Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510226478
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1510226478.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľky: 1/ U. Z., C.. U., W.. XX. XX. XXXX, F. F., A.
XXXX/X, 2/ K.. U. Z., W.. X. X. XXXX, F. Y. L., C., Č. C., obaja zastúpení advokátom R.. R. Č., L. L.H.
U. F., H. C. X, proti odporcovi: 1/ K.. R. V., W.. XX. XX. XXXX, F. W. A., Ž. XXXX/XX, zast. advokátom
R.. Y. Ď., L. L. W., F. W. X, 2/ R.. H. U., L. V. T. Ú. K.. U. Z. - STAREK KORASAN, so sídlom Banská
Bystrica, Kapitulská 4, zast. advokátom R.. S. U., L. L. F. F., Q.Á. XX, v konaní o určenie neplatnosti

kúpnej zmluvy a o žiadosti navrhovateľa v 2/ rade o oslobodenie od súdnych poplatkov, na odvolanie
navrhovateľa v 2/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 1. 10. 2015, č.
k. 39C/343/2010-335, a na odvolanie navrhovateľa v 2/ rade proti opravnému uzneseniu súdu prvého
stupňa zo dňa 1. 12. 2015, č. k. 39C/343/2010-407, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 1. 10. 2015, č.
k. 39C/343/2010-400, p o t v r d z u j e.

Krajský súd v Bratislave opravné uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 1. 12.
2015, č. k. 39C/343/2010-407, p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Prvým napadnutým uznesením zo dňa 1. 10. 2015, č. k. 39C/343/2010-400 súd prvého stupňa
navrhovateľovi v 2/ rade oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Navrhovateľ v 2/ rade žiadosť

o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podal dňa 4. 8. 2015. Súd prvého stupňa z tlačiva pre
dokladovaniepomerovúčastníkakonania,ktorýnavrhuje,abymubolopriznanéoslobodenieodsúdnych
poplatkov mal za preukázané, že navrhovateľ v 2/ rade je samostatne zárobkovo činnou osobou,
vyučený v odbore stavebný inžinier, nemá žiaden príjem, žiadne peniaze v banke, nemá žiadne dlhy ani
zameškané výživné, a nepoberá žiadne štátom poskytované dávky, nie je v evidencii nezamestnaných
občanov. Je vlastníkom pozemkov v kat. úz. Y., I. F. F., z ktorých nepoberá žiadnu rentu a nemá finančný

ani iný majetkový prospech. Býva v byte, ktorého spoluvlastníkom v podiele 1 -ici je jeho manželka,
pričom nemá žiadne výdavky súvisiace s bývaním. K svojim výdavkom uviedol výdavky na lieky vo
výške 50,- eur mesačne. Navrhovateľ v 2/ rade je ženatý, jeho manželka poberá starobný dôchodok vo
výške 200,30 eur. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 138 ods. 1 O. s. p., ako i na ust. § 154 O.
s. p. v zmysle ktorého je pre rozhodnutie rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Súd prvého
stupňa konštatoval, že vzhľadom na charakter tohto konania, súd nie je povinný šetriť majetkové pomery

účastníka, ale účastník je povinný tvrdiť a tieto majetkové pomery i preukázať. Súd pri rozhodovaní v
súvislosti s oslobodením od súdneho poplatku je povinný skúmať pomery účastníka v tom smere, či
tieto mu umožňujú platiť náklady súdneho konania bez ohrozenia vlastnej výživy alebo prípadne výživy
iných osôb, ktoré je podľa zákona povinný vyživovať, a či je tak možné od neho splatenie poplatkovej
povinnosti spravodlivo požadovať. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že prvá podmienka na priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov, a to pomery účastníka nie je u navrhovateľa v 2/ rade splnená, keď

navrhovateľ v 2/ rade nepreukázal dôvodnosť žiadosti oslobodenia od súdneho poplatku za dovolanie
vo výške 199,- eur. Súd prvého stupňa uviedol, že podľa výpisu zo živnostenského registra podnikáod roku 1992 pod obchodným menom K.. U. Z. - STAREK KORASAN; pričom v predmete podnikania
má uvedených viacero činností. Konštatoval, že dĺžka podnikania spoločnosti je dostatočne dlhá na
to, aby mohla pre navrhovateľa v 2/ rade vytvoriť primerané finančné zdroje na krytie nákladov jeho

podnikateľskej činnosti. Ak navrhovateľ v 2/ rade tvrdí, že má v súčasnosti nepriaznivé majetkové
pomery, o ktorých sa vo svojej žiadosti zmeňuje, súd prvého stupňa konštatoval, že tieto majú pôvod v
jeho podnikateľskej činnosti, s ktorou je však spojené riziko, že jeho konanie nemusí viesť iba k zisku, ale
môže viesť aj k strate. Účastníci konania, ktorých jediný zdroj príjmu pochádza z podnikateľskej činnosti,
musia aj prostriedky na pokrytie výdavkov spojených so súdnym konaním vytvárať z vlastných zdrojov a

nemôžu ich z dôvodu momentálnej nepriaznivej finančnej situácie v podnikaní presúvať na ťarchu štátu.
Naviac navrhovateľ v 2/ rade bližšie nešpecifikoval a nezdokladoval žiadne svoje príjmy či výdavky, ako
sú náklady spojené s bývaním, stravovaním, ošatením, zdravotnou starostlivosťou a neuviedol akým
spôsobom tieto výdavky uhrádza. Z dokladov ktoré predložil navrhovateľ v 2/ rade súd prvého stupňa
nemal za preukázané, že na strane navrhovateľa v 2/ rade sú také pomery, ktoré by odôvodňovali
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Zároveň súd prvého stupňa uviedol, že sa ďalej nezaoberal

otázkou či na strane navrhovateľa v 2/ rade je splnená i druhá podmienka na oslobodenie od súdnych
poplatkov, t. j., že u navrhovateľa v 2/ rade nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie
alebo bránenie jeho práva z dôvodu, že podmienky na priznanie od oslobodenia od súdnych poplatkov
musia byť splnené kumulatívne.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ v 2/ rade a žiadal, aby
súd rozhodol vo veci nepriznania oslobodenia od súdnych poplatkov spravodlivo, v súlade s dobrými
mravmi, a aby navrhovateľa v 2/ rade oslobodil od súdnych poplatkov, tak ako to žiadal. Žiadal, aby o
oslobodení od súdnych poplatkov rozhodol sudca, nie súdny úradník, ktorý zrejme celú vec nepochopil
a nevzal v úvahu skutočnú finančnú a ekonomickú situáciu, ktorú navrhovateľ v 2/ rade preukázal

listinnými dôkazmi. Súdny úradník rozhodol na základe fabulácií a hypotéz a domnienok, ktoré povýšil
nad preukázané skutočnosti.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie navrhovateľa v 2/
rade v súlade s ust. § 212 ods. 1 O. s. p., v spojení s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru,

že odvolaniu navrhovateľa v 2/ rade nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov.

Podľa § 138 ods. 1 veta prvá O. s. p. na návrh môže súd priznať účastníkovi buď celkom alebo sčasti
oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú, a ak nejde o svojvoľné alebo
zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo práva.

Podľa § 138 ods. 2 O. s. p. v návrhu musia byť pomery účastníka dokladované:
a/ vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní Ministerstvo spravodlivosti na svojom
webovom sídle alebo
b/ rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov.

Na to, aby súd mohol účastníkovi priznať oslobodenie od povinnosti platiť súdny poplatok je potrebné,
aby boli súčasne splnené tri podmienky. Prvou podmienkou je, aby účastník o oslobodenie požiadal.
Druhou podmienkou je, že pomery účastníka odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov, keď
rozhodujúcimi budú najmä osobné, rodinné a majetkové pomery, ktoré musí žiadajúci účastník

vieryhodným spôsobom preukázať. Významná je tiež i povaha uplatňovaného nároku a výška súdneho
poplatku v súdenej veci. Rozhodnutie súdu o žiadosti o oslobodenie musí zodpovedať tomu, aby sa
účastníkovi len pre jeho majetkové alebo sociálne pomery neznemožnilo uplatňovať alebo brániť jeho
právo. Platné právo však nestanovuje objektívne kritériá pre posúdenie účastníka. Treťou a poslednou
podmienkou je, že u účastníka, ktorý žiada o oslobodenie, nejde o svojvoľné alebo bezúspešné

uplatňovanie alebo bránenie práva. O svojvoľu pôjde spravidla vtedy, ak by išlo o šikanu, teda o zneužitie
práva, ktoré by inak účastníkovi nepatrilo. O zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva
ide napríklad vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že sa jeho návrhu nemôže
vyhovieť.

Oslobodenie od povinnosti platiť súdny poplatok však neoslobodzuje účastníka v prípade neúspechu v
prípade vo veci samej, nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi.Rozhodnutie o priznaní oslobodenia od povinnosti platiť súdny poplatok nie je pre súd záväzné v dvoch
prípadoch, a to:
a/ ak pomery účastníka oslobodenie neodôvodňujú - ak sa ukáže, že po priznaní oslobodenia

nastala u účastníka taká zmena pomerov, v ktorej v dôsledku prestalo byť oslobodenie
dôvodné (napr. poplatník získal zamestnanie prípadne zdedil majetok a pod.),
b/ ak pomery účastníka oslobodenie neodôvodňovali - keď súd dodatočne zistil, že pomery
účastníka boli už v čase priznania oslobodenia iné, než z akých vychádzal súd pri priznaní
oslobodenia (napr. účastník súdu úmyselne zamlčal rozhodujúcu skutočnosť). Ak je

splnená čo i len jedna z týchto podmienok, súd kedykoľvek priznané oslobodenie odníme.

Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu veci, ktorý zistil súd prvého stupňa. Navrhovateľ v 2/
rade v odvolaní neuviedol žiadne iné právne ani skutkové skutočnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu
napadnutého uznesenia. K námietke navrhovateľa v 2/ rade, aby o oslobodení od súdnych poplatkov
rozhodoval sudca a nie súdny úradník, k tejto odvolacej námietke odvolací súd poukazuje na novelu

občianskeho súdneho poriadku, vykonanú zák. č. 428/2004 Z. z., účinnú od 1. 10. 2004, v zmysle
ktorej súdny úradník môže v rozsahu ustanovenom zák. č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch
vydávať rozhodnutie a vykonávať iné úlohy súdu. Citovaný zákon ustanovuje, kedy môže súdny úradník
konať samostatne a kedy na základe poverenia vydaného sudcom. Odvolací súd z obsahu spisu
mal za preukázané, že napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom s tým, že v

poučení súd prvého stupňa správne konštatoval, že proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie
v lehote 15 dní od od dňa jeho doručenia na podpísanom súde. V ust. § 374 ods. 4 O. s. p. vyplýva
dokonca i možnosť napadnúť odvolaním také rozhodnutie vydané vyšším súdnym úradníkom, proti
ktorému nebolo odvolanie prípustné, keď v zmysle ust. § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho
úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu,

ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého
rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží
vec na rozhodnutie odvolacie súdu. Odvolací súd z obsahu spisu mal za preukázané (na č. l. 406), že
zákonný sudca v úradnom zázname zo dňa 3. 11. 2005 konštatoval, že odvolaniu navrhovateľa v
2/ rade nemieni vyhovieť. Vec následne bola zákonným sudcom predložená na rozhodnutie o odvolaní

odvolaciemu súdu.

Navrhovateľ v 2/ rade v odvolaní neuviedol žiadne iné ďalšie dôvody, pre ktoré by malo dôjsť k zmene
napadnutého uznesenia. Opätovne poukázal na finančnú a ekonomickú situáciu navrhovateľa v 2/ rade
a na predložené listinné dôkazy založené v spise.

Vzhľadom na tieto skutočnosti preto odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa,
pričom sa oboznámil s obsahom spisu, ako aj s predloženými dokladmi zo strany navrhovateľa v 2/
rade a mal za to, že správny je záver súdu o nesplnení prvej podmienky na priznanie oslobodenia od
súdnych poplatkov. Predmetom žiadosti navrhovateľa v 2/ rade je oslobodenie od súdneho poplatku za

dovolanie, kde celková výška súdneho poplatku predstavuje 199,- eur. Povinnosťou navrhovateľa v 2/
rade bolo hodnoverným spôsobom preukázať súdu celkové osobné, rodinné, majetkové, sociálne, ale
aj zdravotné pomery. Správne súd prvého stupňa poukázal na tú skutočnosť, že nie je úlohou súdu,
aby si podklady zadovažoval sám, nakoľko súd je orgánom prieskumným a nie vyhľadávacím. Je vecou
účastníka, ktorý žiada oslobodenie od súdnych poplatkov, aby predložil také listinné dôkazy, ktorými

preukáže jeho nepriaznivú finančnú situáciu, prípadne preukáže, že úhradou súdneho poplatku by došlo
k ohrozeniu jeho výživy, či už vlastnej alebo osôb, ktoré je podľa zákona povinný vyživovať, prípadne či
by úhradou takéhoto súdneho poplatku mu bol privodený stav hmotnej núdze.

Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ v 2/ rade predložil tlačivo pre dokladovanie pomerov

účastníka konania, z ktorého mal za preukázané, že navrhovateľ v 2/ rade je samostatne zárobkovo
činnou osobou, je vlastníkom pozemkov v kat. úz. Y. z ktorých nepoberá žiadnu rentu a nemá finančný
a iný majetkový prospech. Nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Uvádza, že býva v byte ktorého
spoluvlastníkom v podiele 1-ice je jeho manželka a nemá žiadne výdavky spojené s bývaním. Zároveň
z predmetného tlačiva mal súd za preukázané, že navrhovateľ v 2/ rade, vyučený ako stavebný inžinier,

nemá žiadny príjem ako samostatne zárobkovo činná osoba, nemá žiadne úspory, žiadne dlhy ani
nepoberá štátom poskytované dávky a nie je v evidencii nezamestnaných občanov. Podniká od roku
1992podobchodnýmmenomK..U.Z.-STAREKKORASAN,keďvpredmetepodnikaniamáuvedených
viacero činností.Správny bol záver súdu prvého stupňa, keď konštatoval, že u účastníkov konania, u ktorých je jediný
zdroj príjmu podnikateľská činnosť, títo si musia i prostriedky na pokrytie výdavkov spojených so

súdnym konaním vytvárať z vlastných zdrojov a nemôžu ich z dôvodu momentálnej nepriaznivej
finančnej situácie v podnikaní presúvať na ťarchu štátu. U právnických a fyzických osôb, ako je
tomu v danom prípade, u navrhovateľa v 2/ rade, ktorý je podnikateľom súd berie zreteľ i na
povahu ich podnikateľskej činnosti, stav a štruktúru majetku, platobnú schopnosť a pod. Nepriaznivá
hospodárska situácia podnikateľa ako dôsledok podnikania nemôže byť paušálnym dôvodom pre

priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Navyše navrhovateľ v 2/ rade okrem vyplneného tlačiva
pre dokladovanie pomerov účastníka konania nepredložil súdu žiadne ďalšie výdavky, náklady spojené
s bývaním, stravovaním, ošatením. V čestnom vyhlásení zo dňa 30. 7. 2015 (č. l. 393) navrhovateľ
konštatoval, že v posudzovanom období žil z príjmov jeho manželky U. Z.. Odvolací súd z obsahu spisu
mal za preukázané, že navrhovateľka v 1/ rade poberala od januára 2010 invalidný dôchodok vo výške
110,- eur. Rozhodnutím sociálnej poisťovne zo dňa 4. 12. 2014 bol navrhovateľke zvýšený invalidný

dôchodok na sumu 115,90 eur mesačne. Je podielovou spoluvlastníčkou bytu na A. G. Č.. X, ktorý obýva
spolu s dcérami, pričom mesačné výdavky súvisiace s bývaním uviedla vo výške 45,80 eur a mesačné
výdavky na lieky vo výške 50,- eur. Navrhovateľ v 2/ rade v predloženom vyplnenom potvrdení zároveň
v časti bytové pomery účastníka konania uviedol, že je bez trvalého pobytu na území SR s pobytom
mimo územia SR v C. U. Č. C.. Bližšie však ani v žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku, ale

ani následne v odvolacom konaní nešpecifikoval svoje príjmy či výdavky a ďalšie náklady v súvislosti s
bývaním,stravovanímaošatením.Vzhľadomnavyššieuvedenéavzhľadomnavýškusúdnehopoplatku
za dovolanie (199,- eur), odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým navrhovateľovi v 2/ rade
nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1 O. s. p.

Napadnutým uznesením zo dňa 1. 12. 2015, č. k. 39C/343/2010-407, súd prvého stupňa vydal opravné
uznesenie, ktorým opravil časť uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 1. 10. 2015, pod č. k.
39C/343/2010-400 a to tak, že upravil označenie spisovej značky na 39C/343/2010-400. Zároveň
uviedol, že v ostatných častiach ostáva uznesenie súdu prvého stupňa pod č. k. 39C/343/2010-400 zo
dňa 1. 10. 2015 nezmenené.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 164 a ust. § 167 ods. 2 O. s. p. a uviedol, že písomné vyhotovenie
uznesenia zo dňa 1. 10. 2015 obsahovalo zrejmú nesprávnosť spisovej značky, a preto súd prvého
stupňa vykonal opravu opravným uznesením tak ako je uvedené vo výroku opravného uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ v 2/ rade. Žiadal o
okamžitú nápravu a vyvodenie príslušných konzekvencií voči osobe príslušného úradníka, ktorý vydal
napadnuté uznesenie. Žiadal zároveň o prešetrenie a písomnú odpoveď v zákonnej lehote. Navrhovateľ
v2/radevodvolaní uviedol,žezostranysúduprvéhostupňasajednáoobštrukciu,keďvočipôvodnému
uzneseniuzodňa 1.10.2015,podč.k.39C/343/2010-335podal vzákonnejlehoteodvolanie.Napriek

tomu sa v opravnom uznesení udáva, že pôvodné uznesenie zo dňa 1. 10. 2015 zostáva v ostatnej časti
nezmenené, čo považoval za kamufláš a žonglovanie s číslami. Uviedol, že súdny úradník neuvádza
pravdivé údaje o pôvodnom čísle konania uznesenia zo dňa 1. 10. 2015 pod č. k. 39C/343/2010-335
voči ktorému ako navrhovateľ v 2/ rade podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie navrhovateľa v 2/
rade v súlade s ust. § 212 ods. 1 O. s. p., v spojení s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru,
že odvolaniu navrhovateľa v 2/ rade nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov.

Podľa § 164 O. s. p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé

nesprávnosti. O návrhu na opravu súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. O oprave vydá opravné
uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže doručiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné
uznesenie nenadobudne právoplatnosť.

Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že súd prvého stupňa vo veci vydal uznesenie zo

dňa 1. 10. 2015, pod č. k. 39C/343/2010-335, ktorým navrhovateľovi v 2/ rade oslobodenie od súdnych
poplatkov nepriznal.Z úradného záznamu nachádzajúceho sa na č. l. 411 Y.. Y. V. vyplýva, že na základe úpravy z č. l. 406,
zo dňa 3. 11. 2015 bol daný pokyn na opravenie očíslovania listov, nakoľko bolo zistené, že číslovanie
je nesprávne od výzvy zo dňa 17. 7. 2015 z č. l. 376, ktorá bola chybne označená č. l. 311, a to

z dôvodu, že spis sa skladá z dvoch zväzkov a posledný list v prvom zväzku je označený č. l. 310a. Po
predložení výzvy kancelárii s úpravou na jej expedovanie, kancelária omylom pokračovala v číslovaní
podľa prvého zväzku a následne došlo k chybe pri číslovaní listov.

Ustanovenie § 164 O. s. p. na základe ktorého je možné kedykoľvek aj bez návrhu opraviť v rozsudku

chyby v písaní a počítaní (§ 167 ods. 2 O. s. p.) uvádza, že ak nie je ustanovené ďalej inak, použijú
sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku; odvolací súd uvádza, že opravným uznesením je
možné opraviť chyby v písaní a počítaní, či iné nesprávnosti v ktorejkoľvek časti súdneho rozhodnutia,
pričom opravné uznesenie súd vydá kedykoľvek aj bez návrhu.

Správne súd prvého stupňa postupoval, keď mal za preukázané, že v súvislosti s očíslovaním

jednotlivých listov spisu došlo k chybe pri ich očíslovaní a následne aj k nesprávnemu uvedeniu čísla
listu v súvislosti s vydaným uznesením zo dňa 1. 10. 2015.

Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené napadnuté opravné uznesenie ako vecne správne potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.