Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. november 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 5T/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117010603
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Osadská
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4117010603.8

Rozhodnutie

Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou, v trestnej veci
obžalovaného A.. Z. Z., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a)
Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) a iné, na hlavnom pojednávaní konanom
v Nitre dňa 08.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku sa trestná vec obžalovaného A.. Z. Z., E. XX.XX.XXXX K. E.

Y., J. I. E., O. XX, ktorý je stíhaný pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno
a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 písmeno e) Trestného zákona v súbehom s
prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, že:

dňa 10.03.2015 v čase asi o 13:30 hodine, pred Základnou školou v obci Ž., napadol poškodenú I. M.,
E. K. X. XXXX, tým spôsobom, že ju zatlačením ruky do jej hrude sotil asi dva metre do otvoreného

krídla vstupnej železnej brány areálu školy, ktorá si po náraze o bránu udrela hlavu a bedrovú časť ľavej
nohy a spadla na zem, čím poškodenej spôsobil pomliaždenie ľavej záhlavovo-temennej oblasti hlavy,
podvrtnutie krčnej chrbtice a ľahké pomliaždenie ľavej bedrovej oblasti tela s dobou liečenia štyri týždne,
počas ktorých bola poškodená obmedzená v obvyklom spôsobe života po dobu 16 dní,

p o s t u p u j e Okresnému úradu v Nitre, odboru všeobecnej a vnútornej správy, priestupkovému
oddeleniu, ktorý by mal žalovaný skutok prejednať ako priestupok podľa zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnkov, pretože zistil, že nejde o trestný čin.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra č. 3 Pv 234/15/4403, podanej na Okresný
súd Nitra (ďalej len „súd“) dňa 12.06.2017 prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému A.. Z. Z.A.
(ďalej len „obžalovaný“) a na hlavnom pojednávaní v dňoch 03.10.2017, 28.11.2017, 20.02.2018,

29.05.2018, 16.08.2018 a 08.11.2018 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom
svedkyne poškodenej I. M., vykonaním konfrontácie medzi obžalovaným a poškodenou, výsluchom
svedkov A. A., M. D., A. B., C. Z., A.. O. A., K. Y. A.. K. Z., Z.Í. K. S. W. Z. W. O. B., prehraním CD
záznamov a oboznámením na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov obsiahnutých v spise.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 28.11.2017 uviedol, že je nevinný zo spáchania skutku. K

samotnému skutku obžalovaný vypovedal, že dňa 10.03.2015 spolu so svojou matkou A. A. prišiel
do obce Ž., kde sa mal stretnúť s farárom O. A.. Nakoľko však prišli do obce skôr, zastavili pred
Základnou školou Ž., v čase približne o 13:40 hod., aby sa pred areálom školy stretli so synom W., ktorý
vychádzal zo školského areálu v sprievode jeho bývalej svokry - I. M. (ďalej len ,,poškodená“). Pred
samotným stretnutím so synom išiel okolo synov spolužiak O. B., ktorý sa mu pozdravil a pokračoval
ďalej. Obžalovaný ďalej vypovedal, že on, keď sa rozprával so svojím synom, nebol na ulici pred školou

nikto iný prítomný okrem neho, jeho matky A. A., poškodenej a jeho syna W. Z.. Uviedol tiež, že počas
krátkeho rozhovoru so synom jeho niekto sotil do chrbta, pričom z rozprávania svojej matky A. A. tobola poškodená; on avšak na tento podnet nijakým spôsobom nereagoval. Po ukončení rozhovoru so
synom W., s matkou nastúpili do auta a odišli k smerom k fare, pričom ako odchádzali on jasne videl
poškodenú spolu so synom W. ako kráčala normálnym krokom smerom k domu. Obžalovaný odmietol,

že by poškodenú slovne alebo fyzicky napadol a podľa jeho vyjadrenia si poškodená spôsobila údajné
zranenia sama.

Poškodená na hlavnom pojednávaní dňa 18.11.2017 vypovedala, že dňa 10.03.2015 o 13:30 hod. išla
pre svojho vnuka W. do Základnej školy v Ž.. Neďaleko vstupnej brány k nej rázne prikročil obžalovaný,

ktorý jej vytrhol vnuka W. z ruky a sotil ju do veľkej železnej brány, padla na zem a hlavu si buchla o
bránu. Popísala, že padla dole, na zadok trocha na ľavú stranu, udrela si zadnú časť hlavy, do železnej
tyče. Nevedela presne uviesť akou časťou tela bola otočená k bráne, keď ju obžalovaný napadol, dodala,
že asi bola otočená, ale veľmi nie, a to ľavou časťou tela k bráne. Previedla ako ju obžalovaný sotil,
buď dlaňou alebo päsťou pravej ruky; naznačila pohyb pravou ruky do hrude smerom dopredu. Uviedla,
že kričala o pomoc, v okolí nebol žiadny dospelý, tak vstala a videla, že obžalovaný sa rozprával so

synom W.. Potom ako sa obžalovaný s W. dorozprávali, ona s vnukom odišli domov. Vypovedala tiež,
že po príchode domov ju bolela hlava, ľavý kĺb na nohe aj krk, preto užila tabletky od bolesti. Nakoľko
bolesť neprechádzala, poprosila syna, aby ju odviezol na pohotovosť. Vec na polícii nahlásila až na
druhý deň, nakoľko v deň kedy sa skutok stal, bolo na polícii veľa ľudí. Poškodená uviedla, že bežný
život mala sťažený asi tri týždne, nikam nechodila, len pre vnuka do školy. Zranenia, ktoré jej boli

spôsobené, nevedela presne popísať, počas troch týždňov ju bolela hlava, pretože si ju udrela do brány,
bolela ju krčná chrbtica, krk, ľavý bedrový kĺb a celá ľavá noha, podliatinu nemala. Predmetný incident
jej spôsobil následky na zdraví v podobe bolesti chrbtice, počas troch týždňov potrebovala pomoc
pri obliekaní, osobnú hygienu si riešila sama. Poškodená poprela, že by obžalovaného akýmkoľvek
spôsobom napadla. Podľa vyjadrenia poškodenej bol svedkom celej udalosti W. spolužiak O. B.Á. W.

A. D..

Z konfrontácie medzi obžalovaným a poškodenou vyplynulo, že obžalovaný považuje konanie
poškodenej za osobnú pomstu, poškodená, podľa vyjadrenia obžalovaného, klamala a zavádzala.
Poškodená trvala na tom, že ju poškodený sotil do brány, v dôsledku čoho utrpela zranenia, ktoré

nevedela presne popísať.

Svedkyňa A. A. na hlavnom pojednávaní dňa 20.02.2018 vypovedala, že poškodená počas rozhovoru
obžalovaného so synom W. obžalovaného odtláčala rukami z pravej strany a od chrbta, poškodená
pritom stratila rovnováhu, avšak nespadla, o pomoc nekričala a normálnou chôdzou následne odišla

domov spolu s vnukom W.. Trvala na tom, že poškodená si celý incident vymyslela, lebo je pomstychtivá.

Svedkyňa M. D. na hlavnom pojednávaní dňa 20.02.2018 vypovedala, že ona sama nebola prítomná pri
incidente, dozvedela sa o ňom len od svojej dcéry, ktorá jej povedala, že obžalovaný ublížil poškodenej,
že došlo k bitke, pričom dcéra to vedela len z počutia.

SvedkyňaA.B.nahlavnompojednávanídňa20.02.2018uviedla,žeoskutkusadozvedelazrozprávania
svojho syna, ktorý jej povedal, že pred školou došlo k potýčke medzi obžalovaným a poškodenou, pričom
obžalovaný sotil poškodenú do brány.

Svedkyňa C. Z. na hlavnom pojednávaní dňa 29.05.2018 potvrdila výpoveď poškodenej teda, že v deň
skutku, keď prišla domov z práce jej syn povedal, že otec zbil babku, a to tak, že ju pri škole sotil do
železnej brány, pričom tento celý incident videli spolužiaci A. D. W. O. B.. Poškodená následne volala
o pomoc, avšak nikto dospelý tam nebol prítomný. V dôsledku zranení, ktoré boli spôsobené pádom,
musela poškodená asi dva týždne nosiť golier, čo ju obmedzovalo pri bežných domácich prácach,

obliekanie a hygienu zvládala samostatne.

Svedok A.. O. A. na hlavnom pojednávaní dňa 08.11.2018 uviedol, že on sám nebol svedkom žiadneho
incidentu medzi poškodenou a obžalovaným. Samostatne ku skutku ešte uviedol, že o napadnutí sa
dozvedel len od obžalovaného, keď sa s ním a jeho mamičkou stretol pred prvým svätým prijímaním

jeho syna na fare. Vtedy mu analyzovali akú mali situáciu, do detailov si nespomínal, čo hovorili, hovorili
o problémoch.Znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, traumatológia - A.. K.X. Z. na hlavnom pojednávaní
dňa 28.11.2017 predniesol písomne podaný znalecký posudok s tým, že sa v celom rozsahu pridržal
jeho záverov, z ktorých vyplynulo, že poškodená utrpela pomliaždenie ľavej záhlavovo - temennej

oblasti hlavy, ktoré pravdepodobne vzniklo nárazom ľavej zadnej časti hlavy do tupého plochého
predmetu v dôsledku pasívneho násilia. Na hlavnom pojednávaní vysvetlil, že aj pri vyšetrovacom
pokuse aj pri výsluchu poškodenej na hlavnom pojednávaní sa snažil analyzovať celý mechanizmus
úrazu a najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku zranení poškodenej a podľa lokalizácie a charakteru
zranení poškodená padla pravdepodobne na ľavú stranu tela. Pokiaľ išlo o otázku, či mohla dôjsť

k vzniknutým zraneniam pri násilí spredu dozadu, bolo znalcovou odpoveďou, že poškodená by
spadla na celú sedaciu oblasť, t.j. pri tomto násilí by nedošlo ku pomliaždeniu ľavej bedrovej oblasti
tela a narazila by si len záhlavie hlavy. Po úraze sa poškodená podrobila CT (počítačová tomografia)
vyšetreniu, ktoré vylúčilo poranenie mozgu a lebky. Ďalším poraním bolo podvrtnutie krčnej chrbtice,
ktoré pravdepodobne vzniklo pri poraní záhlavia hlavy, keď došlo k prudkému vychýleniu krčnej chrbtice
zo svojej osi a k natiahnutiu svalstva okolo chrbtice a natiahnutia medzistavcových väzov, ktoré

sa prejavovalo sa obmedzenou hybnosťou, stuhlosťou šije a blokovým postavením krčnej chrbtice.
Uvedené poranenie bolo liečené fixáciou krčnej chrbtice, ktoré si vyžadovalo znehybnenie golierom
po dobu 16 dní. V čase vyšetrenia znalcom mala poškodená ešte obmedzenie pohyblivosti krčnej
chrbtice ľahkého stupňa. V minulosti sa poškodená už liečila na ochorenie chrbtice. Ďalším poraním
bolo ľahké pomliaždenie ľavej bedrovej oblasti tela, pričom toto ochorenie si nevyžadovalo liečbu a bolo

s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené pri páde poškodenej na ľavú bedrovú oblasť tela. Znalec
dospel k záveru, že poškodená pravdepodobne spadla smerom dozadu na ľavú stranu tela, keď narazila
ľavým záhlavím hlavy a ľavou bedrovou oblasťou tela do tupých plochých predmetov, pričom nevylúčil
aj možnosť pádu bez sotenia útočníka. Všetky poranenia vyhodnotil znalec ako úrazy ľahké s dobou
liečenia 4-5 týždňov. Poškodená bola obmedzená v obvyklom spôsobe živote po dobu 16 dní, počas

ktorých nosila golier, ktorý ju obmedzoval v hygiene tela, stravovaní, obliekaní, nemohla vykonávať
namáhavejšie domáce práce.

Na hlavnom pojednávaní dňa 08.11.2018 súd prečítal výpoveď svedka W. Z. W. S. O. B. a zároveň
prehral CD záznamy vyhotovené pri výsluchoch týchto svedkov. Svedkovia vo svojich výpovediach

zhodne uviedli, že obžalovaný sotil do poškodenej, v dôsledku čoho sa poškodená udrela o železnú
bránu, avšak na zem nespadla.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu a prečítal na vec sa vzťahujúce
listinné dôkazy, a to priestupkový spis, nákresy miesta činu, oznámenie Sociálnej poisťovne a zdravotnej

poisťovne Dôvera, znalecký posudok na W. Z. W. Z. Z. vypracovaný Z.. Y. I., znalecký posudok na
obžalovaného vypracovaný A.. A. Ť., zápisnicu o vyšetrovacom pokuse vrátane fotodokumentácie,
listiny predložené poškodenou, správy o povesti, odpis registra trestov obžalovaného, výpis z ústrednej
evidencie priestupkov. Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu a
prečítal na vec podstatný obsah priestupkového spisu a spisy vyžiadané z Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny Nitra týkajúce sa rodiny Z..

Z priestupkového spisu súd zistil, že poškodená v tejto prejednávanej veci podala dňa 11.03.2015 na
Obvodné oddelenie Policajného zboru Nitra oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Lekárske správy, ktoré tvoria

súčasť priestupkového spisu potvrdzovali, že poškodená utrpela pomliaždenie hlavy vľavo, podvrtnutie
krčnej chrbtice a pomliaždenie boku vpravo, pričom lekár vyhodnotil úraz ako úraz ľahký bez trvalých
následkov.

Nákresy miesta činu približovali priestor a pozície jednotlivých osôb, ktoré sa zúčastnili prejednávaného

incidentu.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne vyplynulo, že sa nepripojili k trestnému stíhaniu, nakoľko im žiadna
škoda nevznikla. Zdravotnej poisťovni Dôvera vznikla škoda vo výške 151,22 eura, v dôsledku
vynaloženia nákladov na preplatenie lekárskych úkonov a zdravotnej starostlivosti.

Súčasťou vyšetrovacieho spisu sú aj znalecké posudky Z.. Y. I. W. A.. A. Ť., ktoré boli vypracované v
iných trestných veciach vedených pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestnéhozákona. Predmetom znaleckých posudkov bolo psychologické vyšetrenie detí Z. a psychologické
vyšetrenie obžalovaného.

Zo zápisnice o vyšetrovacom pokuse vyplynulo, že vyšetrovacím pokusom bol zistený spôsob spáchania
skutku, avšak nepodarilo sa jednoznačne preukázať, že by poškodená utrpela zranenia pri páde na zem.
Prítomný znalec však doplnil, že ak by poškodená padla na ľavú stranu tela, tak by uvádzané zranenia
mohla utrpieť.

Listiny predložené poškodenou potvrdzovali konfliktnosť vzťahu medzi obžalovaným a bývalou
manželkou C. a ich deťmi. Problémovosť vo vzájomných vzťahoch potvrdili aj spisy Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Nitra týkajúci sa detí Z..

Zo správ o povesti na obžalovaného súd zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne riešený, bol päťkrát
priestupkovo prejednávaný, v dvoch prípadoch bolo konanie zastavené a v troch prípadoch odložené.

Z miesta bydliska nebol obžalovaný bližšie hodnotený.

Zo zápisnice o vyšetrovacom pokuse vyplynulo, že vyšetrovacím pokusom bol zistený spôsob spáchania
skutku, avšak nepodarilo sa jednoznačne preukázať, že by poškodená utrpela zranenia pri páde na zem.
Prítomný znalec však doplnil, že ak by poškodená padla na ľavú stranu tela, tak by uvádzané zranenia

mohla utrpieť.

Zo správ o povesti na obžalovaného súd zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne riešený, bol päťkrát
priestupkovo prejednávaný, v dvoch prípadoch bolo konanie zastavené a v troch prípadoch odložené.
Z miesta bydliska nebol obžalovaný bližšie hodnotený.

Z vykonaného dokazovania o existencii, resp. neexistencii fyzického násilia medzi obžalovaným a
poškodenou stáli proti sebe tvrdenia poškodenej a svedkov C. Z., S. W. Z., O. B. na jednej strane,
ktorí obžalovaného usvedčovali z protiprávneho konania a na strane druhej tvrdenia obžalovaného a
matky obžalovaného A. A., ktorí popreli akýkoľvek fyzický útok obžalovaného proti poškodenej, naopak

uvádzali, že to bola práve poškodená, ktorá sotila do obžalovaného, ktorý však na tento útok nijakým
spôsobom nezareagoval.

V danom prípade bolo nutné zdôrazniť špecifickosť každého prípadu, zvlášť k násilnému chovaniu
medzi blízkymi osobami, resp. bývalými blízkymi osobami, ktoré má svoj základ vo vážnym spôsobom

narušených rodinných vzťahoch, do ktorých nepochybne spadá aj posudzovaný prípad, majúc na zreteli
ultima ratio trestnoprávnej represie vo vzťahu k iným právnym prostriedkom ochrany spoločenských
vzťahov mimo rámca trestnoprávnych noriem. Tento princíp je v Trestnom zákone upravený výlučne
vo vzťahu ku kategórii prečinov v § 10 odsek 2 Trestného zákona zakotvením základných kritérií pre
posudzovanie závažnosti prečinu ako nepatrnej alebo vyššej než nepatrnej, čo predstavuje kritérium pre

posúdenie konkrétnej formy konania ako prečinu a jej odlíšenie od priestupku, správneho deliktu alebo
inej formy protiprávneho konania, a to s dôrazom na to, aby nedochádzalo ku kriminalizácii takých typov
konania, pre ktoré nie je potrebné pôsobiť na ich pôvodcu trestnoprávnou represiou.

Trestný čin ublíženia na zdraví, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, spácha ten, kto inému úmyselne ublíži

na zdraví.

V zmysle § 8 Trestného zákona na naplnenie znakov trestného činu musia byť splnené dve podmienky,
jednak musí ísť o protiprávny čin a zároveň jeho znaky musia byť uvedené v Trestom zákone. V §
10 odsek 2 Trestného zákona je upravená výnimka z formálneho chápania kategórie trestného činu, v

zmysle ktorej pri protiprávnom čine, ktorý formálne napĺňa znaky prečinu, nepôjde o prečin, ak je jeho
závažnosť nepatrná. Závažnosť činu predstavuje materiálny korektív týkajúci sa výlučne protiprávnych
činov, ktoré vykazujú znaky prečinu. Uvedená kategória má napomôcť odlíšiť priestupky od prečinov.

V konkrétnom posudzovanom prípade súd dospel k záveru, že závažnosť konania obžalovaného z

pohľadu § 10 odsek 2 Trestného poriadku, konkrétne podľa :
- spôsobu násilného konania obžalovaného (sotenie do poškodenej)- jeho následkov (okrem pomliaždenia ľavej záhlavovo - temennej oblasti hlavy, podvrtnutie krčnej
chrbtice čo je v podstate len natiahnutie svalstva okolo chrbtice a veľmi ľahké pomliaždenie ľavej
bedrovej oblasti tela, nedošlo k žiadnym iným zraneniam),

- okolností, za ktorých bol čin spáchaný (dlhodobá nevraživosť medzi bývalým manželmi Z., ktorá sa
preniesla aj do vzťahov k iným členom rodiny - oboznámené spisy ÚPSVR Nitra a znalecké posudky
z inej trestnej veci),
- pohnútky obžalovaného (keď sa chcel so svojím synom len stretnúť a porozprávať a poškodená tomu
nebola naklonená),

- zavinenia obžalovaného, že nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený
zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (§ 4 ods. 1 písm.
b) zákona o priestupkoch),
bola nepatrná, nedosahujúca tak intenzitu žalovaného prečinu, keď toto konanie možno hodnotiť ako
protiprávne konanie pri jeho právnom posúdení ako priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa
§ 49 odsek 1 písmeno b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého

sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví.

Treba poznamenať, že zavinenie je založené na intelektuálnej a vôľovej zložke a existujú dva druhy
zavinenia; úmyselné a nedbanlivostné. Rozdiel medzi nimi je v tom, že pri zavinení z nedbanlivosti,
pri vedomej nedbanlivosti, páchateľ priestupku vie, že môže spôsobiť následok, kým pri nevedomej

nedbanlivosti o tejto možnosti ani nemusí vedieť. U páchateľa páchajúceho priestupok z nevedomej
nedbanlivosti je zodpovednosť založená na povinnosti osoby predvídať určité skutočnosti, a preto sa od
nej vyžaduje určitá miera opatrnosti. Podmienky zodpovednosti sú ustanovené kumulatívne spojením
prvkov, ktoré sú rovnocenné, t.j. vedieť mal a mohol. V danej veci boli naplnené znaky skutkovej podstaty
priestupku, vrátane jeho subjektívnej stránky tým, že obžalovaný vzhľadom na vek poškodenej mal

predpokladať, že môže spadnúť a spôsobiť jej zranenia, ak do nej sotí.

Vykonaným dokazovaním bolo z výpovedí poškodenej, svedkov C. Z., W. Z., O. B.K., M. D., A. B. W.
Y. A.. Z. preukázané, že obžalovaný sa dopustil protiprávneho konania, nie však takej intenzity, aby
mohlo byť posúdené ako trestný čin, ale ktoré bolo možné kvalifikovať ako priestupok proti občianskemu

spolunažívaniu. To, že poškodená si už presne nepamätala podrobne všetky okolnosti napadnutia a
svojho pádu možno pripísať stresu, veku ako aj odstupu času, nie tomu, že by ohľadne tohto úmyselne
klamala.VýpovedematkyobžalovanéhosvedkyneA.A.,ktoráobžalovanéhovyviňovalazprotiprávneho
konania, považoval len za snahu matky pomôcť svojmu synovi - obžalovanému.

Trestný čin výtržníctva, pre ktorý je obžalovaný tiež stíhaný v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia
na zdraví sa dopustí ten, kto slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom
hrubej neslušnosti alebo výtržnosti tým, že napadne iného. K tomu, aby bol spáchaný trestný čin
výtržníctva v uvedenej podobe, musí mať napadnutie iného skutočnú povahu výtržnosti, t.j. musí ísť o
konanie narušujúce závažným spôsobom verejný poriadok a pokoj; nie každé napadnutie na verejnosti

alebo na mieste verejnosti prístupnom je nevyhnutne výtržníctvom. Naviac ako vyplýva z druhového
(resp. skupinového) objektu trestného činu výtržníctva, predmetom ochrany sú medziľudské vzťahy
a zásady slušného správania na verejnosti alebo na mieste verejnosti prístupnom. Z tejto povahy
chráneného záujmu je potrebné vyvodiť, ak má byť určité chovanie považované za výtržnosť, že sa musí
výraznejším spôsobom dotýkať verejného poriadku ako hodnoty, ktorá presahuje individuálne záujmy

jednotlivcov. Pritom všetky uvedené podmienky, za ktorých splnenia možno považovať napadnutie iného
za výtržnosť podľa § 364 Trestného zákona, sú súčasne tými znakmi, ktoré ho charakterizujú ako trestný
čin výtržníctva podľa uvedeného ustanovenia a jednak ho odlišujú od niektorých priestupkov obdobnej
povahy. V tom je uvedená zásada subsidiarity trestnej represie (§ 10 odsek 2 Trestného zákona).
Spôsob takého konania v sebe zahŕňa verbálne, ako aj fyzické útoky. Kým verbálne útoky by sa mali

za trestný čin výtržníctva považovať iba v mimoriadne krajných prípadoch, fyzické útoky je potrebné
posudzovať prísnejšie. Pri fyzických napadnutiach treba pri posúdení materiálneho znaku podľa § 10
odsek 2 Trestného zákona posudzovať intenzitu útoku, priebeh útoku, okolnosti, za akých došlo k útoku,
zhodnotiť morálnu ujmu (bezdôvodnosť útoku, či je poškodený zbitý alebo zahanbený fyzickým útokom
v prítomnosti osôb) a následky, osobu útočníka ako aj osobu napadnutú (R 4/1976).

Z vykonaného dokazovania bola znalecky dokázaná nízka fyzická intenzita útoku, na základe výpovedí
svedkov bolo preukázané, že incident trval len krátku chvíľu, pri incidente boli prítomní okrem
obžalovaného a poškodenej, svedok W. Z. W. O. B., čiže nešlo o zneváženie pred širokou verejnosťou. Vneposlednom rade bol objasnený aj motív, ktorý incidentu predchádzal, a to dlhodobá nevraživosť medzi
bývalými manželmi Z., ktorá sa odzrkadľovala aj v ďalších bývalých príbuzenských vzťahoch. Teda
skutok v obžalobe okresného prokurátora sa stal, tento skutok spáchal obžalovaný a skutok vykazuje

formálne znaky prečinu, ale z hľadiska skúmania závažnosti prečinu v posudzovanom prípade, a to
predovšetkým s poukazom na spôsob vykonania činu, jeho následok, okolnosti, za ktorých bol vykonaný
a tiež pohnútku obžalovaného, súd v danom prípade výtržnosť obžalovaného posúdil ako ojedinelý
skutok, ktorý sám o sebe nebol závažný a podľa názoru súdu konkrétny stupeň závažnosti aj v tomto
prípade bol nižší než nepatrný.

So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v prípade obžalovaného a
žalovaného konania nešlo o trestný čin - prečin ublíženia na zdraví a ani o prečin výtržníctva.

S poukazom na zákonné ustanovenie § 280 odsek 2 Trestného poriadku a právne úvahy, ako aj
vyhodnotenie dôkaznej situácie, súd dospel k záveru, že bolo namieste rozhodnúť o postúpení veci

Okresnému úradu v Nitre na prejednanie priestupku, nakoľko nešlo o trestné činy, ale išlo o skutok, ktorý
by mohol byť priestupkom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia
na Okresný súd Nitra. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre.

Sťažnosť má odkladný účinok.