Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. apríl 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16Csp/46/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216211362
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216211362.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina (zn. 1390/963879/2016), proti žalovanej:
E. E., U.. XX. G. XXXX, bytom Š. XXX/X, Š., o 103,92 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná do troch dní zaplatiť žalobcovi 18,64 € s 28 % ročným úrokom zo sumy 3,07 €
od 16. júna 2016.
II. V časti o zaplatenie 85,28 € a 28 % ročného úroku z omeškania zo sumy 100,85 € od 16. júna 2016
sa žaloba zamieta.
III. Žalovanej sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 64,8 % trov konania prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 20. júla 2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia súm uvedených vo

výroku. V žalobe predniesol, že so žalovanou 21. októbra 2015 uzatvoril zmluvu, na ktorej jej vzniklo
„nepovolené prečerpanie“ v sume 103,92 €, ktorej zaplatenia sa domáha spolu so sankčným úrokom 28
% dohodnutým vo všeobecných obchodných podmienkach.

2. Žalovaná sa k žalobe doručenej do vlastných rúk 14. októbra 2016 nevyjadrila.

3. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie (§ 297 C. s. p.), na ktorom v neprítomnosti

ospravedlneného žalobcu a neospravedlnenej žalovanej (§ 180 C. s. p.) vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi, a to: zmluva o spolupráci (č. l. 4), všeobecné obchodné podmienky žalobcu (č. l. 11 až 15),
výpisy z účtu (č. l. 7 a č. l. 37 až 43), sadzobník poplatkov (č. l. 8 až 10) a v spojení so všeobecne
známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2, § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalovaná ako klient a žalobca podpísali 21. októbra 2015 listinu označenú ako „Zmluva o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb“ (č. l. 4). Jej obsahom v čl. I sú zmluva o zriadení
osobného účtu č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (ods. 1), zmluva o vydaní a používaní platobnej
karty (ods. 2), zmluva o elektronickom bankovníctve (ods. 3) a zmluva o SMS notifikácii (ods. 4). V čl.
IV bolo okrem iného ustanovené:
„2. Za poskytovanie produktov/služieb môže banka účtovať poplatky podľa Sadzobníka... pričom všetky
takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe Zmluvy...

3. Vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán bližšie nešpecifikované touto zmluvou sa riadia
Všeobecnými obchodnými podmienkami... v platnom znení“.b) Všeobecné obchodné podmienky Prima banky Slovensko, a.s. (č. l. 11 až 15) účinné od 1. júla 2016
obsahujú okrem iného tieto ustanovenia:
»3. Bežné účty...

3.3 Typy účtov...
3.3.1 OSOBNÝ ÚČET
Banka vedie bežné účty s produktovým označením „Osobný účet“...
3.5 Základný vklad a minimálny zostatok...
Zostatok bežného účtu nesmie počas celej doby vedenia bežného účtu klesnúť pod aktuálnu výšku

minimálneho zostatku. Dispozíciu s bežným účtom, ktorý by spôsobila zníženie zostatku pod aktuálnu
výšku minimálneho zostatku, môže banka odmietnuť...
3.8 Povinnosť majiteľa účtu...
Klient musí mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich... na poplatky v zmysle
Sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke...
3.12 Nepovolené prečerpanie...

Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní,
uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch
môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté
prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec
aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez

zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z
prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní
účtu“.Ustanoveniaods.8.8sapoužijúprimerane,Výškusadzby„Úrokprinepovolenomprečerpaníúčtu“
môže banka znížiť alebo zvýšiť.
Nepovolené prečerpanie sa považuje za porušenie zmluvných povinností klienta, s ktorým je spojený

povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle Sadzobníka. Banka upozorní klienta na nesplnenie
povinností formou krátkej textovej správy (SMS) alebo písomnou upomienkou, ktorú klientovi zašle
bežnou listovou zásielkou, alebo prostredníctvom elektronickej pošty (e-mailom), alebo ju klientovi uloží
do priečinka Správy v internet bankingu klienta.
V prípade, že je účet klienta v nepovolenom prečerpaní aj po upozornení banky, toto nepovolené

prečerpanie sa považuje za ďalšie porušenie zmluvných povinností klienta, s ktorým je spojená
povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle Sadzobníka.
4. Platobné služby
4.4 Správy o zúčtovaní, opravné zúčtovanie...
4.4.2 OPRAVA CHYBNÉHO ZÚČTOVANIA

Banka zabezpečí opravu chybného zúčtovania zavineného bankou na ťarchu alebo v prospech účtu
klienta bez zbytočného odkladu po tom, ako sa dozvedela o chybe. Banka vykoná... opravné zúčtovanie
na ťarchu účtu klienta aj na základe podnetu inej banky, ktorá uskutočnila chybné zúčtovanie. Banka
vykoná opravné zúčtovanie v zmysle zákona o platobných službách bez zbytočného odkladu, pričom
nevyžaduje na túto opravu súhlas klienta. Nárok klienta na náhradu škody tým nie je dotknutý...

5. Platobné karty...
5.10 Zúčtovanie a úhrada
Každá operácia vykonaná platobnou kartou bude zúčtovaná z bežného účtu valutou dňa, kedy banka
odpíše peňažné prostriedky z bežného účtu. Banka zaťaží bežný účet bezodkladne po obdržaní
platobného príkazu od banky prijímateľa. Z tohto dôvodu môže byť zúčtovanie vykonané v časovom

oneskorení po vykonaní platobnej operácie. Oneskorenie však nebude spôsobené bankou... Banka
informuje majiteľa účtu o zúčtovaní operácií a príslušných poplatkov prostredníctvom výpisov z
účtu. Majiteľ účtu musí zabezpečiť na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov potrebných na
zúčtovanie operácií a príslušných poplatkov. Odo dňa autorizácie platobnej operácie môže banka
blokovať na bežnom účte.«

c) Naposledy mala žalovaná na uvedenom účte aktívny zostatok k 15. januára 2016 v sume 0,58 € (výpis
č. l. 40 až 43). Následne žalobca zúčtoval s účtom žalovanej tieto relevantné operácie (výpisy č. l. 42 až
43 a č. l. 7; záporné sumy sú účtované na ťarchu, kladné k dobru účtu; všetky sumy sú v eurách):
Dátum Suma operác. Popis Výsledné saldo

18.01.2016 -3,65 platba kartou -3,07
29.01.2016 -10,40 poplatky 3,90 + 5,00 + 1,50 -13,47
29.01.2016 0,16 odmena za platbu kartou -13,31
15.06.2016 -5,00 poplatok -18,31Okrem toho žalobca zaťažoval účet žalovaného pravidelne úrokami. Iné obraty na účte žalovanej neboli
dokázané.

d) Sadzobník poplatkov žalobcu účinný od 1. júla 2016 (č. l. 8 až 10) obsahuje okrem iného tieto položky:
„Sadzobník poplatkov - I. časť
1. Depozitné produkty - Bežné účty...
Mesačný poplatok Osobný účet 3,90 EUR
1 hotovostný vklad na účet 0,50 EUR

4. Depozitné produkty - Ostatné poplatky...
Príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou... 5,00 EUR...
Úrokové sadzby produktov...
1. Depozitné produkty...
Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu 28,00 %“

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú
za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej
súvislosti (§ 191 C. s. p.).
Skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou príslušných listín, ktorých pravdivosť žalovaný
nespochybnil. Žalobca v konaní nepreukázal existenciu a obsah všeobecných obchodných podmienok

účinných v čase uzavretia zmluvy. Na druhej strane žalovaný nijako nespochybnil žalobcom predložené
všeobecné obchodné podmienky. Okrem toho je súdu známa prax, že obchodné podmienky obsahujú
ustanovenia o možnosti ich jednostrannej zmeny. Vzhľadom na to súd uzavrel, že žalobcom predložené
všeobecné obchodné podmienky sú tie obchodné podmienky, ktoré upravujú vzťah medzi žalobcom a
žalovaným. Žalobca takisto napriek výslovnej výzve súdu nepredložil výpisy z účtu žalovanej za celé

obdobie až do jeho uzavretia (15. júna 2016), v dôsledku čoho musel súd uzavrieť, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno na dokázanie jednotlivých obratov na tomto účte.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca svoj nárok voči žalovanej odvodzuje zo zmluvy z 21. októbra 2015, ktorá v sebe obsahovala
viacero zmlúv, jej najpodstatnejšou súčasťou však v čl. I (v spojení s časťou 3 všeobecných obchodných
podmienok) bola zmluva o bežnom účte (osobnom účte). Podľa § 708 Obch. zák. sa touto zmluvou
banka (žalobca) zaväzuje zriadiť a viesť bežný účet, na ktoré je podľa § 709 Obch. zák. povinná prijímať
peňažné vklady a platby a z ktorého jeho povinná vyplácať prostriedky a vykonávať platby. Takéto platby

možno vykonať aj nad rámec zostatku, ak je to v zmluva určené, a v takom prípade sa tieto právne
vzťahy spravujú zmluvou o úvere (§ 710 Obch. zák.). Banka zostatok účtu úročí (§ 714 Obch. zák.) a
môže požadovať úhrady nákladov (§ 711 Obch. zák.). Zmluva o bežnom účte sa pritom spravuje výlučne
Obchodným zákonníkom v zmysle jeho § 261 ods. 6 písm. d) účinného od 1. februára 2013. Z citovaných
ustanoveníObchodnéhozákonníkatakpredovšetkýmvyplýva,žezozmluvyobežnomúčtevznikánárok

na úrok majiteľovi účtu, teda v prerokúvanej veci žalovanému. Predpokladom vzniku nároku banky na
úrok je, aby bolo v zmluve o bežnom účte dohodnutá možnosť debetu (teda možnosť zaťaženia účtu
nad rámec existujúceho zostatku). V prerokúvanej veci zmluva z 21. októbra 2015 žiadnu takúto dohodu
neupravovala a žalobca jej existenciu v inej listine, keďže zmluva o účte musí mať povinne písomnú
formu (§ 708 ods. 2 Obch. zák.), nepreukázal. Napokon, existencia takejto dohody žalobca v žalobe ani

netvrdil, ale naopak tvrdil, že na bežnom účte žalovanej vzniklo tzv. nepovolené prečerpanie v zmysle
oddielu 3.12 všeobecných obchodných podmienok.

7. Obe strany jasným prejavom v čl. IV ods. 3 zmluvy prejavili, že súčasťou zmluvy sú aj všeobecné
obchodné podmienky žalobcu, v dôsledku toho tieto podmienky určujú obsah zmluvy o bežnom účte

v zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka. V časti 3 oddielu 3.12 všeobecných obchodných
podmienok bol upravený osobitný inštitút tzv. nepovoleného prečerpania, ktorý mohol vzniknúť tým,
že žalobca môže zaťažiť účet poplatkami a niektorými inými debetnými položkami. O toto ustanovenie
žalobca aj opiera svoje nárok, vzhľadom na to je predovšetkým potrebné zaoberať sa jeho platnosťou
a výkladom. Podľa názoru súdu predovšetkým toto ustanovenie nie je takou dohodou, akú predpokladá

§ 710 Obchodného zákonníka. Citované ustanovenie sa totiž netýka len zaťaženia účtu žalovaného
výbermi hotovosti a realizovanými platobnými príkazmi v prospech iných osôb, ale umožňuje žalobcovi
zaťažiť tento účet aj pohľadávkami z titulu úrokov, poplatkov a podobne, teda pohľadávkami, ktoré
celkom zjavne vznikajú len medzi žalobcom a žalovanou. Citované ustanovenie je navyše svojímobsahom nejasné. Na jednej strane druhá veta oddielu 3.12 (nepovolené prečerpanie je automaticky
prijaté prečerpanie) navodzuje dojem, že má ísť o tzv. prekročenie v zmysle § 2 písm. f) zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda o osobitnú formu spotrebiteľského úveru. Citované

ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. a tiež druhá veta oddielu 3.12 všeobecných obchodných
podmienok výslovne hovoria o tom, že pri prekročení sa umožňuje spotrebiteľovi „disponovať peňažnými
prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku“, čo je inak formulácia podobná ako v § 710 Obch. zák.
Ako však už bolo uvedené, prvá veta oddielu 3.12 Všeobecných obchodných podmienok umožňuje
vznik nepovoleného prečerpania aj zúčtovaním napr. úrokov alebo opravného zúčtovania, čo celkom

zreteľne nie je „disponovanie peňažnými prostriedkami“ dlžníkom - spotrebiteľom. Okrem toho podstatou
prekročenia je práve to, že veriteľ „umožní“ dlžníkovi takéto čerpanie (disponovanie), teda že dispozície
dlžníka sú výkonom jeho práva voči veriteľovi, ktoré mu veriteľ priznal (umožnil). Inak povedané, v
prípade prekročenia v zmysle § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. ide o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere uzavretú v konkludentnej forme (veriteľ fakticky umožní uvedené dispozície). Tomu však odporuje
druhý odsek oddielu 3.12 obchodných podmienok, ktorý hovorí, že každé nepovolené prečerpanie

je porušením zmluvných povinností dlžníka. Nepovolené prečerpanie teda zjavne ani sám žalobca
nepovažuje za výkon práva, ktoré žalobca dal dlžníkovi - majiteľovi účtu, čím je ale vylúčená kvalifikácia
tohto ustanovenia ako prekročenia v zmysle § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z.

8. Podľa názoru súdu ide v prípade oddielu 3.12 všeobecných obchodných podmienok o ustanovenie,

ktoré treba vo vzťahu k rôznym pohľadávkam, z ktorých vzniká nepovolené prečerpanie, vykladať rôzne.
Pokiaľ žalobca zaťaží bežný účet tými peňažnými prostriedkami, ktoré skutočne na základe príkazu
majiteľa účtu vyplatila tretej osobe alebo majiteľovi účtu na iný účet alebo v hotovosti, ide o prípad
predpokladaný v § 710 Obch. zák. a takýto vzťah možno kvalifikovať ako vzťah úverový. V takomto
prípade je akceptovateľné aj to, že takéto prečerpanie možno kvalifikovať ako porušenie zmluvných

povinností, pretože je primárne úlohou dlžníka - majiteľa účtu, aby si kontroloval svoju spotrebu a
nečerpal prostriedky nad rozsah zostatku účtu, prípadne nad rozsah povoleného prečerpania. Pokiaľ
však žalobca zaťažuje účet napríklad poplatkami, úrokami alebo splátkami iných úverov, nejde o prípad
§ 710 Obch. zák. a tieto nároky nie sú nárokmi z úveru v pravom slova zmysle, keďže žalobca tu
nikomu žiadne peňažné prostriedky neposkytuje. To isté platí v prípade tzv. opravy chybného zúčtovania

v zmysle ods. 4.4.2 všeobecných obchodných podmienok, keďže v tomto prípade žalobca pri oprave
zúčtovania nikomu žiadne peňažné prostriedky nevypláca, a to, že ich napríklad vyplatil z daného
účtu, ktorý v dôsledku chybného zúčtovania vykazoval kreditný zostatok, neznamená automaticky
totožnosť oboch nárokov. V takom prípade totiž žalobca v čase, kedy účet vykazoval kreditný zostatok,
plnil majiteľovi účtu na základe (zdanlivého) právneho dôvodu - existencie kreditného zostatku účtu

a zreteľne nemohla mať vôľu plniť (poskytnúť) úver. Následným opravným zúčtovaním tento zdanlivý
dôvod odpadol a ak vyplatená suma presahuje správny zostatok na účte, vzniká žalobcovi voči majiteľovi
účtu v skutočnosť nárok na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia.

9. Obsahom (a dôsledkom) ustanovenia odd. 3.12 všeobecných obchodných podmienok potom je, že

žalobca ako banka zaťaží účet svojimi vlastnými pohľadávkami, ktoré jej vznikli z iných právnych titulov
(z titulu odplaty za vedenie účtu, z inej úverovej zmluvy s majiteľom účtu, z bezdôvodného obohatenia
a pod.), a naďalej na tieto pohľadávky hľadí tak, ako by vznikli spôsobom uvedeným v § 710 Obch.
zák. resp. § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., teda ako keby vznikli dispozíciou majiteľa účtu s
peňažnýmiprostriedkaminadrámeczostatkuúčtu.Následnesanatakútopohľadávkuaplikujúpodporne

ustanovenia o zmluve o úvere (porov. odkaz v § 710 Obch. zák.), čo znamená právo žalobcu - veriteľa
na úrok, čo je výslovne uvedené aj v ods. 3.12 všeobecných obchodných podmienok. Zmena právneho
dôvodu pohľadávky je právnym poriadkom vo všeobecnosti pripustená a považuje sa za tzv. dohodu o
privatívnej novácii (§ 516 Občianskeho zákonníka), kedy sa strany dohodnú, že záväzok, ktorý mali z
určitého právneho dôvodu, bude pokračovať z iného právneho dôvodu (napr. kupujúci dlhuje kúpnu cenu

a s predávajúcim sa dohodne, že tento záväzok sa bude naďalej považovať za pôžičku). V prerokúvanej
veci je oddiel 3.12 všeobecných obchodných podmienok špecifický tým, že ide skôr o určitú dohodu
o budúcej novácii, resp. dohodu o tom, že žalobca (banka) má jednostranným úkonom (zaťažením
bežného účtu) zmeniť právny dôvod svojej pohľadávky voči majiteľovi účtu na právny dôvod úveru (§
710 v spojení s § 497 Obch, zák.). Takáto dohoda je samozrejme v rámci súkromnej autonómie (§ 2

ods. 3 Obč. zák., § 263 Obch. zák.) možná a nemožno voči nej mať žiadne zásadné námietky.

10. Žalobca ako banka však v prerokúvanej veci koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a
žalovaná takto nekoná. V dôsledku toho treba žalobcu považovať za dodávateľa v zmysle § 52 ods.3 Obč. zák. a žalovaného za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zák. a zmluvu o bežnom
účte z 21. októbra 2015 medzi nimi za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák.,
ktoré ustanovenia sa aplikujú aj v obchodnoprávnych vzťahoch, keďže Obchodný zákonník nemá

osobitnú úpravu spotrebiteľských zmlúv (§ 1 ods. 2 Obch. zák.). Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky).
Takou podmienkou je napríklad ustanovenie, ktoré oprávňuje dodávateľa jednostranne meniť zmluvné
podmienky [§ 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák.]. Podľa ods. 10 cit. paragrafu sa neprijateľnosť zmluvných

podmienok hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a
na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy. V prerokúvanej veci
ustanovenie odd. 3.12 všeobecných obchodných podmienok dáva žalobcovi ako dodávateľovi svojím
jednostranným úkonom - zaťažením účtu právo zmeniť právny dôvod svojej pohľadávky voči majiteľovi
účtu na pohľadávku z úveru v zmysle § 710 v spojení s § 497 Obch. zák. a tým zásadným spôsobom
meniť, resp. rozširovať svoje nároky voči dlžníkovi tejto pohľadávky. Nárok na zaplatenie poplatkov za

vedenie účtu je totiž nárokom na odplatu za platobné služby v zmysle § 711 Obch. zák., resp. zákona č.
492/2009 Z. z. o platobných službách, a to v podstate obyčajným nárokom na cenu. Omeškaním s jeho
zaplatením zo strany dlžníka - majiteľa účtu by banke vznikal nárok len na úrok z omeškania v zákonnej
výške (§ 369 ods. 1 Obch. zák., § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z.). Ustanovenie § 711 ods. 1 Obch. zák. umožňuje použiť na úhradu tejto ceny prostriedky na účte,

teda existujúci kreditný zostatok. Zúčtovaním tejto ceny na ťarchu bežného účtu, ktorý nevykazuje takýto
zostatok, a tým jeho premenou na úverový vzťah vo forme nepovoleného prečerpania (§ 710 v spojení s
§ 497 Obch. zák.) s možnosťou úročiť ho úrokom ako každý iný úver sa žalobcovi v podstate umožňuje
vyhnúť sa obmedzeniam výšky úroku z omeškania. To isté platí v prípade opravného zúčtovania, pri
ktorého vymáhaní by mal žalobca takisto nárok len na úrok z omeškania.

10. Ešte podstatnejšie sú dôsledky ustanovenia odd. 3.12 všeobecných obchodných podmienok v
prípadoch, kedy žalobca účtuje na ťarchu bežného účtu (ako nepovolené prečerpanie) napríklad splátky
iných úverov, ktoré poskytol majiteľovi účtu. V tomto prípade totiž žalobca zdanlivo vykáže splátku
za takéhoto úveru ako zaplatenú a „preklopí“ ju na bežný účet ako úver vo forme nepovoleného

prečerpania, kde ju znova úročí úrokovou sadzbou. Tým dochádza v podstate k dvojnásobnému
úročeniu tej istej sumy, pretože súčasťou splátky úveru je aj určitý úrok dohodnutý v príslušnej úverovej
zmluve. Pokiaľ žalobca aj tento úrok obsiahnutý v danej splátky zúčtuje na ťarchu bežného účtu ako
nepovolené prečerpanie a ďalej ho úročí, nabaľuje jednotlivé úroky na seba spôsobom, ktorý ich nielen
zvyšuje, ale hlavne robí celý spôsob úročenia pre spotrebiteľa neprehľadným. Ďalšie zneprehľadnenie

pre spotrebiteľa prináša možnosť ďalej zaťažovať bežný účet úrokami z nepovoleného prečerpania a
zúčtovať ho na tento účet ako ďalšie nepovolené prečerpanie, ktoré sa ďalej úročí. Tým sa v podstate
nepovolené prečerpanie dostáva do úrokovej špirály, v ktorom úrok rastie exponenciálnym radom.
V neposlednom rade týmto spôsobom žalobca ako banka prenáša na klienta - majiteľa účtu svoju
zodpovednosť za zavinené chybné zúčtovanie, ktoré je podľa § 711 ods. 2 Obch. zák. povinná opraviť.

Majiteľ účtu je totiž v dôsledku nepovoleného prečerpania vzniknutého opravou chybného zúčtovania
platiť úrok, ako keby išlo o poskytnutie úveru, čo však on v danom prípade vôbec nezamýšľal. Už len na
dôvažok treba povedať, že oddiel 3.12 všeobecných obchodných podmienok vo výsledku znemožňuje
majiteľovi účtu aj kontrolu nad možnosťami svojho čerpania a výberu. Ak totiž žalobca ako banka má
možnosť kedykoľvek zaťažiť účet svojimi pohľadávkami aj bez toho, aby s tým majiteľ účtu vyslovil

súhlas alebo aby o tom bol vopred upozornený, nemá majiteľ účtu reálny prehľad o zostatku na svojom
účte. Tak sa môže stať, že aj keď majiteľ kontroluje svoje platby kartou alebo výbery, môže sa ocitnúť v
nepovolenom prečerpaní len preto, že medzičasom banka na ťarchu jeho účtu zaúčtovala určitú svoju
pohľadávku z úplne iného právneho vzťahu.

11. Na základe uvedeného treba dospieť k názoru, že ustanovenie oddielu 3.12 všeobecných
obchodných podmienok žalobcu účinných od 1. júla 2016 je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa - majiteľa účtu. V dôsledku toho
ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka. Jej
obsiahnutie vo všeobecných obchodných podmienkach už bez ďalšieho vylučuje, aby ju bolo možné

považovať za individuálne dojednanú. Súd pri tomto závere síce zohľadnil (§ 53 ods. 10 Obč. zák.)
určitú osobitnú povahu zmluvy o bežnom účte, pri ktorom zákon umožňuje niektoré nároky uspokojovať
priamo z prostriedkov tohto účtu (§ 711 ods. 1 Obč. zák.) a tiež určité technické problémy, kedy banka
napr. nemôže odoprieť platbu inej banke na tom základe, že majiteľ účtu použil platobnú kartu (porov.oddiel 5.10 všeobecných obchodných podmienok). V týchto prípadoch však ide o tzv. pravý úver, keďže
banka tretej osobe vyplatila prostriedky, a preto nemožno mať výhrady voči tomu, ak banka bude takýto
vzťah považovať za úver aj voči majiteľovi účtu. Ustanovenie oddielu 3.12 všeobecných obchodných

podmienok však ide podstatne ďalej - za hranicu toho, čo je akceptovateľné s prihliadnutím na tieto
osobitosti právneho vzťahu z bežného účtu. Zo všetkých týchto dôvodov tak súd dospel k záveru, že
uvedené ustanovenie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v dôsledku čoho je neplatné (§ 53 ods. 5
Obč. zák.). Žalobca tak nemôže z tohto ustanovenia uplatňovať žiadne práva, najmä nemôže uplatňovať
právo na 28 % úrok z nepovoleného prečerpania, ani právo na zmluvné pokuty pri nepovolenom

prečerpaní.

12. Na základe uvedeného tak žalobcovi možno priznať len nárok na jednotlivé nároky, ktoré vstúpili do
ním vyčísleného nepovoleného prečerpania (nárok na poplatky za vedenie účtu a platobné operácie,
hotovostné výbery a prevody) tak, ako sú vyčíslené v tabuľke v bode 4 písm. c), znížené o hotovostné
vkladyžalovaného.Potakejtoúpravetakkonečnésaldobežnéhoúčtu(tvorenélentakýmipohľadávkami

žalobcu a v takej výške, v akej by si ich beztak mohol uplatňovať aj z iných dôvodov, bez akéhokoľvek
navýšenia), na ktorého zaplatenie môže byť žalovaný zaviazaný, je 18,31 €. Okrem toho možno
žalobcovi podľa § 710 v spojení s § 497 Obchodného zákonníka priznať 28 % úrok zo sumy debetu 3,07
€ vzniknutého 18. januára 2016 zúčtovaním platby kartou, keďže len v tomto rozsahu ide o pravý úver
vzniknutý tým, že žalobca zrealizoval platbu nad rámec aktuálneho zostatku. Do 15. júna 2016 tento

úrok predstavuje (149/365 x 28 % x 3,07 =) 0,33 €.

13. Omeškaním so splatením ostatných nárokov by žalobcovi síce vznikalo právo na úrok z omeškania
(už cit. § 369 ods. 1 Obch. zák. v spojení s § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z.), žalobca však nárok na úroky z omeškania neuplatňoval a súd nie je oprávnený priznať mu namiesto

uplatňovaného úroku úrok z omeškania. Tým by totiž súd neprípustne prekročil žalobný návrh žalobcu
(§ 216 ods. 1 C. s. p.). Okrem toho by však takéto priznanie zníženie úroku z omeškania namiesto
úroku založeného na neprijateľnej zmluvnej podmienke odporovala aj zásade efektivity európskeho
práva, pretože by bránilo efektívnemu presadeniu cieľa sledovaného smernicou 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22. januára 2015 v

spojených veciach C-482/13, Unicaja Banco, a C-484, 485 a 487/13, Caxabank).

14. Vzhľadom na to súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 18,31 + 0,33 = 18,64 €, ako aj pokračujúceho
28 % úroku zo sumy úveru 3,07 € (výrok I), vo zvyšnej časti ju zamietol (výrok II).

15. Prevažne úspešnej žalovanej súd podľa § 255 ods. 2 C. s. p. priznal aj nárok na náhradu pomernej
časti (85,28 : 18,64, t. j. 82,4 : 17,6 =) 64,8 % trov konania (výrok III).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej

značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu
sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak žalovaná dobrovoľne nesplní svoju povinnosť, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.