Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. apríl 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/116/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107224579
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Doricová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1107224579.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v

právnej veci navrhovateľa v 1. rade: R. D., F. XX.XX.XXXX, T. XXX XX Š.I. T. XX, navrhovateľa v 2.
rade: E. H., F. XX.XX.XXXX, T. XXX XX Š. T. XX, v 3. rade: Z. D., F. XX.XX.XXXX, T. XXX XX Š. T. XX,
(právni nástupcovia pôvodne označeného navrhovateľa v 1. rade R.Í. D.), navrhovateľa v 4. rade: E.Á.
D., T. H. XX, XXX XX H. (pôvodne označený ako navrhovateľ v 2. rade) všetci v zastúpení JUDr. Jozef
Mišlin,advokát,Južná9,04001Košiceprotiodporcovi:Slovenskárepublika-Ministerstvospravodlivosti
Slovenskejrepubliky,Župnénám.13,81311Bratislava,onáhraduškodyspôsobenejprivýkoneverejnej
moci takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v 4. rade v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy zamieta.

Súd odporcovi v súvislosti s konaním o návrhu navrhovateľa v 4. rade náhradu trov konania nepriznáva.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 1., 2. a 3. rade k rukám právneho zástupcu navrhovateľa
v 1., 2. a 3. rade JUDr. Jozef Mišlin, advokát, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3.404,03 do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov v súvislosti so zastavením konania v časti návrhu pôvodne označeného
navrhovateľa v 1. rade nebohého R.S. D. o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 279.383,26 eur nemá
právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 24.07.2007 sa pôvodne označený navrhovateľ
v 1. rade R. D., narodený v roku XXXX a a pôvodne označený ako navrhovateľ v 2. rade E. D. domáhal
protiodporcoviSR-MinisterstvovnútraSRnáhradyškodypodľaZákonač.58/1969Zb.ozodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v dôsledku

nezákonného trestného stíhania.
Navrhovateľ v 1. rade sa domáhal náhrady škody spolu vo výške 281.315,71 eur (8.474.917,- Sk), keď
sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 279.383,26 eur (8.416.700,- Sk) a náhrady trov
obhajoby vo výške 1.932,45 eur (58.217,- Sk).
Navrhovateľ v 2. rade sa domáhal náhrady škody spolu vo výške 281.262,60 eur (8.473.317,- Sk), keď
sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 279.383,26 eur (8.416.700,- Sk) a náhrady trov
obhajoby vo výške 1.879,34 eur (56.617,- Sk).

Navrhovateľ v 1. a 2. rade odôvodnil návrh na náhradu škody tým, že uznesením vyšetrovateľky KÚV
PZ SR v Košiciach sp. zn. P.-XX/XX-XXXX z 17.7.1997 bolo navrhovateľovi v 1. a 2. rade vznesené
obvinenie pre trestný čin podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1,5 Trestného zákona. Navrhovateľ v 1. a 2.
rade proti uzneseniu o vznesení obvinenia podali sťažnosť okrem iného z dôvodu, že skutok popísanýv uznesení o vznesení obvinenia nie je trestným činom . Sťažnosť navrhovateľa v 1. a 2. rade bola
zamietnutá.
Trestné stíhanie vedené voči navrhovateľovi v 1. a 2. rade bolo zastavené uznesením vyšetrovateľa PZ

podľa § 172 ods. 1 písmeno b) Trestného poriadku dňa 21.12.2005, lebo skutok, pre ktorý bolo vedené
trestné stíhanie nie je trestným činom.
Trestné stíhanie bolo zastavené po tom, čo súd opakovane vrátil vec na doplnenie vyšetrovania keď
poukázal na nekvalifikovanosť znalcov a znaleckého posudku, na podanie obžaloby bez dôkazov a i na
to, že skutok uvedený v obžalobe je iný ako skutok pre ktorý bolo vznesené obvinenie.

Súd tiež poukázali na závažné procesné chyby prípravného konania, na neobjasnenie základných
skutkových okolností a nezákonnú rozdielnosť skutku.
Nezákonné trestné stíhanie trvalo 8 rokov a 5 mesiacov.
Navrhovateľ v 1. a 2. rade museli strpieť bezdôvodné prehliadky bytov, obchodných priestorov ,
rozosielanie písomností vyšetrovateľmi obchodným partnerom, publikovanie v tlači, odňatie pasov,
znemožnenie cestovania, osobné prehliadky, daktyloskopovanie, fotografovanie a následné zaradenie

medzi páchateľov závažných trestných činov a ďalšie úkony polície a to všetko bez následného
ospravedlnenia.
Navrhovateľ v 1. rade sa domáhal za každý rok nezákonného trestného stíhania sumy vo výške
1.000.000,- Sk čo spolu za celú dobu trestného stíhania predstavovalo spolu sumu 8.416.700,- Sk
(279.383,25 eur) a náhrady trov obhajoby v trestnom konaní vo výške 58.217,- Sk (1.932,45 eur).

Navrhovateľ v 2. rade sa domáhal za každý rok nezákonného trestného stíhania sumy vo výške
1.000.000,- Sk čo spolu za celú dobu trestného stíhania predstavovalo spolu sumu 8.416.700,- Sk
(279.383,25 eur) a náhrady trov obhajoby v trestnom konaní vo výške 56.617,- Sk (1.879,34 eur).

Navrhovateľ v 1. a 2. rade si nárok na náhradu škody podľa § 9 zákona č. 58/1969 Zb. uplatnili na

Ministerstve vnútra SR podaním zo dňa 12.07.2007 a požiadali o jeho predbežné prerokovanie.

Navrhovateľ v 1. a 2. rade podaním doručeným súdu dňa 26.11.2007 opravil orgán konajúci v mene
Slovenskej republiky a to z pôvodne označeného Ministerstva vnútra SR a Ministerstvo spravodlivosti
SR.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa v 1. a 2. rade vyjadril písomne a návrh žiadal v celom rozsahu
zamietnuť.
Vo vzťahu k uplatnenej nemajetkovej ujme v sume 1.000.000,- Sk za každý rok nezákonného trestného
stíhania uviedol, že zákon č. 58/1969 Zb. nepozná pojem nemajetkovej ujmy a jej náhrady z titulu

zodpovednosti štátu spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym postupom. Navrhovateľ
v 1. a 2. rade preto nespĺňa materiálne podmienky pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy nakoľko
podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným
rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Vo vzťahu nároku na náhradu trov obhajoby navrhovateľ v 1. a 2. rade žiadnymi dokladmi ani v
predbežnom prerokovaní nároku a ani v návrhu nepreukázali, že im nárok na náhradu škody titulom
zaplatenia trov obhajoby vznikol. Navrhovateľ v 1. a 2. rade nepreukázal vznik a výšku škody.

Pôvodne označený navrhovateľ v 1. rade R. D., narodený XXXX dňa 21.12.2010 zomrel.

Súd z Osvedčenia o dedičstve po nebohom navrhovateľovi v 1. rade zo dňa 12.5.2011 vydanom
v konaní pred Okresným súdom Prešov sp. zn. XXD/XX/XXXX, Dnot 17/2011 zistil, že právnymi
nástupcami pôvodne označeného navrhovateľa v 1. rade R. D. sú jeho deti a to navrhovateľ v 1. rade
- R. D., narodený XXXX, navrhovateľka v 2. rade - E. H., F. XXXX a jeho manželka navrhovateľka v 3.

rade - Z. D., F. XXXX.

Súd uznesením č.k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa 6. septembra 2011 konanie v časti návrhu nebohého
navrhovateľa v 1. rade R. D. o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 279.383,26 eur podľa § 107 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku zastavil, keď nebohý pôvodne označený navrhovateľ v 1. rade stratil

spôsobilosť byť účastníkom konania, ktorého povaha veci nepripúšťa, aby súd v konaní pokračoval s
jeho právnym nástupcom.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. XCo XXX/
XX-XXX zo dňa 31. januára 2012 dňom 29.02.2012.Po začatí konania vo veci samej navrhovateľ v 4. rade na pojednávaní konanom dňa 13.09.2010 vzal
návrh v časti návrhu o náhradu trov obhajoby v trestnom konaní o 5,74 eur späť z dôvodu, že pri výpočte

náhrady trov obhajoby v trestnom konaní došlo k počtárskej chybe.
Súd uznesením č.k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa 28. mája 2012 konanie v časti návrhu navrhovateľa
v 4. rade E. D. v časti o zaplatenie 5,74 eur podľa § 96 ods. 1 veta tretia Občianskeho súdneho poriadku
zastavil.

Navrhovateľ v 1. až 4. rade na pojednávaní konanom dňa 28.05.2012 zmenil petit návrhu a žiadal aby
súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v 4. rade E. D. náhradu nemajetkovej ujmy v sume
565.000,- eur a náhradu trov obhajoby v trestnom konaní v sume 1.873,60 eur a navrhovateľom v 1.,
2.a 3. rade náhradu trov obhajoby v trestnom konaní v sume 1.953,26 eur a navrhovateľovi v 1. až 4.
rade náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
Súdspoukazomna ustanovenie§95ods.1,2Občianskehosúdnehoporiadkunapojednávaníkonanom

dňa 28.05.2012 za účastí účastníkov konania navrhovateľom v 1. až 4. rade požadovanú zmenu petitu
návrhu pripustil.

Po pripustenej zmeny petitu a čiastočnom späťvzatí návrhu sa navrhovateľ v 4. rade domáhal E.F.
D. domáhal náhradu trov obhajoby v trestnom konaní v sume 1.873,60 eur a náhrady nemajetkovej

ujmy v sume 565.000,- eur.
Po pripustenej zmene petitu a zastavení konania v časti náhrady nemajetkovej ujmy sa navrhovateľ v 1.
až 3. rade (právny nástupca navrhovateľ v 1., 2., 3. rade ako právny nástupca nebohého navrhovateľa
v 1. rade R. D.) domáhal náhradu trov obhajoby v trestnom konaní v sume 1.953,26 eur

Súd po vykonanom dokazovaní rozsudkom č.k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa 11.februára 2013 vo veci
rozhodol v súvislosti s nárokom navrhovateľa v 1., 2., 3. rade tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi v 1., 2. a 3. rade náhradu škody v sume vo výške 1.932,45 eur a vo zvyšku súd návrh
zamietol a uložil odporcovi i povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v 1., 2. a 3. rade náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 2.129,11 eur.

Priznaná náhrada škody v sume 1.932,45 eur pozostávala z náhrady trov obhajoby v trestnom konaní.
V súvislosti s nárokom navrhovateľa v 4. rade rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi v 4. rade náhradu škody vo výške 10.316,10 eur a vo zvyšku súd návrh zamietol a uložil
odporcovi i povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v 4. rade náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
1.772,99 eur.

Priznaná náhrada škody v sume 10.316,10 eur pozostávala z náhrady trov obhajoby v trestnom konaní
v sume 1.873,60 eur a z náhrady nemajetkovej ujmy v sume 8.442,50 eur.
Súdzároveňrozhodolonáhradetrovkonania vsúvislostisozastavenímkonaniavčastinávrhupôvodne
označeného navrhovateľa v 1. rade nebohého Vladimíra Janitora o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
279.383,26 eur tak, že navrhovateľ v 1., 2., 3., rade a odporca nemajú právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku súdu č.k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa 11.februára 2013 podali účastníci konania
odvolanie.
Navrhovateľ v 1., 2. a 3. rade žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach týkajúcich sa
náhrady trov konania zmeniť a priznať im náhradu trov konania za všetky úkony poskytnutých právnych

služieb nad priznanú sumu 2.129,11 eur a v súvislosti so zastavením konania z dôvodu úmrtia pôvodne
označeného navrhovateľa v 1. rade R.Í. D. žiadali priznanie náhrady trov konania aj za uplatnený nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy, pretože konanie sa vykonávalo aj o tomto nároku a preto im mala byť
priznaná náhrada trov právneho zastúpenia.
Navrhovateľ v 4. rade napadol rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa nemajetkovej ujmy a

trov konania. Priznanú náhradu nemajetkovej ujmy v sume 8.442,50 € považoval vzhľadom na všetky
okolnosti prípadu za nedostatočnú, namietol skutočnosť, že súd prvého stupňa odkázal v súvislosti s
odôvodnením výšky nároku na náhradu nemajetkovej ujmy na súčasne platnú právnu úpravu zákon č.
514/2003 Z.z., nakoľko mal súd vychádzať z právnej úpravy v čase, kedy došlo k trestnému stíhaniu,
ktoré trvalo 8,5 roka, teda neúmerne dlho a k vážnym následkom, ku ktorým v jeho dôsledku došlo a

mal zohľadniť, že doteraz nedošlo k žiadnej náprave následkov jeho nezákonného trestného stíhania,
ktoré doteraz pretrvávajú. V časti týkajúcej sa trov konania mal za to, že mu mala byť priznaná náhrada
trov právneho zastúpenia za všetky úkony právnej služby uvedené v rozsudku a mal za to, že náhrada
trov právneho zastúpenia mala byť priznaná osobitne za priznaný nárok na zaplatenie sumy 8.442,51eur spolu v sume 3.936,71 eur a osobitne za súdom priznaný nárok na zaplatenie sumy 1.873,59 € v
sume 1.326,38 € a spolu s priznanou polovicou náhrad hotových výdavkov a náhrad za stratu času a
cestovného.

Odporca žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých vyhovujúcich častiach, ktorými bola
navrhovateľoviv1.,2.,3.radepriznanásuma1.932,45euratrovyprávnehozastúpeniavsume2.129,11
eur a navrhovateľovi v 4. rade suma 10.316,10 € a trovy právneho zastúpenia v sume 1.772,99 €
zmeniť a návrh navrhovateľov zamietnuť. Považoval rozsudok súdu prvého stupňa v týchto napadnutých
častiach za nepreskúmateľný, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že sa nevysporiadal s právnym základom

týchto nárokov a žiadnym spôsobom neodôvodnil právny titul priznaných nárokov, a to ani odkazom na
príslušnézákonnéustanovenia,zanepreskúmateľnýbezriadnehoavyčerpávajúcehoodôvodnenia.Mal
za to, že súd prvého stupňa neuviedol, ako priznané nároky navrhovateľov právne posúdil a na základe
ktorého zákonného ustanovenia tieto priznal, prípadne ak ich priznal titulom náhrady škody, podľa
neho neodôvodnil existenciu predpokladov pre vznik takéhoto nároku. Namietal priznanie nemajetkovej
ujmy navrhovateľovi 4/ s tým, že súd prvého stupňa podľa neho opomenul uviesť právny základ

priznaného mu nároku, keď jeho rozhodnutie spočíva len na všeobecnej úvahe, že trestné stíhanie, ktoré
bolo realizované v rozpore so zákonom, resp. ústavným poriadkom, je spôsobilé vyvolať popri vzniku
materiálnej škody aj vznik nemajetkovej ujmy vo sfére osobnostných práv.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na základe podaného odvolania navrhovateľa v 1. až 4. rade

a podaného odvolania odporcu vo veci rozhodol rozsudkom č.k. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa 18. júna
2014 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, a to vo vyhovujúcej i zamietajúcej
časti týkajúcich sa navrhovateľov v 1., 2. a 3. rade potvrdil, vo výrokoch týkajúcich sa v náhrady trov
konania navrhovateľov v 1., 2. a 3. rade rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi v 4. rade náhradu

škody v sume 1.873,60 eur potvrdil a v časti týkajúcej sa priznania nemajetkovej ujmy navrhovateľovi
v 4. rade vo výške 8.442,50 eur a v zamietajúcej časti týkajúcej sa nemajetkovej ujmy a v časti trov
konania týkajúcich sa navrhovateľa v 4. rade rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
Odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa sa dostatočne nevysporiadal s nárokom navrhovateľa
v 4. rade na náhradu nemajetkovú ujmu a že odôvodnenie rozhodnutia je v časti nemajetkovej ujmy

nepreskúmateľné. Z rozhodnutia nie je zrejmé, či súd prvého stupňa posudzoval nárok navrhovateľa v
4. rade podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. alebo podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Uviedol, že je
potrebné vychádzať aj zo skutočnosti, že zákon č. 58/1969 Zb., za účinnosti ktorého došlo k vydaniu
uznesenia o vznesení obvinenia a začatí trestného stíhania, podmienky zodpovednosti štátu za škodu
sú dané len v prípade škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe a to v zmysle § 5 zákona č. 58/1969 Zb.

a čl. 5 Dohovoru ľudských práv a základných slobôd a teda musí ísť aj o pozbavenie osobnej slobody
a nielen o trestné stíhanie ako také. Inú formu nápravy a odškodnenia nemajetkovej ujmy v takomto
prípade osobe nepriznáva ani aplikácia ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka ani aplikácia
§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Citované ustanovenie totiž je založené na súkromnoprávnej
báze, to znamená, že ochrany osobnosti sa možno domáhať len pri zásahu, ktorý bol uskutočnený

v súkromnoprávnej rovine. To znamená, že štát aj tu môže byť subjektom zodpovednosti za zásah
do ochrany osobnosti, avšak len za predpokladu, že konal ako subjekt súkromného práva, teda ako
právnická osoba v súkromnoprávnom vzťahu.
Pri výkone verejnej moci však orgány štátu konajú ako nadriadené subjekty (t.j. je tu vzťah nadriadenosti
a podriadenosti) a to najmä v oblasti verejného práva (kam možno zaradiť aj odvetvie práva trestného).

Je teda zrejmé, že osoba sa musí úkonom štátu (v danom prípade polície) podriadiť. V takomto prípade
nejde o sféru občianskeho práva súkromného, preto aplikácia ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka nie je v danom prípade možná. Z rovnakých dôvodov nie je možná ani aplikácia § 420 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal na tú skutočnosť, že aj medzinárodné dokumenty v súvislosti
s náhradou za ujmy utrpené následkom porušenia ľudských práv používajú terminológiu "spravodlivá

náhrada škody", "náhrada v peniazoch", "plná náhrada za akúkoľvek stratu alebo ujmu", pričom
spravodlivá náhrada má obsahovať reštitúciu (navrátenie majetku alebo platbu za utrpenú ujmu alebo
stratu, náhradu výdavkov vzniknutých ako dôsledok toho, že osoba sa stala obeťou/poškodenou) a
kompenzáciu (ak reštitúcia už možná nie je, alebo ak spravodlivá náhrada nie je postačujúca).
V časti týkajúcej sa náhrady trov konania navrhovateľa 1., 2., 3. rade odvolací súd rozsudok súdu prvého

stupňa v časti výroku o náhrade trov konania navrhovateľov 1/, 2/ a 3/ v súvislosti so zastavením konania
v časti návrhu pôvodného navrhovateľa 1/ R. D. o náhradu nemajetkovej ujmy zrušil z dôvodu, že výrok
o náhrade trov konania nezodpovedá odôvodneniu podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. uvedenému v
rozhodnutí v tejto časti, podľa ktorého ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trovkonania a v ostatnej časti náhrady trov konania navrhovateľa v 1., 2. a 3. rade sa s odôvodnením súdu
prvého stupňa po právnej stránke podľa § 142 ods. 3 O.s.p. stotožnil, ale prisvedčil námietke právneho
zástupcu navrhovateľov, že novela vyhlášky č. 655/2004 Z.z., v zmysle ktorej sa odmena pri zastupovaní

viacerých osôb znižuje o 50%, je účinná až od 01.06.2010.

Rozsudok tunajšieho súdu č.k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa 11.februára 2013 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č.k. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa 18. júna 2014 nadobudol právoplatnosť v
časti výroku I, ktorým bola priznaná náhrada škody titulom trov obhajoby navrhovateľovi v 1., 2., 3. rade

v sume 1.932,45 eur a v časti II. , ktorým bol návrh navrhovateľa v 1., 2., 3. rade vo zvyšku zamietnutý
a v časti výroku III. v časti, ktorým bola priznaná náhrada škody titulom trov obhajoby navrhovateľovi v
4. rade v sume 1.873,60 eur dňa 13.08.2014.
Predmetom konania po čiastočnom potvrdení a čiastočnom zrušení rozsudku tunajšieho súdu č.k. XXC
XXX/XXXX-XXXzodňa11.februára2013bolnárok navrhovateľav4.radeonáhradunemajetkovejujmy
v sume 565.000,- eur a rozhodnutie o náhrade trov prvostupňového i odvolacieho konania a o náhrade

trov konania v súvislosti so zastavením konania v časti návrhu pôvodne označeného navrhovateľa v 1.
rade nebohého R. D. o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 279.383,26 eur.

Odporca podaním č. XXX/XXXX-XXX/X zo dňa 25.11.2014 doručeným súdu dňa 26.11.2014 oznámil,
že prisúdenú náhradu škody navrhovateľovi v 1. až 4. rade v zmysle rozsudku tunajšieho súdu č.k.

XXC XXX/XXXX -XXX, v časti, ktorá bola potvrdená rozsudkom odvolacieho súdu č.k. XCo XXX/XXXX-
XXX zo dňa 18. júna 2014 poukázal navrhovateľovi v 1. až 4. rade. Navrhovateľovi v 1., 2. a 3. rade
ako právnym nástupcom po nebohom navrhovateľovi R. D. poukázal prisúdenú náhradu škody titulom
náhrady trov obhajoby spolu v sume 1.923,45 eur (každému po 644,15 eur) a navrhovateľovi v 4. rade
E. D. poukázal náhradu škody titulom trov obhajoby v sume 1.873,60 eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa v 1. až 4. rade a
prednesmi poverenej zástupkyne odporcu, oboznámil sa s obsahom spisu - uznesenie Krajského
úradu vyšetrovania PZ Košice Č.R.:P.-XX/XX-XXXX zo dňa 17.07.1997 a zo dňa 21.12.2005, uznesenie
Okresného súdu Trebišov sp. zn. 2T 29/03-10916 zo dňa 14.09.2004, uznesenie Krajskej prokuratúry

v Košiciach 17/97 zo dňa 13.10.1997, úradný záznam tunajšieho súdu zo dňa 10.12.2008 - obsah
spisu Policajného zboru v Košiciach Č.: P.-XX/XX-XXXX - úradný záznam tunajšieho súdu zo dňa
10.12.2008, Osvedčenie o dedičstve vydané JUDr. Katarínou Petrovou, notárkou so sídlom v Prešove
sp. zn. XXD/XX/XXXX C. XX/XXXX zo dňa 12. mája 2011, oznámenie Krajského riaditeľstva PZ v
Košiciach, odbor kriminálnej polície zo dňa 19.11.2012, zápisnica Okresného súdu Prešov sp. zn. XCd/

X/XXXX o výsluchu pôvodne označeného navrhovateľa v 1. rade R. D. zo dňa 27.01.2010, zápisnica
Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. XCd/XX/XXXX o výsluchu navrhovateľa v 4. rade E. D. zo dňa
17.04.2010, zápisnica Okresného súdu Košice II sp. W..XXCd/X/XXXX o výsluchu svedka O.. C. U. zo
dňa 22.02.2011, zápisnica Okresného súdu Prešov sp. zn. XCd/X/XXXX o výsluchu svedka Z.Ľ. D. zo
dňa 31.03.2011, zápisnica Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. XCd/X/XXXX o výsluchu svedkov

Ľ.K. P., P. P., E. C. a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Vyšetrovateľ Krajského úradu vyšetrovania PZ Košice uznesením sp. zn. ČVS: KUV-XX/XX-XXXX zo
dňa 17.07.1997 vzniesol obvinenie proti R. D., narodenému 23.6.1955, E. D., narodenému XX.XX.XXXX
pre spolupáchateľstvo trestného činu skrátenia dane podľa § 9/2 , § 148 ods. 1,5 Trestného zákona, lebo

zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin a je dostatočne odôvodnený záver, že
obvinení R. D. ako spoločník a konateľ firmy D., J.. J..S..Z.. P. , E. D. ako spoločník a zároveň skladník
vo firme D. J.. J.. S.. P. v priebehu rokov 1993 až 1995 svojim konaním spočívajúcim v dvojitom vedení
účtovníctva uvedenej firmy, konkrétne vyhotovovaním fingovaných vlastných dodacích listov a výdajok
k odberateľským faktúram, ktorých výška zostala zachovaná, avšak dodaný tovar sa líšil v množstve,

jednotkovej cene a sortimente, vytvárali možnosti na odpredaj tovaru, ktorý už bol evidenčne odpredaný,
objektívne však zostával vo firme D. J.. J..S..Z.. P., bez odvedenia príslušnej dane z pridanej hodnoty,
čím za uvedené obdobie nebola odvedená daň z pridanej hodnoty vo výške 1.883.105,- Sk, ktorá bola
vyčíslená na základe daňovej kontroly Daňového úradu Košice II, číslo protokolu XXX/XXX/XXXX/XX/
SED zo dňa 24.02.1997.

Uznesením Krajskej prokuratúry v Košiciach č. XX/XX zo dňa 13.10.1997 bola podľa § 148 ods. 1
písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť obvinených R. D. I. E. D. proti uzneseniu vyšetrovateľkyKrajského úradu vyšetrovania PZ SR v Košiciach sp. zn. P.-XX/XX-XXXX zo dňa 17.07.1997 o vznesení
obvinenia zamietnutá pretože nebola dôvodná.

Okresný súd Trebišov v trestnej veci proti obvineným R. D. F.. XXXX a E. D., F.. XXXX pre trestný čin
skrátenia dane podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona č. 177/1993 Z.z. uznesením
č.k. XT XX/XX-XXXXX zo dňa 14.09.2004 rozhodol tak, že vec podľa § 188 ods. 1 písmeno e Trestného
poriadku vrátil prokurátorovi na došetrenie.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že vec bola vrátená na došetrenie vzhľadom na závažné procesné

chyby prípravného konania a i vzhľadom na potrebu objasnenia základných skutkových okolností aj s
prihliadnutím na nezákonnú rozdielnosť skutku, pre ktorý sa obvinenie vznieslo a skutku podľa obžaloby.

Vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva PZ Úrad justičnej a kriminálnej polície Košice uznesením sp.
zn. Č.R.:P.-XX/XX-XXXX zo dňa 21.12.2005 podľa § 172 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku
trestné stíhanie obvinených R. D., E. D. I. O.. E. C. stíhaných za trestný čin skrátenia dane formou

spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 148 ods. 1,ods. 4 Trestného zákona č. 177/93 Z.z. zastavil,
lebo nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.01.2006.
Navrhovateľ v 4. rade vo svojej výpovedi pred dožiadaným Okresným súdom Košice - okolie uviedol, že
spolu s bratom R.S. D. boli nezákonne stíhaní za skutok, že mali ukrátiť štát na dani. Celý čas trestného

stíhania, ktoré trvalo vyše osem rokov trvali na tom, že žiadnej trestnej činnosti sa nedopustili. Trestné
stíhanie on i celá jeho rodina veľmi ťažko znášal, boli vykonané prehliadky v obchodných priestoroch
firmy za účasti občanov z obce, starostu obce a pred zrakom ďalších osôb. Na neho boli vyžiadané
posudky od starostu obce, v ktorej žije, pričom im bolo oznámené, že spolu s bratom spáchali závažný
trestný čin. V rámci vyšetrovania boli predvolávaní svedkovia, pracovníci obchodných partnerov, ktorým

bolo oznámené, že sa dopustili závažného daňového podvodu.
Počas trestného stíhania bol podrobovaný pre neho ponižujúcim úkonom ako snímanie odtlačkov prstov,
fotografovanie do kartotéky zločincov, boli jemu i rodinným príslušníkom odpočúvané telefóny a bol mu
odňatý pas. Vyšetrovatelia nechali zverejniť v denníku Pravda rozsiahli článok, kde bol on i s bratom R.
D. označení za kriminálnikov, ktorí sa dopustili závažného daňového podvodu.

Celú vec veľmi zle znášal on i jeho rodinní príslušníci a najmä jeho manželka, ktorá sa nevedela so
situáciou vyrovnať čo skončilo až liečením na psychiatrii a neskôr jej smrťou, keď vo veku 37 rokov
zomrela na infarkt. Navrhovateľ sám začal vo zvýšenej miere konzumovať alkoholické nápoje a musel
sa ambulantne liečiť. Nezákonným trestným stíhaním utrpel veľkú morálnu ujmu a to tým, že všetkým
obchodným partnerom, bankám, v ktorým mal účty a predstaviteľom obce bolo oznámené, že sa dopustil

závažného daňového podvodu a že je trestne stíhaný pričom do dnešného dňa nikomu z týchto osôb
nebolo oznámené, že trestné stíhanie bolo nezákonné a skutok, pre ktorý bol stíhaný nebol trestným
činom.

SvedkyňaO..C.U.,sestrapôvodneoznačenéhonavrhovateľav1.radeR.D.,F..XXXXanavrhovateľav

4. rade, vo svojej výpovedi pred dožiadaným Okresným súdom Košice II uviedla, že podľa jej názoru bol
celý priebeh vyšetrovania namierený na poškodenie mena D. čo potvrdzuje i skutočnosť, že obvinenie
bolo vznesené i voči nej i napriek tomu, že nikdy nebola zamestnancom spoločnosti. K morálnej ujme
došlo ešte viac po uverejnení článku v novinách. Celé vyšetrovanie malo vplyv nie len na morálne
poškodenie mena D., ale odrazilo sa to i v stresoch v rodine, ktoré vyústili do zdravotných problémov.

Manželka navrhovateľa v 4. rade sa nemohla so situáciu vyrovnať, mala ťažké depresívne stavy a vo
veku 37 rokov dostala infarkt.
Navrhovateľ v 4. rade sa po smrti manželky začal obviňovať čo vyústilo do problémov s alkoholom. V
súčasnosti je navrhovateľ v 4. rade v obci braný tak ako keby bol naďalej stíhaný a dodnes je v očiach
susedov očierňovaný.

Z. D., manželka nebohého pôvodne označeného navrhovateľa v 1. rade, v súčasnosti navrhovateľka
v 3. rade vo svojej výpovedi pred dožiadaným Okresným súdom Prešov v pozícii svedka uviedla, že
podľa jej názoru trestným stíhaním išlo o zničenie mena D.. Vyše osem rokov vládol v rodine strach
a napätie ako sa celá situácia vyvinie. Vyvrcholením bola domová prehliadka počas, ktorej bol dom

strážený policajným autom a policajtom, aby pôvodne označený navrhovateľ v 1. rade nemohol ujsť.
Domovú prehliadku sledovali zvedaví ľudia, zúčastnila sa jej i pracovníčka obecného úradu. To že je D.I.
trestne stíhaný sa roznieslo po celej dedine. Navrhovatelia boli očierňovaní, každý sa na nich pozeral
ako na zločincov.Svedok Ľ. P., švagor navrhovateľa v 4. rade vo svojej výpovedi pred dožiadaným Okresným súdom
Košice - okolie uviedol, že manželka navrhovateľa v 4. rade bola sestrou jeho manželky a navrhovateľa

v 4. rade pozná od roku 1990. Ich vzťahy boli bezproblémové. Boli i spolupracovníci v jednej spoločnosti.
Po začatí trestného stíhania spolupracovníci už nebrali navrhovateľa v 4. rade ako predtým, nevedeli
sa už pred ním otvorene baviť. V rodine sa rozprávalo len o tom. Po začatí trestného stíhania začal o
navrhovateľovi v 4. rade pochybovať.

Svedkyňa P. P., švagriná navrhovateľa v 4. rade vo svojej výpovedi pred dožiadaným Okresným súdom
Košice - okolie uviedla, že navrhovateľa v 4. rade pozná ešte od detstva, pochádzajú z jednej dediny.
Vzájomné vzťahy pred trestným stíhaním boli dobré, poznala ho ako spokojného, nekonfliktného „super“
chlapa, ktorý na ňu pôsobil tichým dojmom. Po začatí trestného stíhania sa vzťahy naštrbili, vzájomné
stretávanie sa obmedzilo. Navrhovateľ v 4. rade trestné stíhanie ťažko znášal, jeho priatelia sa s ním
doteraz nestretávajú, kolegovia a bývalí spolužiaci s ním nič nechceli mať a vzťahy s ním prerušili.

Svedkyňa E. C., sesternica navrhovateľa v 4. rade vo svojej výpovedi pred dožiadaným Okresným
súdom Košice - okolie uviedla, že navrhovateľa v 4. rad pozná od malička, bývajú spolu v jednej dedine.
Po tom ako sa dozvedela z novín, že je trestne stíhaný pre daňové podvody začali sa vzťahy v rodine
ochladzovať, navrhovateľa v 4. rade a jeho rodinu prestali pozývať na spoločné oslavy, lebo rodina sa

hanbila, že je zlodej a že sa chcel nečestným spôsobom obohatiť. Navrhovateľ začal mať problémy v
manželstve a začal piť.

Navrhovateľ v 4. rade dňa 17.07.2007 podal na Ministerstve vnútra SR žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle § 27 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a § 9 zákona č. 58/1969 Zb. a žiadal odškodné za každý rok
nezákonného trestného stíhania v sume 1.000.000,- Sk, spolu v sume 8.416.700,- Sk a náhradu trov
obhajoby v sume 56.617,- Sk.
Žiadosť o náhradu škody bola príslušnému Ministerstvu spravodlivosti SR odstúpená dňa 24.07.2007.

Ministerstvo spravodlivosti SR sa k žiadosti navrhovateľa v 4. rade o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody nijakým spôsobom nevyjadrilo.

Podľa § 27 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu

spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa§27ods.2Zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Zákon č. 514/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júla 2004 a navrhovateľ v 4. rade sa domáhal náhrady
škodyvdôsledkunesprávnehorozhodnutiaKrajskéhoúraduvyšetrovaniaPZKošiceČ.:P.-XX/XX-XXXX

zo dňa 17.07.1997 teda rozhodnutia vydaného pred nadobudnutím účinnosti Zákona č. 514/2003 Z.z..
a preto súd posudzoval nárok navrhovateľa na uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy podľa ustanovení
Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 1 ods. 1 zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny

orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.Podľa § 1 ods. 2 zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe
má voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo
ak bol spod obžaloby oslobodený.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné
vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní,
ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom
Ministerstvo

spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni.

Podľa§10 Zákonač.58/1969Zb.ozodpovednostizaškoduspôsobenúrozhodnutímorgánuštátualebo
jeho nesprávnym úradným postupom ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich
mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej

časti na súde.

Podľa § 20 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.

Z ustanovenia § 5 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom vyplýva, že ten, proti ktorému bolo trestné
stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných
predpokladov právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. keď oslobodenie

spod obžaloby má dôsledok zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť nakoľko
predpoklad o spáchaní trestného činu vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia nebol potvrdený.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. X B. XX/XX).

Navrhovateľ v 4. rade za situácie, keď orgán činný v trestnom konaní - vyšetrovateľ vzniesol voči

navrhovateľovi v 4. rade obvinenie, ktoré nebolo v súlade zo zákonom, nakoľko trestné stíhanie bolo
právoplatne zastavené, mal nárok na náhradu škody, ktorá mu bola týmto nezákonným rozhodnutím
spôsobená.
Navrhovateľ v 4. rade si voči odporcovi uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 565.00,- eur. z
dôvodu, že trestné stíhanie, ktoré sa viedlo voči nemu trvalo 8 rokov a 5 mesiacov. Počas trestného

stíhania musel navrhovateľ v 4. rade ako trestne stíhaná osoba strpieť bezdôvodné prehliadky bytu
a obchodných priestorov pred očami verejnosti a susedov, rozposielanie písomností vyšetrovateľom
obchodným partnerom a ďalším osobám vrátane vyžadovania charakteristík, v ktorých bolo uvedené, že
spáchal závažný trestný čin, publikovanie v tlači, odňatie pasu, osobné prehliadky, daktyloskopovanie,
fotografovanie a následné zaradenie medzi páchateľov závažných trestných činov. Trestné stíhanie

spôsobilo zásah do jeho osobného života a malo závažné následky. Trestné stíhanie zasiahlo i
rodinu navrhovateľa v 4. rade,. navrhovateľ mal po začatí trestného stíhania problémy vo vzťahu k
rodine, začal mať problémy s alkoholom a v dôsledku trestného stíhania jeho manželka utrpela infarkt a
následne vo veku 37 rokov zomrela. Navrhovateľ býva v obci, kde každý každého pozná a v dôsledku
trestného stíhania ho obyvatelia obce odsúdili. Na viac v denníku Pravda bol uverejnený článok o jeho

trestnom stíhaní. Nezákonné trestné stíhanie trvalo vyše osem rokov, malo dopad na jeho život a život
jeho rodinných príslušníkov a príbuzných a za spôsobené útrapy sa navrhovateľovi v 4. rade nikto
neospravedlnil.

Zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho

nesprávnym úradným postupom je zákonom špeciálnym a upravuje podmienky vzniku zodpovednosti a
rozsah náhrady, ktorá sa odškodňuje. Podľa tohto zákona nie je možné poskytnúť náhradu nemajetkovej
ujmy ako náhradu škodySúd nárok navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy pôvodne odôvodnil tým, že keďže podľa
Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom nie je možné poskytnúť náhradu nemajetkovej ujmy ako náhradu

škody, súd pri posudzovaní nároku navrhovateľa v 4. rade na náhradu nemajetkovej ujmy vychádzal
z ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany osobnosti fyzickej osoby. Pri skúmaní
predpokladov zodpovednosti za ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím za zásah do osobnostných
právnavrhovateľasúdpostupovalpodľaustanovení§13Občianskehozákonníkapodľa,ktoréhoúčelom
poskytnutia primeraného zadosťučinenia je poskytnúť fyzickej osobe za neoprávnený zásah do jej

osobných práv primerané zadosťučinenie. Súd mal za to, že navrhovateľom v 4. rade označené konanie
- vznesenie obvinenie a následné trestné stíhanie navrhovateľa, keď trestné stíhanie navrhovateľa v
4. rade bolo následne zastavené možno považovať za konanie objektívne spôsobilé privodiť ujmu
na právach navrhovateľa v 4. rade. V prejednávanom prípade došlo k porušeniu práva navrhovateľa.
Navrhovateľovi v dôsledku nezákonného rozhodnutia - vznesenie obvinenia bola spôsobená
nemajetková ujma.

Súd mal svedeckými výpoveďami preukázané, že trestné stíhanie vyvolalo negatívne reakcie rodinných
príslušníkov, kolegov v práci, známych a kamarátov navrhovateľa v 4. rade. Pri stanovení výšky
nemajetkovej ujmy v sume 8.442,50 eur vychádzal analogicky z predmetných novelou doplnených
ustanovení § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. a jej výšku stanovil vzhľadom na dopad trestného stíhania
na osobu navrhovateľa v 4. rade, na intenzitu tohto dopadu a spôsobené následky a to vo výške 1/2

maximálne stanovenej výšky náhrady poskytovanej osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu (1/2 zo sumy 16.885,- eur). Súd mal za to, že nemajetková ujma v sume
8.442,50 eur je vzhľadom na dĺžku trestného stíhania navrhovateľa v 4. rade primeraná. Trestné stíhanie
navrhovateľa v 4. rade trvalo 8 rokov a 5 mesiacov, keď začalo vznesením obvinenia dňa 17.07.1997
a bolo skončené zastavením trestného stíhania dňa 21.12.2005. V priebehu trestného stíhania bola

vec po podaní obžaloby na súd opakovane vrátená na došetrenie a trestné stíhanie bolo napokon
zastavené z dôvodu, že sa nepodarilo preukázať, že konanie navrhovateľa v 4. rade naplnilo znaky
skutkovej podstaty trestného činu, pre ktorý sa trestné stíhanie viedlo a nepodarilo sa preukázať vinu
obvineného. Súd pri určení výšky nemajetkovej ujmy prihliadol i na kritéria ustanovené v § 17 ods. 3, keď
mal za preukázané, že v dôsledku trestného stíhania došlo u navrhovateľa k následkom v súkromnom

a v spoločenskom živote, navrhovateľ v 4. rade nebol v doterajšom živote trestaný, býva v obci, kde
sa všetci navzájom poznajú a teda o trestnom stíhaní vedela väčšina jej obyvateľov čo malo vplyv na
mienku o ňom. Uviedol tiež, že pokiaľ je zákonom stanovená maximálna výška náhrady nemajetkovej
ujmy, je polovica z tejto stanovenej výšky v tomto prípade adekvátna a to i vzhľadom na skutočnosť,
že navrhovateľ nebol počas trestného stíhania vo väzbe, čo vo všeobecnosti predstavuje závažnejší

zásah do osobnostných práv osoby a v konaní nebolo ani preukázané a navrhovateľ to ani netvrdil,
že by v rámci trestného konania boli zo strany vyšetrovateľa vykonané neprípustné úkony alebo že by
vyšetrovateľ nepostupoval v rámci trestného stíhania v medziach zákona.

Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 226 Občianskeho súdneho poriadku je súd viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu, keď odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu o priznanej
náhrade nemajetkovej ujmy navrhovateľovi v 4. rade, pôvodne priznanej vo výške 8.442,50 eur, zrušil

a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
Odvolací súd v odôvodnení rozsudku týkajúceho sa nároku navrhovateľa v 4. rade na náhradu
nemajetkovej ujmy uviedol, že trestné stíhanie predstavuje vážny zásah do osobnej slobody jednotlivca
a vyvoláva ďalšie negatívne dopady na jeho osobný život a životný osud. Zasahuje do jeho súkromného
života, do jeho cti a dobrej povesti, preto je spôsobilé, okrem porušenia práva na osobnú slobodu

garantovaného čl. 17 ods. 1 Ústavy SR, obmedziť, či porušiť aj jeho právo na rešpektovanie a ochranu
súkromného a rodinného života, dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti tak, ako to zaručuje čl. 19
ods. 1 a 2 Ústavy SR. Podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru ľudských práv a základných slobôd každý má
právo na slobodu a osobnú bezpečnosť, nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem prípadov, keď sa tak
stane na základe postupu stanoveného zákonom. Všeobecné súdy v občianskom súdnom konaní sú

pritom povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo
medzinárodnou zmluvou podľa čl. 11 Ústavy SR a sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv
a základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.
Medzi prípady vadného pozbavenia osobnej slobody patria aj prípady, v ktorých sú splnené podmienkyzodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe v zmysle ust. § 5 zákona č. 58/1969 Zb.
Tento záver vyplýva aj z toho, že zákon aj tieto prípady pozbavenia osobnej slobody (aj v prípadoch inak
zákonného rozhodnutia o väzbe) sankcionuje zodpovednosťou štátu za škodu, ktorá nastala v príčinnej

súvislosti s väzbou.
V zmysle zákona č. 58/1969 Zb., za účinnosti ktorého došlo k vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia
a začatí trestného stíhania, podmienky zodpovednosti štátu za škodu sú dané len v prípade škody
spôsobenej rozhodnutím o väzbe v zmysle § 5 zákona č. 58/1969 Zb. a čl. 5 Dohovoru ľudských práv
a základných slobôd, teda musí ísť aj o pozbavenie osobnej slobody a nielen o trestné stíhanie ako

také. Inú formu nápravy a odškodnenia nemajetkovej ujmy v takomto prípade osobe nepriznáva ani
aplikácia ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka ani aplikácia § 420 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Citované ustanovenie totiž je založené na súkromnoprávnej báze, to znamená, že ochrany
osobnosti sa možno domáhať len pri zásahu, ktorý bol uskutočnený v súkromnoprávnej rovine. To
znamená, že štát aj tu môže byť subjektom zodpovednosti za zásah do ochrany osobnosti, avšak len za
predpokladu, že konal ako subjekt súkromného práva, teda ako právnická osoba v súkromnoprávnom

vzťahu. Pri výkone verejnej moci však orgány štátu konajú ako nadriadené subjekty (t.j. je tu vzťah
nadriadenosti a podriadenosti) a to najmä v oblasti verejného práva (kam možno zaradiť aj odvetvie
práva trestného). Je teda zrejmé, že osoba sa musí úkonom štátu (v danom prípade polície) podriadiť.
Teda nejde o sféru občianskeho práva súkromného, preto aplikácia ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka nie je v danom prípade možná. Z rovnakých dôvodov nie je možná ani aplikácia § 420 a

nasl. Občianskeho zákonníka. Aj medzinárodné dokumenty v súvislosti s náhradou za ujmy utrpené
následkom porušenia ľudských práv používajú terminológiu "spravodlivá náhrada škody", "náhrada v
peniazoch", "plná náhrada za akúkoľvek stratu alebo ujmu", pričom spravodlivá náhrada má obsahovať
reštitúciu (navrátenie majetku alebo platbu za utrpenú ujmu alebo stratu, náhradu výdavkov vzniknutých
ako dôsledok toho, že osoba sa stala obeťou/poškodenou) a kompenzáciu (ak reštitúcia už možná nie

je, alebo ak spravodlivá náhrada nie je postačujúca).

Súd vo veci vyhodnotil vykonané dôkazy s poukazom na ustanovenie § 132 Občianskeho súdneho
poriadku jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že nárok navrhovateľa v 4. rade na
náhradu nemajetkovej ujmy nie je daný.

Zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom je zákonom špeciálnym a upravuje podmienky vzniku zodpovednosti a
rozsah náhrady, ktorá sa odškodňuje. Podľa tohto zákona nie je možné poskytnúť náhradu nemajetkovej
ujmy ako náhradu škody.

Nárok na uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy nebolo možné posúdiť ani podľa Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nakoľko nedošlo k zatknutiu, zadržaniu či k pozbaveniu osobnej
slobody navrhovateľa v 4. rade.

Podľa Čl.5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu

a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak
stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom:
a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom;
b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie osoby preto, že sa nepodrobila rozhodnutiu vydanému
súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinnosti ustanovenej zákonom;

c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny
orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať
sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní;
d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely výchovného dohľadu
alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia pred príslušný orgán;

e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb,
alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;
f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na
územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

Podľa Čl.5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý, kto bol obeťou
zatknutia alebo zadržania v rozpore s ustanoveniami tohto článku, má nárok na odškodnenie.V zmysle citovaného čl. 5 ods. 1 a 5 Dohovoru má každý právo na slobodu a osobnú bezpečnosť a
každý kto bol obeťou zatknutia alebo zadržania v rozpore s ustanovením tohto článku má nárok na
odškodnenie. Podmienkou práva na odškodnenie je porušenie niektorého ustanovenia čl. 5 ods. 1 až 4

Dohovoru, alebo skutočnosť, že k pozbaveniu osobnej slobody došlo v rozpore s vnútroštátnym právom.
Článok 5 ods. 5 Dohovoru umožňuje odškodnenie obeti zatknutia alebo zadržania v rozpore so svojimi
skoršími ustanoveniami len za nezákonné zatknutie alebo zadržanie (väzbu) a nie za trestné stíhanie.
Zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenia spod obžaloby je podľa predpokladov odškodnenia
ustanovených podľa § 5 zákona č. 58/1969 Zb. len podmienkou vzniku nároku na odškodnenie.

Nárok navrhovateľa v 4. rade na náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku trestného stíhania, ktoré bolo
následne zastavené nebolo možné posúdiť ani v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane
osobnosti fyzickej osoby.

Vznesenie obvinenia a následné trestné stíhanie navrhovateľa v 4. rade predstavuje závažný zásah

do osobnostných práv navrhovateľa, ale nemožno ho považovať za neoprávnený zásah vzhľadom na
okolnosti, za ktorých k nemu došlo. O neoprávnený zásah do práv navrhovateľa v dôsledku trestného
stíhania nemohlo dôjsť z dôvodu, že možnosť trestného stíhania predpokladá zákon. Zákon ukladá
povinnosť stíhať všetky trestné činy.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok)
účelom trestného poriadku je upraviť postup orgánov činných v trestnom konaní tak, aby trestné činy
boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní. Konanie pritom musí pôsobiť
na upevňovanie zákonnosti, na predchádzanie a zamedzovanie trestnej činnosti, na výchovu občanov
v duchu dôsledného zachovávania zákonov a pravidiel občianskeho spolužitia i čestného plnenia

povinností ku štátu a spoločnosti.

Podľa § 163 ods. 1 veta prvá zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom ak je na podklade
zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, vydá
vyšetrovateľ alebo policajný orgán bez meškania uznesenie, že sa táto osoba stíha ako obvinený.

Podľa § 220 ods. 2 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom pri svojom rozhodnutí smie
prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré
boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa Článku 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.

Navrhovateľ v 4. rade nemá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku trestného stíhania,
keď rozhodnutie vyšetrovateľa, ktorým vzniesol obvinenie navrhovateľovi nemožno považovať za
neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľa ani v prípade, že trestné stíhanie bolo po

vykonaní ďalších úkonov následne zastavené. K vzneseniu obvinenia došlo v zmysle zákona pri
uplatnení výkonu práv a povinností orgánu činného v trestnom konaní. Trestné stíhanie navrhovateľa
v 4. rade bolo zastavené z dôvodu, že skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie viedlo nie je trestným
činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Skutočnosť, že trestné stíhanie bolo zastavené neznamená
bez ďalšieho, že vo veci neboli zákonné podmienky pre vznesenie obvinenia. Na vznesenie obvinenia

vyšetrovateľovi postačuje v zmysle Trestného poriadku odôvodnený záver, že trestný čin spáchala
určitá osoba. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je teda možné považovať trestné stíhanie navrhovateľa
v 4. rade za neoprávnené v dôsledku jeho následného zastavenia. V konaní nebolo preukázané
a navrhovateľ to ani netvrdil, že v rámci trestného konania boli zo strany vyšetrovateľa vykonané
neprípustné úkony a že vyšetrovateľ nepostupoval v rámci trestného stíhania v medziach zákona.

Preskúmavať správnosť postupu vyšetrovateľa však ani nie je v právomoci tohto súdu.
Súd za stavu, keď konanie vyšetrovateľa v súvislosti so vznesením obvinenia považoval za výkon práva
a povinností stanovených zákonom, ktorý vylučuje neoprávnenosť zásahu, návrh navrhovateľa v časti
o náhradu uplatnenej nemajetkovej ujmy ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa
základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.Podľa § 224 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí

o veci.

Súd o trovách konania navrhovateľa v 4. rade rozhodol podľa §142 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku, nakoľko odporca mal v konaní neúspech len v nepatrnej čiastke. Celková úspešnosť odporcu
v konaní bola 99,34%, keď navrhovateľ v 4. rade sa domáhal v konaní náhrady škody spolu vo výške

566.873,60 eur a súd návrhu navrhovateľa v 4. rade vyhovel vo výške 1.873,60 eur a vo zvyšnej časti
nároku t.j. v sume 565.000,- eur návrh zamietol. Súd však odporcovi v súvislosti s návrhom navrhovateľa
v 4. rade náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si náhradu trov konania výslovne neuplatnil.

Súd o trovách konania navrhovateľa v 1., 2., 3., rade rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku, nakoľko navrhovateľ v 1., 2., 3. rade mal neúspech v konaní len v nepatrnej čiastke. Celková

úspešnosť navrhovateľa v 1., 2., 3. rade v konaní bola 98%, keď navrhovateľ v 1., 2., 3. rade si návrhom
uplatnil náhradu škody vo výške 1.953, 26 eur a súd náhradu škody titulom náhrady trov obhajoby v
trestnom konaní priznal vo výške 1.932, 45 eur. Súd priznal navrhovateľovi v 1., 2., 3. rade náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 3.404,03 eur.

Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v 1., 2., 3 rade pozostávajú z
- 7 úkonov právnej služby á 81,31 eur účtované zo substrátu 1.932,45 eur podľa § 10 ods. 1, § 14
ods. 1 písmeno a, b, c Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení účinnom do 01.06.2010 spolu v sume 569,17 eur
- prevzatie veci a príprava právneho zastúpenia neb. R. D. zo dňa 19.07.2007

- podanie návrhu vo veci samej zo dňa 20.07.2007 doručený dňa 24.07.2007
- účasť na pojednávaní dňa 06.11.2008
- účasť na výsluchu navrhovateľa v 1. rade nebohý R. D. dňa 27.01.2010 v Prešove
- účasť na výsluchu navrhovateľa v 4. rade dňa 17.04.2010 v Košiciach
- účasť na pojednávaní dňa 13.09.2010

- písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 09.10.2010 doručené dňa 20.10.2010
- 8 úkonov právnej služby á 122,00 eur účtované ako 50% zo sadzby tarifnej odmeny zo substrátu
1.932,45 eur x 3 za tri osoby ( 81,43 x 3 = 243,99 eur - 50%) podľa § 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 14
ods. 1 písmeno b, c Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení účinnom do 30.06.2013, nakoľko išlo o spoločné úkony pri zastupovaní troch

osôb (právnych nástupcov pôvodne označeného navrhovateľa v 1. rade, ktorý zomrel dňa 21.12.2010)
spolu v sume 976,00 eur
- prevzatie veci a príprava právneho zastúpenia navrhovateľa v 1. rade dňa 23.09.2011, v 2. rade dňa
27.09.2011, v 3. rade - 26.09.2011
- účasť na výsluchu O.. C. U. dňa 22.02.2011 v Košiciach

- účasť na výsluchu Z. D. dňa 31.03.2011 v Prešove
- písomné podanie na súd vo veci samej z 24.05.2012 -vyjadrenie vo veci a zmena petitu
- účasť na pojednávaní dňa 28.05.2012
- písomné podanie na súd vo veci samej z 22.08.2012
- účasť na výsluchu svedka K. Köverovej, Ľ.Kövera, M. Dancákovej dňa 08.10.2012

- účasť na pojednávaní dňa 11.02.2013
- 1 úkon právnej služby á 61,00 eur účtované ako 1 základnej sadzby tarifnej odmeny zníženej o 50%
zo sadzby tarifnej odmeny zo substrátu 1.932,45 eur x 3 za tri osoby :2 ( 81,43 x 3 = 243,99 eur - 50%
= 122,00 : 2) podľa § 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 13a ods. 2 písmeno b Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 30.06.2013,

nakoľko išlo o spoločné úkony pri zastupovaní troch osôb (právnych nástupcov pôvodne označeného
navrhovateľa v 1. rade, ktorý zomrel dňa 21.12.2010) spolu v sume 61,00 eur
-podanieodvolaniavočirozsudkuč.k.16C116/2007-133zodňa11.02.2013včastináhradytrovkonania
navrhovateľa v 1., 2., 3. rade podané dňa 04.04.2013
- 1 úkon právnej služby á 122,00 eur účtované ako 50% zo sadzby tarifnej odmeny zo substrátu 1.932,45

eur x 3 za tri osoby ( 81,43 x 3 = 243,99 eur - 50%) podľa § 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písmeno
d Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení účinnom od 01.07.2013, nakoľko išlo o spoločné úkony pri zastupovaní troch osôb (právnychnástupcov pôvodne označeného navrhovateľa v 1. rade, ktorý zomrel dňa 21.12.2010) spolu v sume
122,00 eur
- účasť na pojednávaní dňa 23.04.2015

- paušálna suma náhrad a výdavkov spolu v sume 138,55 eur
v roku 2007 - 2 x á 5,91 eur
v roku 2008 - 1 x á 6,31eur
v roku 2010 - 4 x á 7,21 eur

v roku 2011 - 5 x á 7,41 eur
v roku 2012 - 4 x á 7,63 eur
v roku 2013 - 2 x á 7,81 eur
v roku 2015 - 1 x á 8,39 eur

- náhrada hotových výdavkov spočívajúca v náhrade za stratu času a náhrade cestovného spolu vo

výške 1.537,31 eur ( 3.074,62 eur : 2) t.j. v rozsahu 1 celkovej náhrady náhrada za stratu času a náhrady
cestovného, keď právny zástupca navrhovateľa v 1., 2., 3. rade vykonával úkony právnej služby, za
ktoré si uplatnil náhradu hotových výdavkov i pri zastúpení navrhovateľa v 4. rade. Náhrada hotových
výdavkov účtované podľa § 15 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb spolu v sume 3.074,62 eur (1.715,72 eur náhrada za stratu času +

1.358,90 eur náhrada cestovného)
? náhrada za stratu času - účtované podľa § 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 1/60 výpočtového základu spolu v
sume 1.715,72 eur
- za čas strávený cestou na pojednávanie dňa 06.11.2008 Košice - Bratislava - Košice - 2 x 13 polhodín

á 10,52 eur t.j. 273,52 eur
- za čas strávený cestou na výsluch pôvodne označeného navrhovateľa - neb. Vladimír Janitor na
Okresný súd Prešov dňa 27.01.2010 Prešov - Košice - Prešov - 2 x 2 polhodiny á 12,02 eur t.j. 48,08 eur
- za čas strávený cestou na pojednávanie dňa 13.09.2010 Košice - Bratislava - Košice - 2 x 13 polhodín
á 12,02 eur t.j. 312,52 eur

- za čas strávený cestou na výsluch svedkyne Oľgy Janitorovej na Okresný súd Prešov dňa 31.03.2011
Prešov - Košice - Prešov - 2 x 2 polhodiny á 12,35 eur t.j. 49,40 eur
- za čas strávený cestou na pojednávanie dňa 28.05.2012 Košice - Bratislava - Košice - 2 x 13 polhodín
á 12,71 eur t.j. 330,46 eur
- za čas strávený cestou na pojednávanie dňa 11.02.2013 Košice - Bratislava - Košice - 2 x 13 polhodín

á 13,01 eur t.j. 338,26 eur
- za čas strávený cestou na pojednávanie dňa 23.04.2015 Košice - Bratislava - Košice - 2 x 13 polhodín
á 13,98 eur t.j. 363,48 eur
? náhradacestovnéhonapojednávanieúčtovanépodľa§15písmenoa/vspojenís§16ods.4 Vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb spolu v sume

1.358,90 eur
- pojednávanie dňa 06.11.2008 - 250,50 eur
cesta Košice - Bratislava - Košice čo predstavuje 900 km, osobným motorovým vozidlom, pri spotrebe
vozidla 8,1 l benzínu na 100 km t.j. 8,1 litra x 35,46 Sk za 1 l benzínu = 287,226 : 100 = 2,87226 Sk
x 900 km = 2.585,03 Sk = 85,80 eur

opotrebenie vozidla: 900 km x 0,183 eur za každý km jazdy = 164,70 eur
- výsluch neb. Vladimír Janitor na Okresnom súde Prešov dňa 27.01.2010 - 21,15 eur
cesta Košice - Prešov - Košice čo predstavuje 76 km, osobným motorovým vozidlom, pri spotrebe
vozidla 8,1 l benzínu na 100 km t.j. 8,1 litra x 1,178 eur za 1 l benzínu = 9,5418 : 100 = 0,095418 eur
x 76 km = 7,25 eur

opotrebenie vozidla: 76 km x 0,183 eur za každý km jazdy = 13,90 eur
- pojednávanie dňa 13.09.2010 - 255,53 eur
cesta Košice - Bratislava - Košice čo predstavuje 900 km, osobným motorovým vozidlom, pri spotrebe
vozidla 8,1 l benzínu na 100 km t.j. 8,1 litra x 1,246 eur za 1 l benzínu = 10,092 : 100 = 0,10092 eur
x 900 km = 90,83 eur

opotrebenie vozidla: 900 km x 0,183 eur za každý km jazdy = 164,70 eur
- výsluch svedkyne Oľgy Janitorovej na Okresnom súde Prešov dňa 31.03.2011 - 22,76 eurcesta Košice - Prešov - Košice čo predstavuje 76 km, osobným motorovým vozidlom, pri spotrebe
vozidla 8,1 l benzínu na 100 km t.j. 8,1 litra x 1,439 eur za 1 l benzínu = 11,6559 : 100 = 0,116559
eur x 76 km = 8,86 eur

opotrebenie vozidla: 76 km x 0,183 eur za každý km jazdy = 13,90 eur
- pojednávanie dňa 28.05.2012 - 277,70 eur
cesta Košice - Bratislava - Košice čo predstavuje 900 km, osobným motorovým vozidlom, pri spotrebe
vozidla 8,1 l benzínu na 100 km t.j. 8,1 litra x 1,550 eur za 1 l benzínu = 12,555 : 100 = 0,12555 eur
x 900 km = 113,00 eur

opotrebenie vozidla: 900 km x 0,183 eur za každý km jazdy = 164,70 eur
- pojednávanie dňa 11.02.2013 - 273,76 eur
cesta Košice - Bratislava - Košice čo predstavuje 900 km, osobným motorovým vozidlom, pri spotrebe
vozidla 8,1 l benzínu na 100 km t.j. 8,1 litra x 1,496 eur za 1 l benzínu = 12,1176 : 100 = 0,121176 eur
x 900 km = 109,06 eur
opotrebenie vozidla: 900 km x 0,183 eur za každý km jazdy = 164,70 eur

- pojednávanie dňa 23.04.2015 - 257,50 eur
cesta Košice - Bratislava - Košice čo predstavuje 900 km, osobným motorovým vozidlom, pri spotrebe
vozidla 8,1 l benzínu na 100 km t.j. 8,1 litra x 1,273 eur za 1 l benzínu = 10,3113 : 100 = 0,103113
eur x 900 km = 92,80 eur
opotrebenie vozidla: 900 km x 0,183 eur za každý km jazdy = 164,70 eur

Súd pri vyčíslení trov právneho zastúpenia navrhovateľa v 1. až 3. rade vychádzal z ich písomného
vyčíslenia právnym zástupcom navrhovateľa v 1. až 4. rade.
Právny zástupca navrhovateľa v 1., 2., 3. rade vyčíslil trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v 1., 2.,
3. rade na sumu 5.127,70 eur.

Súd nepriznal uplatnené trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v 1., 2., 3. rade v uplatnenej výške,
keď nepriznal náhradu za uplatnený úkon právnej služby - písomné podanie protistrane vo veci samej
dňa 17.10.2008 - návrh na mimosúdnu dohodu a to z dôvodu, že z obsahu spisu vykonanie tohto úkonu
nevyplýva a náhradu hotových výdavkov spočívajúcej v náhrade za stratu času a v náhrade cestovného,

keď náhradu hotových výdavkov priznal v rozsahu 1 celkovej náhrady a to vo výške 1.537,31 eur
(3.074,62 eur : 2).

Súd podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi v 1. , 2. a 3. rade prisúdenú náhradu trov právneho zastúpenia k rukám právneho

zástupcu navrhovateľa v 1. až 4. rade JUDr. Jozef Mišlin, advokát.

Súd uznesením č.k. 16C 116/2007-134 zo dňa 6. septembra 2011 konanie v časti návrhu nebohého
navrhovateľa v 1. rade Vladimír Janitor o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 279.383,26 eur podľa
§ 107 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku právoplatne zastavil, keď nebohý pôvodne označený

navrhovateľ v 1. rade stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, ktorého povaha veci nepripúšťa, aby
súd v konaní pokračoval s jeho právnym nástupcom.
Súd o náhrade trov konania v súvislosti so zastavením konania v tejto časti návrhu nerozhodol, s tým,
že o trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí.

Súd v rozsudku č.k. 16C 116/2007-233 zo dňa 11. februára 2013 rozhodol o náhrade trov konania v
súvislosti so zastavením konania v časti návrhu pôvodne označeného navrhovateľa v 1. rade nebohého
Vladimíra Janitora o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 279.383,26 eur tak, že navrhovateľ v 1., 2.,
3. rade a odporca v súvislosti so zastavením konania v časti návrhu pôvodne označeného navrhovateľa
v 1. rade nebohého Vladimíra Janitora o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 279.383,26 eur, nemajú

právo na náhradu trov konania.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 4Co 300/2013-273 zo dňa 18. júna 2014 rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania i v časti výroku týkajúceho sa v náhrady trov konania
navrhovateľa v 1., 2., 3. rade v súvislosti so zastavením konania z dôvodu, že výrok o náhrade trov
konania navrhovateľa v 1., 2., 3. rade v súvislosti so zastavením konania v časti návrhu pôvodného

navrhovateľa v 1. rade Vladimíra Janitora o náhradu nemajetkovej ujmy nezodpovedá odôvodneniu
podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. uvedenému v rozhodnutí v tejto časti, podľa ktorého ustanovenia
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.Podľa § 146 ods. 1 písmeno c/ Občianskeho súdneho poriadku žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Súd pri rozhodnutí o zastavení konania rozhoduje vždy i o náhrade trov konania pričom nie je viazaný
návrhmi účastníkov konania pokiaľ títo navrhujú, aby sa o trovách konania rozhodlo podľa určitého
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Súd ak zastavuje konanie musí sa nevyhnutne pri
rozhodovaní o náhrade trov konania zaoberať tým, či niektorí z účastníkov zavinil, že konanie muselo
byť zastavené. Zavinenie zastavenia konania sa pritom posudzuje z procesného hľadiska to znamená

podľaprocesnéhovýsledku.Tamkdebolozastaveniekonaniaúčastníkomzavinenésúdpriznáostatným
účastníkom , teda druhej strane náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložili na uplatnenie
resp. bránenie práva.
Súd za stavu, keď nebolo možné posúdiť zavinenie zastavenia konania jedným z účastníkov konania,
nakoľko pôvodne označený navrhovateľ v 1. rade zomrel, o náhrade trov konania v súvislosti so
zastavením návrhu v časti návrhu pôvodne označeného navrhovateľa v 1. rade nebohého Vladimíra

Janitora o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 279.383,26 eur rozhodol podľa § 146 ods. 1 písmeno
c/ Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov v súvislosti so zastavením konania v
časti návrhu pôvodne označeného navrhovateľa v 1. rade nebohého Vladimíra Janitora o náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 279.383,26 eur nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.