Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. jún 2018

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 1T/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3718010103
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2018:3718010103.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, samosudca JUDr. Ivo Hlucháň, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

18. júna 2018, v trestnej veci obžalovaného: G. F., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný G. F., nar. XX.XX.XXXX T. R.. U., trvale bytom J.. X. XXX/XX,

j e v i n n ý ,ž e

dňa 20. apríla 2016 asi o 03.50 h v Pov. Bystrici riadil osobné motorové vozidlo značky G. G.,

evidenčného čísla M.-XXX E., po diaľnici Dl, smerom od Beluše na Pov. Bystricu, kde v úseku pri výjazde
z diaľnice Pov. Bystrica - Juh, v kilometri 168.500, bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného
oddelenia PZ Pov. Bystrica, na ktorej výzvu sa podrobil vyšetreniu na zistenie alkoholu dychovou
skúškou, ktorá bola vykonaná s negatívnym výsledkom, avšak keďže z roztržitého a nekoncentrovaného
prejavu javil známky ovplyvnenia návykovou látkou, bol následne vyzvaný podrobiť sa aj lekárskemu
vyšetreniu spojenému s odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je
ovplyvnený inou návykovou látkou pričom lekárskym a toxikologickým vyšetrením následne jemu

odobratej krvnej vzorky bolo zistené, že v čase odberu krvi dňa 20.04.2016 0 14.15 h mal hladinu
metamfetamínu v krvi zvýšenú na 0,14 µg/ml (140 ng/ml), pričom v zmysle Zákona č. 139/1998 Z. z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, v znení neskorších predpisov a jeho príloh,
je metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej

by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku
t ý m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a

za to sa odsudzuje:

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., na trest odňatia slobody
v trvaní 5 /slovom: päť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba 18 /slovom : osemnásť / mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2, Tr. zák. súd ukladá obvinenému trest zákazu činnosti viesť všetky motorové vozidlá
na dobu 1 /jeden/ rok. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici podal na obžalovaného obžalobu pre prečin
ohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§289ods.1Tr.zák.naskutkovomzáklade,akojeuvedené

vo výrokovej časti rozsudku.

Okresný súd Považská Bystrica vydal dňa 22.03.2018 trestný rozkaz, ktorým trestným rozkazom
menovaného uznal vinným z uvedeného skutku, uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 roka a zároveň mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá na dobu 2 rokov. Proti uvedenému trestnému rozkazu podal obžalovaný odpor.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., teda, že je
vinný zo spáchania skutku, ktorý je mu kladený za vinu.

Na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), e), f), g), h) Tr. por. odpovedal „ÁNO".

Podľa § 257 ods. 6 Tr. por. pred rozhodnutím súdu u prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo
spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pri rozhodnutí o prijatí
vyhlásenia obžalovaného podľa odseku 4, súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej
osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 257 ods. 7 Tr. por. súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 5 rozhodne uznesením, či toto
vyhlásenie obžalovaného prijíma alebo neprijíma.

Podľa § 257 ods. 8 Tr. por. ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa ods. 5 prijíma, zároveň

vyhlási, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná a vykoná
len dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného
opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej
činnosti.

Nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.06.2018 urobil vyhlásenie podľa § 257
ods. 5 a prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovaného, súd prijal vyhlásenie obžalovaného a
na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa správami na obžalovaného, ako aj obsahom registra trestov,

priestupkovým indexom a zistil nasledovné:

Obžalovaný bol v minulosti už trikrát odsúdený, naposledy podmienečným trestom, osvedčil sa.
Obžalovaný má dva priestupky v registri priestupkov. Z miesta bydliska hodnotený nie je.

Z vykonaného dokazovania a preverení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj v ich súhrne potom súd
ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, čo mal za preukázané bez
akýchkoľvek pochýb samotným priznaním a následným vyhlásením obžalovaného.

Podľa § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona, súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností,
osobu obžalovaného a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest
má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v
páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu, k tomu, aby viedol riadny život a súčasne
má na trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri

objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, pričom u obžalovaného zistil dve poľahčujúce
okolnosti v zmysle § 36 písm. l/, n/ Trestného zákona, teda, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a
trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a žiadne
priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Tr. zák., takže pomer poľahčujúcich k priťažujúcich okolnosti je
2:0 v prospech poľahčujúcich okolností.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto
trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba
osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa

páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Súd pri ukladaní trestu zhodnotil všetky okolnosti týkajúce sa osoby obžalovaného, jeho doterajší život
a prostredie, v ktorom žije a pracuje, ako aj činu, ktorý spáchal a dospel k záveru, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného nie je nevyhnutný výkon trestu odňatia slobody a uložil mu

pretopodmienečnýtrestodňatiaslobodyvtrvanípiatichmesiacov,ktoréhovýkonpodľa§49ods.1písm.
a) Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov,
pričom súd uložil dlhšiu skúšobnú dobu ako v trestnom rozkaze, ktorý zrušil, z toho dôvodu že touto
dlhšou skúšobnou dobou vykompenzoval nižší trest zákazu činnosti v trvaní 1 roka, pričom pri ukladaní
trestu zákazu činnosti súd vychádzal z tej skutočnosti, že na hlavnom pojednávaní sa obžalovaný v

plnom rozsahu doznal, a preto súd dospel k záveru, že v zmysle § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. bude postačujúce
uloženie takéhoto trestu, teda v dĺžke 1 roka, pričom trest ukladal z toho dôvodu, že svojim konaním
prejavil určitú nedisciplinovanosť ohľadne riadenia motorových vozidiel.

Nazákladetýchtoskutočnostípotomsúdrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokovejčastitohtorozsudku.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,
b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v
rozsudku, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie

skutku uvedeného v obžalobe,
c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor

môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. por.).