Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. apríl 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/218/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809204870
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011897355.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: R. P., nar. XX.X.XXXX, bytom N.
L. XXX, zastúpená JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom so sídlom Y. č. XXX, proti odporkyni:
D. Q., nar. X.X.XXXX, bytom N. L. XXX, zastúpená Mgr. Igorom Paliderom, advokátom so sídlom
O., Q. II. č. XXX, v konaní o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva a určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k.

7C/167/2009-120 zo dňa 14. marca 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobný návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala
uloženia odporkyni povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov do jej vlastníckeho práva ku KNC
parc. č. 83/1, kat. úz. N. L. a určenia, že je výlučnou vlastníčkou pozemku KNC parc. č. 84/2 -

záhrada o výmere 38 m2 v kat. území N. L. vytvorenej z parcely KNC č. 84/0/1 - záhrady o výmere
301 m2, č. 84/0/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2 zapísaných na LV č. XXXX
pre kat. úz. N. L., GP č. 37048201-70-2010 zo dňa 13.4.2010 vyhotovený Geodetickou kanceláriou
Ing. J. H., V.. A. P. č. XXX, V., titulom vydržania (výrok I.). Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť
odporkyni trovy konania vo výške 721,30 eur na účet jej právneho zástupcu (výrok II.). Konštatoval, že
výrok, ktorým sa navrhovateľka domáhala voči žalovanej zdržania sa neoprávnených zásahov do jej

vlastníckeho práva, je nevykonateľný pre svoju neurčitosť. Keďže v prejednávanom prípade ide o tzv.
negatórnu žalobu, žalobný petit musí určite vymedzovať konanie, ktorého sa má rušiteľ zdržať. Uviedol,
že navrhovateľka počas konania poukazovala na to, že žalobou sleduje najmä to, aby odporkyňa
nepokračovala vo výstavbe plota na spornej nehnuteľnosti, zároveň však uviedla, že odporkyňa vo
výstavbe nepokračuje, ani nebola preukázaná bezprostredná hrozba v pokračovaní takejto výstavby.
Rovnako nárok navrhovateľky na určenie vlastníckeho práva sporných nehnuteľností vydržaním

považoval za nedôvodný. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka mala uvedené nehnuteľnosti získať
ústnou darovacou zmluvou od svojho otca, a to v roku 1990. V tomto období pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti darovaním bola potrebná písomná zmluva a na jej účinnosť
registrácia štátnym notárstvom. Právna úprava bola dostatočne zrozumiteľná, nepripúšťala odlišný
výklad. Navrhovateľka nemohla byť teda v dobrej viere, že ústnou zmluvou došlo k prevodu vlastníckeho
práva k spornej nehnuteľnosti na jej osobu. Jej omyl spočíval v neznalosti jasne definovanej právnej

normy, avšak takýto omyl nie je možné považovať za ospravedlniteľný, zakladajúci existenciu dobrej
viery.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyni ako účastníčke v konaní úspešnej
priznal právo na jej náhradu.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka, ktorým sa

domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Za ničím nepodložený
označila záver okresného súdu o neexistencii bezprostrednej hrozby, že odporkyňa bude pokračovaťvo výstavbe plota. Ďalej uviedla, že návrh bol dostatočne písomne odôvodnený a rovnako aj jeho petit,
ktorým sa domáhala voči odporkyni zdržania sa neoprávnených zásahov nielen vo vzťahu k výstavbe
plota, ale aj k ostatným (zrejme zásahom - poznámka súdu), ktoré nakoniec konštatoval v napadnutom

rozsudku aj okresný súd. Za predčasné označila zamietnutie návrhu v časti určovacej žaloby. Podľa
jej názoru zo strany okresného súdu došlo k prispôsobeniu právnej normy, ktorá nikdy nevylučovala
uzatvorenie zmluvy aj konkludentne.

Odporkyňa sa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky stotožnila so závermi okresného súdu. Poukázala

na to, že v konaní neboli preukázané žiadne zásahy, ktorých by sa mala zdržať. Uviedla, že
navrhovateľka nedokázala žiadnym spôsobom presvedčivo konkretizovať, čo presne mala nadobudnúť
vydržaním a že sporný pozemok mala v oprávnenej držbe po celú vydržaciu lehotu ona, resp. jej
právny predchodca. Navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a uplatnila si trovy
odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 1 O.s.p.) rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm.
f/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

V prejednávanej veci boli predmetom konania dva samostatné nároky. Navrhovateľka sa domáhala
ochrany svojho vlastníckeho práva tým, že žiadala, aby bola odporkyni uložená povinnosť zdržať sa
neoprávnených zásahov a zároveň sa domáhala určenia vlastníckeho práva.

Aby súd mohol o uplatnenom nároku konať a o tomto rozhodnúť, musí mať ustálené, čo je predmetom

konania, čoho sa navrhovateľ žalobným návrhom domáha. Žalobný petit - rozsudočný návrh, t.j.
uvedenie čoho sa podaným žalobným návrhom účastník domáha (čo sleduje) je aj jednou zo základných
náležitostí návrhu na začatie konania. Pokiaľ táto náležitosť v žalobnom návrhu absentuje, resp. je
uvedená tak, že z nej nemožno ustáliť, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať v konaní vo veci samej,
je povinnosťou súdu postupovať podľa ust. § 43 O.s.p. a účastníka vyzvať, aby svoj neúplný, resp.

nejasný návrh doplnil/upresnil. Pokiaľ okresnému súdu nebolo zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ
domáhať v konaní vo veci samej, zdržania akých konkrétnych zásahov, mal postupovať podľa vyššie
uvedeného zákonného ustanovenia a navrhovateľku na odstránenie tohto nedostatku vyzvať. Pokiaľ by
navrhovateľkanavýzvusúduriadneavčasnereagovala,maljejpodanieakovadnéodmietnuť.Nemohol
však neúplný návrh prejednať a meritórne o ňom rozhodnúť. Bránila mu v tom skutočnosť, že nemal

ustálené (t.j. nevedel), čo je predmetom konania.
Zároveň však krajský súd konštatuje, že závery okresného súdu o nejasnosti uplatneného nároku
navrhovateľom sú správne. Pokiaľ sa navrhovateľka domáha zdržania sa zásahov do jej vlastníckeho
práva zo strany odporkyne, musí tieto zásahy konkretizovať, aby bolo zrejmé, čoho konkrétne sa má
odporkyňa zdržať. Dôkazom toho je aj obsah podaného odvolania, pokiaľ navrhovateľka konštatuje,

že zdržanie sa ostatných (bližšie neuvedených zásahov) bolo preukázané. Uvedená vada konania
okresnéhosúdumalazanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,pretokrajskýsúdnapadnutýrozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom procesnom postupe okresný
súd podľa § 43 O.s.p. vyzve navrhovateľku na odstránenie vád tejto časti žalobného návrhu, pokiaľ
navrhovateľka jeho výzve riadne a včas vyhovie, zvolí ďalší procesný postup, vec prejedná a rozhodne,

prípadne, pokiaľ nebudú uvedené nedostatky žalobného návrhu odstránené, podanie v tejto časti
odmietne.

Pokiaľ okresný súd konštatoval nedôvodnosť žalobného návrhu v časti určenia vlastníckeho práva,
jeho rozhodnutie je nutné považovať v tomto štádiu za predčasné. Možno prisvedčiť jeho záverom,

že omyl spočívajúci v neznalosti jasne definovanej právnej normy, nie je omyl ospravedlniteľný, ktorý
má za následok existenciu dobrej viery v súvislosti s vydržaním. Uvedený záver však treba aplikovať
na okolnosti konkrétneho prípadu a tento omyl posudzovať z hľadiska širších súvislostí prejednávanej
veci. Pred vyslovením takéhoto záveru bolo potrebné bližšie sa zaoberať okolnosťami, za akých došlo
„k uzatvoreniu“ darovacej zmluvy ústnou formou. Zistiť, z akého dôvodu nepovažovala navrhovateľka,

resp. darca, za potrebné uzatvárať o tomto právnom úkone písomnú zmluvu napriek tomu, že išlo o
nehnuteľnosť a všetky tieto okolnosti vyhodnotiť v súvislosti s tým, či mohli, resp. nemohli mať vplyv na
dobromyseľnosť navrhovateľky. Až po zistení uvedených skutočností je možné ustáliť, či aj vzhľadom
na tieto nemožno omyl spočívajúci v neznalosti právnej normy považovať za omyl ospravedlniteľný.Okresný súd sa v ďalšom konaní bude zaoberať zistením a následným vyhodnotením uvedených
skutočností. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.