Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. december 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoKR/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110223151
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8110223151.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: Slovenská záručná a rozvojová
banka, a.s., so sídlom Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, IČO: 00 682 420, právne zastúpeného
Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO:
47 232 471, proti žalovanému: PETRAMONT, s.r.o., so sídlom Ťačevská 1639/38 A, 085 01 Bardejov,
IČO: 36 500 356, právne zastúpenému JUDr. Matúš Hrib, advokát, Na hradbách 5, 085 01 Bardejov,
IČO: 42246237, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 1Cbi/19/2010-528 z 23.5.2018, zhodou hlasov členov senátu, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že:
„I. U r č u j e , že žalobca je veriteľom pohľadávky prihlásenej do reštrukturalizačného konania vedeného
pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 1R/5/2010 vo výške 317.114,72 Eur voči žalovanému z
Úverovej zmluvy č. U3O 50910-2006, uzavretej dňa 15.05.2006 v znení jej neskorších dodatkov, a ktorá
bola popretá správkyňou vo výške 317.114,72 Eur.

II. U r č u j e , že pohľadávka žalobcu vo výške 317.114,72 Eur voči žalovanému z Úverovej zmluvy
č. U3O 50910-2006, uzavretej dňa 15.05.2006 v znení jej neskorších dodatkov, nie je premlčaná a je
vymáhateľná.

III. U r č u j e , že pohľadávka žalobcu vo výške 317.114,72 Eur voči žalovanému z Úverovej zmluvy č.
U3O 50910-2006, uzavretej dňa 15.05.2006 v znení jej neskorších dodatkov, je zabezpečená záložným

právom:
- na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľným veciam č. U3O 50910-2006/1, uzavretej
dňa 22.05.2006, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra U. dňa 26.05.2006
pod V XXX/XX, a na základe ktorej vzniklo žalobcovi záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcich
sa v okrese U., obec U., katastrálne územie U., zapísaných na LV č. XXXXX, ako prvému v poradí,
- na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľným veciam č. U3O 50910-2006/2, uzavretej
dňa 22.05.2006, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra U. dňa 26.05.2006

pod V XXX/XX, a na základe ktorej vzniklo žalobcovi záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcich
sa v okrese U., obec J., katastrálne územie J., zapísaných na LV č. XX, ako druhému v poradí,- na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam - budúci záloh č. U3O 50910-2006,
uzavretej dňa 22.05.2006, ktoré vzniklo registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv, sp.
zn. Q. dňa 26.05.2006 o 08:49:19 hod., a to k registrovaným hnuteľným veciam v prvom poradí.

IV. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá túto povinnosť
žalovanému zaplatiť trovy žalobcovi, a to s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle § 262 ods. 2
Civilného sporového poriadku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“

2. Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že žalobou doručenou súdu
17.9.2010 sa žalobca domáhal určenia tak, ako je uvedené v bodoch I. až III. rozsudku. Odôvodnil svoju
žalobnú požiadavku tým, že prihlásil do reštrukturalizačného konania pohľadávku z úverovej zmluvy č.
U30 50910-2006 uzavretej dňa 15.5.2006 v znení jej neskorších dodatkov. Poukázal na to, že si prihlásil
svoju pohľadávku vo výške 317.114,72 eur do reštrukturalizačného konania, pričom správkyňa dlžníka
poprela v plnom rozsahu túto pohľadávku čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky zabezpečenia,

ako aj poradia zabezpečovacieho práva.

3. Súd prvej inštancie popísal priebeh konania vedeného uňho na súde až do posledného jeho
rozhodnutia. Zdôraznil skutočnosti, ktoré vyplynuli z rozhodnutia č.k. 1Cbi/19/2010-166 zo dňa
21.3.2011, ktoré bolo odvolacím súdom rozsudkom z 21.12.2011 č.k. 4CoKR/1/2011-255 zmenené.

Uvedené rozhodnutie však bolo na základe dovolania žalovaného zrušené uznesením Najvyššieho
súdu SR zo dňa 30.4.2013 č.k. 1Obdo/7/2012-264. Následne Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k.
4CoKR/6/2013-287 zo dňa 30.4.2014 potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Nálezom Ústavného
súdu SR č.k. II.ÚS.578/2015-60 z 1.6.2016 bol však rozsudok odvolacieho súdu 4CoKR/6/2013 z
30.4.2014 zrušený a vec bola vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie. Uznesením Krajského súdu

v Prešove č.k. 4CoKR/4/2015-355 zo dňa 10.11.2016 bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené a
vec bola vrátená na ďalšie konanie.

4. V ďalšom súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia zdôraznil rešpektovanie nálezu Ústavného
súdu SR č.k. II.ÚS/578/2015-60 z 1.6.2016. V tomto konaní je zrejmým, že súd povolil reštrukturalizáciu

žalovaného a za správcu ustanovil Z.. P. K.. Žalobca si pohľadávku z úverovej zmluvy prihlásil do
reštrukturalizačného konania v celosti jednou prihláškou. Správkyňa túto prihlásenú pohľadávku poprela
s tým, že časť pohľadávky nebola v čase prihlásenia ešte splatnou. Ako dôvod popretia pohľadávky
správkyňa uviedla, že z prihlášky nie je zrejmé, aká časť pohľadávky je splatná a aká nie je, pretože
jednotlivé splátky úveru sa stanú splatnými až v budúcnosti vždy v mesačných intervaloch. Žalobca

po tomto popieracom prejave vôle správcu podal na súd žalobu o určenie popretej pohľadávky,
zároveň o určenie, že pohľadávka nie je premlčaná, je vymáhateľná, je zabezpečená záložným právom.
Podstatou sporu je tak určenie, či pohľadávka žalobcu prihlásená do reštrukturalizácie bola alebo
nebola dôvodne popretá zo strany reštrukturalizačného správcu žalovaného. Rešpektujúc závery nálezu
Ústavného súdu SR súd prvej inštancie uzavrel, že pre prihlasovanie pohľadávok do reštrukturalizácie

je rozhodujúcim momentom vznik danej pohľadávky a nie moment jej splatnosti. Momentom vzniku
pohľadávky z úveru, a teda aj predmetnej pohľadávky žalobcu je okamih poskytnutia úveru. Dátum,
kedy žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy zo dňa 15.5.2016
je aj dátumom predstavujúcim deň vzniku pohľadávky. Vznik pohľadávky teda predchádza dátumu
21.6.2010, kedy bola povolená reštrukturalizácia žalovaného. Žalovaný naviac svoj dlh vyplývajúci z

úverovej zmluvy uznal vo forme notárskej zápisnice zo dňa 26.5.2006 sp. zn. Q.. Za takéhoto stavu je
žalobca nepochybne nositeľom hmotného práva, pretože má voči žalovanému pohľadávku, ktorá stále
existuje a nikdy nezanikla. Naviac zánik pohľadávky zo strany žalovaného nebol namietaný. Žalobca si
pohľadávku prihlásil do reštrukturalizácie žalovaného správne a v súlade so ZKR. Obrana žalovaného
ohľadom relevancie dátumu splatnosti pohľadávky pri jej prihlasovaní do reštrukturalizácie tak nemôže

obstáť. Zdôraznil aj to, že žalovaný svoj dlh z titulu poskytnutého úveru podľa úverovej zmluvy formou
notárskej zápisnice uznal a popretie žalobcom prihlásenej pohľadávky bolo súdom tak vyhodnotené len
za účelové.

5. Výrok o priznaní náhrady trov konania odôvodnil súd prvej inštancie úspechom žalobcu v konaní a

aplikáciou ustanovení § 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Podľa jeho názoru sú naplnené odvolacie
dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP. V bližšom zdôvodnení udáva:6.1. Vytýka súdu prvej inštancie, že mu nebolo doteraz (ako právnemu zástupcovi žalovaného) doručené
rozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa 1.6.2016 vydané na základe nálezu Ústavného súdu SR, ktorým

bol zrušený prvoinštančný rozsudok o zamietnutí žaloby. K náprave nedošlo ani na základe osobitnej
žiadosti zástupcu žalovaného zo dňa 13.10.2017, ktorým bola ospravedlnená neúčasť na pojednávaní
nariadenom na deň 16.10.2017. Terajšiemu právnemu zástupcovi žalovaného bol doručený len nález
Ústavného súdu SR, ale nebolo mu doručené zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu. Toto považuje
žalovaný za závažnú vadu konania, ktorá odôvodňuje sama o sebe zrušenie rozsudku súdu prvej

inštancie bez ďalšieho skúmania vo veci samej.

6.2. Vytýka súdu prvej inštancie aj to, že vec prejednal dňa 23.5.2018 v neprítomnosti žalovaného
a jeho právneho zástupcu. Na tomto pojednávaní bolo vyhlásené rozhodnutie, hoci bolo súdu
riadne preukázané a doložené žiadosťou o vyrozumenie, či súd ospravedlnenie neúčasti bude
akceptovať. Podobne bolo vykonané aj pojednávanie nariadené na deň 18.4.2018, a to napriek

ospravedlneniu konateľa žalovaného z dôvodu jeho práceneschopnosti. Prejednaním veci na
označených pojednávaniach v neprítomnosti žalovanej strany došlo v značnej miere k porušeniu
procesných práv, a to najmä rovnosti účastníkov konania.

6.3. Odvolateľ poukazuje aj na to, že pri právnom posúdení veci súd nezohľadnil pri určení výšky

zistenejpohľadávkyúhraduvykonanúžalovaným,ktorábolasúduriadnepreukázanáasamotnýžalobca
uvedenýfaktnespochybnil,ibaprávneargumentoval,žeuvedenáúhradanemávplyvnavýrokrozsudku.
Podľa názoru odvolateľa je potrebné posúdiť túto obranu žalovaného tak, že výška zistenej pohľadávky
má byť redukovaná o úhradu žalovaného.

6.4. K otázke prihlasovania pohľadávky prevzal súd prvej inštancie argumentáciu uplatnenú Ústavným
súdom SR v dotknutom náleze. V ničom sa však súd prvej inštancie nevenuje záverom, ktoré pre
neho boli záväzné aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.4.2013, ktorým bol predchádzajúci
zmeňujúci rozsudok zrušený. Žalovaný si je vedomý právneho výkladu poskytnutého Ústavným súdom
SR, avšak má za to, že správkyňa konkurznej podstaty postupovala správne, ak pohľadávku z

viacerých dôvodov poprela, a tie sa netýkali výlučne splatnosti. Pokiaľ sa súd prvej inštancie zaoberá
výlučne splatnosťou s odkazom na predmetný nález, nepreskúmal dostatočne všetky dôvody popretia
pohľadávky a predčasne tak rozhodol v prospech žalobcu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
odvolateľ pre chýbajúce odôvodnenie v naznačenom smere aj za nepreskúmateľné. Navrhuje preto, aby
rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

7. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol nasledovné:

7.1. Odvolací dôvod týkajúci sa nedoručenia písomností právnemu zástupcovi žalovaného považuje za
nedôvodný, pretože súd prvej inštancie realizoval pojednávanie 18.4.2018 s tým, že toto pojednávanie

otvoril a konal v neprítomnosti žalovaného aj s tým, že podľa názoru žalobcu mal pre takýto postup daný
dôvod plynúci aj z aplikácie ustanovenia § 180 a § 183 ods. 3 CSP. Zdôrazňuje aj to, že žalovaný a
jeho právny zástupca v ospravedlnení zo dňa 17.4.2018 nenavrhli odročenie pojednávania konaného
dňa 18.4.2018 a dôvod neúčasti právneho zástupcu žalovaného odvádzaný len od prekážok na strane
samotného žalovaného by nemohol obstáť. Súd prvej inštancie sa však nakoniec rozhodol pojednávanie

dňa 18.4.2018 odročiť na deň 23.5.2018, čím žalovanému dal ďalšiu možnosť zúčastniť sa pojednávania
a zhrnúť svoju argumentáciu v záverečnej reči. Žalobcom spracovaná záverečná vec bola doručená
žalovanémueštepredrealizáciouuvedenéhopojednávania.Žalovanýsamalmožnosťriadnepripraviťaj
s prípadnou svojou protiargumentáciou v dostatočnom časovom predstihu pred konaním pojednávania.
Pojednávania v deň 23.5.2018 sa však nezúčastnil a svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom žalovaný,

ani jeho právny zástupca neospravedlnili. Z obsahu spisu, ani zo zápisnice z pojednávania z 23.5.2018
nevyplýva skutočnosť, ktorá by svedčila ospravedlneniu neprítomnosti žalovaného na pojednávaní
a realizáciu žiadosti o odročenie týchto pojednávaní. Žalovaný mal možnosť zúčastniť sa oboch
pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ale túto možnosť nevyužil.

7.2. Nedôvodná je aj námietka o nedoručení uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 10.11.2016
4CoKR/4/2015-135. Uvedené uznesenie bolo podľa obsahu spisu doručené pôvodnému zástupcovi
žalovaného H.. J. N. dňa 22.2.2017. Až 16.10.2017 bolo súdu doručené oznámenie H. o ukončení
právneho zastúpenia žalovaného. JUDr. Matúš Hrib, aktuálny zástupca žalovaného, mal pritomvedomosť aj o tomto uznesení odvolacieho súdu, pretože toto mu bolo doručené aj právnym zástupcom
žalobcu. Takto uplatnený odvolací dôvod je preto zjavne nedôvodný.

7.3.Námietkyvočineakceptáciičiastočnejúhradypohľadávkysúzjavnenedôvodné.Incidenčnékonanie
je svojou povahou konanie určovacie, v ktorom sa žalobca ako popretý veriteľ pozitívne domáha
určenia, že je veriteľom svojej pohľadávky v tom rozsahu, v akom ju prihlásil do reštrukturalizácie
žalovaného, teda v pôvodnej výške, ako aj v rozsahu jej zabezpečenia. Podľa názoru žalobcu súd
postupoval správne, ak určil pohľadávku žalobcu v jej pôvodnej výške, teda ku dňa popretia pohľadávky

reštrukturalizačným správcom žalovaného. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne relevantné dôvody a
argumenty prečo by mala byť výška určovanej pohľadávky znížená o čiastočnú úhradu.

7.4. Žalobca nesúhlasí ani s odvolacou námietkou, ktorá je zameraná na to, že sa súd nedostatočne
zaoberal ostatnými dôvodmi popretia pohľadávky. Podľa žalobcu jedinou spornou otázkou, ktorá bola
predmetom tohto incidenčného konania, bola totiž práve otázka splatnosti pohľadávky žalobcu -

konkrétne splatnosti jednotlivých splátok pohľadávky a vplyv splatnosti na prihlasovanie pohľadávky
do reštrukturalizácie. Podľa reštrukturalizačného správcu mal žalobca do reštrukturalizácie prihlásiť
jednou prihláškou v tom čase splatnú časť pohľadávky a následne jednotlivé splátky pohľadávky,
ktorých splatnosť nastane až v budúcnosti samostatnými prihláškami ako pohľadávky podmienené s
uvedením podmienky uplynutia času. Uvedenú právnu problematiku prihlasovania pohľadávok z úveru

do reštrukturalizácie riešil jednoznačne v náleze Ústavný súd SR. Z nálezu vyplynulo aj to, že žalobca
postupoval správne, ak si jednou prihláškou prihlásil celú pohľadávku z úveru do reštrukturalizácie
žalovaného. Žalovaný žiadne iné skutkové okolnosti v konaní na prvom stupni neuvádzal, ak by aj
teraz niečo produkoval, v odvolacom konaní by na takéto nové skutkové okolnosti nebolo možné
prihliadať,pretoženiesúsplnenépodmienkyprípustnostinovôtvodvolacomkonanívzmysle§366CSP.

Nemôže obstáť ani odvolacia námietka tým, že sa súd prvej inštancie nevenoval záverom z uznesenia
Najvyššieho súdu SR 1Obdo/7/2012-264. Uvedené uznesenie bolo zrušené Ústavným súdom SR, a
teda v tomto štádiu konania je otázka, ktorú nastolil odvolateľ týkajúca sa označeného rozhodnutia
dovolacieho súdu úplne irelevantnou.

7.5. Žalobca zotrval na tom, že pohľadávka prihlásená do reštrukturalizácie bola reštrukturalizačným
správcom popretá nedôvodne a ak súd žalobnému návrhu vyhovel rozhodol v intenciách nálezu
Ústavného súdu SR aj uznesenia Krajského súdu v Prešove, vec správne právne posúdil, a preto ani
uplatnené odvolacie dôvody nemôžu byť opodstatnené. Navrhuje preto, aby odvolací súd „odvolanie
zamietol“ a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu bolo doručené na vedomie odvolateľovi. Zásielku prevzal
elektronickou poštou splnomocnený právny zástupca žalovaného dňa 31.8.2018. Na toto vyjadrenie k
odvolaniu nereagoval.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový
poriadok, účinný od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané žalovaným v zmysle
zásad daných aplikáciou ustanovenia § 378 a nasl. CSP. Odvolací súd pritom prejednal odvolanie bez
nariadenia pojednávania. Vychádzal pritom z aplikácie ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pričom mal za
to, že nariadenie pojednávania v predmetnej veci si nevyžadovala potreba zopakovania, či doplnenia

dokazovania a ani dôležitý verejný záujem. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je
jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 385 ods. 1, § 383 CSP). Termín
verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu i na webovej stránke súdu
zodpovedajúceho ust. § 219 ods. 3 a § 378 ods. 1 CSP. Žiada sa osobitne zdôrazniť, že odvolací
súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie bol v zmysle ust. § 379 a § 380

ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania i uplatnenými odvolacími dôvodmi (s výnimkou § 380 ods. 2
CSP). Na základe takéhoto prieskumu uvedeného rozhodnutia súdu prvej inštancie i konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody neodôvodňujú zrušenie,
či zmenu napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku
o vyhovení žalobe i vo výroku o náhrade trov konania je vecne správne. Prvoinštančný súd pre účely

rozhodnutia o podanom návrhu vykonal potrebné sporovými stranami označené dôkazy, z nich vyvodil
správne skutkové zistenia (§ 215 ods. 1, 2 v spojení s ustanovením § 191 ods. 1 CSP) a vec napokon
aj správne právne posúdil. Dôvody napadnutého rozhodnutia dávajú v zásade odpoveď na rozhodujúce
skutkové otázky na právne posúdenie uplatneného nároku.10. Predmetom sporu je zistenie popretej pohľadávky. V konaní o určenie pohľadávky sa zisťuje
pohľadávka v tom rozsahu, v akom bola správcom popretá. Ako to vyplýva z ustanovenia § 124

ods. 1 ZKR veta prvá in fine, správca pri skúmaní pohľadávky uplatnenej v prihláške, preskúmava
pohľadávku čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky zabezpečenia zabezpečovacím právom
alebo poradia zabezpečovacieho práva. Z uvedeného vyplýva, že len v tomto rozsahu môže byť
pohľadávka sporná. V nadväznosti na § 124 ods. 4 ZKR stanovuje, že veriteľ popretej pohľadávky sa
môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať,

aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo
poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky. Z týchto ustanovení vyplýva, že predmetom
určovacieho konania pri popretej pohľadávke je zistenie, či pohľadávka podľa hmotného práva vznikla
(zisťuje sa jej právny dôvod), a ak áno, v akej výške. Pri pohľadávkach, ktoré sú zabezpečené sa
zisťuje, či pohľadávka je pohľadávkou zabezpečenou a pri prípadnom súbehu zabezpečovacích práv
súd zisťuje, aké je poradie zabezpečovacieho práva. V prípade popretia vymáhateľnosti súd zisťuje, či

pohľadávka je vymáhateľná na súde, respektíve inom orgáne.

11. V predmetnej veci reštrukturalizačný správca poprel pohľadávku, ktorá vyplýva z úverovej zmluvy
práve s odôvodnením, že splátky úveru, ktoré neboli splatné do dňa začatia reštrukturalizačného
konania nemôžu byť prihlásené jednou prihláškou ako existujúca pohľadávka, ale len ako podmienená

pohľadávka závislá na uplynutí jej splatnosti po vyhlásení reštrukturalizácie. V tejto súvislosti, aj v
nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky, treba konštatovať to, čo je v popieracom prejave vôle
na prihlásenú pohľadávku uvedené (tak, ako to je v popieracom prejave vôle v spise na č.l. 122). Z
obsahu tejto listiny vyplýva to, že správca poprel prihlášku veriteľa s odôvodnením, že je neurčitá,
nejasná, nezrozumiteľná a v rozpore s obsahom príloh, ktoré veriteľ pripojil k prihláške. Táto všeobecná

konštatácia následne však bola konkretizovaná v ďalšej časti, keď sa zdôrazňuje, že časť prihlásenej
sumy v čase podania prihlášky nebola splatná. Jednotlivé splátky úveru sa stanú splatné až v budúcnosti
vždy v mesačných intervaloch. Z prihlášky však nie je zrejmé, aká časť prihlásenej sumy už je splatná
a aká časť sa stane splatnou až v budúcnosti. Správca namieta, že veriteľ si prihlásil nárok jednou
prihláškou, avšak veriteľ si mal svoje pohľadávky, jednotlivé splátky úveru, ktoré sa stanú splatné v

budúcnosti prihlásiť ako podmienené pohľadávky pre každú splátku osobitne s uvedením podmienky -
uplynutie času.

12. Aj v zmysle nálezu Ústavného súdu SR II.ÚS/409/2013-49 z 11.9.2014, správca je pri popretí
pohľadávky povinný jednoznačne vyjadriť dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pretože je len na

ňom, aby preskúmal prihlásenú pohľadávku a podľa svojich zistení realizoval popieracie právo alebo
sa rozhodol, že túto nepoprie. Nie je úlohou konajúceho súdu v incidenčnom konaní preskúmavať
prihlásené pohľadávky a opätovne preskúmavať uplatnenú pohľadávku súdom, pretože toto je všetko
úlohou správcu. Úlohou incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť, či popierací prejav správcu
obstojí alebo nie, teda, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti

a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v reštrukturalizácii tak, ako bola prihlásená (teda úplne alebo v
určitej časti alebo v určitom poradí). Ak správca v úvodnej vete popieracieho prejavu len všeobecne
hovorí o neurčitosti, nejasnosti, nezrozumiteľnosti prihlášky, nemožno tento jeho všeobecný prejav vôle
posudzovať oddelene bez ďalšej konkretizácie takto uplatneného dôvodu tak, ako ho uviedol v popretí
pohľadávky. Len všeobecné popretie v akomkoľvek rozsahu by totiž automaticky malo za následok

aktivizáciu prieskumnej právomoci súdu konajúceho v incidečnom konaní v celom rozsahu, a to by
v neposlednom rade znamenalo aj podstatné znevýhodňovanie veriteľov tých pohľadávok, ktoré boli
popreté čo do dôvodu a vymáhateľnosti v prebiehajúcom incidenčnom konaní. Teda po márnom uplynutí
lehoty na popretie pohľadávok nie je možné zo strany správcu rozširovať dôvody popretia pohľadávky
a na takéto popretie prihliadať. Nemožno teda už ani prihliadať na to, čo nebolo výslovne, presne a

určite pomenované v prejave na popretie pohľadávky. Pre konanie o zistenie popretej pohľadávky je
určujúcim stav, aký vyplynul z obsahu prihlášky a z obsahu jej popretia, a preto súd vychádzajúc zo
žaloby (ktorou je viazaný) rozhoduje o stave v čase, aký bol rozhodný pre prihlášku. Pre rozhodnutie
súdu v incidenčnom konaní nie je relevantným neskoršie plnenie časti prihlásenej pohľadávky.

13. V reštrukturalizačnom konaní je prihláška procesným úkonom určeným na uplatnenie práva, pre
ktorú zákon ustanovuje osobitné, formálne a obsahové náležitosti. Veriteľ môže uplatňovať len svoje
práva v reštrukturalizácii, len ak si privlastní pohľadávku formou prihlášky riadne a včas. Právnym
dôsledkomneuplatneniapohľadávkyjezániknároku.Veriteľovinezanikáprávo,alenárok,tedamožnosťvymáhať si pohľadávku voči dlžníkovi. K zániku nároku dochádza momentom zverejnenia uznesenia o
potvrdení plánov v Obchodnom vestníku (§ 155 ZKR).

14. Rozhodujúcou skupinou pohľadávok, ktoré sa uplatňujú prihláškou sú tie pohľadávky ktoré vznikli
do zverejnenia uznesenia súdu o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku. Tu
treba zdôrazniť, že na rozdiel od úpravy konkurzu (od účinku vyhlásenia konkurzu), povolením
reštrukturalizácie sa nesplatné pohľadávky nestanú splatnými.

15. Odvolací súd aj v tomto svojom rozhodnutí odkazuje tiež na nález Ústavného súdu SR, ktorého
závery konštatuje v dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie, ale poukazuje na ďalšiu už jednotnú
judikatúru týkajúcu sa pohľadávok z úverových zmlúv. Aj rozhodnutie tunajšieho odvolacieho súdu, na
ktoré je poukazované v obsahu spisu (2CoKR/4/2016) vychádzalo z toho, že v prípade úverových zmlúv
je právne relevantným odlišovanie vzniku pohľadávky od splatnosti pohľadávok. Splatnosť pohľadávky
nemôže nastať vtedy, ak by pohľadávka nevznikla. Ak je právnym dôvodom pre plnenie splátky zmluva

(ako v predmetnej veci úverová zmluva), vzniká veriteľovi právo na plnenie dohodnutých splátok dňom
vzniku (účinnosti) zmluvy, ktorá toto právo na dielčie plnenie zakladá, nie až od splatnosti jednotlivých
splátok. Pohľadávka úverového veriteľa na vrátenie úveru i zaplatenie príslušnej ceny úveru vznikla
už samotným uzatvorením úverovej zmluvy. V predmetnej veci bolo teda rozhodujúcim aj to, či a v
akomrozsahuvznikolžalobcovivymáhateľnýnárokvyplývajúcizúverovejzmluvy.Výkladajustanovenia

§ 120 ods. 1, 2 ZKR nemôže siahať tak ďaleko, aby sa dostal do rozporu so zmyslom vykonaného
normatívneho textu. Ak je zmyslom a účelom reštrukturalizácie zabránenie individuálnemu uplatneniu, či
výkonu práv jednotlivých veriteľov v prospech ich kolektívneho uspokojenia, maximalizácia uspokojenia
pohľadávok všetkých veriteľov pri spravodlivo usporiadanom vzťahu všetkých veriteľov s dlžníkom je
determinantom určujúcim spoločný záujem veriteľov. Preto je súd povinný postupovať tak, aby dosiahol

pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok, čo vyplýva aj zo zásad konkurzu a
reštrukturalizácie. Ak správca v reštrukturalizačnom konaní práve z tohto dôvodu poprel prihlásenú
pohľadávku žalobcu, tak tento jeho popierací prejav vôle nemôže byť dôvodným a nemôže privodiť
stav, kedy by sa prihlásená pohľadávka nemala uspokojiť v reštrukturalizačnom konaní len z dôvodu, že
splátky úveru boli splatné až po rozhodnutí o reštrukturalizácii žalovaného. Názor vyslovený Ústavným

súdom SR v náleze II.ÚS/578/2015-60 vychádza z týchto princípov a v konečnom dôsledku je pre súdy
aj záväzný. Súd prvej inštancie sa od neho neodklonil a niet dôvodu, aby sa nemalo na tento nález
prihliadať aj odvolacím súdom. Odvolacia námietka žalovaného poukazujúca na to, že je potrebné sa
vyporiadať s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR je zjavne nedôvodnou, pretože uvedené rozhodnutie
Ústavného súdu SR je záväzným pre ďalšie konanie aj pre súdy všeobecné (vrátane súdu dovolacieho).

16. Odvolateľ tak, ako je už uvedené vyššie, namietal porušenie procesných práv. Je zrejmé z obsahu
spisu, že až 16.10.2017 bolo súdu doručené oznámenie JUDr. Mareka Radačovského o tom, že ukončil
právne zastúpenie žalovaného. Až týmto okamžikom boli dané dôvody pre súd prvej inštancie, aby
nekonal s týmto splnomocneným zástupcom žalovaného, ale konal buď priamo so samým žalovaným,

alebo s novým jeho právnym zástupcom. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie odvolacieho súdu č.k.
4CoKR/4/2015-355 z 10.11.2016 bolo doručené H. 22.2.2017 (teda zástupcovi žalovaného, o ktorom
mal súd vtedy vedomosť). Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred súdom prvej inštancie z 29.11.2017,
ktorého sa zúčastnil aj žalovaný, aj jeho nový právny zástupca JUDr. Matúš Hrib, vyplýva okrem
iného aj to, že na tomto pojednávaní súd prvej inštancie oboznamoval aj uznesenie odvolacieho súdu

z 10.11.2016 4CoKR/4/2015-355, ku ktorého obsahu sa vyjadroval priamo aj zástupca žalovaného.
Uplatnená námietka žalovaného o nedoručení uznesenia odvolacieho súdu z 10.11.2016 je preto zjavne
nedôvodnou.

17. Z ďalšieho obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil ďalšie dve pojednávania vo veci, a to

na deň 18.4.2018 a 23.5.2018. Ani jedného z týchto pojednávaní sa žalovaný, ani jeho právny zástupca
nezúčastnil. Z obsahu spisu nevyplýva, aby boli prekážky na strane samotného právneho zástupcu
žalovaného zúčastniť sa týchto pojednávaní. Elektronické podanie bez zaručeného elektronického
podpisu na čl. 478 spisu a jeho príloha - potvrdenie o práceneschopnosti, uvádzajú len dôvod založený
na prekážke konateľa žalovanej spoločnosti zúčastniť sa pojednávania, ale nie je z týchto dokladov

zrejmé to, aby bola realizovaná požiadavka na odročenie pojednávania a vo vzťahu k pojednávaniu zo
dňa 23.5.2018 z obsahu spisu nevyplýva žiaden doklad o ospravedlnení neúčasti na tomto pojednávaní,
či o žiadosti na odročenie tohto pojednávania. V zmysle ust. § 89 a nasl. CSP je právom každej sporovej
strany v civilnom sporovom konaní dať sa zastúpiť zástupcom. Právo na právnu pomoc v konaní predsúdom patrí medzi základné práva garantované Ústavou SR. Po tom, ako si strana zvolí zástupcu
súd koná s jej zástupcom bez toho, aby rozhodoval o prípustnosti tohto zvoleného zastúpenia. Ak
si strana zvolí zástupcu po udelení plnomocenstva je splnomocnený právny zástupca oprávnený na

realizáciu všetkých procesných práv a povinností, ktoré sa sporovej strany týkajú. Aj písomnosti sa
doručujú len takémuto zástupcovi. Splnomocnenie udelenie na celé konanie a splnomocnenie udelené
advokátovi nemožno obmedziť (§ 92 ods. 2 CSP). Za takéhoto stavu je zjavne nedôvodnou aj odvolacia
námietka týkajúca sa odňatia možnosti konať pred súdom prvej inštancie, ak sa nepreukázalo tvrdenie
žalovaného o nedoručení uznesenia odvolacieho súdu, ani sa nepreukázalo to, že by postupom súdu

bola odňatá možnosť žalovanému konať, pretože v prípade realizácie pojednávania z 18.4.2018 a
23.5.2018 sám žalovaný nevyužil možnosť, ktorá mu bola poskytnutá pre to, aby sa týchto pojednávaní
svojim splnomocneným zástupcom zúčastnil.

18. V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie dal v zásade odpoveď na prioritnú otázku, ktorú
bolo potrebné v predmetnom konaní v súvislosti s podanom incidenčnou žalobou zodpovedať. Súd

prvej inštancie v tomto smere správne vychádzal z označeného nálezu Ústavného súdu SR a názor
Ústavného súdu SR bol pre konajúci súd, prvoinštačný i odvolací, záväzný. Korešponduje to už
aj s aktuálne jednotnou judikatúrou týkajúcou sa prihlasovania pohľadávok z úverových zmlúv v
reštrukturalizačnom konaní. Pre zodpovedanie nastolených otázok bolo určujúcim aj to, v akom rozsahu
boli využité prostriedky procesnej obrany, či procesného útoku sporovými stranami v konaní. Na

zásadné otázky, ktoré bolo potrebné zodpovedať, podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie
dal odpoveď, a preto je odvolacia námietka o nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
nedôvodnou.

19. Treba opätovne zdôrazniť viazanosť uplatnenými odvolacími dôvodmi. Okrem uvedených, ďalšie

odvolacie dôvody žalovaný neuplatnil. Pri ich viazanosti preto odvolaciemu súdu neostala iná možnosť
len pri aplikácií ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť.

20. Žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní bol postupom podľa § 255 ods. 1, § 396 ods. 1

CSP priznaný v plnom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

21. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP, § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).