Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. september 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10Cpr/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714209594
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Uhrík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1714209594.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudcom JUDr. Pavlom Uhríkom v právnej veci žalobcu: A. Č., H.. XX.XX.XXXX,

C.: K. X, XXX XX S., zastúpený Občianskym združením: Práca a vzťahy, so sídlom Hlavná 50, 831
01 Bratislava, IČO: 37 847 163, v mene ktorého koná JUDr. Mária Ritomská, predsedníčka, proti
žalovanému: Stredná odborná škola, Myslenická 1, Pezinok, IČO: 000 351 822, o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.10.2014 domáhal určenia, že výpoveď podľa

§ 63 ods. 1, písm. b) zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“), podaná v
zmysle § 77 Zákonníka práce daná žalobcovi žalovaným s účinnosťou ku dňu 31.08.2014 je neplatná a
pracovný pomer žalobcu u žalovaného ďalej trvá. Žalobca sa taktiež domáhal zaplatenia náhrady mzdy
za 36 mesiacov počnúc odo dňa 17.10.2014 mesačne v sume 726,- eur netto.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil nasledovne. Dňa 22.05.2014 žalobca na pracovisku prevzal od
žalovaného výpoveď z pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce. Pracovný

pomer u žalovaného bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 01.04.1990. Výpovedným dôvodom
bola nadbytočnosť žalovaného s ohľadom na organizačné zmeny o ktorých žalovaný rozhodol dňa
14.05.2014 s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Žalobca takto podanú výpoveď zo strany žalovaného
nepovažuje za platnú vzhľadom na skutočnosť, že nadbytočnosť jeho pracovnej pozície pri podaní
výpovede neexistovala a teda výpovedný dôvod je klamlivý, zavádzajúci s úmyslom za každú cenu so
žalobcom ukončiť pracovný pomer. U žalovaného žalobca pracoval odo dňa uzatvorenia pracovného
pomeru dňom 01.04.1990 až do dňa účinnosti výpovede z dôvodu organizačných zmien. Počas tejto

doby bol žalobca zaradený ako vychovávateľ Domova mládeže SOU - D Pezinok, neskôr pri Školskom
internáte pri SOŠ Komenského, Pezinok kde žalobca odpracoval viac ako 24 rokov. Žalobca na
prácu vychovávateľa spĺňa všetky predpoklady, nakoľko má ukončený prvý stupeň vysokoškolského
vzdelania v odbore Pedagogika voľného času s titulom Bc. a 40 rokov odbornej praxe. Pracovnú pozíciu
„vychovávateľ“ okrem žalobcu u žalovaného zabezpečovali ďalší dvaja pracovníci. Ďalšia pracovníčka,
ktorá na tejto pozícii pracovala mala u žalovaného pracovný pomer na dobu určitú, ktorý jej následne
nebol predĺžený a tak na zabezpečenie chodu internátu ostal jeden pracovník, ktorý by potrebu služieb

vychovávateľa vzhľadom na charakter takýchto prác nebol schopný zabezpečiť ani pri najlepšej vôli.
Zamestnávateľ si bol toho vedomí a na pozíciu žalobcu prijal následne po ukončení pracovného pomeru
žalobcu na jeho pracovnú pozíciu ďalšieho pracovníka p. Z., ktorá na tejto pozícii pracovala len 4 dni a
následne na túto pozíciu prijal p. Z.. Teda na pracovnej pozícii vychovávateľ pracujú dvaja pracovníci.Rovnaký počet pracovníkov by ostal aj v prípade, že z dôsledku organizačných zmien by nebol so
žalobcomukončenýpracovnývzťahvzhľadomnaskutočnosť,žejednaztrochpôvodnýchpozíciíbolana
dobu určitú a tento pracovný pomer skončil uplynutím času dňa 31.07.2014. Ak by žalovaný organizačné

zmeny neuskutočnil k 01.09.2014 by zostal presne taký počet pracovníkov, ktorý bol potrebný na riadny
chod Domova mládeže. Z tohto dôvodu žalobca namieta aj nezákonnosť postupu žalovaného, keď
konal v rozpore zo zákonom v súvislosti s § 61 ods. 3 Zákonníka práce z dôvodu, že ak žalovaný dal
žalobcovivýpoveďztituluorganizačnýchzmiennesmiepočasdvochmesiacovodúčinnostitýchtozmien
vytvoriť zrušené pracovné miesto a prijať na toto pracovné miesto iného zamestnanca. V tomto prípade

ihneď na druhý deň žalovaný na zrušené miesto prijal iného zamestnanca, čím porušil zákonník práce.
Žalovaný žalobcovi zároveň neponúkol žiadne iné vhodné pracovné miesto, preto je pre žalovaného
zarážajúce tvrdenie, že žiadnym iným pre žalobcu vhodným pracovným miestom nedisponoval. Žalobca
dňa 17.10.2014 oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával a pridelil mu prácu v
zmysle pracovnej zmluvy. Na tento list žalovaný nereagoval.

3. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 19.12.2014, kde
uviedol, že žalobca bol u neho zamestnaný ako vychovávateľ školského internátu. Dňa 22.05.2014 mu
bola prostredníctvom riaditeľky školy doručená výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu organizačných
zmien na základe ktorých sa stal pre školu nadbytočný. V školskom internáte pôvodne pracovali traja
vychovávatelia s rozdelením služieb počnúc nedeľou od 17:00 do piatku do 09:00. V ŠI sú ubytovaní aj

žiaci iných stredných škôl z Pezinka a okolia. Pracovná náplň (reálna) službukonajúceho vychovávateľa
v nedeľu - žiaci pricestovali do ŠI v Pezinku o 17:00, odložili si veci, išli do mesta do rôznych reštaurácií,
vracali sa do internátu aj po 22:00, potom sledovali televíziu do neskorých nočných hodín. Požiadavka
vychovávateľov mať službu z nedele na pondelok kvôli dôslednej príprave na vyučovanie sa ukázala
ako neopodstatnená. Preto sa vedenie školy rozhodlo určiť ako príchodový deň do ŠI pondelok. Budova,

v ktorej sídli školský internát je zabezpečená stálou službou na vrátnici. Ubytovanie pre stredoškolákov
(ŠI) je iba na 1. Poschodí. Na 2. poschodí sú ubytovaní zamestnanci škôl z Pezinka a okolia, 3.
poschodie prenajíma škola ako kancelárske priestory. U službukonajúceho vrátnika si ubytovaní žiaci
odkladajú v pondelok ráno batožinu. Niektorí žiaci zo zoznamu ubytovaných prichádzajú do internátu len
každý druhý týždeň, keď sa zúčastňujú teoretického vyučovania v SOŠ na Komenského 27 v Pezinku.

Praktické vyučovanie totiž absolvujú v mieste bydliska alebo v jeho blízkosti. Dopoludnia sa po celý
školský rok 2013/2014 nachádzali na internáte 1-2 žiaci, najčastejšie jeden žiak. Vychovávateľ mal za
starostlivosť o neho rovnakú mzdu ako keby mal na starosti 28 člennú výchovnú skupinu. Náhodnou
kontrolou sa zistilo vedenie SOŠ, že v internáte bývali ako žiaci už zamestnaní mladí ľudia na základe
falošných potvrdení o návšteve školy, čo nezistil nikto z troch vychovávateľov, hoci v dopoludňajších

službách mali čas spojiť sa telefonicky so školami, ktoré žiaci údajne navštevovali. Vychovávateľ je
povinný komunikovať s rodičmi, triednym učiteľom, prípadne inými pedagógmi. Dopoludňajšie služby
mali spĺňať práve takúto funkciu. Na základe nízkeho počtu žiakov od 07:00 do 18:00 a na základe faktov
z predchádzajúcich bodov vedenie školy urobilo príslušné opatrenia. A to presunutie príchodu žiakov do
internátu z nedele večera na pondelok ráno SOŠ pristúpilo k zatvoreniu internátu medzi 08:00 a 14:00

hodinou, čím sa jedna služba z troch zrušila a tak namiesto troch vychovávateľov mohli v školskom
roku 2014/2015 slúžiť dvaja vychovávatelia. Žalobca pri preberaní výpovede z dôvodu organizačných
zmien prejavil záujem o miesto správcu areálu. V tom čase však bolo miesto správcu areálu obsadené,
o čom žalobcu informovala riaditeľka školy. Zároveň, žalobcu ubezpečil, že ak sa uvedené miesto uvoľní
bude ho o tejto skutočnosti informovať. Dňa 31.07.2014 končila pracovná zmluva uzatvorená na dobu

určitú vychovávateľke C.. Z. Z.. Menovaná na poslednú chvíľu vysvetlila, že končí magisterské štúdium
sociálnej práce a rada by sa zamestnala v zmysle získanej kvalifikácie, najlepšie na niektorom z úradov
práce, sociálnych vecí a rodiny, teda bude mať záujem o miesto v ŠI pri SOŠ v Pezinku len vtedy, keď
neuspeje. Žalobca sa ešte v máji vyjadril, že pôjde pracovať na dlhšiu dobu do Austrálie rovnako ako
v školskom roku 1990/1991, keď žiadal za týmto účelom od zamestnávateľa neplatené voľno. Tretia

vychovávateľka Z.. B.. A. si popri štúdiu psychológie intenzívne hľadala prácu v blízkosti svojho trvalého
bydliska. Vedenie školy bolo teda koncom školského roka 2013/2014 pripravené na možnosť prerušiť
prevádzku internátu v prípade nezáujmu zo strany žiakov o ubytovanie. Prevádzkovanie ŠI pre malú
skupinu žiakov je nerentabilné, tí, ktorí ubytovanie skutočne potrebujú sa môžu ubytovať v ŠI v Modre
pri SOŠ vinársko - ovocinárskej. Pred začiatkom školského roka 2014/2015 žiadali o ubytovanie traja

žiaci, Z.. A. si pracovné miesto v blízkosti svojho trvalého bydliska nenašla, tak iniciatívne obtelefonovala
rodičov žiakov s ponukou ubytovania v školskom internáte SOŠ. Vedenie školy na základe iniciatívy S..
A. rozhodlo v školskom roku 2014/2015 neprerušiť prevádzku ŠI vzhľadom na to, že S. A. dokázala
vytvoriť dvadsať člennú výchovnú skupinu a vedenie školy muselo prijať vychovávateľku/vychovávateľanamiesto pani Z., nakoľko žalobca už neprejavil záujem o prácu v ŠI pri SOŠ na Komenského 27 v
Pezinku. Vedenie školy sa domnievalo, že vycestuje do Austrálie. Žalobca sa ohlásil, až dňa 20.10.2014
listom,vktoromspochybnilplatnosťvýpovedeavyjadrilsa,žetrvánatom,abyhoSOŠ,Komenského27,

Pezinok ďalej zamestnávalo. Riaditeľka školy žalobcovi odpovedala listom č. 1436/14 dňa 12.11.2014,
kde mu vysvetlila, že ak sa zmení situácia v ŠI a bude potrebné prijať ďalšieho vychovávateľa, bude
oslovený kompetentným pracovníkom. Počet ubytovaných žiakov momentálne kolíše medzi 12 a 18, pri
opatreniach, ktoré vedenie ŠI urobilo nie je momentálne potrebný ďalší vychovávateľ.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu:
výpoveďou žalobcu z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1. Písm. b) zák. č. 311/2001 Z. z.
Zákonníka práce v znení neskorších predpisov zo dňa 22.05.2014, oznámením o ďalších podmienkach
vyplývajúcich z pracovno - právnych vzťahov, oznámením o trvaní na ďalšom zamestnávaní žalobcu zo
dňa 17.10.2014, podacím lístkom zo dňa 18.10.2014, Pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom
a právnym predchodcom žalovaného z 01.04.1990, pracovnou náplňou žalobcu zo dňa 02.04.2002,

oznámením o ďalších podmienkach vyplývajúcich z pracovno - právnych vzťahov zamestnancov vo
verejnej službe zo dňa 01.04.2002, mzdovým listom žalobcu za obdobie 04 - 06/2014, pracovnou
zmluvou C.. Z., Z.. A., S.. Z., Z.. Z., pracovnou náplňou C.. Z., Z.. A., S.. Z., Z.. Z.Š., dohodou o
zmene pracovnej zmluvy C.. Z., poverením pre C.. Z. na vedenie ŠI, menovacím dekrétom štatutárneho
zástupcu SOŠ a prislúchajúcou dohodou o zmene pracovnej zmluvy, rozhodnutím o organizačných

zmenách SOŠ zo dňa 14.05.2014, analýzou, prehľadom situácie v ŠI, List zriaďovateľa SOŠ, list
SOŠ oznámenie zriaďovateľovi o prijatých opatreniach, potvrdením o zániku odborovej organizácie,
prednesom strán sporu na pojednávaní a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Medzi žalobcom ako zamestnancom a právnym predchodcom žalovaného ako zamestnávateľom

došlo dňa 01.04.1990 k uzavretiu Pracovnej zmluvy ( ďalej len zmluva). V článku 1 si strany dohodli deň
01.04.1990 ako deň nástupu žalobcu ako zamestnanca do práce na dobu neurčitú bez skúšobnej doby
s pracovnou náplňou vychovávateľ DM.

6. V oznámení o ďalších podmienkach vyplývajúcich z pracovno - právnych vzťahov si strany sporu

dohodli v súlade so zákonom o verejnej službe výpovednú dobu z dôvodu organizačných zmien na tri
mesiace resp. ak zamestnanec dovŕšil vek 45 rokov a vykonával verejnú službu viac ako 15 rokov je
výpovedná doba pri organizačných zmenách 6 mesiacov. Súd má preukázané, že v čase výpovede z
organizačných zmien žalobca vykonával verejnú službu 12 rokov 1 mesiac a 22 dní, celkovú odbornú
prax u žalovaného vykonal žalobca v rozsahu 24 rokov 1 mesiac a 22 dní.

7.Zvýpovedežalobcuzpracovnéhopomerupodľa§63ods.1.Písm.b)zák.č.311/2001Z.z.Zákonníka
práce v znení neskorších predpisov zo dňa 22.05.2014, má súd preukázané, že žalobcovi bola daná
výpoveďzdôvodunadbytočnostivsúvislostisorganizačnýmizmenamivorganizáciiscieľomzabezpečiť
efektívnosť práce a oznámením zo strany žalovaného, že nedisponuje vhodnou prácou, ktorú by mohol

ponúknuť žalobcovi. Výpovedná doba bola 3 mesiace a pracovný pomer skončil dňom 31.08.2014.

8. Z oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnávaní žalobcu zo dňa 17.10.2014 s podacím lístkom zo dňa
18.10.2014, má súd preukázané, že žalobca v prekluzívnej dvojmesačnej lehote oznámil žalovanému,
že trvá na ďalšom zamestnávaní.

9. Zo mzdového listu žalobcu za obdobie 04 - 06/2014 má súd preukázané, že priemerná mzda žalobcu
za toto obdobie bola brutto 894,35 eur.

10. Z pracovnej zmluvy C.. Z., Z.. A.X., S.. Z., Z.. Z., pracovnou náplňou C.. Z., Z.. A., S.. Z., Z.. Z., má

súd preukázané, že tieto pracovali pre žalovaného na pozícii vychovávateľ ŠI.

11. Z menovacieho dekrétu štatutárneho zástupcu SOŠ a prislúchajúcou dohodou o zmene pracovnej
zmluvy, má súd preukázané, že štatutárnym orgánom SOŠ je Z.. G. A..

12. Z rozhodnutia o organizačných zmenách SOŠ zo dňa 14.05.2014, má súd preukázané, že s
účinnosťou ku dňu účinnosti výpovede žalobcu sa znižuje počet vychovávateľov v ŠI z troch na dvoch.13. Z potvrdenia o zániku odborovej organizácie má súd preukázaná, že odborová organizácia u
žalovanej zanikla v roku 2010 pre nezáujem zo strany zamestnancov.

14. Podľa § 1 ods. 5 zák. č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe, Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov
pri vykonávaní verejnej služby sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis 5)
neustanovuje inak,

15. Podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba

z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu
zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,

16. Podľa § 61 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods.
1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení

pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

17. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

18. Podľa § 79 ods.1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca

naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

19. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

20. Podľa článku 15 ods.1 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

21. Ak sa zamestnávateľ rozhodne zrealizovať organizačné zmeny a zmeniť tak systém práce,
systém úloh, technologické vybavenie, resp. inak zvýšiť efektívnosť svojej činnosti a v dôsledku toho
zamestnávateľ nepotrebuje výkon práce od zamestnanca, tento zamestnanec sa pre neho stane
nadbytočný. Nadbytočnosť musí byť v príčinnej súvislosti so zmenami v úlohách zamestnávateľa,

alebo musí súvisieť s rozhodnutím o znížení stavu zamestnancov, ktoré má zvýšiť efektívnosť
práce. Tieto organizačné zmeny sa musia priamo dotknúť pracovnej pozície daného zamestnanca,
s ktorým zamestnávateľ končí pracovný pomer výpoveďou pre tento výpovedný dôvod. Výpovedný
dôvod by nebol daný, ak by u zamestnávateľa na určitom pracovisku síce prebiehali vnútorné
organizačné zmeny, no zamestnávateľ by pracovný pomer chcel skončiť so zamestnancom na

úplne odlišnom pracovisku alebo so zamestnancom vykonávajúcim práce, ktoré s týmito zmenami
nesúvisia. Zamestnávateľ nemôže tento výpovedný dôvod použiť ani v takom prípade, ak nadbytočnosť
nevznikla v dôsledku vnútorných organizačných zmien u zamestnávateľa, ale v príčinnej súvislosti
s uzavieraním pracovných pomerov s novými zamestnancami. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi
výpoveď z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. b) , nesmie počas dvoch mesiacov po skončení pracovného pomeru
s takýmto zamestnancom znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať na toto pracovné miesto
iného zamestnanca (§ 61 ods. 3 Zákonníka práce ). Zamestnávateľ musí prijať rozhodnutie o organizačnej zmene
v písomnej forme. Rozhodnutie o tom, s ktorým zamestnancom zamestnávateľ skončí pracovný

pomer pre nadbytočnosť, je výlučne v rozhodovacej právomoci zamestnávateľa. V súdnej praxi je
pre zamestnávateľov ťažko preukázateľné, že organizačná zmena bola bezprostrednou príčinou straty
potreby výkonu práce toho konkrétneho zamestnanca. Preto pri formulovaní samotného rozhodnutia
o organizačnej zmene alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce jedôležité vyporiadať sa so všetkými aspektmi takejto zmeny a jej následkami v podobe nadbytočnosti
práce určitej pracovnej pozície. Pri skúmaní platnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z
dôvodu nadbytočnosti je predmetom skúmania súdov aj skutočnosť, či rozhodnutie o organizačnej

zmene zahŕňajúc aj zníženie počtu zamestnancov bolo prijaté s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 01.04.1990
uzavretá Pracovná zmluva. Z obsahu zmluvy súd zistil, že zmluva obsahuje všetky náležitosti uvedené
v § 43 ods.1, 2 Zákonníkom práce a § 6 ods. 1 písmena - a),b),c) zák. č. 313/2001 o verejnej

službe. Žalobcovi bola dňa 22.05.2014 doručená výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) zák. č. 311/2001
Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov z dôvodu organizačných zmien schválených
zamestnávateľom dňa 14.05.2014, ktorých účinnosť nastala ku dňu účinnosti výpovede žalobcu.

23. Žalobca v konaní namietal platnosť výpovede, ktorá mu bola daná v zmysle ustanovení § 63 ods.
1 písm. b) zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“) z

dôvodu organizačných zmien schválených zamestnávateľom. Vo svojich námietkach uviedol, že nebol
informovaný o organizačných zmenách, že žalovaný si voči nemu nesplnil ponukovú povinnosť iného
pre neho vhodného pracovného miesta, neprerokoval organizačné zmeny s odborovou organizáciou
a zamestnávateľ porušil zákonné ustanovenie § 61 ods. 3) ZP, kedy na nasledujúci deň po ukončení
pracovného pomeru so žalobcom zrušené pracovné miesto obsadil iným zamestnancom.

24. Keďže v danom prípade došlo zo strany žalovaného k ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou z
dôvodu podľa § 63 ods. 1, psím. b) ZP, súd sa v konaní musel zamerať na skúmanie troch základných
podmienok skončenia pracovného pomeru z výpovedného dôvodu podľa cit. zákonného ustanovenia,
ktoré musia byť splnené súčasne, a to: či došlo k organizačnej zmene zo zákonného dôvodu, či

sa zamestnanec stal nadbytočným a či existuje príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a
nadbytočnosťou zamestnanca. Zároveň je súd povinný skúmať aj to, či si zamestnávateľ splnil svoju
ponukovú povinnosť v zmysle ust. § 63 ods. 2 ZP - teda povinnosť ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú
prácu. Nesplnenie čo i len jednej z uvedeným podmienok, ako aj nesplnenie ponukovej povinnosti, má
pritom za následok neplatnosť výpovede.

25. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný ako zamestnávateľ splnil
všetky podmienky stanovené zákonom pre platnosť výpovede z dôvodu v zmysle § 63 ods. 1 písm. b)
ZP v spojení s § 63 ods. 2 ZP. Vo vzťahu k jednotlivým vyššie uvedeným podmienkami súd uvádza
nasledovné: Zákonník práce presne vymedzuje v ustanovení § 63 ods. 1 psím. b) čo je organizačnou

zmenou. Rozhodnutie o organizačných zmenách nesmie byť účelové - musí vždy sledovať zefektívnenie
práce, zmenu organizačnej štruktúry a zníženie počtu zamestnancov, objektívne vyvolanú zmenou
organizácie práce. V danom prípade zamestnávateľ nepochybne rozhodol o organizačnej zmene -
zrušení pozície, ktorú zastával žalobca, a to s účinnosťou od účinnosti výpovede žalobcu . Cieľom
tejto organizačnej zmeny bola finančná úspora a zmena organizácie činnosti školského internátu a teda

zníženie počtu vychovávateľov z počtu 3 na 2. Uskutočnené organizačné zmeny viedli k zefektívneniu
organizácie práce u žalovaného. Z výsluchu žalovaného, ktorého tvrdenia žalobca nenamietal bolo
preukázané, že v predchádzajúcom školskom roku v školskom internáte pracovali traja vychovávatelia
s rozdelením služieb počnúc nedeľou od 17:00 do piatku do 09:00. Požiadavka vychovávateľov mať
službu z nedele na pondelok kvôli dôslednej príprave na vyučovanie sa ukázala z praktického hľadiska

ako neopodstatnená. Preto sa vedenie školy rozhodlo určiť ako príchodový deň do ŠI pondelok. Budova,
v ktorej sídli školský internát je zabezpečená stálou službou na vrátnici. Ubytovanie pre stredoškolákov
(ŠI)jeibana1.Poschodí.Na2.poschodísúubytovanízamestnanciškôlzPezinkaaokolia,3.poschodie
prenajíma škola ako kancelárske priestory. U službukonajúceho vrátnika si ubytovaní žiaci odkladajú v
pondelokránobatožinu.Niektorížiacizozoznamuubytovanýchprichádzajúdointernátulenkaždýdruhý

týždeň, keď sa zúčastňujú teoretického vyučovania v SOŠ na Komenského 27 v Pezinku. Praktické
vyučovanie totiž absolvujú v mieste bydliska alebo v jeho blízkosti. Dopoludnia sa po celý školský rok
2013/2014 nachádzali na internáte 1-2 žiaci, najčastejšie jeden žiak. Vychovávateľ mal za starostlivosť
o neho rovnakú mzdu ako keby mal na starosti 28 člennú výchovnú skupinu. Vychovávateľ je povinný
komunikovať s rodičmi, triednym učiteľom, prípadne inými pedagógmi. Dopoludňajšie služby mali spĺňať

práve takúto funkciu. Na základe nízkeho počtu žiakov od 07:00 do 18:00 a na základe uvedených faktov
vedenie školy urobilo príslušné opatrenia. A to presunutie príchodu žiakov do internátu z nedele večera
na pondelok ráno SOŠ pristúpilo k zatvoreniu internátu medzi 08:00 a 14:00 hodinou počas pracovných
dní, čím sa jedna služba z troch zrušila a tak namiesto troch vychovávateľov mohli v školskom roku2014/2015 slúžiť dvaja vychovávatelia. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že k organizačnej zmene
došlo zo zákonného dôvodu a organizačné zmeny skutočne viedli k zefektívneniu práce znížením počtu
vychovávateľov primerane k stavu žiakov a potrebe zabezpečenia ich výchovy. Keďže SOŠ v tom čase

zamestnávalo troch vychovávateľov v príčinnej súvislosti s organizačnými zmenami sa jeden z nich stal
nadbytočný pre zamestnávateľa.

26. V čase prijatia organizačných zmien SOŠ zamestnávala troch vychovávateľov a to žalobcu, p.
Z. B. S.. A.. Žalovaný v čase prijatia organizačných zmien rozhodol o skončení pracovného pomeru

so žalobcom. Súd sa dôvodmi výberu na ukončenie pracovného pomeru so žalovaným nezaoberal
vzhľadomnaskutočnosť,žerozhodnutieotom,sktorýmzamestnancomzamestnávateľskončípracovný
pomer pre nadbytočnosť, je výlučne v rozhodovacej právomoci zamestnávateľa. (Rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2009, sp. zn. 3 Cdo 33/2008). Následne bol ukončený pracovný
pomer s p. Z., ktorej končila pracovná zmluva na dobu určitú dňa 31.07.2014. Vzhľadom na opätovné
otvorenie ŠI v školskom roku 2014/2015 a skutočnosť, že po účinnosti výpovede žalobcu bolo obsadené

len jedno miesto vychovávateľa SOŠ potrebovala obsadiť druhé miesto vychovávateľa. Na toto miesto
bola prijatá p. Z., ktorá skončila pracovný pomer v skúšobnej dobe a následne po nej p. Z., ktorá bola
zamestnaná na dobu určitú do 31.07.2015. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie má preukázané,
že sa jednalo o obsadenie druhého miesta vychovávateľa teda počet miest ostal obsadený v súlade
s organizačnými zmenami zo dňa 14.05.2014. Námietky odporcu, že toto voľné pracovné miesto mu

nebolo po účinnosti ponúknuté súd považoval za bezpredmetné vzhľadom na skutočnosť, že ponuková
povinnosť zamestnávateľa prichádza do úvahy v čase podania výpovede a teda v tomto prípade to bolo
22.05.2014 a v tom čase mal žalovaný preukázateľne obe miesta vychovávateľov obsadené. Žalobca
okrem miesta vychovávateľa mal v čase podania výpovede záujem o miesto správcu areálu, avšak to
bolo taktiež obsadené a zamestnávateľ si svoju ponukovú povinnosť splnil, čo potvrdzuje aj odsek dva

výpovede, kde je jasne uvedené, že žalovaný v čase podania výpovede nedisponuje žiadnou vhodnou
prácou pre žalobcu a žalobca počas pojednávania žiadnym relevantným spôsobom túto skutočnosť
nespochybnil. Žalovaný si splnil svoju povinnosť preukázať, že v čase podania výpovede nedisponoval
žiadnym voľným pracovným miestom a to nie len vhodným pre žalobcu ale akýmkoľvek miestom, keďže
v tom čase došlo v SOŠ k masívnemu úbytku žiakov a celkový počet zamestnancov sa musel primerane

k počtu žiakov znižovať.

27. Žalobca ďalej namietal platnosť výpovede vzhľadom na skutočnosť, že organizačné zmeny, ktoré
boli dôvodom jej podania neboli prerokované s odborovou organizáciou. Z výpovede žalovaného a
z listinného dôkazu Potvrdenia o zániku odborovej organizácie má súd preukázaná, že odborová

organizácia u žalovanej zanikla v roku 2010 pre nezáujem zo strany zamestnancov a teda povinnosť
prerokovať organizačné zmeny s odborovou organizáciou sa na žalovanú nevzťahuje keďže ku dňu
14.05.2014 u nej žiadna nepôsobila.

28. Žalobca ďalej uvádzal, že o organizačných zmenách nebol informovaný a nevedel, že výpoveď mu

bola daná práve z dôvodu organizačných zmien. S týmto argumentom žalobcu je ťažké sa stotožniť
vzhľadom v tomu, že v prvom odseku výpovede doručenej súdu žalovaným je uvedený jej dôvod
a to § 63 ods. 1 písm. b) zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov z
dôvodu nadbytočnosti v súvislosti s organizačnými zmenami v organizácii, čo nakoniec žalobca vo svojej
výpovedi na pojednávaní potvrdil. Okrem toho mu vzhľadom na výpoveď z dôvodu organizačných zmien

bolo vyplatené aj odstupné prijatie, ktorého žalobca potvrdil. Z výsluchu žalovaného má súd preukázané,
že organizačné zmeny v deň ich prijatia boli prejednané na gremiálnej porade, ktorej sa podľa výpovede
žalovanej mal zúčastniť aj žalobca. Žalovaný okrem gremiálnej porady prejednal organizačné zmeny s
každým vychovávateľom jednotlivo o čom svedčí aj prehľad žalovanej o záujmoch, ďalšom vzdelávaní
a následnom uplatnení jednotlivých vychovávateľov.

29. Po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov dospel súd k záveru, že boli splnené všetky
predpoklady platnosti výpovede danej žalobcovi. Bola preukázaná jednak existencia písomného
rozhodnutia o organizačnej zmene, ktorej obsahom bolo aj zrušenie pracovného miesta žalobcu a
nadbytočnosť žalobcu ako dôsledok tejto organizačnej zmeny.

30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal vo veci plný úspech, a preto
mu prislúcha nárok na náhradu trov konania, avšak v konaní žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto
súd rozhodol tak, že mu trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.