Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. október 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/139/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213200010
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2213200010.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:

JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcov: 1. P. Y., nar. XX.X.XXXX, adresa
M. N. F. XXX, 2. P. Y., nar. XX.X.XXXX, adresa M. N. F. XXX, zastúpení spoločnosťou: Advokátska
kancelária Legal Cases, s.r.o., so sídlom Dunajská Streda Dunajská Streda, Alžbetínske námestie 328,
IČO: 36 720 097, proti žalovanému: SPR Vojka, a.s., so sídlom Bratislava Hviezdoslavovo nám. 14,
IČO: 35 765 771, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária Malata, Pružinský, Hegedüš &
Partners s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 4/B, IČO: 47 239 921 o určenie neplatnosti právneho
úkonu, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 6C/1/2013-155 zo

dňa 25.2.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou žalobu zamietol, druhou
výrokovou vetou zaviazal žalobcov k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi (akt.
žalovanému) náhradu trov konania na trovách právneho zastúpenia 601,06 Eur právnemu zástupcovi
odporcu (akt. žalovaného), do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku. Vecne tým, že žalobcovia sa domáhajú určenia neplatnosti Zmluvy o výkone správy č. 593165
uzatvorenej dňa 11.2.2009, pričom predmetná zmluva o výkone správy zanikla výpoveďou zo strany
žalovaného dňa 23.10.2009 z dôvodov hrubého porušenia zmluvy o výkone správy. Platnosť tejto
výpovede nebola nijakým spôsobom spochybnená zo strany žalobcov. Keďže došlo k ukončeniu zmluvy
o výkone správy ešte 23.10.2009, súd je názoru, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem

ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Žalobcovia sa tak domáhajú určenia
neplatnosti zmluvy ktorá zanikla.

3. Súd prvej inštancie tiež dôvodil, že ak by aj súd žalobe vyhovel, na právnom postavení žalobcov voči
žalovanémubysatýmničnezmenilo,nakoľkozozmluvyovýkonesprávyktorázaniklanevznikajúžiadne
práva a povinnosti ako žalobcom, tak ani žalovanému, ktoré by mali akýmkoľvek spôsobom zasahovať
do právneho postavenia žalobcov a poškodzovať ich na ich právach a robiť ich právne postavenie

nevýhodným voči žalovanému tak, ako to žalobcovia žalobou prezentujú. Na tunajšom súde je totiž
vedené aj konanie sp. zn. 7C/343/2010, predmetom ktorého je pohľadávka žalovaného voči žalobcom
titulom spornej zmluvy o výkone správy, na ktorú pohľadávku vznikol žalovanému nárok ešte počasplatnosti napádaného záväzkového vzťahu, preto konajúci súd bude v tejto prejednávanej veciv veci
samostatne prejudiciálne posudzovať otázky spojené s prípadnou neplatnosťou zmluvy.

4. Ďalej prvoinštančný súd skonštatoval, že predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia
tzv. naliehavého právneho záujmu. Doktrína i pomerne konštantná judikatúra sa zhodli na tom, že
naliehavý právny záujem je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Naliehavý právny
záujem resp. jeho existencia či neexistencia v konkrétnom prípade je procesným predpokladom
prípadnej úspešnosti či neúspešnosti určovacej žaloby. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok

naliehavého právneho záujmu je vylúčené, aby sa zároveň zaoberal vecou samou. V predmetnom
prípade je súd toho názoru, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
zmluvy o výkone správy. Vo svojom žalobnom návrhu poukazujú na tú skutočnosť, že obsah predmetnej
zmluvy vopred nepoznali a nemali možnosť slobodného výberu svojho správcu. Žalobcovia podpísali
zmluvu o výkone správy bez oboznámenia sa s výškou odplát za poskytované služby, nakoľko v čase
podpisu zmluvy im prílohy k zmluve neboli poskytnuté. Predmetná zmluva je pre nich v celom rozsahu

nevýhodná, jednostranná a ako zmluva spotrebiteľská v rozpore s § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Predmetná zmluva bola uzatvorená dňa 11.2.2009, vypovedaná dňa 23.10.2009 s trojmesačnou
výpovednou lehotou. Návrh na určenie neplatnosti zmluvy o výkone správy bol podaný až 2.1.2013. Z
toho vyplýva, že predmetná určovacia žaloba čo do naliehavého právneho záujmu nie je opodstatnená,
nakoľko takáto určovacia žaloba má mať preventívny charakter a bola by opodstatnená najmä v

prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo. Navyše, v predmetnom prípade sporná Zmluva o
výkone správy č. 593165 zanikla po uplynutí trojmesačnej výpovednej lehoty a táto skutočnosť zo
strany žalobcov ani spochybnená nebola. Treba poukázať na to, že žalobcovia sa v predmetnom konaní
domáhajú určenia neplatnosti zmluvy, ktorá zanikla na základe výpovede žalovaného a pokiaľ by aj súd
teoreticky žalobnému návrhu vyhovel, na právnom postavení žalobcov voči žalovanému by sa tým nič

nezmenilo, nakoľko zmluva o výkone správy zanikla, nevznikajú z nej už žiadne práva a povinnosti,
ktoré by mohli akýmkoľvek spôsobom zasahovať do právneho postavenia žalobcov a poškodzovať ich
na ich právach a robiť ich postavenie nevýhodným voči žalovanému tak, ako to prezentujú v podanom
žalobnom návrhu. Medzi stranami paralelne prebieha skôr začaté súdne konanie vedené pred tunajším
súdom pod sp. zn. 7C/343/2010, predmetom ktorého je pohľadávka žalovaného voči žalobcom z titulu

predmetnej zmluvy o výkone správy, týkajúce sa len obdobia, na ktoré vznikol žalovanému nárok
ešte počas existencie napádaného záväzkového vzťahu. Ide o úhradu nezaplatených preddavkov za
obdobie jún 2009 až január 2010 a zmluvnej pokuty. Toto konanie bolo prerušené až do právoplatného
skončenia veci predmetnej právnej veci. Súd je ale názoru, že práve predmetné konanie o žalobe na
plnenie v plnom rozsahu konzumuje predmetnú určovaciu žalobu, pretože si v ňom konajúci súd bude

musieť samostatne prejudiciálne posudzovať otázky spojené s prípadnou neplatnosťou zmluvy a preto
nie sú v predmetnom konaní o určenie neplatnosti zmluvy o výkone správy splnené podmienky, aby
súd preskúmal žalobu z vecnej stránky. Vzhľadom na neexistenciu naliehavého právneho záujmu súd
žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
úspešnému žalovanému priznal náhradu účelných trov konania vo výške 601,06 Eur.

6. Proti tomuto rozsudku podali prostredníctvom právneho zastúpenia odvolanie obaja žalobcovia,
ktorým sa domáhali, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie, alebo aby

napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Argumentovali tým, že
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy preukazujú najmä tým, že bez takéhoto určenia,
je ich právne postavenie neurčité a sústavne porušované, nakoľko v areáli Vojkánské jazero majú
na prenajatom pozemku vo vlastníctve urbariátu (ktorého spoluvlastníkom je aj žalobca 1) postavenú
rekreačnú chatku, ktorej nájom vypovedal urbariát - komposesoriát pozemkové spoločenstvo z dôvodu

neplnenia zmluvy o výkone správy. Právoplatným rozsudkom súdu bolo určené, že takáto výpoveď je
neplatná. Žalovaný však v areáli, v ktorom oni majú nájomnú zmluvu uzatvorenú s neplatnými zmluvnými
dojednaniami, vykonáva správu a nájomcom predkladá tieto zmluvy o výkone správy, ktorej neplatnosti
sa v tomto konaní domáhajú, na podpis. Do areálu ich do času plnenia tejto zmluvy žalovaný nevpúšťal
do vydania predbežného opatrenia a nebude ich vpúšťať po skončení tohto súdneho sporu. Zabraňuje

im tak skolaudovať rekreačnú chatku z dôvodu neplnenia zmluvy o výkone správy. Z uvedenej zmluvy
o výkone správy vyplývajú pre nich povinnosti, ktoré považujú za neplatné a ktoré sa mimosúdnou
cestou nepodarilo so žalovaným odstrániť. Medzi stranami existuje v súčasnosti stav právnej neistoty
ohľadne platnosti zmluvy o výkone správy, z ktorej vyplývajú pre nich povinnosti, ktorých sa žalovanývoči nim domáha a z dôvodu porušenia ktorých podal im výpoveď z tejto zmluvy. Taktiež sa v osobitnom
súdnom konaní domáha na Okresnom súde v Dunajskej Strede žalobca voči nim zaplatenia platieb
vyplývajúcich z tejto zmluvy o výkone správy. Do času rozhodnutia súdu, či je napadnutá zmluva

platná alebo neplatná, je ich právne postavenie neisté a ich práva sústavne porušované, keďže právny
následok zániku zmluvy o výkone správy voči nim je pri neplatnosti zmluvy odlišný ako z dôvodu
výpovede. Z neplatnej zmluvy nie je možné podať platnú výpoveď. V prípade určenia zániku zmluvy v
dôsledku jej neplatnosti, nemôže dôjsť k porušeniu povinnosti z ich strany, ak bolo určené, že zmluva
je neplatná a tiež nemôže dôjsť k akémukoľvek ich sankcionovaniu zo strany žalovaného. V prípade

zamietnutia žaloby z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu bez určenia, či je zmluva
platná alebo neplatná, zostane ich právne postavenie naďalej neisté a ich práva porušené, nakoľko bez
stanovenia pevného právneho základu medzi stranami sporu budú mať naďalej zakázané vstúpiť do
areálu, kde majú postavenú rekreačnú chatku a spornosť právnych povinností zostane nevyriešená.
Samotná žaloba žalovaného o zaplatenie preddavkov zo zmluvy o výkone správy nevyrieši sporný
právny vzťah strán. V uvedenom konaní súd buď vyhovie žalovanému alebo nevyhovie jeho návrhu

na zaplatenie platieb zo zmluvy o výkone správy. Z nájomnej zmluvy im vyplýva povinnosť uzavrieť
so správcom zmluvu o výkone správy. Preto tak ako bez určenia neplatnosti nájomnej zmluvy nie sú
vzťahy medzi stranami vyriešené, tak aj bez určenia, či je zmluva o výkone správy platná alebo neplatná
zostáva ich právne postavenie neisté. Do areálu nie sú po právoplatnom skončení tejto veci vpustení,
napriek tomu, že výpoveď správy je neplatná. Žalovaný si na základe nájomnej zmluvy, z ktorej im bola

daná neplatná výpoveď bude naďalej od nich vynucovať uzatvorenie tejto zmluvy o výkone správy, o
ktorej platnosti sa vedie v tomto konaní súdny spor a to s tými istými pre nich nevýhodnými zmluvnými
podmienkami. S poukazom na to preto považujú právny záver prvostupňového súdu za nesprávny.
Navyše v uvedenom právnom vzťahu nemajú možnosť žalovať žalovaného na plnenie povinností, majú
jedinú možnosť domáhať sa voči žalovanému cestou súdu určenia, či je zmluva o výkone správy

platná alebo neplatná. Rozhodnutie o určení neplatnosti napadnutej zmluvy má aj preventívny charakter,
nakoľko určovacia žaloba vytvorí medzi stranami pevný právny základ do budúcnosti a tak zabráni
prípadným ďalším sporom medzi stranami, nakoľko sa bránia opakovanému uzatvoreniu takejto pre nich
nevýhodnej zmluvy. Napadnutá zmluva o výkone správy im určuje len povinnosti, neprimerané sankcie,
avšak práva žiadne. Práva ustanovuje napadnutá zmluva len v prospech žalovaného. Preto bez určenia,

či práva a povinnosti upravené v zmluve o výkone správy, k uzatvoreniu ktorých žalobca ich zaväzuje a
tiež ostatných vlastníkov rekreačných chatiek v tomto areáli, sú platné alebo neplatné, zostane právny
základ právneho vzťahu medzi nimi nevyriešený.

7.Žalovanýodvolacínávrhnepodal.Kdoručenémuodvolaniužalobcovpredložilprostredníctvomsvojho

právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil, pretože rozhodnutie je v oboch výrokoch vecne správne, zároveň žiada priznať náhradu trov
odvolacieho konania. Zdôraznil, že žalobcovia boli s obsahom zmluvy oboznámení pred jej uzavretím
a mali reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah, čo vyplýva z dôkazov súdu predložených. Rovnako tvrdenia
žalobcov o svojvoľnosti v konaní z jeho strany a bránení im vo vstupe k ich rekreačnej chatke sa

nezakladajú na pravde. Faktom zostáva, že sami žalobcovia nespochybňujú zánik napádanej zmluvy o
výkone správy z jeho strany dňom 23.10.2009 z dôvodu hrubého porušenia zmluvy o výkone správy z ich
strany. Platnosť predmetnej výpovede nebola napadnutá. Z uvedeného dôvodu daná výpoveď spôsobila
zánik práv a povinností strán zo zmluvy o výkone správy. Z právneho hľadiska je teda zrejmým, že
naliehavý právny záujem na požadovanom určení chýba, nakoľko zmluva o výkone správy zanikla a stav

ohrozenia práv žalobcom nie je daný. Ako bolo súdom prvého stupňa správne konštatované, ani určenie
neplatnosti zmluvy o výkone správy by nedokázalo ovplyvniť právne postavenie medzi stranami, keďže
otázka zániku zmluvy o výkone správy v dôsledku výpovede nie je medzi nimi sporná. Z dôvodu platného
skončenia zmluvy o výkone správy, ktoré žalobcovia ani v odvolaní nepopierajú, má za to, že žalobcami
požadovanéurčenieneplatnostipopieraúčelazmyselurčovacejžaloby,keďžezlogikyvecijezrejmé,že

nie je možné domáhať sa určenia neplatnosti platne skončenej zmluvy. Žalobcovia opomínajú v odvolaní
tú skutočnosť, že medzi stranami prebieha skôr začaté súdne konanie vedené pred tunajším súdom pod
sp. zn. 7C/343/2013, predmetom ktorého je pohľadávka z jeho strany uplatnená voči žalobcom titulom
zmluvy o výkone správy, na ktorú mu vznikol nárok ešte počas platnosti napádaného záväzkového
vzťahu. Preto poukazuje na všeobecne platnú premisu, že žaloba na plnenie je prekážkou litispendencie

pre určovaciu žalobu (kladnú i zápornú), ak ide o rovnaké subjektívne právo. V zmysle uvedeného je
teda nepopierateľným, že skôr podaná žaloba na plnenie v plnom rozsahu konzumuje určovaciu žalobu
žalobcov. V uvedenom konaní sp. zn. 7C/343/2013 konajúci súd samostatne prejudiciálne posúdi otázky
spojené s prípadnou neplatnosťou zmluvy. Zastáva preto názor, že určovacia žaloba, na podklade ktorejje vedené predmetné konanie, bola podaná po začatí konania týkajúceho sa finančného plnenia, a
teda, neskôr začaté konanie trpí nedostatkom procesnej podmienky titulom litispendencie. V kontexte
s uvádzanou existenciou prekážky litispendencie nebolo prvostupňovým súdom možné pristúpiť k

vecnému prieskumu žalobného návrhu.
8. K doručenému vyjadreniu žalovaného k odvolaniu, žalobcovia zaujali písomné stanovisko, v ktorom
poukázali na to, že v konaní preukázali, že sa so žalovaným spoločne aj s ostatnými vlastníkmi chatiek
pokúšali opakovane dohodnúť o obsahu zmluvy o výkone správy, v ktorej absentuje možnosť vlastníkov
chatiek, pre ktorých má žalovaný poskytovať služby, rozhodovať o rozsahu tejto činnosti, o možnosti

spolurozhodovať o výkone správy. Preukazovali aj tú nezvratnú skutočnosť, že pre nich nevýhodnú
zmluvu o výkone správy boli nútení podpísať pod nátlakom s tým, že nebudú vpustení do areálu a v
tom čase mali chatky rozostavané, ktoré bolo potrebné dokončiť. Tvrdia, že z neplatnej zmluvy nie
je možné podať platnú výpoveď. Zmluvu o výkone správy považujú za neplatnú a preto im žalovaný
nemohol dať platnú výpoveď s odvolaním sa na ustanovenia, ktoré sú podľa nich neplatné. Do času
rozhodnutia súdu, či je napadnutá zmluva platná alebo neplatná, je ich právne postavenie neisté a ich

práva sústavne porušované, keďže právny následok zániku zmluvy o výkone správy voči nim je pri
neplatnosti zmluvy odlišný ako z dôvodu výpovede. Pre nich má uvedený právny následok zásadný
význam a plynú pre neho odlišné následky. Bez určenia, či práva a povinnosti upravené v zmluve o
výkone správy, k uzatvoreniu ktorých ich žalovaný zaväzuje sú platné alebo neplatné zostane právny
základ ich právneho vzťahu so žalovaným nevyriešený a naďalej sporný aj do budúcnosti, nakoľko sú

povinnísožalovanýmzmluvuovýkonesprávypodpísať. Samisúochotníapripravenípodpísaťzmluvuo
výkone správy, avšak s platnými dojednaniami, ktoré budú vyvážené pre obe zmluvné strany. Určovacia
žaloba vytvorí pevný právny základ medzi stranami a odstráni medzi nimi všetky rozpory, ktoré do času
rozhodnutia, či je zmluva platná alebo neplatná medzi nimi existujú a budú existovať. Navrhujú preto, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že ich žalobnému návrhu vyhovie alebo aby napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. K stanovisku žalobcov k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa žalovaný písomne vyjadril, pričom
opätovne zdôraznil, že žalobcovia dostali výpoveď zmluvy o výkone správy, táto preto platne zanikla.
Je preto bez akýchkoľvek pochybností jasné, že postavenie žalobcov sa nemôže zmeniť ani po

prípadnom rozhodnutí súdu o určení neplatnosti zmluvy. Vypovedaním zmluvy z jeho strany odpadol
právny dôvod tohto konania. Medzi stranami sporu nie je sporné, že dal žalobcom výpoveď zmluvy.
Neobstojí ani argumentácia žalobcov tvrdiaca naliehavosť právneho záujmu v tom, že právny následok
zániku zmluvy je pri neplatnosti zmluvy odlišný ako z dôvodu výpovede. Zo strany žalobcov ide o
akademickú úvahu účinkov zániku zmluvy. Prvoinštančný súd sa s uvedeným argumentom správne

a presvedčivo vysporiadal, keď judikoval, že voči žalobcom sa už nemôže domáhať nových nárokov
už z neexistujúcej zmluvy, pričom z obdobia platnosti zmluvy žalobcovia majú účinný prostriedok
prípadnej ochrany svojich práv, ktorého sa môžu domáhať v konaní o žalobe na plnenie. Určovacia
žaloba má preventívny charakter a prípadná žaloba na plnenie konzumuje v plnom rozsahu žalobu
určovaciu. Žalobcovia nemôžu mať v konaní úspech, keďže súd musí rozhodovať podľa stavu v čase

vyhlásenia rozsudku, keďže súd musí rozhodovať podľa stavu v čase vyhlásenia rozsudku, čo vyplýva aj
z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (2Cdo/231/2007, 5M Cdo/1/2010, 5M Cdo/5/2011)
ako najvyššej súdnej autority v sústave súdov. Keďže odstúpením od zmluvy o výkone správy táto
zmluva zanikla, nie je možné súhlasiť so žalobcami, že je medzi nimi stav právnej neistoty ohľadne
platnosti zmluvy, keďže on sám vyvinul aktivitu k zrušeniu zmluvy, čo opakovane aj v tomto konaní

deklaroval. Rozhodnutie súdu o určení neplatnosti zmluvy by nemalo žiaden právny následok, keďže
zmluva zanikla výpoveďou a teda jej ustanovenia už nie sú aplikovateľné a strany sa ich nemôžu ďalej
účinne dovolávať. Neprijateľnosť niektorých ustanovení môže vysloviť iba súd, pričom v zmysle zásady
„favour contractus“ rozhodnutie súdu spôsobuje neplatnosť iba týchto jednotlivých ustanovení, ktoré súd
judikuje za neprijateľné, v ostatnej časti však zmluva zostáva platnou. Právne úkony treba vykladať

tak, aby čo najviac zodpovedali úmyslu strán a tiež tak, aby bola pokiaľ je to možné, zachovaná ich
platnosť. Teda ak je tu možnosť dvoch výkladov, z ktorých jeden ponecháva právny úkon aspoň v
určitej dobe v platnosti a druhý ho úplne zneplatňuje, potom prednosť má ten výklad, ktorý podporuje
aspoň čiastočnú platnosť právneho úkonu (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/67/2008).
Je preto presvedčený, že žalobcovia už po jeho odstúpení od zmluvy nemajú žiaden, ani len hypotetický

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o výkone správy. Naliehavý právny záujem totiž
nie je daný, ak sa práva, ktoré má byť ohrozené, alebo neisté, dotýka ďalšia právna zmena. Rozhodujúci
je preto právny stav daný v čase vyhlásenia rozsudku.10. Žalobcovia k doručenému vyjadreniu žalovaného zaujali písomne stanovisko, v ktorom prezentovali,
že naďalej zotrvávajú na tom, že dostatočne osvedčili prepojenosť nájomnej zmluvy a zmluvy o výkone
správy, z ktorej im vyplynula povinnosť uzatvoriť zmluvu o výkone správy so žalovaným. Uvedená

skutočnosť je zásadnou pri určení vzájomných vzťahov strán sporu. V zmysle nájomnej zmluvy sú
povinní uzatvoriť so žalovaným zmluvu o výkone správy. Z uvedeného dôvodu, aj po výpovedi danej
im žalovaným zo zmluvy o výkone správy, sú povinní uzatvoriť so žalovaným zmluvu o výkone správy.
Ergo, medzi stranami nezaniká ani po výpovedi povinnosť založenia zmluvného vzťahu titulom zmluvy
o výkone správy. K argumentácii o preukázaní ich naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti

zmluvy o výkone správy naďalej uvádzajú, že základným predpokladom k tomu, aby mohlo dôjsť k
odstúpeniu od zmluvy je to, aby zmluva bola platná, lebo z neplatnej zmluvy sa nemôže odstúpiť.
Zásadný význam má pre nich, či zánik ich zmluvného vzťahu titulom zmluvy o výkone správy nastal
výpoveďou alebo v dôsledku neplatnosti zmluvy o výkone správy. V dôsledku výpovede zo zmluvy sú
právne následky pre nich odlišné ako pri neplatnosti zmluvy o výkone správy. Ak by zmluva zanikla
v dôsledku výpovede zo strany žalovaného, platili by pre nich všetky sankcie zo zmluvy vyplývajúce.

V prípade zániku zmluvného vzťahu v dôsledku neplatnosti zmluvy o výkone správy, neexistujú pre
nich žiadne sankcie zo zániku ich vzájomného zmluvného vzťahu a neexistuje povinnosť uzatvoriť
so žalovaným takúto pre nich nevýhodnú zmluvu. V dôsledku nesúhlasu so zmluvnými podmienkami,
nemajú záujem na určení neplatnosti výpovede, ktorú im dal žalovaný z tejto zmluvy, nakoľko prípadným
určením neplatnosti výpovede by zostal ich zmluvný vzťah zachovaný, na ktorom vzťahu za platnosti

týchto pre nich neprijateľných zmluvných podmienok nemajú záujem. Sami majú záujem uzatvoriť so
žalovaným korektnú a vyváženú zmluvu o výkone správy, nakoľko táto povinnosť im vyplýva z nájomnej
zmluvy. Túto môžu uzatvoriť až potom, ak súd odstráni ich neistotu v právnom vzťahu a vyriekne, či
táto zmluva je alebo nie je platná. Vzhľadom na ich postavenie v tomto právnom vzťahu, ktorý potrebujú
vzhľadom na existenciu ich rekreačnej chatky v uvedenom areáli, vyriešiť právny vzťah so správcom

do budúcnosti, určovacia žaloba vytvorí pevný právny základ medzi účastníkmi a odstráni medzi nimi
všetky rozpory, ktoré do času rozhodnutia, či je zmluva platná alebo neplatná medzi nimi existujú
alebo existovať budú. Ich naliehavý právny záujem je daný článkom 6 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS,
teda je daný právom Európskej únie, transpozíciou citovanej smernice, pričom jeho prítomnosť sa ex
lege prezumuje a spotrebiteľ jeho danosť nie je povinný preukázať. Absolútna neplatnosť nastáva ex

lege a v prípade sporu má spotrebiteľ vždy naliehavý právny záujem na určení neplatnosti neprijateľnej
zmluvnej podmienky, ktorú súd môže v zmysle ods. 5 ust. § 53 Občianskeho zákonníka určiť za
neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Čo sa týka neprijateľných zmluvných podmienok v napadnutej
zmluve, ktoré napádajú, tieto zmluvné dojednania a chýbajúce zmluvné dojednania o nemožnosti
výpovede z ich strany, neexistencie sankcií pre žalovaného pre prípad neplnenia jeho povinností, resp.

prekročenia právomoci, bez úpravy mechanizmu kolektívneho rozhodovania vlastníkov rekreačných
chatiek, o službách, ktoré im majú byť poskytnuté vrátane slobodného výberu dodávateľa služieb,
vo vzájomnom kontexte predstavujú na ich škodu ako spotrebiteľov značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán. Zmluva ako celok t.j. jednotlivé zmluvné dojednania vo svojom
súhrne a zároveň chýbajúce zmluvné dojednania vytvárajú výrazne nerovnocenný právny vzťah medzi

stranami sporu. Bez neplatnosti napadnutých častí zmluvy a chýbajúcich zmluvných dojednaní zmluva
stráca účel a svoj cieľ, ktorý má byť zmluvnou úpravou dosiahnutý. Preto je zmluva ako celok pre
súhrnne platných jej ustanovení a chýbajúcich ustanovení v komplexe, ktorých by mohla tvoriť vyváženú
zmluvu v právach a povinnostiach pre obe zmluvné strany, ako aj pre rozpor s dobrými mravmi a v
dôsledku jej uzavretia pod nátlakom neplatná. Slovenský zákonodarca okrem použitia § 41 Občianskeho

zákonníka umožňuje zneplatniť zmluvu ako celok s poukazom na § 53d Občianskeho zákonníka, ktorá
skutočnosť je tiež v konaní naplnená. Napadnutú zmluvu o výkone správy, ako aj nájomnú zmluvu
uzatvorili pod nátlakom. Žalovaný neposkytuje žalobcom služby v rozsahu v akom sú uvedené v článku 3
napadnutej zmluvy. Mesačný preddavok za služby s užívaním pozemku určený žalovaným jednostranne
vo forme mesačných preddavkov nekorešponduje s rozsahom služieb, ktoré poskytnúť mal podľa

zmluvy. Žalovaný je oprávnený meniť výšku mesačných preddavkov na základe zmeny objemu a tarify
poskytovaných služieb. Uvedená jednostranná možnosť zvýšiť tieto preddavky je nekontrolovateľná
z ich strany a nepredvídateľná. Správcom jednostranne určená výška zmluvnej pokuty predstavuje v
ročnomvyjadrení182,5%-nýúrok,pričomzmluvazosankcionovanímsprávcuakoposkytovateľaslužieb
nepočíta vôbec. Sami nemajú možnosť rozhodovať o správe, o výbere správcu, či rozsahu správy a

nemajú žiadnu možnosť prejavu nesúhlasu s neplnením zmluvy zo strany žalovaného. Žalovaný je
absolútne nekontrolovateľný z ich strany, zmluvu z ich strany nie je možné vypovedať. To znamená,
že v zmysle napadnutej zmluvy sú povinní žalovanému platiť ním určené platby za služby, ktorých
rozsah si môže žalovaný sám určiť. I samotná komisia pri MS SR preskúmaním spotrebiteľských zmlúv- zmluvy o nájme i zmluvy o výkone správy zistila, že viaceré zmluvné podmienky v obidvoch zmluvách
sú spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. S poukazom na § 37 ods. 1, § 39, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. a), f), h), i), j), k), ods. 5,

§ 53b, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka považujú vzhľadom na uvedené skutočnosti napadnuté
zmluvy o výkone správy, ktoré uzavreli so žalovaným ako celok za neplatné. Uzatvorenie zmluvy bez
možnostiovplyvneniajejobsahu,podnátlakomjeinekalouobchodnoupraktikou.Vzhľadomnauvedené
skutočnosti zotrvávajú na svojich odvolacích dôvodoch, žalobcu považujú za dôvodnú a navrhujú, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a ich návrhu vyhovel, v ktorom rozsudku vyriekne, že zmluva

v dôsledku neprijateľných podmienok uvedených v žalobe a chýbajúcich ustanovení o sankciách pre
žalovaného pre prípad neplnenia jeho povinností, nemožnosti upravovať rozsah zmluvy bez súhlasu
žalobcov, chýbajúcej úprave mechanizmu kolektívneho rozhodovania vlastníkov rekreačných chatiek o
službách, ktoré im majú byť poskytované vrátane slobodného výberu dodávateľa služieb je neplatná
alebo aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Zároveň navrhujú, aby odvolací súd im priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

11. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia

legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

204 ods. 1 OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365
CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP, ktoré

má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď

miestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaverejnejtabulianawebovejstránkesúdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k právnemu záveru, že odvolaniu vo
veci samej nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku
o veci samej vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle §
387 ods. 1 a 2 CSP.

13.Predmetomprieskumuodvolaciehosúduspoukazomnarozsahodvolaniapodanéhožalobcamibolo
posúdiť celý zamietajúci rozsudok a to v intenciách odvolacích dôvodov žalobcov, ktorými je viazaný.

14. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené

skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v podstatnom stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho
dôvodov a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného
rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov

súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia dopĺňa nasledovné:15. Tak ako do 30.6.2016 v zmysle § 80 písm. c) OSP, obdobne i v zmysle § 137 písm. c) CSP, návrhom
na začatie konania resp. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie
je za podmienky, že je na tom naliehavý právny záujem. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej

prípustnosti určovacej žaloby musí byť pritom naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho
záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany
práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné súdne konanie. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez

tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu
pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale vedie len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však
určovaciažalobavytvárapevnýprávnyzákladpreprávnyvzťahstránsporu,jeprípustnáajnapriektomu,
že je možná prípadne i iná žaloba. Naliehavý právny záujem pritom musí byť daný v čase rozhodovania
súdu. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodnutia súdu je naliehavý právny záujem na určení
práva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, teda žalobcu. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj

naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej
veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právo je alebo nie je, na druhej strane
vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši a odstraňuje
neistotu vzťahu strán alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie (obdobne rozsudok NS SR sp.
zn. 5Cdo 31/2011).

16. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 1998, sp. zn. 5 Cdo 60/98,
publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000, určovacou žalobou sa žalobca domáha
vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia
žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať

vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez
tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo
neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti.
Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a
význam. Z uvedeného možno teda uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu

aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto
neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných
skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho
porušenia právnych povinností iným subjektom.

17. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez
skúmania vecnej stránky žalobného návrhu), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento
záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Platí to aj pre súd prvej inštancie, aj pre
súd odvolací. Pre skúmanie súdu teda netreba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní

žalovanývôbecurobil,napríkladvpodanomodvolaníprotirozsudkusúduprvejinštancie.Nepreukázaná
existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacej
žaloby. Je teda nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu.

18. Strany sporu uzatvorili dňa 11.2.2009 Zmluvu o výkone správy č. 593165 za účelom komplexného
zabezpečenia správy rekreačného územia, ktoré je označené ako rekreačná zóna Vojkanské jazero, v
ktorom území majú žalobcovia, spolu s ostatnými nájomcami prenajatý pozemok, na ktorom pozemku
si postavili rekreačnú chatku, ktorú zmluvu žiadajú určiť za neplatnú. Pritom nespornou právnou
skutočnosťoumedzistranamizostávavypovedaniepredmetnejzmluvyzostranyžalovanéhovýpoveďou

zo dňa 23.10.2009 adresovanou žalobcom.

19. Výpoveď zmluvy predstavuje prejav vôle niektorej z jej strán ukončiť zmluvný vzťah, ktorý sa ruší
uplynutím dohodnutej alebo zákonom stanovenej výpovednej lehoty. Zmluva sa výpoveďou zrušuje
(zaniká) od okamihu uplynutia výpovednej lehoty.

20.Pripodanížalobypodľaustanovenia§80písm.c)OSP,teraz§137písm.c)CSP,pritomlogickyplatí,
že musí ísť u žalobcu o právny vzťah (právo) existujúci (aspoň v dobe vydania rozhodnutia) alebo o takú
jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v existujúcom právnom vzťahumohol byť žalobca ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej
ujme.

21. Pritom v čase podania žalobného návrhu na súd (dňa 2.11.2013) sporná zmluva už dávno
neexistovala, pretože zanikla žalobcami nepopretou výpoveďou zo dňa 23.10.2009, z čoho potom
vyplýva, že u žalobcov nemôže ísť o aktuálny stav právnej neistoty, žaloba už nemôže spĺňať svoj
preventívny charakter.

22.Navyšestranysporuvedúnasúdeprvejinštancieiďalšiekonanie,predmetomktoréhojepohľadávka
žalovaného voči žalobcom titulom spornej zmluvy o výkone správy, v ktorom si žalovaný uplatňuje voči
žalobcom nárok na plnenie, ktorý mu mal vzniknúť voči žalobcom ešte do zániku žalovanej zmluvy,
právevktoromkonanísúdbudeprejudiciálneriešiťotázkuspojenúsprípadnouplatnosťou/neplatnosťou
zmluvy a to v súvislosti s uplatneným právom na plnenie.

23.Pokiaľajžalobcovianamietali,ženeplatnúzmluvupredsaniejemožnéplatnevypovedať,tuodvolací
súd zdôrazňuje už uvedené, že posudzovanie naliehavého právneho záujmu resp. jeho existencia
či neexistencia je základným procesným predpokladom prípadnej úspešnosti či neúspešnosti každej
určovacej žaloby. Ak súd zistí nedostatok naliehavého právneho záujmu z dôvodu už neexistencie
žalovaného vzťahu (a to už v čase podania žaloby), ktorý mal zaniknúť jednostranne výpoveďou (i keď

ex nunc), tak zamieta určovaciu žalobu práve a jedine pre tento nedostatok a je vylúčené, aby sa pritom
zaoberal meritom veci, čím potom je vylúčené tiež posudzovanie namietanej neexistencie výpovede,
z dôvodu, že sa má viazať k absolútne neplatnému právnemu úkonu, ku ktorému záveru prípadnej
neexistencie tejto výpovede je možné dospieť jedine cez nutné zaoberanie sa vecou samou, t. j ne/
platnosťou spornej zmluvy.

24. Vychádzajúc z uvádzaného sú už potom ďalšie odvolacie argumenty žalobcov nerozhodné, pretože
nemôžu zmeniť spôsob rozhodnutia o uplatnenom nároku, bez potreby sa nimi z dôvodu hospodárnosti
konania osobitne vysporiadavať.

25. I napriek tomu ale odvolací súd považoval za vhodné žalobcom vysvetliť, že nakoľko sa v nájomnej
zmluve zaviazali „pristúpiť“ k zmluve o výkone správy daného územia, v ktorom sa nachádza nimi
užívaná parcela ako jedna z viacerých užívaných parciel ostatnými nájomcami tohto územia (areálu),
pouzatvárané zmluvy o výkone správy tohto územia sú tak logicky pre všetkých nájomcov totožné a
žalobcov by aj v prípade vyslovenia neplatnosti ich individuálnej spornej zmluvy naďalej zaväzovala

povinnosť pristúpiť k prvotnej zmluve o výkone správy daného územia, ich stav právnej neistoty by teda
nezanikol, trval by naďalej.

26. Žalobcovia pritom neodmietajú správu územia ale podľa zmluvy, ktorá nebude obsahovať pre nich
neprijateľné zmluvné podmienky, čím potom je namieste posilniť ich právne postavenie, ako aj ostatných

nájomcov cez vylúčenie konkrétnych neprimeraných podmienok v spornej zmluve, ako i v nájomnej
zmluve s ňou prepojenej, v rámci obrany svojich spotrebiteľských práv. Práve vyhovenie takejto žalobe
by malo praktický dopad na individuálne práva spotrebiteľa a odstránilo by to stav neistoty v jeho
právnom postavení a to na základe zákonného zmocnenia podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa, ktoré v poznámke odkazuje práve na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka

upravujúce spotrebiteľské zmluvy.

27. Opierajúc sa o vyššie uvedené teoretické východiská odvolací súd sa zhodol s prvoinštančným, že
v danom prípade ako v čase podania žalobného návrhu, tak aj v čase rozhodovania prvoinštančného
súdu (ako i odvolacieho) žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na žalovanom určení. Žalobcovia

v konaní nepreukázali skutkové okolnosti vedúce k sporu medzi stranami o potrebe určiť žalovanú
zmluvu za neplatnú, podaná žaloba teda nie je procesne vhodným nástrojom na odstránenie žalobcami
prezentovaného stavu ich právnej neistoty. Súd prvej inštancie preto v preskúmavanom rozsudku
správne uzavrel, že žalobcovia aktuálne nemajú naliehavý právny záujem na nimi požadovanom určení,
čomusímaťzanásledokzamietnutieurčovacejžaloby.Pretobolodôvodným,abyodvolacísúdrozsudok

súdu prvej ako vo výroku vecne správny, s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, včítane szávislého
výroku o trovách konania osobitnými odvolacími dôvodmi nenapadnutého.28. I v odvolacom konaní bol žalovaný plne úspešný a preto jemu vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o
ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací

súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Odvolací súd preto o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol tak, že plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100% voči neúspešným žalobcom. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262
ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).