomto prípade podľa poradia uzatvárania zmlúv 15,15 % ročne
pri zmluvnej pokute vo výške 0,04 % denne, a na základe tejto skutočnosti žalovaný tvrdí, že maximálna
povolená výška zmluvných sankcií dojednaná v zmluvách logicky nemohla byť prekročená. Žalovaný
popiera pravdivosť tvrdení žalobcu a uvádza vlastné tvrdenia o skutkových a právnych okolnostiach
uzatvorenia zmlúv o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom,
ktorého existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Jedná sa o samostatnú zmluvu a
listiny, ktorá nie je súčasťou inej štandardnej zmluvy. Bez ďalšieho žalobca vo svojej argumentácii pritom
opomína, že z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy
nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie Je
povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy, že z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy
vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia.
Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej
zmluvy, bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva
nikdy nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej
zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého
uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na
(ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku, a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom
úvere. Žalobca teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne
dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu
(hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporným, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť vznik
a existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu so žalovaným. V kontexte
uzavretia rozhodcovskej zmluvy chápanie pojmu spotrebiteľ (ako osoba, ktorá je v rozumnej miere
dobre informovaná, vnímavá a obozretná) znamená, do akej miery žalobca vedel a vedieť mohol
o význame, právnych dôsledkoch a dobrovoľnosti' uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Z rozhodcovskej
zmluvy vyplýva. že obsahuje poučenie vo vyššie uvedenom zmysle, teda o možnosti, no v žiadnom
prípade nie povinnosti zmluvu uzavrieť bez následkov ohľadne vzniku úverovej zmluvy, dôsledkoch a
význame rozhodcovského konania a o možnosti jednostranne rozhodcovskú zmluvu ukončiť.
Žalovanému nie je zrejmé, akým iným spôsobom by mal preukázať individuálnosť dojednania
rozhodcovskej zmluvy, než ako písomným poučením dlžníka o možnosti neuzavrieť rozhodcovskú
zmluvu bez vplyvu na uzavretie zmluvy o úvere, ako aj zahrnutím práva dlžníka od rozhodcovskej zmluvy
odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia aj bez uvedenia dôvodu a bez vplyvu na ďalšie trvanie zmluvy o
úvere. Tvrdenie žalobcu o tom, že rozhodcovská zmluva je neurčitá, je vecne nesprávne, predovšetkým
z dôvodu, že čl. 3 rozhodcovskej zmluvy presne identifikuje Zmluvu o revolvingovom úvere, na ktorú sa
rozhodcovská zmluva vzťahuje, a to nasledovne: Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy

je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom
úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy... " Pri akomkoľvek použití
výkladových pravidiel obsiahnutých v § 35 Občianskeho zákonníka je nepochybné, že rozhodcovská
zmluva odkazuje na zmluvu o revolvingovom úvere, t.j. signalizuje prepojenie s hlavnou zmluvou,
pričom predstavuje alternatívne dojednanie riešenia sporov medzi veriteľom a dlžníkom. Predmetná
zmluva je identifikovaná jednak účastníkmi vzťahu, ako aj obsahom a predmetom tohto zmluvného
vzťahu. Identifikátor zmluvného vzťahu prostredníctvom číselného označenia je obdobou rodného čísla
fyzickej osoby, ktoré plní rovnaký účel, t.j. trvalé zabezpečenie identifikácie zmluvného vzťahu nielen
v informačnom systéme. Rozsah sporov, na ktoré sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva,
priamo definuje zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a to v § 2 ods. 1
uvádzaného zákona, pričom umožňuje, aby predmetom rozhodcovského konania boli všetky spory zo
zmluvného vzťahu. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom
úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom.
Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení
sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami a pod. Z jej obsahu je zrejmé aj to, že konanie
pred rozhodcovským súdom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval
len pred arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom.
Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. K výberu rozhodcu, resp. fóra, kde sa
spor bude riešiť, dochádza až pri podaní žaloby. Tento výber robí strana podávajúcu žalobu - nie teda
iba jedna zmluvná strana. Obe zmluvné strany majú v zmysle úpravy ich vzájomného vzťahu rovnaké
práva a nie je možné hovoriť o žiadnej nerovnováhe. Ochrana spotrebiteľa smeruje k tomu, aby zmluvné
strany mali rovnakú možnosť a postavenie v rovnakej respektíve porovnateľnej situácii. To znamená,
či rozsah oprávnení žalobcu je rovnaký bez ohľadu na to, či ide o dodávateľa alebo o spotrebiteľa. Ak
je v pozícii žalobcu spotrebiteľ, potom aj on určuje a) fórum rozhodovania sporu, b) v prípade voľby
rozhodcovského konania rozhodcovský súd. Samotný fakt, že rozhodcovské konanie začne na základe
žaloby veriteľ, nie je daný uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Vyplýva z toho, že zo strany spotrebiteľa
dôjde k porušeniu zmluvných povinností. Pritom spotrebiteľ nie je zbavený v rámci ochrany spotrebiteľa
povinnosti splniť dobrovoľne prevzaté záväzky, v tomto prípade splatiť poskytnutý úver s úrokom za
jeho poskytnutie. Rozhodcovská zmluva výber spôsobu riešenia sporov zo zmluvy a tiež výber rozhodcu
ponecháva na žalobcu. Ak bude žalobu podávať spotrebiteľ, bude v procesnej pozícii žalobcu, a teda
jemu bude patriť právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským konaním, čo znamená že sám
môže žalobou (na základe vlastnej voľby či už na príslušnom súde alebo pred rozhodcom, ktorého určí)
uplatniť svoje nároky vyplývajúce alebo súvisiace so zmluvou. Môže sa domáhať určenia jej neplatnosti,
resp. neplatnosti určitej časti (a to aj rozhodcovskej doložky), splnenia povinnosti veriteľa vyplývajúcej zo
zmluvy (napr. vyplatenia úveru či revolvingu, časti úrokov pri predčasnom splatení, vydaní preplatkov a
pod). Je mylné a v rozpore s právnou úpravou, ak sa stotožňuje možnosť výberu medzi rozhodcovským
konaním so situáciou, kedy žalobu podáva dodávateľ. Ak však má spotrebiteľ postavenie žalovaného,
ani v konaní pred štátnym súdom si nemôže zvoliť, na ktorý súd bude žaloba podaná, alebo či bude
podaná v rámci rozhodcovského konania. Aj v konaní pred štátnym súdom sa žalovaná strana musí
podrobiť začatému konaniu, nakoľko dispozícia so žalobou podľa platnej úpravy žalovanému nepatrí.
Podľa názoru žalovaného, neobstojí ani tvrdenie žalobcu o nemožnosti oboznámenia sa s podmienkami
konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu. Táto skutočnosť je veriteľom výslovne uvedená
v bode 8. predmetnej zmluvy. Žalobca sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že sa
nemohla oboznámiť s predpismi rozhodcovského súdu. V zmysle zákona č. 335/2014 Z.z. sú všetky
predpisy stále rozhodcovského súdu zverejnené zákonom stanoveným spôsobom (§ 12 ods. 1 písm.
h), § 13 ods. 1 písm. c) ZoSRK). Zákon teda predpokladá a určuje, ako majú byť predpisy zverejnené, z
čoho možno nesporne vyvodiť, že splnenie danej povinnosti stálym rozhodcovským súdom je vytvorenie
možnosti pre spotrebiteľa oboznámiť sa s danými predpismi. Žalovaný k veci ďalej uvádza, že žalobca
vo svojej žalobe poukazuje i na to, že zmluvy neobsahujú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami. Podľa názoru žalovaného, Zákon o spotrebiteľských úveroch
účinný v čase uzatvorenia zmlúv o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby
boli sumy istiny, úrokov a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto
požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky
uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. To však nie je prípad zmlúv
uzavretých medzi účastníkmi konania. Zmluvy uzatvorené medzi účastníkmi konania obsahujú výšku
splátok, termín ich splatnosti, ako aj počet splátok. Zmluvy v bode 6 obsahujú zákonom požadovanú
výšku splátky (47,43 Eur v prípade zmluvy č. 8500083400, 42,29 Eur v prípade zmluvy č. 8500116643

a 46,99 Eur v prípade zmluvy č. 8500116635), termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí -
uvedené v Splátkovom kalendári, ako aj v Zmluvných dojednaniach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
zmluvy) a počet splátok (42 splátok), teda aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Nad rámec toho
zmluva obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky (v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi,
ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy). Žalovaný tvrdí, že zmluva jednoznačne obsahuje náležitosti
podľa ust. § 9 ods. 1 písm. k) ZoSÚ. Pri výklade označeného ustanovenia ZoSÚ aký vyplýva z návrhu, a
teda rozpisovaní splátky by nebolo reálne možné vypočítať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov
(ďalej aj RPMN). V zmysle § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný tvrdí, že zmluva obsahuje
náležitosť aj podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Nakoľko ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. sú výsledkom
implementácie vyššie spomínanej smernice Rady 2008/48, je dôležité a podstatné vychádzať pri výklade
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. aj z jej ustanovení. Osobitne to určuje ako povinnosť aj
článok 22 ods. l smernice. Na základe vyššie uvedeného žalovaný tvrdenia žalobcu popiera a žiada, aby
súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a súčasne zaviazal žalobcu k náhrade trov konania žalovaného.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe nevyjadril.

4. Po vyvolaní veci, na pojednávaní, ktoré sa v danej veci uskutočnilo dňa 21.9.2016, súd
zistil, že na pojednávanie sa strany sporu nedostavili, žalobca mal doručenie vykázané v zmysle § 106
ods. 3 C.s.p., svoju neúčasť neospravedlnil a právny zástupca žalovaného svoju neúčasť ospravedlnila
podaním zo dňa 24.7.2017, pričom súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd
teda pojednával v neprítomnosti strán sporu.

5. Súd v danej veci vykonal dokazovanie a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a
to: Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500116643, č.
8500116635, č. 8500083400, Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva č. 8500116643, č. 8500116635,
č. 8500083400, Oznámenia veriteľa o schválení úveru k jednotlivých zmluvám, Zmluvné dojednania,
Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmoch) dlžníka č. 8500116643, č. 8500116635 a č. 8500083400,
žiadosť žalovaného o realizovanie zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobcu, splátkový kalendár k
úverom a listinnými dôkazmi, ako aj s ostaným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento
skutkový a právny stav veci:

Žalobca ako spotrebiteľ uzatvoril so žalovaným ako dodávateľom tri Zmluvy o revolvingovom úvere a to
zmluvu č. 8500116643 zo dňa 27.5.2015, zmluvu č. 8500116635 zo dňa 27.5.2015
a č. 8500083400 zo dňa 6.10.2014, na základe ktorých bol žalobcovi poskytnutý úver. V prvom prípade
išlo o sumu vo výške 1 350 Eur (splácanie 42 mesiacov prostredníctvom splátok vo výške 42,29 Eur
mesačne, RPMN 25,12%, ročná úroková sadzba 17,40%, odplata za poskytnutie služby podľa Dohody
o poskytovaní služby 0 Eur). V druhom prípade išlo o sumu vo výške 1.350 Eur (splácanie 42 mesiacov
prostredníctvom splátok vo výške 42,29 Eur mesačne, RPMN 25,12%, ročná úroková sadzba 17,40%,
odplata za poskytnutie služby podľa Dohody o poskytovaní služby 0 Eur) a v treťom prípade išlo o
sumu 1.350 Eur mesačne, RPMN 26,09%, ročná úroková sadzba 18,08%, odplata za poskytnutie služby
podľa Dohody o poskytovaní služby 0 Eur). Súčasťou obidvoch zmlúv bola Dohoda o zrážkach zo mzdy,
ako aj Rozhodcovské zmluvy. Na základe uvedených právnych úkonov si žalovaný zabezpečil plnenie
svojej pohľadávky ako aj možnosť riešiť prípadne vzniknuté spory na rozhodcovskom súde. Úhrady,
ktoré žalobca uskutočnil, boli realizované buď ako vklady do banky alebo prostredníctvom poštových
poukážok, prípadne zrážkami zo mzdy, k realizácii ktorých žalovaný pristúpil na základe Dohody o
zrážkach.

6. Naliehavý právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení neplatnosti zmlúv o úvere je
predovšetkým v tom, že potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec
poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy týkajúcej sa odplaty (úroky
a poplatky). Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty,
ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti sa súd stotožňuje s názorom, že právny úkon sa
prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah, bez ohľadu na zmluvnú voľnosť ho stanoviť a bez ohľadu na
to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, ako i na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere,
dostane do rozporu so všeobecne uznávaným názorom, ktorý vo vzťahu medzi ľuďmi určuje, aký má
byť obsahu tohto právneho úkonu, tak, aby bol v súlade so základnými morálnymi zásadami.

7. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba,
ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, veriteľom sa rozumie fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ods. 2 písm. c) cit. ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

Podľa ods. 2 písm. f) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa ods. 2 písm. g) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru
a podmienky upravujúce jeho čerpanie.

Podľa ods. 2 písm. i) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o
všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.

Podľa ods. 2 písm. j) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.
Podľa ods. 2 písm. k) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa ods. 2 písm. m) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky

splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú
platiť bez amortizácie istiny.
Podľa ods. 2 písm. n) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých
účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné,
spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými
poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky
môžu zmeniť.
Podľa ods. 2 písm. o) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania
spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.
Podľa ods. 2 písm. y) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú
podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených
do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za
príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y).

Spotrebiteľské zmluvy a vzťahy z nich vyplývajúce majú občianskoprávnu povahu, nakoľko neupravujú
obchodné vzťahy medzi podnikateľmi, osobami, ktoré konajú v rámci podnikania, ale vzťahy medzi
podnikateľom a fyzickou osobou, ktorá koná v tomto vzťahu pre svoje osobné potreby a na súkromné
účely a nie na účely podnikania alebo obchodu. Na takto posudzovaný vzťah preto treba aplikovať
zákonnú úpravu Občianskeho zákonníka, ktorá bola platná v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 4 písm. s) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v
hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase
uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 4 písm. t) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom
v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.

Podľa ods. 5 cit. ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa ods. 6 cit. ustanovenia, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri
poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej
stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ods. 7 cit. ustanovenia, zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

8. Zvýšená ochrana spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch v spotrebiteľských zmluvách
musí mať za následok aj poskytnutie procesných prostriedkov na takúto ochranu. Procesný postup
uplatňovania tejto ochrany je upravený v Civilnom sporovom poriadku, ktorý umožňuje, aby sa žalobca
domáhal určenia, ti tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Žalobca sa teda môže domáhať
pozitívneho, ako aj negatívneho určenia. Úspešnosť takéhoto návrhu je z procesnoprávneho hľadiska
vo všeobecnosti podmienená tým, že žalobca na takomto určení preukáže naliehavý právny záujem.
Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom
na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej
žaloby a konečná zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Pri hodnotení naliehavého právneho
záujmu v spotrebiteľských zmluvách treba vychádzať z princípov zvýšenej ochrany spotrebiteľa danej
nielen komunitárnou, ale aj vnútroštátnou právnou úpravou. K naplneniu tejto zvýšenej ochrany môže
dôjsť iba vtedy, ak spotrebiteľovi bude umožnený reálny prístup na súd, a to so zvýšenou igerenciou súdu
tak, ako tomu nasvedčuje právna úprava ukladajúca súdom zohľadniť niektoré skutočnosti z úradnej
povinnosti. To znamená, že v zásade bude daný naliehavý právny záujem na určení každej skutočnosti,
ktorá môže mať vplyv na zmluvný vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, čo zodpovedá požiadavke, aby z
úradnej povinnosti rozhodnutie súdu bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu. Dokonca bude
postačujúce aj to, ak rozhodnutie bude mať vplyv na postavenie spotrebiteľa k tretej osobe, ktorá nie
je účastníkom konania.

9. Podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach,
môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo
dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky. Strany uzavreli zmluvu, ktorej predmetom bol revolvingový úver. Ten je
typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí,
pretože veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože
veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov
a časť na odplatu. Úver je odplatný právny úkon. Na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN
určiť ako tak dá, pretože výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu
splátok sú zistiteľné. To však už dobre možné nie je v priebehu revolvingu, pretože sa úver čerpá a dopĺňa
a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Revolvingový úver sa poskytuje klientovi na dobu

neurčitú v prípade pravidelného splácania, taktiež aj úverová karta k čerpaniu finančných prostriedkov z
úverového rámca. Celková suma, ako aj ani dátum splatnosti úveru nie je možné vopred určiť s ohľadom
na možnosť čerpania finančných prostriedkov pri pravidelnom splácaní. Daný úverový vzťah je povahou
občianskoprávny vzťah, uzavretý medzi účastníkmi a patrí medzi právny vzťah spotrebiteľskej zmluvy,
na ktorý je aplikovateľné, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali
podľa neskoršej právnej úpravy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by
tak boli s poukazom na ust. § 53 ods. 5 OZ v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu podľa § 3 ods.
1 OZ požívať právnu ochranu.

10. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a
to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Je dôležité spotrebiteľovi
poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok
zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok
C-106/77 Simmenthal). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech
spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky
napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku
spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ ratio legis“ zákonného
ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z.) (rozsudok Krajského súdu v Prešov vo veci 18Co 108/2011).

11. Na základe vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že strany sporu uzavreli
dňa 27.5.2015 a 6.10.2014 Zmluvy o revolvingovom úvere, kedy uzavretím týchto zmlúv založili
spotrebiteľské právne vzťahy, na ktoré treba aplikovať právny režim zák. č. 129/2010 Z.z. a ust. §
52 i nasl. OZ. Súd hodnotil úver poskytnutý podľa označených zmlúv za bezúročný a bez poplatkov
podľa § 11 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z., neobsahuje totiž obligatórne náležitosti : najmä : v zmluve
sa nenachádza údaj vyžadovaný podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zák. č. 129/2010 Z.z. o výške splátok -
istiny, úrokov, poplatkov, ktoré mal žalobca žalobcovi zaplatiť. Zmluva obsahuje len počet splátok, z
toho údaja nie je zrejmá skladba splátky, t.j. aká suma je započítaná na istinu, aká na úroky, prípadne
na iné poplatky. Navyše žalobca získal vedomosť o niektorých podstatných povinných náležitostiach
zmluvy až po podpísaní žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Napokon nebola platne dojednaná
ani zmluvná pokuta, dojednanie zmluvnej pokuty nie je súčasťou zmluvy ale Všeobecných zmluvných
dojednaní, čim nie je naplnená písomná forma. Žalobca nemá prehľad o jednotlivých platbách, akú sumu
zaplatil na istinu, úroky, zmluvnú pokutu. Platbu realizuje zrážkami zo mzdy. Dojednanie o zmluvnej
pokute medzi stranami sporu nezodpovedá požiadavkám ust. § 544 ods. 2 OZ. Označené ustanovenie
vyžaduje dojednanie zmluvnej pokuty v písomnej forme, a to v konkrétnej výške, v prípade, že jej výška
uvedená nie je, musí byť uvedený spôsob jej určenia. Zmluvná pokuta takto nebola dojednaná v zmluve
o spotrebiteľskom úvere. Zmluvná pokuta nie je obsahovou súčasťou zmluvy o úvere, dojednanie o
zmluvnej pokute uvedené len v zmluvných dojednaniach k zmluve o revolvingovom úvere (s charakterom
tzv. všeobecných ustanovení k zmluve o úvere) nemajú za následok splnenie zákonnej podmienky
písomnej formy zmluvy. Dojednanie sankcie pre prípadné porušenie povinnosti (ide o vymedzenie
konkrétnej povinnosti) a dojednanie o výške zmluvnej pokuty podľa názoru súdu má byť neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy, dojednaním priamo v písomnej zmluve o revolvingovom úvere. Všeobecné zmluvné
podmienky vyhotovené vo formulárovej podobe, nezohľadňujú individalitu dojednaného zmluvného
záväzku. Všeobecné zmluvné dojednania vo formulárovej podobe vyhotovil dodávateľ služby, veriteľ
(žalovaný), ide o jednostranné nastavenie podmienok, ktoré druhá - slabšia zmluvná strana - dlžník,
spotrebiteľ (žalobca) ani nemôže ovplyvniť, prípadne do všeobecných zmluvných podmienok nejakou
konkrétnou protiargumentáciou zasiahnuť. Ide o sankciu, ktorú dodávateľ zostavil vo všeobecných
podmienkach k zmluve o revolvingovom úvere vo formulárovom tlačive jednostranne. Takto nastavený
spôsob dojednania zmluvnej pokuty nemožno považovať za taký právny prostriedok dojednania
zmluvnej pokuty, ako to má na mysli ust. § 544 OZ.

12. Predmetné dohody o zrážkach zo mzdy tak isto neboli so žalobcom ako
spotrebiteľom osobitne, individuálne dojednané. Jednalo sa o vopred pripravené a naformulované
ustanovenia Zmlúv o spotrebiteľských úveroch revolvingového typu, ktorých súčasťou boli aj dohody o
zrážkach zo mzdy, dlžník) žalobca tak svojim podpisom mohol akceptovať zmluvy ako celok. Žalobca

ako spotrebiteľ nemal možnosť sa dostatočne oboznámiť aj s ostatnými podkladmi, a tak prejaviť svoju
slobodnú vôľu ohľadom dohôd o zrážkach zo mzdy. Zabezpečenie záväzku vopred uzavretou dohodou
o zrážkach zo mzdy je neprimeranou požiadavkou veriteľa - žalovaného, keď viacnásobne a bez
akéhokoľvek obmedzenia chce disponovať s príjmom dlžníka. Veriteľ (žalovaný) výšku dlhu sám diktuje,
a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Napriek tomu, že neexistuje žiadne rozhodnutie súdu, ktoré
by mu uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa zrážky zo mzdy a dlžník (žalobca) nemá možnosť ich priamo
zastaviť. Súd preto určil, že dohody o zrážkach zo mzdy sú neplatné.

13. Podľa názoru súdu je neprijateľnou podmienkou aj rozhodcovská doložka vo forme
rozhodcovskej zmluvy, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Rozhodcovské
zmluvy vo formulárovej podobe vyhotovil žalovaný - dodávateľ služby, veriteľ. Ide taktiež o jednostranné
nastavenie podmienok, ktoré druhá - slabšia zmluvná strana, dlžník, spotrebiteľ (žalobca) ani nemôže
ovplyvniť. Predmetnými rozhodcovskými zmluvami reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej
rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľky. Je možné dať za pravdu žalobcovi,
že žalovaný od počiatku sledoval v súvislosti s koncipovaním rozhodcovskej zmluvy to, aby v prípade
vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde. Rozhodcovské zmluvy a
dohody o zrážkach zo mzdy ako prostriedky zabezpečujúce pohľadávku vzniknutú z právneho úkonu,
ktorý trpí vadami, súd aj vzhľadom na výšku pohľadávky nepovažoval za nevyhnutné. Okrem toho súd
v konaní nemal preukázané, že by žalovaný nejakým spôsobom poučil žalobcu o význame a priebehu
rozhodcovského konania, aký význam má jeho výsledok a rovnako tak ani o štatúte rozhodcovského
súdu. Preto aj v týchto prípadoch súd určil, že rozhodcovské zmluvy sú neplatné.

14. Žalobu žalobcu v časti rozhodovania o neplatnosti Ustanovenia článku 8, bod 8.1
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500116643 zo dňa 27.5.2015, rozhodovania
o neplatnosti ustanovenia článku 8, bod 8.1 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č.
8500116635 zo dňa 27.5.2015 a rozhodovania o neplatnosti ustanovenia článku 8, bod 8.1 Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500083400 zo dňa 6.10.2015, súd zamietol, nakoľko v
tejto časti súd žalobu považoval za nadbytočnú, keďže o tejto časti žaloby súd rozhodol vo výroku V. a
VI. a to tak, že určil, že Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500116643, 8500116635 a č. 8500083400
uzatvorené medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, sú bezúročné a bez poplatkov.

15. Súd rozhodol na základe dôkazov označených a navrhnutých stranami sporu.
Sám žiadne dôkazy nevykonával ani neinicioval a to s prihliadnutím na zásadu rovnosti strán súdneho
konania ako aj s prihliadnutím na právo strán sporu na spravodlivé a nestranné prejednanie veci.

22.Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p., podľa ktorého nárok na náhradu trov
vznikol žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu. Nakoľko však žalobcovi v konaní žiadne
trovy nevznikli, žiadne si neuplatnil a žiadne mu nevyplývajú ani zo súdneho spisu, súd mu ich náhradu
nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.