Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/181/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114227909
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7114227909.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a

sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Adriany Murínovej, vo veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o.,
Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava,
Karadžičova 8, proti žalovanému Z. C., nar. X.XX.XXXX, E., U. 1, o zaplatenie 815,09 eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku 37C/62/2015-45 z 28.11.2016 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v jeho zamietavom výroku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 222,68 eur
spolu s 9,25% úrokom z omeškania ročne, počítaným od 3.12.2011 do zaplatenia a to v pravidelných
splátkach po 23 eur splatných vždy do 15- tého dňa v kalendárnom mesiaci počnúc kalendárnym

mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, až do úplného zaplatenia, pod hrozbou straty
výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej z určených splátok.
Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 81,2% a odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že konanie o zaplatenie sumy 76,41 eura
zastavuje, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 516 eur s úrokom z omeškania vo výške
9,25% ročne zo sumy 516 eur od 3.12.2011 do zaplatenia a to v pravidelných splátkach po 23 eur
splatných vždy do 15- tého dňa v kalendárnom mesiaci počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim

po právoplatnosti rozsudku, až do úplného zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade
omeškania so zaplatením, čo i len jednej z určených splátok, že žalobu v prevyšujúcom rozsahu zamieta
a žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26,62%.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 14.11.2014 domáhal a
ako ju skutkovo a právne odôvodnil, že žalovaný podal odpor voči platobnému rozkazu a uviedol ako
ho odôvodnil. Konštatoval, že pôvodný žalobca, spoločnosť Consumer finance holding, a.s. podaním
z 13.3.2015 mu oznámil, že pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, postúpil na spoločnosť

Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 381 154, teda na žalobcu a za danej
procesnej situácie navrhol, aby pripustil, aby do konania na jeho miesto vstúpila spoločnosť Intrum
Justitia Slovakia, s.r.o., že podľa § 92 ods.3 O.s.p. rozhodol, že pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný
žalobca, Consumer finance holding, a.s. a na jeho miesto vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia
s.r.o. a to uznesením z 9.4.2015, č. k. 37C/62/2015-29. Ďalej poukázal na to, že žalobca písomným
podaním z 23.11.2016 oznámil súdu späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie poplatkov a zmluvných pokút
v sume 76,41 eura bez bližšieho zdôvodnenia a s použitím § 145 ods.2 Civilného sporového poriadku

(ďalej len CSP) konanie o žalobe v časti o zaplatenie sumy 76,41 eura zastavil. Ďalej uviedol, aké
dokazovanie vykonal a, že z vykonaných dôkazov zistil skutkový stav. Pôvodný žalobca, spoločnosť
Consumer finance holding, a.s. a žalovaný uzavreli 18.11.2010 Zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky č.
7082255, na základe ktorej spoločnosť Consumer finance holding, a .s. poskytla žalovanému pôžičkuvo výške 700 eur, ktorú sa zaviazal splatiť v 60 mesačných splátkach po 23 eur pričom termín konečnej
splatnosti pôžičky bol stanovený na november 2015. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala
výšku35,57%aročnáúrokovásadzburovnako35,57%.CelkovénákladyspotrebiteľamalipodľaZmluvy

predstavovať 680 eur a tak celková suma pôžičky predstavovala výšku 1 380 eur (Zmluva o poskytnutí
rýchlej pôžičky z 18.11.2010 na č. l. 4). Podľa predloženej listiny označenej ako „Prehľad splátok a úhrad“
k Zmluve č. 7082255, vyhotoveného na meno žalovaného za obdobie od 18.11.2010 do 11.12.2014,
žalovaný celkovo uhradil sumu 184 eur, pričom poslednú splátku uhradil 29.7.2011 vo výške 23 eur
(listina označená ako „Prehľad splátok a úhrad“ na č. l. 36). Pôvodný žalobca listom zo 25.11.2011

označeným ako „Predžalobná upomienka“, vyzval žalovaného k úhrade všetkých splátok jednorázovo
v celkovej výške 1 202,90 eura, do 3 dní od doručenia výzvy (listina z 25.11.2011 na č. l. 6). Ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia súdu žalovaný žalobcovi dlžnú sumu neuhradil (nesporná skutočnosť). Citoval
znenie § 52 ods.1,2,3,4 Obč. zák. v znení platnom v rozhodnom období (v čase uzavretia zmluvy o
pôžičke), § 53 ods.1,4 veta prvá, § 524 ods.1,2 Obč. zák., § 1 ods.2, § 9 ods.1,2 zák. č. 129/10 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka § 3 ods.1 Nariadenia

vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013, § 39 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že
vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby, avšak nie v
celom rozsahu žalobcom uplatneného nároku v konaní. V konaní nebolo sporné, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho
zákonníka, ktorou zmluvou prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu najmä peniaze a dlžník

sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zmluvný vzťah strán konania
patrí podľa povahy zmluvných strán súčasne medzi spotrebiteľské zmluvy, za ktorú zmluvu sa považuje
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V konaní nebolo
sporné, že žalovaný prevzal titulom pôžičky od právneho predchodcu žalobcu finančné prostriedky vo
výške 700 eur a na dlh uhradil 184 eur. Poskytnuté finančné prostriedky mal žalovaný vrátiť s úrokmi

vo výške 35,57% ročne, pričom sa zaoberal takto dohodnutou výškou úrokov z úveru. Z internetovej
stránky NBS preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom
úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v období uzavretia zmluvy v 11/2010 činil úrok maximálne
14,64 % ročne. Z toho vyplýva, že úrok dohodnutý medzi stranami bol niekoľkonásobne vyšší ako
úrok poskytovaný bankami. Súd nepoprel a rešpektoval skutočnosť, že výška úrokov u nebankových

subjektov, akým je aj právny predchodca žalobcu je logicky vyššia ako obvyklé bankové úroky vzhľadom
na ich vyššie podnikateľské riziko, to však neznamená, že výška úrokov môže byť u nebankového
subjektu neobmedzená, bezbrehá, nemajúca žiadne limity, niekoľkonásobne prevyšujúca tieto bankové
úroky, tak ako je tomu v danom prípade. Nakoľko dohodu o úrokoch z omeškania vyhodnotil ako
absolútne neplatnú, lebo sa prieči dobrým mravom podľa citovaného § 39 Občianskeho zákonníka,

súd priznal žalobcovi len nárok na vrátenie rozdielu medzi sumou, ktorú právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému titulom pôžičky a sumou, ktorú žalovaný splatil. Teda vzhľadom na to, že žalovaný
prevzal titulom pôžičky od právneho predchodcu žalobcu finančné prostriedky vo výške 700 eur a na
dlh uhradil 184 eur, priznal žalobcovi rozdiel v sume 516 eur. Za dôvodný posúdil žalobcom uplatnený
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 516 eura počnúc 3.12.2011 do

zaplatenia, keďže žalobca si nárok na úroky na z omeškania uplatnil v súlade s § 3 ods.1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť dlžnú
sumu čo do istiny a úrokov z omeškania v pravidelných mesačných splátkach po 23 eur v súlade s §
232 ods.4 CSP, so zreteľom na aktuálne nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného, vyvolanú výškou
ním v súčasnosti dosahovaného príjmu a splácaním ďalších záväzkov. Žalovaný je síce zamestnaný

v spoločnosti Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., kde dosahuje príjem vo výške 500 eur, avšak
okrem výdavkov na základné životné potreby žalovaný spláca úver vo výške 250 eur a z jeho príjmu
sú vykonávané tiež zrážky so mzdy vo výške 100 eur. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že
jednorazová úhrada sumy, ktorú súd priznal žalobcovi by mohla vážne ohroziť zabezpečenie základných
životných potrieb žalovaného, preto mu súd umožnil splatiť dlžnú sumu v splátkach s tým, že omeškanie

s plnením čo i len jednej splátky bude mať za následok splatnosť celého plnenia. Ďalej citoval znenie §
262 ods.1,2, § 255 ods.1, § 256 ods.1 CSP a o trovách konania súd rozhodol podľa citovaného § 255
ods.1CSPvspojenís§256ods.1CSPtak,žežalobcovipriznalnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu
26,62%. Rozsah v akom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vyplýva zo skutočnosti, že
súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 516 eur, čo predstavuje úspech žalobcu a v časti o

zaplatenie sumy 222,68 eura súd žalobu zamietol, teda v tejto časti bol žalobca neúspešný. Žalobca bol
neúspešný aj v časti o zaplatenie sumy 76,41 eura, v ktorej časti vzal žalobu späť, a to bez bližšieho
zdôvodnenia a bez toho, aby sa voči žalovanému domohol toho, čo si žalobou uplatnil. Vychádzajúc
z uvedeného, miera úspechu žalobcu vo vzťahu k pôvodnému predmetu konania, predstavuje 63,31%a miera úspechu žalovaného predstavuje 36,69%. V konečnom dôsledku to znamená, že žalobca má
vo veci samej úspech iba vo veľkosti 26,62% (63,31% - 36,69%), a preto má v rovnakej veľkosti proti
žalovanému aj nárok na náhradu trov konania, ktoré mu počas konania vznikli, o ktorých podľa § 262

ods.2 CSP súdny úradník.
3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca vo výroku (III.), ktorým súd žalobu v
prevyšujúcom rozsahu zamietol a vo výroku (IV.) o trovách konania a žiadal, aby odvolací súd na základe
§ 388 C.s.p. rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 222,68 €, úrok z omeškania vo výške 9,25% p.a. zo sumy 222,68 € od 3.12.2011 do

zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi
nárok na náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. II. Odvolanie
odôvodnil tým, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu právnemu názoru,
že dojednaná odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme zmluvne dojednaného úroku
je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodnutie súdu v napadnutej časti nieje správne.
Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 700,00 €, ktorý sa zaviazal vrátiť formou 60 pravidelných

mesačných splátok vo výške 23,00 €. Navýšenie úveru predstavuje len zmluvne dojednaný úrok vo
výške ročnej úrokovej sadzby 35,57%. Celková odplata za poskytnutie úveru predstavuje 680,00 €.
Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 35,57%
zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný
úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery vo výške do 1500,00 € vrátane so splatnosťou od

1 do 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy MFSR v súlade s § 21 ods.2
z.č. 129/2010 Z.z. v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi za 3.štvrťrok 2010 so stavom k 30.9.2010 predstavovala 44,57% tak, ako je táto hodnota
uvedená v úverovej zmluve (priemerná hodnota RPMN). Súdna prax zaujala názor, že postup súdu
podľa § 3 ods.1 OZ má miesto len vo výnimočných situáciách, napr. v prípade šikanózneho výkonu

práva účastníkom zmluvného vzťahu. Korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej
istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem.
Výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 35,57% neprevyšuje
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa
§ 53 ods.6 OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom

stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa § la
ods.1NariadeniavládySRč.87/1995platnéhoaúčinnéhood1.9.2014.Napriekskutočnosti,žeuvedené
pravidlo maximálneho stropu výšky odplaty nebolo v čase dojednania úverovej zmluvy v platnosti,
zastávame názor, že pokiaľ sám zákonodarca považuje odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi do výšky 2x priemernej RPMN za akceptujúcu, v takom prípade výška dojednanej odplaty

v úverovej zmluve spĺňajúca kritéria pre maximálnu výšku odplaty platné v súčasnosti nemôže byť
označená za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Dojednaná odplata v úverovej zmluve
vo výške 35,57% nepresahujúca 2x váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky typy
spotrebiteľských úverov zverejneného MFSR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3.štvrťrok 2010 so stavom ku dňu 30.9.2010 vo výške 19,72%, ako

aj nepresahujúca 2x priemernej výšky RPMN zverejnenej MFSR v Súhrnných informáciách o údajoch
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3.štvrťrok 2010 so stavom ku dňu 30.9.2010
vo výške 44,57% pre obdobné úvery je primeraná, v súlade so zákonom (§ 53 ods.6 OZ platného
a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy) a dobrými mravmi. III Nakoľko súd dospel vykonaným
dokazovaním k nesprávnemu právnemu názoru o bezúročnosti úveru, vznikol mu nárok aj na zaplatenie

súdom zamietnutej časti žaloby, čo predstavuje sumu 222,68 € s prísl. vypočítanú ako rozdiel medzi
žalovanou sumou 815,09 €, čiastočným späťvzatím v časti o zaplatenie 76,41 € a priznanou sumou
516,00 € s prísl. (815,09 € - 76,41 € - 516,00 € = 222,68 €). Správnym právnym posúdením by súd žalobe
v nami upravenom rozsahu vyhovel. Na základe týchto skutočností navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu zmenil v súlade s petitom tohto odvolania. Proti žalovanému si uplatnil náhradu trov konania za

zaplatený súdny poplatok v konaní pred súdom I. inštancie, za zaplatený súdny poplatok za podané
odvolanie, náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci podľa § 13a ods.1 písm. a), c),
vyhlášky MS SR 655/2004 Z.z. (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na vydanie platobného rozkazu,
vyjadrenie k odporu, odvolanie) v sume (3x 51,45 € + 2x 8,04 € + lx 8,39 € + lx 19,92 € + lx 8,84 €)
20% DPH = 249,10 €.

4.Rozsudok, okrem výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a o trovách konania,
nebol odvolaním napadnutý a ostatný výrok nadobudol právoplatnosť (§367ods.1,3 CSP), preto nebol
v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že

nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) zamietavej časti rozsudku, ani na jeho
zrušenie (§ 389 ods.1 CSP), preto ho, podľa § 388 CSP v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 222,68 eur spolu s 9,25% úrokom z omeškania ročne, počítaným
od 3.12.2011 do zaplatenia a to v pravidelných splátkach po 23 eur splatných vždy do 15- tého dňa
v kalendárnom mesiaci počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, až

do úplného zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením čo i len
jednej z určených splátok.
6.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo
skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a

nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba

opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

7.Súd síce použil správny právny predpis, ale na daný skutkový stav ho nesprávne aplikoval, t. zn. z
podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach
stranách sporu.
8.Spotrebiteľský vzťah vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou na základe zmluvy o
poskytnutí pôžičky z 18.11.2010. Súd nesprávne vyhodnotil tú skutočnosť, že dohodnutý úrok vo výške

35,57% je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 O. z. a, že zmluva je v tejto časti neplatná.
10.Podľa § 657 O. z. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
11.Podľa § 658 ods.1 O. z. pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
12.Dohodnutá úroková sadzba nepresahuje 2x váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za

všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného MFSR v Súhrnných informáciách o údajoch o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3.štvrťrok 2010 so stavom k 30.9.2010 vo výške
19,72%, ako aj nepresahuje 2x priemernej výšky RPMN zverejnenej MFSR v Súhrnných informáciách
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3.štvrťrok 2010 so stavom k
30.9.2010, ktorá bola vo výške 44,57% pre obdobné úvery, preto je možné uzavrieť, že dohodnutá

úroková sadzba ako aj RPMN sú primerané a žalovaného zaviazal zaplatiť aj sumu 222,68 € s prísl.
vypočítanú ako rozdiel medzi žalovanou sumou 815,09 €, čiastočným späťvzatím v časti o zaplatenie
76,41 € a priznanou sumou 516,00 € (815,09 € - 76,41 € - 516,00 € = 222,68 €).
13.Podľa§517ods.2O.z.akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14.Podľa § 3 ods.1 Nar. vl. SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania
bol platný úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne.

15.Dôvodný je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,25% ročne zo
sumy 222,68 eur počnúc 3.12.2011 do zaplatenia.
16.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.20.Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
21.Žalobcovi bolo priznané právo na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 81,2% (738,68

€ - úspech, 76,41 € - neúspech žalobcu, čo predstavuje 90,60% ku 9,40% celková úspešnosť žalobcu
90,60 - 9,40). Žalobca v odvolacom konaní bol plne úspešný, preto mu boli priznané trovy odvolacieho
konania v rozsahu 100%.
22.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.