Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nové Zámky

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Peter Garaj

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/572/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115204892
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4115204892.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcu: I.) Lenka T., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Snina, V. XXXX/X, II.) Darina T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Snina, V. XXXX/X, III.)
Michal E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Snina, I. XX, všetci zast. JUDr. Ondrej Keller, advokát, so sídlom
Humenné, Námestie slobody 2, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR,
Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v I. - III. rade sa svojou žalobou voči žalovanému podľa zákona č. 514/2003 Zb.

domáhali náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Nitra XC/XX/XXXX zo
17.01.2013 a tvrdili, že v dôsledku nezákonného rozhodnutia súdu, ktorým bolo Uznesenie Okresného
súdu Nitra XC/XX/XXXX z 19.04.2012 v spojení s Uznesením KS Nitra XCo/XXX/XXXX a následne
uznesenie XC/XX/XXXX zo 17.01.2013 v spojení s Uznesením Krajského súdu Nitra XCo/XX/XXXX im
bola spôsobená škoda, pretože napriek tomu, že žalobcovia uskutočnili všetky kroky k tomu, aby ako
dedičia po poručiteľovi Ing. Mihajlovi E. (na základe jeho závetu, pritom žalobkyňa v I. rade ako dedič
po zomrelom Petrovi T.) predišli exekúcii nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat. územie Veľká

Dolina (predtým LV č. XXX) v rámci exekučného konania vedeného Okresným súdom Bratislava IV.
pod č. k. XXEr/XXXX/XXXX, uvedenými rozhodnutiami súdom im bolo zamietnuté vydanie predbežného
opatrenia, ktorým by bolo možné dražbe predmetných nehnuteľností zabrániť, vlastníctvo k týmto
nehnuteľnostiam prešlo na inú osobu a tento stav nie je možné navrátiť. Tvrdili, že vydania predbežného
opatrenia sa domáhali v rovnakom konaní v akom sa tiež domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy
z 02.09.2012, ktorou Ing. E. predmetné nehnuteľnosti mal previesť na spoločnosť X. s. r. o. Bratislava
a tiež kúpnej zmluvy, ktorou táto spoločnosť nehnuteľnosti previedla na Mareka Q., bytom Bratislava,

U. 29. Uviedli tiež, že žalobcovia tiež po zamietnutí ich pôvodného návrhu na vydanie predbežného
opatrenia následne požiadali o vydanie ďalšieho predbežného opatrenia s rovnakým obsahom, ktorý
bol opätovne zamietnutý, pričom v rámci odvolacieho konania bolo toto uznesenie súdu prvého stupňa
zmenené a vlastník nehnuteľnosti bol obmedzený v nakladaní s nimi, toto uznesenie KS Nitra však bolo
doručené až 3 mesiace po jeho vydaní. Tvrdili, že ak by Okresný súd Nitra vydal predbežné opatrenie
včas a keby bolo rozhodnutie KS Nitra doručené včas, exekučné konanie by sa nemohlo skončiť a
kataster by nemohol vyznačiť vlastníctvo vydražiteľa z exekúcie, čím došlo k nenapraviteľnému zásahu

do vlastníckeho práva žalobcov.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a uviedol, že namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v III. rade,
ktorý nebol účastníkom pôvodného konania, od ktorého žalobcovia svoj nárok odvodzujú, ďalej uviedol,že nie sú splnené podmienky pre priznanie nároku na náhradu uvedenej škody, pretože nie je splnená
ani podmienka nezákonného rozhodnutia (žalobcovia v konaní pred súdom prvého stupňa neuniesli
svoje dôkazné bremeno a preto ich návrh bol ako nedôvodný zamietnutý, navyše petit ich návrhu nebol

dostatočný), ani preukázaná škoda čo do jej základu a ani jej výšky a nakoniec ani príčinná súvislosť
medzi nimi (keďže k nej v dôsledku absencie predchádzajúcich podmienok dôjsť nemohlo). Pokiaľ ide o
ďalšie rozhodovanie o v poradí druhom návrhu žalobcov na vydanie predbežného opatrenia (ktorý návrh
bol súdom prvého stupňa zamietnutý a na odvolanie sa bolo toto rozhodnutie Krajským súdom Nitra
XCo/XX/XXXX zmenené) tento návrh bol podaný až po udelení príklepu k uvedeným nehnuteľnostiam

a nemohli mať preto vplyv na zmenu vlastníctva a žaloba aj preto nie je dôvodná.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový
a právny stav:

4. Zo spisu Okresného súdu Nitra XC/XX/XXXX súd zistil, že toto konanie začalo dňa 20.03.2012 na

základe žaloby, ktorú Peter T. a Darina T. podali proti Marekovi Q., nar. XX.XX.XXXX a domáhali sa ňou
jednak nariadenia predbežného opatrenia, ktorým súd žalovanému zakáže nakladať s nehnuteľnosťami,
ktoré sú predmetom tohto konania a tiež sa vo veci samej domáhali určenia neplatnosti kúpnych zmlúv
uvedených v bode 8 a 9 tohto rozsudku. Tvrdili, že tieto kúpne zmluvy sú neplatné z dôvodu, že
prvú z nich nemohol ako predávajúci uzavrieť Ing. Mihajlo E., pretože ten zomrel dňa XX.XX.XXXX,

teda pred uzavretím uvedenej zmluvy a je preto nutné v dôsledku obavy o ohrozenie budúceho
výkonu rozhodnutia potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami. Okresný súd Nitra návrh na
vydanie predbežného opatrenia zamietol uznesením XC/XX/XXXX-XX z 19.04.2012, ktoré v spojení
s uznesením KS Nitra XCo/XXX/XXXX-XXX z 31.05.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2012.
Dôvodmi pre jeho zamietnutie bolo to, že súd mal za to, že žalobcovia nijako nepreukázali potrebu

dočasnej úpravy, keď nepreukázali, že by žalovaný uskutočňoval nejaké úkony smerujúce k ďalšiemu
prevodu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, súd
rozsudkom XC/XX/XXXX-XXX z 11.02.2014 žalobu zamietol, keď konštatoval, že žalobcovia nemajú
vecnú aktívnu legitimáciu na podanie takéhoto návrhu a nemajú ani naliehavý právny záujem na takomto
určení. Krajský súd toto rozhodnutie ako správne potvrdil a to pre absenciu naliehavého právneho

záujmu žalobcov na takejto žalobe a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.01.2015.

5. Z oznámenia Okresného úradu Nitra zo dňa 10.07.2017 (č. l. 214 spisu) súd zistil, že v súbore WRKN
bolo upovedomenie o začatí exekúcie EX XXXX/XXXX prijaté dňa 20.07.2012 o 8.39 hod a zapísané
dňa 23.07.2012 (pod P XXX/XXXX).

6. Zo žaloby zo dňa 24.01.2013 a Uznesenia Okresného súdu Humenné XC/XXX/XXXX-XX z
20.01.2014 (č. l. 198 a 200 spisu) súd zistil, že žalobcovia Peter T. a Darina T. sa ňou voči Ing. Vladimírovi
Q. domáhali (okrem iného) vylúčenia veci z exekúcie EX XXXX/XXXX, keď tvrdili, že kúpne zmluvy,
ktorými prešlo vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania z pôvodného vlastníka

Ing. Mihajla E. na ďalších vlastníkov, sú neplatné a predmetné nehnuteľnosti nemajú byť predmetom
exekúcie, pretože ich vlastníkmi sú oni. Súd toto konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby uznesením
z 20.01.2017.

7. Zo spisu Okresného súdu Bratislava IV. XXEr/XXXX/XXXX súd zistil, že toto konanie začalo dňa

22.05.2012 na základe návrhu oprávneného, ktorým bol Ing. Vladimír Q., nar. XX.XX.XXXX a povinným
bol Marek Q., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Bratislava, U. XX a exekučným titulom bola notárska
zápisnica spísaná notárom JUDr. Milanom V. č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX dňa 18.05.2012
obsahujúca záväzok povinného vrátiť dlh z pôžičky zo dňa 15.11.2011 v sume 340.000 eur, pričom
uvedená exekúcia skončená vrátením poverenia súdnym exekútorom po tom ako na dražbe dňa

26.11.2012 bol udelený príklep vydražiteľovi Ladislav U., nar. XX.XX.XXXX, ktorý príklep súd schválil
uznesením z 13.12.2012 (právoplatnosť nadobudlo dňa 08.01.2013).

8. Zo spisu Katastrálneho úradu Nitra V XXXX/XX súd zistil, že v tomto konaní išlo o zápis vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam na základe návrhu na vklad účastníkov kúpnej zmluvy zo dňa

02.09.2011, ktorým na strane predávajúceho bol Ing. Mihajlo E. a na strane kupujúceho X., s. r. o., so
sídlom Bratislava, Laurinská 3. Vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra Nitra V XXXX/XXXX-X
z 26.09.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.03.2012.9. Zo spisu Katastrálneho úradu Nitra V XXXX/XX súd zistil, že v tomto konaní išlo o zápis vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnosti na základe návrhu na vklad účastníkov kúpnej zmluvy zo dňa
30.11.2011, ktorým na strane predávajúceho bol X., s. r. o., so sídlom Bratislava, N. 3 a na strane

kupujúceho ním bol Marek Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Bratislava, U. XX. Vklad bol povolený
rozhodnutím Správy katastra Nitra V XXXX/XXXX z 03.01.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
12.03.2012.

10. Z notárskej zápisnice notárky JUDr. Zuzany Čechovej č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX z

08.06.2004 súd zistil, že ňou bol spísaný závet poručiteľa Ing. Mihajla E., nar. XX.XX.XXXX, ktorým
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území Veľká Dolina odkázal Petrovi T. a Darine T..

11. Z úmrtného listu Petra T., nar. XX.XX.XXXX súd zistil, že menovaný zomrel dňa 28.10.2014.

12. Z podania žalobcov zo dňa 14.11.2014 (žiadosti o predbežné prerokovanie nároku adresovanej MS

SR) súd zistil, že toto podanie je obsahovo zhodné so žalobou v tejto veci.

13.Podľa§3ods.1zákonač.514/03Zb.(vzneníúčinnomdo31.12.2012)štátzodpovedázapodmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej
časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím,

zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutím o väzbe, d) neprávnym úradným postupom.

14. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/03 Zb. ( v znení účinnom do 31.12.2012 ) štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Právo na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená
škoda ( § 9 ods. 2 ).

15. Podľa§15ods.1zákonač.514/2003Zb.(vzneníúčinnomdo31.12.2012)nároknanáhraduškody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj
nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne

prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len
„žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

16. Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Zb. (v znení účinnom do 31.12.2012) uhrádza
sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné

konštatovanie porušenia práva nie je dostatočný zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

17. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Zb. tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú

orgánmiverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,b)zodpovednosťobceavyššiehoúzemnéhocelku(ďalej
len „územná samospráva“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

18. Podľa § 5 ods. 1zákona č. 514/2003 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

19. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Zb. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,

ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1
možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedokpodľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného
zreteľa.

20. Podľa § 18 zákona č. 514/2003 Zb. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Náhrada škody zahŕňa

aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo
k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným
postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené
hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov
konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

21. Podľa § 14 ods. 1 vyhl. Č. 655/04 Zb. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za
tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s
klientom, b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch,
pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo na konaní pred súdom alebo iným
orgánom,4) na konaní o dohode o vine a treste, na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez

ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo
na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny,
d) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, e) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej
podstatné prepracovanie.

22. Podľa Ústavy SR, čl. 46 ods. 3, má každý právo na náhradu škody spôsobenú nezákonným
rozhodnutím. Nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená začatím a vedením trestného stíhania,
ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. účinného od 1. júla 2004.

23. V nadväznosti na čl. 46 Ústavy SR a čl. 36 ods. 3, 4 Listiny základných práv a slobôd
(zák. č. 23/1991 Zb.) je zákon č. 514/03 Zb. osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a
spôsob náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu
spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za
škodu podľa tohto zákona. Základnou podmienkou je, aby škoda bola spôsobené pri výkone verejnej

moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaných, druhým
predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a tretím predpokladom je aby medzi nimi bola
príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto predpokladov znáša poškodený
a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti nemôže zbaviť (§ 3 ods. 2). I keď zákon
explicitne nedefinuje pojem „nesprávny úradný postup“ za takýto možno považovať porušenie pravidiel

predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti súvisiacej s výkonom
verejnej moci. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od
posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. Pôjde najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o
zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej

súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu
musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

24. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade,
ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na

ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška náhrady nemajetkovej
ujmy priznaná podľa predchádzajúceho odseku nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná
osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb
poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov.

25. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v
konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a vkonaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola
vec postúpená inému orgánu. Náhrada škody tiež zahŕňa náhradu účelne vynaložených trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak s ním priamo

súviseli. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené
hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta podľa § 9 až 14
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Súčasťou trov konania nie
sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

26. Pre vznik škody, resp. zodpovednosti za škodu sa vyžadujú nasledovné predpoklady: a) nezákonné
rozhodnutie, nezákonné zatknutie, zadržanie alebo iné pozbavenie osobnej slobody, rozhodnutie o
treste alebo ochrannom opatrení, rozhodnutie o väzbe alebo nesprávny úradný postup. V prípade, že
sa jedná o nezákonné rozhodnutie sa požaduje, aby bolo rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda,
neskôr zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Je potrebné, aby poškodený

podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok, avšak toto neplatí, ak sa jedná o
prípady hodné osobitného zreteľa podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., v znení neskorších
predpisov. „Pre správnu interpretáciu tohto ustanovenia nestačí vychádzať len z jeho jazykového
znenia, teda z doslovného gramatického výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematicky a
teleologicky. Z hľadiska systematického výkladu objasňujúceho obsah právnej normy vo vzájomných

súvislostiach s inými právnymi normami možno dospieť k záveru, že pokiaľ cit. ustanovenie § 18
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je umiestnené vo štvrtej časti označenej ako spoločné ustanovenia,
prichádza do úvahy jeho praktické uplatnenie ( teda zahrnutie trov konania, ktoré vznikli aj v konaní,
v ktorom bola vec postúpená inému orgánu do náhrady škody) aj v prípade zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktorej podmienky upravuje § 6 tohto zákona. V prípade

uvedeného zákona je základným zmyslom ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SR,
nemožno preto vyžadovať formálne zrušenie ( zmenu ) tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale
splnenie tejto podmienky treba vykladať extenzívne. Za ústavne konformný treba preto považovať
výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o

začatítrestnéhostíhaniaavzneseníobvinenia,zastavenietrestnéhostíhania,akktakémutorozhodnutiu
došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky
ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania v znesení obvinenia pre nezákonnosť. b) škoda.
Škodou podľa zákona č. 514/2003 Z. z., v znení neskorších predpisov, je skutočná škoda a ušlý zisk.
Tak ako má poškodený právo na náhradu majetkovej škody, má poškodený právo aj na peňažnú

náhradu nemajetkovej ujmy a to v prípade, že by konštatovanie porušenia práva, nebolo dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu. Nemajetkovou ujmou je určitá náhrada za protiprávny
stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu vo sfére fyzickej osoby. Je dôležité tu prihliadať na to, v akom
rozsahu bola znížená česť, dôstojnosť a postavenie fyzickej osoby. Výška náhrady v peniazoch je voľne
vyjadriteľná súdom, ktorý sa musí opierať o preskúmateľné hľadiská. c) príčinná súvislosť medzi a) a b).

27. V prípade uplatnenia náhrady škody, má poškodený právo aj na náhradu trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe a pod.

28. Osobitosťou náhrady škody je to, že pred uplatnením nároku na náhradu škody na súde treba
spravidla nárok vopred prerokovať s príslušným orgánom podanou písomnou žiadosťou. Tento nárok
má uspokojiť predovšetkým orgán príslušný na prerokovanie nároku. V prípade, že kompetentný orgán
v lehote do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojil nárok poškodeného čo i len sčasti,
poškodený sa môže domáhať uspokojenia nároku na súde a tiež môže podať sťažnosť za prieťahy v

konaní.

29. Existencia príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom
škody je jedným z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu. O vzťah príčinnej súvislosti
sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak je nezákonné rozhodnutie

a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou
a nezákonným rozhodnutím je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia
nevznikla, teda musí teda ísť o priamu (nie len sprostredkovanú) príčinu vzniku škody. Zároveň treba
uviesť, že otázka príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a konkrétnou škodou je síce vprvom rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak záver, či v konkrétnom prípade,
je či nie je daná príčinná súvislosť, je súčasne otázkou právnou, pretože súd tak robí záver o existencii
jedného z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom tento právny záver je samozrejme

závislý na skutkovom zistení. Ak by príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu
nenastane. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na
nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú.

30. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žaloba nie je dôvodná a z nižšie uvedených

dôvodov ju zamietol:

31. Z pripojených spisov mal súd nepochybne preukázané, že Okresný súd Nitra návrh na vydanie
predbežného opatrenia zamietol uznesením XC/XX/XXXX-XX z 19.04.2012, ktoré v spojení s
Uznesením KS Nitra XCo/XXX/XXXX-XXX z 31.05.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 9.7.2012. Taktiež
bolopreukázané,ževoveciOkresnéhosúduBratislavaIV.XXEr/XXXX/XXXXnadražbedňa26.11.2012

bol udelený príklep vydražiteľovi Ladislav U., nar. XX.XX.XXXX, ktorý príklep súd schválil uznesením
z 13.12.2012 (právoplatnosť nadobudlo dňa 08.01.2013). Z návrhu na vydanie predbežného opatrenia
zo dňa 14.12.2012 súd zistil, že v uvedený deň sa žalobcovia domáhali vydania ďalšie predbežného
opatrenia, ktorým by súd zakázal nakladanie s predmetnými nehnuteľnosťami.

32. Je nepochybné, že žalobca v III. rade nebol účastníkom súdneho konania, z ktorého žalobcovia
odvodzujú svoj nárok na náhradu škody. Nemôže byť preto aktívne vecne legitimovaný na podanie
takejto žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným
postupom podľa zákona č. 514/2003 Zb. Žalobcami namietané uznesenia súdom prvého i druhého
stupňa boli vydané vo veci žalobcov Peter T., (ktorý medzičasom zomrel a do ktorého práv a povinností

vstúpila titulom dedenia i jeho dcéra N. W.) a vo vzťahu k žalobkyni Darine W.. Základné konanie sa
však nijakým spôsobom nevzťahovalo na terajšieho žalobcu v III. rade Michala Agarského, ktorý nebol
v žiadnom štádiu subjektom konania o návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Nakoľko žalobca v
III. rade nevystupoval ako účastník v konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, od vydania
ktorého si žalobcovia uplatňujú z titulu jeho nezákonnosti náhradu škody v tomto konaní, nemôže byť v

tomto konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom, nakoľko neexistuje titul, od ktorého by si mohol
odvodzovať svoje právo, nakoľko sa ho napádané rozhodnutia nijako netýkali a nezasiahli do jeho práv
a povinností a nemohla mu vzniknúť žiadna škoda.

33. Je taktiež nepochybné, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre vznik náhradu škody v

tomto konaní uplatnenej. V čase podania prvého návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo
dňa 20.03.2012 neboli sporné nehnuteľnosti zaťažené žiadnym vecným právom. Okresný súd Nitra
rozsudkom č. k. XC/XX/XXXX zo dňa 11.02.2014 rozhodol tak, že návrh vo veci samej v celom rozsahu
z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení o neplatnosť právnych
úkonov zamietol a Krajský súd Nitra napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

potvrdil. Svoj právny názor odôvodnil tým, že navrhovatelia nemali na požadovanom určení naliehavý
právny záujem, nakoľko v čase rozhodovania prvostupňového súdu už neboli sporné nehnuteľnosti vo
vlastníctve odporcu a rovnako tým, že ani samotným vyhovením návrhu vo veci samej by nedošlo k
zmene zápisu v katastri nehnuteľnosti. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Zb. možno nárok na
náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe

riadnehoopravnéhoprostriedku.Vtomtoprípadenapádanérozhodnutiezrušenéneboloaniejesplnená
podmienka vydania nezákonného rozhodnutia.

34. Pokiaľ ide o škodu, ktorej vznik žalobcovia odvodzujú od tvrdeného nezákonného rozhodnutia
súdu, jej existenciu či vznikom sa súd v tomto konaní nezaoberal. Dokazovanie v tomto smere

by totiž bolo nadbytočné z dôvodu absencie už prvého zo zákonných predpokladov (existencie
nezákonného rozhodnutia) pre priznanie nároku žalobcov. Taktiež súd neskúmal ani príčinnú súvislosť
medzi rozhodnutím súdu a vznikom škody a to z rovnakého dôvodu.

35. Pokiaľ ide o návrh žalobcov na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 14.12.2012, tento bol

podaný na súde deň po tom ako súd v exekučnej veci Okresného súdu Bratislava IV. XXEr/XXXX/
XXXX bolo rozhodnuté o schválení príklepu k predmetným nehnuteľnostiam. Udelením príklepu dňa
26.11.2012 došlo k nezvratnej zmene ich vlastníka. V danom okamihu už nebolo možné tento stav
zmeniť a akékoľvek rozhodovanie o návrhu na predbežné opatrenie v znení žiadanom žalobcami sastalo irelevantným, rovnako tak je bezpredmetné z toho istého dôvodu skúmanie toho, či a do akej miery
malo včasné (alebo oneskorené) vyhotovenie a doručenie súdnych rozhodnutí vplav na škodu, ktorá
mala žalobcom vzniknúť. Rozhodnutia, o ktorých žalobcovia tvrdia, že nimi bola spôsobená škoda, súd

až z obdobia nasledujúceho po udelení príklepu, preto je vylúčené, aby nimi bola žalobcom spôsobená
škoda.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému v konaní plne úspešnému
priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd

rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania (označenie toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis odvolateľa) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.