Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. október 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/183/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113231752
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4113231752.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcov: X N.. T. C., nar.
XX.XX.XXXX a 2. H. C., nar. XX.XX.XXXX , obaja bytom Na V. XX/XX, B., obaja zastúpení JUDr. Ivetou
Lenčéšovou, advokátkou so sídlom v Nitre, Farská 28 proti žalovanému: N.. G. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L., časť T. č. XX , zastúpený Mgr. Zuzanou Jóžovou Boreckou, advokátkou so sídlom v Nitre,
Sládkovičova č. 7, o zaplatenie 5000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nitra č.k. 19C/28/2014-207 zo dňa 23. 11.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcom priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.000
eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnili tým, že so žalovaným a jeho
bývalou manželkou Q. uzatvoril žalobca v 1. rade dňa 14.03.2013 zmluvu označenú ako " Kúpna zmluva
o predkupnom práve k nehnuteľnosti" . Na základe čl. V ods. 2 tejto zmluvy zaplatil žalobca v 1. rade
časť kúpnej ceny vo výške 5.000 eur do rúk žalovaného. Žalobcovia mali v úmysle kúpiť nehnuteľnosť
od žalovaného v 1. rade a jeho bývalej manželky, ktorú mali v bezpodielovom spoluvlastníctve a preto
zaplatiil žalovanému v 1. rade preddavok kúpnej ceny. Zmluvu uzatvoril len žalobca v 1. rade z dôvodu,

že bol výlučným vlastníkom bytu , ktorý chceli zameniť s domovou nehnuteľnosťou žalovaného a jeho
bývalej manželky a zvyšok kúpnej ceny doplatiť . Žalobca listom zo dňa 22.07.2013 od zmluvy odstúpil
z dôvodu vád nehnuteľnosti , čo žalovaní akceptovali a žalovaný v 1. rade bol ochotný vrátiť zálohu
kúpnej ceny 5.000 eur. Neskôr zmenil postoj a nesúhlasil s odstúpením od zmluvy a s odkazom na čl.V
ods. 4 ani s vrátením preddavku kúpnej ceny tvrdiac, že ide o dohodnuté odstupné , na ktoré má nárok
podľa zmluvy. Žalobcovia sa domáhali vrátenia sumy 5.000 eur z titulu bezdôvodného obohatenia , ktoré
vzniklo na strane žalovaného v 1. rade (len on prevzal žalovanú sumu) z neplatného právneho úkonu,

pretože podľa žalobcov je zmluva zo dňa 14.03.2013 absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods.
1 Obč. zákonníka pre jej neurčitosť, nejasnosť a nezrozumiteľnosť. V záujme právnej istoty žalobca v
1. rade zaslal žalovaným aj odstúpenie od zmluvy, čím sa podľa § 48 ods. 2 OZ zmluva zrušuje od
začiatku a zmluvné strany sú povinné vrátiť to, čo si plnili, v tomto prípade teda žalovaní v1. rade je
povinný vrátiť sumu 5.000 eur, ktorú prevzal od žalobcu v 1. rade. Žalobcovia svoju aktívnu legitimáciu
navráteniežalovanejsumyodôvodnilitým,žesúmanželiaasuma5.000eurpatrído ichbezpodielového
spoluvlastníctva. Pasívnu legitimáciu len žalovaného odôvodnili tým, že len žalovaný ( nie aj jeho bývalá

manželka) prevzal od žalobcu zálohu kúpnej ceny.
2.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcom v 1. a 2. rade sumu 5000eur s 5,5% úrokom z omeškania ročne od 27.08.2013 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie o trovách konania s poukazom na ust. §151 ods. 3 OSP ponechal na rozhodnite do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje
rozhodnutie odôvodnilustanoveniami§37,39,§40a,§46ods.1,§50a,§51,§451ods.1,2§ 588,§589,
§ 611, § 663, § 671 ods. 1, § 420 ods. 1, 3 , § 517 ods. 1,2 Obč. zákonníka a zisteným skutkovým stavom .

V dôvodoch uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žaloba žalobcov je dôvodná.
2.2 Súd sa najskôr zaoberal žalovaným namietanou aktívnou a pasívnou legitimáciou strán sporu a
dospel k záveru, že táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný namietal, že na strane žalobcov nemá
byť žalobkyňa v 2. rade účastníčkou tohto konania, lebo zmluvu nepodpísala. Súd prvej inštancie
konštatoval, že žalobcovia sa domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia a žalovaná suma 5.000

eur bola zaplatená žalovanému v 1. rade z finančných prostriedkov, ktoré patrili do bezpodielového
spoluvlastníctva žalobcov, preto je daná ich aktívna legitimácia v tomto spore. Pokiaľ ide o žalovaným
namietanú pasívnu legitimáciu ani túto nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodnú. Žalovaný namietal,
že mala byť v konaní žalovanou aj jeho bývalá manželka, ktorá zmluvu podpísala a ktorá prevzala časť
zo žalovanej sumy. Súd uviedol, že toto tvrdenie žalovaného nebolo preukázané, pretože jeho bývalá
manželka od žalobcov neprevzala žiadnu sumu, zálohu kúpnej ceny 5.000 eur prevzal výlučne žalovaný

a ten z nej poskytol sumu 1000 eur bývalej manželke, preto v tomto spore o vrátenie bezdôvodného
obohatenia , je pasívne legitimovaný len žalovaný.
2.3 Následne sa súd zaoberal vecou samou a prijal záver, že žaloba žalobcov na zaplatenie sumy
5.000 eur z titulu bezdôvodného obohatenia je dôvodná. Žalobcovia opreli svoj nárok o neplatný
právny úkon a to zmluvu zo dňa 14.03.2013 označenú ako " Kúpna zmluva o predkupnom práve k

nehnuteľnosti uzatvorená podľa ust. § 588 a nasl. Obč. zákonníka“. V zmluve ako predávajúci ( zároveň
ako prenajímatelia) je označení žalovaný a Q. a ako kupujúci ( zároveň ako nájomca) žalobca v 1.
rade. Súd sa teda najskôr zaoberal samotnou zmluvou a zistil, že táto zmluva je zmätočná, nejasná a
nezrozumeteľná, nie je z nej možné zistiť úmysel účastníkov, čo ňou sledovali, pretože v nej súčasne
sú predávajúci aj prenajímateľmi a kupujúci je aj nájomca. Z uvedeného nie je zrejmé, či bolo úmyslom

strán nehnuteľnosť prenajať alebo predať. Súd preto skúmal podľa obsahu o aký typ zmluvy sa jedná a
dospel k záveru, že nejde o platnú nájomnú zmluvu ( § 663 OZ) ani o kúpnu zmluvu( § 588 a nasl. OZ)
ani o zmluvu o budúcej kúpnej zmluve ( § 50a OZ) ani o zmluva nepomenovanú ( § 51 OZ) pretože nespl
´ňa zákonné náležitosti ani jednej z uvedených typov zmlúv. Zmluvu zo dňa 14.03.2013 súd posúdil ako
zmätočnú, nejasnú, nezrozumiteľnú z ktorej nevyplýva vôľa účastníkov pri jej uzatvorení a preto ide o

právny úkon absolútne neplatný ( § 37 ods. 1, § 39 OZ). Pretože v konaní bolo preukázané, že žalovaný
prijal od žalobcu v 1. rade sumu 5000 eur na základe neplatného právneho úkonu, vzniklo na jeho strane
bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať podľa § 451 ods. 1,2 Obč. zákonníka a súd ho zaviazal
na zaplatenie žalovanej sumy aj s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne od 27.08.2013, kedy sa
dostal do omeškania s plnením dlhu ( uplynutím lehoty 10 dní na plnenie podľa výzvy zo dňa 22.07.2013

( odstúpenie od zmluvy) doručenej žalovanému 16.08.2013. Žalovaný sa dostal do omeškania , preto je
povinný za čas omeškania platiť v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania
z dlžnej sumy v zákonnej výške podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/ 1995 v znení účinnom v
čase omeškania. Obranu žalovaného, že má nárok ponechať si sumu 5000 eur ako dohodnuté odstupné
nepovažoval súd za dôvodnú, pretože celá zmluva, teda aj čl. V bod 4 je neplatná a z neplatného úkonu

sa nemôže úspešne domáhať plnenia.
2.4 V priebehu konania si žalovaný uplatnil voči žalobcom kompenzačnú námietku do výšky žalovanej
sumy 5000 eur z titulu náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť protiprávnym konaním žalobcov tým, že
v rozpore so zmluvou od nej bezdôvodne odstúpili. Súd konštatoval, že nebolo v konaní preukázané,
že by žalobcovia žalovanému spôsobili škodu svojim protiprávnym konaním , ktoré by bolo v príčinnej

súvislosti so vznikom škody uplatňovanej žalovaným, pretože odstúpenie od zmluvy je inštitút ktorý
upravuje náš právny poriadok a jeho uplatnenie nie je v rozpore s objektívnym právom a preto nemôže
byť považované za protiprávne konanie. Navyše, žalovaný výšku škody dostatočne nepreukázal.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol aby odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania alebo aby
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej
inštancie sa nijako nevysporiadal s nedostatkom aktívnej a pasívnej legitimáciu strán sporu. Trval na
tom, že žalovanou mala byť aj Q. ktorej bola vyplatená časť žalovaného plnenia ako zmluvnej strane
( predávajúcej). Táto svedkyňa nepoprela, že pri podpisovaní zmluvy prevzala sumu 1000 eur, no pred

súdom tvrdila, že ich neprevzala od žalobcu ale od žalovaného, čo nie je pravda. Preto považuje jej
výpoveď za nedôveryhodnú. Súd ako predbežnú otázku musel posúdiť neplatnosť právneho úkonu
- zmluvy zo dňa 14.3.2013 , preto nie je možné rozhodovať o nej bez všetkých účastníkov zmluvya z
tohto dôvodu mala byť žalovanou aj Q. ako účastníčka zmluvy. Tiež mal za to, že súd nedostatočne anesprávne vyhodnotil jeho námietku aktívnej legitimácie žalobkyne v 2. rade. Táto nebola účastníčkou
zmluvného vzťahu a skutočnosť že bola manželkou žalobcu sama osebe nezakladá právo zo zmluvného
vzťahumedzižalobcomažalovaným.Žalobcovianepreukázali,žebysuma,ktorúžiadajúvrátiťpatrilado

BSM. Aj v prípade, že by žalovaná suma patrila do BSM nebol dôvod aby žalobkyňa bola v spore aktívne
legitimovaná, keďže nebola účastníčkou zmluvy. Ďalej žalovaný namietal nesprávne právne aj skutkové
posúdenie predbežnej otázky platnosti či neplatnosti zmluvy. Súd uviedol, že zmluva je zmätočná,
nejasná a nezrozumiteľná a nevyplýva z nej vôľa účastníkov, preto ju nemohol považovať ani za
inominátnu v zmysle ust. § 51 OZ a vyhodnotil ju ako absolútne neplatnú. S týmto názorom sa žalovaný

nestotožňuje, pretože v prípade, ak zo zmluvy nevyplýva jednoznačne vôľa strán, tento nedostatok
je možné odstrániť výkladom vôle v zmysle ust. § 35 ods. 2 OZ. Pri aplikácii tohto ustanovenia bolo
nepochybné, že žalobca chcel od žalovaného a jeho bývalej manželky odkúpiť nehnuteľnosť a suma
5000 eur bola stranami osobitne vyjednaná ako odstupné v súlade s ust. § 497 OZ vo výške zaplatného
preddavku, na ponechanie ktorého má žalovaný v zmysle čl. V ods. 4 zmluvy nárok. Z vyjadrení
samotných žalobcov bolo zrejmé, že zmluvu považovali za platnú a následne od nej odstúpili napriek

tomu, že nepreukázali, že nehnuteľnosť mala nejaké vady. Preto žalovaný považuje odstúpenie od
zmluvy za porušenie zmluvy žalobcami a pre tento prípad bolo dohodnuté odstupné 5000eur. Nesúhlasí
ani so zamietnutím jeho kompenzačnej námietky, pretože súd sa nevysporiadal s jeho tvrdením, že
škoda mu vznikla porušením povinností žalobcov vyplývajúcich im z ust. § 43 OZ a to nedodržaním
zmluvných podmienok a nevzal zreteľ ani na morálnu ujmu, ktorá mu v súvislosti so zmluvným vzťahom

so žalobcom vznikla a nemôže tieto náklady znášať sám. Súd neprihliadol ani na skutočnosť, že zmluvu
si tvorili strany sami, bez právneho vedomia. V závere odvolania namietal nedostatočné odôvodnenie
napadnutého rozsudku a tým odňatie mu možnosti konať pred súdom.
4. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. Námietku žalovaného

o nedostatku aktívnej a pasívnej legitimácie strán sporu považujú za nedôvodnú a súd prvej inštancie
sa s ňou v napadnutom rozsudku vysporiadal. Uviedli, že okruh pasívne legitimovaných strán v konaní
o vydanie bezdôvodného obohatenia tvoria subjekty, ktoré sa na úkor žalobcov obohatili a to je len
žalovaný, čo vyplýva z vykonaného dokazovania. Čo sa týka aktívnej legitimácie žalobkyne v 2. rade aj
s touto sa súd vysporiadal v odôvodnení rozsudku keď konštatoval, že bolo preukázané, že suma 5000

eur vyplatená žalovanému patrila do BSM, keďže si ju požičali a budú ju musieť vrátiť z prostriedkov
patriacich do BSM. Okruh strán sporu bol teda určený správne. Absolútnej neplatnosti zmluvy zo dňa
14.03.2013 sa domáhali nielen z dôvodu jej zmätočného označenia ale predovšetkým jej obsahu z
ktorého ani za použitia inerpretačného pravidla ( § 35 ods. 2,3 OZ) nemožno jednoznačne zistiť akú
zmluvu chceli strany uzatvoriť, pretože ich zmluva nezodpovedá ani jednému typu konkrétnej zmluvy

podľa ust. Obč. zákonníka ( §602, §588, § 663, §50a) . Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo,
že zo strany žalobcov bol žalovanému zaplatený preddavok kúpnej ceny vo výške 5000 eur, ktorý
žalovanýpovažujezazmluvnedojednané odstupné.Vtejtosúvislostiopätovnepoukázalnarozhodnutie
NS SR 27/2002 ktorý konštatoval, že " na to, čo dal pred uzavretím zmluvy účastník, hľadí sa ako
na preddavok". Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že odstúpenie od zmluvy je porušením zmluvy, s

týmto sa nestotožňujú pretože podľa súdnej praxe ,odôvodnené odstúpenie od zmluvy nie je porušením
ale výkonom práva, ktoré vyplýva zo zákona alebo zo zmluvy. Súd sa v odôvodnení rozsudku správne
vysporiadal aj s kompenzačnou námietkou žalovaného z titulu náhrady škody. Z uvedených dôvodov
považujú odvolanie žalovaného za neopodstatnené.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej

len „CSP“) po zistení, že odvolanie podala oprávnená strana v zákonnej lehote, viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si
povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné,
preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať
tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov
vzťahujúcich sa na tento prípad.
7. Občiansky súdny poriadok bol dňom 1. júla 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“). Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie
vydal ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní už za
účinnosti nového procesného predpisu , postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začatépredo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Preto odvolací súd v rozhodovacom procese aplikoval už
ustanovenia CSP.
8. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobe žalobcov

vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 5000eur s úrokmi z omeškania
titulom bezdôvodného obohatenia a náhradu trov konania. Žalobcovia sa domáhali vrátenia preddavku
na kúpnu cenu z dôvodu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, pričom svoj nárok opreli o zmluvu
uzavretú dňa 14.03.2013 medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným a jeho bývalou manželkou. Žalobcovia
žalobu opreli o skutkové tvrdenie, že žalobcovia ako manželia použili sumu 5000eur patriacu do BSM

ako preddavok kúpnej ceny na základe " Kúpnej zmluvy o predkupnom práve " uzavretej dňa 14.03.
2013 a celú sumu odovzdal žalobca v 1. rade žalovanému, ktorý z nej sumu 1000eur dal svojej bývalej
manželke. Žalobcovia namietali platnosť uzavretej zmluvy s poukazom na ust. § 37 ods. 1 OZ z dôvodu
jej nezrozumiteľnosti a neurčitosti v prejave vôle účastníkov k obsahu zmluvy. Vzhľadom na nejasnosť
obsahu zmluvy mali za to, že uvedená zmluva nie je ani nájomnou zmluvou ani kúpnou zmluvou ani
zmluvou o budúcej zmluve a teda ide o neplatný právny úkon a žalovaný je povinný vydať bezdôvodné

obohatenie získané z neplatného právneho úkonu ( § 451 ods. 2 OZ). V záujme právnej istoty žalobca v
1. rade ( len ten uzavrel zmluvu) dňa 22. 07.2013 odstúpil od zmluvy pre vady nehnuteľnosti - doručené
obom predávajúcim ( žalovanému 16.8.2013 aj jeho manželke 25.07. 2013 ) a žiadal vrátenie sumy
5000eur v lehote 10 dní. Žalovaný však odmietol peniaze vrátiť s odôvodnením, že v zmysle čl. V bod
4 Zmluvy má právo si ju ponechať ako odstupné. Žalobcovia poukázali na to, že odstúpením od zmluvy

sa zmluva zrušila od začiatku a účastníci sú povinný vrátiť si plnenie ( § 48 ods. 2 OZ) a keďže žalovaný
odmietol vrátiť sumu 5000eur, došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu , ktoré je povinný vydať
( § 451 ods. 2 OZ ).
9. Vzhľadom na odvolacie dôvody sa odvolací súd zaoberal v prvom rade aktívnou a pasívnou
legitimáciou strán sporu, ktorú namietal žalovaný tvrdiac, že na strane žalobcov nemala byť stranou

sporužalobkyňav2.radeanastranežalovanéhomalabyťstranousporuajbývalámanželkažalovaného
v 1. rade. Súd prvej inštancie sa touto námietkou žalovaného dôsledne zaoberal a v dôvodoch rozsudku
uviedol, prečo ju nepovažoval za opodstatnenú. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej
inštancie , že pre určenie okruhu strán sporu je podstatný predmet sporu, ktorý určuje aj jeho okruh
strán. V tomto prípade je predmetom sporu žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia a to sumy 5000

eur, ktoré odovzdal žalobca v 1. rade len žalovanému. Táto skutočnosť ( faktické prevzatie celej sumy
žalovaným v 1. rade) bola preukázaná vykonaným dokazovaním . Žalovaný nepoprel prevzatie peňazí
ako preddavku kúpnej ceny od žalobcu, ale tvrdil, že prevzal len sumu 4000eur a 1000eur prevzala jeho
bývalá manželka, preto v tejto časti žalovanej sumy mala byť ona žalovanou. Vykonaným dokazovaním
ale nebolo preukázané toto tvrdenie žalovaného. Svedkyňa Q. W. ( bývalá manželka žalovaného ) pred

súdom prvej inštancie uviedla, že žalovaný ju telefonicky informoval, že chce predať dom v T., ktorý
mali po rozvode nevysporiadaný a bol v ich bezpodielovom spoluvlastníctve , s čím súhlasila. Zmluvu
nečítala, predložilijejjunapodpisunotára,podpísalajuanáslednejejžalovanýodovzdalsumu1000eur
s tým, aby niečo kúpila deťom. Poprela, že by podpísanie zmluvy podmieňovala vyplatením 1000eur ako
zálohy kúpnej ceny Trvala na tom, že peniaze pri podpise zmluvy jej dal žalovaný a nie žalobca v 1.

rade ako zálohu na kúpnu cenu. Žalobcovia potom správne označili ako pasívne legitimovanú stranu len
žalovaného v 1. rade od ktorého sa domáhajú vrátenia tejto sumy z titulu bezdôvodného obohatenia.
Správne súd prvej inštancie posúdil aj aktívnu legitimáciu na strane žalobcov, ktorí sú manželia a
finančné prostriedky , ktoré zaplatili žalovanému, tvoria ich bezpodielové spoluvlastníctvo a je len na
manželoch, či bude o vrátenie sumy patriacej do BSM žalovať len jeden z manželov alebo obaja.

Vzhľadom na predmet sporu nie je právne významné či žalobkyňa v 2. rade bola účastníčkou zmluvy
zo dňa 14.03.2013.
10. Odvolateľ v odvolaní ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v tom,
že súd zmluvu zo dňa 14.03. 2013 posúdil ako absolútne neplatný právny úkon pre jej zmätočnosť a
nezrozumiteľnosť. Ak by bol súd použil výkladové pravidlo § 35 ods. 2 OZ zistil by vôľu strán a to, že

žalovaný chcel nehnuteľnosť predať žalobcovi za dohodnutú kúpnu cenu a za podmienok uvedených v
zmluve a suma 5000eur bola preddavok na kúpnu cenu a mala slúžiť na pokrytie hypotekárnej splátky
( 4000 eur a 1000 eur bolo vyplatených bývalej manželke žalovaného). Žalovaný považuje zmluvu zo
dňa 14.03.2013 za platnú ( neuvádza však o aký typ zmluvy sa jedná ) a sumu 5000 eur považuje
za dohodnuté odstupné, na ktoré má nárok podľa zmluvy ( § 497 OZ ) lebo žalobcovia od zmluvy

bezdôvodne odstúpili a odstúpením porušili zmluvné povinnosti.
11. Odvolací súd po prejednaní veci prijal rovnaký záver ako súd prvej inštancie, že zmluva uzavretá dňa
14.03.2013 nazvaná ako " Kúpna zmluva o predkupnom práve" je zmluvou nejasnou, nezrozumiteľnou
nielen svojim označením ( kúpna zmluva a zmluva o predkupnom práve sú dva odlišné právne inštitúty)ale hlavne svojim obsahom. Preto bolo potrebné za použitia výkladového pravidla ( § 35 ods. 2 OZ)
zistiť obsah prejavu vôle strán tohto právneho úkonu. Súd prvej inštancie sa zaoberal tým, pod aký druh
konkrétnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka možno zmluvu zo dňa 14.03.2013 podriadiť. Zistil, že

uvedená zmluva podľa svojho obsahu nie je zmluvou kúpnou podľa § 588 OZ, pre nejasné dojednanie
kúpnej ceny ( jej výšky a spôsobu úhrady), nie je ani zmluvou o budúcej zmluve podľa § 50a OZ, lebo
v nej absentujú zákonné náležitosti takejto zmluvy( konečná zmluva a doba do kedy má byť uzavretá)
a nie je ani zmluvou nájomnou podľa § 663 OZ pretože v nej absentujú okrem označenia účastníkov
( prenajímateľ a nájomca) všetky ´dalšie náležitosti zmluvy o nájme ( doba nájmu, výška nájomného) ,

ani zmluva o predkupnom práve podľa § 602 OZ ( nespĺňa podmienky vedľajšieho dojednania kúpnej
zmluvy).Pretožezmluvuuzatvorenústranamisporunebolomožnépodradiťanipodjednuzkonkrétnych
zmlúv upravených v Obč. zákonníku, súd sa ďalej zaoberal tým, či nejde o zmluvu nepomenovanú
podľa § 51 OZ a zistil, že vzhľadom na nejasnosť, nezrozumiteľnosť a nejednoznačnosť prejavenej vôle
účastníkov zmluvy ju nemožno považovať ani za zmluvu nepomenovanú. Potom túto zmluvu posúdil
ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 OZ.

11. Odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy zo dňa 14.03.2013 stotožnil
a dodáva, že ak ani pomocou interpretačného pravidla( § 35 ods. 2 OZ) sa nedá zistiť skutočný obsah
právneho úkonu, ide o neurčitý a tým pádom aj neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 OZ. Vôľa vtelená
do zmluvy je prejavená určite a zrozumiteľne , ak je objektívne pochopiteľná výkladom; na pochopenie
jej obsahu môže pritom slúžiť širší kontext konania účastníkov , prípadne ich následné konanie , ak z

neho následne možno usudzovať na obsah vôle. Správnosť výkladu obsahu listiny- jej podradenia pod
určitý druh právneho úkonu- je otázkou právnou, nie skutkovou ( RO NS ČR sp. zn. 22Cdo 2248/2002 ).
12. Podľa vyjadrenia strán sporu pred súdom prvej inštancie a ich konania ( zaplatenie preddavku
kúpnej ceny) mali v úmysle uzatvoriť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve ( § 50aOZ) týkajúcej sa
nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného a jeho bývalej manželky, ktorí ich mali v úmysle predať a

žalobcovia ich mali v úmysle kúpiť. Aby bola zmluva platná musela by mať všetky náležitosti takejto
zmluvy : a)uzavretá písomne, b)záväzok dojednať budúcu konečnú zmluvu( 50a ods.2), c)doba do ktorej
bude hlavná zmluva uzavretá, d)všetky obsahové náležitosti budúcej zmluvy, v tomto prípade kúpnej
zmluvy ( § 588- predmet kúpy a kúpna cena). Zmluva uzavretá dňa 14.03.2013 medzi žalobcom v 1.
rade a žalovaným , ktorá za použitia interpretačného pravidla ( § 35 ods. 2 OZ) t.j. podľa výkladu vôle

účastníkov by mohla byť zmluvou o budúcej kúpnej zmluve ( § 50aOZ) je však absolútne neplatná pre
rozpor so zákonom podľa § 39 OZ. Na absolútnu neplatnosť musí súd prihliadať z úradnej povinnosti a
ak dôvodom neplatnosti právneho úkonu je rozpor úkonu so zákonom, nemôže byť absolútna neplatnosť
odvrátená ani za použitia § 3 ods. 1 OZ ( Ro Ns ČR sp. zn. 26 Cdo/586/99).
13. Občiansky zákonník umožňuje stranám záväzkového vzťahu dohodnúť sankciu za porušenie

povinností vyplývajúcich zo zmluvy a to ako odstupné alebo zmluvnú pokutu. Je však treba odlíšiť
odstupné ( § 497 OZ) od zmluvnej pokuty ( § 544 OZ). Zmluvnú pokutu nemožno dojednať pre prípad
odstúpenia od zmluvy. Odstupné je peňažná suma, ktorá je dojednaná pri uzavretí zmluvy pre ten
prípad, že niektorý z účastníkov od zmluvy odstúpi. Účelom dojednania odstupného je odškodniť druhú
zmluvnú stranu. Na rozdiel od zmluvnej pokuty( § 544 OZ) , ktorá je prostriedkom na zabezpečenie

pohľadávky, odstúpením od zmluvy záväzkový právny vzťah oboch strán zaniká, a to v okamihu keď
prejav odstúpenia dôjde druhej zmluvnej strane.
14. Od neplatnej zmluvy nie je možné odstúpiť , preto jednostranný právny úkon žalobcu ( odstúpenie
od zmluvy) pri neplatnej zmluve, nie je právne účinné. Žalovaný nemá nárok na dohodnuté odstupné
keďže zmluva zo dňa 14.03.2013 je absolútne neplatná a z neplatného právneho úkonu sa nemôže

žalovaný úspešne domáhať odstupného aj keď si ho strany v zmluve dohodli. V prejednávanej veci
žalobca v 1. rade zaplatil žalovanému sumu 5000 eur ako preddavok kúpnej ceny, ktorý mu je žalovaný
povinný vrátiť z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré mu vzniklo plnením z neplatnej zmluvy ,ktoré je
žalovaný povinný vrátiť.
15. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že napadnutý rozsudok nevyhovuje požiadavkám kladeným na odôvodnenie

rozhodnutí, a preto je nepreskúmateľné, odvolací súd má za to, že napadnutý rozsudok je
preskúmateľný , pretože obsahuje všetky požiadavky kladené na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle
ust. § 220 ods. 2,3 CSP ( predtým § 157 ods. 2 OSP). Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne

predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Okolnosť, že tento záver neúspešného žalovaného neuspokojuje, neznamená, žeodôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia a za odňatie možnosti konať pred súdom v
žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa
predstáv či požiadaviek žalovaného.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP).
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto

rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).