Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. november 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/150/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115223640
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3115223640.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr.

Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu: X. banka Q., a.s., so sídlom I.,. O. XX, D.:
XX XXX XXX, zastúpeného T. kanceláriou Q. & X., s.r.o., so sídlom B., V. 8, proti žalovanej T. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K., Partizánska XXX/XX, zastúpenej P.. X. G., advokátom so sídlom K., B. XXX/X,
o určenie neúčinnosti dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. januára 2018, č. k. 20C/389/2015-165, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie neúčinnosti dohody o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 16.09.2013. Žalovanej priznal proti žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vychádzal zo zistenia, že dňa 08.09.2010 uzavrel pôvodný
žalobca Q. Q., a.s., podnikajúci vtedy pod obchodným menom V. Q., a.s. s obchodnou spoločnosťou
G., a.s., L. hrdinov XXX/XX, K. - I., D.: XX XXX XXX zmluvu o úvere č. XXX XXX XXXX, na základe
ktorej pôvodný žalobca ako veriteľ tomuto dlžníkovi poskytol kontokorentný úver vo výške 35.000,- Eur,
ktorý sa dlžník zaviazal veriteľovi vrátiť spolu s príslušenstvom za dohodnutých podmienok v splátkach

najneskôr do 15.09.2011. Na zabezpečenie pohľadávky z predmetného úveru vystavil dlžník v prospech
pôvodného žalobcu ako remitenta, dňa 08.09.2010 vlastnú zmenku, za zaplatenie ktorej sa zaručil pre
celú zmenkovú sumu F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, Trenčín ako zmenkový ručiteľ.
Keďže dlžník dlh v lehote splatnosti neuhradil, žalobca ho listom zo dňa 19.09.2011 vyzval na zaplatenie
splatnej úverovej pohľadávky v lehote do 14 dní od doručenia výzvy. Okresný súd Bratislava V vydal
dňa 04.05.2012 zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm/198/2012-14, ktorým zaviazal žalovaného 1/ FDG,
a.s. a žalovaného 2/ F. B., aby pôvodnému žalobcovi do 3 dní od doručenia zmenkového platobného

rozkazu zaplatili spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 39.183,08 Eur spolu s 6% ročným úrokom zo
zmenkovej sumy od 01.03.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 130,61 Eur a náhradu trov konania
s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných
žalovaných alebo aby v tej istej lehote podal námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu. Z
rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 3CbZm 32/2012-107 zo dňa 05.06.2013 bolo zistené, že
proti zmenkovému platobnému rozkazu podal žalovaný 2/ námietky, pričom citovaným rozsudkom bol
zmenkový platobný rozkaz voči žalovanému 2/ ponechaný v platnosti v celom rozsahu. Proti tomuto

rozsudku sa žalovaný 2/ odvolal, a rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave č. k. 4CoZm 54/2013-127 zo dňa 04.12.2014. Rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa
27.01.2015. F. B. a žalovaná ako podieloví spoluvlastníci uzavreli dňa 16.09.2013 dohodu o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorou sa dohodli na zrušení ich podielového spoluvlastníctvak nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k. ú. K. B., a to k pozemkom parc. č. XXX/X - záhrady
o výmere 307 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 125 m2, ku ktorým F. B.
vlastnil podiel vo výške 11/12 a žalovaná vlastnila podiel vo výške 1/12 a k stavbe na parc. č. XXX/X -

rozostavaný rodinný dom, ktorú vlastnil F. B. ako aj žalovaná každý z nich v spoluvlastníckom podiele
po 1/2, a dohodli sa na vyporiadaní spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam tak, že spoluvlastnícke podiely
F. B. vo výške 11/12 k pozemkom parc. č. XXX/X, XXX/X a vo výške 1/2 k stavbe - rozostavanému
rodinnému domu na parc. č. XXX/X nadobudne žalovaná. V čl. IV tejto dohody s názvom vyrovnanie je
ustanovenie o tom, že na nehnuteľnostiach je pod V 2182/11 registrované záložné právo v prospech

L. banka Q., a.s. na základe zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 97/074A/07
zo dňa 05.05.2011 s tým, že spoluvlastníci sa dohodli, že všetky záväzky vyplývajúce z úveru, ktorý
je zabezpečený uvedeným záložným právom preberá žalovaná a zaväzuje sa tento úver, resp. splátky
úveru riadne a včas splácať, a to aj tú časť, ktorá z titulu pasívnej solidarity pripadá na F. B.. Vklad
vlastníckeho práva v prospech žalovanej bol do katastra nehnuteľností povolený na základe návrhu
zo dňa 16.09.2013 rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor V XXXX/XX zo dňa

16.10.2013. Podľa výpisu z LV č. XXXX k. ú. K. B. je výlučnou vlastníčkou tam zapísaných nehnuteľností
žalovaná. Prima banka, a.s. vydala na základe žiadosti žalovanej a F. B. ako solidárnych dlžníkov
súhlas s predčasným splatením úveru č. 97/074/07 vo výške 34.830,71 Eur + poplatok za predčasné
splatenie vo výške 1.735,06 Eur, a to ku dňu 21.07.2014. Dňa 04.07.2014 uzavrela žalovaná ako dlžník
s X. bankou, a.s. ako veriteľom úverovú zmluvu č. XXXXXX, na základe ktorej sa banka zaviazala

žalovanej poskytnúť úver 72.000 Eur, pričom ako účel úveru je uvedené nadobudnutie nehnuteľnosti
a splatenie skôr poskytnutého úveru a zároveň v rovnaký deň uvedené zmluvné strany uzavreli aj
zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok, pričom záložné právo na predmetných
nehnuteľnostiach bolo na LV č. XXXX k. ú. K. B. zapísané v prospech banky pod V XXXX/XX. V čase
uzavretia dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 16.09.2013 mal teda

veriteľ voči dlžníkovi a ručiteľovi vymáhateľnú pohľadávku, ktorá bola splatná a uplatniteľná na súde.
Odporovať možno len platnému právnemu úkonu. V konaní bolo preukázané, že dohoda o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 16.09.2013 je platným právnym úkonom, pretože bola
uzavretá v písomnej forme, vyplýva z nej, že sa podieloví spoluvlastníci, teda žalovaná a F. B. dohodli
na zrušení podielového spoluvlastníctva k pozemku parc. č. 995/5, pozemku parc. č. XXX/X a stavbe na

parc. č. XXX/X - rozostavanému rodinnému domu v k. ú. K. B., ako aj na vyporiadaní v tom smere, že
spoluvlastnícke podiely F. B. k týmto nehnuteľnostiam nadobudne žalovaná, a teda predmetný právny
úkon má všetky podstatné obsahové náležitosti ako aj zákonom vyžadovanú písomnú formu v zmysle §
141 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe predmetnej dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva zo dňa 16.09.2013 boli prevedené podiely k jedinému nehnuteľnému majetku, ktorý

dlžník F. B. v tej dobe vlastnil, čo vyplynulo z výpovede tohto svedka. Menovaný svedok zároveň potvrdil,
že v súčasnej dobe nevlastní nehnuteľnosti, motorové vozidlo, na účte má zostatok mínus 400 Eur
a chce si požiadať o oddlženie, pretože má dlhy. Je teda zrejmé, že uzavretím tejto dohody zo dňa
16.09.2013 došlo k zmenšeniu majetku dlžníka do tej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočne uspokojenie
žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky. Žalovaná potvrdila, že s F. B. v období asi od roku 2006 do

roku 2009 udržiavala vzťah intímneho charakteru, boli si vzájomne sympatickí a plánovali spoločnú
budúcnosť, teda že si postavia dom, v ktorom budú spolu žiť. Svedok F. B. rovnako potvrdil, že udržiaval
intímny pomer so žalovanou, v rokoch od 2005 do 2007, avšak vzhľadom na odstup času si obdobie
presne nepamätal, a tiež uviedol, že boli do seba zamilovaní a chceli si postaviť dom, v ktorom by
spolu bývali, a preto aj nadobudol predmetné nehnuteľnosti. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že

žalovaná a svedok žili spolu ako druh a družka. Pre takéto konštatovanie by muselo byť preukázané, že
viedli spoločnú domácnosť, ktorú definuje ust. § 115 Občianskeho zákonníka tak, že domácnosť tvoria
fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby a muselo by byť
preukázané, že spoločne hospodárili. Žalovaná však uvádzala, že ona bývala u rodičov a svedok býval
na inej adrese, pričom svedok F. B. potvrdil, že so žalovanou neviedli spoločnú domácnosť. Z výpovede

svedka Mareka B. bolo potvrdené tvrdenie žalovanej o tom, že v čase, keď svedok so žalovanou
udržiaval vzťah, nemali spoločný účet, a preukazuje to i potvrdenie z bežného účtu vystaveného G., a.s.
dňa 09.03.2017, podľa ktorého žalovaná si v tejto banke založila účet dňa 18.07.2008, a od vtedy je
jedinou oprávnenou osobou disponovať s prostriedkami na tomto účte. Každopádne však vzťah, ktorý
udržiavali svedok so žalovanou možno podradiť pod taký pomer medzi dvoma osoba, ktorý je obdobný

pomeru príbuzenskému, keďže ich vzťah bol intímneho charakteru a trval minimálne dva roky, pričom
začali spolu aj stavať rodinný dom. Ich vzťah sa však narušil, pretože svedok F. B. potvrdil, že prestal
splácať spoločný úver, ktorý si vzali žalovaná so svedkom od Prima banky, a.s. za účelom výstavby
rodinného domu, nezvládal uhrádzať ani iné svoje záväzky, a dochádzalo medzi nimi k nezhodám. Vzťahžalovanej a svedka skončil podľa vyjadrenia žalovanej najneskôr v roku 2009 (podľa tvrdenia svedka
v roku 2007). Q. F. B. uviedol, že po tom, ako ukončil vzťah so žalovanou, bol s ňou v sporadickom
kontakte, zavolal jej, keď niečo potreboval, občas sa osobne stretli a preberali napr. témy ako sa

majú deti žalovanej, a deti svedka. Určitú dobu po rozchode si svedok so žalovanou blahoželali k
sviatkom k meninám, narodeninám, potom už nie. Ak sa v súčasnosti stretnú, ide o náhodu. Od
rozchodu svedka a žalovanej v roku 2009 do dňa 16.09.2013, kedy bola uzavretá dohoda o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva uplynula doba 4 rokov, počas ktorej svedok so žalovanou
udržiavali len sporadický kontakt a ich citové väzby vzhľadom na tieto okolnosti nepochybne zanikli.

Pretosúduzavrel,žežalovanáasvedokneboliblízkymiosobamivzmysle§116Občianskehozákonníka
v čase uzavretia dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, teda,
žeby ujmu, ktorú utrpela jedna z nich druhá osoba dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Úmysel
dlžníka a vedomosť žalovanej o ukracujúcom úmysle dlžníka sa teda neprezumuje, a žalobca bol
povinný preukázať okolnosti, z ktorých možno vyvodiť existenciu úmyslu dlžníka, a vedomosti žalovanej
o ňom. Uvedené sa však žalobcovi v konaní nepodarilo. Z dokazovania nevyplynulo, že možno F. B.

pričítať úmysel ukrátiť žalobcu ako veriteľa. Skutočnosť, že žalobca má voči dlžníkovi vymáhateľnú
pohľadávku sama o sebe nepreukazuje úmysel dlžníka odporovateľným právnym úkonom ukrátiť
žalobcu ako veriteľa, keďže existencia vymáhateľnej pohľadávky je otázkou aktívnej vecnej legitimácie.
Žalobca tvrdil, že časová nadväznosť, spoločný cieľ a koordinovanosť právnych úkonov zmenkového
ručiteľa, a to účelové predlžovanie námietkového konania, špekulatívne odvolanie zo dňa 01.07.2013

proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 3CbZm32/2012-107 zo dňa 05.06.2013 a následný
prevodspoluvlastníckychpodielovdohodouozrušeníavyporiadanípodielovéhospoluvlastníctvazodňa
16.09.2013jednoznačnenasvedčujútomu,žeF.B.toutodohodouúmyselnenastolilstav,ktorýžalobcovi
znemožňuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky z jeho majetku. Podľa názoru súdu, pokiaľ by F. B.
skutočne konal s ukracujúcim úmyslom, tak by dohodu, ktorou previedol svoje podiely na predmetných

nehnuteľnostiach uzavrel so žalovanou oveľa skôr, keďže splatnosť pohľadávky žalobcu na základe
zmluvy o kontokorentnom úvere nastala dňa 15.09.2011, žalobca odoslal dňa 20.09.2011 poslednú
výzvu na zaplatenie splatnej pohľadávky zo dňa 19.09.2011 spoločnosti G., a.s., v ktorej bol F. B.
predsedom predstavenstva, a zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu B. V č. k. 3Zm 198/2012-14,
ktorým bol F. B. spolu so spol. G., a.s. spoločne a nerozdielne zaviazaný na zaplatenie žalobcovi splatnej

pohľadávky v sume 39.183,08 Eur s príslušenstvom bol vydaný dňa 04.05.2012, pričom je pravda, že F.
B. podal námietky proti tomuto zmenkovému platobnému rozkazu, no dohodu o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva uzavrel so žalovanou až dňa 16.09.2013, teda viac ako 16 mesiacov
od vydania tohto zmenkového platobného rozkazu. F. B. podal odvolanie proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V č. k. 3CbZm 32/2012-107 zo dňa 05.06.2013, ktorým bol zmenkový platobný rozkaz

ponechaný v platnosti, pričom Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 4CoZm 54/2013-127 zo dňa
04.12.2014 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Ani z týchto okolností, a procesnej obrany F. B.
však súd nemohol ustáliť, že F. B. chcel ukrátiť veriteľa. Žalovaná uviedla, že ona sama navrhla F. B.
uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, teda túto dohodu neinicioval
dlžník F. B., pričom dôvodom, pre ktorý uzavreli spolu dohodu, na základe ktorej spoluvlastnícke podiely

F. B. k predmetným nehnuteľnostiam nadobudla žalovaná bolo to, že F. B. sa nepodieľal na splácaní
úveru, ktorý si spolu so žalovanou vzali v roku 2007 od X. banky Q., a.s. na základe úverovej zmluvy
č. 97/074/07, keďže vtedy plánovali spoločnú budúcnosť v dome, ktorý chceli postaviť z prostriedkov z
tohtoúveru,nozostranybankyboliobajadlžníciopakovanetelefonickyvyzývanínaúhraduomeškaných
splátokúveru, aztohopramenilinezhodymedzižalovanouasvedkomakopodielovýmispoluvlastníkmi.

Nehnuteľnosti boli zaťažené hypotekárnym záložným právom a v prípade zosplatnenia spoločného
úveru by hrozilo, že banka začne vykonávať záložné právo na nehnuteľnostiach. F. B. potvrdil tvrdenie
žalovanej, že spoločný úver nesplácal z dôvodu, že mu to finančne nevychádzalo. Nárok F. B. na
primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícke podiely nebol v dohode o zrušení a vyporiadní podielového
spoluvlastníctva zo dňa 16.09.2013 dojednaný, pretože svedok sa nepodieľal na splácaní spoločného

úveru č. 97/074/07 a tento spoločný úver sa v čl. IV dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva zo dňa 16.9.2013 zaviazala v celom rozsahu dosplácať žalovaná (teda uhradiť aj časť
dlhu, ktorá pripadala na F. B.). Žalovaná spoločný úver aj z iného úveru, ktorý si od Prima banky
Slovensko, a.s. vzala na základe úverovej zmluvy č. XXXXXX zo dňa 04.07.2014, vyplatila ku dňu
21.07.2014 v sume 36.565,77 Eur ako vyplýva zo súhlasu banky s predčasným splatením úveru. Z

uvedených skutočností teda vyplynulo, že z nevydareného vzťahu svedka a žalovanej ostal neuhradený
spoločný úver z roku 2007 a spoluvlastnícke právo žalovanej a svedka k nehnuteľnostiam, zaťaženým
záložným právom zabezpečujúcim pohľadávku banky z uvedeného spoločného úveru, pričom svedok
ako jeden z úverových dlžníkov úver nesplácal, a tieto právne vzťahy bolo treba vysporiadať s cieľomdosiahnuť právnu istotu žalovanej ako ďalšej úverovej dlžníčky, keďže žalovaná chcela užívať na
bývanie dom, do ktorého investovala prostriedky z úveru, aby mala pre seba a svoje deti zabezpečené
vlastné bývanie, a za tým účelom žalovaná na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva zo dňa 20.04.2011 nadobudla ďalší podiel k nehnuteľnostiam, a na základe dohody
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 16.09.2013 sa stala žalovaná výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že v dome v súčasnosti býva s teraz už
plnoletými deťmi. Svedok F. B. na vysvetlenie uviedol, že súhlasil s tým, že bude štatutárom firmy FDG
a.s., pretože s jeho bývalou manželkou T. B. mal spoločné deti a myslel si, že prostredníctvom firmy

zarobí peniaze pre deti. Svedok uviedol, že v tej firme bol v podstate bielym koňom, pretože firmu
G. a.s. riadila svedkova bývalá manželka so svojím priateľom a svedok nevedel uviesť, na čo boli
použité peňažné prostriedky z kontokorentného úveru vyplateného bankou firme FDG a.s.. I. neuniesol
dôkazné bremeno ani v tom smere, že žalovaná mala vedomosť o prípadnom úmysle dlžníka žalobcu
ukrátiť uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Z uznesení Okresného súdu Trenčín č. k. 38Exre 316/2015
zo dňa 08.03.2016 a dňa 12.05.2016, výzvy na vyjadrenie zo dňa 08.03.2016, vyjadrenia žalovanej

zo dňa 22.03.2016 bolo preukázané, že žalovaná bola od 04.08.2010 do 04.08.2013, teda v čase
uzavretia zmluvy o kontokorentnom úvere a podpisu zmenky F. B. členkou dozornej rady v spoločnosti
G., a.s.. Žalovaná však tvrdila, že jej účasť v tomto orgáne bola len formálna, pričom počas výkonu
jej funkcie členky dozornej rady sa nekonalo žiadne zasadnutie dozornej rady. To, že žalovaná funkciu
člena dozornej rady menovanej obchodnej spoločnosti nevykonávala vyplýva aj z jej vyjadrenia zo dňa

22.03.2016, adresovaného Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 38Exre 316/2015.
Q. F. B. uviedol, že o členstvo žalovanej v dozornej rade spoločnosti G., a.s. požiadal on žalovanú,
pričom ale išlo len o členstvo na papieri, a svedok nemal vedomosť o tom, či sa konalo nejaké zasadnutie
dozornej rady firmy G. a.s.. Súd poukazuje na to, že v čase uzavretia dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva dňa 16.09.2013 už žalovaná nebola členkou dozornej rady menovanej

obchodnej spoločnosti, pretože členstvo žalovanej a ďalších dvoch členov v dozornej rade zaniklo
uplynutím stanovami určeného funkčného obdobia 3 rokov, t.j. dňa 04.08.2013 a následne nebola
znovu zvolená za člena dozornej rady. K dátumu uzavretia predmetnej dohody so svedkom už teda
žalovaná nebola členkou dozornej rady a preto pokiaľ by aj chcela už by nebola oprávnená zisťovať
v účtovníctve a iných dokladoch spoločnosti G., a.s., či svedok F. B. ako štatutár firmy G., a.s. má

voči iným subjektom neuhradené splatné dlhy, ktorých uspokojenie by mohlo byť ohrozené v dôsledku
uzavretia dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi žalovanou a svedkom.
Žalovaná uviedla, že v čase uzavretia dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
nemala vedomosť o neuhradenom splatnom dlhu svedka F. B.. Dozvedela sa o ňom až zo žaloby, ktorá
jej bola doručená v tomto spore. Pravdivosti tohto vyjadrenia nasvedčuje aj tvrdenie svedka F. B., ktorý

nepotvrdil, žeby žalovanej povedal o jeho neuhradenom splatnom dlhu voči žalobcovi s tým, že uviedol,
že sa žalovanej so všetkým nezdôveroval a so žalovanou sa nerozprával o jeho výlučných dlhoch.
Žalovaná sa o neuhradenom splatnom dlhu F. B. nemohla dozvedieť ani z konania vedeného pred
Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 3CbZm/32/2012, pretože nebola účastníčkou tohto súdneho
konania a neboli jej doručované rozhodnutia v konaní vydané. Preto súd uzavrel, že žalovaná nemala

vedomosť o dlhu F. B. voči žalobcovi v čase vykonania namietaného právneho úkonu a teda nemohla ani
vedieť o prípadnom ukracujúcom úmysle dlžníka, ktorý však v konaní tiež nebol preukázaný. Súd teda
nemalzapreukázanétvrdeniežalobcu,žesvedoksožalovanouchceliuzavretímnamietanéhoprávneho
úkonu docieliť znemožnenie uspokojenia splatnej pohľadávky žalobcu z predmetných nehnuteľností.
S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že neboli splnené všetky

podmienky odporovateľnosti vo vzťahu k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
zo dňa 16.09.2013, a z tohto dôvodu musel súd výrokom I. žalobu o určenie právnej neúčinnosti tohto
právneho úkonu zamietnuť. Právne vec posúdil podľa § 42a ods. 1 - 3, § 42b ods. 1 - 4, § 115, § 116
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na zásadu úspechu v spore vzniklo žalovanej podľa ust. § 255 ods.
1 CSP právo na náhradu trov konania. Súd výrokom II. vyslovil, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil tým, že rozsudok súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. K

tvrdeniu súdu, že žalovaná a avalista neboli blízkymi osobami v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka
uviedol, že podľa jeho názoru vzťah žalovanej a avalistu zodpovedá vzťahu blízkych osôb /druha a
družka/. Úmysel zmenkového ručiteľa ukrátiť žalobcu a vedomosť žalovanej o tejto skutočnosti sa teda
v zmysle § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka prezumujú. V tejto súvislosti poukázal na výpovedeT. V. a F. B., keď T. V. na pojednávaní uviedla, že s F. B. mala vzťah intímneho charakteru od roku
2006 do roku 2009 a v uvedenom období mali záujem postaviť sa spolu dom na vyššie identifikovaných
pozemkoch a avalista na pojednávaní potvrdil vzťah so žalovanou v rokoch 2006 až 2007, aj záujem

na výstavbe spoločného domu. Obaja ďalej zhodne uviedli, že neviedli spoločnú domácnosť, avšak
v roku 2007 uzatvorili s X. B. Q., a. s., úverovú zmluvu č. XX/XXX/XX, na základe ktorej im bol ako
spoludlžníkom poskytnutý hypotekárny úver, z ktorého boli zaviazaní spoločne a nerozdielne až do
jeho predčasného splatenia dňa 21.07.2014. Dňa 07.08.2010 sa stala žalovaná členkou dozornej rady
obchodnej spoločnosti G., a.s., v ktorej bol F. B. jediným akcionárom a predsedom predstavenstva.

Obdobne ešte dňa 15.06.2011 žalovaná na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctvazodňa20.04.2011nadobudlaspoluvlastníckypodielkidentifikovanýmnehnuteľnostiam
do F. I., t. j. uja F. B. a od jeho matky P. B.. Uvedené skutočnosti vedú jednoznačne k záveru, že vzťah
žalovanej a avalistu trval aj dávno potom ako sami uvádzajú, a ujmu ktorú by utrpel jeden z nich, by
druhý dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu. K úmyslu avalistu ukrátiť veriteľa a vedomosť žalovanej
o tomto úmysle uviedol, že žalovaná a avalista sú blízkymi príbuznými a úmysel ukrátiť veriteľa sa s

poukazom na ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka ex lege prezumuje. Poukázal na chronológiu
prípadu, z ktorej možno presvedčivo abstrahovať úmysel avalistu ukrátiť veriteľa a vedomosť žalovanej
o tomto úmysle. Opätovne zdôraznil, že žalovaná bola v období od 07.08.2010 do 04.07.2016 členkou
dozornej rady úverového dlžníka. V čase keď sa avalista rozhodol „riešiť“ svoje ekonomické problémy
prevodom svojho majetku na žalovanú, musel jej byť známy úmysel ukrátiť žalobcu, ako veriteľa. Ak

je obrana žalovanej postavená na tvrdení, že jej členstvo v dozornej rade boli iba formálne, možno
toto tvrdenie hodnotiť ako zavádzajúce a účelovo pozmeňujúce skutkový stav veci. Bolo povinnosťou
žalovanej, ako členky dozornej rady, dohliadať na podnikateľskú činnosť úverového dlžníka. Ak žalovaná
v tomto smere nevykonala žiadnu aktivitu, nemôže byť táto skutočnosť na ujmu žalobcu. Poukázal
na ust. § 194 ods. 5 a § 200 ods. 3 Obchodného zákonníka, v súlade s ktorými bola žalovaná

povinná vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s
odbornou starostlivosťou. Nie je preto reálne obhájiteľné, aby súd prvej inštancie sa dôvodne domnieval,
že žalovaná nemala vedomosť o finančnej kondícii úverového dlžníka a osobách, ktoré sa za tieto
záväzky akoukoľvek formou zaručili. Rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie úmyslu avalistu ukrátiť
žalobcu a vedomosti žalovanej o tomto úmysle nastali dávno pred dňom uzavretia dohody o zrušení a

vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, t. j. pred 16.09.2013. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozsudku dospel k simplexnému záveru, že žaloba je nedôvodná bez
toho, aby reflektoval na zjavné rozpory výpovede žalovanej a avalistu s objektívnou realitou. Zmätočne
vyznieva aj argumentácia súdu, že ak by konal F. B. s úmyslom ukrátiť veriteľa, konal by tak skôr. Práve
časová nadväznosť jednotlivých úkonov vedie k opačnému záveru. Rozhodnutím súdu bol žalobca

neakceptovateľným spôsobom ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Navrhol,
aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe
v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

3. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že náš právny poriadok
nepozná legálnu definíciu pojmu, resp. vzťahu druh a družka. Pojem druh a družka je upravený v § 116
Občianskeho zákonníka, kde pojmom druh a družka je treba chápať osoby v pomere ako rodinnom
za predpokladu, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Posúdenie existencie rodinného, a najmä obdobného pomeru je vždy vecou konkrétneho skúmania na

konkrétnom prípade, a závislé od konkrétnych okolností prípadu. Druh a družka sú v podstate osoby
„žijúce ako manželia“ so všetkým, čo k manželstvu patrí, avšak bez platne uzavretého manželstva. O
takýto stav v prípade žalovanej a F. B. však v žiadnom prípade nejde. Nebolo preukázané, že ich vzťah
bol obdobný ako manželský so všetkým čo k tomu patrí. Bolo preukázané, že žalovaná s F. B. nikdy
nežila v spoločnej domácnosti, a ani nikdy spoločne domácnosť neviedli v zmysle definície uvedenej v

§ 115 Občianskeho zákonníka. Každý si sám hospodáril a rozhodoval o finančných prostriedkoch. S F.
B. si nikdy neboli vzájomne blízki, kde ujmu jeho by žalovaná pociťovala ako svoju vlastnú, a naopak, a
preto na daný prípad nemožno aplikovať ust. § 116 Občianskeho zákonníka a na to nadväzujúce ust. §
42a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaná sama iniciovala uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a č. XXXX, k. ú. K. B., z

dôvodu nezhôd medzi žalovanou a F. B. ohľadne splácania úveru veriteľa L. banka Slovensko, a. s..
Zo strany veriteľa L. banka Slovensko, a. s. boli opakovane telefonické urgencie ohľadne riadneho
a včasného splácania úveru, a preto bolo potrebnú celú vec čo najskôr riešiť. V opačnom prípade by
splácanie celého úveru zostalo iba na žalovanej, nakoľko F. B. odmietal úver splácať a v prevažnejmiere ho splácala sama žalovaná. Toto sú objektívne ukazovatele, pre ktoré nemožno vzťah žalovanej
a F. B. považovať za druha a družku. Tvrdenia žalobcu sú len v rovine ničím nepodložených tvrdení.
O tom, že dlžník žalobcu F. B. má ako súkromné osoba dlh voči žalobcovi, sa žalovaná dozvedela

so žalobného návrhu žalobcu o odporovateľnosť a návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia a
príloh k nim. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 05.06.2013, sp. zn. 3 CbZm 32/2012
jej nebol nikdy doručený, nakoľko nebola účastníčkou tohto konania. O tom, že dlžník žalobcu F. B.
mal dlh voči žalobcovi jej nikdy nehovoril, a ani nebol k tomu žiadny dôvod, nakoľko nikdy nebol v
takom blízkom vzťahu, aby mal dôvod jej o tom hovoriť. Ďalej poukázala na to, že bola preukázané,

že dozorná rada bola plne nefunkčná a reálne nevykonávala žiadnu zo svojich činností. Citované
ustanoveniaObchodnéhozákonníkahovoriaooprávneníapôsobenídozornejrady,tovšakneznamená,
že žalovaná aj naozaj reálne vedela, čo so v obchodnej spoločnosti deje, aké právne úkony uskutočnili
členovia predstavenstva spoločnosti. To, že dlžník žalobcu F. B. takýmto úkonom - dohodou o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva by mohol poškodiť žalobcu, žalovaná v čase spísania dohody
nemala absolútnu vedomosť, a ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohla o tom vedieť. Navrhla,

abyodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnypotvrdilažalobcuzaviazal
na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 /keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem/v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015
Z. z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá
CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutia na tom právnom názore, že žalovaná nemala vedomosť

o dlhu dlžníka F. B. voči žalobcovi v čase vykonania namietaného právneho úkonu - dohody o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 16.09.2013, a teda nemohla
ani vedieť o prípadnom ukracujúcom úmysle dlžníka, ktorý však v konaní tiež nebol preukázaný. Súd
nemal za preukázané tvrdenie žalobcu, že F. B. so žalovanou chceli uzavretím namietaného právneho
úkonu docieliť znemožnenie uspokojenia splatnej pohľadávky žalobcu z predmetných nehnuteľností, a

ani to, že medzi žalovanou a F. B. bol blízky vzťah v čase uzavretia tohto právneho úkonu. Úmysel
dlžníka a vedomosť žalovanej o ukracujúcom úmysle dlžníka sa neprezumuje, a žalobca bol povinný
preukázať okolnosti, z ktorých možno vyvodiť úmysel dlžníka a vedomosť žalovanej o ňom. Uvedené
sa však žalobcovi v konaní nepodarilo. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania súd
dospel k záveru, že neboli splnené všetky podmienky odporovateľnosti vo vzťahu k dohode o zrušení

a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 16.09.2013, a z tohto dôvodu súd žalobu o určenie
právnej neúčinnosti tohto právneho úkonu zamietol.

7. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie

vo svojom odôvodnení zodpovedal otázky, ktoré majú pre daný spor podstatný význam, dostatočne
objasnil skutkový stav veci a správne vec aj po právnej stránke posúdil. K odvolacím námietkam žalobcu
odvolací súd uvádza nasledovné:

8. Z ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že odporovateľný je právny úkon,

ktorý urobil dlžník v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, pokiaľ bol tento úmysel
známy druhej strane, bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno nesie v tomto prípade veriteľ. Preukázanie
tohto úmyslu dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, keď je druhou stranou osoba dlžníkovi
blízka /§ 116 a § 117 Občianskeho zákonníka/. Úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa zákon v takom prípade
predpokladá a je na osobách blízkych dlžníkovi, aby preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa

nemohli vtedy /v čase urobenia právneho úkonu/ poznať ani pri vynaložení náležitej starostlivosti

9.Žalobcavosvojomodvolanítvrdí,žerozsudoksúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávneho
posúdenia veci, keď súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vzťah žalovanej a dlžníka F. B. akovzťah nie blízkych osôb, a nesprávne vyhodnotil úmysel F. B. ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu
a vedomosť žalovanej o tomto úmysle.

10. Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom
alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich,
druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu /§ 116 Občianskeho zákonníka/. Stupeň príbuzenstva dvoch
osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom
rade obidve od najbližšieho spoločného predka /§ 117 Občianskeho zákonníka/.

11. Osoba blízka je takto v ustanoveniach § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka vymedzená dvojakým
spôsobom, a to jednak v závislosti na určitom príbuzenstve alebo manželstve fyzických osôb, a jednak v
závislosti na iných vzťahoch. V prvej kategórii ide o príbuzných v priamom rade, t. j. predkov a potomkov /
rodičia a deti, prarodičia a vnuci atď./ a príbuzných v bočnom rade /súrodenci/, a patria sem aj manželia /
po dobu trvania manželstva/. Tieto osoby sa pokladajú za osoby blízke bez ďalšieho, teda než aby tu

bola významná kvalita a intenzita ich skutočných vzájomných vzťahov. Druhú kategóriu blízkych osôb
tvoria iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, ktorých vzájomné vzťahy sú na takej úrovni, že
by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. V rodinnom pomere sú
ďalší príbuzní v bočnom rade, ako napr. strýc, a teta, synovec a neter, bratranci a sesternice atď.. Za
vzťah obdobný pomeru rodinnom možno považovať najmä vzťah švagrovský, vzťah manžela k dieťaťu

druhého manžela a vzťah druha a družky. V týchto prípadoch je však podmienkou, aby kvalita a intenzita
skutočných vzájomných vzťah osôb bola taká, že by ujma vzniknutá jednej z týchto osôb bola druhou z
nich dôvodne pociťovaná ako jej vlastná ujma. Ak je pre posudzovanie právneho úkonu významné, či
k nemu došlo medzi osobami blízkymi /a tak je to aj v prípade odporovateľnosti právneho úkonu podľa
§ 42a Občianskeho zákonníka/, je nutné vzájomný vzťah účastníkov právneho úkonu posudzovať so

zreteľom k okamžiku, kedy bol právny úkon urobený.

12. Z uvedeného potom vyplýva, že pre určenie vzťahu medzi osobami ako vzťahu blízkeho, boli
relevantné len tie okolnosti, ktoré tu existovali v rozhodnom čase, t. j. v prejednávanej veci v čase
uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu dlžníka - dohody o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 16.09.2013.

13. Vykonaným dokazovaním v danom prípade bolo preukázané, že medzi žalovanou a dlžníkom bol
v rokoch 2005 - 2009 blízky intímny vzťah, teda vzťah obdobný vzťahu rodinnému, založený na takej
úrovni, že by ujmu, ktorú by utrpel jeden z nich, druhý dôvodne pociťoval ako ujmu vlastnú. Avšak v

čase uzavretia odporovateľného právneho úkonu, takýto vzťah už medzi žalovanou a dlžníkom F. B.
nebol, rozišli sa v roku 2009, a potom udržiavali len sporadický kontakt /občas sa osobne stretli, zaujímali
sa o deti z ich predchádzajúcich vzťahov, zablahoželali si k narodeninám, meninám/ a neskôr ani ten
nie. Otázkou, aká bola kvalita a intenzita skutočných vzájomných vzťahov dlžníka F. B. a žalovanej v
dobe uzavretia dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa

16.09.2013, sa súd prvej inštancie náležite zaoberal a dospel aj k správnemu právnemu záveru, že tento
vzťah medzi nimi už v rozhodnej dobe nemal takú kvalitu a intenzitu, že by sa mohol považovať za
vzťah medzi blízkymi osobami. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na zjavné v rozpory v tvrdeniach
žalovanej a dlžníka F. B. ohľadne doby trvania ich vzťahu intímneho charakteru /žalovaná uvádza ich
vzťah v období od roku 2006 do roku 2009 a F. B. uvádzal ich vzťah od roku 2005 do roku 2007/, tieto

nemali zásadný význam pre rozhodnutie, nakoľko bezpečne bolo preukázané, že v rozhodnom čase, t. j.
v čase uzavretia odporovateľného právneho úkonu dňa 16.09.2013, už takýto vzťah medzi žalovanou a
F. B. nebol. Pokiaľ ide o tú okolnosť, že žalovaná bola od 07.08.2010 členkou dozornej rady spoločnosti
FDG, a. s. so sídlom v Trenčíne, L. hrdinov XXX/XX, v ktorej bol F. B. jediným akcionárom a predsedom
predstavenstva, odvolací súd uvádza, že ani takáto aktivita žalovanej nepreukazuje existenciu blízkeho

vzťahu medzi nimi. Z vykonaného dokazovania vyplýva, a ani odvolací súd nemal pochybnosti o jeho
správnosti, že funkcia člena dozornej rady v tejto spoločnosti bola len formálna, počas výkonu tejto
funkcie sa nekonalo žiadne zasadnutie dozornej rady a v čase uzavretia dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 16.09.2013 už žalovaná ani nebola členkou
dozornej rady, jej členstvo zaniklo uplynutím trojročnej doby dňa 04.08.2013.

14. Ďalšie odvolacie námietky žalobcu o preukázaní úmyslu F. B. ukrátiť veriteľa a vedomosť žalovanej o
tomto úmysle odôvodnil s poukazom na chronológiu prípadu: - uzavretie zmluvy o úvere dňa 08.09.2010
č. 445 001 8601 medzi žalobcom a úverovým dlžníkom, - na zabezpečenie pohľadávky z tohto úveruvystavil úverový dlžník v prospech žalobu ako remitenda dňa 08.09.2010 vlastnú zmenku, a za jej
zaplatenie sa zaručil avalista /zmenkový ručiteľ F. B./, - listom zo dňa 19.09.2011 vyzval žaloba
úverového dlžníka na zaplatenie úverovej pohľadávky pre neplnenie si záväzku, - zmenkový platobný

rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa 04.05.2012, č. k. 3Zm/198/2012-14, ktorým dlžníkovi a
zmenkovému ručiteľovi bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi
peňažnú sumu 39 183,08 eur s príslušenstvom, proti nemu podal námietky iba zmenkový ručiteľ, v
dôsledku čoho zmenkový platobný rozkaz voči dlžníkovi nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 04.06.2012, - Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 05.06.2013, č. k. 3CbZm/32/2012-107

ponechal zmenkový platobný rozkaz voči zmenkovému ručiteľovi v platnosti, - Krajský súd v Bratislave
v dôsledku odvolania zmenkového ručiteľa, rozsudkom zo dňa 04.12.2014, č. k. 4CoZm/54/2013-127
prvostupňové rozhodnutie potvrdil, - zmenkový platobný rozkaz sa voči zmenkovému ručiteľovi stal
právoplatným a vykonateľným dňa 30.01.2015, - žalovaná bola v období od 07.08.2010 do 04.07.2016
členkou dozornej rady úverového dlžníka. Žalobca mal za to, že táto časová nadväznosť a
koordinovanosť úkonov zúčastnených osôb jednoznačne nasvedčujú tomu, že avalista Marek B. z

obavy pred postihom svojho majetku v exekučnom konaní účelovo previedol na žalovanú nehnuteľnosti
a úmyselne nastaviť vzťah, ktorý žalobcovi znemožňuje uspokojenie jeho vymáhanej pohľadávky z jeho
majetku.

XX. Odvolací súd tieto námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné.

16. Z ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že odporovateľný je právny úkon, ktorý
urobil dlžník v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, pokiaľ bol tento úmysel známy
druhej strane, bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno nesie v tomto prípade veriteľ.

17. Odvolací súd zdieľa právny názor súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
o úmysle dlžníka F. B. ukrátiť žalobcu ako veriteľa a o vedomosti žalovanej o tomto úmysle dlžníka.
Samotná chronológia daného prípadu uvedená žalobcom, nepreukazuje úmysel F. B. ukrátiť veriteľa
a vedomosť žalovanej o tomto úmysle, uzavretím dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 16.09.2013. Aj odvolací súd zdieľa názor súdu prvej

inštancie, že pokiaľ by F. B. skutočne konal s úmyslom ukrátiť žalobcu ako veriteľa, tak by dohodu
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 16.09.2013 so žalovanou uzavrel oveľa
skôr, keďže splatnosť pohľadávky žalobcu na základe zmluvy o úvere nastala dňa 15.09.2011 a žalobca
dňa 20.09.2011 odoslal poslednú výzvu na zaplatenej splatnej pohľadávky spoločnosti G., a. s., v ktorej
bol F. B. predsedom spoločenstva a zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava

V zo č. k. 3Zm 198/2012-14, ktorým boli F. B. ako zmenkový ručiteľ a spoločnosť G., a. s. ako
dlžník spoločne a nerozdielne zaviazaní na zaplatenie pohľadávky žalobcu vo výške 39.183,08 eur
s príslušenstvom bol vydaný dňa 04.05.2012. Žalovaná sama navrhla F. B. uzavrieť dohodu o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam z dôvodu, že F. B. sa nepodieľal na
splácaní úveru, ktorý si spoločne so žalovanou vzali v roku 2007, keďže vtedy plánovali spoločnú stavbu

domu. Úver sa zaviazala splatiť žalovaná a preto aj v dohode o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva nebol dojednaná náhrada za spoluvlastnícke podiely F. B., ktoré pripadli žalovanej.
Žalobca tiež neuniesol dôkazné bremeno o vedomosti žalovanej o úmysle F. B. ukrátiť uspokojenie
pohľadávky žalobcu ako veriteľa. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná takúto vedomosť
nemala, keď v času uzavretia dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa

16.09.2013 už nebola ani členkou dozornej rady spoločnosti G., a. s., a pokiaľ aj touto členkou bola,
išlo o výkon funkcie len formálny. Odvolací súd považoval za dostatočne preukázané, že k uzavretiu
dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 16.09.2013
došlo z dôvodu vyporiadania záväzkov medzi žalovanou a F. B. v súvislosti s nesplácaním úveru, ktorí
si spoločne vzali v roku 2007 za účelom výstavby domu. Odvolací súd poukazuje v tomto smere na

vyčerpávajúce odôvodnenie tejto otázky súdom prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. Úspešnej žalovanej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP v celom rozsahu 100%.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľnePoučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).