Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. november 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Er/809/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112207312
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Philadelphy
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6112207312.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a. s.,
so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35776005, proti povinnému W. Q., I.. XX.XX.XXXX,
Z. Z.N. XXXX/XX, XXX XX Z. Z., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 48,- Eur spolu s
trovamiexekúcie,nazákladepredloženiavecisúduexekútorompodľa§57ods.4Exekučnéhoporiadku,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi, so
sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, vo výške 66,90 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Banská Bystrica dňa 07.04.2016 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi

Mičákovi, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica (ďalej len „súdny
exekútor“), poverenie na vykonanie exekúcie voči povinnému W. Q.T., I.. XX.XX.XXXX, Z. Z. XXXX/
XX, XXX XX Z. Z., štátny občan SR (ďalej len „povinný“). Podkladom na udelenie poverenia bola
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, spolu s návrhom na vykonanie
exekúcie od oprávneného Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava,
IČO: 35776005 (ďalej len „oprávnený“), doručeným na sídlo exekútora dňa 12.03.2012, a spolu s

exekučným titulom - Blokom na pokutu nezaplatenú na mieste, zo dňa 02.04.2009, vykonateľným dňa
20.04.2009 (ďalej len „exekučný titul“).

2) Dňa 20.07.2017 bolo na súd doručené podanie exekútora, označené ako „Podnet súdneho exekútora
na zastavenie exekúcie“, zo dňa 23.03.2017 (ďalej len „návrh“), v ktorom exekútor navrhol, aby súd
zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pretože zistené

skutočnosti znemožňujú ďalšie pokračovanie v exekúcii. Ďalej exekútor uviedol, že si uplatňuje trovy
exekúcie vo výške 128,38 Eur, pozostávajúcich z paušálnej odmeny za výkon exekučnej činnosti v sume
76,36 Eur (ďalej len „paušálna odmena“), odmeny za manipuláciu zo spismi v sume 1,32 Eur (ďalej
len „odmena za manipuláciu“), uplatnenej náhrady na hotové výdavky vo výške 29,30 Eur (ďalej len
„hotové výdavky“) a DPH v sume 21,40 Eur, na ktorých úhradu navrhuje v súlade s ust. § 203 ods.
2 Exekučného poriadku zaviazať oprávneného. Súčasťou podania exekútora bolo aj vyúčtovanie trov

exekúcie, zo dňa 23.03.2017 (ďalej len „vyúčtovanie“) a tiež exekučný spis exekútora, pod sp. zn. EX
57/12 (ďalej len „exekučný spis“).

3) Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

4) Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo
aj bez návrhu.5) Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekútor je povinný predložiť vec
súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie

alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

6) Po preskúmaní podania exekútora s spolu s exekučným spisom súd zistil, že voči povinnému je
vedených minimálne 17 exekučných konaní, povinný nie je majiteľom žiadneho bankového účtu, nie
je vlastníkom žiadneho motorového vozidla, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a rovnako povinný nie je

poberateľom žiadnej sociálnej dávky.

7) Na základe uvedených zistení a po preskúmaní listín v exekučnom spise súd preto prijal záver,
že počas konania nastal dôvod na zastavenie exekúcie, pretože majetok povinného nepostačuje ani
na úhradu trov exekúcie a preto súd rozhodol výrokom č. I tak, že exekúciu z dôvodu nemajetnosti
povinného zastavil.

8) Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak súd rozhodne o zastavení
exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

9) Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,

že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o
vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie
súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

10) V súvislosti s ustáleným záverom, že dôvod zastavenia exekúcie spočíval v nemajetnosti povinného,

súd rozhodol tak, že trovy exekúcie bude znášať oprávnený.

11) Na základe návrhu exekútora súd ďalej pristúpil k rozhodovaniu o trovách exekúcie a posudzovania
ich dôvodnosti, účelnosti a opodstatnenosti podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "Vyhláška") v znení

účinnej k dátumu začatia exekučného konania, t. j. 12.03.2012.

12) Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

13) Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.

14) Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a)
získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie

upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o
spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie
bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

15)Preskúmanímnárokunapaušálnuodmenuzavýkonexekučnejčinnostivovýške76,36Eursúdzistil,
že túto si exekútor uplatňoval za 23 úkonov exekučnej činnosti, a to prevažne za úkony ako zisťovanie
majetku povinného (8x), zisťovanie platiteľa príjmu (4x), zisťovanie účtov povinného (4x), zisťovanie
pobytu (2x), doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie, získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
a doručovanie exekučných príkazov.

16) Z vyúčtovania bolo zistené, že uvedené úkony, za ktoré si exekútor uplatnil paušálnu a časovú
odmenu, boli označené dátumom uskutočnenia, opísané svojim obsahom a s uvedením počtu toho
ktorého úkonu. Pri paušálnej odmene mali názvy úkonov podklad v ustanoveniach Vyhlášky. Po
preskúmaní spisu exekútora súd uvádza, že tieto úkony boli žurnalizované v spise spolu s pripojenými

poštovými doručenkami, čím bolo pre súd preukázané, že tieto úkony exekútora boli aj reálne vykonané.

17) Súd napriek formálne preukázaným a špecifikovaným úkonom exekúcie zo strany exekútora
považoval na účely priznania uvedených odmien za výkon exekučnej činnosti za potrebné zobrať nazreteľ aj tzv. materiálnu stránku výkonu exekúcie exekútorom, ktorá spočíva v skutočnostiach ako dĺžka
konania, hospodárnosť konania, výška vymáhaného nároku ako aj v skutočnosti, či už skôr v priebehu
exekúcie nenastal niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie, ktorý ak by bol prítomný, odôvodňoval

by vznik povinnosti exekútora podľa ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, čoho následkom by bolo
posúdenie či nebol nastolený dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 a) až l) Exekučného
poriadku. Týmto prieskumom súd sleduje najmä zámer, či nedošlo pri skúmaní uvedených skutočností
k vzniku neodôvodnených trov exekúcie.

18) K samotnému exekučnému konaniu súd uvádza, že poverenie na vykonanie exekúcie súd doručil
exekútorovi dňa 02.04.2012, z čoho vyplýva, že exekúcia ku dňu doručenia podnetu exekútora súdu na
zastavenie exekúcie (20.07.2017) predstavuje dobu 5 rokov a 3 mesiace. Súd v tejto súvislosti opätovne
uvádza, že za toto obdobie bolo vykonaných zo strany exekútora 23 paušálnych úkonov exekučnej
činnosti, pričom v roku 2013 nebol zo strany exekútora uskutočnený žiadny úkon exekučnej činnosti.
Ďalej je potrebné tiež uviesť, že za toto obdobie nedošlo k vymoženiu žiadnej sumy z majetku povinného

v prospech oprávneného.

19) Súd následne pristúpil k zisťovaniu, či už v priebehu exekučného konania nenastali skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali vznik pochybností o tom, či sú prítomné dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57
ods. 4 Exekučného poriadku). Na tento účel súd preskúmal exekučný spis exekútora.

20) Z úkonov exekučnej činnosti v rokoch 2012 a 2014 vyplýva, že povinný nie je vlastníkom žiadneho
motorového vozidla, nebol majiteľom žiadneho bankového účtu, nebol registrovaný ako odvádzateľ
sociálneho poistenia a ani ako príjemca dávky (dôchodku) sociálneho poistenia, a bolo zistené, že v
tomto období bolo možné zistiť, že voči povinnému je vedených 12 ďalších exekúcií.

21)Vnadväznostinatietozisteniasúdkonštatuje,ževuvedenomobdobíbolodôvodnésadomnievať,že
ďalšie pokračovanie exekúcie nie je hospodárne a účelné, pretože povinný v tomto období nedisponoval
majetkom, z ktorého by bolo možné uhradiť aspoň trovy exekúcie. Ak exekútor vykonával na základe
uvedených zistení exekúciu aj naďalej, tak takýto postup exekútora je potrebné označiť zo strany súdu

za nehospodárny a neúčelný. Súdny exekútor si preto mal minimálne v tom čase splniť povinnosť
vyplývajúcu z ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku a predložiť vec exekučnému súdu po tom, čo
nadobudol poznatky o uvedených skutočnostiach.

22) Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa svojej rozhodovacej činnosti (napr. uznesenie pod sp.

zn. 6 M Cdo 8/2011) zastáva názor, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký
majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie
podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Súd v tejto súvislosti uvádza, že v
prípadezistenianemajetnostiupovinnéhoniejeprávnevýznamné,čioprávnenýsďalšímpokračovaním
exekúcie súhlasí alebo nesúhlasí. Súd nemajetnosť povinného ako zákonný dôvod na zastavenie

exekúcie skúma a posudzuje autonómne a bez zreteľa na vôľu oprávneného. Rozhodnutie súdu o
zastavení exekúcie pre nemajetnosť nemá za následok tzv. prekážku veci rozhodnutej a oprávnený
môže aj v budúcnosti opäť navrhnúť, aby sa vykonala exekúcia voči povinnému. Ďalej súd považuje za
potrebné uviesť, že trvanie exekučného konania nie je možné zakladať na abstraktnom predpoklade,
že povinný možno niekedy v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné pohľadávku

oprávneného uspokojiť. Súd preto uzatvára, že ak je v danom časovom momente prítomný dôvod na
zastavenie exekúcie, je potrebné exekúciu zastaviť.

23) Na podklade uvedených zistení preto súd priznal ako odôvodnené úkony exekučnej činnosti úkony
od začatia exekučného konania, t.j. 12.03.2012 do vypracovania žiadosti o súčinnosť - zisťovanie

platiteľa príjmu, dňa 28.10.2014, v počte 15 paušálnych úkonov, ktoré pri sadzbe hodnoty úkonu vo
výške 3,32 Eur tvoria sumu vo výške 49,80 Eur. Z vyššie uvedených dôvodov ostatné úkony v počte 8
považoval súd za neúčelné a preto ich exekútorovi nepriznal.

24) Podľa § 21 Vyhlášky Odmena za a) vydanie odpisu alebo potvrdenia zo spisov za každú aj začatú

stranu vydaného textu je 0,66 eura, b) nahliadnutie do spisov oprávnenými osobami za každú aj začatú
hodinu je 1 euro, c) požičanie spisu oprávneným osobám je 3,32 eura.25) Ďalej súd pristúpil k posudzovaniu nároku exekútora na odmenu podľa § 21 Vyhlášky. Súd zistil, že
túto odmenu si exekútor uplatnil za potvrdenie zo spisu, správy o stave exekúcie. Súd preskúmaním
spisu exekútora zistil, že nebolo žiadnou listinou preukázané, že uvedená Správa o stave exekúcie,

zo dňa 13.12.2016 bola vypracovaná na návrh oprávneného, príp. nebolo zo spisu preukázané, že
oprávnený žiadal vydanie odpisu / potvrdenie zo spisu ohľadne tejto správy. Nie je ju preto možné
považovať za listinu, ktorú si oprávnený vyžiadal zo spisu.

26) Súd preto tento uplatňovaný nárok, ktorý spočíval v odmene podľa § 21 Vyhlášky vo výške 1,32

Eur nepriznal.

27) Podľa § 22 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

28) Súd ohľadne uplatnenej náhrady hotových výdavkov za tlač a kopírovanie vo výške 13,70 Eur
uvádza, že tieto úkony majú povahu administratívnych prác a preto nemôžu svojim charakterom tvoriť
hotové výdavky, za ktoré by exekútorovi prináležala náhrada. Súd ďalej zastáva názor, že nie možné
súdnemu exekútorovi, ako štátom určenej a splnomocnenej osobe na výkon exekučných titulov (§ 2 Ex.
por.), ktorej výkon je ale svojim spôsobom za splnenia zákonných predpokladov (§ 10 ods. 1 Ex. por.)

slobodným povolaním, priznávať výdavky typu tlač upovedomení, tlače príkazov na začatie/vykonanie
exekúcie, tlač žiadostí o súčinnosti a tlač iných ďalších listín, pretože by týmto došlo k náhradám
exekučnej činnosti v absolútnej miere, t. j. exekútor by ako predstaviteľ slobodného povolania neznášal
ani minimálnu časť nákladov na svoj výkon exekučnej činnosti. V tejto súvislosti súd preto zastáva názor,
že takéto náklady si musí exekútor znášať sám z priznanej odmeny.

29) Ďalej súd v nadväznosti na svoje predošlé závery vychádzal aj z rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 27/08, zo dňa 23. januára 2008, v ktorom ústavný súd označil tvrdenia
Krajského súdu v Košiciach v znení, že „odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom prvostupňového
súdu v tom smere, že súdnemu exekútorovi náhrada za bežný režijný kancelársky materiál nepatrí.

Administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou majú zložku osobnú (práca
zamestnanca) aj materiálovú (papier a pod.), ktoré sú súdnym exekútorom pre daňové účely uplatnené
ako výdavky a ich náhrada z hľadiska trov exekúcie je v zmysle § 25 vyhl. zahrnutá v odmene“
za úvahy vychádzajúce z konkrétnych faktov, za logické, a preto aj celkom legitímne, pričom podľa
neho napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené. Ústavný súd

tiež uviedol, že odvolací súd súčasne ozrejmil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi
priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál.

30) Obdobné závery boli nastolené aj uznesení Krajského súdu v Košiciach, č. k. 13CoE/50/2014,
zo dňa 27.10.2014, 1CoE/185/2013, zo dňa 23.09.2014, a v uznesení Krajského súdu v Nitre, č. k.

11CoE/70/2013, zo dňa 30.04.2013.

31) Súd preto uplatnené náhrady za tlač a kopírovanie nepriznal.

32) Exekútor si uplatnil aj nárok na náhradu poštovného vo výške 14,- Eur. K uplatneniu tohto nároku

priložilpodrobnýpopisotom,akýdruhpísomnostidoručoval,komujudoručovalaakýkonkrétnyvýdavok
bol vynaložený na doručovanie týchto písomností. Nakoľko súd exekútorovi nepriznal úkony samotnej
exekučnej činnosti po období od 28.10.2014, súd priznal poštovné len do tohto dátumu, súvisiace s
priznanými úkonmi exekučnej činnosti podľa vyúčtovania vo výške 4,35 Eur.

33) Poplatky za súčinnosť súd priznal v uplatnených výškach (2x 0,25 Eur, 2x 0,20 Eur, + 1x 0,70),
celkovo v sume 1,60, pretože v spise boli zažurnalizované vyhotovené súčinnosti do banky a do
informačného systému ohľadne vlastníctva motorových vozidiel povinného.

34) Celková výška trov exekúcie, ktorú súd priznal exekútorovi a na ktorú zaviazal oprávneného

pozostávajúca z časti priznanej paušálnej odmeny vo výške 49,80 Eur, z krátených hotových výdavkov
(poštovné a poplatky) vo výške 5,95 Eur a DPH vo výške 11,15 Eur, predstavuje sumu 66,90 Eur.Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia
na Okresný súd Banská Bystrica. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo uznesenie

vydané.

Odvolanie, okrem všeobecných náležitostí vyžadovaných pre podania (§ 127 Civilného sporového
poriadku) musí uvádzať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví
kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
súdny proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal nevrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.

(§ 355 ods. 2 CSP; § 9a ods. 1 EP)

V Banskej Bystrici, dňa 21. 11. 2018