Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. august 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1C/231/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613226777
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7613226777.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v právnej veci manželov V. T.,

M.. XX.X.XXXX, trvale bytom P.Š. M. F., S. M. XXXX/X, právne zastúpenej JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Kvačalova 26 a L. T., M.. XX.XX.XXXX, trvale bytom P.Á. M. F., S.
M. XXXX/X, v konaní o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo V. T., D.. B. J. L. T., uzavreté dňa 14.1.1989 v Spišskej Novej Vsi, zapísané v knihe
manželstiev Matričného úradu Mesta Spišská Nová Ves, vo zväzku 13, ročník 1989, na strane 409,
pod poradovým číslom 12
r o z v á d z a .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.8.2013 domáhala rozvodu
manželstva s manželom L. T., ktoré uzavreli dňa 14.1.1989 na matričnom úrade mesta Spišská Nová
Ves.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že k manželovi stratila akýkoľvek citový vzťah a nemá záujem zotrvať v
manželstve, ktoré považuje za vážne narušené, hlboko a trvalo rozvrátené, neplniace svoj účel. Uviedla,

že pre podanie návrhu sa rozhodla na základe posledných udalostí zo dňa 11.8.2013 a tiež preto, že
je zo strany manžela dlhodobo psychicky aj fyzicky týraná. Ohľadne manželstva uviedla, že toto bolo
uzavreté z lásky v roku 1989 u naj ako prvé, u manžela ako druhé v poradí. V manželstve sa im narodili
dve deti, R., M.. X.X.XXXX J. S., M.. XX.X.XXXX. Vážne nezhody sa medzi ňou a manželom začali
od roku 2011, ale tieto sa pomaly prehlbovali už od roku 2001, kedy manžel ukončil podnikanie, s čím
mal vážne problémy. Počas podnikania mu pomáhala ako spolupracujúca osoba. Manžel jej počas toho
vyčítal jej neschopnosť, že nemá vysokoškolské vzdelanie. Často ju hrubo verbálne urážal, vyhadzoval

ju z bytu, vyhrážal sa jej, zakazoval jej stretávať sa s matkou a sestrami. Robil scény často krát aj z
maličkostí a jeho agresívne správanie bolo čoraz častejšie za posledné dva roky. Prvýkrát ju fyzicky
napadol 15.9.2012 a opätovne 11.8.2013. Manžel od roku 2001 nepracuje a od roku 2005 poberá dávky
v hmotnej núdzi. Navrhovateľka od roku 2001 nemohla pracovať, pretože jej to manžel nedovolil. Intímny
styk nemali od júla 2013. Obnovenie manželského spolužitia vylúčila. Svoj návrh doložila sobášnym
listom, potvrdením o poslednom spoločnom pobyte a zápisnicou o trestnom oznámení podanom na
manžela dňa 11.8.2013.

3. Manžel navrhovateľky sa k návrhu písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 9.10.2013, ktorým
vyslovil nesúhlas s rozchodom. Prosil navrhovateľku aby sa s ním nerozvádzala a ospravedlnil sa
za svoje previnenie, poklesky a zbytočné hádky. Vyznal sa z lásky k manželke, bez ktorej nechce anedokážežiť.Uviedol,žejerozhodnutýzasvojeprevinenieradšejnežiť,nežrozvod.Vydviholapoukázal
na kvality svojej manželky. Poprel, že by manželke nedovolil pracovať, pracovný pomer mala do konca
roku 2004, nikdy jej nevyčítal nedostatok vzdelania. Tiež poprel, že by manželke bránil v stretávaní

sa s príbuznými, aj to, že by jej niekedy nadával. Pripustil nevhodné slová, ktoré na seba pri hádkach
vzájomne nakričali, že jej niekedy povedal „choď preč“, nikdy to však nemyslel vážne. Je si vedomý
toho, že urobil veci, ktoré manželku ťažia a urobí všetko, aby to odčinil. Ohľadne trestného oznámenia
pripojeného k návrhu uviedol, že manželku nikdy neudrel. Vec je v šetrení, nie je právoplatne skončená.
Za posledné dva roky bolo veľa starostí a vypätia, z ktorých na nich doľahla kríza, v dôsledku čoho došlo

dňa 11.8.2013 k pohádaniu a jeho previneniu voči manželke, čo nesmierne ľutuje.

4. Svoje vyjadrenie manžel doplnil podaním doručeným súdu dňa 15.10.2013, v ktorom nesúhlasil s
tvrdeniami manželky o jej údajnom dlhodobom psychickom a fyzickom týraní. Poukázal na dôverné
skutočnosti z ich intímneho života, ktoré vyvracajú tvrdenia navrhovateľky o týraní. Rovnako poprel
tvrdenienavrhovateľky,žeodroku2001nepracovalaajjejbránilpracovať.Akodôkazpredložildokladyo

čiastkových príjmoch z rokov 2001 až 2005, lekárske potvrdenia a doklady o práceneschopnosti, ktorými
preukazoval, že pracoval a staral sa o rodinu, ako aj to, že pracovať nemohli zo zdravotných dôvodov.
Svoju starostlivosť o rodinu preukazoval napríklad aj potvrdeniami o úhradách k bytu.

5. Navrhovateľka sa k vyjadreniam odporcu vyjadrila v stanovisku zo dňa 30.10.2013, v ktorom zotrvala

napodanomnávrhunarozvodmanželstvaaakékoľvekdojemnétvrdeniamanželaajehosľubypovažuje
za prostriedok na dosiahnutie zamietnutia návrhu na rozvod. Uviedla, že s manželom od 11.8.2013
nežijú v spoločnej domácnosti, domácnosť opustila ona, nechce sa ním už žiť, pociťuje k nemu duševný
aj fyzický odpor. V manželstve je dlhodobo nešťastná a posledných desať rokov považuje za najťažšie
a najhoršie obdobie svojho života. Počas posledných piatich - šiestich rokov sa ich vzťah výrazne

zhoršoval, čoraz viac ju izoloval od najbližších príbuzných, aj od chorej matky a trval na uzavretom
fungovaní rodiny. Manžel dlhodobo nepracuje a ona sa zamestnala po tom, čo od neho odišla, od
3.9.2013. Zdravotné problémy, ktoré manžel uvádzal, je možne riešiť aj popri zamestnaní. Keď sa chcela
zamestnať, bránil jej v tom, hádal sa s ňou, vyhrážal sa je zabitím. Bol k nej bol čoraz agresívnejší,
autoritu je dával najavo aj fyzickými atakmi, hádzal po nej predmety, sácal ju. Dňa 15.9.2012 ju napadol

fyzicky, zavolala na neho hliadku. Dňa 11.8.2013 ju napadol znova, políciu zavolali susedia, bol vzatý
do väzby. Prepustili ho na sľub, že ju nebude kontaktovať, čo nedodržal, denne jej posiela sms správy,
aby sa k nemu vrátila a vyhľadal jej príbuzných za účelom zistenia jej súčasnej adresy či zamestnania.

6. K vyjadreniu navrhovateľky k vyjadreniu jej manžela, sa tento vyjadril písomne v stanovisku zo dňa

5.12.2013. Zotrval na nesúhlasnom postoji k rozvodu. Poukázal na svoj záujem riešenia vecí a pomoci
manželke, keď napríklad sám riešil záchranu jej bytu pred exekúciou zaplatením nedoplatku 690,06
eura, o čom predložil doklady. Posledných päť - šesť rokov ich manželstva napĺňali príjemné rodinné
a spoločenské udalosti, na ktoré poukázal, nie zhoršovanie. Pripoj listy, ktoré adresoval manželke a
svokre, čím vyvracal tvrdenie manželky o negatívnom vzťahu k jej matke.

7. Navrhovateľka vo svojej výpovedi zotrvala na podanom návrhu. Uviedla, že s manželom sa zoznámili
v roku 1988, ich známosť trvala veľmi krátko. Po jeden až dvoch mesiacoch šlo o intímnu známosť,
ostala skoro tehotná. Manželstvo uzatvárali z lásky, dnes to zo svojej strany zhodnotila ako neopatrnosť.
Manžel bol ku nej láskavý, milý a ona bola od neho podstatne mladšia. Z manželstva sa im narodili dve

dcéry, obe sú už plnoleté. Problémy medzi manželmi nastali asi po l5 rokoch. Manžel začal podnikať,
zobral si veľký úver v Poľnobanke, ktorý nesplácal. Od roku 1999 začal mať problém s podnikaním. V
roku 2001 ostal bez majetku, viedli sa voči nemu exekúcie. Nemal možnosť pracovať. Cítil sa, že mu
je ublížené. Viedol súdne spory o vrátenie majetku, s ktorými mu ona pomáhala. Bol totiž presvedčivý
a veril, že majetok sa mu vráti späť. Bol dominantný. Ona sa chcela zamestnať v Rakúsku, aby pre

rodinu zabezpečila príjem, pretože obaja brali len dávky, s čím však manžel nesúhlasil. Jednoducho
tvrdil, že sa tam chce ísť ku...ť, cítil sa v pozícii hlavného právnika, ona bola jeho sekretárkou, začal
nepreberať poštu, v dôsledku čoho sa nemohli ukončovať ani súdne spory. Stále chcela pracovať a jeho
odmietavý postoj viedol k hádkam medzi nimi. Desať rokov bola doma bez práce. Posledných päť - šesť
rokov mal odporca verbálne útoky voči nej. Nadával jej, že je pi..., že mu zničila život. Vytýkal jej, že

nemá vysokú školu, pričom ju nemá ani on, žiarlil, nesmela chodiť k mojej mame. Púšťal ju len raz do
mesiaca, hoci bola mama chorá a potrebovala pomoc. Nesmela sa stýkať so sestrami, kamarátkami,
známymi. Vyvolával hysterické scény, urážal ju. Mal voči nej vyhrážky, nadával jej, avšak len vtedy keď
neboli dcéry doma. V období rokov 2011 až 2013 bolo najhoršie obdobie, dcéry už boli v škole, pričomdcéra R. práve kvôli manželovmu správaniu chcela odísť zo Slovenska a vybavila si plné štipendium
vo Francúzku. Aj dcéra S. odišla z miesta bydliska, študovala v Bratislave, toho času žije v Pezinku.
Manžel na ňu zaútočil v roku 2012, zavolala políciu, ale trestné oznámenie vtedy nepodala. Vyhodil je

vtedy z bytu v pyžame, vytrhal jej vlasy. V roku 2013 v auguste na ňu zaútočil, bol celý deň nervózny,
popíjal alkohol, alkohol stále požíval. Vykrikoval jej, že ju vyhodí z balkóna. Pod vplyvom alkoholu bol
stále agresívnejší. Vykrikoval jej, aby si zbalila svoje dve igelitky a odišla z domu. Následne si šla zbaliť
veci a keď brala veci zo skríň, zhodil ju na posteľ, začal ju škrtiť. Podarilo sa jej vymaniť, odomknúť byt,
vyjsť na chodbu kde volala o pomoc, pričom manžel ju vtiahol späť do bytu, zhodil ju na zem a ústa

jej zakryl rukami, aby nekričala. Napriek tomu sa snažila kričať. Bála sa o život, bol ako nepríčetný.
Následne do bytu vtrhli susedia, kde ho spacifikovali a ona podala trestné oznámenie. Ešte v ten istý
deň odišla z bytu do Bratislavy, kde sa zamestnala. I keď manželstvo uzatvárala z lásky, pociťujem
voči manželovi nenávisť a odpor. Spoločnú domácnosť nevedú od popísaného incidentu a zhruba od
tejto doby spolu ani intímne nežijú. Posledný polrok bol však intímny styk medzi nimi skôr vynútený zo
strany manžela, viac menej ho iba strpela, aby jej dal pokoj. Vzťah s iným mužom nemá. Obnovenie

manželského spolužitia vôbec neprichádza do úvahy. Maloleté deti z ich vzťahu nepochádzajú. Dodala,
že takýto vzťah k odporcovi majú aj ich dcéry, ktoré sa otca boja a nenávidia ho. V čase keď podávala
návrh na rozvod ešte študovali a z týchto dôvodov si neuplatnili voči nemu nárok na výživné a dokonca
v mobile majú aplikácie aby sa im nemohol dovolať.

8. Manžel sa na žiadne z predvolaní súdu nedostavil. Prvý termín pojednávania 25.10.2013 bol na
základe jeho žiadosti o odročenie pre jeho zhoršený zdravotný stav zrušený. Ďalšie pojednávanie dňa
1.4.2015 žiadal odročiť z dôvodu, že nebolo rozhodnuté o jednom z jeho návrhov na prerušenie konania.
Uvedený dôvod na odročenie súd neakceptoval, z dôvodu, že o jeho žiadosti na prerušenie konania zo
dňa 14.10.2013 bolo súdom právoplatne rozhodnuté. O uvedenom manžela navrhovateľky vyrozumel a

pojednávanie uskutočnil v jeho neprítomnosti. Sudkyňa pritom na pojednávaní do zápisnice uviedla, že
manžela navrhovateľky videla dve minúty pred začatím pojednávania stáť pred budovou súdu, pričom
postával za stromami a vykukoval smerom k súdu. Následne súd nariadil predvedenie manžela na
pojednávanie dňa 6.5.2015 a zároveň ho vyzval na odstránenie vád podania - iného jeho návrhu na
prerušenie konania. Manžel navrhovateľky žiadal súd o odročenie aj tohto pojednávania nariadeného

na 6.5.2015 z dôvodu, že predvolanie mu nebolo doručené v zákonnej lehote pred pojednávaním a tiež
z dôvodu, že si uplatnil právo na bezplatnú právnu pomoc. Tiež namietal proti jeho predvádzaniu, o
ktorom sa dozvedel pri nahliadnutí do spisu. Na pojednávanie dňa 6.5.2015 bol manžel navrhovateľky
predvedený, pričom na výzvu súdu, či chce k veci niečo uviesť, požiadal, aby na neho nebol robený
nátlak. Proti uzneseniu o predvedení podal odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol tak, že predmetné

uznesenie zrušil s odôvodnením, že neboli splnené podmienky na predvedenie, nakoľko pojednávania
dňa 1.4.2015 malo byť na žiadosť manžela navrhovateľky odročené, pretože v tom čase nebolo súdom
rozhodnuté o jedenej z jeho žiadosti na prerušenie konania. Medzičasom súd právoplatne túto žiadosť
zamietol. Manžel tiež zrušil svoju žiadosť o priznanie bezplatnej právnej pomoci.

9. Dňa 29.7.2016 bolo manželovi navrhovateľky doručené predvolanie na pojednávanie určené na
22.8.2016. V rovnaký deň, t.j. 29.7.2016 manžel navrhovateľky súdu oznámil, že „od 10.8.2016 do
1.9.2016 bude z dôvodu osobných záležitostí a potrieb mimo svojho bydliska na rôznych miestach
a aj v zahraničí“. Požiadal preto o nevykonávanie úkonov ani doručovania mu súdnych zásielok s
tým, že s úkonmi, doručovaním a ani s prejednávaním v jeho neprítomnosti nesúhlasil. Dňa 9.8.2016

bola súdu doručená jeho žiadosť o odročenie nariadeného pojednávania vzhľadom na skutočnosť,
ktorú súdu oznámil dňa 29.7.2016. Opravil obdobie, počas ktorého bude mimo bydliska, od 15.8.2016
do 1.9.2016. Uviedol, že v čase keď časove svoje osobné záležitosti a potreby riešil, nevedel o
termíne pojednávania a dôvod tejto závažnej prekážky tak vznikol z objektívnych príčin. Svoju žiadosť
o odročenie pojednávania doplnil dňa 10.8.2016 tak, že uvedeným dôvodom osobných potrieb a

záležitostí je „možnosť získania pracovnej sezónnej brigádnej či inej pracovnej možnosti pre naliehavú
potrebu získania finančných prostriedkov o existenčnej potrebe lebo nemá žiadne finančné prostriedky
ani príjem“. S prejednávaním veci v jeho neprítomnosti nesúhlasil. Napokon podaním zo dňa 15.8.2016
uplatnil procesné prekážky k rozhodovanej veci, za ktoré označil neprípustné zmanipulovanie súdneho
spisu (opravy v číslovaní listín v spise) a závažné procesné porušenie zákona (nedôvodné predvedenie

na pojednávanie) a požiadal súd o vydanie stanoviska k uvedenému stavu.10. Súd vykonal dokazovanie, oboznámením sa s písomnými vyjadreniami oboch manželov,
účastníckym výsluchom navrhovateľky, oboznámením listinných dôkazov predložených účastníkmi
konania a oboznámením sa s ďalšími listinami tvoriacimi obsah spisu a zistil tento stav veci:

11. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 14.1.1989 v Spišskej Novej Vsi, ktoré je zapísané v knihe
manželstiev Matričného úradu Mesta Spišská Nová Ves, vo zväzku 13, ročník 1989, na strane 409, pod
poradovým číslom 12. U navrhovateľky ide o manželstvo prvé, u manžela navrhovateľky o manželstvo
druhé, predchádzajúce bolo rozvedené. Obaja sú občania Slovenskej republiky. Posledné spoločné

bydlisko manželov bolo v Spišskej Novej Vsi, čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu. Z
manželstva účastníkov sa narodila dcéra R. a dcéra S., obe sú plnoleté, žijú mimo miesta posledného
bydliska svojich rodičov. Navrhovateľka ako účastník konania vo svojej výpovedi zotrvávala na svojich
vyjadreniach vykonaných voči súdu písomne. Problémy v manželstve začali po tom, čo manžel začal
mať problémy s podnikaním, čo sa odzrkadlilo aj na finančnej situácii v rodine. Ona sa chcela zamestnať,
manžel s tým nesúhlasil, čo viedlo k hádkam. Manžel bol dominantný. Posledných päť - šesť rokov

ju verbálne napádal. Obmedzoval jej kontakt so spoločnosťou, vrátane kontaktu s matkou a sestrami.
Urážal ju. V roku 2012 a 2013 ju dvakrát fyzicky napadol, pričom po druhom napadnutí dňa 11.8.2013
na neho podala trestné oznámenie, odišla zo spoločnej domácnosti a zamestnala sa. Od uvedeného
obdobia sa s manželom intímne nestretla, finančne spolu nehospodária. Miesto svojho pobytu pred
manželom tají. Pociťuje k nemu nenávisť a psychický aj fyzický odpor. Vylučuje možnosť obnovenia

manželského spolužitia. Manžel navrhovateľky rovnako zotrval na svojich vyjadrenia v priebehu celého
konania. Odmieta rozvod, popiera všetky negatívne tvrdenia navrhovateľky ohľadne jeho správania sa
vočinej.Pripustil,žeboliproblémyastarosti,ktorénanichobochdoľahliaviedlikhádkam,počasktorých
si vzájomne čo to vykričali, aj sa navzájom sácali. Manželku však opakovane prosil o odpustenie za
všetko, čím sa previnil. Na základe trestného oznámenia navrhovateľky je voči jej manželovi na tunajšom

súde pod spisovou značkou 3T/58/2014 vedené trestné konania pre skutky, ktorých sa mal dopustiť
voči navrhovateľke ako poškodenej. Dňa 18.9.2015 bolo rozhodnuté o vine obžalovaného manžela z
prečinu nebezpečného vyhrážania a zločinu obmedzovania osobnej slobody, kde sa obžalovaný odvolal
a odvolací súd doposiaľ o jeho odvolaní nerozhodol.

12.Manželstvoúčastníkovvykazujevšetkyznakyformálnosti.Navrhovateľkaodaugusta2013žijemimo
mesta bydliska manžela. Navrhovateľ ostal bývať v mieste poslednej spoločnej domácnosti manželov,
v byte, ktorý je v osobnom vlastníctve navrhovateľky. Manželia spoločne nehospodária, intímne spolu
nežijú, navrhovateľka dokonca pred manželom zatajuje miesto svojho súčasného bydliska aj svojho
zamestnávateľa.

13. Podľa § 18 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z.z. v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

14. Podľa § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú
manželia spoločne.

15. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

16. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,

ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

17. Podľa 23 ods. 2 vety prvej Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu
vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

18. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.19. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že zákonné podmienky pre rozvod manželstva
účastníkov sú v danom prípade splnené. Trvalosť a vážnosť rozvratu manželstva bola v konaní
preukázaná jednak dobou troch rokov, počas ktorej manželia spolu nežijú a nekomunikujú, ale aj

povahou príčin rozvratu manželstva a ich následkami. Predovšetkým z vyjadrení navrhovateľky, ale aj
z vyjadrení manžela mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov dlhodobo neplní svoje funkcie,
neuspokojuje emocionálne ani ekonomické potreby manželov. Medzi manželmi sa stratila citová väzba,
účastníci ako manželia spolu dlhodobo nežijú, neposkytujú si pomoc ani vzájomnou oporu, žijú dlhodobo
oddelene. Vzhľadom na plnoletosť dcér manželov, nemusí manželstvo plniť ani výchovnú funkciu.

Vyjadrenia manžela o jeho záujme na obnovení manželstva a jeho prosby o odpustenie tak vyznievajú
ako účelové a formálne. Naopak, o pravdivosti tvrdení navrhovateľky svedčí aj ňou podané trestné
oznámenie,akoajštádium,vktoromsavsúčasnostitrestnékonanievočijejmanželovinachádza(včase
vyhlásenia rozhodnutia neprávoplatne uznaná vina prvostupňovým súdom). Na základe vykonaného
dokazovania tak súd považoval za prvotné príčiny rozvratu manželstva v zmysle § 23 Zákona o rodine
nepriaznivú finančnú situáciu manželov, v ktorej sa ocitli v súvislosti s podnikaním a ich rozdielne názory

na jej riešenie. Uvedené postupne viedlo k nedostatočnému rešpektovaniu prirodzených spoločenských
potrieb manželky manželom a k jeho nedôstojnému správaniu sa voči nej, čo vyústilo v odchod manželky
zo spoločnej domácnosti.

20. Súd konštatuje výrazné narušenie manželských vzťahov a porušenie povinností uložených

manželom v § 18 Zákona o rodine, najmä povinnosti vytvárania zdravého rodinného prostredia a žitia
spolu. Manželka sa pre správanie manžela voči nej dňa 11.8.2013 rozhodla pre reálne ukončenie
manželského spolužitia. Uvedené rozhodnutie nezmenila, naopak počas celého konania prezentovala
jednoznačné rozhodnutie ukončiť toto spolužitie aj právne. Tento postoj navrhovateľky podľa názoru
súdu vylučuje možnosť obnovenia funkčného manželstva medzi účastníkmi do budúcna. Nikoho totiž

nemožno nútiť zotrvávať vo zväzku, ktorý neplní účel, pre ktorý vznikol.

21. Keďže spoločnosť má záujem na manželstvách predstavujúcich harmonické, pevné a trvalé životné
spoločenstvo muža a ženy, vzhľadom na zistený skutkový stav a pevné rozhodnutie navrhovateľky
rozviesť sa, súd návrhu na rozvod manželstva bez ďalšieho dokazovania vyhovel a manželstvo

účastníkov rozviedol. Z uvedeného dôvodu nepovažoval súd za potrebné v konaní vykonať žiadne
ďalšie dokazovanie. Nevykonal preto ani manželom navrhnuté dokazovanie vyžiadaním potvrdení o
zdravotnom stave a práceneschopnosti manželky z minulosti, ktoré mali preukázať príčinu, pre ktorú
nepracovala. Súd nepovažoval za potrebné vykonať ako dôkaz ani výsluch manžela navrhovateľky z
dôvodu, že tento svoje skutkové tvrdenia vyjadril vo svojich písomných vyjadreniach, v ktorých tiež

reagoval na skutkové tvrdenia navrhovateľky. Mal opakovanú možnosť osobne sa zúčastniť na konaní,
ktorú nevyužil, pričom sám uviedol, že ide o jeho právo, nie povinnosť.

22. Podľa § 180 Civilného sporového poriadku, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré
boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude

konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

23. Podľa § 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých
dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z
dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať,

aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

24. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Vo veci samej súd dňa 22.8.2016 podľa § 180 Civilného sporového poriadku s poukazom na §
2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku konal a aj rozhodol v neprítomnosti oboch účastníkov
konania a právneho zástupcu navrhovateľky. Právny zástupca navrhovateľky podaním zo dňa 17.8.2016
ospravedlnil svoju a navrhovateľkinu neúčasť na predmetnom pojednávaní, uviedol, že nemajú žiadne
návrhy na doplnenie dokazovania a navrhujú súdu, aby manželstvo rozviedol. Pokiaľ ide o žiadosť

manžela o odročenie pojednávania, tejto súd nevyhovel. V zmysle citovaného ustanovenia § 183 ods.
1 Civilného sporového poriadku je možnosť odročenia pojednávania viazaná na existenciu dôležitých
dôvodov, pre ktoré sa účastník nemôže na pojednávanie dostaviť a zároveň na splnenie podmienky, že
od účastníka nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechal zastúpiť. Skutočnosť, či ideo dôležitý dôvod posudzuje súd. V danom prípade manželom tvrdené skutočnosti o možnosti získania
pracovnej možnosti pre naliehavú potrebu získania finančných prostriedkov, súd nepovažoval za
spôsobilé ospravedlniť jeho neúčasť na pojednávaní. Manžel uvádzanú skutočnosť žiadnym spôsobom

nepreukázal. Z obsahu jeho žiadosti je zrejmé, že nešlo o žiadnu konkrétnu pracovnú ponuku. Zo
spisu je tiež zrejmé, že sociálna a ekonomická situácia účastníka je už roky nezmenená. Tvrdenie
o naliehavosti potreby získania finančných prostriedkov považoval preto za účelové, smerujúce k
oddialeniu rozhodnutia vo veci samej. Z obsahu písomných podaní manžela v predmetnej veci (nesúhlas
s rozvodom, žiadosti o prerušenie konania, námietky zaujatosti sudcu, uplatňovanie rôznych procesných

prekážok ďalšieho konania) je zrejmé, že tento nemá záujem na ukončení manželstva s navrhovateľkou
a jeho úkony oddiaľujú možnosť súdu rozhodnúť vo veci samej. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na
skutočnosť, že manžel si predvolanie na pojednávanie prevzal v posledný, osemnásty deň úložnej lehoty
a v ten istý deň súdu doručil oznámenie o svojej nastávajúcej neprítomnosti. Deň počiatku jeho svojej
neprítomnosti zmenil z 10 na 15 augusta, pričom dňa 15. augusta urobil písomné podanie na pošte
v meste bydliska. V uvedenej súvislosti nie je zanedbateľná ani skutočnosť, že manžel užíva byt vo

výlučnom vlastníctve manželky, čím je táto obmedzená vo výkone vlastníckeho práva. S prihliadnutím
na všetky uvedené skutočnosti nepovažoval súd manželom uvádzaný dôvod odročenia pojednávania
za dôležitý. Súčasne mal za to, že od manžela bolo možné spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní
dal zastúpiť inou osobou. O posúdení žiadosti manžela ho nebolo možné upovedomiť, pretože jeho
žiadosť o odročenie pojednávania neobsahovala jednu z povinných náležitostí, ktorou je uvedenie

telefónneho čísla alebo elektronickej adresy, a to napriek tomu, že bol o tom poučený v predvolaní
na pojednávanie, ako aj v zaslaných procesných poučeniach účastníka konania. Písomne ho súd
nevyrozumel z dôvodu, že výslovne požiadal o nedoručovanie písomností do 1.9.2016. Súd nezistil
žiadnu inú prekážku brániacu vo veci konať a rozhodnúť a poukazuje na právo účastníka na prejednanie
veci bez zbytočných prieťahov.

26. Výrok o náhrade trov konania je odôvodnený ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia

nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.