Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. november 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/256/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817204076
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5817204076.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci navrhovateľov: v 1/ rade
N. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., C. č. XXX, v 2/ rade SKI CENTRUM NIŽNÁ - UHLISKÁ, s. r.
o., Nižná, Uhliská 642, IČO: 36 430 951, navrhovatelia v 1/ a v 2/ rade právne zastúpení JUDr. Jozefom
Polákom, advokátom, so sídlom v S. Y., M. č. XXXX, proti protistrane: Obec Nižná, Ul. Nová doba 506,

IČO: 00 314 684, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľov v 1/ a v 2/ rade proti
uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 4C/22/2017-46 zo dňa 14. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Protistrane priznáva voči navrhovateľom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd návrh navrhovateľov 1/, 2/ na vydanie neodkladného opatrenia
zamietol.

2. Uznesenie okresného súdu sa opiera o ust. § 324, § 326, § 325 ods. 2 písm. d/ CSP. Aby súd

mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné
skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorou má byť poskytnutá ochrana,
ako aj o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy a rovnako preukázať aj skutočnosti vedúce k
tomu, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov. V tomto štádiu konania mal súd za to, že
navrhovatelia nepreukázali potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, a teda, aby súd neodkladným
opatrením nariadil Obci Nižná, aby sa zdržal vo vykonávaní akýchkoľvek stavebných prác, ktoré

uskutočňuje v obci a k.ú. T. na parcele registre KN „C" parc. č. 3788/2 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 863 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX, k.ú. T., o ktorej činnosti však nie je žiadny dôkaz,
nakoľko zo správy Obce Nižná vyplynulo, že neprebieha žiadne územné a stavebné konanie, v ktorom
by mala byť posudzovaná prípustnosť a umiestnenie stavby na parcele registra KN „C" parc. č. 3788/2,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 863 m2. Súčasne podľa súdu nedošlo ani k preukázaniu
ďalšej podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to podmienky nebezpečenstva hroziacej

ujmy v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, nakoľko návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia neobsahuje dôkaz o tom, že v prospech navrhovateľa 2/ existuje právo zodpovedajúce
vecnému bremenu. Hoci navrhovatelia pripojili k návrhu aj list vlastníctva č. XXX, z tohto nevyplýva
právo navrhovateľa zodpovedajúce vecnému bremenu, pričom táto skutočnosť by musela byť zapísaná
v časti „C" predmetného listu vlastníctva. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd preto návrh
na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.3. Voči citovanému uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie navrhovatelia v 1/ a v 2/ rade.
Nesúhlasia s názormi súdu prvého stupňa, ako aj s procesným postupom súdu prvého stupňa, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia. Majú za to, že napadnuté uznesenie je nesprávne,

nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil navrhovateľom, aby uskutočňovali im
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím sú dané odvolacie dôvody v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP. Poukazujú na nesprávny procesný postup okresného súdu, ktorý

v rozpore s účelom inštitútu neodkladného opatrenia kontaktoval protistranu s požiadavkou, aby sa
vyjadrila k tomu, či vykonáva stavebnú činnosť na pozemkoch označených v petite návrhu. Je zrejmé,
že protistrana na výzvu súdu uviedla, že na príslušnom stavebnom úrade neprebieha žiadne stavebné
ani územné konanie vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Práve táto skutočnosť bola jedným
z dôvodov, pre ktoré navrhovatelia podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak potom za
takejto skutkovej situácie súd prvého stupňa vyzýval protistranu na podanie správy, je zrejmé, že takýto

procesný postup je v rozpore nielen so zákonom, ale aj s elementárnou logikou, zmyslom a účelom
neodkladného opatrenia a v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov. Pokiaľ súd prvého stupňa zamietol
návrhsodôvodnením,ženavrhovatelianepreukázali,žebyvprospechnavrhovateľav2/radeexistovalo
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ani s takýmto záverom sa nemožno stotožniť. Súd pochybil,
keď neprihliadol na preukázané skutkové okolnosti, ktoré vyšli najavo z listín, ktoré navrhovatelia priložili

k návrhu. Vôbec neprihliadol na skutočnosť, že priebeh lyžiarskeho vleku a priľahlých zjazdoviek je
zreteľný z kópie katastrálnej mapy a že vecné bremeno v prospech vlastníka lyžiarskeho vleku bolo
zriadené už pri jeho vzniku, o čom svedčí obsah stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia. Vo
vzťahu k lyžiarskemu stredisku bolo vydané a je právoplatné územné rozhodnutie, stavebné povolenie,
aj kolaudačné rozhodnutie, pričom priamo v stavebnom povolení sa uvádza, že JRD Nižná nad Oravou

ako správca dotknutých pozemkov svojím vyjadrením vyslovila svoj súhlas na postavenie lyžiarskeho
vleku a zariadenie lyžiarskej trate na pozemkoch v hone Uhliská - Prasatín, kat. územie T. T. B. a
zriadenie vecného bremena v prospech MNV Nižná ako vlastníka tohto vleku. Skutočnosť, že v katastri
nehnuteľností nie je vo vzťahu k pozemku parcela registra KNC č. 3778/2, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 863 m2 zapísanej na LV č. XXX v k. ú. T. zaevidované vecné bremeno, neznamená, že

neexistuje a nepatrí navrhovateľovi 2/. V prospech navrhovateľa 2/ teda existuje právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, ktoré spočíva v povinnosti vlastníkov zaťažených pozemkov, ktoré sa nachádzajú
v rámci zjazdoviek (medzi ktoré patrí aj parcela registra KN „C" parc. č. 3788/2 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 863 m2 vo vlastníctve Obce Nižná) strpieť na pozemkoch existenciu inžinierskej
stavby v zmysle ust. § 43a ods. 3 písm. o/ zákona č. 50/1976 Zb. stavebný zákon v platnom znení a to

stavby „ Lyžiarsky vlek VL-1000-2 v Nižnej nad Oravou, kat, územie T. T.. B., hon Uhliská - Prasatín",
ktorá stavba bola povolená rozhodnutím Okresného národného výboru v Dolnom Kubíne, odborom
výstavby a územného plánovania pod č. Výst. 3150/1972/-328/2-A/10 zo dňa 30.11.1972, strpieť na
pozemkoch existenciu inžinierskej stavby a priľahlých zjazdoviek a zdržať sa na pozemkoch stavebných
úprav a iných zmien, ktoré by ohrozili funkčnosť a celistvosť inžinierskej stavby a zdržať sa užívania

pozemkov spôsobom, ktorý by ohrozil funkčnosť a celistvosť lyžiarskeho areálu v prospech vlastníka
tejto inžinierskej stavby o lyžiarskeho strediska. Zo stavebnotechnickej dokumentácie vzťahujúcej sa
na stavbu tohto lyžiarskeho areálu je zároveň zrejmý aj priebeh a rozsah zjazdoviek a lyžiarskeho
vleku, ako aj ich príslušenstva, pričom tento je zrejmý aj z územného plánu Obce Nižná a tiež musí
byť Obci Nižná známy zo skutkových okolností ohľadom odpredaja predmetného lyžiarskeho areálu

do vlastníctva navrhovateľa 2/ a jeho faktického využívania zo strany občanov obce Nižná. To, že na
pozemkoch, ktoré sa nachádzajú priamo na jednej zo zjazdoviek, ktoré prislúchajú k lyžiarskemu vleku
vo vlastníctve navrhovateľa v rade 2/, je vykonávaná stavebná činnosť zo strany protistrany, preukázali
navrhovatelia priloženou fotodokumentáciou. Napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu je založené
na formálnych záveroch a vôbec nezohľadňuje skutočnosti uvedené zo strany navrhovateľov 1/ a 2/ v

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či skutočnosti ohľadom účelového konania protistrany,
ktorý napriek tomu, že má vedomosť o existencii práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu v prospech
navrhovateľa v rade 2/ na pozemkoch, ktoré tvoria zjazdovku prislúchajúcu k lyžiarskemu vleku na ktorý
bolo vydané stavebné povolenie č. Výst. 3150/1972/-328/2-A/10 zo dňa 30.11.1972, na predmetných
pozemkoch realizuje stavebné a udržiavacie práce, čím neoprávnene zasahuje do práv a oprávnených

záujmov navrhovateľov 1/ a 2/. Navrhovatelia poukazujú na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Obdo33/2012z13.decembra2012,akoaj6MCdo5/2012z28.novembra2012.Navrhovateliažiadajú,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie
v zmysle ich návrhu.4.Protistranavosvojomvyjadrenípodoručenírozhodnutiasúduprvejinštancieaodvolaniavodvolacom
konaní uviedla, že odvolanie, ako aj samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa nezakladá

na pravde, pričom v žiadnom prípade nedošlo ani nedochádza k ohrozeniu funkčnosti lyžiarskeho
vleku. Obec Nižná zotrváva na svojom stanovisku uvedenom v správe adresovanej okresnému súdu,
že navrhovateľ 1/ nebol prizvaný ako účastník územného a stavebného konania z dôvodu, že obec
Nižná nerealizuje žiadnu stavbu. Opísaný stav uvedený v stanovisku trvá doposiaľ. Prevádzkovanie
lyžiarskeho vleku nie je nijakým spôsobom ohrozené. Aj teraz je možné sa presvedčiť priamo na mieste,

že na predmetnom pozemku parcele registra KNC č. 3778/2 v k. ú. T. neprebehli a neprebiehajú
žiadne stavebné práce či terénne úpravy realizované obcou Nižná. Fotografie nie sú fotodokumentáciou
predmetného pozemku. Skutkový stav je úplne iný, ako sa uvádza v odvolaní či v návrhu. Je
skutočnosťou, že pozemok parcela č. 3778/2 nie je zaťažený žiadnym vecným bremenom, čo dokazuje
predložený LV č. XXX a z predložených dôkazov navrhovateľmi, ako je stavebné povolenie a územné
rozhodnutie, tiež nevyplýva existencia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Stavebnotechnická

dokumentácia, na ktorú sa navrhovatelia v odvolaní odvolávajú, nebola ako dôkaz v prílohe uvedená, a
teda ani súdu asi predložená. Nie je v záujme obce blokovať prevádzku lyžiarskeho vleku a ani k tomu
nedochádza. Stotožňujú sa s napadnutým uznesením a domnievajú sa, že neboli splnené podmienky,
aby súd neodkladné opatrenie nariadil.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie na základe podaného odvolania
navrhovateľov v 1/ a v 2/ rade v rozsahu a z dôvodov daných v ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie potvrdil v zmysle ust.
§ 387 ods. 1, 2 CSP.

6. Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého
uznesenia, na ktoré poukazuje. Odvolacie námietky odvolateľov nepovažuje za dôvodné.

7. Pokiaľ navrhovatelia namietajú porušenie procesných povinností súdu prvej inštancie a porušenie ich
práva na spravodlivý proces tým, že okresný súd doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

na vyjadrenie protistrane, s týmto tvrdením sa stotožniť nemožno.

8. V zmysle ust. § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Z citovaného ustanovenia výslovne vyplýva, že zákon stanovuje možnosť pre súd rozhodnúť bez
vyjadrenia strán, nejde však o nutnosť, a pokiaľ to súd uzná za potrebné a nie je to v rozpore s princípom
rýchlej a účinnej ochrany strán sporu, zákon nevylučuje strany konania o neodkladnom opatrení vypočuť
alebo im umožniť vyjadriť sa. V danom prípade podľa povahy veci nejde o takú vec, že by sa doručením
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia protistrane a umožnením vyjadriť sa k návrhu zmaril účel

nariadenia neodkladného opatrenia, ako je to v prípade zabezpečovacích opatrení.

10. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery strán alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením
neodkladného opatrenia posudzuje súd celkom v kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: a)

je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené
osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia
exekúcie, c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu,
ktorej sa navrhovateľ domáha, d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa
okolnostíprípadudočasnýcharakter,nebudevytvorenýnenávratnýstav,e)právneúčinkyneodkladného

opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f) sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že pokiaľ ide o tvrdený právny vzťah medzi sporovými
stranami, v prípade navrhovateľov 1/ a 2/ nešlo o totožnosť dôvodov a existenciu rovnakého právneho

vzťahu medzi sporovými stranami, od ktorej odvíjali svoje právo. Preto podmienky pre vydanie
neodkladného opatrenia je potrebné posudzovať u každého z navrhovateľov osobitne.12. Navrhovateľ v 1/ rade na odôvodnenie právneho vzťahu s protistranou udáva a preukazuje, že
je vlastníkom susedných pozemkov, tvrdiac, že nebol účastníkom žiadneho stavebného konania o
povolení stavby. Z návrhu nemožno odvodiť existenciu civilnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľom v

1/ rade a protistranou, z ktorého by mu hrozila bezprostredná ujma, o ktorej by bolo treba neodkladne
rozhodnúť. Pokiaľ navrhovateľ v 1/ rade namieta, že nebol prizvaný k stavebnému konaniu ako účastník
konania z titulu vlastníctva susedných pozemkov, svoje práva si musí uplatniť v stavebnom konaní pred
stavebným úradom, teda v správnom konaní. Z dôvodu, že navrhovateľ v 1/ rade netvrdil, a teda ani
nepreukázal možnosť vzniku bezprostrednej ujmy na jeho vlastníckych právach k pozemkom, jeho návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia bol správne zo strany súdu prvej inštancie zamietnutý.

13. Navrhovateľ v 2/ rade tvrdil existenciu hmotnoprávneho civilnoprávneho vzťahu s protistranou
na tom základe, že mu patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu - právo strpenia stavby na
pozemkoch protistrany, kde navrhovateľ v 2/ rade je oprávneným z tohto vecného bremena a protistrana
subjektom povinným z vecného bremena. Výkonom stavebnej činnosti protistrany podľa tvrdenia

navrhovateľa v 2/ rade dochádza k zásahu do práv navrhovateľa v 2/ rade z vecného bremena. Hoci
vykonávanie stavebných úprav má predovšetkým administratívnoprávny aspekt, navrhovateľ v 2/ rade
sadomáhalochranyzobčianskoprávnehohľadiskaodvíjajúcejsaodtvrdenéhoprávazodpovedajúcemu
vecnému bremenu. Bolo by predčasné v štádiu o nariadenie neodkladného opatrenia posudzovať, či
navrhovateľovi v 2/ rade patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré nie je zapísané v katastri

nehnuteľností. Pre účely o nariadení predbežného opatrenia, kde súd vychádza predovšetkým z návrhu,
odvolací súd konštatuje, že na základe tvrdených skutočností, ktoré boli osvedčené doložením listinných
dôkazov(rozhodnutiavydanépodľaStavebnéhozákona),možnopovažovaťexistenciuprávnehovzťahu
medzi sporovými stranami za osvedčenú pre účely rozhodovania o neodkladnom opatrení (tým sa nijako
neprejudikuje výsledok prípadného sporu medzi stranami). Navrhovateľ v 2/ rade však nepreukázal,

že tvrdené a osvedčené skutočnosti (prípadná existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami)
odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Jediným dôkazom, ktorý navrhovateľ 2/ predložil v
konaní o nariadenie neodkladného opatrenia a ktorý mal osvedčovať vykonávanie stavebných prác
protistranou, ktoré zasahujú do jeho práv, bola priložená fotodokumentácia, ktorá zachytáva zemné
úpravy na pozemkoch. Z predloženej fotodokumentácie však nijako nemožno vyvodiť záver, že zemné

práce vykonáva protistrana, nemožno vyvodiť, ktorých nehnuteľnosti sa tieto stavebné práce dotýkajú
a že z ich vykonávania hrozí navrhovateľovi v 2/ rade bezprostredná ujma. Pokiaľ by totiž aj mal
navrhovateľ 2/ právo zodpovedajúce vecnému bremenu, vlastník týchto pozemkov nie je zbavený
možnosti uvedené pozemky užívať, a teda vykonávať na nich činnosti odvíjajúce sa od jeho vlastníckeho
práva, s výnimkou činností, ktoré by bránili výkonu práv z tvrdeného vecného bremena (za predpokladu

jeho existencie). Navrhovateľ 2/ teda nepreukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, a preto súd
prvej inštancie vecne správne jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

14. V zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

15. V zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. V súdenej veci je potrebné rozhodnúť o nároku na trovy konania, pretože návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia bol podaný mimo začatého súdneho sporového konania, návrh bol zamietnutý,
teda navrhovateľovi nebola uložená povinnosť podať žalobu, a preto sa o trovách nerozhodne spolu s
vecou samou. Rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania bolo už povinnosťou súdu prvej inštancie,
ktorý však o tomto nároku nerozhodol.

17. Z dôvodu špecifík rozhodovania o neodkladnom opatrení, kedy zákon preferuje rýchlosť
rozhodovania (najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu, ktorá lehota platí aj pre odvolací súd) pred
ostatnými zásadami, odvolací súd z dôvodu dodržania zásad platných pre rozhodovanie o neodkladnom
opatrení, nevrátil vec súdu prvej inštancie na vydanie dopĺňacieho uznesenia o trovách konania, ale
sám vo veci trov konania rozhodol, nielen o trovách odvolacieho konania, ale aj pokiaľ ide o konanie

pred súdom prvej inštancie.

18. Procesne neúspešným účastníkom boli navrhovatelia v 1/ a v 2/ rade. Protistrane ako procesne
úspešnému účastníkovi konania vznikol preto nárok na náhradu trov konania voči neúspešnýmnavrhovateľom v 1/ a v 2/ rade v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)