Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. december 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/269/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112209945
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112209945.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivana Jahnovej v právnej veci žalobkyne: P. Y., A. X.X.XXXX,
W. U. X, E. - F., Č. H., právne zastúpená JUDr. Lubomírom Műllerom, euroadvokátom, advokátska
kancelária so sídlom Symfonická 9, Praha 5, Česká republika, proti žalovanému: Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o zaplatenie

27,66 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č. k.
18C/80/2012 - 54 zo dňa 27.1.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I , č. k. 18C/80/2012 - 54 zo dňa 27.1.2014 mení
tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni k rukám jej právneho zástupcu náhradu trov
konania 72,69 Eur do 3 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I, uznesením č. k. 18C/80/2012 - 54 zo dňa 27.1.2014 zastavil konanie o
veci samej a žalobkyni nepriznal náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu prvej

inštancie dňa 30.3.2012 domáhala voči žalovanému zaplatenia istiny 27,66 Eur s príslušenstvom titulom
zaplatenia náhrady škody . Podaním doručeným súdu prvej inštancie 10.4.2013 , pred uskutočnením
prvého pojednávania , vzala žalobkyňa svoju žalobu v celom rozsahu späť a to z dôvodu splnenia
žalovanejpovinnostižalovaným. Súdprvejinštanciekonaniepodľa§96 odseky1,2,3zákonač.99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj OSP) zastavil.

3.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§146odsek2OSP.Súdprvejinštancieskonštatoval,že zastavenie
konania síce zavinil žalovaný, keď povinnosť uplatnenú žalobou splnil až po jej podaní na súd avšak
žalobkyni právo na náhradu trov konanie nie je možné priznať, pretože tieto vznikli v rozpore so zásadou
účelnosti a hospodárnosti konania. Súd prvej inštancie uviedol, že v rozpore s touto zásadou je taký
postup účastníka konania prípadne jeho právneho zástupcu, keď sa viacerými návrhmi domáha nároku,
ktorý možno uplatniť jedným žalobným návrhom. Žalobkyňa sa domáhala na súde okrem prejednávanej

žaloby aj samostatnou žalobou zaplatenia 3,87 Eur v spore sp. zn. 8C/81/2012 , ktorý nárok vychádza
z jednej žiadosti pozostalých. Ďalší pozostalí si uplatňovali nárok taktiež samostatnými žalobami. Z
pripojeného spisu 8C 81/2012 vyplýva, že právoplatne bolo právnemu zástupcovi na náhrade trov
konania priznané 72,69 Eur. Požiadavka na účelnosť a hospodárnosť konania pritom nekoliduje s
dispozičnou zásadou procesného práva. Záleží len od žalobcu koho bude žalovať a akým spôsobom
avšak aj takýto postup musí byť v súlade s ostatnými zásadami súdneho konania. Nesprávnym

postupom žalovaného predpodanímžalobnéhonávrhuktorýneuspokojil nárokžalobkyne bezpodania
žaloby nemožno ospravedlniť tiež nesprávny postup pri uplatnení nároku súdnou cestou. Súd prvejinštancie uviedol, že nespochybňuje právo žalobkyne v súdnom konaní žalovať subjekt, ktorého si
vyberie a spôsobom aký uzná za vhodný, ale musí si byť vedomý toho, že v prípade ak súd bude
spôsob uplatnenia nároku považovať za nehospodárny, že mu náhradu trov konania neprizná. Súd

prvej inštancie odvolaním sa na rozhodnutia Krajského súdu Bratislava, č. k. 5Co/498/2013 - 35 a č. k.
5Co/2042013 - 56 poukázal aj na predvídateľnosť súdnych rozhodnutí a právnu istotu.

4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa odvolanie. jej odvolanie
smerovalo len proti výroku o trovách konania, ktorých náhradu jej súd prvej inštancie nepriznal.

Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd uznesenie v časti náhrady trov konania zmenil tak, že jej prizná
plnú náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania. Uviedla, že súd prvej inštancie vec
nesprávne skutkovo a právne posúdil, keď argumentoval konaním žalobkyne, ktorá sa v spore vedenom
pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 8C/81/2012 domáhala zaplatenia 3,87 Eur, ktorý nárok
vychádza z jednej žiadosti pozostalých. Tvrdenie súdu prvej inštancie , že v konaní sp. zn. 8C/81/2012
jej bola právoplatne priznaná náhrada trov konanie 72,69 Eur nie je pravdivé, žalobkyni v tomto konaní

náhrada trov konania priznaná nebola a poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, č. k.
9Co/259/2013 - 50 z 31.5.2013. Rozporovala tvrdenie súdu prvej inštancie, že v danej veci nekonala v
zmyslezásadypredvídateľnostiaprávnejistotyapoukázalanarozhodnutiaKrajskéhosúduvBratislave,
ktorý v iných obdobných konaniach priznal úspešnej strane plnú náhradu trov konania.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

6. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený (zákon č. 99/1963 Zb.) a nahradil ho
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To

znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem (§ 470 odsek 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.6.2016, pretože právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku
zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP ), preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379,
§ 380 ods. 1 zákona CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania
podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť
resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle § 388 CSP zmeniť, nakoľko

nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie napadnutého výroku a ani na jeho zrušenie.

8. Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný

dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

9. Zmyslom a účelom inštitútu trov konania aj podľa predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy
(Občiansky súdny poriadok) platnej do 30. 6. 2016 bolo poskytnúť strane sporu náhradu tých trov
konania , ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela vynaložiť alebo bude musieť

nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

10. Z obsahu súdneho spisu vyplýva , že súd prvej inštancie zastavil konanie z dôvodu, že žalobkyňa
podanímdoručenýmsúduprvejinštancie1.8.2012zobralapredzačatímprvéhopojednávaniasvojnávrh
v celom rozsahu späť . Ako dôvod späťvzatia uviedla, že žalovaný listom z 4.6.2012 žalobkyni priznal

žalovanú istinu. Žalobkyňa teda žalobu vzala späť pre správanie žalovaného. Skutočnosť splnenia
uplatnenéhonárokužalovanýmodôvodňujeprávny záver,žežalobkyňapodalažalobunasúddôvodne.
Právny základ predmetného sporu spočíva v práve právneho predchodcu žalobkyne (jej otca U. Š.G.)
na odškodnenie podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii .

11. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá
je doplnená zásadou zavinenia. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov
(napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia
žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady trov konaniarozhodujúce zistenie, či a pokiaľ áno, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zastavenie konania
zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo
vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a

skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. V
danej veci bolo preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného,
ktorý sa celkom zachoval v zmysle žalobnej požiadavky . Preto podľa § 146 odsek 2 veta druhá OSP
vzniklo žalobkyni právo na úhradu trov konania zo strany žalovaného.

12. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý tvrdí, že žalobkyňa
nekonala hospodárne a v súlade so zásadou účelnosti vynaloženia trov konania, keď sa v dvoch
samostatných súdnych konaniach domáhala nárokov, ktoré si mohla uplatniť v jednej žalobe. Základom
sporu v danej veci je odškodnenie za nezákonné väznenie otca žalobkyne podľa zákona č. 119/1990 Zb.
o súdnych rehabilitáciach v znení neskorších predpisoch. Žiadne ustanovenie Občianskeho súdneho
poriadku navrhovateľovi súdneho sporu neukladalo povinnosť uplatniť si samostatné nároky spoločnou

žalobou. Je výlučne vecou slobodného rozhodnutia žalobcu , akým spôsobom sa rozhodne uplatniť
svoje práva. Jedine žalobca ako pán sporu je oprávnený určovať rozsah , v akom si uplatní svoje
nároky voči žalovanému. Žalobca si môže slobodne vybrať , či si viacero nárokov uplatní voči tomu
istému žalobcovi v rámci jedného konania alebo či bude iniciovať viacero súdnych konaní, prípadne sa
môže rozhodnúť, že nároky ani neuplatní. Postup žalobkyne, ktorá si dva samostatné nároky i keď

z jedného návrhu na odškodnenie uplatnila dvomi samostatnými žalobami nie je možné kvalifikovať
ako konanie nehospodárne a neúčelné. Preto podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie
nepostupoval správne keď pri rozhodovaní o náhrade trov konania žalobkyni náhradu trov konania
nepriznal . Vo vzťahu k zdôvodneniu nepriznania náhrady trov konania žalobkyni je nesprávny aj
argument súdu prvej inštancie podľa ktorého bol nárok žalobkyne na náhradu trov konania ohľadom

práv jej otca na odškodnenie , už vyriešený v súdnom spore prebiehajúcom pred Okresným súdom
Bratislava I , sp. zn. 8C/81/2012 , kde jej mala byť priznaná náhrada trov právneho zastúpenia vo
výške 72,69 Eur. Z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu v danej veci, č.
k. 9Co/259/2013 - 50 zo dňa 31.5.2013 vyplýva, že o náhrade trov daného konania rozhodol tak,
že oprávnenej žalobkyni náhradu trov konania postupom podľa § 150 odsek 2 OSP, nepriznal. Trovy

žalobkyne vznikli v prejednávanej veci v dôsledku správania žalovaného , ktorý žalobkyni nárok
priznal až potom, keď ohľadom nároku musela začať súdne konanie. Týmto trovám bolo možné
predísť včasným uspokojením zákonného nároku žalobkyne a žalobkyňa by nemusela žalobu podať.
Takýto stav veci nie je možné posúdiť ani ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre ktorý by v prípade
jeho danosti bolo možné v zmysle ustanovenia § 257 CSP (pôvodne ustanovenia § 150 odsek 1

OSP) žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznať. Z uvedených dôvodov sú odvolacie námietky
žalobkyne týkajúce sa toho, že jej v prejednávanej veci mali byť priznané trovy právneho zastúpenia
spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a preto ho odvolací súd
v napadnutom výroku o trovách konania zmenil a žalobkyni náhradu trov konania priznal.

13. Podľa § 137 OSP trovy konania sú (mimo iného) najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov.
Spôsob určenia a výšku odmeny za právne služby, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času
advokáta upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len Vyhláška). Základná sadzba tarifnej odmeny sa
stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby,

ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak (§ 9 ods. 1 Vyhlášky). Žalobkyňa si
trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vyčíslila v podaní z 1.8.2012 za 3 úkony
právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 5.3.2012, spísanie žaloby dňa 28.3.2012 a spísanie
podania týkajúceho sa veci samej (späťvzatie žaloby) dňa 1.8.2012 . Z tarifnej hodnoty veci 27,66Eur je
podľa § 10 odsek 1 Vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 16,60Eur.

Advokát žalobkyne si za tri úkony právnej služby uplatnil odmenu spolu 49,80Eur . Paušálnu náhradu
výdavkov podľa § 15 Vyhlášky žiadal po 7,63Eur za každý úkon, spolu 22,89 Eur. Žalobkyni patrí
náhrada trov právneho zastúpenia spolu v sume 72,69 Eur (49,80 eur + 22,89 Eur). Podľa § 263 odsek
1CSP má žalovaný povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania k rukám jej právneho zástupcu.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262
odsek 1 CSP. Žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sakonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podia odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podia

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).