Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117210305
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117210305.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: S. C., R..: XX.XX.XXXX, D. N. Z.
XXXX/X, XXX XX I., proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej
banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, právne zastúpený: SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s. r. o, Advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o

určenie, že úver je bez úrokov a bez poplatkov - trovy konania, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov č. k. XCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 19.10.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie v trovách konania.

Žalobcovi n e p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením v I. výroku konanie
zastavil a II. výrokom žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom došlým tamojšiemu súdu dňa 11.04.2017 sa žalobca
domáhal určenia, že spotrebiteľský úver zo zmluvy uzatvorenej medzi ním ako dlžníkom a žalovaným
ako veriteľom zo dňa 12.03.2015 je bezúročný a bez poplatkov. Na pojednávaní konanom dňa

19.10.2017 žalovaný vzniesol námietku nedostatku právnej subjektivity žalovaného subjektu, pretože
uviedol, že žalovaným nie je zahraničná banka s označením BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko zapísaná v parížskom Registri obchodu a
spoločnosti pod č. 54209790, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, Bratislava 811 09,
IČO: 47 258 713 ale žalovaným je priamo pobočka zahraničnej banky, čo nie je prípustné, nakoľko

pobočka zahraničnej banky má podľa zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ako aj podľa Obchodného
zákonníka postavenie organizačnej zložky podniku, pričom organizačná zložka ako taká nemá právnu
subjektivitu, a teda spôsobilosť byť účastníkom civilného konania. Žalobca na podporu svojho názoru
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XCo/XXX/XXXX a taktiež bolo poukázané
aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XCo/XXX/XXXX. Súd prvej inštancie sa s vyššie
uvedenými rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave v celom rozsahu stotožnil.

3. Následne súd prvej inštancie aplikoval citované ustanovenia § 2 ods. 8 zákona č. 483/2011 o bankách;
§ 7 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka; § 61, § 62 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“).

4. Súd prvej inštancie mal za to, že zo žaloby je jednoznačné, že subjekt na strane žalovaného bol

označený určito, zrozumiteľne a jasne, preto nebol daný dôvod na to, aby súd pristúpil k odstraňovaniu
vád podania. Súd v súlade s vyššie citovanými rozhodnutiami má za to, že pobočka zahraničnej bankyje organizačným útvarom podľa osobitného zákona, a to zákona č. 483/2001 Z.z., ktorý však nemá
spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi brať na seba práva a povinnosti a nemá teda právnu a ani
procesnú subjektivitu. Z tohto dôvodu nemôže byť stranou civilného sporového konania, a preto konanie

muselo byť zastavené. V rámci právnej argumentácie súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XObdo XX/XXXX, uznesenie Okresného súdu Bratislava
I sp. zn. XXCpr/X/XXXX a Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. XÚS/XXX/XXXX. Na základe
aplikácie vyššie uvedených zákonných ustanovení ako aj záverov súdnej praxe, súd prvej inštancie
konanie zastavil.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie vychádzajúc z ustanovenia § 256 ods.
1 C.s.p. keď prijal záver, že pokiaľ ide o náhradu trov konania - tak žalobca na ňu právo nemá, keďže
zastavenie konania zavinil podaním žaloby proti nespôsobilému subjektu a žalovanému súd nárok na
náhradu trov konania nepriznal, vychádzajúc z toho, že ním vynaložené trovy neboli účelné, keďže tento
mohol už vo vyjadrení k žalobe vzniesť námietku nedostatku právnej subjektivity na strane žalovaného

a idúc do dôsledkov žalovaný zastúpený právnym zástupcom stranou sporu ani nebol, keďže ako strana
sporu bol označený tzv. nonsubjekt.

6. Proti tomuto uzneseniu v časti jeho II. výroku o náhrade trov konania podal v zákonom ustanovenej
lehote odvolanie žalovaný. Žalovaný namietal, že uznesenie vo výroku o nepriznania trov konania

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ma za to, že konajúci súd pri rozhodovaní o náhrade
trov konania nezohľadnil ustanovenia § 251, § 256 ods. 1 C.s.p., keďže žalobca zavinil zastavenie
konania a na základe toho s poukazom na ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p. by mal súd priznať
protistrane, teda žalovanému náhradu trov konania. Žalovaného považuje samotné konštatovanie súdu,
že rozhodnutie o výnimočnom nepriznaní práva na náhradu trov konania bez skúmania ekonomickej

povahy nepriznaného subjektu za neprípustné. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Okresného
súdu Čadca sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 21.10.2016, z ktorého vyplýva, že v prípade, ak strana
procesné zaviní zastavenie konania z dôvodu, že žaloval nespôsobilý subjekt, v tomto prípade pobočku
zahraničnej banky, ktorá nemá právnu subjektivitu, má žalovaný nárok na náhradu trov konania.
V uvedenom rozhodnutí súd nepriznal náhradu trov konania žalovanému z dôvodu, že mu žiadne

nevznikli, nie z dôvodu, že žalovaným bol "nonsubjekt". Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť,
že v danom prípade sa nejdená o neexistujúci subjekt, nakoľko subjekt reálne a právne existuje,
nemá len právnu subjektivitu konať pre súdom. Trovy konania mu však preukázateľne v súvislosti s
predmetným súdnym konaní vznikli. Ďalej s poukazom na ustanovenie § 62 C.s.p. uviedol, že súd je
povinný obligatórne zastaviť konanie, ak na strane žalobcu alebo žalovaného (v našom prípade na

strane žalovaného) vystupuje ako žalovaný subjekt osoba, ktorá nemá právnu subjektivitu. Zastavenie
súdneho konania tak nie je podmienené vznesením námietky, tak ako to súd uvádza v odôvodnení
uznesenia. Súd napriek jeho zákonnej povinnosti v zmysle ust. § 161 ods. 1 a 2 Civilného sporového
poriadku, ktorou je skúmanie procesných podmienok a v prípade nedostatku procesnej podmienky, ktorú
nemožnoodstrániť,zastaveniakonania,pokračovalvkonaní,vyzývalžalovanéhonavyjadrenieavoveci

uskutočnil pojednávanie. Žalovanému tak vo veci vznikli preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému prizná náhradu trov konania v celom rozsahu. Zároveň si
žalovaný uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

7. K podanému odvolaniu žalobcu podal žalobca vyjadrenie zo dňa 21.12.2017. Uviedol, že výrok
uznesenia o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému považuje za vecne správny a v plnom rozsahu
sa s ním stotožňuje. Trovy konania žalovaného, tak ako to uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení
rozhodnutia neboli účelovo vynaložené. Keďže podľa názoru súdu žaloba smerovala voči subjektu bez
právnej subjektivity, žalovaný nemôže zastupovať tzv. „nonsubjekt“ aj z tohto dôvodu trovy konania

nemôžu byť účelovo vynaložené. Žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej
inštancie v druhom výroku ako vecne sprvná.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.),

preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385
C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.9. Odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania. Výrok I. uznesenia, ktorým súd konanie zastavil
odvolaním napadnutý nebol, a preto nadobudol právoplatnosť.

10. Odvolací súd aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia
súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože súd prvej inštancie urobil správny právny záver

a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne aplikovanými v tom čase platnými a
účinnými ustanoveniami Zákona o bankách, Obchodného zákonníka a Civilného sporového poriadku.
Pre potvrdenie správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:

11. Podľa § 61 C.s.p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

12. Podľa § 62 C.s.p. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

13. Podľa § 7 ods. 1 Obchodného zákonníka, organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný
závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Odštepný

závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri.
Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o
odštepný závod.

14. Podľa § 7 ods. 1 Obchodného zákonníka obdobné postavenie ako odštepný závod má aj iná

organizačná zložka, ak zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného registra.

15. V danom prípade žalobcom označený žalovaný je podnikom zahraničnej osoby (organizačná zložka
podniku zahraničnej osoby).

16. Súd prvej inštancie správne zistil, že označený subjekt BNP PARIBAS PERSONEL FINANCE SA,
pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, je z hľadiska právnej formy organizačnou zložkou podniku
zahraničnej právnickej osoby a nemá spôsobilosť byť stranou sporu. Podmienkou, aby niekto mohol byť
účastníkom súdneho konania je, že musí byť na to spôsobilý. V danom prípade na strane žalovaného
absentuje spôsobilosť byť nositeľom procesných práv a povinností.

17. Na základe vyššie uvedených ustanovení § 61 a § 62 C .s.p., stranou sporu prirodzene nemôže byť non subjekt, ktorý nie je nositeľom
procesných práv a povinností, preto v uvedenom prípade žalovaný nemôže byť v takomto konaní ani
nositeľom práva na nárok na náhradu trov konania a takýto nárok mu ani nie je možné priznať.

18.Vuvedenomprípadejepretonutnéakonadôvodhodnýosobitnéhozreteľaprihliadnuťnaskutočnosť
spočívajúcu v tom, že žalovaný pre nedostatok procesnej subjektivity nie je nositeľom žiadnych
procesných práv a povinností, teda ani práva na náhradu trov konania.

19. Odvolací súd zároveň dopĺňa ďalší existujúci dôvod hodný osobitného zreteľa spočívajúce v tom, že
sa jedná o spotrebiteľskú vec, žalobca nebol pri podaní žaloby právne zastúpený a zjavne v prípade,
žeby správne označil žalovaného mohol byť v konaní úspešný. Aj keď bol žalovaný v konaní úspešný,
správne súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods.
1, 2 C.s.p. uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správne
potvrdil, vrátane osvojenia si dôvodov.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396

ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 257 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola
skutočnosť, že aj keď v odvolacom konaní bol žalobca sporovou stranou, ktorá mala v odvolacom konaní
úspech v celom rozsahu, odvolací súd poukazuje už na vyššie konštatované dôvody hodné osobitného
zreteľa spočívajúce v tom, že žalovaný pre nedostatok procesnej subjektivity nie je nositeľom žiadnychprocesných práv a povinností, teda ani povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania žalobcovi.
Odvolací súd preto nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2,
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).