Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. marec 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Csp/120/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316217119
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316217119.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom 821 08 Bratislava, Košická 56, IČO: 45 684 618, zastúpeného:
Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom 811 03 Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706,
proti žalovanému: P. C., nar. X. X. XXXX, trvale bytom Š., o zaplatenie 93,30 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 73,51 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo súm:

- 39,49 eura od 19. 10. 2013 do zaplatenia

- 34,02 eura od 19. 11. 2013 do zaplatenia

a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 57,58 %; o výške náhrady trov konania súd
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19. 9. 2016 v elektronickej forme bez zaručeného podpisu,
doplnenou jej originálom dňa 22. 9. 2016, domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy
93,30 eura spolu s úrokom z omeškania z neuhradených služieb a náhrady trov konania. Svoju žalobu
odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) a žalovaným
bola dňa 13. 6. 2005 uzavretá Zmluva o pripojení v znení dodatkov zo dňa 13. 6. 2005, 23. 6. 2007, 11. 6.

2009,9.6.2011,15.6.2013,27.6.2013,predmetomktorejboloposkytnutietelekomunikačnýchslužieb.

2. Právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby riadne a včas, za čo vystavil žalovanému
faktúry. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalobca uzavreli dňa 27. 8. 2015 medzi sebou Rámcovú
zmluvu o postúpení pohľadávok; predmetná pohľadávka sa stala vlastníctvom žalobcu. Na základe tejto
zmluvy došlo aj k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému z titulu neuhradenej faktúry:

1/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 18. 9. 2013, na sumu 19,79 eura;
2/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 18. 10. 2013, na sumu 39,49 eura;
3/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 18. 11. 2013, na sumu 34,02 eura.3. Na základe zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu žalovanému plnenie riadne a včas. Podľa
účtovných dokladov bolo zistené, že žalovaný faktúry neuhradil. Dlžná suma uhradená nebola, čím sa
žalovaný dostal do omeškania.

4. Uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády
SR číslo 87/1995 Z.z. účinného od 1. 2. 2013

5. Súd vo veci postupoval a rozhodol podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

6.Súdvykonaldokazovaniešpecifikácioupohľadávky,Zmluvouvznenídodatkov,faktúrami,oznámením
o postúpení pohľadávky a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

8. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu a dodatok tak, ako to žalobca popísal v
žalobe a to dňa 13. 6. 2005. Súd poukazuje na to, že predmetom žaloby je uplatnenie pohľadávky v
zmysle dodatku zo dňa 15. 6. 2013 (č. l. 16-17 spisu).

9. Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb, pričom právny predchodca

žalobcu služby riadne poskytol. Pri uzatvorení dodatku z 15. 6. 2013 si účastníci zmluvného vzťahu
dohodli mesačný program služieb „RELAX 60(120)“, s dobou viazanosti 24 mesiacov.

10. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry tak, ako je popísané vyššie (bod 2 tohto
odôvodnenia). Žalobcova pohľadávka voči žalovanému teda pozostáva z neuhradených služieb vo

výške 93,30 eura a úrokov z omeškania.

11. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové

tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní
zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo
asúdztohtofaktuvychádza,musípoznať,akénáležitostimusíobsahovaťžalobaarovnakomusívedieť,

že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto
súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán)
stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana
v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené
po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

12. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu

s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter

a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby
od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

13. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil

tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).14. Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsanímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov
(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

15. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná čiastočne dôvodne.

Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti. Žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri
uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.

16. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. Z pohľadu

právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zák. č. 351/2011 Z.z. a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

17. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinného k dátumu uzatvorenia Zmluvy (t. j. 15. 6. 2013), (1)
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/ OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, b/ a ods. 12 písm. a/, b/ zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických

komunikáciách, účinného k 15. 6. 2013, (1) Podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
(2) Podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o
poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
(12) Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o
poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní

verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

18. Súd z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalovaný využil služby právneho
predchodcu žalobcu v celkovej fakturovanej sume 93,30 eura, ktoré žalovaný nezaplatil (faktúry pod
číslom 1/ až 3/ uvedené v bode 2 tohto odôvodnenia). Preto súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi právo

na zaplatenie sumy 73,51 eura, nakoľko faktúra pod č. 1/ uvedená v bode 2 tohto odôvodenia bola už
v čase podania žaloby premlčaná, preto súd nepriznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 19,79 eura
(pozri odôvodnenie v bodoch 19-22).19. Podľa § 100 ods. 1 OZ, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, Orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

20. Ustanovenie § 101 upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá platí vo všetkých prípadoch,
keď zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou (kratšou či dlhšou) premlčacou dobou. Všeobecná
premlčacia doba je ustanovená v dĺžke troch rokov. Vzhľadom na kogentný charakter ustanovení §
101 až 110 treba usúdiť, že zákonnú premlčaciu dobu nemožno jednostranne, ale ani dohodou medzi
účastníkmi občianskoprávneho vzťahu predĺžiť ani skrátiť. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa,

keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne
deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde, teda keď je actio
nata. Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, t. j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený
subjekt neurobil (napr. preto, že o svojom práve nevedel, že mu vo vykonaní práva bránila určitá
prekážka, akou je choroba, a pod.). Actio nata nastáva vo väčšine prípadov zročnosťou (splatnosťou)

dlhu, t. j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Zročnosť môže byť určená
dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu.

21. V danom prípade sa jedná o premlčaciu dobu, nie lehotu a preto sa na počítanie doby premlčania
neuplatní § 122 ods. 3 OZ. K uplynutiu premlčacej doby dôjde v posledný deň doby bez ohľadu na to,

či posledným dňom je sviatok alebo sobota, či nedeľa.

22. V prejedávanom prípade premlčacia doba začala plynúť dňom 18. 9. 2013 (faktúra číslo
XXXXXXXXXX) a uplynula dňa 18. 9. 2016, pričom žaloba bola podaná na súd až dňa 19. 9. 2016, t. j.
po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom k tomu súd nemôže (aj s poukazom na § 5b zák. č. 250/2007

Z.z.) priznať žalobcovi právo na plnenie vo výške 19,79 eura vrátane príslušenstva k tejto pohľadávke
(príslušenstvo nasleduje osud svojej pohľadávky).

23. Keďže súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 73,51 eura, priznal mu aj právo na zaplatenie
úrokov z omeškania ako príslušenstva pohľadávky.

24.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale

zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho
plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Žalovaný
podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím
času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času
plnenia.

26. Právo na úroky z omeškania (z faktúr pod číslom 2/ a 3/ uvedených v bode 2 tohto odôvodnenia)
vzniklo odo dňa nasledujúcom po splatnosti jednotlivých faktúr a výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvémudňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. účinný od 1. 2. 2013, pretože
žalovaný záväzkový vzťah vznikol na základe dodatku zo dňa 15. 6. 2013).

27. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená pre dané obdobie omeškania
vo výške 0,5 % p.a., potom úrok z omeškania je 5,5 % p.a. (pre faktúru č. 2), resp. 0,25 % p.a., potom
úrok z omeškania je 5,25 % p.a. (pre faktúru č. 3). Žalobca si však uplatnil žalobou iba úrok z omeškania
vo výške 5 % p.a., súd mu preto priznal takto uplatnenú výšku príslušenstva s poukazom na § 216 CSP.

28. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu.

29. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP,
pričom žalobca bol v konaní úspešnejší vo väčšej časti. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady
trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a

výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný
úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo
všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí(uznesenieNajvyššiehosúduSRz22.júna2011,sp.zn.8Sžo215/2010).Akmalatedastranavo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán

nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca sa svojou žalobou na žalovanom domáhal zaplatenia
sumy 93,30 eura. V časti o zaplatenie sumy 73,51 eura bola žaloba žalobcu dôvodná a v tejto časti
súd žalobe vyhovel. Vo zvyšnej časti, t. j. o zaplatenie 19,79 eura súd žalobu žalobcu zamietol. Súd pri
rozhodovaní o trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP určil pomer úspechu a neúspechu strán sporu.
Žalobca bol teda úspešný v časti 78,79 % (19,79 eura/93,30 eura x 100) a žalovaný v časti 21,21 %.

Pomer úspechu a neúspechu potom predstavuje rozdiel 78,79 % a 21,21 %, t. j. priznaných 57,58 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.