Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. jún 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/251/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110234163
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5110234163.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci
navrhovateľky: G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. U. H. Č.. XXX, práv. zast.: JUDr. Magdou Poliačikovou,
advokátkou, so sídlom Národná 17, 010 01 Žilina, proti odporcom: v rade 1/ : Y. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. U. H. č. XXX, práv. zast.: JUDr. Martinom Burianom, advokátom, so sídlom Štúrova 1, 010 01
Žilina, v rade 2/: Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. U. H.Á. č. XXX, pozbavený spôsobilosti na právne

úkony, zákonne zastúpený odporkyňou v rade 1, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie sumy 221,- Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.
Odporcovia v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne sumu
2.989,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 01.06.2010 do zaplatenia,
všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd r o z h o d n e samostatným uznesením, v lehote do 30 dní od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresnom súde Žilina sa pod sp.zn.: 13C/118/2004 viedlo konanie v právnej veci navrhovateľky G. T.
proti odporcom Y. D. a Q. D. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, a
to k domu č. súp. XXX, postavenému na KN-C parc. č. XXX, zapísanému na LV č. XXX kat. úz. T. U. H..

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 13C/118/2004- 343 zo dňa 30.11.2010 tak, že žalobu v celom

rozsahu zamietol. Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, svojim rozsudkom
č.k. 10Co/54/2011- 34 zo dňa 27.09.2012 napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že podielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania k domu č. súp. XXX, postavenému na KN-C parc. č. XXX,
zapísanému na LV č. XXX kat. úz. T. U. H. zrušil a určil, že podielovými spoluvlastníkmi označenej
nehnuteľnosti sú odporkyňa v 1. rade Y. D., v podiele XXXX/XXXX a odporca v 2. rade Q. D. v podiele
XX/XXXX.
Zároveň odporkyňu v 1. rade zaviazal na zaplatenie sumy 16.056,75 Eur titulom vyporiadania

podielového spoluvlastníctva.

Ešte za konania 13C/118/2004 navrhovateľka rozšírila žalobu o nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktorý súd vylúčil na samostatné konanie.
Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu č. súp.
XXX, postaveného na KN-C parc. č. XXX, zapísaného na LV č. XXX kat. úz. T. U. H., a to v podiele

XXXX/XXXX. Odporkyňa v rade 1. je podielovou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v podiele XXX/
XXXX a odporca v rade 2. XX/XXXX. Odporcovia v rade 1. a 2. užívajú celý dom, ako keby bol v
celosti ich vlastný, pričom ho užívajú bez nájomnej zmluvy alebo inej zmluvy ako i bez dohody snavrhovateľkou a bezodplatne, čím dochádza na ich strane k bezdôvodnému obohateniu, ktoré sú
odporcovia v zmysle úst.§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka vydať navrhovateľke. Pokiaľ ide o
obdobie domáha sa navrhovateľka vydania tohto bezdôvodného obohatenia za 2 roky od 01.06.2008 do

01.06.2010, v celkovej výške 3.210,- Eur, ktorá je určená predloženým znaleckým posudkom. Zároveň
si navrhovateľka uplatnila aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo žalovanej sumy od
01.06.2010 do zaplatenia. Pokiaľ ide o výšku, navrhovateľka predložila znalecký posudok.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu v rade 1. a oboznámením so
znaleckýmposudkom súdomustanovenéhoznalcaIng.G.U.H.,D..č.1/2014zodňa31.01.2014,znalca

z odboru Stavebníctvo, Pozemné stavby- Stavebná fyzika, Odhad hodnoty nehnuteľností.
Navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne zotrvala čo do základu sporu na žalobe v celom
rozsahu, pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia stotožnila sa s obsahom znaleckého posudku
podaného v súdnom konaní a následne svojim podaním zo dňa 03.03.2014 ( č.l. 194) zobrala žalobu v
časti o zaplatenie o zaplatenie sumy 221,- Eur s príslušenstvom späť. Žiadala teda, aby súd zaviazal
odporcov zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne sumu 2.989,- Eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 01.06.2010 do zaplatenia.

Právny zástupca odporcov žiadal žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť, pričom poukázal na to, že
navrhovateľka nijakým spôsobom za 40 rokov nežiadala od odporcov zaplatenie nájmu.
Ďalej namietal skutočnosť tvrdenú navrhovateľkou, že by odporcovia bránili navrhovateľke vo vstupe

do domu s tým, že odporcovia si neželali len, aby navrhovateľka prechádzala cez pozemok, ktorý bol
vo výlučnom vlastníctve odporcov, a ktorý je už vo výlučnom vlastníctve tretej osoby. Navrhovateľka,
ak by mala reálny záujem o vstup do predmetného rodinného domu, mohla sa domáhať svojho práva
žalobou na zriadenie vecného bremena, práva prechodu k rodinnému domu, pričom túto aj podala, no
neskôr žalobu zobrala späť.

Tiež právny zástupca poukázal na to, že odporcovia v rade 1/ a 2/ užívajú dve miestnosti rodinného
domu, a to kuchyňu v starej časti rodinného domu a jednu izbu v rámci prístavby, zvyšná časť
pôvodnej časti rodinného domu je neužívaná a prístavby rodinného domu, ktoré boli zhotovené výlučne
z materiálu a prostriedkov odporkyne v rade 1/ a ďalších rodinných príslušníkov užíva druhý syn
odporkyne v rade 1/. . Je tak podľa jeho názoru potrebné v prípade, ak by súd uznal nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia ako taký za dôvodný, jednoznačne vymedziť aké časti rodinného domu kto
užíva. Ďalej poukázal na to, že prístavby rodinného domu sú doteraz právne neexistujúce, nakoľko
neprebehla ich kolaudácia a pre tieto časti tak nemôže vzniknúť nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia.

V poslednom rade právny zástupca odporcov opakovane spochybnil samotný titul nadobudnutia
spoluvlastníckeho podielu k rodinnému domu navrhovateľkou. K predneseným skutočnostiam právna
zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že tieto otázky boli právoplatne vyriešené v právoplatne skončenom
konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
K tvrdeniu, že predmetný dom okrem odporcov 1/ a 2/ užíva okrem odporcov aj niekto iný, právna

zástupkyňa navrhovateľka uviedla, že navrhovateľka ako väčšinová podielová spoluvlastníčka, ktorá
rozhoduje o spôsobe užívania, nedala nikomu inému súhlas na to, aby predmetný dom užíval, nemá
vedomosť o tom, že okrem odporcov v 1/ a 2/ rade túto nehnuteľnosť užíva niekto iní s tým, že
pokiaľ odporcovia v 1/ a 2/ rade neplatne dali súhlas na to, aby niekto iný užíval časť domu, musia
niesť aj následky tejto skutočnosti a sú teda povinní uhradiť bezdôvodné obohatenie z celého domu.

Právna zástupkyňa potvrdila, že prebiehal spor o zriadenie vecného bremena, avšak v čase, keď už
súd právoplatne rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, že tento získali
do výlučného vlastníctva odporcovia, navrhovateľka návrh na zriadenie vecného bremena zobrala
späť, pretože už nebol dôvod nato, aby bolo zriadené vecné bremeno cez pozemok k domu, ktorý už
nevlastnila.

V konaní nebolo sporné, že v súčasnosti, t.j. v čase rozhodovania súdu o uplatnenom nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k.
10Co/54/2011- 34 zo dňa 27.9.2012 sú podielovými spoluvlastníkmi domu č. súp. XXX, postaveného
na KN-C parc. č. XXX, zapísaného na LV č. XXX kat. úz. T. U. H. odporkyňa v 1. rade v podiele XXXX/

XXXX, a odporca v 2. rade v podiele XX/XXXX.
V konaní tiež nebolo sporné, že v žalovanom období teda v období od 01.06.2008 do 01.06.2010
navrhovateľka predmetný dom neužívala vôbec, hoci bola jeho väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou
a tento užívali odporcovia v rade 1/ a 2/.Pokiaľ však išlo o dôvod, pre ktorý užívali v žalovanom období predmetný dom iba odporcovia v rade
1/. a 2/., tento ostal medzi procesnými stranami sporný, nakoľko navrhovateľka tvrdila, že v užívaní jej
bránia odporcovia, odporkyňa v rade 1/, túto skutočnosť v celom rozsahu popierala.

K spornej otázke, teda k otázke z viny ktorého z účastníkov konania nastala situácia, že navrhovateľka v
žalovanom období predmetný dom neužívala a tento užívali iba odporcovia v rade 1/ a 2/. ako menšinoví
spoluvlastníci, teda nad rozsah svojich spoluvlastníckych podielov, súd poukazuje na nasledovné
závery Krajského súdu v Žiline vyslovené v jeho rozsudku č.k. 10Co/54/2011- 34 zo dňa 27.9.2012, v

ktorom rozsudku krajský súd o.i. v súvislosti s dlhoročným faktickým sporom vyslovil :
„ Ani jedna z procesných strán totiž v dlhoročnom faktickom spore nepostupovala vždy úplne korektne
a v súlade (minimálne) s dobrými mravmi.“
Podľa názoru okresného súdu nie je ani objektívne možné bezpečne prijať jednoznačný záver súdu
o tom, ktorá z procesných strán zavinila stav, že navrhovateľka ako výrazne majoritný spoluvlastník
"stratila" vlastnícke oprávnenie ku konkrétnej nehnuteľnej veci teda k predmetnému domu. Tento stav

je (bol) podľa názoru okresného súdu dôsledkom cca 20 rokov pretrvávajúcich vzájomných nezhôd,
pričom ako to konštatoval aj Krajský súd v Žiline, ani jedna z procesných strán v dlhoročnom faktickom
spore nepostupovala vždy úplne korektne a v súlade (minimálne) s dobrými mravmi.

Preto súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že nie je možné bezpečne prijať jednoznačný záver

z koho viny navrhovateľka neužívala v žalovanom období predmetný dom, hoci bola jeho majoritným
podielovým spoluvlastníkom, inými slovami, s poukazom nie je možné objektívne bezpečne prijať záver
o tom, že by odporcovia bránili navrhovateľke v užívaní predmetného domu ako veci spoločnej, resp. že
daný stav zavinila, naopak, navrhovateľka, a to ani napriek vykonanému dokazovaniu.
V zmysle rozsiahlej a ustálenej judikatúry v prípadoch, keď niektorý z podielových spoluvlastníkov veci

túto užíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, dochádza na jeho strane k bezdôvodnému
obohateniu s tým, že podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.
V súdenej veci tým, že odporcovia ako minoritní podieloví spoluvlastníci užívali v žalovanom období
spoločnú vec (predmetný dom) nad rozsah svojich spoluvlastníckych podielov bezodplatne a bez

akejkoľvek dohody s navrhovateľky, došlo na ich strane k bezdôvodnému obohateniu, a to na úkor
navrhovateľky ako majoritného podielového spoluvlastníka nehnuteľnej veci.

Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, táto bola určená znaleckým posudkom B.. G. H., D.., č.
1/2014 zo dňa 31.01.2014 znalca z odboru Stavebníctvo, Pozemné stavby- Stavebná fyzika, Odhad

hodnoty nehnuteľností, tak že podielu navrhovateľky v predmetnom dome, ktorý predstavoval XXXX/
XXXX zodpovedá hodnota 1.494,71,- Eur / rok. Odporcovia znalecký posudok nenamietali, súd tak
považoval znalcom určenú výšku (hodnotu) bezdôvodného obohatenia za nespornú.
Ako je už vyššie uvedené, navrhovateľka vychádzajúc z predmetného znaleckého posudku svojim
podaním zo dňa 03.03.2014 ( č.l. 194) zobrala žalobu v časti o zaplatenie sumy 221,- Eur s

príslušenstvom späť a žiadala, aby súd zaviazal odporcov zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne
sumu 2.989,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 01.06.2010 do
zaplatenia. Súd byť viazaný týmto dispozičným úkonom navrhovateľky - čiastočným späťvzatím žaloby),
konanie v časti o zaplatenie sumy 221,- Eur s príslušenstvom zastavil a zaviazal odporcov v rade 1./a
2./ na zaplatenie sumy 2.989,- Sk právnym dôvodom bezdôvodného obohatenia, ktoré sú povinní vydať

navrhovateľke z dôvodu, že v období od 01.06.2008 do 01.06.2010 užívali spoločnú nehnuteľnú vec
nad rozsah svojich spoluvlastníckych podielov, a to bezodplatne a bez dohody s navrhovateľkou, pričom
navrhovateľka napriek tomu, že bola majoritným spoluvlastníkom spoločnej veci túto neužívala vôbec.
Keďže sa odporcovia dostali do omeškania so zaplatením peňažného záväzku voči navrhovateľke a
navrhovateľka si uplatnila aj právo na zaplatenie úroku z omeškania, súd s poukazom na ust. § 517

ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka zaviazal odporcov i na zaplatenie zákonného úroku z omeškania.
Dôkazy navrhované právnym zástupcom odporcov súd nevykonal, nakoľko mal za to, že ich vykonanie
by bolo nadbytočné a nič by nezmenilo na meritórnom rozhodnutí súdu.

O trovách konania súd rozhodol na základe ust.§ 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v zmysle

ktorého súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej
odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v
konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov