Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. september 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/72/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215203972
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215203972.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: ZEDA Bratislava, s.r.o., so
sídlom Štvrtok na Ostrove 437, IČO: 36 268 411, proti žalovanému: TRANSBETON Šamorín s.r.o.,
so sídlom Vicenzy 2, Šamorín, IČO: 36 258 849, zastúpený advokátkou JUDr. Danou Jelinkovou
Dudzíkovou, Čilistovská 12, Šamorín, o zaplatenie 31.863,74 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 16Cb/80/2015-698, zo dňa 30.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.034,75 eur, keď žalobcu v
ostatnej časti o zaplatenie 25.100,76 eur zamietol a konanie v časti o zaplatenie 105.131,53 eur , 0,5 %
dennejzmluvnejpokutyzosumy2.513,32eur od17.februára2015a8,05%ročnéhoúrokuzomeškania
zo sumy 2.513,32 eur od 20. marca 2015 zastavil . O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania
rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu v rozsahu 85% .

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému

povinnosť zaplatiť mu zmluvnú pokutu a úroky z omeškania s poukazom na to, že na základe Kúpnej
zmluvy č. 02/2011 dodal žalovanému v rokoch 2011 až 2015 prírodné kamenivo, ktorého kúpnu cenu mu
riadne fakturoval 124-mi faktúrami, ktoré ale žalovaný ich uhradil oneskorene, čím mu vznikla povinnosť
zaplatiť 0,5 % dennú zmluvnú pokutu, ako aj úrok z omeškania.

3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť s poukazom na to, že v období rokov 2012 až 2015 neboli
preukázané súdu žiadne objednávky ani dodacie listy, rovnako ako ani dôkazy o doručení faktúr, ktoré by

preukazovali omeškanie so zaplatením. Tiež uviedol, že časť pohľadávok, ktoré označených žalobcom
z faktúr vrátane príslušenstva tento previedol na tretiu osobu, preto si tieto nároky nemôže uplatňovať
a vzniesol i námietku premlčania zmluvnej pokuty v období pred 12. marcom 2011.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinami a to kúpnou zmluvou č,
02/11, faktúrami vystavenými za obdobie rokov 2011 až 2015, vážnymi lístkami, Zmluvami o postúpení
pohľadávok z 3. októbra 2013, z 31. decembra 2013 a z 28. júla 2014, z 25. mája 2016, vzájomným

zápočtom k 31. decembru 2013, oznámením o postúpení z 25. mája 2016 , výpisom z účtu žalobcu ,
podacími lístkami a hárkami, evidenčnými kartami vozidiel a zistil, že návrh je dôvodný len čiastočne.5. Súd prvej inštancie skonštatoval, že mal za preukázané, že žalobca žalovanému dodal tovar, ktorý je
uvedený na jednotlivých vážnych lístkoch, pričom vzal do úvahy, že množstvo tovaru na faktúre a k nej
priložených vážnych lístkoch je vždy rovnaké. Jednotlivé faktúry boli žalovaným uhradené započítaním,

čo súd vyhodnotil ako skutočnosť, na základe ktorej možno dospieť k záveru, že sú faktúry správne a
žalovaný ich akceptoval. S prihliadnutím na rozsah listinných dôkazov a to faktúr a vážnych lístkov súd
mal za to, že predmetný tovar v konkrétnych množstvách a dňoch žalovaný odobral, okrem plnenia z
faktúryč.120120217a12012226,ktorénebolopreukázanéakoplnenianárokovateľné.Okrem tohovzal
súd prvej inštancie do úvahy, že na preukázanie tvrdenia, podľa ktorého v roku 2011 boli k odobratému

kameninu podpísané dodacie listy oprávnenou osobou zo strany žalovaného žalobca nepredložil žiaden
dôkaz, pričom žalovaný existenciu týchto dodacích lístkov výslovne popieral, preto bolo povinnosťou
žalobcuopodstatnenosťtohtotvrdeniaprávespoukazomnadodacielistypreukázať.Súdprvejinštancie
konštatoval, že žalobca k týmto tvrdeniam dôkazné bremeno neuniesol. Plnenie vzniknuté z titulu
omeškanie, ktoré žiadal žalobca priznať, súd posúdil vzhľadom na deň doručenia jednotlivých faktúr,
ku ktorým predložil žalobca množstvo podacích lístkov, a skonštatoval, že s poukazom na príslušnú

judikatúru označenú v bode 5/c odôvodnenia predmetného rozsudku, podacie lístky nie sú dôkazom o
obsahupodanejzásielky,pretoznichnebolomožnédospieťanikzáveru,žebyzásielkaskutočnefaktúry
obsahovala a bola žalovanému doručená, pričom žalovaný poprel, že by obsahom takýchto zásielok
boli faktúry. Ani k tomuto tvrdeniu žalobca žiadne ďalšie dôkazy nenavrhol vykonať, hoci túto povinnosť
mal, ak chcel z nich odvodzovať pre seba právo na úroky z omeškania resp. zmluvnú pokutu. Keďže

tak neurobil prvoinštančný súd jeho návrh odôvodnil ako neopodstatnený pre neunesenie dôkazného
bremena.

6. Žalobca sa pôvodne v konaní domáhal plnenia vo výške 132.267,04 eur, 0,5% denne zmluvnej pokuty
a 8,05 % ročného úroku z omeškania z 2.513,32 eur. Od 17. februára 2015 sa domáhal len zaplatenia

27.135,51 eur, keď vzal v ostatnej časti žalobu späť a prvoinštančný súd tak konanie v tejto časti zastavil
podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 a contrario C. s. p.

7. Ako vyplývalo z návrhu, žalobca sa domáhal plnenia, ktoré žiadal priznať titulom omeškania s
úhradami kúpnej ceny za dodané kamenivo. Zo zisteného skutkového stavu mal prvoinštančný súd

za zrejmé, že do 31. decembra 2011 bola právnym základom dodávok kúpna zmluva č. 02/2011, od
1. januára 2012 už kúpna zmluva v písomnej forme uzatvorená nebola . Z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že k jednotlivým dodávkam dochádzalo na základe objednávky žalovaného a následného
reálneho plnenia žalobcom a to s poukazom na § 275 ods. 4 Obch. zák. Súhlas žalovaného s takýmto
postupom možno podľa názoru súdu vyvodiť z toho, že zaplatil všetky faktúry žalobcu bez toho, aby ich

rozporoval, a teda tieto boli celkom zrejme vystavené v súlade s jeho objednávkami.

8. Na posúdenie nároku na zaplatenie žalobcom požadovaného úroku z omeškania vychádzal
prvoinštančný súd z momentu, v ktorom bol žalovaný ako kupujúci povinný svoj záväzok plniť ( § 340
ods.1,2 Obchod. zák.) a podľa znenia § 365 Obchod. zák. účinného do 31.01.2013 je dlžník povinný

záväzoksplniťvčaseurčenomvzmluve(1),aak časplnenianiejevzmluveurčený,jeveriteľoprávnený
požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného
odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (2). Podľa znenia účinného od 01.02.2013 je dlžník v
omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do
doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v

omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa
poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná
lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa
poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo
do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Uvedená právna úprava sa vzťahuje na zmluvné vzťahy

vzniknuté od 01.02.2013 ako vyplýva z ust. § 768k ods.2 Obchod. zák. a tak omeškanie žalovaného je
potrebné osobitne posúdiť za obdobie do 31. decembra 2011, kedy boli vzťahy strán upravené kúpnou
zmluvouč.02/2011,následnezaobdobiedo31.januára2013,naktorénebolakúpnazmluvauzatvorená
v písomnej forme a za obdobie od 1. februára 2013, kedy platila nová právna úprava.

9. Prvoinštančný súd tak osobitne vyhodnotil obdobie do konca roku 2011, v ktorom boli vzťahy medzi
stranami sporu upravené Kúpnou zmluvou č. 02/2011, ktorá upravovala medzi stranami sporu pravidlá
fakturácie, podľa ktorých mali strany sporu postupovať a nimi sa riadiť. Zo znenia tejto zmluvy čl.
VII/1 vyplýva, že oprávnená osoba za žalovaného, ktorý bol kupujúcim mala potvrdiť dodací list, čo jezdôraznené i v čl. II/2 zmluvy, podľa ktorého mal kupujúci zaplatiť kúpnu cenu až po splnení fakturačných
podmienok.Súdprvejinštancievzalsúddoúvahy,ženávrhzmluvyformulovalžalobca,pretojepotrebné
výrazy, ktoré by pripúšťali rozdielny výklad vykladať na jeho ťarchu (§ 266 ods. 4 Obchod. zák.) a zmluvu

podľa významu, ktorý by mu pripisoval žalovaný. Súd následne uzavrel, že za dané obdobie platnosti
kúpnej zmluvy nezačala plynúť 14 - dňová lehota splatnosti faktúr, keďže nebolo žalobcom preukázané
doručenie faktúr žalovanému, z čoho súd vyvodil, že ak nedošlo k preukázanému doručeniu faktúr,
nezačala plynúť ani 14-dňová lehota pre splatnosť od ich doručenia a žalovaný sa nemohol dostať
do omeškania s plnením z faktúr za rok 2011, preto žalobcovi nemohol vzniknúť ani nárok na úrok z

omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchod. zák., keď pre posúdenie omeškania je rozhodujúce splnenie
predpokladov vyžadovaných podľa § 365 ods. 1 Obchod. zák. v spojení so splatnosťou záväzku podľa
§ 340 ods. 1 Obchod. zák. Splnenie zo strany žalovaného, ktoré realizoval i bez splnenia podmienok
dohodnutých v kúpnej zmluve ešte nezakladá dôkaz o tom, že by podmienky vymienené kúpnou
zmluvou uzatvorenou písomne boli neplatné. Žalobca žiada priznať nároky vyplývajúce z omeškania
žalovaného, preto bolo jeho povinnosťou v konaní súdu preukázať, že v rozhodnom čase podmienky pre

priznanieomeškaniabolisplnené,čopreukázanénebolo.Rovnakotaknárokžalobcunazmluvnúpokutu
vyžiadanú podľa čl. VI/1 kúpnej zmluvy, ktorý je spojený s dňom omeškania a súdu nebolo preukázané,
kedy sa žalovaný dostal do omeškania a okrem toho v čase plnenia žalovaného už márne uplynula
splatnosť týchto záväzkov a tak súd žalobcovi tento nárok nepriznal.

10. Súd prvej inštancie vzhľadom na skutkové zistenie, keď už záväzkový vzťah nebol stranami sporu
písomnou zmluvou upravený, vyhodnocoval obdobie do 31. januára 2013, a tak pre toto obdobie plnenie
záväzku vychádzal z úpravy ust. § 340 ods. 2 Obchod. zák. a to s poukazom na potrebu požiadavky resp.
výzvy zo strany veriteľa, pričom za výzvu je možné považovať i faktúru, k čomu poukázal prvoinštančný
súd na rozsudok NS SR sp.zn. 5Obdo/36/2009 . Podľa § 45 ods. 1 Obč. zák. prejav vôle pôsobí voči

neprítomnej osobe až od okamihu, keď k nej dôjde, teda dostane sa do sféry jej dispozície. Žalobca
ale ani k týmto skutočnostiam dôkazné bremeno neuniesol, keď nepreukázal doručenie výzvy, resp.
faktúr, preto nebolo možné ustáliť, či v čase, keď žalovaný jednotlivé faktúry platil už uplynula lehota „bez
zbytočného odkladu“, a či sa teda dostal do omeškania. Práve preukázanie omeškania je základným
predpokladom pre priznanie nároku na úrok z omeškania .

11. Obdobie nároku od 01.02.2013 prvoinštančný súd posúdil a právne kvalifikoval rovnako ako obdobie
predchádzajúce, čo odôvodnil vyššie.

12. Pohľadávky, ktoré zanikli vzájomným započítaním žalovaný nespochybnil a žalobca mal nárok na

úrok z omeškania do dňa ich postúpenia na spoločnosť ZEDA Betón a.s., ktorá spoločnosť ich následne
postúpila späť na žalobcu, pričom nebolo preukázané, že by predmetom zápočtu bolo i príslušenstvo,
keď podľa obsahu postúpenia sú vyrovnané len pohľadávky podľa výšky jednotlivých faktúr. Podľa §
580 Obč. zák. započítavané pohľadávky zanikajú v okamihu, kedy sa stretnú, čo sú v zásade okamihy
splatnosti poslednej z nich. V prerokúvanej veci sa pohľadávky stali vzájomnými až ich postúpením k 31.

decembru 2013 a až týmto momentom sa stali vzájomnými, čo je jednou z podmienok pre započítanie,
a tak započítanie mohlo mať účinky len k 31. decembru 2013. Skoršie príslušenstvo muselo by to v
ňom byť výslovne uvedené.

13. Súd prvej inštancie vzhľadom na zistený skutkový stav v bode 14. odôvodnenia rozhodnutia rozpísal

úroky z omeškania, k čomu vzal do úvahy číslo faktúry, dátum dodania tovaru, výšku istiny, 30 deň
po dodaní, deň úhrady, počet dní omeškania, príslušnú výšku úrokovej sadzby, a dospel k záveru, že
žalobca má nárok na úrok z omeškania vyjadrený v kapitalizovanej výške 2.034,75 eur, k zaplateniu
ktorej sumy žalovaného zaviazal a v ostatnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 2 O.s.p.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote voči časti, ktorou bol jeho návrh
zamietnutý s poukazom na odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. d/, f/, f/, g/ a h/ C.s.p.
odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetný rozsudok v napadnutej časti zmenil a priznal žalobcovi
celý nárok na zaplatenie žalovanej istiny, príp. aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. V odvolacích dôvodoch uviedol, že sporné ustanovenia zmluvy prvoinštančný súd vykladá v
neprospech žalobcu z dôvodu, že žalobca mal pripraviť znenie zmluvy, čo je ale v priamom rozpores čl. X/6 zmluvy, a podľa ktorého žalovaný si mohol zmluvu riadne preštudovať, pripomienkovať a
vyjadriť súhlas, či nesúhlas s jej znením. Prvoinštanšný súd v neprospech žalobcu vyložil tiež čl. II/2,
čl. V/1,2 a VII/1, hoci z ich znenia jednoznačne vyplýva, že žalovaný mal povinnosť uhradiť kúpnu

cenu až po splnení všetkých podmienok vychádzajúcich zo zmluvy, a teda je možné vychádzať z
toho, že žalovaný obdržal a potvrdil dodací list pri prevzatí tovaru v dohodnutom mieste odberu, čím
boli splnené podmienky vyplývajúce z čl. V/1,2 zmluvy. Na potvrdenie dodacieho listu oprávnenou
osobou treba aplikovať ust. § 15 ods. 2 Obchod. zák., pretože je nesporné, že osoba, ktorá tovar
preberala bola v pracovnom pomere alebo spolupracovala so žalovaným a tak je nespochybniteľné,

že žalobca jednal dobromyseľne, keď umožnil tejto osobe potvrdiť dodací list, nakoľko predpokladal,
že ide o osobu, ktorá je oprávnená konať v mene žalovaného. Rovnako mal súd zohľadniť i čl. II/2 a
prihliadať na spôsobom, akým bola obvykle vykonávaná preprava a dodávanie štrku spolu so všetkými
skutočnosťami, ktoré sa s týmto obchodom spájajú, pretože predmetné obchodovanie sa vyznačuje
špecifikami, kedy sa spracováva a prepravuje veľké množstvo tovaru v krátkom čase, preto objednávky
sa uskutočnili telefonicky v deň vopred, na ktoré bolo potrebné reagovať pružne, a išlo o zaužívaný

spôsob dodania štrku. K uvedenému malo byť vyhovené návrhu žalobcu a vypočuť v konaní štatutárne
orgány strán sporu. Prvoinštančný súd ale považoval listinné dôkazy za dostatočné, ale následne pri
posúdení potvrdenia dodacích listov a ich predloženia žalovanému tieto spochybnil, rovnako i zásielky,
ktoré boli zaslané zo strany žalobcu žalovanému, k čomu prvoinštančný súd poukázal na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 5Obo/163/2006 zo dňa 19.09.2007. Prvoinštančný súd ale mal vychádzať zo záznamov v

podacejknihe,vktoromsauvádza,čokonkrétnazásielkaobsahujeasúdmal tútoskutočnosťpovažovať
za pravdivú. Podací lístok je označený skratkou, ktorá preukazuje, že išlo o konkrétnu faktúru vystavenú
žalovanému, preto nie je spochybniteľný obsah zásielok, a keďže žalovaný vedel presne uviesť číslo,
čiastku i variabilný faktúry, ku ktorým ale následne tvrdil, že mu neboli doručené, mal prvoinštančný súd
vziať tento rozpore do úvahy. Žalobca zasielal zásielky žalovanému od roku 2011, čo bolo preukázané

práve podacími lístkami a záznamami v podacej knihe, a preto je nelogické, že by počas celého obdobia
zasielal žalovanému iba prázdne obálky , ktoré by neobsahovali faktúry.

16. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 09.03.2017, ktorým žiadal rozhodnutie
prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť a priznať nárok na

náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení poukázal na to, že namieta oneskorené podanie
odvolanie, pretože mu nie je známa skutočnosť, či žalobca podal odvolanie aj faxom alebo elektronicky,
v rámci plynutia 15-dňovej zákonnej lehoty a samotné odvolanie označuje za nedôvodné. Vo vyjadrení
zdôraznil, že žalobca napadol rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktorý skonštatoval neunesenie
dôkazného bremena, keď nepreukázal dodanie podpísaných dodacích listov oprávnenou osobou za

rok 2011. Vzhľadom k tomu, že nárok, ktorého žalobca sa domáha vychádza z omeškania s úhradami
faktúr, ktoré malo vzniknúť na strane žalovaného je na žalobcovi aby preukázal vznik omeškania s
úhradami faktúr podľa splnenie zmluvne dohodnutých podmienok na zaplatenie. Žaloba ale nepredložil
žiaden dodací list, ktorý by bol vystavený a podpísaný žalovaným v zmysle podmienok uvedených v
zmluve, a ak tvrdí, že konal dobromyseľne, keď umožnil osobe, ktorá prevzala tovar potvrdiť i dodací

list, nakoľko predpokladal, že ide o osobu, ktorá je zodpovedná na vyzdvihnutie tovaru a oprávnená k
tejto činnosti, žalovaný poukazuje na to, že tento argument je nezrozumiteľný, nakoľko žiaden dodací
list žalobca v konaní nepredložil a nedošlo ani k sporu o tom, kto dodací list podpisoval a predmetom
konania pred prvoinštančným súdom v rámci vykonaného dokazovania nebolo ani skúmanie oprávnenia
podpisovať dodacie listy. Žalovaný nepovažuje za relevantný ani odvolací argument súvisiaci s tým,

že neboli v konaní vypočutí konatelia strán sporu, pretože medzi účastníkmi bola uzatvorená písomná
zmluva a výsluch, spočívajúci vo vysvetľovaní zaužívaných špecifík by bol na mieste v prípade, ak by
písomná zmluva uzatvorená nebola. Výsluch konateľa žalobcu nemôže nahradiť chýbajúci dodací list,
ktorý mal byť podpísaný oprávnenou osobou za žalovaného. Faktúra a dodací list tvoria jeden celok,
dodací list je neoddeliteľnou prílohou faktúry, a ak dodací list neexistuje, tak žalobca nemôže preukázať

vznik omeškania. Rovnako ani kópia listu podacej knihy nie je dôkazom o reálnom zásielky, keď žalobca
nepreukázal relevantným spôsobom ani deň doručenia faktúry, ani deň dodania tovaru.

17. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca odvolaciu repliku zo dňa 03.05.2017 a zotrval na odvolacom
petite a dôvodoch uvedených v odvolaní. K námietke týkajúcej sa oneskorene podaného odvolania

zdôraznil, že odvolanie bolo podané včas. Výsluch konateľov strán sporu navrhol z dôvodu, že tieto
osoby dlhodobo komunikovali o spoločnom obchodovaní a mohli ustáliť skutkový stav, pretože ak by
boli vypočutí konatelia zmluvných strán a ďalší zamestnanci, zistené rozpory mohli byť odstránené a
dodanie dodacích listov a ich obsah preukázaný.18. Voči odvolacej replike bola zo strany žalovaného podaná odvolacia duplika zo dňa 06.06.2017, v
ktorej žiadal rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a tvrdenia odvolávajúceho sa žalobcu označil za

účelové.

19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§

356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.),
vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplnenia
dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorou bol návrh zamietnutý je

správne a je ho potrebné podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdiť.

20. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

21. Podľa § 387 C.s.p.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Základné princípy Civilného sporového poriadku
Čl.8
Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom
rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne
právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§387 ods.2 C.s.p.)

23. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s podstatnými tvrdeniami uvedenými
v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd vo svojom rozhodnutí vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.),
odvolacísúduvádza,žežalujúcastranasporuvodvolaníoznačilaodvolaciedôvody,ktorésúobsiahnuté
v § 365 ods.1 písm. d/ až h/ C.s.p.,

24. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods.1 písm. d/ C.s.p., podľa ktorého konanie má takú vadu,
ktorú nemožno podradiť pod ostatné odvolacie dôvody a ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci sa týka pochybenia súdu v procesnom postupe, ale za predpokladu, že mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Existenciu takéhoto odvolacieho dôvodu ale odvolací súd
nezistil. Poučovacia povinnosť bola zo strany prvoinštančného súdu splnená dostatočným spôsobom,

nebolo zistené žiadne pochybenie vo vykonanom dokazovaní, pričom odvolateľ ani žiadne konkrétne
procesné vady, ktoré by založili relevantný odvolací argument v odvolaní neoznačil.

25. Pre opodstatnenosť odvolacieho dôvodu uvedeného v §365 ods.1 písm. e/ C.s.p. platí, že súd
zamietol taký návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť podstatné skutkové zistenia,

čím je strane znemožnené uniesť dôkazné bremeno. Týmto odvolacím dôvod zrejme odvolateľ označil
nevypočutie konateľov strán sporu , ktorí mali vysvetliť spôsob preberania zásielok, potvrdenie a
prevzatie dodacích listov. Nevykonanie tohto dôkazu prvoinštančný súd zdôvodnil v bode 5/d rozsudku
vo vzťahu k výpovedi konateľa žalobcu, keď z ostatných dôkazov mal dostatočným spôsobompreukázané pre rozhodnutie podstatné skutočnosti, pričom je zrejmé, že konateľ žalobcu ak na
návrhu žalobca trval, mohol iba tvrdiť, že dodacie listy a faktúry boli doručené žalovaného, čo ale
nepodložil žiadnym preukázateľným spôsobom. Odvolací súd tak postup prvoinštančného súdu v

spojení s uvedených odvolacím dôvodom hodnotí ako postup správny, ktorým nedošlo k znemožneniu
žalobcovi uniesť dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo a tak nezaložilo existenciu odvolacieho dôvodu
uvedeného v ust. § 365 ods.1 písm. e/ C.s.p.

26. Odvolací argument založený na ust. § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. znamená, že

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
teda sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové
zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Uvedené znamená, že musí ísť o také
skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke, ale ktoré je nesprávne,
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený
právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti,

ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú i také, ktoré súd
založínachybnomhodnotenídôkazov,čímnastanelogickýrozporvichhodnotenízhľadiskazákonnosti,
pravdivosti, prípadne i dôležitosti. V kontexte s týmto odvolacím dôvodom odvolací súd poukazuje na
to, že i keď žalovaný pri plnení označil číslo faktúry ktorú platil, neznamená to, že mu bola vrátane

dodacieho listu doručená tak, ako bolo upravené v zmluve, a neskôr spôsobom, ktorý vyžaduje príslušná
právna úprava platnú v rozhodnom čase. Súd prvej inštancie preto povinnosť zaplatiť kúpnu cenu
označil za nespochybniteľnú, ktorú žalovaný splnil, ale žalobca nepreukázal, jej splatnosť tak, aby bolo
možné ustáliť začiatok z omeškania, ktorou skutočnosťou a právnym posúdením sa prvoinštantnčý
súd podrobne v odôvodnení rozhodnutia vyporiadal a postup, ktorým dospel k výsledku rozhodnutia o

zamietnutí časti žaloby podrobne vysvetlil.

27. Odvolanie založené na existencii dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. g/ C.s.p. znamená, že
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu

je daná len v prípade, že ide o prostriedky procesnej obrany, ktoré nemohol žalobca uplatniť
v konaní pred prvoinštančným súdom a týkajú sa procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancii (§366 C.s.p.). Ide o tzv. novoty, ku ktorým žiadne konkrétne skutočnosti

odvolateľ v odvolaní okrem odkazu na uvedené právne ustanovenie neuviedol a tak sa týmto odvolacím
argumentom odvolací súd ani nezaoberal.

28. Pre odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva
a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd má za to, že súd
prvej inštancie venoval dostatok pozornosti všetkým skutkovým zisteniam, na ktoré správne aplikoval
príslušnú právnu normu, k čomu je potrebné zdôrazniť, že nárok uplatnený žalobcom bol nárok na
zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania a zmluvnej pokuty, k čomu je právne dôležité práve

preukázať na zákonom danú nevyhnutnú podmienku splatnosti záväzku, a bez nej splatnosť nenastane
a teda ani omeškanie s plnením. Žiadosť o plnenie zo strany žalobcu nebola v konaní preukázaná a
odvolací súd tak dospel k zhodnému právnemu názoru ako súd prvej inštancie, podľa ktorého žaloba
v zamietajúcej časti nie je dôvodná, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, odvolacie dôvody,
na ktoré poukazoval žalobca nie sú vo veci dané, na základe čoho napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradutrov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).