Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/201/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917206119
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5917206119.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: Ústav na výkon
trestu odňatia slobody Ružomberok, so sídlom Dončova 6, Ružomberok, IČO: 00 738 379, proti
žalovanému: P. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. B. XXX, G. L., právne zastúpený spoločnosťou
JANČI & Partners s. r. o., Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, o zaplatenie sumy

5.729,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.
k. 9C/44/2017-62 zo dňa 12.03.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 2.717,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.05.2017 až do
zaplatenia a sumu 3.011,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 08.10.2017 až do
zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku, ktorým žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku sa rozsudku súdu prvej inštancie n e d o t ý k a .

Žalobcovi n e p r i z n á v avoči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.717,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.05.2017 až do zaplatenia a sumu

3.011,44eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročneod08.10.2017aždozaplatenia,atovšetko
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal.

2. Súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy je v celom rozsahu dôvodný,
keď v konaní bolo preukázané, že žalovaný svojím zavineným konaním, za ktoré bol právoplatne
uznaný vinný zo spáchania priestupku, spôsobil npor. Mgr. U. Y. a nstržm. P. F. ujmu na zdraví,

ktorá bola kvalifikovaná ako pracovný úraz. V konaní bolo preukázané, že žalobca (ako služobný
úrad zodpovedný príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže za škodu, ktorá im bola spôsobená
pri služobnom úraze podľa § 1 ods. 4 písm. b) v spojení s § 174 a nasl. zákona č. 73/1998 Z.z.
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a
justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície) vyplatiluvedeným príslušníkom dávky
nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia vo výške uvedenej v žalobe, a preto

mu voči žalovanému podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. vzniklo právo na náhradu škody,
ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného. Z uvedeného mal
súd preukázanú existenciu podmienok vzniku nároku na náhradu škody tak ako ich prezumuje §420 Občianskeho zákonníka, t.j. protiprávny úkon (porušenie právnej povinnosti), existenciu škody,
príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, ako aj zavinenie žalovaného.
V konaní nebolo medzi stranami sporu sporné, že uvedené poškodenie zdravia dotknutým príslušníkom

ZVJS bolo spôsobené práve z dôvodu dopravnej nehody, ktorú zavinil sám žalovaný, keď súd je
rozhodnutím o priestupku, na základe ktorého bol žalovaný uznaný vinným podľa § 193 CSP zaviazaný.
Žalovaný taktiež v spore nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa výšky uplatneného nároku
na náhradu škody, ktorú výšku žalobca listinnými dôkazmi predloženými v spore preukázal. Pokiaľ
žalovaný v konaní namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, poukazujúc na to,

že škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, za ktorú titulom poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá príslušná poisťovňa (Komunálna
poisťovňa, a.s.), súd sa s touto argumentáciou v prejednávanom spore, v ktorom žalobca žaloval priamo
vodiča dopravného prostriedku nestotožnil. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ust. § 427 a
nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce osobitnú zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
dopravných prostriedkov nie je vo vzťahu k ust. § 420 Občianskeho zákonníka ustanovením špeciálnym,

ale jedná sa o skutkové podstaty, ktoré stoja popri sebe. Z uvedeného dôvodu bol žalobca oprávnený
domáhať náhrady škody jednak voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku podľa § 427 OZ na
základe objektívneho princípu (resp. si mohol titulom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uplatniť priamy nárok poškodeného podľa § 15 ods. 1
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou

motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov priamo voči poisťovni), ale súčasne
bol oprávnený domáhať sa uvedeného nároku aj proti vodičovi dopravného prostriedku podľa § 420
Občianskeho zákonníka na základe zodpovednosti založenej na prezumovanom zavinení (čo aj učinil).
Vzťah zodpovednosti prevádzkovateľa a zodpovednosti vodiča za jednu a tú istú škodu je taký, že jedna
zodpovednosťnevylučujedruhú(porovnajrozhodnutiepublikovanépodč.R29/1979).Vprejednávanom

spore bolo potom na rozhodnutí žalobcu vo vzťahu ku ktorému zo zodpovedných subjektov, či vo
všetkým, alebo niektorému z nich si nárok na náhradu škody uplatní. Ak by žalobca žaloval všetky
zodpovedné subjekty jednalo by sa medzi nimi o nerozlučné procesné spoločenstvo, avšak nejednalo by
sa o nútené procesné spoločenstvo. Pokiaľ ide o námietku pasívnej vecnej legitimácie súd konštatuje,
že žalovanému v spore nič nebránilo, aby učinil postup podľa § 86 CSP a vyzval prevádzkovateľa

motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, resp. príslušnú poisťovňu, aby ako intervenient
vstúpili do konania, čo však neučinil. Iba na doplnenie súd poukazuje na to, že v konaní nebolo ani
len tvrdené, že by vodič motorového vozidla, t.j. žalovaný, bol zamestnancom oprávneného držiteľa
motorového vozidla a ku škode došlo v súvislosti s plnením jeho zamestnaneckých úloh. Pokiaľ žalovaný
namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v časti vyplatených nemocenských dávok, súd

poukazuje na to, že žalobca sa v súdenej veci domáha iba náhrady za náhrady služobného platu podľa
§ 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2002 Z.z., ktorý je dávkou nemocenského zabezpečenia vyplácanou
služobným úradom (§ 5 písm. a) v spojení § 80 zákona č. 328/2002 Z.z.). Iba na doplnenie súd
poukazujenato,žežalobcasavsúdenejvecinedomáhalnáhradyškodytitulomvyplatenéhoslužobného
platu podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 382/2002 Z.z. po dobu prvých 30 dní práceneschopnosti

dotknutých príslušníkov. Pokiaľ žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu vo vzťahu k
vyplatenej náhrady za bolesť dotknutým príslušníkom z dôvodu, že bolestné jej ich osobným nárokom,
súd poukazuje na to, že v danom prípade sa nejedná o nárok policajtov na náhradu bolestného, ale o
nárok na náhradu úrazovej dávky spočívajúcej v náhrade za bolesť, ktorá bola spôsobená dotknutým
policajtom, na náhradu ktorej má nárok samotný žalobca v zmysle § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z.,

keď žalobca náhradu bolestného tak, ako to vyplýva z vyššie špecifikovaných, pokladničných dokladov
dotknutým príslušníkom aj vyplatil. Súd súčasne priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 2.717,82 eur od 27.05.2017 až do zaplatenia, keď žalovaný bol výzvou zo dňa
05.05.2017 doručenou mu dňa 11.05.2017 v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka vyzvaný na úhradu
uvedenej sumy do 15 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy. Pokiaľ sa žalobca domáhal súčasne

úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.011,44 eur od 05.10.2017 až do zaplatenia, súd
sa nestotožnil s dňom, od ktorého sa domáhal žalobca úrokov z omeškania, keď výzva na zaplatenie
predmetnej sumy bola žalovanému "doručená až dňa 22.09.2017, a teda 15-dňová lehota, v ktorej
mal uhradiť predmetný dlh uplynula dňa 07.10.2017. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou
predmetnej sumy až odo dňa 08.10.2017. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, táto k uvedeným

dňom predstavovala výšku o 5 % bodov vyššiu, ako bola základná úroková sadzba ECB k prvému
dňu omeškania, keď základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania s úhradou týchto súm
predstavovala 0 % ročne, potom zákonná výška úrokov z omeškania predstavovala 5 % ročne. Pokiaľ
sa žalovaný domáhal úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.011,44 eur od 05.10.2017do 07.10.2017, súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak,
že žalobcovi, ktorý mal prevažný úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu
trov konania neuplatnil.

3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Má za to, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia

veci. Podaná žaloba je nedôvodná, pričom žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť uplatneného
nároku. Bolestné ako nárok patrí výlučne osobe, ktorej bolo spôsobené. Z uvedeného dôvodu zastáva
žalovaný názor, že žalobca nebol v danom prípade aktívne vecne legitimovaný subjekt. Má za to, že v
danom prípade procesné právo tento hmotnoprávny nárok uplatňovať patrí výlučne fyzickým osobám
Mgr. U. Y. a P. F. a nie ich zamestnávateľovi, ktorým je žalobca. Konajúci súd mal legitimáciu subjektov
skúmať zo zákona. Čo sa týka vyplatenia nemocenských dávok zamestnancom žalobcu, v bode 12

odôvodnenia rozsudku súd konštatuje, že žalobca sa v predmetnej právnej veci nedomáha náhrady
škody titulom vyplateného služobného platu podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002
Z.z., avšak v samotnej žalobe žalobca jasne uvádza: „dávky nemocenského zabezpečenia - náhrady
služobného platu vo výške...“. Podľa citovaného ustanovenia patrí dotknutému nárok na náhradu
služobného platu len počas prvých 30-tich dní dočasnej neschopnosti. Z obsahu príloh pripojených

k žalobe je zrejmé, že žalobca vyplácal dotknutým zamestnancom náhradu služobného platu počas
celej doby práceneschopnosti. Žalobca k samotnej žalobe nežiadal pripojiť priestupkový spis, ktorého
obsahom bolo odborné vyjadrenie vypracované MUDr. Z. G. - chirurgom, kde uvedený lekár riešil
otázku dĺžky práceneschopnosti zamestnancov a určil, že v prípade P. F. bola doba práceneschopnosti,
liečenia a obmedzenia obvyklého spôsobu života v trvaní 4 - 5 týždňov. Rovnako tak u Mgr. U. Y.,

čo je však presne uvedené v odbornom vyjadrení nachádzajúcom sa v priestupkovom spise. Žalobca
sa domáha náhrady škody, ktorú odôvodňuje vyplácaním jednotlivých nárokov jeho zamestnancom
počas práceneschopnosti, ktorá podľa žalobcu trvala v prípade P. F. od 27.10.2016 do 10.02.2017, teda
viac ako 3 mesiace a v prípade Mgr. U. Y. od 27.10.2016 do 31.12.2016, teda viac ako 2 mesiace.
Rešpektujúc zásadu kontradiktórnosti civilného procesu, zastáva názor, že žalobca na preukázanie

svojich tvrdení mal označiť vyššie uvedený priestupkový spis a súd prvej inštancie následne z úradnej
činnosti takýto spis mal ako dôkaz vykonať. Z daného dôvodu nevykonania tohto dôkazu žalovaný
konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné a vychádza zo skutkového stavu, ktorý
nebol zistený úplne a bez pochybností, keď závery rozhodnutia súdu, ako aj jeho odôvodnenia, musia
mať oporu vo vykonanom dokazovaní. Ďalej má za to, že rozsudok je nedostatočne odôvodnený, a to s

ohľadom na absenciu uvedenia a popísania námietok žalovaného. Rozsudok považuje v tejto časti za
nepreskúmateľný. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v plnom rozsahu
zamietne, alebo rozsudok zruší a vec vráti prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a zaviaže žalobcu
na náhradu trov konania.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu udáva, že s odvolacími dôvodmi nesúhlasí. Žalovaný namieta,
že žalobca nebol vecne legitimovaný vo vzťahu uplatnenia k vyplatenej náhrade za bolesť. K
uvedenému okresný súd v bode 13 odôvodnenia zaujal svoje právne stanovisko, s ktorým sa stotožňuje.
Podľa vyjadrenia žalovaného patrí náhrada služobného platu len počas prvých 30-tich dní dočasnej
neschopnosti, pričom sa mylne domnieva, že náhrada služobného platu bola dotknutým zamestnancom

vyplácaná počas celej doby práceneschopnosti. Pokiaľ by si žalovaný správne matematicky zrátal
jednotlivé sumy vyplácané zamestnancom, dospel by k záveru, že tieto boli vyplácané od 26.11.2016,
t.j. od 31. dňa práceneschopnosti (začiatok PN od 27.10.2016). Je teda zrejmé, že žalobca vyplácal
dotknutým zamestnancom dávky nemocenského zabezpečenia - náhrady osobného platu v súlade s §
6 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. tak, ako to konštatoval okresný súd v bode 12 odôvodnenia.

Pokiaľ žalovaný poukazuje na obsah priestupkového spisu, výška vyplatenej dávky nemocenského
zabezpečenia vychádzala zo skutočnej doby práceneschopnosti dotknutých osôb, pričom vyžiadanie
si priestupkového spisu a v ňom určená doba liečenia by nemala reálny vplyv na požadovanú výšku
tejto sumy. Žalovaným označený priestupkový spis nie je ako dôkaz potrebné vykonať, nakoľko tento
nie je v merite veci právne podstatný. Z dôvodu uplatnenia práva žalobcu podľa § 114 ods. 5 zákona

č. 328/2002 Z.z. k namietanej dobe práceneschopnosti je potrebné uviesť, že túto o dotknutých osôb
vedúci lekár zdravotníckeho zariadenia žalobcu stanovil na základe nezávislých lekárskych vyšetrení a
odporúčaní odborníkov. Žalovaný v odvolaní neuviedol jedinú novú skutočnosť oproti dokazovaniu pred
súdom prvého stupňa, ktorá by bola právne a skutkovo podstatná. Žiada napadnutý rozsudok potvrdiť.5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na podanom
odvolaní. V odvolaní dostatočným spôsobom poukázal na nesprávnosť prvostupňového rozhodnutia

a tieto tvrdenia odôvodnil s poukazom na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov. Žalobca vo vyjadrení
neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by už netvrdil. Výnimkou je tvrdenie žalobcu, keď uvádza, že
podľa jeho názoru nie je potrebné, aby bol k meritu veci uvedený priestupkový spis, nakoľko podľa jeho
názoru tento nie je právne podstatný. V tejto súvislosti trvá na skutočnostiach uvedených v samotnom
odvolaní, keď je potrebné, aby bol skutkový stav týkajúci sa dočasnej práceneschopnosti zamestnancov

žalobcu úplne a bez pochybností zistený.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného
odvolania žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ustanovenia § 219 ods. 3
CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP v odvolaním
napadnutých výrokoch, ktorými súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.717,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.05.2017 až do zaplatenia a sumu
3.011,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 08.10.2017 až do zaplatenia, a to

všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a o trovách konania.

8. Výroku odvolaním nenapadnutého, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol, sa
rozhodnutie odvolacieho súdu nedotýka.

9. Rozsudok okresného súdu je v napadnutých výrokoch vecne správny. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia vyčerpávajúcim spôsobom vyporiadal so všetkými podstatnými argumentmi
žalovaného a dal na ne presvedčivú odpoveď. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi
rozsudku súdu prvej inštancie a poukazuje na ne v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP.

10. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. V zmysle ustanovenia § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa

týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má
byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

12. V zmysle ustanovenia § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany

sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,
námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

13. V zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne

nepoprela, sa považujú za nesporné.

14. V zmysle ustanovenia § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú
jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je
popretie neúčinné.

15. V zmysle ustanovenia § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

16. V zmysle ustanovenia § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.17. Sporové civilné konanie sa spravuje zásadou kontradiktórnosti a koncentrácie konania.

18. Odvolateľ používa v odvolaní prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené včas v konaní pred súdom prvého stupňa do vyhlásenia dokazovania za skončené. Ide tak o
novoty v odvolacom konaní, ktoré sú neprípustné, pretože tu nie sú naplnené výnimky z možnosti použiť
novoty v odvolacom konaní.

19. Pokiaľ sa odvolateľ dovoláva pripojenia priestupkového spisu a skúmania dôvodnej dĺžky

práceneschopnosti príslušníkov PZ v súvislosti s dopravou nehodou, ide o novoty v odvolacom konaní,
ktoré nič nebránilo žalovanému uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, zvlášť po tom, ako súd
uviedol predbežné právne posúdenie. Hoc by aj tieto skutočnosti boli z hľadiska meritórneho rozhodnutia
podstatné, z dôvodu, že neboli uplatnené včas, odvolací súd na ne prihliadnuť nemôže.

20.Pokiaľideopripojeniepriestupkovéhospisu,ideodôkaz,naktoréhozabezpečeniemohladaťpodnet

ktorákoľvek zo strán konania, ako žalobca, tak aj žalovaný. Ani jedna zo strán konania vykonanie tohto
dôkazu nenavrhla a vychádzajúc zo zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov, súd nemal
dôvod tento dôkaz vykonať ex offo.

21. Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalovaného, že bez pripojenia tohto spisu žalobca neuniesol

dôkazné bremeno. Súčasťou spisu je rozhodnutie o priestupku, ktorého autentickosť nebola
spochybnená a vyplýva z neho protiprávne konanie žalovaného, ako aj jeho zavinenie. Zároveň
možno konštatovať, že žalobca preukázal škodu, ktorá spočíva v nemocenských a úrazových dávkach
vyplatených jeho zamestnancom, pričom nebolo sporné, že táto škoda vznikla v súvislosti s porušením
právnej povinnosti žalovaného tak, ako bola ustálená v priestupkovom konaní.

22. Okresný súd správne kvalifikoval, že nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému sa opiera o
ustanovenie § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z., podľa ktorého ustanovenia služobný úrad, služobný
orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo vojenský úrad sociálneho zabezpečenia
má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského

zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo
v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku nemocenského
zabezpečenia a úrazového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.

23. Žalovaný je pritom osobou, v dôsledku ktorej zavineného protiprávneho konania vzniklo zranenie a

práceneschopnosť zamestnancov žalobcu.

24. Okresný súd sa vysporiadal s otázkou pasívnej legitimácie žalovaného, keď z citovaného
ustanovenia vyplýva právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený ustanovením § 114 ods. 5
zákona č. 328/2002 Z.z. Tým nie je dotknutý nárok škodcu voči poisťovni z poistenia motorového vozidla,

v súvislosti s prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda.

25. Pokiaľ ide o výšku škody, žalovaný v konaní pred súdom prvého stupňa namietal iba skutočnosť,
že žalobcovi nepatrí nárok za vyplatený služobný plat jeho zamestnancom po dobu prvých 30 dní
práceneschopnosti dotknutých príslušníkov podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 382/2002 Z. z. S touto

námietkou sa dostatočne vysporiadal súd prvej inštancie v bode 12 odôvodnenia, s ktorým záverom sa
odvolací súd môže iba stotožniť. Z obsahu spisu, predovšetkým listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú
na č. l. 6 - 10 spisu, vyplýva, že žalobca si uplatnil vyplatené nemocenské dávky od 26.11.2016, teda
nie za prvých 30 dní trvania práceneschopnosti, ktorá nastala od 27.10.2016, pričom ide o náhradu
služobného platu podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2002 Z.z.

26. Pokiaľ žalovaný namieta výšku nároku vo vzťahu k dobe trvania práceneschopnosti, hoc táto
skutočnosť môže byť relevantná, z dôvodu, že nebola namietaná v konaní pred súdom prvej inštancie
do skončenia dokazovania, odvolací súd sa touto odvolacou námietkou zaoberať nemôže, ako to už
vyššie bližšie zdôvodnil.

27. V súlade s vyššie uvedeným odvolací súd tak konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých výrokoch je vecne správny, a preto ho potvrdil.28. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ustanovenie § 396 ods. 1 s poukazom na
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Úspešným účastníkom odvolacieho konania bol žalobca, ktorý má v
zásade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. Z obsahu spisu

však vznik trov žalobcovi, ktorý v konaní nebol právne zastúpený, nevyplýva, preto odvolací súd
žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému nepriznal.

29. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)