Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. január 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Ek/1649/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118376345
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Hudecová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118376345.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: B.. T. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
N. XXXX/XX, XXX XX A., zast.: JUDr. Peter Múčka, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlboká cesta
1719/4, 931 01 Šamorín, IČO: 51 338 602, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. F./
XX, 97X XX O. D., o vymoženie výživného s prísl., o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/1649/2018 zo dňa 12. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/1649/2018
zo dňa 12. decembra 2018 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu prostredníctvom právneho zástupcu
dňa 15.11.2018, domáha od povinného vymoženia výživného na mal. dieťa na základe exekučného
titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 8P/80/2012

- 38 zo dňa 03.07.2012.

2. Okresný súd Banská Bystrica konajúci vyšším súdnym úradníkom uznesením sp. zn. 12Ek/1649/2018
zo dňa 12. decembra 2018 návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b)
Exekučného poriadku zamietol a oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznal.

3. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pri vymáhaní pohľadávky výživného je
oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané, a povinným je rodič, ktorému bola uložená
povinnosťplatiťvýživné.Pokiaľjedieťamaloleté,návrhnavykonanieexekúcieprevymáhanievýživného
voči jednému z rodičov je v mene dieťaťa oprávnený podať a v konaní ho zastupovať zákonný zástupca
- rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Výživné je však nárokom dieťaťa a nie
rodiča, ktorý dieťa zastupuje. Platí to aj v prípade, keď súd v základnom konaní svojím rozhodnutím

určil, že povinný rodič má platiť výživné maloletého dieťaťa do rúk druhého rodiča (toho, ktorému
bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti). Takýmto rozhodnutím súd vymedzil subjekt (tzv. platobné
miesto), ktorému sa výživné poukazuje, keďže ho nemožno plniť do rúk subjektu nespôsobilého na
právne úkony (maloletého dieťaťa). Takýmto vymedzením rodiča prijímajúceho výživné v mene dieťaťa
nespôsobilého na právne úkony nedochádza k prechodu výživného na tohto rodiča. V návrhu na
vykonanie exekúcie bola ako osoba oprávnená uvedená matka, ktorá však nebola oprávnená požadovať

splnenie nároku z exekučného titulu. Vzhľadom na uvedené súd konajúci vyšším súdnym úradníkom pri
rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods.
2 Exekučného poriadku, preto návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 53 ods. 3
písm. b) Exekučného poriadku a nakoľko išlo o dôvod, ktorý možno pričítať oprávnenému, oprávnenému
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výroku ohľadom zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie
podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým,že vydané rozhodnutie je nesprávne a nezákonné. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu
adresoval súdu opravu vád návrhu zo dňa 24.11.2018, kde v časti A) oprávnený uviedol správne
maloleté dieťa a ako zákonného zástupcu uviedol matku. Týmto úkonom oprávnený v zastúpení

právnym zástupcom odstránil vady návrhu na vykonanie exekúcie. Okresný súd Banská Bystrica napriek
uvedenému vydal uznesenie zo dňa 12.12.2018, ktorým návrh na vykonanie exekúcie zamietol s
odôvodnením, že v časti A) oprávnený bola uvedená matka ako zákonný zástupca namiesto maloletého
dieťaťa.Takétotvrdenievyššiehosúdnehoúradníkavpredmetnomuzneseníjevšaknesprávne,nakoľko
vady návrhu boli odstránené dňa 24.11.2018. Vzhľadom na vyššie uvedené má oprávnený za to, že nie

sú splnené dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. V zmysle ustanovenia § 250 ods.
2 Civilného sporového poriadku oprávnený žiada konajúci súd, aby vydané uznesenie zmenil tak, že
návrhu na vykonanie exekúcie vyhovuje.

5. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok") na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník,

ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta

sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,

je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia

pojednávania.

11. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom

konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a
povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

13. Podľa § 36 ods. 1, 2 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený

ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený,
možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z
exekučného titulu. Prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou
alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona
alebo z obchodného registra.

14. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

15. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych
úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.16. Podľa § 62 ods. 1, 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov.

17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
v rozsahu podanej sťažnosti preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť

oprávneného nie je dôvodná.

18. Z obsahu súdneho spisu súd zistil, že oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh
na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie výživného na základe exekučného titulu, a to
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 8P/80/2012 - 38 zo dňa 03.07.2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 12.07.2012. Predmetným rozsudkom (vo výroku III.) bola povinnému (v procesnej

pozícii odporcu) uložená povinnosť platiť výživné na mal. dieťa mesačne v sume 500,- eur vždy do
15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám oprávneného (v procesnej pozícii navrhovateľa). V
posudzovanej veci však nie je sporné, že v návrhu na vykonanie exekúcie nie je ako oprávnená osoba,
ktorej svedčí hmotné právo z exekučného titulu, uvedené maloleté dieťa, ale jeho matka.

19. Vyšší súdny úradník v tejto súvislosti v bode 19. napadnutého uznesenia správne konštatoval,
že pokiaľ je dieťa maloleté, návrh na vykonanie exekúcie pre vymáhanie výživného voči jednému z
rodičov je v mene dieťaťa oprávnený podať a v konaní ho zastupovať zákonný zástupca - rodič, ktorému
bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, takýto rodič je však len tzv. platobným miestom, pretože
výživné je aj naďalej nárokom dieťaťa a nie rodiča, ktorý ho zastupuje. S poukazom na vyššie uvedené

možno konštatovať, že v danom prípade došlo zrejme k nesprávnemu pochopeniu postavenia matky
v relevantných hmotno-právnych i procesno-právnych vzťahoch. Výživné nie je výsledkom realizácie
právneho vzťahu, ktorého by matka detí bola subjektom v postavení oprávneného. Oprávneným z
výživného podľa tretej časti prvej hlavy prvého oddielu zákona o rodine (§ 62 - § 65) sú výlučne deti. To
sa potom odráža v rovine procesno-právnej tak, že aktívne vecne legitimovanými v exekučnom konaní,

v ktorom sa vymáha zameškané výživné, sú len deti. Iba z dôvodu nedostatku spôsobilosti maloletých
detí na procesno-právne úkony (teda nedostatku procesnej legitimácie) je potrebné, aby boli zastúpené
rodičom, ktorý ich je oprávnený zastupovať. Vyšší súdny úradník preto správne konštatoval rozpor
návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku (bod 22. uznesenia), čo je dôvod
na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie pre rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s Exekučným

poriadkom podľa ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, pretože nedostatok vecnej
legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie. Aj keď
sa teda súd nestotožnil s aplikáciou ustanovenia § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, podľa
ktorého vyšší súdny úradník v danom prípade návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol,
použitie nesprávneho ustanovenia Exekučného poriadku v podanej sťažnosti oprávnený nenamietal. A

keďže preskúmavacie oprávnenie sudcu pri rozhodovaní o sťažnosti je ohraničené medzami, v ktorých
sa sťažovateľ domáha preskúmania uznesenia vyššieho súdneho úradníka, t.j. vymedzenie rozsahu
sťažnosti je pre sudcu záväzné v tom smere, že nemôže preskúmať uznesenie vyššieho súdneho
úradníka vo väčšom rozsahu než je uvedené v sťažnosti, súd sa uvedeným bližšie nezaoberal.

20. Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že oprávnený dňa 23.11.2018 odoslal na súd
opravu vád návrhu na vykonanie exekúcie prostredníctvom na to určeného formulára, v zmysle ktorej
ako oprávneného uviedol už maloleté dieťa, t.j. osobu, ktorá je oprávnená požadovať splnenie nároku z
exekučného titulu. Oprava návrhu na vykonanie exekúcie totiž prichádza do úvahy postupom podľa § 52
Exekučného poriadku, a to vtedy, ak sú v návrhu na vykonanie exekúcie chyby v písaní alebo iné zrejmé

nesprávnosti, v dôsledku ktorých je návrh nejasný alebo neúplný. Nejasnosť alebo neúplnosť návrhu
na vykonanie exekúcie čo do nejasnosti alebo neúplnosti označenia účastníkov konania spočíva v tom,
ak je niektorý z identifikačných znakov použitý vadne (skomolene, s pisárskou chybou, vynechaním
slova vo viacslovnom názve) a neúplne, ak niektorý z týchto znakov v návrhu chýba. Avšak označenie
subjektu, ktorému neprislúcha právo z exekučného titulu, nemožno považovať za nejasnosť alebo

neúplnosť návrhu na vykonanie exekúcie podľa ust. § 52 Exekučného poriadku. Z uvedeného dôvodu
nepovažuje súd výzvu súdu, konajúceho vyšším súdnym úradníkom, na odstránenie vád návrhu zo dňa
22.11.20018 za účelnú. Navyše akceptovaním predmetnej opravy návrhu na vykonanie exekúcie by
došlo k zámene účastníkov konania (účelom práve tohto inštitútu bola konvalidácia nedostatku vecnejlegitimácieúčastníka),ktorýinštitútExekučnýporiadoknepozná(zmenaosobyoprávnenejvexekučnom
konaní prichádza do úvahy len postupom podľa § 36 a nasl. Exekučného poriadku). Zmenu v okruhu
účastníkov konania vykonaním tzv. zámeny účastníkov bolo možné vykonať len postupom podľa § 92

ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
S účinnosťou od 01.07.2016 však OSP nahradil CSP, ktorý však už inštitút zámeny účastníkov konania
nepozná,čozákonodarcaodôvodniltým,ževdôslednekontradiktórnomsporemábyťnedostatokvecnej
legitimácie v čase začatia konania riešený výlučne novým sporom, nie "pokračovaním" pôvodného
sporu.

21. Keďže oprávnený v sťažnosti neuviedol žiadne dôvody odôvodňujúce zrušenie napadnutého
uznesenia, súd o jeho sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
12Ek/1649/2018 zo dňa 12. decembra 2018, vydaného vyšším súdnym úradníkom, rozhodol tak, že túto
v celom rozsahu podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.