Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. jún 2016

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 6C/293/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6306202108
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Kekeňák, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2016:6306202108.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno sudcom JUDr. Ondrejom Kekeňákom, PhD., v právnej veci navrhovateľov 1/ S. I.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., C. 1, 2/ K. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., C. XX, 3/ C. N., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D., K. 5, všetci právne zastúpení Advokátskou kanceláriou Kašuba spol. s r.o.
so sídlom Banská Bystrica 1, Horná 41, IČO: 36859095 proti odporcom 1/ S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D., W. XX, právne zastúpený JUDr. Marián Holý, AK so sídlom Brezno, Boženy Němcovej 1/A, 2/
X. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., K. D. XXXX/XX, t. č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená
opatrovníčkou V. K., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, 3/ K. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D., K. XXXX/X, právne zastúpený JUDr. Marián Holý, AK so sídlom Brezno, Boženy Němcovej

1/A, 4/ Tatrabanka a. s. so sídlom Bratislava, Hodžovo námestie 3, IČO: 00686930, o určenie, že
nehnuteľnosti patria do aktív dedičstva po poručiteľke S. I., takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh voči odporcovi 4/ v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Súd u r č u j e, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území D., okres D., obec D.,
zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom D., Odborom katastrálnym ako parcely registra
„P.“, evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXX, záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXXX,

zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavba súp. č. XXXX, rodinný dom na parcele č. XXXX,
patria do aktív dedičstva po poručiteľke S. I., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXX,
naposledy bytom D., K. D. XX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX.

III. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľov z a m i e t a.

IV. O náhrade trov konania a o náhrade trov štátu súd r o z h o d n e samostatným uznesením do 30
dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 09.05.2006 a jeho doplnením prostredníctvom písomného
podania doručeného súdu dňa 04.08.2006 sa pôvodní žalobcovia 1/ S. I., nar. XX.XX.XXXX, 2/ K. I.,
rod. I., nar. XX.XX.XXXX, 3/ C. N., rod. I., nar. XX.XX.XXXX a 4/ S. I., nar. XX.XX.XXXX domáhali proti
odporcom 1/ S. I., nar. XX.XX.XXXX, 2/ K. I. a 3/ Tatrabanke a.s., aby súd určil, že darovacia zmluva
V XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi S. I., nar. XX.XX.XXXX a S. I., nar. XX.XX.XXXX je
neplatná. Zároveň sa domáhali, aby súd určil, že zmluva o záložnom práve V XXXX/XX v prospech
Tatrabanky a.s. uzavretá medzi S. I., nar. XX.XX.XXXX a K. I., živnostníkom a Tatrabankou a.s., je

neplatná. V návrhu v podstate uviedli, že ich matka S. I., nar. XX.XX.XXXX, teda navrhovateľka 4/,
ako darkyňa darovala S. I., nar. XX.XX.XXXX, teda odporcovi 1/ ako obdarovanému rodinný dom s
priľahlými pozemkami so súp. č. XXXX nachádzajúci sa na parcele č. XXXX v D., časť K.. Uviedli, že S.
I. žije v uvedenom rodinnom dome približne 50 rokov a z toho už 20 rokov sama ako vdova. Približnev roku 1998 sa k nej nasťahoval ich brat S. I., ktorý po rozpade svojho manželstva nemal kde bývať.
Kvôli nadmernému požívaniu alkoholických nápojov sa stal nezamestnaným a fakticky závislým na
matke, ktorá ho vyživovala. Sociálne dávky, ktoré následne začal poberať, dokázal za pár dní v rôznych

pohostinských zariadeniach minúť na alkohol. Podľa ich vedomostí vyžadoval finančné prostriedky aj od
ich matky; keď mu ich odmietla dať, začal ju fyzicky napádať a psychický týrať. Matku na jeho správanie
upozorňovali, avšak ona sa ho zastávala s tým, že je chudák a nemá sa o neho kto postarať. Koncom
januára 2006 sa dozvedeli, že ich matka S. I. darovala rodinný dom s priľahlými pozemkami so súp.
č. XXXX nachádzajúci sa na parcele č. XXXX v D., časť K. ich bratovi S. darovacou zmluvou č. V

XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX a následne bola na predmetný rodinný dom uvalená ťarcha zmluvou
o záložnom práve č. V XXXX/XX v prospech Tatrabanky a.s. so sídlom Bratislava, pričom táto mala
slúžiť na zabezpečenie úveru v približnej výške 600 000,- Sk, ktorý bol čerpaný synom S. I., K. I. na
zabezpečenie jeho podnikateľských aktivít týkajúcich sa reštauračných a pohostinských služieb. Na
základe zistených skutočností navštívili svoju matku a vyčítali jej, prečo darovala dom svojmu synovi
S. I., na čo im ona oznámila, že sa chce o svojho syna postarať, pretože nemá kde bývať. Položili jej

okrem iných aj otázku týkajúcu sa záložnej zmluvy, pričom vzhľadom na jej vek a psychickú zaostalosť
jej museli podrobne opísať, aké právne skutočnosti sa udiali po podpise darovacej zmluvy zo strany
jej syna S., a čo ďalej môže nastať v dôsledku neplnenia si zmluvných záväzkov K. I. voči Tatrabanke
a.s. Po opísaní veci ich matka vyhlásila, že v žiadnom prípade nesúhlasí, aby sa jej rodinný dom stal
zálohom na čerpanie úveru pre K. I., pričom ich požiadala, aby urobili potrebné právne kroky týkajúce

sa vrátania veci do pôvodného stavu, aký predchádzal podpísaniu vyššie uvedenej darovacej zmluvy
zo dňa XX.XX.XXXX. Navrhovatelia ďalej uviedli, že vzhľadom na zdravotný a najmä psychický stav ich
matky, ktorý je podložený lekárskou správou zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej K.. E. I. potvrdila demenciu
ich matky spojenú a Alzheimerovou chorobou, pričom zároveň navrhla ich matku zbaviť spôsobilosti na
právne úkony, zo strany ich brata S. I. a jeho syna K. I. išlo pri podpísaní uvedenej darovacej zmluvy

o vopred pripravený podvod týkajúci sa zabezpečenia finančnej hotovosti s použitím úveru pre K. I..
Nevylučujú ani možnosť, že ich matka bola k podpísaniu uvedenej zmluvy zo strany S. I. donútená
násilím, pretože podľa ich vedomostí mal ich brat S. I. práve v čase, kedy došlo k podpisu darovacej
zmluvy, matku fyzicky napádať. Súdu tiež dali do pozornosti, že v časti „C" výpisu z LV nie je ako ťarcha
uvedené doživotné bývanie pre darcu v darovanom rodinnom dome, pričom uvedenie takejto veci je

v zmluvách o darovaní štandardnou záležitosťou a právnik vyhotovujúci zmluvu sám túto skutočnosť
navrhne v prípade, že darca nemá inú možnosť bývania. Sú toho názoru, že konanie zo strany S. I. a
jeho syna K. I. bolo účelové, pretože pri takom stave veci by uvedený rodinný dom nemohli poskytnúť
ako záruku pri vybavovaní úveru. Navrhovatelia tvrdili, že obidve zmluvy, teda darovacia zmluva, ako aj
zmluva o záložnom práve, boli vystavené a podpísané protiprávne, pretože ich matka S. I. bola zo strany

svojho syna S. I. a svojho vnuka K. I. uvedená do omylu. Na získanie vyššie uvedeného rodinného domu
zneužili jej zníženú psychickú mentalitu. Majú dôvodné podozrenie, že za účelom podpísania darovacej
zmluvy bola zo strany svojho syna S. I. aj fyzicky napádaná.

2. Navrhovatelia 1/ - 3/ súdu oznámili, že dňa XX.XX.XXXX navrhovateľka 4/ S. I. zomrela, o čom

predložili úmrtný list.

3. Odporca 2/ K. I. sa v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 09.03.2007 vyjadril, že
vyjadrenia navrhovateľov v tom smere, že pri podpise darovacej zmluvy išlo o podvod, považuje za ničím
nepodložené. Jeho stará matka darovala uvedený dom jeho otcovi dobrovoľne, na základe toho, že sa

mu už v dávnejšej dobe snažila dom darovať. Navrhovatelia vopred vedeli o úmysle svojej matky S. I.
darovať uvedený dom jeho otcovi S. I. a začali si uplatňovať svoje nároky až po vykonaní tohto úkonu.
Dom bol výlučným vlastníctvom jeho starej matky, ktorá mala určité zdravotné problémy, pričom on nebol
oboznámený s tou skutočnosťou, že bola liečená na psychiatrickom oddelení. Vyjadrenia navrhovateľov
sú účelové aj z toho dôvodu, že o psychický stav svojej matky sa začali zaujímať formou lekárskej

starostlivosti až po darovaní uvedeného domu.

4. Odporca 3/ Tatrabanka, a.s. v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 15.03.2007 uviedol,
že návrh žiada v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný. Dôvodil, že navrhovatelia nepreukázali
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti záložnej zmluvy. Namietol nedostatok aktívnej legitimácie

navrhovateľov v konaní pokiaľ ide o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, čo tiež predstavuje dôvod pre
zamietnutie návrhu.5. Odporca 1/ S. I. sa v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 17.04.2007 vyjadril, že návrh
považuje za nedôvodný. Skutočnosti uvádzané navrhovateľmi sú nepravdivé a účelové. Nie je pravda,
že po rozvode svojho manželstva nemal kde bývať, pretože po rozvode svojho manželstva býval ešte

dva roky so svojou bývalou manželkou; následne si zabezpečil bývanie na internáte. Nemal potrebu a
ani záujem bývať so svojou matkou S. I.. Bola to práve jeho matka, ktorá ho veľmi často navštevovala
v mieste jeho bydliska, kde jej poskytoval stravu a najmä útechu, ktorej sa jej nedostávalo od ďalších
detí, ktoré o ňu nejavili záujem. V tom čase jeho matka naliehala na to, aby sa k nej nasťahoval, aby
mohli bývať spolu. Už v tej dobe mu opakovane navrhovala, že mu daruje dom aj s pozemkami, avšak

on to odmietal s tým, že každý má svoj život a on dom nepotrebuje. Je pravda, že bývanie na internáte
mu zrušili a bol nútený vysťahovať sa z obývaných miestností. Ani v tom čase však nemal potrebu
ísť bývať do rod. domu k svojej matke, pretože trvalé bývanie mu ponúkla jeho dcéra X. a syn K. vo
svojich bytoch. Bola to však opätovne jeho matka S. I., ktorá znovu na neho naliehala, aby sa ku nej
nasťahoval, aby sa mohli o seba navzájom postarať a spoločne znášať aj náklady na bývanie. Až na
toto naliehanie svojej matky sa potom do jej domu nasťahoval a viedol s matkou spoločnú domácnosť;

často varil a upratoval. Žiadna z dcér S. I., ktoré bývajú v D. a v konaní vystupujú ako navrhovateľky
2/ a 3/ neprejavovali o svoju chorú matku záujem; nestarali sa o to, či má čo jesť, či jej netreba oprať,
alebo ju odprevadiť na lekárske ošetrenie. Počas spoločného súžitia ho matka opakovane presviedčala,
aby vykonal potrebné kroky za účelom darovania nehnuteľností do jeho vlastníctva. On však k uzavretiu
zmluvy nepristúpil. Až v roku 2005, kedy sa zdravotný stav matky zhoršil a bolo potrebné sa o ňu starať

stále viac a viac, sa rozhodol, že ponuku matky na prevod vlastníctva domu prijme. V tom čase sa
sám musel starať o jej stravu, upratovanie domu a zabezpečoval aj pranie odevov. V tom čase mu
najviac pomáhala jeho dcéra X., ktorá prala oblečenie vo svojom byte a často jeho a svoju starú matku
navštevovala, v prípade nutnosti im aj navarila. Ku koncu spoločného bývania si už jeho matka S. I.
od nikoho iného ako od svojej vnučky X. I. jedlo ani nezobrala. Za účelom spísania darovacej zmluvy

navštívil advokátsku kanceláriu a doručil potrebné doklady. Jeho právny zástupca mu odporučil pre
matku zriadiť vecné bremeno, ktoré by spočívalo v práve jej doživotného bývania v dome a v práve
užívania všetkých prevádzaných nehnuteľností. Odporca 1/ uviedol, že to považoval za samozrejmosť;
pôvodnýnávrhzmluvybolvtomtozmysletiežvypracovaný.NatosavšakdarkyňaS.I.vyjadrila,žetonie
je potrebné, pretože ona vie, že syn ju v dome nechá dožiť a ona už aj tak dlho žiť nebude. Prepracovanú

darovaciu zmluvu už jeho matka ako darkyňa podpísala a svoj podpis si dala overiť na notárskom
úrade. Odporca 1/ ďalej dôvodil, že jeho matku S. I. k darovaniu nehnuteľností a k podpísaniu darovacej
zmluvy nikto nenútil. Aj notár, ktorý overil jej podpis na darovacej zmluve, musí okrem overenia totožnosti
účastníka zhodnotiť tiež jeho stav a okolnosti podpisu. Ak by mal vedomosť alebo čo i len podozrenie
na použitie násilia, bol by nútený overenie podpisu odmietnuť. Ani okolnosť postupujúcej stareckej

demencie darkyne v dôsledku Alzheimerovej choroby ešte sama o sebe nečiní darkyňu nespôsobilú
na darovanie nehnuteľností. Namietol, že lekára posudzovala zdravotný stav jeho matky až niekoľko
mesiacov po podpise darovacej zmluvy. V žiadnom prípade však nemohla posúdiť jej stav spätne ku
dňu podpisu zmluvu, pretože posudzovala iba jej momentálny zdravotný stav a do budúcnosti navrhla
obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony. Vychádzajúc z tejto skutočnosti odporca 1/ uviedol, že nie

sú splnené zákonné predpoklady pre to, aby súd určil neplatnosť darovacej zmluvy. Z vyššie uvedeného
je zrejmé, že nemožno určiť za neplatnú ani záložnú zmluvu ohľadom pohľadávky Tatrabanky a.s. na
zabezpečenie podnikateľského úveru pre odporcu 2/ vo výške 476 000,- Sk.

6. Tunajší súd rozsudkom č.k. 4C 101/2006 - 118 zo dňa 30.10.2007 návrh o určenie neplatnosti

darovacej zmluvy V XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi S. I. a S. I. a o určenie neplatnosti
zmluvy o záložnom práve V XXXX/XX v prospech Tatrabanky a.s. uzavretej medzi S. I., K. I. a
Tatrabankou a.s., zamietol. Navrhovateľov 1/ - 3/ zaviazal nahradiť odporcovi 1/ trovy konania vo výške
74 140,- Sk v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcom 2/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že darkyňa S. I. uzavrela s obdarovaným S. I. (odporcom

1/) darovaciu zmluvu datovanú dňom XX.XX.XXXX. Predmetom darovania boli nehnuteľnosti, a to
rodinný dom súp. XXXX na parcele KN C č. XXXX spolu s pozemkami, a to parcelou KN C č. XXXX,
záhrady o výmere XXX m2 a parcelou KN C č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2, nehnuteľnosti ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre kat. územie D.. Uvedená darovacia
zmluva je podpísaná osobne darkyňou a obdarovaným, pričom podpis darkyne je osvedčený S.. N.

S., pracovníčkou poverenou notárkou S.. K. S. so sídlom Notárskeho úradu v D., kde bola osvedčená
pravosť podpisu s tým, že S. I. túto listinu pred pracovníkom Notárskeho úradu vlastnoručne podpísala.
Vklad darovacej zmluvy bol Správou katastra D. povolený dňa XX.XX.XXXX pod č. V XXXX/XX.
Medzi záložcom S. I., teda odporcom 1/ a záložným veriteľom Tatrabankou a.s. bola uzavretá dňaXX.XX.XXXX zmluva o záložnom práve ako zabezpečenie pohľadávky, a to do najvyššej hodnoty
súčtu istiny pohľadávky 476 000,- Sk. Dôvodom zriadenia záložného práva podľa zmluvy o záložnom
práve je uzavretie zmlúv medzi záložným veriteľom a dlžníkom K. I., nar. XX.XX.XXXX, teda odporcom

2/. Predmetnom záložného práva boli nehnuteľnosti vedené Správou katastra D. na LV č. XXXX
nachádzajúce sa v kat. území D., čiže nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom darovacej zmluvy. Správa
katastra D. povolila vklad zmluvy o záložnom práve do katastra nehnuteľností dňa XX.XX.XXXX pod č. V
XXXX/XX. Súd v predmetnom rozsudku konštatoval, že navrhovatelia sa neplatnosti darovacej zmluvy
domáhali z dôvodu, že tento právny úkon urobila darkyňa S. I. v prospech obdarovaného odporcu 1/ S. I.

v duševnej poruche, ako aj z dôvodu, že ho urobila pod nátlakom, a to psychickým, resp. fyzickým práve
zostranyodporcu1/.Navrhovatelianeplatnosťzáložnejzmluvyodvodzovaliibaodneplatnostidarovacej
zmluvy. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovatelia neuniesli dôkazné
bremeno, pretože nepreukázali, že darovacia zmluva bola uzavretá medzi ich matkou S. I. a odporcom
1/ pod nátlakom z jeho strany, či už psychickým alebo fyzickým. Nepreukázali, že by táto zmluva
nebola urobená určite a zrozumiteľne, slobodne a vážne. Darovacia zmluva v písomnom vyhotovení

bola vypracovaná právnym zástupcom odporcu 1/, ktorý na to poukázal aj vo svojom vyjadrení k návrhu.
Je zachovaná forma a určitosť darovacej zmluvy so všetkými jej náležitosťami. Súd dospel k záveru,
že právny úkon darkyne bol urobený zrozumiteľne, podpis darkyne na darovacej zmluve bol uverený
pracovníčkou Notárskeho úradu. O tom, že táto zmluva vyjadruje slobodnú a vážnu vôľu darkyne svedčí
aj samotný návrh navrhovateľov, ktorí v odôvodnení návrhu uviedli, že keď navštívili svoju matku a pýtali

sa jej, prečo dom darovala, povedala im, že sa chcela postarať o syna S., ktorý nemá kde bývať. Súd na
základe vykonaného dokazovania nemohol dospieť k záveru, že darovaciu zmluvu možno považovať za
neplatnú z dôvodu, že bola urobená pod psychickým alebo fyzickým nátlakom. Zo zistených skutočností
jasne vyplýva, že darkyňa S. I. urobila zmluvu slobodne a vážne; zmluva bola urobená v písomnej
forme, určite a zrozumiteľne. Darkyňa S. I. uvažovala o možnosti darovania už niekoľko mesiacov pred

uzavretím zmluvy a bola si vedomá tejto skutočnosti. Tejto skutočnosti si boli vedomí aj navrhovatelia,
ktorí sami uviedli, že na túto okolnosť sa pýtali svojej matky, ktorá im povedala, že sa chcela postarať
o svojho syna (odporcu 1/). Súd dospel k záveru, že navrhovatelia nepredložili žiadny priamy dôkaz v
tom zmysle, že by darovacia zmluva bola uzavretá pod nátlakom. Súd uznal, že je možné, že medzi
darkyňou a obdarovaným mohlo z dôvodu spoločného bývania dochádzať ku konfliktom a hádkam,

či už z dôvodu požívania alkoholických nápojov odporcom 1/ alebo prílišného zasahovania zo strany
matky do jeho života, príp. aj z dôvodu, že darkyňa bola staršia osoba, dobre nepočujúca, s ktorou
bolo potrebné komunikovať hlasnejšie. Uvedené skutočnosti samy osebe nepredstavujú dôvod pre
neplatnosťdarovacejzmluvy.Súdposudzovalajmožnosť,čidarovaciazmluvanebolaurobenádarkyňou
ako osobou, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony, alebo či nebola urobená v duševnej poruche,

ktorá by darkyňu robila na tento právny úkon neschopnou. U darkyne S. I. však nedošlo k čiastočnému
obmedzeniu a ani k úplnému pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony zo strany súdu. Preto nie je
možné hovoriť o S. I. ako o osobe, ktorá by nemala spôsobilosť na právne úkony. Súd posudzoval aj
možnosť, či darkyňa nekonala v duševnej poruche, ktorá by ju robila na tento právny úkon neschopnou.
Zaoberal sa aj správou K.. E. I. z XX.XX.XXXX, ohľadom ktorej dospel k záveru, že zdravotný nález

uvádzaný v lekárskej správe nie je udávaný pacientkou, ale doprovodom pacientky, teda navrhovateľmi.
Celá výpoveď je emotívne vedená proti odporcovi 1/ a v tomto náleze silno rezonuje otázka prepisu
nehnuteľností darkyňou na odporcu 1/ v tom zmysle, ako keby práve darovanie bolo dôvodom, prečo
bola S. I. predvedená svojimi deťmi k psychiatričke. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že
navrhovatelia nepreukázali, že by v čase uzavretia predmetného právneho úkonu - darovacej zmluvy

darkyňa S. I. konala v duševnej poruche. S. I. si bola vedomá právneho úkonu darovania, rozprávala
o ňom už niekoľko mesiacov pred tým, než k darovaniu došlo. Aj priamo na otázku navrhovateľov
sa vyjadrila v tom zmysle, že mala vôľu darovať nehnuteľnosti svojmu synovi S. I., teda odporcovi
1/. Súd dospel k záveru, že i keď je nepochybné, že darkyňa trpela stareckou demenciou, toto jej
ochorenie vzhľadom na ostatné vykonané dôkazy ju nerobilo na tento právny úkon neschopnou. Z vyššie

uvedených dôvodov súd návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia neplatnosti darovacej zmluvy,
zamietol.

7. Proti predmetnému rozsudku podali odvolanie navrhovatelia.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 13Co 33/2008 - 147 z 26.02.2008 odvolanie
navrhovateľov proti časti rozsudku, ktorou okresný súd ich návrh zamietol, odmietol. V časti, v ktorej
okresný súd rozhodol o povinnosti navrhovateľov nahradiť spoločne a nerozdielne odporcovi 1/ trovy
konania vo výške 74 140,- Sk rozsudok okresného súdu potvrdil s tým, že navrhovatelia sú povinnízaplatiť trovy konania do rúk splnomocneného zástupcu odporcu 1/ v lehote troch dní. Vo zvyšnej časti
ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

9. Navrhovatelia podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti predmetnému uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.02.2008 dovolanie.

10. Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 3Cdo 160/2008 - 176 zo dňa 13.10.2008 zrušil uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici z 26.02.2008 sp.zn. 13Co 33/2008 vo výroku, ktorým odmietol odvolanie

navrhovateľov 1/, 2/ a v súvisiacom potvrdzujúcom výroku o trovách konania a vec vrátil Krajskému súdu
v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Konanie o dovolaní navrhovateľky 3/ zastavil z dôvodu, že podaním
z 28.05.2008 vzala dovolanie späť. Najvyšší súd dospel k záveru, že Krajský súd v Banskej Bystrici
svojim postupom, keď nevyzval odvolateľov na doplnenie podaného odvolania formou uznesenia, v
ktorom by uviedol, ako treba doplnenie vykonať a určil naň lehotu najmenej 10 dní, navrhovateľom 1/ a
2/ znemožnil realizovať ich Občianskym súdnym poriadkom priznané právo doplniť vadné odvolanie a

na jeho základe preskúmať vecnú správnosť rozsudku súdu prvého stupňa v inštančnom postupe.

11. Odporca 1/ S. I. zomrel dňa XX.XX.XXXX, skutočnosť ktorá vyplýva z predloženého úmrtného listu.

12. S.. K. P., notár so sídlom Notárskeho úradu v D., písomným podaním z XX.XX.XXXX oznámil

Krajskému súdu v Banskej Bystrici, že zo zápisnice o predbežnom vyšetrení zo dňa XX.XX.XXXX
vyplýva, že ako dedičia po poručiteľovi S. I., zomrelom XX.XX.XXXX, prichádzajú do úvahy v prvej
zákonnej dedičskej skupine: 1/ S. I., nar. XX.XX.XXXX, 2/ X. I., nar. XX.XX.XXXX a 2/ K. I., nar.
XX.XX.XXXX, teda synovia a dcéra poručiteľa.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 13Co 170/2008 - 2016 zo dňa 28.04.2009 rozsudok
okresného súdu v časti, ktorou návrh zamietol a uložil navrhovateľom povinnosť nahradiť odporcovi
1/ trovy konania, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo zvyšku ponechal rozsudok okresného
súdu nedotknutý. Krajský súd dospel k záveru, že okresný súd síce rozhodol vecne správne, avšak
vec nesprávne právne posúdil. Nesprávne právne posúdenie predstavuje chybnú aplikáciu práva na

zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce
aplikoval správy právny predpis, avšak ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. Tým, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, treba dať
stranám sporu možnosť vyjadriť sa k inému právnemu posúdeniu veci, a tým aj k uvedeniu iných tvrdení
a dôkazov. Zrušením rozsudku sa tak predchádza aj tzv. prekvapivému rozhodnutiu vo veci. Krajský súd

konštatoval, že je nepochybné, že návrh na určenie neplatnosti zmlúv podali navrhovatelia v čase, keď
žila S. I.. Návrh bol podaný dňa 09.05.2006, S. I. zomrela až dňa XX.XX.XXXX. Navrhovatelia neboli
účastníkmi darovacej zmluvy a ani zmluvy o záložnom práve. Účastníkom darovacej zmluvy bola S. I.
ako darkyňa a pôvodný odporca 1/ S. I. ako obdarovaný. Účastníkom zmluvy o záložnom práve bol S.
I. a žalovaná 3/ Tatrabanka, a.s. Tam, kde sa navrhovatelia domáhajú určenia, či tu právny vzťah alebo

právo je alebo nie je, má súd vždy skúmať aj naliehavý právny záujem na takomto určení. Ten je daný
iba vtedy, ak by bez takéhoto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľov alebo ich právne postavenie
by sa stalo neistým. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
má iba ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Pretože navrhovatelia
neboli účastníkmi zmlúv, neplatnosť ktorých žiadali určiť, na takomto určení nemali naliehavý právny

záujem.AniposmrtidarkyneS.I.nemajúnaliehavýprávnyzáujemnataktoformulovanompetitenávrhu.
Za predpokladu, že navrhovatelia zmenia návrh a okresný súd zmenu návrhu pripustí, bude potrebné
doplniť dokazovanie a dať možnosť obidvom stranám sporu uvádzať nové tvrdenia a dôkazy. Otázka
skúmania psychického stavu účastníka zmluvy je otázkou, vyriešenie ktorej by bolo nevyhnutné pre
rozhodnutievoveci,pričomnajejposúdeniebybolovhodnéapotrebnénariadiťdôkazznalcom.Zároveň

krajský súd konštatoval, že vzhľadom na to, že odporca 1/ S. I. zomrel dňa XX.XX.XXXX, krajský súd
ako odvolací s poukazom na ust. § 107 ods. 3 O.s.p. pokračoval v konaní s dedičmi účastníka S. I..

14. Tunajší súd rozsudkom č.k. 6C 293/2008 - 247 z 29.09.2009 rozhodol tak, že návrh o určenie
neplatnosti darovacej zmluvy V XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi S. I. a S. I. v plnom

rozsahu zamietol. Návrh o určenie neplatnosti zmluvy o záložnom práve V XXXX/XX v prospech
Tatrabanky a.s. uzavretej medzi S. I., K. I. a Tatrabankou a.s. tiež v plnom rozsahu zamietol.
Navrhovateľov 1/ - 3/ zaviazal nahradiť odporcom 1/ - 3/ trovy konania vo výške 2 460,99 Eur v lehote
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi 4/ náhradu trov konania nepriznal. Zároveň rozhodol,že navrhovatelia 1/ - 3/ sú povinní spoločne nahradiť trovy konania štátu vo výške 28,85 Eur v lehote
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd konštatoval, že počas odvolacieho konania dňa XX.XX.XXXX
zomrel S. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol v konaní pôvodne označený ako odporca 1/. Potom už odvolací

súd s poukazom na § 107 ods. 3 O.s.p. v konaní pokračoval s dedičmi účastníka S. I.. Účastníkmi
v konaní sa tak stali aj S. I., nar. XX.XX.XXXX - odporca 1/ a X. I., nar. XX.XX.XXXX - odporca 2/.
Súd ďalej konal ako s odporcom 3/ K. I., nar. XX.XX.XXXX (pôvodne označený ako odporca 2/) a s
odporcom 4/ Tatrabankou a.s. (pôvodne odporcom 3/). Súd konštatoval, že napriek tomu, že uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 13Co 170/2008 - 216 z 28.04.2009 bolo právnemu zástupcovi

navrhovateľov 1/, 2/ doručené 18.05.2009 a navrhovateľke 3/ dňa 19.05.2009, zo strany navrhovateľov
až do pojednávania súdu dňa 29.09.2009 nedošlo k vyjadreniu sa a preukázaniu naliehavého právneho
záujmu na určovacej žalobe tak, ako na to poukázal krajský súd vo svojom rozhodnutí. Zo strany
navrhovateľov nedošlo ani k zmene návrhu - žaloby, ktorá by mohla byť prípadne pokladom pre iné
rozhodnutie súdu vo veci. Súd konštatoval, že navrhovatelia už od doručenia rozhodnutia krajského
súdu mali možnosť vyjadriť sa k naliehavosti právneho záujmu ohľadom určovacej žaloby, mali možnosť

žiadať o pripustenie zmeny žaloby, prípadne doplniť dokazovanie, uviesť nové tvrdenia a dôkazy.
Navrhovatelia však až do pojednávania konaného dňa 29.09.2009 zostali úplne nečinní napriek tomu,
že na pojednávanie vytýčené dňa 29.09.2009 boli predvolaní s dostatočným časovým predstihom a boli
v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. dostatočne poučení. Súd konštatoval, že vzhľadom na to, že návrh na
určenie neplatnosti darovacej zmluvy, od ktorej následne odvodili neplatnosť zmluvy o záložnom práve,

bolpodanýnasúd09.05.2006,tedavčasekedydarkyňaS.I.eštežila,pretožezomrelaažXX.XX.XXXX,
pričom navrhovatelia neboli účastníkmi zmlúv, neplatnosť ktorých žiadajú určiť, títo ani nemôžu mať
naliehavý právny záujem na určení takejto neplatnosti. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, má len ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v
konaní ide. Ani smrť darkyne S. I. nemá vplyv na návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhajú neplatnosti

darovacej zmluvy a neplatnosti zmluvy o záložnom práve, pretože ani v prípade pozitívneho výroku súdu
by nebola vyriešená otázka predmetu daru. Z týchto dôvodov súd musel návrh o určenie neplatnosti
darovacej zmluvy a zmluvy o záložnom práve v plnom rozsahu zamietnuť, pričom pri rozhodovaní
prihliadol aj na názor krajského súdu vyslovený v jeho uznesení zo dňa 28.04.2009, ktorým je v zmysle
§ 226 O.s.p. viazaný.

15. Proti predmetnému rozsudku tunajšieho súdu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1/ a
2/. V odvolaní v podstate uviedli, že prvostupňový súd im odňal možnosť konať pred súdom.

16. Navrhovateľka 3/ súdu dňa XX.XX.XXXX predložila plnomocenstvo, z ktorého vyplýva, že v

predmetnom konaní splnomocňuje na svoje zastupovanie Advokátsku kanceláriu Kašuba spol. s.r.o.,
pričom táto advokátska kancelária zároveň zastupuje aj navrhovateľov 1/ a 2/. Zároveň navrhovatelia
1/ - 3/ súdu oznámili, že menia svoj pôvodne podaný návrh na začatie konania tak, že namiesto
doterajšieho návrhu na začatie konania navrhujú, aby súd určil, že nehnuteľnosti zapísané v katastri
nehnuteľností vedenom Správou katastra D. na LV č. XXXX, v kat. území D. ako parcely reg. „C",

evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXX, záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXXX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavba súp. č. XXXX, rodinný dom na parc. č. XXXX, patria
do aktív dedičstva po poručiteľke S. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D., K. D. XX, zomrelej
XX.XX.XXXX, a to bez akýchkoľvek tiarch zapísaných v katastri nehnuteľností. Zmenu návrhu na začatie
konania odôvodnili tým, že výsledky doterajšieho konania môžu byť a nevyhnutne musia byť podkladom

pre konanie o zmenenom návrhu, pretože určenie neplatnosti darovacej zmluvy V XXXX/XX a určenie
neplatnosti zmluvy o záložnom práve V XXXX/XX sú naďalej predbežnými otázkami pre konanie
o zmenenom návrhu, v ktorom bude potrebné vykonať ďalšie dôkazy vrátane znaleckého skúmania
psychického stavu S. I. ako účastníka predmetnej darovacej zmluvy v pozícii darcu, pričom na túto
skutočnosť poukázal už aj Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí zo dňa 28.04.2009.

Zároveň dôvodili, že prípustnosť zmeny návrhu na začatie konania podľa § 95 ods. 1 O.s.p. sa
neobmedzuje iba na konanie pred súdom prvého stupňa, ale v zmysle § 211 O.s.p. možno návrh zmeniť
aj pred odvolacím súdom.

17. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 13Co 5/2010 - 308 z 28.04.2010 rozsudok Okresného

súdu Brezno č.k. 6C 293/2008 - 247 z 29.09.2009 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že navrhovatelia môžu so súhlasom
súdu meniť návrh na začatie konania aj v odvolacom konaní. Navrhovatelia tak urobili podaním zo dňa
20.04.2010. Odvolací súd musel prihliadnuť na toto podanie urobené v priebehu odvolacieho konaniaa rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň uviedol, že okresný
súd posúdi, či pripustí zmenu návrhu a ak ju pripustí, opätovne rozhodne vo veci samej, príp. doplní
dokazovanie. Stranám sporu teda dá možnosť, aby uviedli nové tvrdenia a predložili dôkazy.

18. Tunajší súd uznesením č.k. 6C 293/2008 - 313 zo 06.07.2010 pripustil zmenu návrhu tak, že
navrhovatelia sa namiesto návrhu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy V XXXX/XX z XX.XX.XXXX
uzavretej medzi S. I. a S. I. a návrhu o určenie neplatnosti zmluvy o záložnom práve V XXXX/XX
v prospech Tatrabanky a.s. uzavretej medzi S. I., K. I. a Tatrabankou a.s. domáhajú určenia, že

nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra D. na LV č. XXXX v kat.
území D. ako parcely reg. „C", evidované na kat. mape, parc. č. XXXX, záhrady o výmere XXX m2 a parc.
č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavba súp. č. XXXX, rodinný dom na parc. č.
XXXX, patria do aktív dedičstva po poručiteľke S. I., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX naposledy bytom D., K. D.
XX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, a to bez akýchkoľvek tiarch zapísaných v katastri nehnuteľností. Súd v
odôvodnení predmetného uznesenia konštatoval, že vzhľadom na to, že výsledky doterajšieho konania

môžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, súd na základe návrhu pripustil zmenu pôvodne
podaného návrhu tak, ako je uvedené vyššie, pretože všetci navrhovatelia v písomnom podaní zo dňa
19.04.2010 zmenili svoj pôvodne podaný návrh na začatie konania a navrhli, aby súd určil, že vyššie
uvedené nehnuteľnosti patria do aktív dedičstva po poručiteľke S. I. bez akýchkoľvek tiarch zapísaných
v katastri nehnuteľností.

19. Navrhovatelia súdu dňa XX.XX.XXXX zaslali doklad o zložení preddavku na trovy dôkazu -
znalecké skúmanie psychického stavu S. I. ako účastníka darovacej zmluvy V XXXX/XX v pozícii darcu
znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria za účelom zodpovedania otázky, či S. I., rod.
Q., nar. XX.XX.XXXX konala pri uzavretí darovacej zmluvy dňa XX.XX.XXXX, vklad ktorej do katastra

nehnuteľností bol povolený Správou katastra D. dňa XX.XX.XXXX pod č. V XXXX/XX v duševnej
poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou, najmä či v čase vykonania predmetného
úkonu, t.j. dňa XX.XX.XXXX dokázala posúdiť následky svojho konania, a či dokázala svoje konanie
ovládať.

20. Na pojednávaní tunajšieho súdu dňa 30.09.2013 právny zástupca navrhovateľov 1/ - 3/ navrhol, aby
súd vo veci vykonal znalecké dokazovanie. Uviedol, že podľa jeho názoru jedine znalec môže vychádzať
z podkladov, ktoré sú uvedené v spise a ktoré svedčia o zdravotnom stave darkyne S. I..

21. Právny zástupca odporcov 1/ a 3/ uviedol, že odporcovia s návrhom na vykonanie znaleckého

dokazovania nesúhlasia. Dôvodil, že darkyňa S. I. zomrela v roku XXXX, a teda nie je objektívne
možné, aby znalec preskúmal jej zdravotný stav pri uzavretí predmetného právneho úkonu darovacej
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Poukázal na doposiaľ obstarané správy od ošetrujúcej lekárky K.. W.,
ktorá sa vyjadrila v tom smere, že S. I. bola síce slabšie počujúca, avšak podľa vyjadrenia právneho
zástupcu odporcov 1/ a 3/ nemožno prihliadať na lekárske potvrdenie vystavené kožným lekárom v

súvislosti s ošetrením, na ktoré poukázal právny zástupca navrhovateľov, podľa ktorého S. I. vykazovala
známky demencie. Právny zástupca odporcov navrhol, že v prípade, ak má súd pochybnosti ohľadom
psychického stavu darkyne S. I., je možné opätovne vykonať výsluch jej ošetrujúcej lekárky.

22. Zástupca odporcu 4/ sa pripojil k vyjadreniu právneho zástupcu odporcov 1/ a 3/ a uviedol, že podľa

jeho názoru nie je možné vykonať znalecké skúmanie psychického stavu darkyne S. I. ako účastníčky
darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, pretože by šlo o úkon nehospodárny. V priebehu celého konania
bolo dokazované, že zdravotný stav menovanej darkyne bol taký, že bola schopná uzavrieť predmetný
právny úkon - darovaciu zmluvu. Zároveň dôvodil, že on vstúpil do právneho vzťahu v rámci záložnej
zmluvy ako dobromyseľný, a preto by akýkoľvek výsledok znaleckého dokazovania podľa jeho názoru

tvrdo zasiahol do predmetných právnych vzťahov.

23. Súd predmetné pojednávanie odročil na neurčito za účelom vykonania znaleckého dokazovania.

24. Právny zástupca odporcov 1/ a 3/ písomným podaním zo dňa 19.12.2013 súdu oznámil, že nemá

žiadne otázky, ktoré by odporcovia chceli znalcovi položiť na posúdenie a zodpovedanie.
25. Súd uznesením č.k. 6C 293/2008 - 433 z 20.01.2014 vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Za
znalkyňa z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie ustanovil K.. K. K., pričom jej uložil
povinnosť vykonať znalecké dokazovanie, v rámci ktorého znalkyňa zodpovie otázku, či S. I., nar.XX.XX.XXXX, zomrelá XX.XX.XXXX, konala pri uzavretí darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, vklad
ktorej bol do katastra nehnuteľností povolený Správou katastra D. dňa XX.XX.XXXX pod č. V XXXX/
XX v duševnej poruche, ktorá ju robila pre tento právny úkon neschopnou, najmä či v čase vykonania

predmetného úkonu dňa XX.XX.XXXX dokázala posúdiť následky svojho konania, a či dokázala svoje
konanie ovládať. Súd zároveň uložil K.. K. W., praktickej lekárke pre dospelých a K.. E. I., psychiatričke,
aby znalkyni dali k dispozícii všetky potrebné podklady a podali potrebné vysvetlenia, resp. aby na
základe žiadosti znalkyne jej poskytli inú potrebnú súčinnosť za účelom splnenia stanovených úloh.

26. Súd uznesením č.k. 6C 293/2008 - 453 z 22.07.2014 ustanovil podľa § 29 ods. 2 O.s.p. odporkyni 2/
X. I., nar XX.XX.XXXX za opatrovníčku v konaní V. K., súdnu tajomníčku Okresného súdu U.. Predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

27. Súdom ustanovená znalkyňa doručila súdu znalecký posudok č. XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX. Z jeho
záverov vyplýva, že darovaciu zmluvu S. I. podpisovala dňa XX.XX.XXXX ako XX ročná, zomrela dňa

XX.XX.XXXX. Znalkyňa uviedla, že neb. S. I. konala pri uzavretí darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX
v duševnej poruche s diagnózou demencia zmiešaného typu, F 00.2, ktorá ju robila pre tento právny
úkon neschopnou. Z anamnézy a zo zdravotnej dokumentácie menovanej znalkyni vyplynulo, že S. I.
už ako XX ročná, teda XX rokov pred podpísaním darovacej zmluvy, mala po úraze hlavy ambulantným
neurologickým vyšetrením v roku 1992 stanovenú diagnózu arterios scleroza (kôrnatenie mozgových

ciev), bez známok otrasu mozgu a mala odporúčané lieky na zlepšenie prietoku krvi mozgom. Táto
diagnóza nevznikla následkom úrazu hlavy. Už od roku 1995 ako 71 ročná veľmi slabo počula, čo
býva dôsledkom kôrnatenia ciev v mozgu. V tom roku vykonané geriatrické ambulantné vyšetrenie
odporúčalo zvážiť opäť neurologické vyšetrenie pre poruchu kognitívnych funkcií (porucha myslenia,
učenia, pozornosti, logických procesov, úsudkovej schopnosti, súdnosti, a pod.). S. I. ako 73 ročná

bola ambulantne neurologicky, otorhynolaringologicky a v ambulancii praktického lekára opakovane
vyšetrovaná pre bolesti hlavy, žalúdka a v tom roku jej boli predpísané opiátové návykové analgetiká
na tíšenie bolesti (Tramal) a psychiatrický návykový liek (Defobin) zmierňujúci úzkosť. O rok na to
bolesti hlavy pretrvávali; pridružili sa závraty, kolísavý krvný tlak, slabosť, v dôsledku čoho jej bol
naordinovaný ďalší návykový liek na spanie Dromicum. U ako 74 ročnej ročnej v roku 1998 jej bolo pri

ambulantnom neurologickom vyšetrení zistené, že ťažko chodí, nepočuje, neudrží moč a máva závrate.
Záver vyšetrenia potvrdil kôrnatenie mozgových ciev a stav po prekonanej cievnej mozgovej príhode
(arterio sclerozis). Záznam o prvom psychiatrickom vyšetrení S. I. z roku 1998 ako u 74 ročnej pacientky
je zo záverom AS Cerebri (skleróza mozgových ciev). Telesné a psychické ťažkosti pokračovali, pretože
mávala stále bolesti hlavy, závraty, zle videla pri očnom základe, bola slabá a nevládala. V roku

2000 ako 76 ročnej pacientke jej bola dekurzovaná diagnóza arterio skleróza, dementio senilis, ťažká
nedoslýchavosť, incontinentio urinae (pomočovanie). Menovaná žila sama, bola sociálnym prípadom.
Kontakt s pacientkou bol sťažený pre jej nedoslýchavosť a senilnú demenciu. Počas hospitalizácie na
kožnom oddelení bola S. I. dezorientovaná a zvýraznili sa u nej prejavy senilnej demencie. Pri
ambulantnej kontrole u kožnej lekárky jej táto zistila zhoršený nález a odporučila jej kontrolné

psychiatrické vyšetrenie pre progresiu senilnej demencie. Lekárka požadovala jej ďalšiu kontrolu už
len v doprovode príbuzných. Znalkyňa konštatovala, že v roku XXXX, kedy menovaná ako 81 ročná v
novembri podpísala darovaciu zmluvu, mala naďalej okrem iných liekov ambulantne prepisovaný liek
Tramal a Algifén pri bolesti, Raesec, mala bolesti nôh a nevládala chodiť. V júli - auguste pre bolesti
nôh nemohla chodiť, ležala iba v posteli, mala silné bolesti hlavy. Dňa 2. a 4. novembra 2005 už poslala

svojho syna na vypísanie receptov, pričom darovaciu zmluvu podpísala dňa XX.XX.XXXX u notára.

28. Znalkyňa z dostupnej zdravotnej dokumentácie a spisového materiálu zistila, že S. I. už vo veku 68
rokov trpela arterio sklerózou mozgových ciev a mala predpisované lieky na zlepšenie výživy mozgových
ciev. Ako u 74 ročnej jej bolo neurologickým vyšetrením zistené prekonanie mozgovej cievnej príhody a

bolo vykonané po prvýkrát psychiatrické vyšetrenie zo záverom arterio skleróza mozgových ciev. Toto
ochorenie progredovalo a najneskôr v roku 2000 vyústilo do senilnej demencie. Znalkyňa vysvetlila, že
demencia je syndróm neznámej etiológie (nie je známa jeho príčina) zapríčinený chorobou mozgu. Ide
o chronické ochorenie, a teda nie odrazu a náhle vzniknuté, ale ide o ochorenie, ktoré je roky vleklé a
progredujúce, pri ktorom sa zhoršujú viaceré vyššie kôrové funkcie mozgu vrátane pamäte, myslenia,

orientácie, chápania, ale aj rátania, kapacity učenia, jazyka a úsudku. Choroba sa začína nenápadne,
ale neprestajne sa vyvíja počas viacerých rokov. Je závažná a nie je predpoklad vyzdravenia, ako ani
zlepšenia zdravotného stavu jednotlivca. Toto ochorenie je teda nevyliečiteľné.29. Znalkyňa ďalej uviedla, že v mesiacoch pred podpisom darovacej zmluvy, to jest v júli a auguste
XXXX S. I. trpela už roky demenciou, ležala, nevládala chodiť, bola slabá, mávala bolesti. V dňoch 2. a 4.
novembra jej bol pre lieky syn. Dňa XX.XX.XXXX podpísala u notára darovaciu zmluvu. Pravdepodobne

na podnet ostatných príbuzných niečo vyše dvoch mesiacov po podpise darovacej zmluvy bolo
realizované ambulantné psychiatrické vyšetrenie (XX.XX.XXXX), kde sa osobne dostavila v sprievode
dcéry. Psychiater S. I. diagnostikoval demenciu pri Alzheimerovej chorobe, dg. F 00.2. a objektívne
psychiatricky popísal alolopsychickú dezorientáciu (dezorientáciu časom, miestom a situáciou), defekty
novopämati, progresiu depravácie kognitívnych funkcií, afektívnu labilitu (výkyvy nálad), anxiozitu

(úzkostné prežívanie), dissomniu (poruchy spánku), amentiformné stavy (zmätenosť a zabúdanie).
Uvedené vyšetrenie teda potvrdilo závažné psychiatrické ochorenie zo skupiny degeneratívnych
(zánikových) mozgových ochorení, ktoré sa u chorej vyvíjalo celé roky, pričom bolo diagnostikované už
v roku 2000. Uvedené príznaky boli prítomné a museli už pretrvávať roky, teda aj v čase podpísania
darovacej zmluvy. Znalkyňa uviedla, že sa domnieva, že ak by bola pri podpisovaní darovacej zmluvy S.
I. duševne zdravá, pričom šlo o darovanie spoločného majetku detí iba jednému synovi, zrejme by bola

prizvala k svojmu rozhodnutiu aj ostatné deti a bola by im oznámila, že sa tak slobodne, z jej vôle už
dávnejšie rozhodla (čo uvádza v spisovom materiály syn S., avšak o čom nikto z ostatných súrodencov
údajne nevedel). Znalkyňa ďalej uviedla, že chronické, progredujúce a roky trvajúce degeneratívne
ochorenie demenciou sa u S. I. zhoršovalo a jej klinický stav sa podľa zdravotných záznamov začal
dekompenzovať prinajmenšom od júla 2005, teda ešte pred podpísaním darovacej zmluvy. Hoci

nebola v tom čase psychiatricky vyšetrená, v zdravotnej dokumentácii sú plne akceptovateľné odborné
neurologické a interné nálezy potvrdzujúce roky trvajúcu demenciu. Znalkyňa poukázala aj na to, že
svedkovia v spisovom materiály vypovedajú o roky trvajúcom fyzickom a psychickom násilí syna voči
dementnej matke, ktorá v dôsledku tejto ťažkej degeneratívnej choroby mozgu bola posledné mesiace
celkom na ňom závislá, bola sugestibilná, manipulovateľná (zrejme aj v strachu a z obáv o svoj život)

a nemohlo tak ísť o jej slobodné rozhodovanie. Nedá sa vylúčiť, že k podpisu mohla byť synom
alkoholikom aj donútená násilím, či bola ním účelovo uvedená do omylu. Znalkyňa ďalej konštatovala, že
vo všeobecnosti v klinickom obraze degeneratívneho ochorenia mozgu, akým demencia je, sú v miere
závažnej a podstatnej znížené a zmenené kognitívne (poznávacie) funkcie s úpadkom premorbidných
(v predchorobí) intelektových schopností. Osobnosť takto postihnutého jednotlivca sa chorobným

procesom závažne zmení a upadne; stráca schopnosti vykonávať bežné denné rutinné úkony, nedokáže
sa slovne dorozumievať, nedokáže sa o seba postarať, a to ani čo sa týka bežných úkonov (pripraviť
si jedlo a najesť sa, obliecť sa, udržiavať hygienické návyky, samostatne sa pohybovať a orientovať, a
pod.). Zmysel, ako aj účel takého úkonu, akým je podpis darovacej zmluvy, nie je takto chorý jedinec
schopný primerane a dostatočne pochopiť. Znalkyňa uviedla, že S. I. bola aj silne nahluchlá a bolo

ťažké s ňou slovne komunikovať. Bola dezorientovaná časom, situáciou a miestom, o čom svedčia
ambulantné zdravotné záznamy. Bola paranoidná, manipulovateľná a nevládna. Jej schopnosť pre
ovládanie a rozpoznávanie bola pri základnom ochorení znížená, a to v podstatnej a závažnej miere,
bola vymiznutá. S. I. nevládala bez pomoci inej dospelej osoby vykonať ani len potrebné základné
dennéúkony(nejedla,pomočovalasa),muselabyťvedenáausmerňovaná.Nebolaschopnásapostarať

sama o seba, jej sociálne zručnosti pre to potrebné chorobou zanikli. Miera závažného poškodenia
rozumových schopností jej bránila postarať sa o svoje potreby a o samú seba. S. I. nebola schopná
pri tak významnom úbytku rozumových schopností vykonávať právne úkony, a teda ani nezaujato a s
vedomím si dôsledkov podpísať darovaciu zmluvu. Znalkyňa preto na otázku súdu, aby uviedla, či S. I.
v čase vykonania predmetného úkonu darovacej zmluvy dňa XX.XX.XXXX dokázala posúdiť následky

svojho konania, a či dokázala svoje konanie ovládať uviedla, že S. I. v čase vykonania predmetného
úkonu dňa XX.XX.XXXX nedokázala posúdiť následky svojho konania, a nebola schopná svoje konanie
ovládať.

30. Právny zástupca odporcov 1/ a 3/ sa písomným podaním doručeným súdu dňa 29.01.2015 vyjadril k

podanému znaleckému posudku. Uviedol, že závery znalca sú priamo v rozpore s tvrdeniami svedkov,
ktorí boli v konaní vypočutí, najmä s výpoveďou ošetrujúcej lekárky K.. W.. Poukázal na to, že svedkyňa
savkonaníprisvojejvýpovedivyjadrila,žepaniS.I.bolaprivyšetreniachvždyplneorientovanévmieste
a čase. S ohľadom na vek a zdravotný stav S. I. sa s touto pacientkou stretávala pomerne pravidelne
a v jej správaní nevidela žiadne známky choroby, ktorú opisuje znalkyňa vo svojom posudku. Dôvodil,

že závery znaleckého posudku nemožno objektívne posúdiť ak osoba, ktorej vyšetrenia duševného
stavu sa má tento posudok týkať, nemôže byť osobne vyšetrená. Ako z posudku vyplýva, progresiu
senilnej demencie určoval kožný lekár, ktorý nie je odborníkom v odbore psychiatrie. Následne jediné
vyšetrenie na psychiatrii dňa XX.XX.XXXX nemôže objektivizovať zdravotný stav pacientky nakoľko,aby mohlo byť podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku v takomto rozsahu. Nie je zrejmé, ako
znalkyňa dospela k záveru, že sa pri S. I. zdravotný stav zhoršoval práve od júla XXXX, teda v čase
bezprostredne predchádzajúcom podpísaniu darovacej zmluvy. Poukázal aj na to, že pri podpisovaní

darovacej zmluvy bol podpis darkyne S. I. úradne overený notárom. Pri overení podpisu notár zisťuje,
či je osoba orientovaná v mieste a čase, a či dobrovoľne podpisuje listinu, na ktorej má byť overený
podpis. Ak by mal notár pri overení pochybnosti o duševných schopnostiach osoby, ktorej podpis na
listine o právnom úkone overuje, musí odmietnuť vykonanie overenia podpisu. Aj v tejto časti je znalecký
posudok znalkyne nepresný a pred jeho vypracovaním znalkyňa nezistila skutkový stav veci. Pani S.

I. sa dňa XX.XX.XXXX nedostavila na podpis darovacej zmluvy k notárovi, ale na jej žiadosť ju notár
navštívil doma práve z dôvodu, že pre bolesti nechcela chodiť z miesta svojho bydliska v D., časť K.
do mesta k notárovi. Aj táto žiadosť o účasť notára pri podpise zmluvy jednoznačne svedčí o úmysle
darkyne uzavrieť a podpísať dobrovoľne a pri plnom vedomí darovaciu zmluvu. Z uvedených dôvodov
navrhol, aby súd nariadil nové znalecké dokazovanie pre objektivizáciu záverov o zdravotnom stave
darkyne S. I..

31. Na pojednávaní súdu dňa 18.06.2015 právny zástupca navrhovateľov 1/ - 3/ uviedol, že nemá
žiadne výhrady a námietky voči záverom znaleckého dokazovania, ktoré sú jasné a určité. Prezentujú
skutočnosti v zmysle dôvodnosti podaného návrhu.

32. Právny zástupca odporcov 1/ a 3/ poukázal na svoje písomné vyjadrenie, na ktorom zotrval.

33. Zástupca odporcu 4/ uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením právneho zástupcu odporcov 1/ a 3/ v
tom smere, že nesúhlasí so závermi znaleckého posudku podaného súdom ustanovenou znalkyňou.
Nepripája sa však k návrhu na vykonanie nového znaleckého dokazovania. Zastáva názor, že súdom

ustanovená znalkyňa hodnotila vo svojom znaleckom posudku dôkazy, čo však prináleží súdu.

34. Znalkyňa K.. K. K. pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že trvá na záveroch svojho znaleckého
posudku. Uviedla, že S. I. najmenej päť rokov pred podpísaním darovacej zmluvy trpela degeneratívnym
závažným a ťažkým ochorením mozgu, ktoré bolo v zdravotnej dokumentácii uvedené pod diagnózou

senilná demencia. Ide o ochorenie, ktoré postihuje prevažne mozog a následkom tohto ochorenia
dochádzakzávažnémupoškodeniualeboúpadkupsychickýchatelesnýchfunkciípostihnutéhočloveka.
U menovanej teda z psychiatrického hľadiska došlo k úpadku tzv. kognitívnych poznávacích funkcií
rozumových. Tým pádom, keďže tento proces bol diagnostikovaný päť rokov pred podpísaním darovacej
zmluvy, sa jedná o ochorenie, ktoré progreduje, je nevyliečiteľné a postupuje. Je teda reálny predpoklad

z medicínskeho hľadiska, že v období podpisovania darovacej zmluvy, teda po piatich rokoch, jej
kognitívne schopnosti boli chorobným procesom poškodené do takej miery, že nebola schopná takýto
právny úkon vykonať. K vyjadreniu právneho zástupcu odporcov 1/ a 3/ uviedla, že netreba podceňovať
ani tú skutočnosť, ako je nález kožných lekárov, pretože aj ten svedčí o tom, že zdravotný stav S. I. už
päť rokov predtým, ako došlo k darovaniu, je tak závažný, že si túto skutočnosť všimli aj nešpecialisti,

konkrétne na kožnom oddelení. Poukázala aj na vyjadrenie K.. W. zo zápisnice z XX.XX.XXXX, v
ktorom táto uviedla, že p. I. trpela stareckou demenciou dlhší čas, konkrétne asi 10 rokov. Menovaná
lekárka to uviedla v roku 2007, čiže ak sa berie do úvahy XXXX ako rok úmrtia, tak S. I. musela
od roku XXXX trpieť senilnou demenciou a na toto ochorenie jej boli predpisované lieky. Navyše,
K.. W. uviedla, že S. I. musela brať lieky pod dozorom, pretože sama nevedela ani posúdiť, či ich

zobrala alebo nie, pričom užívala približne desať druhov liekov. Už v roku XXXX, kedy bola S. I.
hospitalizovaná na chirurgii v dôsledku otrasu mozgu alebo niečoho podobného, bol ku nej privolaný
psychiater vzhľadom na psychický stav. To svedčí o tom, že musela byť dezorientovaná už ako chorá
tou psychickou poruchou. Čiže už v roku XXXX je u nej prvé psychiatrické vyšetrenie, ktoré hovorí
o postihnutí mozgových ciev. Už v roku XXXX, kedy bola po úraze hlavy, bolo S. I. bez známok

otrasu mozgu konštatované poškodenie mozgových ciev; čiže už niekedy v tomto roku musel začal
proces kôrnatenia mozgových ciev a poškodzovania jej mozgu. V roku XXXX odborný krčný lekár u nej
konštatoval ťažkú nedoslýchavosť, pričom už v tom roku absolvovala ambulantné geriatrické vyšetrenie,
ktoré robil špecialista - geriater, ktorý sa zaoberá chorobami starých ľudí. Ten už v roku XXXX odporučil
neurologické vyšetrenie pre poruchu poznávacích alebo kognitívnych schopností, čo svedčí o tom, že

už v roku XXXX boli u S. I. prítomné známky určitého stupňa senilnej demencie. Znalkyňa na otázku
súdu potvrdila, že ochorenie S. I. ktoré sa začalo u nej prejavovať v roku XXXX, teda diagnóza -
demencia zmiešaného typu F 00.2. ju robila pre právny úkon darovania neschopnou. Zotrvala aj na
tom, že S. I. v čase vykonania úkonu darovacej zmluvy nedokázala posúdiť následky svojho konania anedokázala svojej konanie ovládať. Na otázku právneho zástupcu odporcov 1/ a 3/ doplnila, že S. I. pri
ochorení senilnou demenciou užívala lieky, ktorým psychiatri odborne hovoria „nootropiká" a ktoré majú
za úlohu zlepšiť výživu mozgových buniek. Tieto lieky sú opodstatnené a je možné očakávať nejaký

efekt úplne v začiatkoch vzniku ochorenia demenciou, keď môžu do istej miery oddialiť progresiu, čiže
postupovanie tohto ochorenia, avšak nemôžu zmeniť fungovanie v tom smere, že by zlepšili kvalitu
psychických funkcií, a teda aj ovládacie a rozpoznávacie schopnosti takto chorého človeka. Okrem
toho znalkyňa poukázala aj na to, že S. I. užívala od roku XXXX aj iné lieky, napr. tramalové opiátové
analgetiká a užívala lieky na zmiernenie úzkosti, z čoho možno odvoliť predpoklad, že ak sa aj v nejaké

dni dostavila buď k notárovi alebo niekam do ambulancie, bolo to vďaka tým liekom, ktoré zmobilizovali
jej psychické sily, avšak určite nie sily fyzické. Čiže aj keď bola na tej ambulantnej kontrole u praktického
lekára alebo psychiatra, tak sa tam dostala z dôvodu, že bola „nabudená" tými opiátovými analgetikami
- anxiolitikami, psychiatrickými liekmi, avšak tieto určite nezlepšili kvalitu jej psychických funkcií. Práve
naopak, v tej fáze bola viac zraniteľná, manipulovateľná, sugestibilná, a tak možno reálne predpokladať,
že podpísala aj to, čo nevedela. Znalkyňa zdôraznila, že demencia je progredujúce ochorenie, čiže nie

je vyliečiteľné; nevráti sa k zlepšeniu, ale napreduje k zhoršovaniu v každom prípade. Dalo by sa opísať,
že demencia je „rakovina duše". To, že v lekárskych záznamoch je prvý záznam týkajúci sa prejavov
senilnej demencie v roku 2000 a následne až v roku 2006 je zmienka o demencii zmiešaného typu, môže
byť aj preto, že už v roku 2000 na kožnom oddelení spomínajú, že S. I. žije sama, opustená ako sociálny
prípad a je zanedbaná. Pravdepodobne nechodila k lekárovi a zvlášť nie vtedy, ak ju syn alkoholik

zanedbával, pričom s ním žila v spoločnej domácnosti. Ona ako dementná, zvýšene sugestibilná a
manipulovateľná v strachu o svoj život bola na svojho syna úplne odkázaná aj keď ju bil, útočil a trápil,
takže ona zrejme vtedy ani nebola u lekára. Asi ďalšie príbuzenstvo začalo niečo konať, až keď došlo
k aktu podpísania darovacej zmluvy. Všeobecne v klinickom obraze demencie obdobie 2 - 5 rokov sa
považuje za obdobie, ktoré vedie k celkovému úpadku osobnosti, intelektových schopností a telesného

zdravia takto postihnutej osoby. Na otázku právneho zástupcu odporcov 1/ a 3/ znalkyňa uviedla, že
pri konštatovaní
ohľadom osoby syna S. I., S. I., vychádzala zo spisového materiálu, zo záznamov a z výpovedí svedkov,
či to boli už príbuzní alebo susedia, v ktorých okrem iného zaznelo, že jej syn bol buď na liečení alebo
sa liečil na alkoholizmus. Vychádzala teda z objektívnych výpovedí ľudí, ktorí uvádzali to, že niekedy

z domu, ktorý obývala S. I. so svojim synom S. I. vychádzali zvuky, ktoré neboli ani ľudské; menovaná
kričala, susedia počuli, že kričí o ratu; ak si dobre spomína, bola aj situácia, kedy pribehla k susedom
v roztrhaných šatách, že ju syn napáda a bije. Osobne však nepoznala ani jej syna a ani nebohú S.
I.. Znalkyňa ďalej uviedla, že to, čo lekári uviedli pri S. I. už v roku XXXX svedčilo o ťažkej forme
demencie. Existujú aj ľahšie, začínajúce formy demencie, približne u niektorých ľudí, všeobecne vo veku

50 rokov, resp. môžu nastúpiť vo veku 60 rokov nejaké poruchy, ako sú zabúdanie, poruchy spánku,
nálad, avšak u S. I. to boli ťažké poruchy poznávacích schopností. Napríklad už pri vyšetrení na kožnom
oddelení mala vážny problémy s orientáciou, čo je jedna zo základných psychických funkcií, t.j. vedieť
kto som, kde som, čo robím a prečo som tu. To bolo dokonca v roku 1992, resp. 1996. Dá sa povedať,
že už v tom čase začínali tie ľahké poruchy u S. I., pretože sa konštatovalo porušenie ciev mozgu.

Pri nebohej S. I. je v zdravotnej dokumentácii uvedené, že napr. neudržiavala hygienu, nevedela sa o
seba postarať, nevedela si naplniť základné potreby a bola plne odkázaná na svojho syna; to všetko
svedčí o ťažkej demencii. Približne v roku 2000 je v jej zdravotnej dokumentácii záznam, že lekár žiada,
aby sa dostavila na kontrolné vyšetrenie v doprovode príbuzných; teda nebola schopná zrejme uviesť
základné údaje a ani svoje problémy, ktorými trpí. Zároveň znalkyňa poukázala na to, že na strane č.

X sa nachádza záznam, že S. I. bol protialkoholicky liečený na psychiatrickej klinike vo Veľkom Záluží,
odkiaľ bol vyhodený pre porušovanie liečebného poriadku.

35. Na otázku právneho zástupcu žalobcov 1/ - 3/ znalkyňa uviedla, že výpovede svedkov pri jej
znaleckom dokazovaní nezohrali takmer žiadnu úlohu. Zohľadňovala to, čo bolo uvedené v spisovom

materiály z medicínskeho hľadiska.

36. Právny zástupca odporcov 1/ a 3/ zotrval aj po výsluchu znalkyne na vypracovaní nového znaleckého
posudku v zmysle § 127 ods. 2 O.s.p. Právny zástupca navrhovateľov 1/ - 3/ uviedol, že tento postup
nenavrhuje; poukázal na závery vykonaného znaleckého dokazovania.

37. Právny zástupca navrhovateľov 1/ - 3/ záverom pojednávania uviedol, že z aktuálneho výpisu z LV
č. XXXX pre kat. územie D. s dátumom vyhotovenia XX.XX.XXXX vyplýva, že od pripustenia zmeny
návrhu na začatie konania boli do tohto LV zapísané ďalšie obmedzenia, resp. skutočnosti týkajúcesa nehnuteľností, určenia vlastníctva ktorých sa v tomto konaní domáhajú navrhovatelia. Upozornil
na zmenu v spoluvlastníctve predmetných nehnuteľností, kde zrejme medzi dvomi odporcami došlo
k darovacej zmluve a už nie všetci traja odporcovia sú spoluvlastníkmi, len dvaja, čo však zrejme

nemení okruh odporcov, pretože všetci traja doterajší odporcovia sú dedičmi po svojom otcovi, ktorý
je účastníkom alebo zákonným dedičom po S. I.. Poukázal aj na to, že v časti „B" predmetného LV sa
objavila poznámka upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa XX.XX.XXXX na predmetnej
nehnuteľnosti, čo znamená, že bez možnej kontroly zo strany navrhovateľov hrozí predaj predmetných
nehnuteľností, resp. spoluvlastníckeho podielu na dražbe v rámci exekúcie, čomu sa dá zabrániť jedine

vydaním predbežného opatrenia obmedzujúceho prevod vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti vo
vzťahu k X. I. ako osobe, ktorá túto poznámku o obmedzení prevodu nehnuteľností na LV má, aby sa
tak zabránilo vykonaniu dražby v zmysle § 134 ods. 2 Exekučného poriadku. Preto zvažuje podanie
návrhunavydaniepredbežnéhoopatreniavtomsmere,abysazabránilo,napríkladajpočasodvolacieho
konania a rozhodovania súdu do právoplatného skončenia veci vydražiť predmetnú nehnuteľnosť.
Zároveň upozornil na zápisy v časti „C" - ťarchy troch exekučných záložných práv, konkrétne z roku

XXXX jedného a z roku XXXX dvoch, pričom vzhľadom na tieto skutočnosti za účelom oboznámenia sa
so stavom zápisov v katastri nehnuteľností na predmetnom LV navrhol doplniť dokazovanie, konkrétne
vyžiadať si z katastrálneho odboru príslušného okresného úradu aktuálny výpis z LV č. XXXX pre kat.
územie D., a to úplný pre právne úkony so všetkými podkladmi zápisov na ňom uvedenými, t.j. so
všetkými podkladmi, na základe ktorých došlo jednak k zápisu vlastníckeho práva súčasne zapísaných

vlastníkov, upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie č. EX XXXXX/XX, darovacej zmluvy č. V
XXXX/XX, ako aj všetkých podkladov a listín, na základe ktorých boli zapísané všetky ťarchy v časti „C"
predmetného LV. Uvedené navrhol z toho dôvodu, aby bolo vzhľadom na zistené skutočnosti z hľadiska
formálneho možné upraviť petit žaloby tak, aby bol vykonateľný, a aby nebolo nutné podávanie ďalších
žalôb, príp. vyvolanie ďalších konaní za účelom výmazu tiarch z predmetného LV.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd pojednávanie odročil.

39. Na pojednávaní dňa 19.11.2015 právny zástupca navrhovateľov 1/ - 3/ uviedol, že účastníkmi tohto
konania sú všetky osoby, ktoré by mali byť zákonnými dedičmi po S. I., rod. Q., do aktív dedičstva ktorej

sa domáhajú určenia predmetných nehnuteľností. Zastáva názor, že žalobný návrh uvedený v uznesení
súdu, ktorým súd pripustil zmenu návrhu, je dôvodný. Navrhol, aby súd do petitu doplnil aj rodné
číslo nebohej S. I., aby tak bola listina zápisu schopná do katastra nehnuteľností, pričom rodné číslo
konkretizoval ako XXXXXX/XXX. Súčasťou navrhovaného petitu je aj to, aby súd určil, že k predmetným
nehnuteľnostiam neexistujú žiadne ťarchy zapísané v katastri nehnuteľností. Tieto ťarchy nie sú

špecifikované v predmetnom petite, pretože oni postupne vznikali a aj vznikajú do času pojedávania
a ich konkretizácia by zrejme súdne konanie neustále predlžovala. Za najrelevantnejšie ťarchu však
považuje záložné právo zriadené v prospech Tatrabanky a.s., zástupca ktorej sa na predchádzajúcom
pojednávaní vyjadril, že zabezpečená pohľadávka je takmer splatená. Je možné dôvodne predpokladať,
že záložné právo v prospech Tatrabanky a.s. v podstate v krátkom čase zanikne splatením. Pokiaľ ide

o exekučné návrhy a záložné práva zriadené na LV, z príslušných dokladov zistil, že sú to sumy do
300,- Eur, ktoré sú vymáhané takýmto spôsobom exekúcie - predajom nehnuteľností, čo sa dozvedel
od súdnej exekútorky, ktorá vykonáva exekúciu na návrh Union zdravotnej poisťovne na vymoženie
istiny vo výške 170,- Eur. Nepredpokladá teda, že by došlo vzhľadom na hodnotu nehnuteľností a výšku
vymáhanej pohľadávky v konečnom dôsledku k realizácii exekúcii týmto spôsobom počas odvolacieho

konania. Z tohto dôvodu návrh na nariadenie predbežného opatrenia nepodal.

40. Záverom uviedol, že žalobný návrh v pozmenenom petite, ktorý pripustil súd, považuje s ohľadom na
vyššie uvedené skutočnosti, najmä s poukazom na závery znaleckého dokazovania vykonaného súdom
ustanovenou znalkyňou, za odôvodnený v plnom rozsahu. Navrhol, aby mu súd vyhovel. V prípade

úspechu si navrhovatelia uplatňujú nárok na priznanie náhrady trov konania, ktoré vyčísli v stanovenej
lehote.

41. Právny zástupca odporcov 1/ a 3/ uviedol, že návrh nie je dôvodný. K nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XXXX pre kat. územie D. sú dnes ako vlastníci zapísaní odporcovia 2/ a 3/. Odporca 1/

nie je zapísaný ako vlastník, aj keď po svojom otcovi by bol dedičom po S. I.. Má však za to, že
v rámci dedičského konania po S. I. ktoré bolo vedené pod sp. zn. 4D XXX/XXXX, A. XX/XXXX a
ktoré bolo ukončené osvedčením o dedičstve dňa XX.XX.XXXX, bolo činnosťou súdu okrem iných
úkonov aj určenie, ktoré nehnuteľnosti a ktorý iný majetok patrí do dedičstva po poručiteľovi S. I.. Aksúd určil, že do dedičstva patria aj tieto sporné nehnuteľnosti, toto rozhodnutie následne nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť a je ako titul nadobudnutia uvedený aj v príslušnom LV. Toto rozhodnutie
ak je právoplatné a vykonateľné, je záväzné. Nemožno ho zrušiť tým spôsobom, že súd by určil, že tieto

nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke S. I.. Podľa jeho názoru, ak boli navrhovatelia dotknutí
takýmto postupom súdu v dedičskom konaní po S. I., mali možnosť domáhať sa zrušenia osvedčenia
o dedičstve, predovšetkým podaním mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom, na základe
čoho by Najvyšší súd zrejme po vyhodnotení skutočností zvážil, či je potrebné takéto rozhodnutie zrušiť
alebo nie. Ak do dnešného dňa nedošlo k zrušeniu tohto rozhodnutia súdu, ktorým je aj rozhodnutie o

dedičstve, vlastnícke právo patrí odporcom 2/ a 3/, či už titulom dedenia a čiastočne titulom darovacej
zmluvy medzi dedičmi po S. I.. Za takéhoto právneho stavu nemožno návrhu v uplatnenom znení
vyhovieť, pretože by tu nastal právny stav, kedy po ukončení dedičského konania po S. I. by boli dve
právoplatné a vykonateľné rozhodnutia o dedičstve, ktoré vedľa seba nemôžu obstáť. Každé by určovalo
za vlastníka iné osoby. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd návrh ako nedôvodný v celom rozsahu
zamietol a uplatnil si v mene odporcov 1/ a 3/ nárok na priznanie náhrady trov konania.

42. Zástupca odporcu 4/ uviedol, že k pohľadávke, ktorá je zabezpečená záložným právom viaznucom
na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetnom tohto konania, zostáva splatenie jednej splátky, to znamená
poslednej splátky vo výške približne 300,- Eur. Táto splátka je splatná XX.XX.XXXX a tým pádom zaniká
záložné právo splatením pohľadávky. Poukázal na to, že odporca 4/ uzavrel právny úkon - zmluvu o

záložnom práve dobromyseľne a v dobrej viere s tým, že uzatváral zmluvu s vlastníkom nehnuteľnosti.

43. Účastníci nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Súd preto uznesením na pojednávaní
dňa 19.11.2015 vyhlásil dokazovanie za skončené.

44. Odporca 4/ písomným podaním doručeným súdu 13.01.2016 súdu oznámil, že dňa XX.XX.XXXX
bola pohľadávka Tatrabanky a.s. zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti tvoriacej predmet daru
pod V XXXX/XXXX v celom rozsahu splatená, čím zaniklo záložné právo podľa § 151 md ods. 1 písm. a)
Obč. zákonníka. Vyjadril právny názor, podľa ktorého je takáto zmena právneho stavu, ktorá nastala na
základe právnych skutočností pred vyhlásením rozsudku v konaní, platným dôvodom pre zamietnutie

žalobyvovzťahukodporcovi4/,pretožezáložnéprávozozákonazaniklo.Niejetedamožnérozhodnúťo
neplatnosti záložnej zmluvy ako právneho úkonu, ktorým sa toto vecné právo zriadilo, keďže jej platnosť
a účinnosť zanikla spoločne so zriadeným záložným právom. Navrhovatelia nemajú ďalej právny záujem
na určení takejto neplatnosti, keď ich prípadná právna neistota vo vzťahu k predmetu daru ako možného
predmetu dedičstva v spojení so zánikom záložného práva zo zákona ďalej netrvá, a teda nemôžu mať

naliehavý právny záujem na takomto určení. Poukázal na to, že konajúci súd je pri svojom rozhodnutí
povinný zohľadniť právny stav existujúci ku dňu vyhlásenia rozsudku v konaní podľa § 154 ods. 1 O.s.p.
Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadal návrh navrhovateľov vo vzťahu k odporcovi 4/ v celom rozsahu
zamietnuť. Súčasne predložil listinné doklady.

45. Súd doručil predmetné vyjadrenie odporcu 4/ z 11.01.2016 právnemu zástupcovi navrhovateľov 1/ -
3/ , ktorý sa napriek výzve súdu k predmetnému podaniu nevyjadril.

46. Právny zástupca odporcov 1/ a 3/ sa k predmetnému podaniu odporcu 4/ vyjadril písomným podaním
z 01.02.2016, v ktorom uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom odporcu 4/

v tom smere, že s ohľadom na zmenu právneho stavu vo vzťahu k záložnej zmluve, ktorej platnosť
navrhovatelia napádajú, nie je na takomto určení žiadny právny záujem. Či už bola záložná zmluva v
čase jej uzavretia platná alebo nie, záložné právo zaniklo spolu so zánikom hlavnej pohľadávky z úveru
poskytnutého odporcovi 2/. Ak navrhovatelia neurobia žiadne úkony smerujúce k zastaveniu konania v
tejto časti žalobného návrhu, je potrebné návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietnuť.

47. Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu podaného na súde dňa 09.05.2006, výpisu z
LV č. XXXX, doplnenia návrhu podaného na súde dňa 04.08.2006, lekárskej správy K.. E. I. z
XX.XX.XXXX, oznámenia o úmrtí S. I., uznesenia J. súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co 220/2006 - 28 z
05.12.2006, vyjadrenia odporcu 3/ k návrhu zo 04.03.2007, vyjadrenia odporcu 4/ k návrhu z 12.03.2007,

vyjadrenia odporcu 1/ k návrhu zo 14.04.2007, darovacej zmluvy zo XX.XX.XXXX V XXXX/XX, zmluvy o
záložnom práve zo dňa XX.XX.XXXX V XXXX/XX, výsluchom navrhovateľov, výsluchom odporcu 1/ S.
I., nar. XX.XX.XXXX, oboznámením lekárskej správy primára kožného oddelenia K.. B. z XX.XX.XXXX,
výsluchom svedkyne K.. K. W., K. J., K. N., svedka A. I., I. N., svedkyne E. K., X. I., nar. XX.XX.XXXX,výsluchom zástupcu odporcu 4/, oboznámením rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 4C 101/2006 -
118 z 30.10.2007, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co 33/2008 - 147 z 26.02.2008,
rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 3Cdo 160/2008 - 176 z 13.10.2008, úmrtného listu S. I., zomrelého

XX.XX.XXXX, oznámenia S.. K. P., notára so sídlom Notárskeho úradu v D. z XX.XX.XXXX, uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co 170/2008 - 216 z 28.04.2009, rozsudku Okresného
súdu Brezno č.k. 6C 293/2008 - 247 z 29.09.2009, osvedčenia o dedičstve po zomrelej S. I., sp.zn.
4D XXX/XXXX, A. XXX/XXXX z 20.11.2006, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co
5/2010 - 308 z 28.04.2010, uznesenia Okresného súdu Brezno č.k. 6C 293/2008 - 313 zo 06.07.2010,

oboznámením znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalkyňou K.. K. K., N.., výpisu z LV č.
XXXX vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX, výsluchom znalkyne, oboznámením aktuálneho výpisu z LV č.
XXXX pre kat. územie D. predloženého tunajšiemu súdu Okresným úradom D., odborom katastrálnym,
exekučného príkazu súdneho exekútora S.. W. J., sp. zn. EX 15476/10u z 30.11.2010, návrhu na
zriadenieexekučnéhozáložnéhoprávananehnuteľnosťz30.11.2010,príkazusúdnehoexekútoraJUDr.
Rudolfa Krutého na zrušenie exekučného záložného práva sp.zn. EX 15476/10u, exekučného príkazu

súdnej exekútorky JUDr. Andrey Cimermanovej, sp. zn. EX 3478/07 zo 17.01.2013, exekučného príkazu
JUDr. Rudolfa Krutého sp. zn. EX 15476/10u zo 14.07.2014, upovedomenia o spôsobe vykonania
exekúcie vydaného súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Lutterom sp.zn. EX 1455/2015 - 12 z 28.05.2015,
písomného oznámenia odporcu 4/ z 11.01.2016 a vyhlásenia o splatení pohľadávky podľa § 151md
ods. 1 Obč. zákonníka a návrhu na výmaz záložného práva V XXXX/XXXX zo XX.XX.XXXX, ako aj

písomného vyjadrenia právneho zástupcu odporcov 1/ a 3/ zo dňa 01.02.2016.

48. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil v podstatných okolnostiach tento skutkový stav:

49. Dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá darovacia zmluva medzi S. I., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom

D., M. D. XXXX/XX ako darcom a obdarovaným S. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., K. XXXX/X.
Predmetom darovacej zmluvy boli nehnuteľnosti, a to rodinný dom súp. č. XXXX na parcele KN „C" č.
XXXX spolu s pozemkami, parc. KN „C" XXXX - záhrady o výmere XXX m2 a parc. KN „C" č. XXXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre kat. územie
D., obec D., okres D., pri kat. úrade v D. D., Správe katastra D.. Vyššie uvedené nehnuteľnosti darkyňa

darovalaaobdarovanýichakodarprijaldosvojhovýlučnéhovlastníctva.Darkyňaokreminéhovyhlásila,
že je plne spôsobilá na právne úkony, jej zmluvná voľnosť nie je obmedzená a je plne oprávnená s
predmetom zmluvy bez obmedzenia nakladať. Na nehnuteľnostiach neviazli žiadne ťarchy ani bremená.
Darkyňa výslovne súhlasila s tým, aby bol obdarovaný v katastri nehnuteľností na základe uvedenej
darovacej zmluvy zapísaný ako výlučný vlastník prevádzaných nehnuteľností. Účastníci zmluvy vyhlásili,

že sa oboznámili s celým obsahom zmluvy, ktorý zodpovedá ich pravej, vážnej a slobodne vôli. Zmluvu
neuzatvorili v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Zmluvu vlastnoručne podpísali. Podpis
darkyne bol overený S.. N. S., pracovníčkou Notárskeho úradu S.. K. S. so sídlom v D..

50. Dňa XX.XX.XXXX bola v zmysle § 151a a nasl. Obč. zákonníka uzavretá medzi Tatrabankou a.s.

so sídlom Bratislava ako záložným veriteľom a S. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX ako záložcom uzavretá
zmluva o záložnom práve. Z jej obsahu vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného
práva na záloh - nehnuteľnosti, a to rodinný dom súp. č. XXXX postavený na pozemku parc. č. XXXX s
príslušenstvom a pozemky parc. č. XXXX, druh pozemku - záhrady o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX,
druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, nachádzajúce sa v kat. území D., okres

D., obec D., zapísané na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v D. D., Správou katastra D., ktoré
súvovýlučnomvlastníctveS.I.,rod.I.,nar.XX.XX.XXXX.Vychádzajúczobsahuvyššieuvedenejzmluvy
o záložnom práve, dôvodom zriadenia záložného práva na tento záloh je zabezpečenie pohľadávky
záložného veriteľa do najvyššej hodnoty súčtu istiny pohľadávky 476 000,- Sk. Z obsahu predmetnej
zmluvy ďalej vyplýva, že dôvodom zriadenia záložného práva je uzavretie zmlúv medzi záložným

veriteľom a dlžníkom K. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX obsahujúcich záväzok záložného veriteľa poskytnúť
dlžníkovi po splnení dohodnutých podmienok na základe zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti v znení prípadných neskorších
dodatkov úver vo výške 476 000,- Sk, poskytnúť dlžníkovi kontokorentný alebo splátkový úver, napr.
na základe zmluvy o úvere v znení všetkých dodatkov, poskytnúť dlžníkovi hypotekárny úver, napr. na

základe zmluvy o hypotekárnom úvere v znení všetkých dodatkov alebo poskytnúť dlžníkovi povolené
prečerpanie na jeho bežnom účte na základe zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby a o poskytovaní
ďalších produktov a služieb k tomuto účtu v znení všetkých dodatkov, odkúpiť pohľadávky dlžníka, napr.
na základe a podľa podmienok zmluvy o kúpe alebo postúpení pohľadávok v znení všetkých dodatkov.Vychádzajúc z predmetnej zmluvy, záložca vyhlásil v zmysle § 303 Obch. zákonníka, že zaplatení
záložnému veriteľovi pohľadávku za dlžníka, ak pohľadávku nezaplatí dlžník v zmysle úverovej zmluvy.

51. Vklad darovacej zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX bol povolený Správou katastra D. dňa
XX.XX.XXXX pod č. V XXXX/XXXX. Vklad zmluvy o záložnom práve bol povolený správou katastra D.
dňa XX.XX.XXXX pod č. V XXXX/XXXX.

52.Pôvodnýnávrhpodanýnatunajšomsúdedňa09.05.2006bolpodanýnavrhovateľmi,ato1/S.I.,2/K.

I., rod. I., 3/ C. N., rod. I., ktorí boli súrodencami a 4/ ich matkou S. I., nar. XX.XX.XXXX. Pôvodne podaný
návrh smeroval voči odporcom 1/ S. I., nar. XX.XX.XXXX, teda bratovi navrhovateľov 1/ - 3/, 2/ K. I., teda
synovi odporcu 1/ a 3/ Tatrabanke a.s. Pôvodne podaným návrhom sa navrhovatelia domáhali, aby súd
na základe v ňom uvedených skutočností určil, že darovacia zmluva V XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX,
uzavretá medzi S. I. ako darkyňou a S. I. ako obdarovaným, je neplatná. Zároveň sa domáhali, aby súd
určil, že zmluva o záložnom práve V XXXX/XX v prospech Tatrabanky a.s., uzavretá medzi S. I., nar.

XX.XX.XXXX a K. I. a Tatrabankou a.s., je neplatná. Navrhovateľka 4/ S. I. dňa XX.XX.XXXX zomrela.
Navrhovatelia sa pôvodne podaným návrhom domáhali neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu, že tento
právny úkon urobila darkyňa S. I. v prospech obdarovaného S. I. v duševnej poruche, ako aj z dôvodu,
že ho urobila pod psychickým, resp. fyzickým nátlakom S. I.. Neplatnosť záložnej zmluvy odvodzovali
iba od neplatnosti darovacej zmluvy.

53.Odporca1/S.I.,nar.XX.XX.XXXX,zomreldňaXX.XX.XXXX.AkodedičiapoporučiteľoviS.I.vstúpili
dopredmetnéhokonaniaakoodporca1/jehosynS.I.,nar.XX.XX.XXXX,akoodporca2/jehodcéraX.I.,
nar. XX.XX.XXXX, pričom ďalší syn S. I., K. I., nar. XX.XX.XXXX, v predmetnom konaní už v procesnom
postavení odporcu vystupoval, rovnako ako aj Tatrabanka a.s.

54. Po rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co 170/2008 - 216 zo dňa 28.04.2009, ktorý
poukázal na to, že v prípade, ak sa navrhovatelia domáhajú určenia, či tu právny vzťah alebo právo
je alebo nie je, má súd vždy skúmať aj naliehavý právny záujem na takomto určení, ktorý je daný iba
vtedy, ak by bez takéhoto určenia bola ohrozené právo navrhovateľov alebo ich právne postavenie by

sa stalo neistým, pričom krajský súd zároveň poukázal na to, že navrhovatelia neboli účastníkmi zmlúv,
neplatnosť ktorých žiadali určiť a z tohto dôvodu na takomto určení nemajú naliehavý právny záujem
ani po smrti darkyne S. I., navrhovatelia zmenili svoj pôvodne podaný návrh na začatie konania tak,
že žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra
D. na LV č. XXXX v kat. území Brezno ako parcely reg. „C" evidované na katastrálnej mape, parc. č.

XXXX, záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a
stavba súp. č. XXXX, rodinný dom na parcele č. XXXX, patria do aktív dedičstva po poručiteľke S. I.,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D., M. D. XX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, a to bez akýchkoľvek
tiarch zapísaných v katastri nehnuteľností. Tunajší súd uznesením č.k. 6C 293/2008 - 313 zo 06.07.2010
pripustil zmenu pôvodne podaného návrhu, pričom predmetom konania ostáva rozhodnutie o vyššie

uvedenom pozmenenom návrhu navrhovateľov 1/ - 3/.

55. Súd pri rozhodovaní o predmetnom návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona:

56. Podľa § 34 Obč. zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo

zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

57. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

58. Podľa ods. 2 právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Podľa ods. 3 právny
úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

59. Podľa § 38 ods. 1 Obč. zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.

60. Podľa § 38 ods. 2 Obč. zákonníka, tak isto je neplatný právny úkon osoby konajúce v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.61. Občiansky zákonník v § 37 obsahuje niektoré náležitosti právneho úkonu, ktoré determinujú platnosť
prejavu vôle smerujúce k vzniku, zmene alebo zániku (zrušeniu) práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy s takýmto prejavom spájajú. Platný právny úkon podľa § 37 Obč. zákonníka predpokladá, že

k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, s možným predmetom plnenia. Inak je
právny úkon neplatný.

62. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania
vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle,

neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že
vôľa je slobodná. Na slobodu vôle sa môže pôsobiť fyzickým donútením alebo psychickým donútením.
Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce
existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené
s vnútornou výhradou, simulované právny úkony, úkony urobené pri vyučovaní, hre, úkony spojené s
recesiou, a podobne.

63. Právny úkon sa musí urobiť zrozumiteľne a vážne. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho
adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu,
prípadne aj pomocou prekladu alebo prevodu do spisovného jazyka. Právny úkon je určitý iba vtedy, keď
nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však

nemôže dopĺňať právny úkon), alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých
častí prejavu vôle.

64. Ak právny úkon nie je urobený slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne a s možným prejavom plnenia,
je absolútne neplatný.

65. Nedostatok spôsobilosti na právne úkony v jednotlivom prípade môže byť dôsledkom aj duševnej
poruchy, pre ktorú je určitá osoba nespôsobilá len na práve urobený právny úkon. Takéto posudzovanie
spôsobilosti na právne úkony sa však nevylučuje ani v širšom rozsahu. V tomto prípade sa nevyžaduje
súdne rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Stačí dôkaz o tom, že

osoba konala v duševnej poruche. Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných
vedených disciplín (odbor zdravotníctva, odvetvie psychiatrie, patopsychológie, a pod.) a musí sa
viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Je už vecou konkrétneho posúdenia, či osoba konala v
prechodnej alebo trvalej duševnej poruche. Zo zreteľom na to, že postačuje aj prechodná duševná
choroba, pozornosť treba venovať aj tomu, či osoba konajúca v duševnej poruche v konkrétnom prípade

nemala tzv. jasný okamih (dilucida intervalla). Aj táto významná skutková okolnosť sa musí preukazovať
obdobným spôsobom ako pri dokazovaní prechodnej duševnej poruchy.

66. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 1 Obč. zákonníka prichádza do úvahy vtedy, keď je
účastník právne úkonu rozhodnutím súdu pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony.

Neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 38 ods. 2 Obč. zákonníka vyžaduje nepochybné zistenia, že
účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť.

67. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické, že 1/ pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku,
2/ nastáva priamo zo zákona a ak sa jej môže dovolávať každý, kto má na tom právny záujem, nie

je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím orgánu právnej
ochrany, 3/ určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu v súdnom konaní predpokladá naliehavý
právny záujem na takomto určení, inak súd takejto žalobe nemôže vyhovieť, 4/ sa na ňu prihliada aj
bez námietky (ex offo), 5/ ju nemožno žiadnym spôsobom napraviť (konvalidácia alebo ratihabícia), čo
vyplýva z toho, že nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje a nadväzne na to, z rovnakého dôvodu,

nemožno od takého právneho úkonu (zmluvy) odstúpiť, 6/ nie je časovo obmedzená, aj keď určitou
výnimkou je, ak sú splnené ostatné zákonné predpoklady inštitút vydržania a 7/ zakladá nároky z
bezdôvodného obohatenia.

68. Navrhovatelia 1/ - 3/ sa teda návrhom v jeho pozmenenom znení, ktoré pripustil súd uznesením zo

dňa 06.07.2010 domáhajú určenia, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré boli predmetnom daru medzi ich
matkou S. I. ako darkyňou a ich bratom S. I. ako obdarovaným, patria do dedičstva po nebohej S. I.,
zomrelej XX.XX.XXXX, a to bez akýchkoľvek tiarch zapísaných v katastri nehnuteľností. Navrhovatelia
1/ - 3/ neboli účastníkmi predmetného právneho úkonu - darovacej zmluvy uzavretej medzi S. I.a toho času už ich nebohým bratom S. I., zomrelým dňa XX.XX.XXXX. Ich matka S. I., pôvodne
navrhovateľka 4/, zomrela dňa XX.XX.XXXX. Vzhľadom na túto skutočnosť navrhovatelia ako deti neb.
S. I. nemajú inú možnosť domáhať sa určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam ako

tak, že sa podaným návrhom budú domáhať určenia, že predmetné nehnuteľnosti uvedené v darovacej
zmluve patria do dedičstva po ich nebohej matke. Na takomto určení majú navrhovatelia naliehavý
právny záujem, pretože nemajú žiadny iný právny spôsob, ako sa domáhať svojho vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam vzhľadom na to, že ich matka je nebohá, pričom ešte za svojho života,
konkrétne dňa XX.XX.XXXX, darovala predmetné nehnuteľnosti darovacou zmluvou svojmu synovi S.

I., ktorý v priebehu konania zomrel. Pri takto formulovanom petite žaloby bolo potrebné vyriešiť ako
predbežnú otázku najmä navrhovateľmi 1/ - 3/ tvrdenú otázku neplatnosti darovacej zmluvy z vyššie
uvedených, nimi tvrdených dôvodov. Od neplatnosti darovacej zmluvy navrhovatelia odvodzovali aj
neplatnosť záložnej zmluvy. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že pokiaľ navrhovatelia
tvrdili, že darovacia zmluva uzavretá medzi ich matkou S. I. a ich bratom S. I. bola urobená pod
nátlakom zo strany S. I., a to či už psychickým alebo fyzickým, táto skutočnosť nie je preukázaná.

Zmluva bola urobená v písomnej forme, je určitá a zrozumiteľná. Navrhovatelia neprodukovali žiadny
priamy dôkaz v tom smere, že by darovacia zmluva bola uzavretá pod nátlakom. Je pravda, že medzi
darkyňou S. I. a jej synom S. I. v rámci spoločného bývania mohlo dochádzať ku konfliktom, hádkam,
a to či už z dôvodu požívania alkoholických nápojov S. I. alebo prílišného zasahovania zo strany
jeho matky S. I. do jeho života, alebo aj z dôvodu, že S. I. bola staršia osoba, dobre nepočujúca, s

ktorou bolo potrebné komunikovať hlasnejšie, avšak tieto skutočnosti sami osebe neznamenajú, že
by darovaciu zmluvu uzatvárala S. I. ako darkyňa pod fyzickým, resp. psychickým nátlakom svojho
syna S. I.. Podstatnou skutočnosť však podľa názoru súdu je navrhovateľmi tvrdený dôvod neplatnosti
darovacej zmluvy spočívajúci v tej skutočnosti, že darkyňa S. I. pri uzatváraní predmetného právneho
úkonu darovacej zmluvy konala v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou

(§ 38 ods. 2 Obč. zákonníka). Súd tak, ako na to poukázal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom
uznesení č.k. 13Co 170/2008 - 216 z 20.04.2009, za účelom náležitého posúdenia otázky psychického
stavu darkyne a na základe návrhu navrhovateľov nariadil vykonanie znaleckého dokazovania a do
konania pribral znalkyňu z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie. Znalkyňa v záveroch
znaleckého posudku jednoznačne uviedla, že S. I. konala pri uzavretí darovacej zmluvy v duševnej

poruchesdiagnózoudemenciazmiešanéhotypu,pričomtátoduševnáporuchajurobilapretentoprávny
úkonneschopnou.Znaleckýmskúmanímzdravotnejdokumentácie neb.S.I.dospelaznalkyňakzáveru,
že S. I. už ako 68 ročná, to znamená 13 rokov pred podpísaním darovacej zmluvy, mala stanovenú
diagnózu arterios scleroza (kôrnatenie mozgových ciev), pričom táto diagnóza je nevznikla následkom
úrazuhlavy.U74ročnejS.I.bolovroku1998prineurologickomvyšetrenízistenékôrnateniemozgových

ciev a stav po prekonanej cievnej mozgovej príhode. Záznam o prvom psychiatrickom vyšetrení S. I.
z roku 1998 (v tej dobe 74 ročnej) preukazuje záver AS P. (skleróza mozgových ciev). V roku 2000
bola v tom čase 76 ročnej S. I. stanovená diagnóza dementio senilis, pričom už v tej dobe bol kontakt
s ňou sťažený pre jej nedoslýchavosť a senilnú demenciu. Tak ako vysvetlila znalkyňa, demencia je
syndróm neznámej etiológie, čo znamená, že nie je známa jeho príčina, zapríčinený chorobou mozgu.

Ide o chronické ochorenie, teda ochorenie, ktoré nevznikne náhle, ktoré je roky vleklé a progredujúce
a pri ktorom sa zhoršujú viaceré vyššie kôrové funkcie mozgu vrátane pamäte, myslenia, orientácie,
chápania, ale aj počítania, kapacity učenia, jazyka a úsudku. Znalkyňa poukázala na psychiatrické
vyšetrenieS.I. zXX.XX.XXXX,ktorétedaprebehloibaniekoľkotýždňovpopodpísanídarovacejzmluvy,
z ktorého vyplýva, že psychiater S. I. diagnostikoval demenciu pri Alzheimerovej chorobe a objektívne

psychiatricky popísal jej dezorientáciu časom, miestom a situáciou, defekty novopamäti, progresiu
depravácie, kognitívnych (poznávacích) funkcií, afektívnu labilitu, anxiozitu, disomniu a amentiformné
stavby (zmätenosť a zabúdanie). Uvedené vyšetrenie potvrdilo závažné psychiatrické ochorenia zo
skupiny degeneratívnych (zánikových) mozgových ochorení, ktoré sa u S. I. vyvíjalo celé roky a
diagnostikované jej bolo už v roku 2000. Hoci S. I. tak, ako uvádza znalkyňa, nebola do januára

2006 psychiatricky vyšetrená, z jej zdravotnej dokumentácie vyplývajú plne akceptovateľné odborné
neurologické a interné nálezy potvrdzujúce roky trvajúcu demenciu, ktorá sa u S. I. začala prejavovať
najneskôr od roku 2000. Schopnosť S. I. pre ovládanie a rozpoznávanie bola pri takomto ochorení v
podstatnej a závažnej miere znížená, resp. vymiznutá. S. I. nevládala bez pomoci inej dospelej osoby
vykonať ani len potrebné základné denné úkony (hygiena, stravovanie), musela byť pri každom takomto

úkone vedená a usmerňovaná inou osobou. Nebola schopná postarať sa sama o seba; jej sociálne
zručnosti pre tieto základné úkony potrebné chorobou zanikli. Miera závažného poškodenia rozumových
schopností jej bránila postarať sa o svoje potreby a o samú seba. S. I. teda nebola schopná pri tak
významom úbytku rozumových schopností vykonávať právne úkony, a teda ani nezaujato a s vedomímsi dôsledkov podpísať darovaciu zmluvu. Súd poukazuje v tomto smere na výpoveď znalkyne, ktorá
uviedla, že S. I. v čase vykonania právneho úkonu darovacej zmluvy dňa XX.XX.XXXX nedokázala
posúdiť v dôsledku duševnej poruchy následky svojho konania a nebola schopná svoje konanie ani

ovládať. Vychádzajúc zo zistených skutočností v rámci znaleckého dokazovania, ktoré podľa názoru
súdunebolirozptýlenévyjadreniamiodporcov,súddospelkzáveru,žeS.I.darovaciuzmluvuakoprávny
úkonurobilavduševnejporuche,ktorájurobilanatentoprávnyúkonneschopnou.Darovaciazmluvajez
uvedeného dôvodu absolútne neplatná (§ 38 ods. 2 Obč. zákonníka). Preto súd určil, tak ako je uvedené
vo výroku II. tohto rozsudku, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa kat. území Brezno, okres Brezno, obec

Brezno, zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Brezno, odborom katastrálnym ako
parcely reg. „C" evidované na kat. mape, parc. č. XXXX, záhrady o výmere XXX m2, parcely č. XXXX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavba súp. č. XXXX, rodinný dom na parcele č.
XXXX, patria do aktív dedičstva po nebohej S. I., zomrelej XX.XX.XXXX. Súd teda vyhovel návrhu
navrhovateľov, avšak pokiaľ sa navrhovatelia pozmeneným návrhom domáhali, aby súd rozhodol, že
vyššie uvedené nehnuteľnosti patria do aktív dedičstva po poručiteľke S. I. bez akýchkoľvek tiarch

zapísaných v katastri nehnuteľností, súd v tejto časti návrhu navrhovateľov vyhovieť nemohol, pretože
tak, ako vyplýva z aktuálneho LV č. XXXX pre kat. územie D., okres D., obec D., v časti C predmetného
LV „ťarchy" je pod poradovým číslom X vedené záložné právo zo zmluvy o záložnom práve podľa V
XXXX/XX v prospech Tatrabanky a.s. na zabezpečenie úveru na rodinný dom súp. č. XXXX a parcely C
- KN č. XXXX, XXXX - č.z. XXXX/XX, pod poradovým číslom X je vedený exekučný príkaz na zriadenie

exekučného záložného práva č. EX XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX na rodinný dom súp. č. XXXX na
parcele C - KN č. XXXX a parcely č. C - KN č. XXXX, XXXX, zapísané XX.XX.XXXX, pod poradovým
číslom X je tiež vedený exekučný príkaz na zriadené exekučného záložného práva č. EX XXXXX/XXu
zo dňa XX.XX.XXXX na rodinný dom súp. č. XXXX na parcele C- KN č. XXXX a parcely C - KN č. XXXX,
XXXX zapísané XX.XX.XXXX, ďalej aj exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva č.

EX XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX na rodinný dom súp. č. XXXX na parcele C - KN č. XXXX a parcely
C- KN č. XXXX, XXXX, zapísané XX.XX.XXXX a pod poradovým číslom X je vedené záložné právo
zo zmluvy o záložnom práve podľa V XXXX/XX v prospech Tatrabanky a.s. na zabezpečenie úveru
na rodinný dom súp. č. XXXX a parcely C - KN č. XXXX, XXXX, č.z. XXXX/XX. V prípade, ak by mal
súd návrhu v pozmenenom znení vyhovieť v plnom rozsahu, a teda určiť, že predmetné nehnuteľnosti

patria do dedičstva po neboehj S. I. bez akýchkoľvek tiarch zapísaných v katastri nehnuteľností tak, ako
sa domáhajú navrhovatelia, znamenalo by to, že súd by svojim rozhodnutím spôsobil zmenu právneho
postavenia iných subjektov, ktoré neboli a ani nie sú účastníkmi predmetného konania, a ktorých práva
sú zapísané v časti C „ťarchy" vyššie uvedeného LV č. XXXX. Navrhovatelia pritom do konania nenavrhli
vstup ďalších subjektov okrem vyššie označených odporcov 1/ - 4/, resp. neiniciovali žiadne iné konanie

(ani konanie o nariadenie predbežného opatrenia), v ktorom by sa bolo rozhodovalo o vyššie uvedených
právach. Súd preto návrh navrhovateľov vo zvyšnej časti zamietol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto
rozsudku. Zároveň súd vo výroku I. návrh voči odporcovi 4/ zamietol v celom rozsahu. Súd poukazuje
na to, že tak, ako vyplýva z vyjadrenia odporcu 4/ doručeného súdu 13.01.2016, dňa 21.12.2015 bola
pohľadávka odporcu 4/ zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet daru na

základe darovacej zmluvy V XXXX/XXXX v celom rozsahu splatená. Podľa § 151md ods. 1 písm. a)
Obč. zákonníka tým zaniklo záložné právo. Súd sa stotožňuje s právnym názorom odporcu 4/, s ktorým
vyjadril súhlasné stanovisko aj právny zástupca odporcov 1/ a 3/ v tom smere, že záložné právo zaniklo
zo zákona, a teda nie je možné rozhodnúť o neplatnosti záložnej zmluvy ako právneho úkonu, ktorým
sa toto vecné právo zriadilo, pretože jej platnosť a účinnosť zanikla spoločne so zriadeným záložným

právom, a navrhovatelia nemajú ďalej právny záujem na určení takejto neplatnosti, pretože ich prípadná
právna neistota vo vzťahu k predmetu daru ako možnému predmetu dedičstva v spojení so zánikom
záložného práva zo zákona naďalej netrvá. Nemôžu mať teda naliehavý právny záujem na takomto
určení. Súd zohľadňujúc právny stav existujúci ku dňu vyhlásenia rozsudku podľa § 151 ods. 1 O.s.p.,
vychádzajúc z týchto skutočností, návrh voči odporcovi 4/ zamietol v celom rozsahu. Súd na tomto

mieste poukazuje na to, že predmetné vyjadrenie odporcu 4/ bolo doručené aj právnemu zástupcovi
navrhovateľov 1/ - 3/, ktorý sa napriek výzve súdu k nemu žiadnym spôsobom nevyjadril.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada

trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu

nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,

že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §
166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní
plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vovecisamejvzhľadomnato,žeideopomernezložitýprípad,vktoromvystupujeväčšípočetúčastníkov

konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne v štyroch
vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 362 1 C.s.p.). Odvolanie musí mať
náležitosti požadované ustanovením § 127 ods. 1 C.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu,
ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Brezno, 6.6.2016