Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/168/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810203062
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3810203062.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa H., zastúpeného V. proti
odporkyni E., zastúpenej V.., o zaplatenie 3.368,70 Eur s prísl., na odvolanie odporkyne proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. marca 2012, č.k. 16C/72/2010-142, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, vo výroku, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť

zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.170,93 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 3.166,26 Eur od 14.08.2009 do zaplatenia v mesačných splátkach po 100 Eur, splatných počnúc
právoplatnosťou rozhodnutia, vždy do 15. dňa v mesiaci, pod stratou výhody poskytnutých splátok v
prípade nezaplatenia dvoch splátok p o t v r d z u j e v časti o zaplatenie 596,15 Eur
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 591,48 Eur od 14.08.2009 do zaplatenia s tým, že
odporkyňa je povinná dlh zaplatiť v mesačných splátkach po 100 Eur, splatných počnúc právoplatnosťou
rozhodnutia, vždy do 15. dňa v mesiaci, pod stratou výhody poskytnutých splátok v prípade

nezaplatenia dvoch splátok a vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok okresného súdu z r u š u j e a
v rozsahu tohto zrušenia vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 3.170,93 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.166,26 Eur od 14.08.2009 do zaplatenia, všetko
v mesačných splátkach po 100 Eur, splatných počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, vždy do 25. dňa v
mesiaci, pod stratou výhody poskytnutých splátok v prípade nezaplatenia dvoch splátok, v prevyšujúcej

časti návrh zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia.
Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že dňa 13.12.2005 uzavrela spoločnosť
T. (t. j. navrhovateľ) ako prenajímateľ s odporkyňou ako nájomcom kúpnu a leasingovú zmluvu č. Y./
XX/XXXXX, v ktorej sa účastníci dohodli, že predmetom leasingu je motorové vozidlo Opel Astra 1,6
16V, rok výroby 2001, jazdené, s tým, že dodávateľom leasingu je F., obstarávacia cena
predmetu leasingu predstavuje 289.000,- Sk s DPH, zvýšená splátka vopred s DPH 30 %, t. j. 86.700,-
Sk, spracovateľský poplatok predstavuje 0,9 %, t. j. 3.095,- Sk, zostatková hodnota predmetu lízingu 0

%, t. j. 0,- Sk, kúpna cena predmetu lízingu bez DPH 1.000,- Sk, DPH z kúpnej ceny 190,- Sk, splátka
vrátane poistenia predstavuje 7.111,- Sk, predbežný termín dodania predmetu lízingu 13.12.2005, doba
finančného prenájmu 60 mesiacov, periodicita splátok mesačne, RPMN 11,31 %, verzia
obchodných podmienok T. 1.7-100505- hromadné, pričom v zmluve sa účastníci dohodli, že leasingový
nájomca uhradí pred prevzatím predmetu lízingu zvýšenú splátku vopred v dohodnutej
sume. V záverečných ustanoveniach uvedenej zmluvy sa dohodli, že neoddeliteľnou súčasťou kúpnej

a leasingovej zmluvy sú obchodné podmienky pre finančný prenájom motorových vozidiel a všeobecné
poistné podmienky vybranej poisťovne. Ustanovenia kúpnej zmluvy sa riadia zmluvou o vzájomnej
spolupráci, uzatvorenej medzi predávajúcim a kupujúcim. Prílohou kúpnej a leasingovej zmluvy jepreberací protokol a splátkový kalendár, ktorý je zároveň daňovým dokladom. V
závere sa konštatuje, že táto kúpna a leasingová zmluva je uzatvorená podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka. V prípade, že nájomca je súkromná osoba - nepodnikateľ, táto súhlasí, že

leasingová zmluva sa riadi ustanoveniami § 262 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších
zmien a doplnkov Obchodného zákonníka. Z vykonaného dokazovania tiež nesporne
vyplýva, že pôvodne chcel uvedenú zmluvu s navrhovateľom uzavrieť otec odporkyne p. Y. W., pričom
na jeho požiadanie s navrhovateľom nakoniec zmluvu uzavrela samotná odporkyňa, ktorá s uzavretím
uvedenej kúpnej a leasingovej zmluvy bez výhrad súhlasila. Odporkyňa pri výsluchu pred súdom

uviedla, že si nepamätá, či pri podpisovaní kúpnej a leasingovej zmluvy bola oboznámená
s obchodnými podmienkami pre finančný prenájom (leasing) motorových vozidiel spoločnosti T., a či
ich prevzala. Vzhľadom k tomu, že v leasingovej zmluve v záverečných ustanoveniach
zo dňa 13.12.2005 bola oboznámená s tým, že neoddeliteľnou súčasťou kúpnej a leasingovej zmluvy
sú obchodné podmienky pre finančný prenájom motorových vozidiel, okresný súd dospel k právnemu
názoru, že podpisom uvedenej leasingovej zmluvy bez výhrad súhlasila i s uvedenými obchodných

podmienkami pre finančný prenájom motorových vozidiel, bez ohľadu na to, či sa s nimi oboznámila
alebo nie. Považoval za právne irelevantné, či obchodné podmienky pre finančný prenájom
motorových vozidiel prevzala samotná odporkyňa alebo jej otec. Okresný súd sa nestotožnil s právnym
názoromzástupkyneodporkyne,ževdanomprípadechýbalavážnosťvôlezostranyodporkyneuzavrieť
predmetnú zmluvu. O uzavretie zmluvy s navrhovateľom ju požiadal jej otec, s čím bez akýchkoľvek

výhrad vo vzťahu k navrhovateľovi súhlasila, z čoho potom možno vyvodiť, že u nej nechýbala
podstatná zložka platného právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to vážnosť
vôle uzavrieť predmetný právny úkon, a to kúpnu a leasingovú zmluvu zo dňa 13.12.2005. Okresný súd
ustálil, že medzi účastníkmi bola uzavretá platná kúpna a leasingová zmluva z 13.12.2005,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú obchodné podmienky pre finančný prenájom motorových vozidiel.

Z článku 15 bod 6 uvedených obchodných podmienok vyplýva, že uvedená leasingová zmluva bola
uzavretá ako nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom v uvedenom
ustanovení sa účastníci zároveň dohodli, že ich vzťahy sa budú riadiť ustanoveniami Obchodného
zákonníka v platnom znení, v súlade s § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka. V
danom prípade bola teda medzi účastníkmi uzavretá zmluva o finančnom leasingu, ktorého podstatou je

záväzok poskytovateľa leasingu (prenajímateľa) dať príjemcovi leasingu (nájomcovi) na určitú dobu do
užívania vec, či inú majetkovú hodnotu, ktorú prenajímateľ obvykle za týmto účelom obstará, do svojho
vlastníctva na základe dopytu a podľa výberu nájomcu a záväzok nájomcu uhradiť náklady spojené s
obstaraním leasingu prostredníctvom leasingových splátok. Nájomca má potom obvykle právo na kúpu
predmetu leasingu, kde sa odzrkadľuje základná funkcia finančného leasingu, ktorou je obstarávacia

funkcia, pretože jeho cieľom je konečný prevod vlastníctva k predmetu leasingu.
Zároveň okresný súd konštatoval, že na predmetnú zmluvu sa vzťahuje i zákon č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, pretože táto zmluva nespadá v zmysle § 1 ods. 2 písm. b) citovaného
zákona pod zmluvy, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje, ale predstavuje inú formu spotrebiteľského
úveruvzmysle§2písm.a)uvedenéhozákona(uvedenýnázorvyplývaizrozhodnutiaNajvyššiehosúdu

Slovenskej republiky, sp. zn. 1Sžo 106/2007 z 26.02.2008). Uvedená zmluva má potom povahu
spotrebiteľskej zmluvy, a preto pri úprave jednotlivých práv a povinností musia byť rešpektované
právaspotrebiteľa,vdanomprípadeodporkyne,akoslabšejstranypredobratnosťouobchodníkov.Preto
bolo vdanomprípadepotrebnéposúdiť,čizmluvaneobsahujeneprijateľnépodmienky,alebo
či zmluvné podmienky, v tejto zmluve upravené, sa neodchyľujú od Občianskeho zákonníka v

neprospech spotrebiteľa. Pri kolízii jednotlivých zákonov so spotrebiteľským právom je potrebné sa riadiť
názorom, že normy obchodného práva sú v takomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú
úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných
na jeho vykonanie. Primárne sa teda použije predpis špeciálny - zákon o spotrebiteľských úveroch, a
ak tento určitú otázku neupravuje, resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského

práva v širšom slova zmysle, a to na základe Občianskeho zákonníka, pričom Obchodný zákonník
sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v Občianskom zákonníku a vo vykonávacích
predpisoch k nemu. Strany si medzi sebou v danom prípade uzavreli dohodu o voľbe Obchodného
zákonníka, jeho aplikácia je ohraničená ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, platného
v čase uzatvorenia zmluvy, teda pokiaľ sa úprava v ňom obsiahnutá neodchyľuje od Občianskeho

zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Odporkyňa zaplatila 38. splátku len čiastočne, 39.
a 40. splátku, splatnú 07.04.2009, nezaplatila vôbec, čím sa dostala do omeškania s dvomi splátkami.
Vzhľadom k uvedenému možno konštatovať, že navrhovateľ v liste zo dňa 30.04.2009 platne odstúpil
od zmluvy. V ďalšom zákon o spotrebiteľských úveroch odkazuje na § 48 Občianskeho zákonníka.Odstúpenie od zmluvy je v Občianskom zákonníku upravené tak, že sa zmluva zrušuje s účinkami
ex nunc, čiže od počiatku. Účastníci zmluvy sa však môžu dohodnúť na inom zrušení zmluvy, než od
začiatku. Ak si v tomto prípade dohodli aplikáciu Obchodného zákonníka, na odstúpenie od zmluvy sa

použijú ustanovenia § 344 a nasl. Obchodného zákonníka a zmluva sa potom zrušuje v
zmysle § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, t. j. okamihom doručenia prejavu vôle jednej strany od
zmluvy odstúpiť druhej strane. Čo sa týka odstúpenia, zmluvné strany si dohodli v čl. 13 ods. 1 OP inú
úpravu, a to takú, že odstúpenie má okamžitú účinnosť. Keďže ustanovenie § 349 ObZ je dispozitívnym
ustanovením, takúto úpravu nevylučuje. Hoci odstúpenie bolo odporkyni doručené dňa 19.05.2009, k

zrušeniu zmluvy došlo dňom odstúpenia od zmluvy leasingovým prenajímateľom, a to s účinkami od
okamihu odstúpenia, kedy nastali aj účinky odstúpenia od zmluvy podľa § 351 Obchodného zákonníka.
Čo sa týka navrhovateľom uplatneného nároku z titulu súčtu neuhradených leasingových splátok do
odstúpenia od zmluvy, navrhovateľ si túto sumu uplatňuje vo výške 591,48 Eur (časť neuhradenej 38.
splátky vo výške 119,42 Eur + neuhradená 39. a 40. splátka 2 x po 236,03 Eur). Keďže
odstúpenie nadobudlo účinky dňom samotného odstúpenia leasingového prenajímateľa od leasingovej

zmluvy, t. j. dňom 30.04.2009, navrhovateľov nárok na zaplatenie splátok, splatných ku dňu účinnosti
odstúpenia, je dôvodný. Keďže si účastníci zmluvy dohodli voľbu Obchodného zákonníka a táto nie
je v rozpore s Občianskym zákonníkom, pretože tento pripúšťa, aby si otázku odstúpenia od zmluvy
strany upravili aj inak, spravuje sa potom odstúpenie od zmluvy Obchodným zákonníkom. Z toho potom
nepochybne vyplýva, že navrhovateľ má právo na zaplatenie splátok splatných do

dňa odstúpenia od zmluvy, preto súd v tejto časti návrhu ako opodstatnenému vyhovel. Čo sa týka
nároku navrhovateľa na zaplatenie poplatku za ukončenie zmluvy vo výške 118,50 Eur,
a to podľa čl. 7 ods. 5 obchodných podmienok, kde sa dohodlo, že za spracovanie zmluvy o prevode
vlastníckeho práva k motorovému vozidlu aj pri predčasnom (resp. inom ako riadnom) ukončení doby
trvania finančného prenájmu sa nájomca zaväzuje uhradiť leasingovému prenajímateľovi odmenu vo

výške 3.000,- Sk, a to najneskôr ku dňu podpisu takejto zmluvy, resp. vystavenia takéhoto potvrdenia,
je potrebné uviesť, že tento zmluvný nárok je v zmluvných podmienkach vo vyššie citovanom
ustanovení upravený, a preto má navrhovateľ na jeho úhradu nárok (§ 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.
z. platného ku dňu uzatvorenia zmluvy). V danom prípade je v zmluve uvedená aj RPMN, a
preto neprichádza do úvahy ani možnosť jeho nepriznania z dôvodu absencie tohto údaja

(§ 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. platného ku dňu uzatvorenia zmluvy). Po odstúpení od
zmluvy navrhovateľ uzavrel za účelom odpredaja predmetu leasingu kúpnu zmluvu zo dňa 24.07.2009,
preto súd v zmysle uvedeného dojednania priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie 3.000,- Sk, čo
predstavuje v prepočte 99,58 Eur a v prevyšujúcej časti ohľadom tohto nároku návrh navrhovateľa
zamietol, keďže žiadal priznať 118,50 Eur. Navrhovateľ si ďalej uplatnil nárok na zaplatenie sumy 17,52

Eur z titulu úrokov z omeškania vo výške 0,1 % z dlžných splátok za každý deň omeškania počas
trvania leasingového vzťahu. Penalizačnou faktúrou č. J./XX/XXXXX si navrhovateľ vyúčtoval úrok z
omeškania z jednotlivých oneskorene uhradených splátok, a to vo výške 17,52 Eur. Tento úrok si uplatnil
spoukazomnaustanoveniečl.11ods.4obchodnýchpodmienok,podľaktoréholeasingovýprenajímateľ
má právo požadovať od leasingového nájomcu zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej

sumy za každý deň omeškania. Daný úrok pri sadzbe 0,1 % denne predstavuje 36,5 % ročne. Podľa
čl. 8 ods. 4 obchodných podmienok každá riadna leasingová splátka je splatná k 7. dňu príslušného
splátkového obdobia. Tu je potrebné poznamenať, že úroky si navrhovateľ uplatňoval odo dňa splatnosti
jednotlivých splátok, pričom odporkyňa sa dostala do omeškania až nasledujúci deň po splatnosti. V
porovnaní s úpravou, obsiahnutou v obchodných podmienkach, v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka s použitím § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.01.2009, by mal navrhovateľ v prípade
omeškania odporkyne právo uplatňovať si úrok z omeškania, ktorého výška je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Sadzba ECB k jednotlivým dňom omeškania predstavovala 2 %, a tak

maximálnamožnávýškaúrokuje10%ročne,atakzačasomeškaniaodporkynesjednotlivýmisplátkami
navrhovateľovi podľa zákonnej úpravy patrí suma z titulu úrokov z omeškania vo výške 4,67 Eur.
Vo faktúre č. J./XX/XXXXX si navrhovateľ neuplatnil nárok na zaplatenie jednotlivých súm s úrokom z
omeškania 10 % ročne, pretože úrok z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 236,03 Eur
za obdobie od 01.02.2009 do 19.02.2009, čo predstavuje 18 dní, predstavuje 1,16 Eur, zo

sumy 116,61 Eur za obdobie od 08.02.2009 do 19.02.2009, čo predstavuje 11 dní, predstavuje 0,35 Eur,
zo sumy 119,42 Eur za obdobie od 08.02.2009 do 31.03.2009, čo predstavuje 51 dní, predstavuje 1,67
Eur, zo sumy 236,03 Eur za obdobie od 08.03.2009 do 31.03.2009, čo predstavuje 23 dní, predstavuje
1,49 Eur, a teda spolu 4,67 Eur. S poukazom na uvedené okresný súd považoval dojednanieúrokov z omeškania v článku 11 ods. 4 obchodných podmienok, t. j. v časti upravujúcej
úrok z omeškania v prípade omeškania s platením dlžnej sumy vo výške 0,1 %
denne, čo predstavuje 36,5 % ročne, za ustanovenie v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, a teda

pre rozpor so zákonom (§ 517 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) za absolútne neplatné,
preto súd priznal navrhovateľovi nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a v prevyšujúcej časti ohľadom tohto nároku návrh navrhovateľa zamietol.
Navrhovateľ si ďalej uplatnil nárok na zaplatenie nákladov spojených s odobratím predmetu leasingu vo
výške 177,75 Eur podľa článku 12 bod 4 obchodných podmienok, v zmysle ktorého pri

vrátení predmetu leasingu leasingovému prenajímateľovi bez ohľadu na jeho dôvod musí byť
motorové vozidlo nájomcom uvedené do riadneho, funkčného a bezvadného stavu, čisté a
spolu so všetkými kľúčmi, dokladmi a príslušenstvom. Deň vrátenia a miesto jeho uskutočnenia stanoví
leasingový prenajímateľ. Náklady vrátenia a všetky náklady súvisiace znáša leasingový
nájomca. V danom prípade si navrhovateľ uplatnil náklady agentúry W. vo výške 149,37 Eur, t. j. náklady
spojené s odobratím predmetu leasingu, ktoré si uvedená spoločnosť vyúčtovala fa. č.

XXXX/XXXX zo dňa 03.07.2009, ktoré navrhovateľ uhradil dňa 09.07.2009, ktorá suma vrátane
19 % DPH predstavuje spolu 177,75 Eur, ktoré náklady si navrhovateľ vyúčtoval voči odporkyni faktúrou
zo dňa 07.07.2009, ktorá bola splatná 07.07.2009. Keďže zaplatenie uvedeného nároku bolo dohodnuté
v citovanom čl. 12 bod 4 obchodných podmienok a uvedené náklady vznikli navrhovateľovi zavinením
odporkyne. Okresný súd i v tejto časti podanému návrhu ako opodstatnenému vyhovel. Navrhovateľ si

ďalej v konaní uplatnil nárok na zaplatenie náhrady škody v súvislosti s odobratím predmetu leasingu
vo výške 1.088,88 Eur, a to z titulu súčtu úrokov z budúcich leasingových splátok vo výške 740,29 Eur,
parkovného za dobu, než došlo k odpredaju vozidla vo výške 46 Eur, nákladov za zmenu vyznačenia
držiteľa na ODI vo výške 271 Eur a nákladov za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 70 Eur.
Uviedol, že uvedený nárok si uplatňuje v zmysle čl. 13 ods. 1 obchodných podmienok, resp. v zmysle

ustanovení Obchodného zákonníka o náhrade škody. Podľa čl. 13 ods. 1 obchodných podmienok,
leasingový prenajímateľ je oprávnený od kúpnej a leasingovej zmluvy a od všetkých
súvisiacich zmlúv z nižšie uvedených dôvodov s okamžitým účinkom pred ich úplným splnením odstúpiť,
a tak predčasne ukončiť ich platnosť. Predčasným ukončením sa stávajú splatnými všetky doteraz
neuhradené splátky a platby, na ktoré je leasingový nájomca povinný, a to vrátane budúcich. Čo sa

týka argumentácie navrhovateľa obsiahnutej v podaní zo dňa 20.05.2010, táto vychádza z rozhodnutia
Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 31Cdo 4356/2008, predovšetkým z jeho odôvodnenia.
Podľa tohto rozhodnutia, ak si leasingová spoločnosť (prenajímateľ) v zmluve s leasingovým nájomcom
pre prípad predčasného ukončenia leasingovej zmluvy z dôvodu na strane nájomcu dohodne právo
na úhradu všetkých dlžných splátok, teda i splátok splatných po odstúpení od zmluvy, nie je výkon

tohto práva v rozpore s poctivým obchodným stykom len preto, že ide o splátky splatné po odstúpení
od zmluvy. Právnym dôvodom časti žalobnej pohľadávky, predstavujúcej súhrn splátok (splátky istiny
vrátane úrokov) splatných po dni účinnosti odstúpenia od zmluvy, je potom dojednanie zmluvných strán
o majetkovom vyrovnaní pre prípad odstúpenia od zmluvy. Uvedený názor právny
odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 263, § 349 ods. 1 a § 351 Obchodného zákonníka platného

v Českej republike. Citované ustanovenia sú zhodne upravené v Obchodnom zákonníku platnom na
území Slovenskej republiky, t. j. ide o rovnakú právnu úpravu, platnú na území Českej republiky aj
Slovenskej republiky. Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí okrem iného poukázal na to,
že ak došlo k zániku zmluvy s poukazom na ustanovenie § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odpadol
tým dôvod na plnenie v dohodnutých splátkach. Ustanovenie § 351 Obchodného zákonníka je v zmysle

§ 263 citovaného zákona dispozitívnym ustanovením, od ktorého sa môžu strany v zmluve odchýliť a
dohodnúť si pre prípad odstúpenia od zmluvy i ďalšie práva a povinnosti, ako tie, ktoré vyplývajú z tejto
dispozitívnej právnej úpravy. Za takéto ustanovenie potom považoval aj zmluvné dojednanie o práve
leasingového prenajímateľa na plnenie všetkých leasingových splátok pre prípad odstúpenia od zmluvy
a jeho splatnosti. Ďalej uviedol, že na charakter takýchto ustanovení pamätá i § 351 ods. 1 veta druhá

Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa odstúpenie od zmluvy nedotýka tých zmluvných dojednaní,
ktoré podľa prejavenej vôle alebo vzhľadom k svojej povahe majú trvať i po ukončení zmluvy. Vzhľadom
na názor, obsiahnutý v tomto rozhodnutí, ktorý možno aplikovať i na daný prípad, možno považovať
nárok navrhovateľa na zaplatenie splatných dohodnutých úrokov po odstúpení od zmluvy spolu vo výške
22.301,90 Sk , čo predstavuje 740,29 Eur, za dôvodný. S poukazom na článok 12 bod 4

uvedených obchodných podmienok okresný súd považoval za dôvodný i návrh navrhovateľa
na zaplatenie nákladov z titulu parkovného vo výške 44 Eur na základe faktúry z 03.08.2009, vystavenej
dodávateľom S., ako i nákladov v súvislosti s prepisom predmetu leasingu na ODI vo výške 271 Eur
na základe faktúry zo dňa 24.07.2009, vystavenej dodávateľom W., ako i nákladov za vypracovanieznaleckéhoposudkuvovýške70Eurnazákladefaktúryzodňa24.07.2009,vystavenejdodávateľomM.,
čopotompredstavujespolu1.125,29Eur,pričomkeďženavrhovateľztitulutýchtonárokovžiadalpriznať
1.088,88 Eur, súd v tejto časti ako opodstatnenému vyhovel. Čo sa týka navrhovateľom uplatneného

nároku na zaplatenie straty z odpredaja na majetku vo výške 1.208,60 Eur, ktorú vypočítal ako rozdiel
súčtu istiny z budúcich splátok po odstúpení vo výške 3.039,60 Eur a výnosu z odpredaja
predmetu leasingu vo výške 1.831 Eur, súd s poukazom na čl. 13 bod 1. a článok 7. bod 6 uvedených
Obchodných podmienok považuje za opodstatnený, a to i s poukazom na citovaný právny názor zaujatý
v rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 31Cdo 4356/2008, preto súd i v tejto časti

návrhu ako opodstatnenému vyhovel. Od účinnosti odstúpenia sa stali splatnými splátky 41. až 60.,
pričom splátky istiny bez dohodnutého úroku predstavujú spolu sumu 91.570,10 Sk, čo predstavuje
3.039,57 Eur, čo súd zistil zo splátkového kalendára k leasingovej zmluve, od ktorej sumy
navrhovateľ odpočítal sumu, za ktorú predmet leasingu odpredal, t. j. sumu 1.831 Eur, a tak k úhrade zo
strany odporkyne zostáva suma 1.208,57 Eur, v ktorej časti súd návrhu ako opodstatnenému vyhovel.
Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedodržiavanie doby

nájmu vo výške 165,97 Eur, uplatnenej podľa čl. 12 ods. 5 Obchodných podmienok, v tejto súvislosti
je potrebné poukázať na jeho znenie, podľa ktorého o vrátení motorového vozidla spíšu jeho účastníci
protokol, v ktorom uvedú najmä stav predmetu leasingu. Náklady opráv, chýbajúcich
vecí, častí alebo príslušenstva znáša v plnej miere leasingový nájomca, ktorý ich nahradí v ich skutočnej
výške spolu so zmluvnou pokutou vo výške 5.000,- Sk, v lehote do 14 dní odo dňa ich vyúčtovania

leasingovým prenajímateľom. Vzhľadom na uvedené znenie navrhovateľovi nárok na
uvedenú zmluvnú pokutu nepatrí, pretože nemožno mať za to, že došlo k platnému uzavretiu dohody
o zmluvnej pokute, keďže v ustanovení je síce uvedená výška zmluvnej pokuty, nie je však uvedené,
v súvislosti s porušením akej povinnosti odporkyne má na ňu navrhovateľ nárok, resp. odporkyňa má
povinnosť ju uhradiť, čo je v rozpore s § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto súd návrh v tejto

časti ako neopodstatnený zamietol. Okresný súd zároveň priznal navrhovateľovi i ním uplatnený úrok z
omeškania vo výške 9 % ročne v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to zo sumy priznanej súdom,
poníženej o vyčíslené úroky z omeškania vo výške 4,67 Eur. Zaplatenie súdom priznanej istiny vo výške
3.170,93 Eur s príslušenstvom povolil súd odporkyni v mesačných splátkach po 100 Eur s

prihliadnutím na sociálne pomery odporkyne v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom k tomu,
že navrhovateľ si v tomto konaní uplatňoval voči odporkyni zaplatenie viacerých nárokov v súvislosti s
uzavretou kúpnou a leasingovou zmluvou zo dňa 13.12.2005, súd v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p.
rozhodol, že o trovách konania účastníkov rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie odporkyňa a domáhala sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
prípadne, aby návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Uviedla, že zotrváva na svojom právnom
názore v tom zmysle, že kúpna a leasingová zmluva, ktorá bola podpísaná s navrhovateľom, je neplatná
a bola simulovaným právnym úkonom z dôvodu absencie vážnosti vôle na jej strane takýto právny

úkon uzatvoriť. Poukázala na svoju výpoveď v priebehu súdneho konania, ako aj
na výpoveď svedka, jej otca, Y. W. s tým, že navrhovateľ od počiatku jednal o uzatvorení
zmluvy výlučne s jej otcom a nikdy s ňou samotnou a iba na požiadanie svojho otca predmetnú zmluvu
vlastnoručne podpísala, nepoznajúc podmienky tejto spotrebiteľskej zmluvy, nad rámec tých, ktoré sú
uvedené v samotnej zmluve. Až po podpise predmetnej zmluvy sa jej otec dostavil do spoločnosti

F., kde zložil akontáciu a kde mu pán X. dal podpísať, že prevzal obchodné podmienky pre finančný
prenájom, ktoré mu pri tejto príležitosti aj odovzdal a následne svedok podpísal i preberací protokol
od vozidla a vozidlo mu bolo vydané. Zdôraznila, že svojho otca nesplnomocnila na žiadne úkony,
ani na podpísanie a prevzatie obchodných podmienok leasingu, prevzatie predmetu
leasingu, prevzatie splátkového kalendára, a pokiaľ všeobecné podmienky leasingu svedok W. osobne

podpísal a prevzal, bol s nimi oboznámený až v čase po podpise spornej zmluvy, nie vopred a v rámci
predzmluvných rokovaní. Tvrdila, že zmluvu o finančnom leasingu nie je možné posudzovať podľa
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, naopak, právna teória a súdna prax ustálili, že ide
o zmluvu, ktorá nie je typickou občianskoprávnou zmluvou, ani typickou obchodnoprávnou zmluvou, ide
o zmluvu takú, ktorá predstavuje kombináciu nájomnej zmluvy a zmluvy o kúpe prenajatej veci, ide teda

o zmluvu zmiešanú. Poukázala na § 52 Občianskeho zákonníka, platný v čase uzatvorenia zmluvy v
spojení s § 879j Občianskeho zákonníka s tým, že navrhovateľ v čase uzatvorenia zmluvy
spĺňal zákonnú kvalifikáciu dodávateľa a ona zákonnú kvalifikáciu spotrebiteľa, predmetná zmluva v
prípade, že je platná, bude zmluvou spotrebiteľskou, nie však zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľazákona č. 258/2001 Z. z. Zdôraznila, že tzv. obchodné podmienky neboli s ňou prerokované vopred
individuálne, tieto boli podpísané a prevzaté jej otcom dňa 13.12.2005, t. j. po podpise
zmluvy, a preto s poukazom na § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, účinného od 01.01.2008 v

spojení s § 879j Občianskeho zákonníka, ju nezaväzujú tie dojednania, ktoré sú obsahom všeobecných
obchodných podmienok leasingu, ale maximálne tie, ktoré sú obsahom samotnej zmluvy a aj z tých
iba tie, ktoré nevykazujú znaky neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy. Bola toho názoru, že ju
zaväzuje zo zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi, iba obstarávacia cena predmetu leasingu s DPH vo
výške 289.000,- Sk, zvýšená splátka 30 % z tejto sumy, teda 86.700,- Sk, spracovateľský poplatok vo

výške 3.095,- Sk, kúpna cena po riadnom skončení leasingu vo výške 1.000,- Sk bez DPH, jedna splátka
vrátane poistenia vo výške 7.111,- Sk, doba finančného prenájmu 60 mesiacov, RPMN 11,31 % ročne.
Z uvedeného podľa jej názoru vyplýva, že jej vznikol záväzok uhradiť sumu 289.000,- Sk, navýšenú o
RPMN v rozsahu 11,31 % ročne za obdobie 60 mesiacov, spracovateľský poplatok 3.095,- Sk, mínus
súčet splátok alebo ich častí, zaplatených navrhovateľovi do času podania návrhu na súd a z takto
zistenej sumy tiež príslušenstvo na úrokoch z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

Pokiaľ súd prvého stupňa navrhovateľovi jeho nárok priznal v prevažnej miere, pričom toto peňažné
plnenie vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok leasingu, nie zo zmluvy samotnej, pričom
všeobecné obchodné podmienky neboli s ňou osobne dojednané vopred a individuálne a nebola s
týmito oboznámená pred podpisom zmluvy a nemohla ovplyvniť jej obsahom, dôkazné bremeno o
opaku navrhovateľ neuniesol. Pritom časť priznaného nároku bola podľa napadnutého rozsudku súdom

prvého stupňa nárokom v podstate duplicitným, keď napríklad súd priznal navrhovateľovi nárok na
súčet neuhradených splátok v sume 591,48 Eur, tiež náhradu škody v sume 1.088,88 Eur, ale tiež tzv.
stratu z odpredaja majetku v sume 1.208,60 Eur, ktorá je svojou podstatou tiež regresným škodovým
nárokom. Vyslovila názor, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci, vykonal dostatočné
a dôkladné dokazovanie, následne nesprávne vykonané dôkazy vyhodnotil, a najmä posúdil predmetnú

kúpnu leasingovú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka, podľa
nesprávne aplikovaného právneho predpisu nezaoberal sa dôsledne a nevyhodnotil prijateľnosť alebo
neprijateľnosť tejto spotrebiteľskej zmluvy, a preto aj nesprávne, pokiaľ ide o vyčíslenie peňažného
nároku, ktorý navrhovateľovi priznal, rozhodol.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť, uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 166,51 Eur. Za
správny považoval názor súdu prvého stupňa, že medzi účastníkmi bola uzatvorená platná leasingová
zmluva č. Y., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú okrem iného obchodné podmienky pre finančný
prenájom motorových vozidiel, pričom odporkyňa podpisom leasingovej zmluvy bez výhrad súhlasila

aj s obchodnými podmienkami. V zhode so záverom súdu prvého stupňa sa nestotožnil s námietkou
odporkyne, že pri uzatváraní leasingovej zmluvy u nej chýbala vážnosť vôle uzavrieť
predmetnú zmluvu. Nesúhlasil s právnym názorom odporkyne, že zmluvu, uzavretú medzi účastníkmi, je
treba považovať za zmluvu zmiešanú, kombináciu nájomnej zmluvy a zmluvy o kúpe prenajatej veci, keď
z právnej teórie i súdnej praxe jednoznačne vyplýva, že leasingová zmluva je zmluvou nepomenovanou

v zmysle § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka a takto správne ju i súd prvého stupňa posúdil. Za správny
považoval záver súdu prvého stupňa, ktorý uložil odporkyni povinnosť zaplatiť jednotlivé leasingové
splátky vo výške 591,48 Eur, t. j. do odstúpenia od leasingovej zmluvy, jeho
nárok na zaplatenie poplatku za ukončenie zmluvy v zmysle článku 7 ods. 5 obchodných podmienok,
nárok na zaplatenie nákladov spojených s odobraním predmetu leasingu vo výške 177,75 Eur, ktorý

vyplýva z článku 12 ods. 4 obchodných podmienok, nárok na zaplatenie budúcich leasingových splátok,
uplatnených ako súčasť tzv. straty z odpredaja majetku, keď od tejto sumy bol odpočítaný výnos z
predaja predmetu leasingu vo výške 1.831 Eur, úrok z budúcich leasingových splátok činí 740,29 Eur a
je uplatnený ako súčasť tzv. náhrady škody v súvislosti s odobraním a predajom predmetného leasingu s
tým, že poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 13.01.2010, sp. zn. 31Cdo

4356/2008,ktorýjepoužiteľnýivtomtokonaní.Nesúhlasilsícesozáveromsúduprvéhostupňaosadzbe
úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne a o neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute podľa článku
12 ods. 5, ale vzhľadom na výšku týchto zamietnutých nárokov v pomere k celkovej výške uplatnených
a priznaných nárokov sa rozhodol proti zamietavej časti rozsudku odvolanie nepodať. Poukázal na
rozpornosť odvolania odporkyne, keď na jednej strane navrhuje zamietnutie návrhu v celom rozsahu

a na druhej strane poukazuje na skutočnosť, že by mali byť pre ňu záväzné iba ustanovenia, ktoré sú
obsahom samotnej leasingovej zmluvy.Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov, bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je
potrebné v napadnutej časti, vo výroku, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi

sumu 3.170,93 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.166,26 Eur
od 14.08.2009 do zaplatenia v mesačných splátkach po 100 Eur, splatných počnúc právoplatnosťou
rozhodnutia, vždy do 15. dňa v mesiaci, pod stratou výhody poskytnutých splátok v prípade nezaplatenia
dvoch splátok, potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v časti o zaplatenie 596,15 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 591,48 Eur od 14.08.2009 do zaplatenia s tým, že

odporkyňa je povinná dlh zaplatiť v mesačných splátkach po 100 Eur, splatných počnúc právoplatnosťou
rozhodnutia, vždy do 15. dňa v mesiaci, pod stratou výhody poskytnutých splátok v prípade nezaplatenia
dvoch splátok a vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok okresného súdu zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm.
h), ods. 2 O.s.p. zrušiť a v rozsahu tohto zrušenia vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

V danej veci sa navrhovateľ proti odporkyni domáhal plnenia z kúpnej a leasingovej zmluvy č. Y. zo dňa

13.12.2005, uzavretej medzi účastníkmi tohto konania. Jeho nároky spočívali v dlžných leasingových
splátkach vrátane DPH k dátumu účinného odstúpenia od leasingovej zmluvy vo výške 591,48 Eur,
poplatku za ukončenie leasingovej zmluvy vo výške 118,50 Eur, úrokov z omeškania vzniknutých
počas trvania leasingového vzťahu vo výške 17,52 Eur, náhrady nákladov zmluvnej agentúry, ktorá
zabezpečovala odobranie, resp. prevzatie vozidla vo výške 177,75 Eur, náhrady škody v súvislosti s

odobratím a predajom predmetného leasingu vo výške 1.088,88 Eur, sumy istiny pozostávajúcej zo
zostávajúcich nezaplatených leasingových splátok, ktoré sa dňom účinnosti predčasného ukončenia
leasingovej zmluvy stali splatnými a sú považované za paušalizovanú náhrady škody vo výške 1.208,60
Eur a zmluvnej pokuty za nedodržanie doby nájmu vo výške 165,97 Eur.

Súd prvého stupňa považoval za odôvodnené nároky navrhovateľa, spočívajúce v neuhradených
leasingových splátkach do odstúpenia od zmluvy vo výške 591,48 Eur - časť neuhradenej 38. splátky vo
výške119,42Eur+neuhradená39.a40.splátka2x236,03Eur.Dôvodnýpovažovalinároknavrhovateľa
na zaplatenie poplatku za ukončenie zmluvy vo výške 99,58 Eur podľa článku 7 ods. 5
obchodných podmienok a vo zvyšnej časti návrh zamietol (navrhovateľ sa domáhal zaplatenia 118,50

Eur). Ďalej považoval za dôvodný nárok navrhovateľa z titulu úrokov z omeškania v celkovej výške 4,67
Eur s tým, že výšku úroku z omeškania stanovil podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s použitím
§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a vo zvyšnej časti návrh zamietol (navrhovateľ sa domáhal úroku z
omeškania vo výške 17,52 Eur, spočívajúceho v 0,1 % z dlžných splátok za každý deň omeškania). Za
opodstatnený považoval i nárok navrhovateľa na zaplatenie nákladov spojených s odobratím predmetu

leasingu vo výške 177,75 Eur podľa článku 12 bod 4 obchodných podmienok. Rovnako za dôvodný
považoval nárok navrhovateľa na zaplatenie náhrady škody v súvislosti s odobratím predmetu leasingu
vo výške 1.088,88 Eur s poukazom na článok 13 ods. 1 obchodných podmienok, a to vo výške 740,29
Eur ako splatné dohodnuté úroky po odstúpení od zmluvy, vo výške 44 Eur ako parkovného podľa
článku 12 bod 4 obchodných podmienok, vo výške 271 Eur ako náklady v súvislosti s predpisom

predmetu leasingu, nákladov na vypracovanie znaleckého posudku vo výške 70 Eur s tým, že spolu
sa jedná o sumu 1.125,29 Eur, a pokiaľ navrhovateľ uplatnil nárok na sumu 1.088,88 Eur, jeho návrhu
vyhovel. Za opodstatnený považoval i nárok navrhovateľa na zaplatenie straty z odpredaja na majetku
vo výške 1.208,60 Eur, ktorú vypočítal ako rozdiel súčtu istiny z budúcich splátok po odstúpení vo výške
3.039,60 Eur a výnosu z predaja predmetu leasingu vo výške 1.831 Eur s poukazom na článok 13 bod

1 a článok 7 bod 6 obchodných podmienok. Nevyhovel nároku navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej
pokuty za nedodržanie doby nájmu vo výške 165,97 Eur, uplatnenej podľa článku 12 ods. 5 obchodných
podmienok.

Rozsudok okresného súdu nebol účastníkmi napadnutý odvolaním v časti, v ktorej bol vo zvyšku návrh

zamietnutý, v tejto časti krajský súd rozsudok okresného súdu nepreskúmaval, v tejto časti rozsudok
okresného súdu nadobudol právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).

Odporkyňa v podanom odvolaní tvrdila, že kúpna a leasingová zmluva, uzavretá medzi účastníkmi, je
neplatným právnym úkonom z dôvodu absencie vážnosti vôle na jej strane takýto právny úkon uzatvoriť.

Pokiaľ ide o platnosť kúpnej a leasingovej zmluvy č. Y. zo dňa 13.12.2005, uzavretej medzi účastníkmi,
odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že pri uzavretí
tejto zmluvy nechýbala na strane odporkyne podstatná zložka právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka, a to vážnosť vôle odporkyne uzavrieť predmetný právny úkon. Odvolací súd sav celom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa, odvolacie námietky
odporkynevsúvislostistvrdenouneplatnosťoukúpnejaleasingovejzmluvy,uzavretejmedziúčastníkmi,
sú totožné s námietkami, ktoré uplatnila pred súdom prvého stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu

napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by
mohli mať za následok odlišné posúdenie platnosti zmluvného vzťahu medzi účastníkmi. Z daného titulu
odvolací súd si osvojil, pokiaľ ide o platnosť kúpnej a leasingovej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi
dňa 13.12.2005, dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach v tomto rozsahu na ne v zmysle §
219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.

Odporkyňa v podanom odvolaní ďalej namietala, že zmluva, uzavretá medzi účastníkmi, je zmluvou
spotrebiteľskou a je potrebné na ňu aplikovať ust. § 52 Občianskeho zákonníka až § 54 Občianskeho
zákonníka, nie je možné na ňu aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Dôvodila, že nebola oboznámená s obsahom všeobecných obchodných podmienok leasingu
pred uzavretím predmetnej kúpnej a leasingovej zmluvy, tieto jej neboli ani odovzdané, boli odovzdané

svedkovi - jej otcovi, pánovi W. až po podpise zmluvy, a preto ju nemôžu zaväzovať. Vyjadrila
presvedčenie, že ju zaväzujú len dojednania samotnej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi, t. j.
kúpnej a leasingovej zmluvy zo dňa 13.12.2005 a nie zmluvné podmienky, vyplývajúce z obchodných
podmienok.

V danej veci z obsahu spisu nesporne vyplýva, že kúpnu a leasingovú zmluvu č. Y./XX/XXXXX
zo dňa 13.12.2005 účastníci tohto konania uzatvorili s tým, že v záverečných ustanoveniach je uvedené,
ženeoddeliteľnousúčasťoukúpnejaleasingovejzmluvysúobchodnépodmienkyprefinančnýprenájom
motorových vozidiel (leasing) a všeobecné poistné podmienky vybranej poisťovne. Z obsahu spisu tiež
vyplýva, že obchodné podmienky boli podpísané dňa 13.12.2005 za leasingového prenajímateľa, ktorým

bola odporkyňa, boli však prevzaté inou osobou, otcom odporkyne po podpise zmluvy. Pokiaľ súd prvého
stupňa ustálil, že obchodné podmienky, prevzaté treťou osobou, sú pre odporkyňu záväzné a vyvodil
z nich svoj záver pre dôvodnosť nárokov navrhovateľa v tomto súdnom konaní, považuje odvolací súd
jeho rozhodnutie minimálne za predčasné.

Zmluva o prenájme s následnou kúpou veci (leasingová zmluva), ktorú veriteľ uzatvoril so spotrebiteľom,
spadá do pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch, ak zmluva zabezpečuje prevod
vlastníckehopráva.UvedenýzávervyplývazustálenejjudikatúryNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
(napríklad 1Sžo 106/2007).

Je však nesporné, že na danú vec dopadajú i ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka ako
zmluvy spotrebiteľskej.

V danej veci bolo významné posúdiť, či obchodné podmienky, ktoré boli deklarované ako súčasť kúpnej
a leasingovej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi, boli vopred s odporkyňou prerokované, a či tieto

odporkyňa súčasne prevzala pri podpise zmluvy.

Uvedené je významné pre uplatnenie obchodných podmienok, ktoré nie je neobmedzené, naopak,
právna úprava stanovuje základné limity pre spotrebiteľské zmluvy, keď platí podľa § 53 ods. 3 písm.
a) Občianskeho zákonníka ,účinného v čase uzavretia kúpnej a leasingovej zmluvy medzi účastníkmi,

že za neprijateľnú podmienku v uvedenej spotrebiteľskej zmluve sa považuje najmä ustanovenie, ktoré
má spotrebiteľ plniť, a s ktorým sa nemal možnosť oboznámiť pred uzatvorením zmluvy. Rovnako platí
v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia kúpnej a leasingovej zmluvy
medzi účastníkmi , že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ obchodné podmienky nie sú súčasťou zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi a v zmluve medzi účastníkmi je len odkaz, že súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky,
má tak dôjsť k ich záväznosti pre daný právny vzťah, odvíjajúci sa od súhlasu zmluvných
strán, takýto len odkaz nestačí. K uvedenému odkazu v zmluve, uzavretej medzi účastníkmi, musí

pristúpiť i oboznámenie sa s obsahom obchodných podmienok. Pokiaľ bol spotrebiteľ s obsahom
obchodných podmienok pred uzatvorením zmluvy oboznámený, nie je podstatné, akým spôsobom,
podstatné je, že spotrebiteľ musí mať adekvátnu možnosť sa s obsahom obchodných podmienok
zoznámiť. Neznamená to však, že podpisom zmluvy, v ktorej je odkaz na záväznosť obchodnýchpodmienok, tak skutočne bolo i vykonané. Súdna prax dospela k záveru, že pokiaľ ide o dôkazné
bremeno oboznámenia sa s obchodnými podmienkami, nie je nevyhnutné, aby tieto boli samostatne
podpisované účastníkmi zmluvného vzťahu. V pochybnostiach však musí ten, kto sa ich dovoláva,

preukázať,žebolikzmluvepripojené,alebožebolidruhejstraneznáme.Topredovšetkýmplatívprípade
spotrebiteľských vzťahov. Uvedené je potom možné zhrnúť tak, že samotný podpis pod tzv. včleňovaciu
klauzulu pre uplatnenie obchodných podmienok sám o sebe nepostačuje, ale je potrebné, aby zároveň
bol naplnený i druhý predpoklad, teda oboznámenie zmluvných podmienok, či ich faktické priloženie
k samotnej zmluve. Dôkazné bremeno preukázať naplnenie uvedených predpokladov potom leží na

osobe, ktorá sa ustanovení, uvedených len v obchodných podmienkach, dovoláva. Z uvedeného je teda
zrejmé, že vznesené námietky odporkyne môžu v danej veci zohrať zásadnú úlohu. V takomto prípade
účastník konania môže dôvodne očakávať, že s jeho námietkami sa bude súd prinajmenšom skutočne
zaoberať a vo svojom odôvodnení sa s nimi aspoň stručne vysporiada.

Z obsahu odvolania odporkyne nesporne vyplýva, že v prípade, že súd vyhodnotí zmluvu, uzavretú

medzi účastníkmi, t. j. kúpnu a leasingovú zmluvu, uzavretú medzi účastníkmi 13.12.2005 ako platnú,
čo je i prípad tejto veci, namieta, že ju zaväzuje iba samotná kúpna a leasingová zmluva a jej obsah,
nezaväzujú ju obchodné podmienky, ktoré mali byť súčasťou tejto zmluvy, a ktoré neprevzala.

Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nesporne dôvodný, pokiaľ ide

o dlžné leasingové splátky, vrátane DPH k dátumu účinnosti odstúpenia od zmluvy vo výške 591,48 Eur
a úroky z omeškania zo splátok trvajúcich počas trvania leasingovej zmluvy vo výške 4,67 Eur. V tejto
časti rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a je možné konštatovať, že v tomto
rozsahu rozsudok súdu prvého stupňa žiadnymi argumentmi nespochybnila ani odporkyňa.

Pokiaľ ide o ostatné nároky navrhovateľa, uplatnené v tomto konaní (ktoré nepodliehajú zamietajúcej
časti rozsudku), t. j. poplatok za ukončenie leasingovej zmluvy vo výške 99,58 Eur podľa
článku 7 bod 5 obchodných podmienok, náklady na odobratie vozidla vo výške 177,75 Eur podľa článku
12 ods. 4 obchodných podmienok, náhrady škody s odobratím predaja predmetu leasingu vo výške
1.088,88 Eur podľa článku 13 ods. 1, 14. Nezaplatené leasingové splátky, ktoré sa stali dňom účinnosti

predčasného ukončenia zmluvy splatnými, rovná sa paušalizovaná náhrada škody vo výške 1.208,60
Eur, vyplývajúce z článku 13 ods. 1 obchodných podmienok, ktoré boli súdom prvého stupňa priznané
ako nároky dôvodné, považoval odvolací súd toto rozhodnutie za minimálne predčasné. Súd prvého
stupňa je povinný sa dôsledne zaoberať tým, či skutočne bola odporkyňa oboznámená s obchodnými
podmienkami navrhovateľa, ktoré by mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť kúpnej a leasingovej zmluvy,

uzavretej medzi účastníkmi, pred uzavretím tejto zmluvy, a či tým pádom tieto zaväzovali odporkyňu
k plneniu v zmysle návrhu navrhovateľa. Až po opätovnom vyhodnotení
záväznosti obchodných podmienok pre odporkyňu, ktoré súd prvého stupňa posúdi v odvolacím súdom
naznačenom smere, posúdi súd prvého stupňa prijateľnosť uvedených obchodných podmienok i v
zmysle súčasnej judikatúry a súdnej praxe a vyhodnotí uvedené obchodné podmienky i s poukazom na

ust. § 53 ods. 1 a § 53 ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia kúpnej a
leasingovej zmluvy medzi účastníkmi. Až následne vo veci opätovne rozhodne.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok v napadnutej časti v nárokoch navrhovateľa, vyplývajúcich z
ustanovení obchodných podmienok k zmluve kúpnej a leasingovej, zrušil a v tejto časti vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie, a to i v záujme zachovania princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho
konania.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .