Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. máj 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 21Csp/94/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616206694
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Buchalová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:5616206694.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká

a Slovenská republika, s.r.o., Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO:
24785199, zast. Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., Jilemnického 30, Martin, proti žalovanému: D. D.,
P.. XX.XX.XXXX, P. X. N. XXXX/XX, O. D., zast. Podhorský & Partners, s.r.o., Zámocká 36, Bratislava, za
účastiosobitnéhosubjektuObčianskehozdruženiaVŠEOBECNÁOCHRANAPRÁVSPOTREBITEĽOV,
Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42362962, o zaplatenie 5.557,93 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude
rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd osobitnému subjektu Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV
nárok na náhradu trov n e p r i z n á v a.

IV. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v Zmluve o splátkovom úvere zo dňa XX.XX.XXXX v časti II.

Poplatky - spracovateľský poplatok vo výške 79,00 Eur jednorazovo a poplatok za upomienku vo výške
25,00 Eur za každú vystavenú upomienku j e n e p r i j a t e ľ n á p o d m i e n k a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 26.09.2016 a postúpenou na Okresný
súd Bratislava II dňa 30.06.2017 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
žalovaného povinnosťou zaplatiť mu istinu 5.557,93 Eur spolu s príslušenstvom a nahradiť mu trovy
súdneho konania, titulom nesplateného úveru.

2. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom

Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00151653, uzatvorila so žalovaným dňa 26.07.2012 Zmluvu
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovanému úver vo výške 3.800,00
Eur. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach po dobu
120 mesiacov od 18.09.2012 v sume 75,35 Eur. Úver bol poskytnutý jednorazovo a bezhotovostne.
Žalovaný podpisom zmluvy vyslovil súhlas so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len "VOP")
pôvodného veriteľa, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovaný úver nehradil, čím sa dostal
do omeškania. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného výzvou zo dňa 04.06.2015 na okamžitú

úhradu dlžnej sumy a zároveň vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok,
ktorá bola uzavretá dňa 29.09.2015 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom
ako postupníkom, postúpila spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku voči žalovanému vrátane
príslušenstva na žalobcu, o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky.Žalobca následne listom zo dňa 18.07.2016 vyzval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy. Celkový dlh
žalovaného je 5.557,93 Eur pozostávajúci z istiny 3.800,00 Eur, úroku 1.545,69 Eur, úroku z omeškania
vo výške 123,13 Eur a poplatkov vo výške 89,11 Eur. Žalovaný dňa 26.07.2012 čerpal poskytnutý úver

vo výške 3.800,00 Eur a uhradil necelých 10 splátok spolu vo výške 713,81 Eur. Úhrady žalovaného boli
započítané na úroky a to vo výške 445,51 Eur (1.991,20 Eur mínus 445,51 Eur = 1.545,69 Eur), ďalej na
poplatky za správu úveru vo výške 29,90 Eur, na poplatky za zaslanie upomienok vo výške 125,00 Eur
(200,00 Eur mínus 125,00 Eur = neuhradený ostatok 75,00 Eur), na poplatky za poistenie vo výške 34,40
Eur (48,51 Eur mínus 34,40 = neuhradený ostatok 14,11 Eur) a na spracovateľský poplatok vo výške

79,00 Eur. Poplatky vo výške 89,11 Eur sú tak tvorené neuhradeným ostatkom 75,00 Eur a 14,11 Eur.

3.Žalovanýsožalobounesúhlasil,žiadaljuzamietnuť,pričomnemietolabsolútnuneplatnosťpostúpenia
pohľadávky na žalobcu, resp. Zmluvy o postúpení. Nie sú splnené podmienky v zmysle špeciálneho
zákona o bankách ako postupiteľnosť bankovej pohľadávky, predchádzajúca výzva klientovi, omeškanie
klienta viac ako 90 kalendárnych dní, postúpenie sa týka splatnej pohľadávky. Postupca, ktorému

bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred
postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu
zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Banka nemôže postúpiť pohľadávku,
ktorá nie je splatná. Čl. 10 Zmluvy o úvere, ako dohoda o strate výhod plnenia v splátkach nespĺňa
náležitosti vyžadované zákonom (§ 565 Občianskeho zákonníka), nakoľko v nej absentuje detailnejší

opis predmetného práva banky a zároveň nedostatočne reflektuje následok uplatnenia si tohto práva
bankou voči klientovi. Na uplatnenie práva vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru na základe tejto dohody
je potrebná bližšia špecifikácia obsahu daného práva. Žalovaný ďalej poukázal na neurčitosť nároku
žalobcu, ktorý nepreukázal, že mu žalovaný dlhuje 5.557,93 Eur a nedoložil prehľad o úhradách, kartu
klienta ani históriu úveru, z ktorých by bolo možné zistiť, ktoré dohodnuté splátky žalovaný uhradil a ktoré

nie. Žalobca síce v žalobe uvádza, že si uplatňuje iba nárok na neuhradené splátky v celkovej výške
žalovanej istiny, avšak ničím nepreukázal, aký bol zostatok nesplatenej časti úveru ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti a teda, či dovtedy alebo neskôr žalovaný už neuhradil aj časť úveru, ktorá bola
splatná po podaní žaloby. Je povinnosťou žalobcu predložiť kartu klienta alebo históriu úveru, z ktorej
by bolo nespochybniteľne zistiteľné, akú konkrétnu výšku na zaplatenie úveru žalovaný uhradil a akým

spôsobom dospel žalobca k zisteniu, že ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, resp. ku dňu podania
žaloby žalovaný dlhoval žalovanú istinu. Príloha k Zmluve o postúpení pohľadávky nie je v žiadnom
prípade dôkazom, ktorý by preukazoval opodstatnenosť nároku čo do dôvodu a výšky ale dokladom
o tom, že si žalobca nárok v tejto výške uplatňuje z titulu postúpenej pohľadávky. Táto príloha je iba
dôkazom o prechode práva z pôvodného veriteľa na nového veriteľa. Nie je ale dôkazom o tom, že suma

uvedená v tejto prílohe je skutočne aj dlžnou sumou. Žalovaný taktiež vzniesol námietku premlčania,
nakoľko veriteľ mohol zosplatniť úver už v prípade, že žalovaný bol v omeškaní so splatením jednej
splátky o viac ako 10 dní. Od tohto momentu začala plynúť premlčacia doba.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami

tvoriacich obsah spisu dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

5. Medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaným bola dňa 26.07.2012
uzavretá Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov
vo výške 3.800,00 Eur žalovanému. Druh úveru bol dohodnutý ako spotrebný úver na čokoľvek.

Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver v 120 splátkach vo výške 75,35 Eur mesačne k 18. dňu
v kalendárnom mesiaci. Prvá splátka bola splatná dňa 18.09.2012 a konečná splatnosť úveru bola
dohodnutá na 18.08.2022. Žalovaný svoj záväzok neplnil, zároveň mal vedomosť aj o sankciách, ktoré
mu hrozili v prípade porušenia záväzkových povinností, nakoľko tieto boli stanovené vo VOP, tvoriacich
neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Nakoľko žalovaný nesplácal poskytnutý úver v zmysle Dodatku zo dňa

20.06.2013 právny predchodca žalobcu ho listom zo dňa 19.02.2014 vyzval na úhradu dlžnej sumy vo
výške 265,05 Eur do 15 dní od doručenia výzvy.

6. Výzvou zo dňa 14.05.2015 bolo žalovanému oznámené, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky
vo výške 1.500,75 Eur a zároveň bol vyzvaný na úhradu tejto sumy do 15 dní od doručenia výzvy s

poučením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť pohľadávky.7. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 04.06.2015 právny predchodca žalobcu
vyhlásil ku dňu 03.06.2015 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vo výške 5.497,71 Eur. Žalovaný bol
vyzvaný na úhradu tejto sumy do 15 dní. Zásielka bola dňa 08.06.2015 uložená na pošte s tým, že sa dňa

29.06.2015 vrátila právnemu predchodcovi žalobcu s poznámkou zásielka neprevzatá v odbernej lehote.

8. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.09.2015 žalobca nadobudol pohľadávku voči
žalovanému. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 08.10.2015 oznámil žalovanému postúpenie
pohľadávky na žalobcu. Žalobca predžalobnou výzvou zo dňa 18.07.2016 vyzval žalovaného na úhradu

dlžnej sumy najneskôr do dňa 25.07.2016.

9. V zmysle čl. I. bod 10. Zmluvy o úvere, ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia, napr. v
prípade nesplácania pohľadávky riadne a včas je banka oprávnená postupovať v súlade s Úverovými
podmienkami, VOP a všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä je oprávnená požadovať
zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, postúpiť pohľadávku,

uplatniť si svoje práva na Rozhodcovskom súde, na všeobecnom súde, vymáhať pohľadávku formou
exekučného konania, poskytnúť informácie o tejto skutočnosti do spoločného registra bankových
informácií.

10. V zmysle čl. II. Zmluvy o úvere dlžník je povinný banke platiť poplatky - poplatok za správu úveru

vo výške 2,99 Eur mesačne, poplatok za poistenie k úveru vo výške 3,93 Eur mesačne, spracovateľský
poplatok vo výške 79,00 Eur jednorazovo. Poplatok za upomienku je vo výške 25,00 Eur za každú
vystavenú upomienku. Poplatky hradí dlžník v pravidelných splátkach v periodicite a termíne splátok
úveru. Poplatky uvedené v tomto článku sú platné ku dňu podpisu Úverovej zmluvy, pričom akákoľvek
ich zmena sa riadi Úverovou zmluvou, Úverovými podmienkami a VOP.

11. V zmysle čl. III. bod 7. Zmluvy o úvere, zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy
sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka.

12. V zmysle bodu 7.6.1 písm. a) VOP, ak dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta, alebo ak je klient v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako
3mesiacebankajeoprávnenávyhlásiťmimoriadnusplatnosťúveru,t.j.požadovaťsplateniepohľadávky
zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí
v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

13. V zmysle bodu 16.1.1 VOP, klient platí banke poplatky za služby poskytované bankou podľa
sadzobníka platného v deň uskutočnenia spoplatňovaného úkonu alebo poplatky dohodnuté v zmluve
alebo poplatky určené bankou zverejnením.

14. V zmysle bodu 18.1 VOP, banka a klient sa v zmysle § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, dohodli na uzatvorení tejto rozhodcovskej zmluvy, a to formou rozhodcovskej doložky k Zmluve.

15. V zmysle bodu 18.1.1. VOP, banka a klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z
bankových obchodov, spory, ktoré vznikli alebo vzniknú v súvislosti so zmenkou vystavenou klientom v

prospech banky, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmlúv upravujúcich podmienky vykonávania
bankových obchodov alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie,
bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd.

16. V zmysle bodu 18.1.4. VOP, banka a klient sa dohodli, že táto rozhodcovská doložka je súčasťou

zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným bankovým produktom, bez ohľadu
na to, či je tento bankový produkt vo VOP upravený.

17. V zmysle bodu 18.1.6. VOP, banka a klient sa ďalej dohodli, že odstúpenie od zmluvy uzavretej medzi
bankou a klientomuvedenej v bode 18.1.4. tejto rozhodcovskej doložky, sa nedotýka tejto rozhodcovskej

doložky, ktorá je jej súčasťou.

18. V zmysle bodu 18.2 VOP, klient má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku do 30 dní odo dňa
účinnosti tohto ustanovenia alebo do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou.19. V zmysle bodu 19.16 VOP, klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu
osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi, a to bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasne, splatné

nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky voči
klientovi. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči
nej len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky; predchádzajúci súhlas banky nie je potrebný,
pokiaľ sa zriaďuje záložné právo k pohľadávkam klienta ako záložcu voči banke v prospech banky ako
záložného veriteľa. V prípade, že klient je spotrebiteľom v zmysle osobitného právneho predpisu, tak

banka nebude bezdôvodne súhlas odopierať.

20. Žalobca v priebehu konania na podanej žalobe zotrval, pričom ďalej dôvodil, že zo zákona o
bankách nevyplýva, že by sa omeškanie so splnením čo i len časti peňažného záväzku malo počítať od
vyhotovenia resp. doručenia výzvy, ktorú predpokladá dané ustanovenie. Z dikcie § 92 odsek 8 zákona
o bankách vyplýva, že zákonodarca má na mysli časové obdobie presahujúce 90 dní s omeškaním čo

i len časti peňažného záväzku, pričom ide o nepretržité omeškanie počítané o zročnosti posledného
meškaniazrážky.Pripostupovanípohľadávkyžalobcadodržalvšetkyzákonnéustanoveniaapostupoval
v zmysle článku 1 bod 10 zmluvy a teda nie je v zmysle Všeobecných obchodných podmienok bod 7 čl.
6 kde je ustanovená 10 dňová lehota, žalovaný bol v omeškaní už ku dňu 31.01.2014. Z úplného výpisu
z účtu žalovaného, vyplýva, že žalovaný uhradil necelých 10 splátok spolu vo výške 713,81 Eur.

21. Žalovaný pred súdom mal za to, že 90 dní je tzv. ochranné obdobie klienta, pretože od výzvy má
týchto 90 dní na to, aby splnil svoj záväzok. Navyše bola postúpená nezosplatnená pohľadávka, tzv.
živý úver, pričom žalobca riadne nepreukázal svoj nárok, pretože prehľad, ktorý predložil nie bankový
výpis z účtu klienta, ale akási excelová tabuľka, ktorá nemôže byť riadnym podkladom. Bankový úver

nebol zosplatnený z dôvodu neexistencie riadnej dohody, žiadneho dojednania, ktoré oprávňuje banku
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť. Neexistuje riadny prejav vôle oboch zmluvných strán, ktorým by bola
zachytená dohoda podľa § 565 Občianskeho zákonníka. V zmluve je síce ustanovenie, ktoré hovorí, že
ak dôjde k porušeniu napr. nesplácania pohľadávky riadne a včas, je banka oprávnená postupovať v
súlade s úverovými podmienkami. VOP, ktoré predložil žalobca sú zrejmé nie v čase uzavretia zmluvy

o úvere. Ustanovenie VOP 7.6.1. hovorí o tom, že ak klient v omeškaní 10 kalendárnych dní, môže
banka vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, teda jednak tieto VOP v čase uzavretia zmluvy sú v rozpore s §
53 odsek 9 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že na takéto právo musí byť spotrebiteľ v omeškaní
aspoň 90 dní. Súčasne uvádzame, že VOP neboli individuálne dojednané, a preto je táto dohoda
zakomponovaná vo VOP neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalobca, resp. jeho právny predchodca

nepostupoval pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Keďže len dňa 08.06.2015 sa mu vrátila výzva zo dňa 14.05.2015 ako neprevzatá a žalobca ešte
4 dni predtým vyhlásil mimoriadnu splatnosť. V čase postupovania pohľadávky z banky na žalobcu
bola postupovaná nezosplatnená pohľadávka a takýto postup je v rozpore so zákonom. Žalobca resp.
jeho právny predchodca tak vyhlásil mimoriadnu splatnosť v rozpore so zákonom a v nadväznosti na

nezákonné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti postupoval nezosplatnenú pohľadávku a teda rozpore so
zákonom o bankách. Výpis z účtu, ktorý predložil žalobca nie je relevantným dôkazom, pretože to nie je
riadny výpis z účtu klienta, ktorý vedie banka o svojich klientoch.

Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

22. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.25. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

27. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

28. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

29. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

30. Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a
povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu

vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

31. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami
riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

32. Podľa § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za
službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.

33. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

34. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

35. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť

škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

36. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

37.Podľa§4ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaníúčinnéhovčaseuzavretiazmluvy,
rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.38. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného v čase uzavretia
zmluvy, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

39. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

40. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

41. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský

úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

42. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

43. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase uzavretia zmluvy, ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to

neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo

pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

44. Podľa § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase uzavretia zmluvy,
Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy88j) o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)]

budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného
zákona,88k) a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia
navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.

45. Podľa § 93b ods. 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase uzavretia zmluvy, Návrh
rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim
klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva.
Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme

návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto
klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.88l)

46. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná.

47. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovanému
vyplývajúci zo štandardnej formulárovej Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalobcom ako dodávateľom
a žalovaným ako fyzickou osobou. Zmluva má tak charakter spotrebiteľského právneho vzťahu.Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu. Aj keď zmluva o úvere je
zmluvou, ktorá bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, pričom podľa čl. III. bod 7. Zmluvy sa tá
riadi Obchodným zákonníkom, súd posúdil zmluvný vzťah strán ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa

vzťahujú vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch.

48. V rovine súkromného práva a osobitne zmluvného práva je pre úpravu právnych vzťahov a
spotrebiteľských záväzkov určujúcim právnym predpisom Občiansky zákonníka, ktorý v tejto sfére
predstavuje lex specialis právny režim spotrebiteľských zmlúv ku všetkým ostatným právnym predpisom

s obdobným predmetom súkromnoprávnej regulácie dotýkajúcim sa spotrebiteľských zmlúv a záväzkov
z nich plynúcich. Ide o prioritné pôsobenie Občianskeho zákonníka na všetky záväzkové vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ a ktoré môžu byť upravené aj v osobitných právnych predpisoch. Občiansky
zákonníka v tejto časti preto pôsobí ako právny predpis nielen osobitnej právnej povahy, ale aj právny
predpis absolútnej výkladovej priority pre celú sféru spotrebiteľských záväzkov a normatívnu úpravu ich
prvkov obsiahnutú v Občianskom zákonníku, ako aj v akomkoľvek inom osobitnom právnom predpise.

Právnyrežimzáväzku,ktoréhoúčastníkomjespotrebiteľaktorýmásvojzákladvObchodnomzákonníku
sa riadi výhradne právnym režimom Občianskeho zákonníka. Celý právny režim sa tak bude spravovať
ustanoveniami Občianskeho zákonníka a jediné čo je regulované Obchodným zákonníkom je právny
základ záväzku. Súd poukazuje na novelu Občianskeho zákonníka 102/2014 Z. z., ktorou bola v § 52
ods. 2 doplnená tretia veta, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Toto ustanovenie neobsahuje prechodné ustanovenia, čo znamená, že od dňa jeho
účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Uvedené napokon aj vyplýva z
judikatúry Najvyššieho súdu SR, napríklad č. k. XMCdo XX/XXXX N. XMCdo XX/XXXX.

49. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,
teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.
Zákonodarca v Občianskom zákonníku v súvislosti s nerovnováhou v právnom pomere medzi
spotrebiteľom a dodávateľom uzákonil v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka preventívne predpisy,

teda ustanovenia, na základe ktorých ich nesmie obsahovať spotrebiteľská zmluva. Na základe tohto
ustanovenia bol do spotrebiteľskej legislatívy zavedený generálny zákaz neprijateľných zmluvných
podmienok spotrebiteľských zmlúv. Porušenie tohto zákazu je sankcionované neplatnosťou dotknutých
neprijateľných zmluvných podmienok. Všeobecné zmluvné podmienky sú všetky zmluvné podmienky
formulované pre množstvo zmlúv, ktoré poskytuje jedna zmluvná strana druhej zmluvnej strane pri

uzatvorení zmluvy. Nezáleží na tom, či ustanovenia tvoria navonok osobitnú súčasť zmluvy, alebo či sú
prijaté do samotnej zmluvy, alebo formou dodatku zmluvu dopĺňajú, aký rozsah majú, ako sú napísané a
akú formu má zmluva. Zmyslom a cieľom právnej úpravy je nepoužívať neprijateľnú zmluvnú podmienku
a to najmä neuplatňovať nároky z nej vyplývajúce na súde a neprijímať plnenia z nej.

50. V konaní bolo preukázané, že medzi stranami bola v písomnej forme platne uzavretá Zmluva o
úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú VOP žalobcu bez podpisu účastníkov záväzkového vzťahu,
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 3.800,00 Eur. Ďalej
je nepochybné, že žalovaný svoju povinnosť riadne a včas platiť splátky úveru neplnil. Žalobca svoj
nárok odvodzoval od Zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe ktorej nadobudol pohľadávku voči

žalovanému vo výške 5.557,93 Eur. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľský spor založený na formulárovej
Zmluve o úvere, súd ex offo podrobil uvedenú zmluvu, VOP ako i ostatné dojednania v nich prieskumu.

51. Súd zmluvnú podmienku čl. II. Zmluvy, podľa ktorej je dlžník povinný banke platiť poplatky
posúdil ako neprijateľnú, a to konkrétne v časti spracovateľského poplatku vo výške 79,00 Eur

jednorazovo a poplatku za upomienku vo výške 25,00 Eur za každú vystavenú upomienku. Krajský
súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. XCo/XXX/XXXX, zo dňa 22.05.2015 uviedol, že vo vyrubovaní
poplatku za výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky a upomienok obdobného charakteru je zrejmý vlastný
ekonomický záujem - banky. Na poplatok spojený s výzvou alebo upomienkou na zaplatenie dlžnej
čiastky, nemá žalobca, resp. jeho právny predchodca - banka zákonný nárok, keďže poplatok je pokrytý

už v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za poskytnutý úver (úrok z úveru). Poplatky za služby spojené
s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky), predstavujú plnenia, ktoré
nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky - právneho predchodcu žalobcu spočívajúce v účtovaní
takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Preto s poplatkami zatakéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie
akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie,
ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Podobne Krajský súd

v Trnave rozsudkom sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 18.05.2016 mal za to, že je neprijateľné, aby
žalovaný v postavení spotrebiteľa znášal akékoľvek výdavky žalobcu spojené s vymáhaním pohľadávky,
ktoré si žalobca dokonca určil pevnou sumou,, čo je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. Výška
poplatku za upomienku je nie len v rozpore s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa, ale aj proti dobrým
mravom, keďže výška tohto poplatku nie je ničím odôvodnená, nakoľko niekoľkonásobne prevyšuje

poštovné, ktoré žalobca v skutočnosti zaplatil. Pokiaľ aj veriteľ má s takouto upomienkou náklady,
ide o jeho vlastné administratívne náklady, ktoré majú byť kryté dojednanou odplatou len vo výške
preukázaných nákladov a nie paušálnou sumou.

52. Uvedené poplatky, na uhradenie ktorých navyše právny predchodca žalobcu použil úhrady
žalovaného, nemajú ani rozumný ekonomický základ, ktorý by bol opodstatňoval jeho znášanie

spotrebiteľom. Tieto sporné poplatky nesledujú skutočný záujem spotrebiteľa - dlžníka. Poplatky za
vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa považuje
súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka
mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo a profesionálne. Upomienka má
iba informatívny charakter a musí byť veriteľom dobromyseľne uplatňovaná, jej účelom je informovať

spotrebiteľa o omeškaní so zaplatením splátky. V konečnom dôsledku tak táto zmluvná podmienka
predstavuje neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože tomu je účtovaný poplatok, resp. poplatky bez
toho, aby mu banka poskytovala skutočné protiplnenie. Je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že táto
zmluvná podmienka - Spracovateľský poplatok vo výške 79,00 Eur, nie je jasná a zrozumiteľná. Nie je
z nej totiž zrejmé, za aké služby spotrebiteľ tento poplatok platí. V zmluve je iba odkaz na VOP, pričom

tie neupravujú čo je predmetom týchto služieb.

53. Rozhodcovská doložka upravená vo VOP, konkrétne v bode 18 je taktiež neprijateľná. Ak nie sú
totiž VOP podpísané, rozhodcovská doložka, ktorá je v nich obsiahnutá a pre ktorú zákon vyžaduje
písomnú formu, je pre absenciu tejto predpísanej formy neplatná. VOP nemajú slúžiť na to, aby do nich

v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme dodávateľ skryl dojednania,
ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú,
napr. rozhodcovská doložka. Rozhodcovská doložka nebola dohodnutá individuálne a nedisponuje
písomnou formou, je tak neplatná a neprijateľná. Súd v naznačenom smere poukazuje na bohatú
judikatúru súdov, napr. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. M. Ú. XXXX/XX zo dňa 11.11.2013, rozsudok

Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 01.04.2015, uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa 30.11.2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XMCdo/X/
XXXX zo dňa 16.01.2013. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa
a jeho slobodnú voľbu o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konania a to preukázateľne. Spotrebiteľ
ako slabšia zmluvná strana nie je schopný v danom momente pochopiť a zvážiť všetky dôsledky

predložených dokumentov. Z predložených listín nevyplýva, že by si žalobca výslovne vymienil uzavretie
rozhodcovskej zmluvy v takomto znení a vzhľadom na charakter zmluvy nemožno dospieť k záveru, že
by žalovaný mal možnosť do obsahu zmlúv akýmkoľvek spôsobom zasahovať. Kvalifikačným kritériom
pre záver, že sa nejedná o individuálne vyjednané zmluvné podmienky je stav, ak zmluvné podmienky -
VOP boli vopred pripravené a nebolo možné meniť obsah, čo je daný prípad (§ 53 ods. 2 Občianskeho

zákonníka). Podstatou individuálne nevyjednanej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky je skutočnosť,
že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu a to je práve aj prípad
typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom a majú vyvolať dojem, že si ich
vyžiadali spotrebitelia, resp. s nimi súhlasili. Uvedené nemožno ani obísť poukázaním na § 93b ods. 1 a 2
zákonaobankách,nakoľkopožiadavkunataktoponúknutý,resp.predloženýnávrhnemožnopovažovať

za splnenú, ak banka návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky začlení (ukryje) medzi iné zmluvné
podmienky, a to dokonca nie priamo do zmluvy, ale len do VOP. Ani odkaz na možnosť odstúpenia od
rozhodcovskej doložky v lehote 30 dní odo dňa účinnosti tohto ustanovenia alebo do 30 dní odo dňa
uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou uvedený stav nerieši. Bežný spotrebiteľ si nasledujúcich 30 dní
nedokáže náležite naplánovať. Ustanovenie § 93b zákona o bankách vyžaduje individuálne dojednanie

a osobitné dojednanie práva odmietnuť rozhodcovskú doložku v určitej primeranej lehote, ktorá by však
začala plynúť až po vzniku sporu, po tom čo ho dodávateľ na takýto spor upozornil.54. Ustanovenie bodu 19.16 VOP, ktoré umožňuje postúpiť pohľadávku voči spotrebiteľovi bez jeho
súhlasu na tretiu osobu bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasne, splatné nesplatné, premlčané alebo
nepremlčané, pričom opačný postup vyžaduje písomný súhlas banky - veriteľa, je v príkrom rozpore s §

53 ods.2 a ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka. Ako už súd poznamenal v bode 53 rozsudku, VOP
nie sú podpísané účastníkmi zmluvného vzťahu a preto toto ustanovenie nie je individuálne dojednané.
Zmluvná podmienka umožňujúca postúpiť práva zo zmluvy bez súhlasu druhej zmluvnej strany len
dodávateľovi je neprijateľná, keďže už na prvý pohľad vyvoláva pocit hrubej nerovnováhy. Spotrebiteľ
nemôže VOP zmeniť, tie sú vopred pripravené dodávateľom bez možnosti ich modifikácie, navyše

v rozsahu 43 strán, pričom toto ustanovenie je ukryté v časti rôzne ustanovenia na predposlednej
strane. Postúpením pohľadávky bez súhlasu spotrebiteľa dochádza nepochybne k zhoršeniu jeho
postavenia. Uvedená podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko od spotrebiteľa pre postúpenie pohľadávky vyžaduje písomný
súhlasdodávateľa,nooddodávateľaprepostúpeniepohľadávkysúhlasspotrebiteľanevyžaduje.Takéto
dojednanie je v zmysle spotrebiteľského zákonodarstva neplatné.

55. Je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že VOP v jednotlivých bodoch, napr. 12.5.1., 19.3, 19.5 a
iné, uvádzajú, že tieto body (12.5.1., 19.3, 19.5 a iné) sú zrušené s účinnosťou od 01.02.2014. Uvedená
úverovázmluvaalebolauzatvorenádňa26.07.2012.Stranyvkonanízhodnetvrdili,žeVOPvbode7.6.1
ustanovuje 10 dňovú lehotu pre omeškanie dlžníka so splatením splátky úveru. Žalobca v konaní ale

predložil VOP, kde bod 7.6.1 ustanovuje 3 mesačnú lehotu. Je tak zrejmé, že žalobcom predložené VOP
nemohli byť v rovnakom znení pri podpise zmluvy predložené aj žalovanému, pričom súdu je známe že
právny predchodca mal v pôvodných VOP (platných aj ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy) ustanovenú
10 dňovú lehotu. V tom prípade ide o rozpor s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

56. Ak žalobca svoj nárok vo výške 5.557,93 Eur špecifikoval ako istinu vo výške 3.800,00 Eur
(nesplatená istina úveru), úroky vo výške 1.545,69 Eur spolu s poplatkami vo výške 89,11 Eur a úrokom
vo výške 123,13 Eur, bol povinný tento nárok aj preukázať. Žalobca len uviedol (č. l. 74), že žalovaný
uhradil necelých 10 splátok spolu vo výške 713,81 Eur. Tieto úhrady boli použité na poplatky za správu
úveru celkom v sume 29,90 Eur (10 x 2,99 Eur v zmysle zmluvy), kde po úhrade 29,90 Eur ostalo k

úhrade 0 Eur, ďalej na úhradu poplatkov za zaslanie upomienky celkom v sume 200,00 Eur (8 x 25
Eur v zmysle zmluvy), kde po úhrade 125,00 Eur ostalo k úhrade 75,00 Eur, ďalej na úhradu poplatkov
za poistenie úveru celkom v sume 48,51 Eur, kde po úhrade 34,40 Eur ostalo k úhrade 14,11 Eur a
na úhradu spracovateľského poplatku v sume 79,00 Eur, kde po úhrade ostalo 0 Eur. Úroky vo výške
1.545,69 Eur potom predstavujú celkovú výšku úrokov 1.991,20 Eur, krátenú o úhrady žalovaného

445,51 Eur. Poplatky 89,11 Eur sú tvorené zostatkom 75,00 Eur a 14,11 Eur. Je zrejmé, že žalobca, resp.
jeho právny predchodca použil úhrady žalovaného na príslušenstvo a poplatky, ktoré sú neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, pričom istina zo zmluvy zostala nedotknutá. Uvedený postup je podľa názoru
súdu v rozpore s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca na preukázanie nároku priložil Zmluvu
o úvere, výzvu na úhradu, oznámenie o splatnosti a Zmluvu o postúpení pohľadávky s prílohou a ním

označený dokument výpis z účtu. Táto listina ale nie je datovaná, ani podpísaná, je bez uvedenia
príslušných zodpovedných osôb. Ide iba o interný dokument žalobcu, z ktorého nie je možné zistiť rozpis,
resp. úhrady jednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky. Žalobca disponuje právnym zástupcom,
ktorého povinnosťou je postupovať odborne a s náležitou znalosťou, čo znamená, že ak chce byť v
konaní úspešný, je povinný predložiť všetky listiny, ktoré preukážu jeho nárok. Žalobca však nepreukázal

a neuviedol, akým spôsobom a prečo boli vykonané započítania úhrad žalovaným tak ako dôvodil v
žalobe, teda na poplatky a úroky a nie na istinu. Neuviedol ako k čiastkovým nárokom, ktoré v žalovanej
sume žiada, dospel. Zo žaloby tak ako ju podal a z listín, ktoré pripojil, nie je možné zistiť a posúdiť
oprávnenosť nároku žalobcu, nie je možné preukázať, skúmať a ustáliť koľko žalovaný uhradil, nie je
možné skúmať, či započítanie úhrad bolo vykonané správne, nie je možné zistiť ako žalobca, resp. jeho

právny predchodca dospel k žalovanej sume, nie je možné zistiť, z akých čiastkových nárokov v akej
konkrétnej výške žalovaná suma pozostáva, nie je možné vlastne posúdiť, či žaloba žalobcu je alebo
nie je dôvodná, lebo nemožno nič prepočítať. Žalobca tým, že nepredložil žiadne listiny, z ktorých by
táto suma vyplývala, neuniesol svoje dôkazné bremeno. Nestačí len tvrdiť, že žalovaný žalovanú sumu
dlhuje a že úhrady boli použité na úroky a poplatky, je nutné svoje tvrdenie aj preukázať. K tomu však

nepostačuje len interný "výpis" označený ako výpis z účtu. Jedná sa o listinu nedatovanú, nepodpísanú,
nemožno zistiť odkiaľ, ako a kým bola táto listina generovaná. Nebolo preukázané z akého titulu by
žalovanú sumu mal žalobcovi žalovaný dlhovať (istina úveru, úroky, poplatky). Nie je tak možné posúdiťdôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy. Ide iba o tvrdenie žalobcu, že žalovaný uhradil
713,81 Eura a zvyšok nie.

57. Súd len v krátkosti uvádza, že zosplatnením úveru došlo zo strany žalobcu, resp. jeho právneho
predchodcu k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovaným. Zosplatnenie ako jednostranný právny
úkon veriteľa zásadne mení pôvodne dohodnutý úverový/zmluvný vzťah. V predmetnom oznámení o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti bola pohľadávka zo zmluvy vyčíslená na 5.497,71 Eur, pričom v žalobe
si žalobca uplatnil 5.557,93 Eur. Súdu nie je známe čo znamená položka predstavujúca tento rozdiel, čo

ani sám žalobca neuviedol. V predžalobnej výzve už navyše žalobca požadoval od žalovaného sumu
5.709,87 Eur. Žalobca ako dominus litis je povinný predložiť relevantné dokumenty a listiny, ktoré bez
pochýb preukážu jeho nárok. V opačnom prípade pre neunesenie dôkazného bremena nemôže byť v
konaní úspešný.

58. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania.

Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie, teda strata
sporu, nároku. Každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Dôkazné bremeno
ohľadom určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Nie je ulohou
sudu, aby ex offo nahradzal procesnu aktivitu zalobcu ohladom jeho dokazneho bremena. Strana musí

preukázať to, čo tvrdí. Ak teda žalobca niečo tvrdí, musí to preukázať, musí preukázať skutočnosti, na
základe ktorých mu jeho právo patrí.

59. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a zistených skutočností, súd žalobu pre
neunesenie dôkazného bremena zamietol.

60. Vzhľadom na uvedené sa súd nezaoberal žalovaným vznesenou námietkou premlčania ako aj
namietanou neplatnosťou postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko
neunesenie dôkazného bremena je samo o sebe dôvodom na zamietnutie žaloby.

61. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
Civilného sporového poriadku priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

62. Súd nepriznal nárok na náhradu trov konania osobitnému subjektu, nakoľko ten bol v konaní nečinný,
v dôsledku čoho mu nevznikli žiadne trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odôvodnení sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

1/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a/ neboli splnené procesné podmienky,b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.