Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. október 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/404/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316215181
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2316215181.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanej: O. O., nar. X.X.XXXX, bytom S.,
o zaplatenie 1.872,- eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k.
15Csp/81/2016-51 zo dňa 27. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1.000,- eur spolu s 5 % ročným

úrokom z omeškania od 12.11.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V zvyšnej časti súd žalobu zamietol. O trovách rozhodol, že žalobcovi priznáva náhradu trov konania
vo výške 53 %.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že 20.5.2009 bola medzi zmluvnými stranami
uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na ktoré sa teda vzťahujú vyššie uvedené ustanovenia
zákona č. 258/2001 Z. z. V danom konaní súd nemal preukázané, že by spotrebiteľ, ako slabšia strana

zmluvného vzťahu, bol zrozumiteľne a spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti poučený o výške
alebo spôsobe ako bude prebiehať výpočet ročnej percentuálnej miere nákladov. Žalobca ako dodávateľ
služby je pritom povinný spotrebiteľa o tom poučiť, a to čo najjednoduchším a najzrozumiteľnejším
spôsobom. Súd poukazuje aj na to, že úverové podmienky, ktoré sú súčasťou spotrebiteľskej zmluvy
sú predtlačené a pripravené pre všetkých spotrebiteľov obdobných zmlúv bez možnosti úpravy textu,
t.j. bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Pritom sú napísané zmenšeným a ťažko čitateľným písmom. Toto
vyvoláva vážne pochybnosti o tom, či žalovaná ako spotrebiteľ bola schopná pochopiť právny význam

všetkých listín, vzhľadom na ich rozsiahlosť i odbornosť právnej terminológie. Spotrebiteľ sa ďalej môže
domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať
až tak dôležitý význam. Takýto postup právneho predchodcu žalobcu tak možno kvalifikovať ako nekalú
obchodnú praktiku s poukazom na ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993, ako aj na
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom takéto praktiky nemôžu požívať právnu ochranu. Ak
sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi
(§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

3. Súd ďalej z predložených listinných dôkazov zistil, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o RPMN,
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účelyjeho splatenia. Na základe uvedeného je teda potrebné v danom prípade poskytnutý úver považovať za
bezúročný a bez poplatkov, a to v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001
Z. z. Preto súd žalobcovi v danej veci vyhovel avšak iba čiastočne, nakoľko mal preukázané, že konaním

žalovanej jej bola spôsobená škoda len vo výške poskytnutého úveru, bez akýkoľvek poplatkov a úrokov,
t.j. len vo výške 1.000,- eur. Vo zvyšnej časti uplatnenej istiny súd žalobu ako neodôvodnenú zamietol.
Spolu s priznanou istinou súd žalobcovi priznal aj nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej
výške, nakoľko žalovaná sa svojím konaním do omeškania dostala s peňažným plnením. O náhrade trov
konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého nárok na náhradu trov vznikol žalobcovi

ako strane sporu v konaní čiastočne úspešnej, konkrétne v rozsahu priznaných 53 %.

4. Odvolanie žalobcu. Žalobca má za to, že v civilnom konaní došlo k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1
písm. b) CSP „súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces" ďalej v ust. § 365
ods. 1 písm. d) CSP „konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci." k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP "súd I. inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam" a napokon k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. h)
CSP "rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“
Dňa 20.05.2009 uzavrel Žalobca v postavení veriteľa so Žalovanou v postavení dlžníka zmluvu o úvere
č. 4270392, na základe ktorej Žalobca poskytol Žalovanej úver vo výške 1.000 EUR a Žalovaná sa

zaviazala poskytnutý úver zaviazal vrátiť spolu s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 872 eur, t.
j. vrátiť celkovo 1.872 eur, a to v 12. mesačných splátkach po 156 eur počnúc dňom 28.06.2009 (ďalej
len "Zmluva"). Žalovaná nehradila splátky riadne a včas, na výzvy a upomienky Žalobcu nereagovala
a dostala sa do omeškania (dlh zo Zmluvy sa stal splatným dňa 12.11.2009) čím došlo k rozšíreniu
jej záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy. Žalobca podal na Žalovanú trestné oznámenie pre podozrenie

zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa ust. § 222 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný
zákonvzneníneskoršíchpredpisov.OkresnýsúdGalantauznaltrestnýmrozkazomsp.zn.:3T/247/2010
zo dňa 08.10.210 Žalovanú vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu a Žalobcu v postavení
poškodeného v súlade s ust. § 288 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších
predpisov odkázal so svojím nárokom na náhradu škody na civilné konanie (ďalej len "Trestný rozkaz").

Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú
spravovať. Rovnako k danému prípadu došlo v predmetom spore. V zmysle VPPÚ sa zmluvné strany
dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa
uzatvorila v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na
daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Ak by tak bolo urobené bolo by to v rozpore so zákonom.

Okrem iného nie je možné aplikovať ustanovenia, ktorými sa žalobca ohrádza, nakoľko zmluva bola
uzatvorená v čase, keď podľa Obchodného zákonníka, sa zmluva považuje za absolútny obchod, a
preto nie je možné na ňu aplikovať iné predpisy, ako Obchodný zákonník. Je to kogentné ustanovenie,
ktoré nepripúšťa dohodu strán o voľbe predpisu, ktorým sa budú ich ďalšie právne vzťahy riadiť.
Keďže po vzájomnej dohode zmluvu uzatvorili podľa Obchodného zákonníka, aplikácia Občianskeho

zákonníka. či iných zákonov, ktoré slúžia prioritne na ochranu spotrebiteľa je vylúčená. Podľa Zákona
o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Výška úrokov nie
je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere uzavretej podľa Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991
Zb. v znení neskorších predpisov). Podstatnou náležitosťou totiž je len záväzok dlžníka popri istine

zaplatiť úroky (bez uvedenia ich výšky). Podľa odbornej literatúry totiž kromě podstatných částí bude v
praxi smlouva o úvěru zpravidla obsahovat i úpravu rady dalších otázek, jsou to např. zpusob a lhuta
poskytnutí peňéžních prostredku, účel úveru, výše úrokú, lhúta k vrácení úveru, smluvní pokuta za
porušení povinností dlužníkem. Podl'a § 502 ods, 1 Obchodného zákonníka totiž od doby poskytnutia
peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej

prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona, Ak úroky nie sú takto určené, je
dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v
čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe
zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Jedným zo znakov skutkovej podstaty
trestného činu úverového podvodu je aj spôsobenie škody. V prípade, ak by uvedený znak nebol

naplnený Žalovaná by nebola uznaná za vinnú. Škodou sa na účely tohto Trestného zákona rozumie
aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Škodou sa rozumie v zmysle aj ujma na
zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol
odôvodnene dosiahnuť. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pri trestnom čine úverového podvodu nie ješkodou len suma rovnajúca sa výške poskytnutého úveru, ale aj odplata za poskytnutie úveru a ďalšie
záväzky ktoré mu vznikli v dôsledku omeškania dlžníka, ktoré žalobca ako poškodený vzhľadom na
okolnosti (dojednaný úrok, zákonný úrok z omeškania, zmluvná pokuta) mal nárok alebo ktoré mohol

odôvodnene dosiahnuť. Podľa ust. § 380 Obchodného zákonníka "Za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá
poškodenej strany vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej
zmluvnej strany“. Podľa ust. § 386 ods. 2 Obchodného zákonníka "Náhradu škody nemôže súd znížiť.
" Žalobca má ďalej za to, že v trestnom konaní ako aj v civilnom konaní dostatočne preukázal, že v
prípade absencie konania Žalovanej (ak by neuviedol Žalobcu do omylu v otázke splnenia úverových

podmienok) nedošlo by k uzavretiu Zmluvy, ani k poskytnutiu úveru a ani k vzniku škody v majetkovej
sfére Žalobcu. Peňažné prostriedky, ktoré Žalobca poskytol Žalovanej titulom Zmluvy by Žalobca
(poškodený) vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mohol poskytnúť inému subjektu (klientovi), ktorý
by svoje záväzky plnil riadne a včas, t. j. Žalobca mohol odôvodnene dosiahnuť zisk. Niet pochýb o tom,
že konanie Žalovanej malo charakter úmyslu, čo bolo potvrdené aj Trestným rozkazom, ktorým uznal
Žalovaného vinným zo spáchania ÚMYSELNÉHO trestného činu úverového podvodu podľa ust. § 222

ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Okresný súd Galanta v
Trestným rozkazom odkázal Žalobcu s nárokom na náhradu škody na civilné konanie. Žalobca v tejto
súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR zo dňa 23.11.2011, sp. zn.: l. ÚS 269/2011-55), podľa
ktorého "Rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní, pri rozhodovaní
vobčianskomsúdnomkonanívprípadoch,vktorýchsazákonnéznakyskutkovejpodstatytrestnéhočinu

zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní,
nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t. j. o spáchaní trestného činu, a o tom, kto ho
spáchal." Naopak, Žalobca má za to, že tak v civilnom ako aj v trestnom konaní preukázal, že Žalovaná
naplnila znaky občianskoprávnej ako aj obchodnoprávnej zodpovednosti za škodu, a to konkrétne: -
protiprávny úkon (konanie Žalovanej, ktorým úmyselne uviedla Žalobcu do omylu v otázke splnenia

podmienok poskytnutia úveru a neplnenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy), -ujma na strane Žalobcu
(majetková ujma, tak ako je uvedená v žalobe), -príčinná súvislosť medzi predpokladmi uvedenými v
bode l. a 2, - zavinenie (priamy úmysel) Žalovanej, ktorý bol preukázaný v trestnom konaní. Odvolateľ si
vzhľadom na skutočnosti uvedené v čl. I. až V. tohto odvolania týmto dovoľuje úctivo požiadať odvolací
súd, aby v súlade s ust. § 389 ods. l písm. b) CSP v spojení s ust. § 391 ods. l CSP vydal nasledovné:

UZNESENIE : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Galanta, sp. zn.: 15Csp/8112016-51 zo dňa
27.06.2017 zrušuje a vec vracia súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že rozsudok súdu I. inštancie je v napadnutej
- zamietnutej časti vecne správny.

6. Žalobca so žalovanou dňa 20.5.2009 uzatvoril Zmluvu o úvere č. 4270392 na základe ktorej bol

žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur, ktorý úver sa žalovaná zaviazala uhradiť zvýšený o
poplatok vo výške 872,- eur. Celkom sa žalovaná zaviazala vrátiť čiastku vo výške 1.872,- eur. Mesačné
splátky prostredníctvom ktorých mala žalovaná úver splácať boli dohodnuté vo výške 156,- eur a v počte
12. Termín splatnosti prvej splátky bol 28.6.2009. Úver bol žalovanej poskytnutý na základe jej žiadosti
zo dňa 19.5.2009. Po čerpaní úveru žalovaná svoju povinnosť splácať ho však riadne a včas neplnila,

čím sa s plnením svojej povinnosti dostala do omeškania. Žalovaná žalobcovi neuhradila žiadnu čiastku.
Z trestného spisu tunajšieho súdu súd zistil, že žalovaná bola uznaná za vinnú zo spáchania prečinu
úverového podvodu, nakoľko v žiadosti o poskytnutie úveru vedome uviedla vyšší mesačný príjem, ako
v skutočnosti v tom čase mala, a to za účelom aby jej úver bol poskytnutý. V žiadosti žalovaná uviedla
príjem vo výške 833,- eur mesačne. V rámci trestného konania bol žalobcu ako poškodený so svojím

nárokom na náhradu spôsobnej škody odkázaný na občianske súdne konanie.

7. Text zákona je odlišný od textu Smernice (čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice rady87/102/EHS), podľa ktorej zmluva o úvere uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. V sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok Smernice

vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva EÚ transponovanú určitým zákonom
vykladať eurokonformne, avšak tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny- eurokonformný výklad
zákona nemôže nahradiť výslovne znenie zákona, v opačnom prípade by šlo o výklad contra legem
(uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 z 28. februára 2018).

8. Zámerom zákonodarcu (vyjadrenom aj v úvodnej časti dôvodovej správy) síce bolo transponovať
Smernicu v celom rozsahu a nepochybne nebolo aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ bolo v rozpore s
článkom 10 ods. 2 Smernice (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017), avšak do „konfliktu“ sa zákon so
Smernicou dostal v dôsledku priznania vyššej ochrany spotrebiteľa stanovením požiadavky rozčlenenia
splátky na istinu, úroky a iné poplatky, aby spotrebiteľ mal vedomosť v akej výške bude platiť istinu (v
akej časti splátky ju veriteľ započíta na zaplatenie istiny) a v akej výške na úroky a ostatné poplatky.

9. Až rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia proti Kláre
Bíróovej bolo konštatované, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok
10 ods. 2 Smernice.

10. Zámer zákonodarcu transponovať Smernicu v celom rozsahu bol teda naplnený, ale (zákonodarca)
tak urobil nad rozsah Smernice a až následne bol označeným rozhodnutím Súdneho dvora Európskej
únie konštatovaný rozpor, ktorý aktuálne (zákonodarca) zosúladil zákonom (z. č. 279/2017 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení oznámenia o oprave chyby
č. 299/2017 Z. z.), ktorým došlo i k zmene ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z.
s účinnosťou od 1. mája 2018 (termín „splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ sa nahrádza slovami
„frekvenciou splátok“).

11. Z porovnania prvotnej vnútroštátnej právnej úpravy tejto náležitosti zmluvy zákonom č. 258/2001 Z.
z. so súčasnou právnou úpravou zákonom č. 129/2010 Z. z., vyplýva jej totožná formulácia (výška, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov), ktorou zákonodarca v dôvodovej správe k zákonu
č. 568/2007 Z. z., ktorým sa zmenilo aj ustanovenie § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z., vyjadril (po
prvý krát) zámer zvýšiť informovanosť spotrebiteľa úpravou náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

konkrétne tak, že spotrebiteľ musí byť informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako
dlho je povinný plniť si svoje povinnosti splácať istinu, úroky a iné poplatky, vyplývajúce mu zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a preto nemožno preklenúť výkladom, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ len
spresňuje, čo splátka zahrňuje (porov. iný záver uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 bod 26, 25).

12. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá len taký výklad
ustanovenia § 4 ods. 2 pís. i/ zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone
slovami výška, počet a termíny splátok viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru,
teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež poplatkom, čo je dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane
spotrebiteľa (rozsudok NS SR sp. zn. 7 Cdo 128/2016 z 29. novembra 2016).

13. Novelou (zákonom č. 568/2007 Z. z.) bol doplnený nový odsek 2 § 566 Občianskeho zákonníka.
Táto úprava určuje, v akom poradí treba započítať čiastočné plnenie. Pri čiastočnom plnení peňažného
dlhu sa započíta najprv plnenie na istinu a až potom na úroky. Toto poradie môže zmeniť len dlžník
(nie veriteľ).

14. Spotrebiteľ ako dlžník by mal byť informovaný (mať vedomosť) požadovanou náležitosťou zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, aká časť splátky bude použitá na istinu, aká na úroky a ďalšie poplatky (príp.
pravidlá tejto zmeny), aby sa mohol rozhodnúť či zmluvu uzavrie a aby veriteľ svojvoľne nepriraďoval
plnenie spotrebiteľa i určoval aká časť sa použije na splácanie istiny, aká na splátky úrokov a poplatkov,

prípadne podľa úpravy obchodného práva (§ 330 ods. 2 Obchodného zákonníka).15. Uvedené nie je spôsobilá nahradiť vyžiadaná amortizačná tabuľka (článok „Prečo rozsudok SD EÚ
vo veci C 42/2015 nie je spôsobilý zmeniť doterajšiu rozhodovaciu prax“). Eurokonformným výkladom
by tak nebolo možné preklenúť nutnosť legislatívnej zmeny náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

16. Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu či kúpu tovaru
odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda o platení úrokov
za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných
prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný

mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely
aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskehozákonníka.Zdôvodovvysvetlenýchauvedenýchdohoda,podľaktorejmáspotrebiteľpopri
úrokoch z omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie
úveru do splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné
zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových

vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ
takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a
rovnocenne (C-415/2011, AZIZ).Odvolací súd uvádza, že niet kogentnej úpravy o úrokoch popri úrokoch
z omeškania. Zákon reguluje úroky za úver bez časovej úpravy a preto dohoda o takýchto úrokoch je
odklonom od dispozitívnej úpravy a je nielen v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva hrubú nerovnováhu

v neprospech slabšej zmluvnej strany. Naviac sa takáto dohoda dostáva do rozporu aj s ustanovením
§ 3a n.vl.87/1995 Z. z. Odvolací súd sa preto stotožňuje s prvoinštančným súdom o neplatnosti takejto
dohody (o úrokoch popri úrokoch z omeškania) pre rozpor so zákonom (§ 39 a § 52 ods. 2 v spojení
s § 517 ods.2 OZ). Aj z doterajšej praxe odvolacieho súdu vyplýva, že žalobcovi je potrebné priznať
dohodnutý úrok (v prípade ak je primeraný) do zániku záväzkového vzťahu medzi účastníkmi resp. do

zosplatnenia (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30.6.2015 sp. zn. 6Co/190/2014,
ale aj uznesenie Ústavného súdu IV. ÚS 476/2012-14) a následne len úrok z omeškania. Odvolací súd
síce pripúšťa, že v odvolacej praxi všetkých súdov sú aj odlišné stanoviská, ale je úlohou práve NS SR
zjednotiť rozhodovaciu činnosť v tejto otázke.

17. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s ust. § 255 ods. 2 v spoj. s § 262 ods. 1 CSP, t.j. podľa
úspešnosti v spore.

18. Takémuto rozhodnutiu nebráni ani právoplatné odsúdenie žalovanej v konaní 3T 247/10, pretože súd
ex offo skúma, či sú podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy splnené zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, ktoré sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto pri zistení rozsahu škody v rámci tohto konania musel súd
toto skúmať. Práve z tohto dôvodu bol aj žalobca odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych,
nakoľko zistenie výšky škody presahovalo rámec trestného konania.

19. Z týchto dôvodov preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu I. inštancie v
napadnutej časti ako vecne správny vo výroku potvrdil.

20. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v celom

rozsahu úspešná. Z dôvodu, že žalovaná ale preukázateľne a účelne nevynaložila žiadne výdavky v
súvislosti s týmto konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).