Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. september 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/233/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314212503
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Dojčánová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2314212503.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, v právnej veci
žalobcu: X. M., nar. XX.X.XXXX, bytom M.. P.. S. XXXX/X, Š. - K., zast.: Mgr. Ing. Marián Galbavý,
advokát so sídlom Piešťanská 3, Trnava, proti žalovanej: W. M., nar. XX.X.XXXX, bytom M.. P.. S. XXXX/
X, Š. - K., zast.: Mgr. Elena Szabóová, advokátka so sídlom Hlavné nám. 7, Nové Zámky, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, sa prikazujú do
výlučného vlastníctva žalobcu:
a) nehnuteľnosti v celkovej hodnote 17.000,- Eur, a to
- rodinný dom so súpisným číslom XXX stojaci na pozemku s parcelným číslom XXX registra „C“,
- pozemok parc. č. XXX registra „C“ - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2
- pozemok parc. č. XXX registra „C“ - záhrady o výmere XXX m2,
spoločne zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom M., katastrálnym odborom,

pre katastrálne územie B. S., obec B. S., okres M.

II. Z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, sa prikazujú do
výlučného vlastníctva žalovanej:
a) nehnuteľnosti v celkovej hodnote 40.100,- Eur, a to
- byt č. XX, na prízemí, vo vchode č. X, v bytovom dome súpisné číslo XXXX, stojacom na parcele

č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a s ním súvisiaci podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu vo veľkosti podielu XXXX/XXXXXX,
zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným súdom Š., katastrálnym odborom, pre
katastrálne územie Š., obec Š., okres Š.
b) hnuteľné veci v celkovej hodnote 1.300,- Eur, a to
- zariadenie obývačky
sedacia súprava rohová, textilná, čiernej farby + taburet, hodnota 165,- Eur

skrinková zostava + malá policová knižnica, kombinácia čiernej a zelenej farby, materiál drevo, hodnota
150,- Eur
konferenčný stolík, kombinácia drevo + sklo, hodnota 30,- Eur
zelený koberec strapcový 1,50 x 2 m, hodnota 15,- Eur
plazmový TV Panasonic, hodnota 140,- Eur
- vybavenie kuchyne

kombinovaná chladnička s mrazničkou Zanussi bielej farby, hodnota 100,- Eur
mikrovlnná rúra bielej farby Elektrolux, hodnota 30,- Eur
plynový sporák Mora bielej farby, hodnota 30,- Eur
stôl okrúhly rozkladací, drevo, čierna farba, hodnota 20,- Eur
5 ks jedálenských stoličiek, kombinácia drevo + látka, hodnota 20,- Eur
- zariadenie spálne
skriňa šatníková s posuvnými dverami, svetlej farby, 1 ks 3 - dverová, 1 ks 2- dverová, hodnota 60,- Eur

manželské dvojlôžko výklopné, s úložným priestorom, poťah hnedý textil, hodnota 40,- Eur- zariadenie detskej izby
skrinková zostava študentská, drevená, farba venge, hodnota 160,- Eur
posteľ látková výklopná s úložným priestorom, bielo - čiernej farby 2 ks, hodnota 170,- Eur

počítačový stolík drevený, farba venge, hodnota 30,- Eur
stolička otočná látková, farba červeno-čierna, 2 ks, hodnota 40,- Eur
- zariadenie predsiene
šatníková skriňa s posuvnými dverami bielej farby, hodnota 80,- Eur
botník 3-zásuvkový, bielej farby, hodnota 20,- Eur.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 12.200,- Eur, do troch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Žalovaná má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

V. Žalobca a žalovaná sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť Slovenskej republike na účet
Slovenskej pošty a.s. súdny poplatok vo výške 1.752,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim návrhom zo dňa 20.5.2014 domáhal, aby súd vyporiadal ich bezpodielové

spoluvlastníctvo so žalovanou, ktoré vzniklo v dôsledku uzavretia manželstva dňa XX.X.XXXX. Z
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo rozvodom manželstva na základe rozsudku
Okresného súdu Galanta, č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo XX.X.XXXX, právoplatného XX.X.XXXX. Žalobca
navrhol vyporiadať BSM tak, že do jeho výlučného vlastníctva súd prikáže nehnuteľnosti
- rodinný dom so súpisným číslom XXX stojaci na pozemku s parcelným číslom XXX registra „C“,

pozemok parc. č. XXX registra „C“ - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX A.X, pozemok parc. č.
XXX registra „C“ - záhrady o výmere XXX A.X, spoločne zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX vedenom
Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie B. S., obec B. S., okres M.
(ďalej len „rodinný dom s pozemkami“)
- byt č. XX, na prízemí, vo vchode č. X, v bytovom dome súpisné číslo XXXX, stojacom na parcele

č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a s ním súvisiaci podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu vo veľkosti podielu XXXX/XXXXXX, zapísané na Liste vlastníctva č.
XXXX vedenom Okresným súdom Š., katastrálnym odborom, pre katastrálne územie Šaľa, obec Š.,
okres Š. (ďalej len „byt“)
- hnuteľné veci špecifikované ako zariadenie bytu - zariadenie obývačky (sedačka, skrinky, TV),

zariadenie kuchyne (kuchynská linka, kuchynské spotrebiče, ostatné vybavenie kuchyne), zariadenie
spálne (posteľ, skrine), zariadenie detskej izby (posteľ, izbový nábytok), zariadenie predsiene (šatníkové
skrine, botník)
- motorové vozidlo Mitshubishi Carisma 1,8 GDI, benzín, rok výroby 1997, zakúpené 29.4.2011,
a do výlučného vlastníctva žalovanej prikáže motorové vozidlo Citroen Xantia, 1,9 TD, nafta - rok výroby

1996, zakúpené 23.3.2007 a žalobcu zaviaže zaplatiť žalovanej vyrovnací podiel vo výške 21.951,52
Eur do troch mesiacov. Žalobca žiadal, aby sa pri vyporiadaní zohľadnila suma 16.596,96 Eur, ako to, čo
zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Predmetná suma predstavuje peniaze v hotovosti (500.000,-
Sk), ktoré mu boli darované jeho rodičmi.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení uviedla, že s vymedzením súčastí a hodnoty BSM súhlasí. Žalovaná
spochybnila tvrdenie žalobcu o vklade, ktorým mal prispieť na obstaranie spoločného majetku zo svojho
výlučného vlastníctva, a to čo do právneho dôvodu (darovanie výlučne žalobcovi) ako i čo do výšky
darovanej sumy. Tvrdený osobný vklad žalobcu nebol predmetom ich jednaní bezprostredne po rozvode
aanipredmetompísomnýchnávrhovžalobcuadresovanýchžalovanejJUDr.Timárom.Tvrdeniežalobcu

o osobnom vklade označila za nepravdivé a účelové, s možným cieľom získať na jej úkor neoprávnenú
majetkovú výhodu. Vo vzťahu k vyporiadaniu žalovaná navrhla žalobcovi dva spôsoby riešenia: 1.
spoločne darovať byt ich spoločným deťom, každému v 1/2 z celku, s tým, že ďalej by zariadenie
bytu pripadlo do vlastníctva žalovanej, rodinný dom by pripadol do vlastníctva žalobcu a vlastníctvo k
motorovýmvozidlámbybolovyporiadanévzmyslenávrhužalobcu,bezpovinnostiakejkoľvekvzájomnej

výplaty a lebo 2. byt so zariadením pripadne do vlastníctva žalovanej, dom do vlastníctva žalobcu,vlastníctvokmotorovýmvozidlámbybolovyporiadanévzmyslenávrhužalobcuspovinnosťoužalovanej
vyplatiť žalobcovi sumu 12.250,- Eur do troch mesiacov.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej, svedkov, rozsudkom Okresného
súdu Galanta sp. zn. XXP/XXX/XXXX z 16.8.2012, výpismi z katastra nehnuteľností k LV č. XXXX,
XXXX, znaleckými posudkami č. 19/2014, 20/2014 spracovanými znalkyňou Ing. Máriou Gašpierikovou,
čestným vyhlásením I. M., návrhmi žalovanej na znenie dohody o vyporiadanie BSM z 29.4.2014,
zmluvou o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru z 1.12.1997, kópiami poštových podacích

lístkov, platobným výmerom Daňového úradu Galanta zo 4.9.2000, dokladmi o úhradách, návrhom
pôvodného právneho zástupcu žalobcu na vyporiadanie BSM dohodou z 25.3.2013, listom žalobcu z
3.12.2012, odpoveďou žalovanej na návrh pôvodného právneho zástupcu žalobcu z 25.4.2013, a zistil
tento skutkový stav veci:

4. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vzniklo uzavretím

manželstva dňa XX.X.XXXX a zaniklo rozvodom manželstva na základe rozsudku Okresného súdu
Galanta, č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo XX.X.XXXX, právoplatného XX.X.XXXX. V priebehu konania bola
stranami sporu zhodne ustálený rozsah majetku, ktorý v čase rozvodu patril do bezdpodielového
spoluvlastníctva manželov ako aj hodnota tohto majetku tak, že do bezpodielového spoluvlastníctva
patria:

a) nehnuteľnosti, a to
- rodinný dom so súpisným číslom XXX stojaci na pozemku s parcelným číslom XXX registra „C“,
- pozemok parc. č. XXX registra „C“ - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2
- pozemok parc. č. XXX registra „C“ - záhrady o výmere XXX m2,
spoločne zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom M., katastrálnym odborom,

pre katastrálne územie B. S., obec B. S., okres M., v hodnote 17.000,- Eur
- byt č. XX, na prízemí, vo vchode č. X, v bytovom dome súpisné číslo XXXX, stojacom na parcele
č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a s ním súvisiaci podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu vo veľkosti podielu XXXX/XXXXXX,
zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným súdom Š., katastrálnym odborom, pre

katastrálne územie Š., obec Š., okres Š., v hodnote 40.100,- Eur
b) hnuteľné veci v celkovej hodnote 1.300,- Eur, a to
- zariadenie obývačky
sedacia súprava rohová, textilná, čiernej farby + taburet, hodnota 165,- Eur
skrinková zostava + malá policová knižnica, kombinácia čiernej a zelenej farby, materiál drevo, hodnota

150,- Eur
konferenčný stolík, kombinácia drevo + sklo, hodnota 30,- Eur
zelený koberec strapcový 1,50 x 2 m, hodnota 15,- Eur
plazmový TV Panasonic, hodnota 140,- Eur
- vybavenie kuchyne

kombinovaná chladnička s mrazničkou Zanussi bielej farby, hodnota 100,- Eur
mikrovlnná rúra bielej farby Elektrolux, hodnota 30,- Eur
plynový sporák Mora bielej farby, hodnota 30,- Eur
stôl okrúhly rozkladací, drevo, čierna farba, hodnota 20,- Eur
5 ks jedálenských stoličiek, kombinácia drevo + látka, hodnota 20,- Eur

- zariadenie spálne
skriňa šatníková s posuvnými dverami, svetlej farby, 1 ks 3 - dverová, 1 ks 2- dverová, hodnota 60,- Eur
manželské dvojlôžko výklopné, s úložným priestorom, poťah hnedý textil, hodnota 40,- Eur
- zariadenie detskej izby
skrinková zostava študentská, drevená, farba venge, hodnota 160,- Eur

posteľ látková výklopná s úložným priestorom, bielo - čiernej farby 2 ks, hodnota 170,- Eur
počítačový stolík drevený, farba venge, hodnota 30,- Eur
stolička otočná látková, farba červeno-čierna, 2 ks, hodnota 40,- Eur
- zariadenie predsiene
šatníková skriňa s posuvnými dverami bielej farby, hodnota 80,- Eur

botník 3-zásuvkový, bielej farby, hodnota 20,- Eur.5. Pôvodne boli do masy BSM zaradené aj motorové vozidlá, ktoré boli zo spoločného majetku, ktorý
je predmetom vyporiadania, na základe dohody strán sporu vylúčené. Medzi stranami sporu nebolo
sporné, že celková hodnota majetku v BSM je 58.400,- Eur.

6. Sporným medzi stranami bolo tvrdenie žalobcu, že na spoločný majetok zo svojho vynaložil sumu
16.596,96 Eur (pôvodne 500.000,- Sk), ktorá mala predstavovať dar od rodičov žalobcu poskytnutý
výlučne žalobcovi ako aj spôsob vyporiadania majetku patriaceho do BSM.

7. Z výpovedí žalobcu a vyjadrení jeho právneho zástupcu v priebehu konania súd zistil, že rodinný dom
v BSM až do svojej smrti užívala matka žalobcu. Sumu 16 596,96 Eur (pôvodne 500 000 Sk) žalobcovi
dali rodičia, keď predali byt v M.. Tieto peniaze dali na kúpu bytu v roku 1997 alebo 1998. Peniaze boli
dané v hotovosti žalobcovi, bolo to v byte rodičov. Žalobca nevedel uviesť, či tam bol niekto prítomný.
Teoreticky mu mohli byť odovzdané v B. S.. Peniaze dostal niekedy v októbri alebo novembri 1997, bolo
to už po tom ako bývali v byte, ktorý je predmetom vyporiadania a hneď na druhý deň ako tieto peniaze

dostal v hotovosti, ich vyplatil kamarátovmu otcovi, od ktorého byt kúpili. Ohľadne sumy, ktorá mu bola
poskytnutá zo strany rodičov nebola spisovaná žiadna zmluva ani písomný doklad. Od rodičov dostal
500 000 Sk a za byt zaplatil 400 000 Sk. Zvyšok peňazí použili na sebe, na rôzne veci, na údržbu domu,
ktorý bol domom matky žalobcu, ide o dom ktorý je predmetom vyporiadania BSM. Za ten zvyšok peňazí
sa spravila v dome plynová prípojka, strešné lampy a rekonštrukcia, za tým účelom, aby tam rodičia

žalobcu mohli bývať. V súvislosti s návrhom dohody na vyporiadanie BSM adresovaným žalovanej v
roku 2013 prostredníctvom AK Timár & partners, s.r.o., v ktorom sa žiadna suma 500.000,- Sk neuvádza
žalobca uviedol, že manželke dával návrhy na vyporiadanie BSM, avšak sa nedohodli. Advokát mu
navrhol vyzvať žalovanú na nejaké riešenie a preto nepovažoval za potrebné tam uvádzať, či to bolo
darom alebo nie. Žalobca uviedol, že aj členovia jeho rodiny aj členovia rodiny žalovanej vedeli, že tie

peniaze boli darované jemu. V tej súvislosti boli aj určité nezhody v rodine, nakoľko jeho brat nedostal
veci v takej hodnote, ako dostal on. Pred členmi rodiny sa žalobca určite vyjadril tak, že tie peniaze
dali jemu, aby kúpil byt a mal kde bývať so svojou rodinou. Na otázku či koncom roku 1997 platil niečo
za rodičov alebo rodičom žalobca uviedol, že z tých peňazí sa spravila nejaká prípojka. Vyjadril sa že
asi on platil odkúpenie bytu jeho rodičov do osobného vlastníctva od mesta Galanta z peňazí, ktoré

zvýšili zo sumy 500.000,- Sk a platil aj zmluvnú pokutu mestu za predčasný prevod bytu na inú osobu.
Na to či platil za rodičov daň si presne nespomína, všetky právne úkony, ktoré boli na to potrebné a
všetky poplatky, ktoré bolo potrebné zaplatiť sa zaplatili. V súvislosti so stavebným sporením detí, ktoré
malo byť zrušené v novembri 2007 uviedol, že deti mali stavebné sporenie, a keď tie peniaze použili,
tak asi na rekonštrukciu bytu. Nevedel uviesť, či na rekonštrukciu domu alebo na nábytok alebo s tými

peniazmi niečo spravili. Dom v B. S. patril výhradne jeho matky. Ešte predtým ako došlo k predaju bytu
v Galante pôvodne zamýšľal, že dom zrekonštruujú a budú bývať tam. Potom sa od toho opustilo. Keď
jeho rodičia urobili to čo urobili, tak sme sa dohodli tak, že dom v B. S. zrekonštruujú tak, aby tam jeho
rodičia mohli bývať. Keďže peňazí nemal toľko a zo strany rodičov žalovanej nedošlo k žiadnej podpore,
peniaze ktoré boli nad 400 000,- Sk, ktoré boli použité na byt, použili na rekonštrukciu domu. A keď mali

stavebné sporenie, toto stavebné sporenie mal on a asi aj deti a keď bolo treba niečo robiť v tom dome,
možno sa zaplatili nejaké poplatky, bojler. Uviedol, že niektoré stavebné sporenia sa zrušili a spravili sa
nové. Prostriedky vo výške 100 000,- Sk sa nepoužili na rekonštrukciu bytu. Na rekonštrukciu sa použili
kovové látky na strechu, možno prípojky a to sa do tej sumy zmestí aj s odkúpením bytu.

8. Z výpovedí žalovanej a vyjadrení jej právnej zástupkyne v priebehu konania súd zistil, že návrh
prikázať byt do jej vlastníctva žalovaná odôvodňuje tým, že to spĺňa kritérium vhodnosti, nakoľko žalobca
tento byt dlhodobo neužíva a užíva ho žalovaná s plnoletými deťmi pochádzajúcimi z manželstva. Na
zakúpeniebytužalobcazaplatilsumu56.590,-Sk,pričompodľazmluvyoprevodevlastníctvabytupokiaľ
byt odkupoval nájomca, mesto mu mohlo poskytnúť zľavu, avšak túto zľavu bol povinný vrátiť, pokiaľ v

lehote 10 rokov od nadobudnutia vlastníctva previedol nehnuteľnosť na inú než blízku osobu. Minimálne
suma 57 360 Sk, čo je 1904,- Eur bola použitá na kúpu bytu rodičov žalobcu do osobného vlastníctva a
úhradu dane. Cena bytu, ktorú zaplatili mestu, bola 14 526,- Sk, doplatok ako vrátenie poskytnutej zľavy
z ceny bytu bolo 30 870,- Sk a daň z prevodu 11 964,- Sk. Výpovede samotného žalobcu a jeho matky
sa rôznia vo výške sumy, v termíne, kedy mali byť peniaze odovzdané a takisto aj v mieste, kde mali byť

peniaze odovzdané. Sám žalobca poukázal na to, že za byt zaplatili 400 000,- Sk, a teda zvyšnú sumu
neodôvodnil, na rozdiel od žalovanej, ktorá uviedla, že za rodičov žalobcu sa platili poplatky a nepopreli
to ani žalobca ani svedkyňa pani M..9.Ďalejžalovanáuviedla,žezacelémanželstvo,ajporozvodebolavtom,žetenmajetokjeichspoločný.
Že peniaze, ktoré poskytli síce jeho rodičia, ale vždy bolo povedané že boli poskytnuté im. Hlavným
aktérom toho celého bol jej svokor. Dva roky bývali u nich a štyri roky v podnájme. Preto sa takto rozhodli,

že pomôžu deťom žalobcu a žalovanej. Jej svokor bola taká osoba, že čo povedal muselo byť. Ak by
chcel darovať tieto peniaze iba synovi, určite by to urobil písomne. Nikdy sa nevyjadril, neurobil to ani
písomne a ani ústne, že ten dar je určený iba pre žalobcu. Aj pred rodinou žalovanej sa vždy vyjadrovali,
že ten dar bol určený im. Keď sa nevedeli dohodnúť, bola do toho zapojená sestra žalovanej, ktorá im
pomáhala. Žalobca a jej sestra sa stretli aj za jej chrbtom a hľadali nejaké riešenia. Hneď po rozvode

nechcelavyrovnanieBSMriešiť,zdôvodupsychickéhovyrovnania,aleajzdôvodu,žemalapríjemokolo
350,- Eur, deti študovali a v banke by jej úver nedali. Nakoľko chcela s chlapcami bývať spolu, nemala
inú možnosť, len žiadať od žalobcu čas, aby sa nejako postavili na nohy. Chlapci prestali študovať, aj
jej príjem sa zvýšil a dostala úver. Takže sa chcela so žalobcom dohodnúť o tom, že si rozdelia BSM
na polovicu. Ani raz nepadlo slovo o tom, že si chce zohľadniť nejaký dar. Až do roku 2014 prebiehali
debaty v duchu, že je to ich spoločný majetok a žalobca nikdy nežiadal vrátiť nejaký dar. Aj pán J. sa

vyjadril v duchu, že sa delia na polovicu a ani tam nebol zohľadnený žiaden dar. Byt, ktorý je predmetom
vyporiadania BSM, kúpili v roku 1998. Kupujúci sa stretli v decembri a všetky záležitosti prebiehali na
prelome týchto dvoch rokov. V 1998 kupovali byt od bytového družstva, bytové družstvo bolo správca a
oni to kupovali od fyzickej osoby. V roku 2009 byt odkúpili do osobného vlastníctva. V roku 1998 odkúpili
ten byt za 400 000,- Sk. V prípade, ak by sa masa BSM rozdelila spôsobom, ako navrhla žalovaná, a

teda aj bez zohľadnenia sumy požadovanej žalobcom, mala by žalobcovi vyplatiť cca 12 000,- Eur, s
tým, že ona si to už aj v banke preverovala a na túto sumu by dostala úver. Žalobcu by bola schopná
vyplatiť najneskôr do troch mesiacov. Jej svokor nebol nejaký veľký kamarát so žalobcom. Nevedeli si
prejavovať city a ani spolu nevedeli komunikovať, pretože sa potom hádali na maličkostiach. Obaja boli
tvrdohlaví. Keby nebolo ich, žalobcovi by tie peniaze nikdy nedal. A takisto aj jej svokra sa vyjadrila

v duchu , že tie peniaze dali im ako manželom. Svokra na počítači nevie, a keď boli u nich, svokra
povedala, že to čestné prehlásenie jej dal podpísať žalobca. A vyjadrila, sa že peniaze dala žalobcovi
do ruky. Žalovaná nespochybňuje to, že tie peniaze odovzdala žalobcovi, ale dôležité je to, komu boli tie
peniaze určené. Bývalí svokrovci byt predali za 500 000,- Sk a z toho sa zaplatili všetky poplatky, najskôr
museli ten byt ešte predtým odkúpiť do osobného vlastníctva, až potom predať a z toho sa museli vyplatiť

poplatky. Fyzicky z tých 500 000,- Sk ak odrátame 57 000,- Sk, tak zbytok dostali žalobca a žalovaná.
K vyjadreniam, že otec žalobcu nemal rád úrady a všetko si urobil po svojom, žalovaná uviedla, že je
to pravda a tak to bolo. Pred 20 rokmi jej svokor robil v poisťovni a veľmi dobre vedel, aké dôležité sú
na všetko doklady. Vždy sa vyjadril tak, že je to dané nám. Mal rád svojho syna, ale urobil to aj hlavne
kvôli vnukom.

10. Svedkyňa I. M., matka žalobcu pred súdom uviedla, že byt predali a peniaze odovzdali žalobcovi,
aby si mohli kúpiť byt v Šali, kde obidvaja pracovali a mali dve maloleté deti, aby nemuseli toľko cestovať,
tak preto dali peniaze jemu. Kedy to bolo si svedkyňa presne nepamätala. Vtedy musel nastúpiť do
školy starší vnuk, aby nemuseli toľko cestovať, preto predali ten byt s tým, že oni sa presťahujú do B.

S. na rodičovský dom. Rodičovský dom darovali synovi. Peniaze z predaja bytu boli darované synovi,
v akej výške si svedkyňa nepamätala, bolo to v hotovosti. Peniaze, ktoré dostali za predaj bytu priamo
odovzdala žalobcovi. Bolo to na matrike v M., a bola tam nejaká pani, ktorá však už zomrela. Dôvodom,
prečo predali dom v B. S. synovi a neveste, bolo, že majiteľkou toho domu nebola sama, ale bol tam aj jej
brat. Ten musel súhlasiť s tým, že im ho nechávajú. Brat musel súhlasiť, že si tam postavia dom a keby si

ten dom nepostavili, mala by právo sa vrátiť naspäť. Za dom nebolo zaplatené nič. Dom akože darovali,
ale dalo sa to tak, že to predajú. Dôvod uviesť nevedela. Ich úmyslom bolo darovať dom žalobcovi. O
dare v podobe peňazí so žalovanou svedkyňa nehovoril, lebo tá nebola prítomná. Žalovanej povedali, že
dajú peniaze žalobcovi, aby kúpil byt kvôli deťom, aby deti nemuseli cestovať. Oni boli už manželia a čo
si spravili medzi sebou svedkyňu už nezaujíma. Na otázku, či sa vyjadrila niekedy pred svedkami, že by

išlo o dar rodine alebo pre potreby detí, svedkyňa uviedla, že jej manžel vtedy povedal, že to bol jeho byt.
Bol to podnikový byt, on s tým súhlasil, že ho predajú a darujú synovi, lebo jej manžel sa videl vo svojich
vnukoch. Raz sa vyjadrila tak, že manžel si to želal, aby mali byt, aby nemuseli toľko cestovať. Svedkyňa
si nepamätala, koľko dostali za byt, ktorý predávali. Všetky peniaze dala synovi. Neveste volala, aby
bola prítomná, aby vedela, že tie peniaze dáva synovi, aby mohol kúpiť byt v Š.. Na matrike popísala

čestné vyhlásenie ohľadne daru, mohlo to byť asi 3,4,5 rokov dozadu (výsluch svedkyne sa uskutočnil
13.4.2015). Čestné prehlásenie písala ona na počítači. V čase výsluchu už s počítačom bežne nerobila,
nakoľko bola 3 krát po operácií oka. V roku 2013 čo chcela to videla, a aj teraz ale musí nosiť tmavé
okuliare. Na otázku zo strany žalovanej, čo odpovedala, keď sa jej minulý rok spýtala, či ten dar, tiepeniaze darovali im ako rodine, svedkyňa uviedla, že povedala, čo majú v Š., nech si to rozdelia a B. S.
nech do toho nemieša. Svedkyňa poprela, že by povedala, že to bolo dar rodine.

11. Svedok A. M., syn žalobcu a žalovanej, pred súdom uviedol, že podľa jeho vedomostí patril byt
rodičom spoločne, peniaze boli buď spoločné alebo čo darovali otcovi rodičia. To ako sa dohodnú
po rozvode nevedel. Babka, keď ju boli pozrieť asi pred pol rokom, rokom, pri viacerých návštevách,
povedala, že išlo o dar pre rodinu alebo spoločný dar. Babka s počítačom nepracovala. Otca nepočul
povedať, že by mal byť byt jeho a že by naň nejak významnejšie prispel. Svedkovi rodičia počas trvania

manželstva s rodičmi jeho otca vychádzali v celku normálne. Babka hovorila o tom, komu bol určený
dar peňazí, po rozvode. Nepovedala to ani priamo ani spontánne, bolo to tak v priebehu diskusie, keď
hovorili o tom, ako by sa mali rozdeliť rodičia po rozvode. Rozhovor sa uskutočnil u babky doma, prítomní
boli svedok, jeho brat, žalovaná a babka. S babkou sa stretávajú, keď sú nejaké udalosti ako Vianoce,
Veľká noc, narodeniny.

12. Svedok B. M., syn žalobcu a žalovanej, pred súdom uviedol, že nikdy v živote nepočul o tom, že
by niekto mal väčšie právo na byt. Peniaze nadobudli od starých rodičov v čase, keď svedok ešte nežil.
Peniaze dali spoločne im ako rodine a jeho babka povedala, že keby nebolo jeho a jeho brata, v živote
by tie peniaze nedostali. Povedala to asi dvakrát v dome v B. S., keď tam boli, tri mesiace alebo pol
roka dozadu. Rozprávali sa o tom, že chcú, aby sa rozdelili na polovicu, babka bola už vystresovaná,

pomaly už plakala, a vtedy povedala, že keby nebolo ich dvoch, tak tie peniaze by im nedala. Prítomní
boli svedok, jeho brat, žalovaná a babka. Babka sa nikdy vyjadrila, že tie peniaze boli darom jeho otcovi.
Babka nepracuje na počítači a určite nepracovala ani pred operáciou očí. Babku nepočul hovoriť o dome
v B. S.. Babka im hovorila, že keď tam bol otec, dal jej niečo podpisovať a povedal jej že sa rodičia delia
na polovicu, tak s tým súhlasila.

13. Svedkyňa U.. S. Y., sestra žalovanej, pred súdom uviedla, že byt v Šali nadobudli manželia z peňazí,
ktoré dostali od rodičov žalobcu. Najskôr bývali u nich, nejaký čas bývali v podnájme a potom dostali
tieto peniaze ako rodina na zakúpenie si bývania. Dostali ich ako rodina, pretože rodičia ich, teda aj
žalovanú aj deti mali radi, a dali im tieto peniaze ako rodine, čo sa celý čas hovorilo. Rodičov žalobcu

poznala, stretávali sa sporadicky na rodinných oslavách a pri iných príležitostiach, poznali sa veľmi
dobre. Na stretnutiach sa nikdy o žiadnom dare nehovorilo, vždy bolo povedané dali sme im tiet peniaze.
Svedkyňa sa stretla so žalobcom v čase, keď riešili problém vysporiadania majetku a aj v tom čase sa
žalobca vyjadroval v tom znení, že „dostali sme peniaze od mojich rodičov“. Pri stretnutiach svedkyne
so žalobcom sa hovorilo iba o tom, aby sa rozdelili na polovicu. Dokonca aj návrhy, ktoré boli poslané

emailom alebo prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu boli v tom znení, ako rozdeliť majetok na
polovicu. Problematický bol rodinný dom v B. S., kde v tom čase žila ešte matka žalobcu. Aj žalobca
vždy hovoril, že rodičia peniaze dali im. Otec žalobcu mal povahu ,,ako generál“, čo povedal, to muselo
byť. Žalobca bol tiež takej istej povahy. Žalovaná so svokrom vychádzala dobre, vždy ju volal I. I., a v
podstate aj s matkou žalobcu tak isto. Na základe toho si svedkyňa myslí, že peniaze na zakúpenie

im dali ako rodine. Byt predali za cca 500.000,-Sk , z toho sa vyplácal členský podiel. Potom z tých
peňazí v hodnote 400.000,-Sk si kúpili byt, nejaké peniaze čo zostali, čo mali nasporené, použili na
rekonštrukciu domu v B. S., aby tam rodičia žalobcu mohli bývať. O dare sa svedkyňa rozprávala so
sestrou a švagrom. Nikdy sa nepoužívalo slovo dar, a keď sa o tom hovorilo, povedali „dali nám“, resp.
keď to hovorili rodičia, „dali sme im“. Dar bol odovzdaný predtým ako kúpili byt, ako dlho predtým sa

svedkyňa nevedela vyjadriť.

14. Svedok U.. X. M., T.., strýko žalobcu, pred súdom uviedol, že s otcom žalobcu sa stretávali v podstate
každý týždeň. V období pred 20 rokmi tá intenzita bola nižšia, ale minimálne 2 - 3 krát mesačne sa stretli.
Počas týchto stretnutí sa nerozprávali o tom ako naložili z peniazmi z predaja bytu v M.. Nehovorili o

peniazoch, hovorili o byte alebo o dome. Brat mal takú ideu, že by uvoľnil synovi byt v M., a ešte predtým
mu daroval dom v B. S. s tým cieľom, že tú chalupu si on upraví, a že potom bude bývať s I. K. B. S..
Uvažoval tak, že ten čas, ktorý by nemal kde bývať, by býval s ich rodičmi a s tým svedok nesúhlasil,
lebo by to nebolo dobré. Svedok sa ich pýtal, prečo celý majetok dáva staršiemu synovi a prečo vynechal
mladšieho. On to riešil veľmi jednoduchou odpoveďou, tomu ,,dám nábytok“. Svedok mu hovoril, že to je

nemysliteľné, to je málo, nesmie uvažovať s tým, že by išiel bývať k rodičom do Č.. Na svedkovu otázku
ako to mieni riešiť medzi bratmi odpovedal, že keď žalobca opraví dom v B. S., tak potom sa vyrovnajú.
Časť peňazí na kúpu bytu v Š. pochádzala z toho bytu, ktorý predali v M., hoci pôvodná verzia mala byť
taká, že by ten byt v M. uvoľnil pre syna, preto sa musel odsťahovať, ale oni sa rozhodli ten byt predať.Peniaze z predaja bytu v M. dali synovi. Svedok uviedol, že jeho brat jednoznačne uznával len syna a
nikoho iného a peniaze dával synovi, to bolo jednoznačné. Tieto informácie svedok získal v období, keď
sa transakcia uskutočňovala, pretože viac sa tým nebolo potrebné zaoberať, keďže problém v Č. bol

vyriešený. Ani nebolo potrebné to sledovať, keďže bolo všetko v poriadku a deti sa chodili hrať. Otec
žalobcu neuznával úrady a inštitúcie, skôr tieto veci podceňoval. Nebol to človek, ktorý trpí na majetok,
ale o všetkom rozhodoval sám, bez na ohľadu na to, či mu niečo patrilo alebo nie, ale mal názory také,
že keď niečo povie, tak to musí jednoducho platiť. Otec žalobcu bol na žalobcu veľmi hrdý, ale súčasne
mu vždy dával pocítiť, že je jeho syn, že ho musí počúvať. So žalovanou vychádzal dobre, ale mala tú

smolu, že je žena a ženy nebral do úvahy. S bratom vždy hovorili len o byte a dome, nikdy nehovorili o
peniazoch, pretože svedka nezaujímalo ako došlo k výmene, sledoval len to, že sa presťahovali do S..
Po predaji bytu rodičia žalobcu odišli bývať do S. a pre svedka bolo podstatné, že nebývali v tej chalupe,
ktorá sa prerábala. Vyzeralo to, že to bude veľmi dobrý stav, ale ten vlastník bytu začal zvyšovať nájomné
a problém bol že brat bol nezamestnaný a žili len z jedeného dôchodku a podpory a z toho vyplývalo to,
že potom sa nasťahovali do B. S. do nedokončeného domu.

15. Svedok E. M., brat žalobcu, na pojednávaní uviedol, že nebol priamo prítomný pri tom, ako sa
to dohadovalo. Informácie získal sprostredkovane pri rozhovore so svojím nebohým otcom, ktorý mu
oznámil, že predáva byt na sídlisku S. z dôvodu, aby malý A., ktorý je synom strán sporu, mohol
nastúpiť do školy, to znamená, aby si mohol nahlásiť trvalé bydlisko, čo bolo podmienkou pre to, aby

ho do školy zobrali. Otec mu povedal, že to robí kvôli Marekovi. Iné mu k tomu nepovedal, a ani ho to
nezaujímalo. Cena, za ktorú odpredali byt na sídlisku S. K. M. bola okolo 500.000,- Sk. Po predaji bytu
dostal svedok zariadenie bytu a zároveň si vymenili záhrady, on dostal záhradu pri W. v M.. Rodičia mu
vysvetlili ich rozhodnutie o predaji bytu a naloženie s finančnými prostriedkami získanými z predaja bytu
a ďalšími úkonmi, ktoré v tejto súvislosti vykonali, teda darovanie zariadenia a záhrady, tak, že malo ísť

o kompenzáciu za to, že predali byt. Darovali mu záhradu, keďže sa o ňu oni aj tak nemohli starať,
nakoľko sa sťahovali do podnájmu do S.. Svedok nevedel povedať komu mali byť peniaze z predaja
bytu darované, či len bratovi, alebo rodine. Rodičia svedka sa presťahovali najprv do podnájmu do
Serede, a asi po roku do rodičovského domu v B. S.. Rodičia v čase, keď predávali byt, úspory nemali,
ale ich životná situácia bola dobrá, obaja boli zamestnaní s pravidelným príjmom. Otec pracoval v

poisťovni ako likvidátor škôd.

16. Rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. XXP/XXX/XXXX Y. XX.X.XXXX, ktorý nadobudol
právoplatnosť XX.X.XXXX, bolo manželstvo žalobcu a žalovanej rozvedené.

17. Z čestného vyhlásenia I. M. (matky žalobcu), na ktorom bol podpis overený dňa 27.5.2013 Mestom
S. vyplýva, že p. M.Á. vyhlásila, že spolu s nebohým manželom K. M. v roku 1998 predali ich 3-izbový
spoločný byt v M. za sumu 500.000,- Sk. Túto sumu bezprostredne darovali synovi X. M., aby si mohol
kúpiť byt v Š. - K., nakoľko spolu so svojou vtedajšou manželkou a deťmi bývali v podnájme. Žiadnu
zmluvu o darovaní však vtedy nespísali. Jej druhému synovi vtedy darovali nábytok, záhradu v M. a iné

zariadenie, o čom taktiež nespísali žiadnu zmluvu).

18. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu a vlastníctva nebytového priestoru zo dňa 1.12.1997, uzavretej
medzi Mestom Galanta ako predávajúcim a rodičmi žalobcu ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol
prevod vlastníctva bytu č. XX/XX E. Č. Q.. Č.. XXXX K. M. s príslušenstvom, súd zistil, že v zmluve

bola dojednaná kúpna cena bytu a pozemku vo výške 32.280,- Sk, odpočet z ceny bytu a pozemku -
zľava predstavovala 17.754,- Sk, výsledná cena bytu a pozemku po odpočítaní zľavy bola 14.526,- Sk.
V bode 5 čl. VII. sa kupujúci zaviazal, že do 10 rokov odo dňa uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva
bytu, kúpený byt neprevedie na inú osobu ako manžela/ku, deti, vnukov alebo rodičov. Ak tento záväzok
poruší a prevedie byt inej osobe, je povinný nesplatenú časť kúpnej ceny vrátane zrážok ceny splatiť

v plnej výške do uzavretia kúpnej zmluvy s inou osobou. Zrážkami sa rozumejú poskytnuté odpočty
(13.116,- Sk + 17.754,- Sk). Vklad kúpnej zmluvy bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Galanta
zo dňa 17.12.1997.

19. Z predložených poštových podacích lístkov súd zistil, že otec žalobcu K. M. vykonal 13.10.2000

Daňovému úradu Galanta úhradu 11.964,- Sk (daň z prevodu nehnuteľností na základe platobného
výmeru č. 744 zo 4.9.2000), dňa 20.11.1997 Mestskému úradu Galanta úhradu 14.526,- Sk (kúpna
cena bytu) a dňa 7.1.1998 Mestskému úradu Galanta úhradu 30.870,- Sk (poskytnuté odpočty z dôvodu
porušenia bodu 5 čl. VII zmluvy o prevode bytu).20. Z predložených účtovných dokladov Slovenskej sporiteľne súd zistil, že v súvislosti so zrušením
zmlúv o stavebnom sporení boli žalobcovi v mesiaci november 1997 vyplatené sumy 7.079,- Sk a

18.353,60 Sk.

21. Z obsahu listu žalobcu adresovaného žalovanej zo dňa 3.12.2012 a návrhu dohody na vyporiadanie
BSM advokátskej kancelárie TIMAR & partners, s.r.o. zo dňa 25.3.2013 v mene žalobcu adresovaného
žalovanej súd zistil, že sa v nich nenachádza žiadna zmienka o nároku na zohľadnenie akejkoľvek

čiastky, ktorú mal žalobca vynaložiť zo svojho na obstaranie majetku v BSM.

22. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, v priebehu konania bolo medzi stranami
nesporené ohodnotenie nehnuteľnosti, ktorých cena bola doložená znaleckými posudkami. Žalobca
na získanie majetku patriaceho do BSM použil svoje prostriedky v rozsahu 500.000,-Sk. Sporné
medzi stranami, bolo, či dar v podobe peňažných prostriedkov bol rodičmi žalobcu darovaný jednému

z manželov, alebo obidvom manželom. Výpoveďou darkyne bolo preukázané, že táto smerovala dar
na syna. V konaní boli vypočutý ostatní svedkovia, ako svedkovia nepriami, ktorých je možné rozdeliť
do troch skupín. Svedok E. M. sa nevedel vyjadriť k žiadnej skutočnosti, svedok X. M. jednoznačne
uviedol, že otec žalobcu uznával len syna, pokiaľ ide o ostatných svedkov uvádzali len sprostredkované
skutočnosti. Pokiaľ ide o právnu stránku žalovaná v priebehu konania uvádzala, že dar bol poskytnutý

rodine, nikdy netvrdila, že šlo o dar pre ňu samotnú. Rodina nemá právnu subjektivitu, právny úkon
darovania mohol smerovať voči členom rodiny, avšak nebolo preukázané, že by sa maloletí synovia
sporných strán stali vlastníkmi. Inak mohol byť dar len podielovo rozdelený medzi žalobcu a žalovanú.
Výpoveďou darkyne je preukázané, že dar bol darovaný žalobcovi, ktorý ho využil na kúpu majetku v
bezpodielovomspoluvlastníctve.Žalobcažiadasúd,abyvyporiadalBSMtak,že bytspolusozariadením

a rodinný dom prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu, a žalobca bude povinný vyplatiť vyporiadací
podiel uvedený v návrhu vo výške 21.951,52 Eur, do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
Pokiaľ ide o hnuteľné veci, pôvodne zaradené do masy BSM, a to dve motorové vozidlá, strany sa
dohodli, že predmetné motorové vozidlá nie sú predmetom vyporiadania BSM.

23. Právna zástupkyňa žalovanej v záverečnej reči uviedla, že nesporné sú tvrdenia strán ohľadom
hodnoty a rozsahu hnuteľného a nehnuteľného majetku. Nie je sporné, že v roku 1998 vynaložili
na kúpu členského podielu v bytovom družstve 400.000,- Sk, v roku 2001 odkúpili byt do osobného
vlastníctva.Nehnuteľnostisúvbezpodielovomspoluvlastníctvemanželov.Predloženévyhlásenie matky
žalobcu považuje žalovaná za spochybnené výpoveďou samotnej svedkyne M., keďže ho mala

písať na počítači, tri až päť rokov pred svojou výpoveďou pred súdom, hoci žalobcom predložené
čestné vyhlásenie je datované neskôr. V čase keď mala vyhlásenie podpísať, na počítači nepracovala
a pravdepodobne ho ani nevlastnila, čo potvrdil jej švagor, aj spoločné deti strán sporu. Žalobca a jeho
matka sa nezhodli ani na mieste, kedy a kde mali byť peniaze odovzdané, keď žalobca tvrdí, že v
byte rodičov, potom pripúšťa, že v B. S. v októbri alebo novembri 1997, a matka žalobcu tvrdí, že

boli odovzdané na matrike v M.. V októbri alebo novembri 1997 objektívne suma odovzdaná byť
nemohla, vzhľadom na to, že prvý úkon, ktorý bol robený v súvislosti s predajom bytu rodičov žalobcu,
bol v novembri 1997, kedy požiadali mesto Galanta o odkúpenie bytu. Mestský byt, ktorý mali v nájme,
nemohli rodičia žalobcu predať skôr, ako ho mohli nadobudnúť. Nebohá matka žalobcu nerozlišuje
medzi darom ako právnym úkonom, a medzi fyzickým odovzdaním peňazí, teda dala peniaze stotožňuje

s odovzdala a nie s darovala peniaze. Ani ona však nepoprela, že byt sa kupoval kvôli vnukom, aby
nemuseli cestovať, lebo si to tak želal otec žalobcu. Synovia strán sporu spornú sumu počuli babku
označiť ako dar pre rodinu, a vypovedali aj o jej vyjadrení, že rodičia sa majú rozdeliť na polovicu.
Spornou zostala v konaní nielen právna kvalifikácia žalobcom namietaných 500.000,- Sk, ale aj výška.
Svedok U.. M. sa vyjadril, že podľa jeho vedomostí v čase predaja bytu rodičmi žalobcu bol jeho brat

nezamestnaný a žili z jedného dôchodku a podpory. Skutočnosť, že nemali rodičia žalobcu úspory
potvrdilsvedokE.M..Napriektomusavsúvislostispredajombytuvynaložilinákladyminimálnevovýške
1.904,-Eur, ktoré pozostávali zo sumy 482,17 Eur ako cena za odkúpenie mestského bytu, 1.024,7
Eur ako vrátenie poskytnutej zľavy z ceny bytu, a suma 397,13 Eur ako daň z predaja nehnuteľnosti.
Spornosť sumy namieta žalovaná aj z dôvodu, že ani p. M. (matka žalobcu) si nepamätá akú sumu z

predaja bytu utŕžili, a použitie sumy presahujúcej sumy 400.000,-Sk, ktorá bola cenou bytu strán sporu,
rôznymi navzájom nekonzistentnými spôsobmi odôvodňuje aj samotný žalobca. Svedok U.. M. uviedol,
žesotcomžalobcusanikdyopeniazochnebavil,celýmechanizmus bolmimoneho,aopeniazochnikdy
nehovorili. Oponuje aj jeho tvrdeniu, že otec žalobcu neuznával úrady a inštitúcie, keďže pracoval akolikvidátor v poisťovni, čo by s takýmto prístupom vykonávať nemohol. V inkriminovanom čase, keď sa
kupoval byt účastníkov konania aj žalobca aj žalovaná vyberali zo zrušených stavených sporení svojich
detí hotovosť vo výške 18.353,60 Sk, o čom boli súdu predložené dôkazy. Ani žalobca nespochybnil,

že by táto suma mohla byť súčasťou sumy, za ktorú spolu obstarali spoločný byt. Vo vzťahu k daru vo
výške 500.000,-Sk neuniesol žalobca dôkazné bremeno, a to ani pokiaľ ide o skutočnosť, že išlo o
výlučný dar pre neho, ale ani čo sa týka výšky tohto daru. Žalovaná nikdy netvrdila, že tento dar bol
darovaný jej. V tomto smere je konzistentná tak vo svojich tvrdeniach, ako aj tieto jej vyjadrenia sú
v súlade s výpoveďami detí účastníkov, a svedkyne U.. Y.. Nikdy však neuznala, že by predmet daru

mal byť darovaný výlučne žalobcovi, a to v ním tvrdenej výške. Sám žalobca svojimi tvrdeniami ako
aj skutočnosťou, že v roku 2009 nenamietal proti odkúpeniu bytu do osobného vlastníctva, a to ani vo
vzťahu s jeho zaradením do BSM, ani k požiadavke na prípadný výlučný spoluvlastnícky podiel. Je na
mieste použiť všeobecné ustanovenia o vyporiadaní BSM bez zohľadnenia akéhokoľvek finančného
plnenia jedného s manželov zo svojho oddeleného majetku na nadobudnutie spoločného majetku.
Žalovaná žiada, aby súd rozhodol o tom, že zo spoločného majetku prikáže do vlastníctva žalovanej byt

vrátane hnuteľných vecí, ktoré tvoria zariadenie bytu, do vlastníctva žalobcu rodinný dom v B. S. s
tým, že súd zaviaže žalovanú vyplatiť žalobcovi titulom finančného vysporiadania sumu 12.250,-Eur do
troch mes. od právoplatnosti rozsudku.

24. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže

byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

25. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

26. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa

vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

27. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

28. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery

pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

29. Súd mal za preukázané, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo rozvodom manželstva
na základe rozsudku Okresného súdu Galanta, ktorý nadobudol právoplatnosť 31.8.2012. Po rozvode
manželstva nedošlo medzi stranami sporu k dohode o vyporiadaní BSM. Z vykonaného dokazovania,

predovšetkým zhodných vyjadrení strán mal súd za preukázané, čo tvorí masu ich BSM. Samotné strany
ustálili aj hodnotu vecí, ktoré patria do zaniknutého BSM, vo vzťahu k nehnuteľnostiam predložili súdu
znalecké posudky vypracované za účelom stanovenia hodnoty nehnuteľností. V zmysle § 182 ods.
2 Civilného sporového poriadku súd v tejto časti vychádzal zo zhodných tvrdení strán, keďže nebola
zistená dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti a rozsah majetku patriaceho do BSM ako aj jeho hodnotu

tak ako je vymedzená vo výroku tohto rozhodnutia ďalej nedokazoval.

30. Spornou otázkou, ktorá bola predmetom dokazovania v tomto konaní, bola oprávnenosť nároku
vzneseného žalobcom, ktorý žiadal, aby sa mu uhradila 16.596,96 Eur, ktorú mal zo svojho vložiť na
spoločný majetok. Predmetná suma mala predstavovať dar rodičov žalobcu, ktorý mal byť podľa tvrdenia

žalobcu poskytnutý výlučne jemu a žalobca ho následne použil na kúpu bytu, ktorý patrí do masy BSM.
Žalovaná namietala tak výšku poskytnutého daru ako aj tvrdenie, že šlo o dar výlučne pre žalobcu.31. Ak v konaní o vyporiadanie BSM niektorá zo strán tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z
jeho oddeleného majetku, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim
pochybnosti. Ide o pohľadávku každého z manželov na základe majetkových presunov z ich oddeleného

majetku do spoločného majetku oboch manželov. Na túto pohľadávku prihliadne súd pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva iba na návrh oprávneného. Dôkazné bremeno zaťažuje účastníka,
ktorý tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku. Inak platí zásada,
že veci existujúce za trvania manželstva účastníkov patria do BSM.

32. Pokiaľ ide žalovanou namietanú výšku nároku žalobcu, ktorú si uplatnil vo výške 16.596,96
Eur, súd vychádzal z toho, že ak nejaká vec bola získaná za trvania manželstva a bezpodielového
spoluvlastníctva čiastočne (alebo úplne) z prostriedkov patriacich len jednému z manželov, potom je pri
vyporiadaní manžel, z ktorého prostriedkov bol tento náklad vynaložený, oprávnený len požadovať, aby
mu bolo uhradené to, čo takto vynaložil. Žalobca v žalobe tvrdil, že celá čiastka daru vo výške 500.000,-
Sk bola použitá na kúpu bytu, toto tvrdenie sa mu však v priebehu konania nepodarilo preukázať. Toto

tvrdenie spochybnil sám žalobca, ktorý vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 13.4.2015 uviedol, že
za byt zaplatil 400.000,- Sk. Pokiaľ ide o výšku kúpnej ceny za byt v sume 400.000,- Sk, zhodne sa
vyjadrila aj žalovaná a svedkyňa U.. Y.. Súd poukazuje na to, že žalobca sa pri svojej argumentácii
zameral len na to, že od rodičov dostal ako dar sumu 500.000,- Sk, ktorá skutočnosť však sama o sebe
nepreukazuje, že uvedené prostriedky boli v celom rozsahu použité na obstaranie majetku do BSM.

K zostatku 100.000,- Sk, ktorý mal zostať po zaplatení kúpnej ceny bytu, žalobca na pojednávaní dňa
13.4.2015 uviedol, že ho použili na seba, na rôzne veci, na údržbu a rekonštrukciu rodinného domu
patriaceho do BSM (plynová prípojka, strešné lampy). Na tom istom pojednávaní na otázku právnej
zástupkyne žalovanej pripustil, že sa z tých peňazí platila kúpna cena za odkúpenie bytu jeho rodičov do
osobného vlastníctva od mesta Galanta Zároveň žalobca zaplatil zmluvnú pokutu za predčasný prevod

bytu a na otázku či zaplatil za rodičov daň z prevodu nehnuteľnosti uviedol, že sa urobili všetky právne
úkony, ktoré na to boli potrebné a všetky poplatky, ktoré boli potrebné sa zaplatili. V danom prípade
žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie toho, v akom rozsahu vynaložil zo svojho náklady
na obstaranie majetku v BSM. Použitie prostriedkov v rozsahu 100.000,- Sk a vznik pohľadávky žalobcu
v uvedenom rozsahu voči spoločnému majetku žalobca žiadnym spôsobom nedokladoval a jednotlivo

sa nevyjadril ani k dôkazom, ktoré v tejto súvislosti predložila žalovaná (zmluva prevode vlastníctva bytu,
daňový výmer, potvrdenia o platbách vykonaných otcom žalobcu na úhradu kúpnej ceny bytu v Galante,
odpočtov kúpnej ceny, dane z prevodu nehnuteľnosti). Žalovaná v priebehu konania spochybnila aj
tvrdenie, že kúpna cena bytu vo výške 400.000,- Sk bola uhradená výhradne z prostriedkov získaných
darom o rodičov žalobcu. Toto svoje tvrdenie odôvodnila tým, že v súvislosti s kúpou bytu vyberali aj

žalobca aj žalovaná zo zrušených stavených sporení svojich detí hotovosť vo výške 18.353,60 Sk, ktorá
bola použitá ako súčasť sumy použitej na obstaranie bytu, a doložila ho účtovnými dokladmi Slovenskej
sporiteľne o vykonaní výberu hotovosti žalobcom zo zrušených zmlúv o stavebnom sporení. Žalobca sa
na pojednávaní 13.4.2015 vyjadril, že tieto peniaze asi použili na rekonštrukciu bytu alebo na nábytok
alebo s nimi niečo spravili, toto svoje vyjadrenie však žiadnym spôsobom nepreukázal. Na základe

uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, v akej výške mali byť ním tvrdené vlastné
prostriedky použité na obstaranie spoločného majetku.

33. Žalovaná zároveň namietala, že dar rodičov žalobcu nebol určený výlučne žalobcovi. Žalobca ako
dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia označil svoju výpoveď, výpoveď svojej matky a ňou podpísané

čestné vyhlásenie, ako aj výpoveď nepriamych svedkov - strýka žalobcu a brata žalobcu. Svedkovia U..
X. M., T.. W. E. M. sa k okolnostiam odovzdania daru vyjadriť nevedeli, obaja sa vyjadrili že sa o ne ani
nezaujímali. Domnienky, ktoré uvádzal U.. X. M. CSc. vo svojej výpovedi, vychádzajúc z povahových
vlastností svojho brata, súd považoval za irelevantné. Žalobca k okolnostiam odovzdania daru uviedol,
že peniaze na kúpu bytu mu boli odovzdané v hotovosti v byte rodičov alebo v B. S.. Pokiaľ ide o

čas odovzdania žalobca uviedol, že mu boli odovzdané v roku 1997 alebo 1998, následne uviedol, že
mu boli odovzdané v októbri alebo novembri 1997, bolo to už po tom, ako v byte, ktorý je predmetom
vyporiadania už bývali. Svedkyňa I. M. - matka žalobcu pri výpovedi uviedla, že s nebohým manželom
peniaze odovzdali synovi, aby si mohli kúpiť byt v Š., kde obaja (so žalovanou) pracovali a mali maloleté
deti,abynemuselitoľkocestovať,takpretodalipeniazejemu.Svedkyňauviedla,žesinepamätá,kedyto

bolo. Peniaze odovzdala žalobcovi v hotovosti na matrike v Galante. V čestnom vyhlásení podpísanom
I. M. O. uvedené, že v roku 1998 predali s manželom 3-izbový byt v M. za sumu 500.000,- Sk a túto
sumu bezprostredne darovali synovi, aby si mohol kúpiť byt v Š. - K., nakoľko spolu so svojou vtedajšou
manželkou a deťmi bývali v podnájme. Z uvedeného vyplýva, že zatiaľčo žalobca odovzdanie peňazídatuje obdobím októbra - novembra 1997, jeho matka ako darkyňa v čestnom vyhlásení z 27.5.2013
uvádza rok 1998 a pri svojom výsluchu pred súdom uskutočnenom o necelé dva roky uviedla, že si
časové obdobie nepamätá. Vyjadrenia žalobcu a svedkyne si odporujú aj pokiaľ ide o miesto odovzdania

peňazí, keď podľa žalobcu k nemu malo dôjsť v byte rodičov v M. W. K. B. S., podľa svedkyne na matrike
v Galante. Zároveň hoci svedkyňa tvrdila, že čestné vyhlásenie písala sama na počítači asi 3, 4, 5 rokov
pred pojednávaním, na ktorom bola vypočutá, toto vyhlásenie bolo podpísané necelé dva roky pred
pojednávaním.

34. Súd považuje za potrebné poukázať na formulácie použité svedkyňou, ktorá v čestnom vyhlásení
uviedla, že „...Túto sumu sme bezprostredne darovali môjmu synovi, aby si mohol kúpiť byt v Š.-K. ...“, na
pojednávaní 13.4.2015 však uviedla „... peniaze sme odovzdali synovi, aby si mohli kúpiť byt v Šali ...“. V
súvislostispredajomrodinnéhodome,ktorýjepredmetomvyporiadaniaBSM,svedkyňauviedla„...preto
sme predali ten byt s tým, že my sa presťahujeme do B. S. na rodičovský dom. Rodičovský dom sme
darovali synovi.“ Na otázku, prečo rodičovský dom nedarovali, ale predali uviedla „My sme ho akože

darovali, ale dalo sa to tak, že to predáme, z akého dôvodu, už neviem.“ Na otázku komu mali úmysle
darovať ten dom, svedkyňa uviedla „X..“. V tejto súvislosti súd uvádza, že v konaní nebolo zo strany
žalobcu nikdy tvrdené, že by rodinný dom nemal patriť do masy BSM.

35. Pri hodnotení výpovede svedkyne súd vychádzal z toho, že zatiaľčo svedkyňa opakovane

zdôrazňovala, že peniaze fyzicky v hotovosti odovzdala synovi, jej vyjadrenia, pokiaľ o osoby, ktorým bol
dar určený sú nejasné. Svedkyňa bola podľa názoru súdu výrazne ovplyvnená situáciou, ktorá nastala
po rozvode jej syna so žalovanou a okolnosťami ich majetkového vyporiadania, keďže užívala rodinný
dom, ktorý patril do masy BSM. Svedok B. M., vnuk svedkyne, pred súdom uviedol, že pri rozhovore
o rozdelení majetku rodičov bola babka vystresovaná, pomaly už plakala. Nezrovnalosti vo výpovedi

svedkyne spochybňujú jej tvrdenie, že predložené čestné vyhlásenie písala sama. V tejto súvislosti súd
dospel k záveru, že niektoré tvrdenia svedkyne sa javia ako účelové.

36.Vzhľadomkuvedenýmskutočnostiamsúddospelkzáveru,žežalobcanepreukázalbezakýchkoľvek
pochybností, že ním tvrdená suma 16.596,96 Eur predstavuje jeho vlastné prostriedky, ktoré boli

vynaložené na obstaranie majetku v BSM. Vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, že žalovaná
nepreukázala, kto teda nadobudol poskytnuté peňažné prostriedky a do akej formy vlastníctva súd
považuje za bezpredmetné, keďže v danom prípade dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu.

37. Základnou zásadou pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je zásada rovnosti, ktorej

vyplýva, že podiely manželov sú rovnaké. Súd vychádzal zo zhodných vyjadrení manželov, že hodnota
masyBSMpredstavuje58.400,-Eur,apodielkaždéhozmanželovtakpredstavuje29.200,-Eur.Nakoľko
spoločné veci nebolo možné a ani účelné rozdeliť medzi manželov presne podľa veľkosti podielov, súd
vychádzal zo stavu v akom manželia veci užívajú v čase vyporiadania. Súd preto považoval za vhodné
prikázať do výlučné vlastníctva žalovanej byt spolu s hnuteľnými vecami tvoriacimi jeho zariadenie,

keďže žalovaná tento byt užíva spolu s plnoletými deťmi od rozvodu manželstva. Na druhej strane do
výlučného vlastníctva žalobcu prikázal rodinný dom, čím je v prípade potreby zabezpečené aj vyriešenie
bytovej otázky na strane druhého manžela a na vyrovnanie podielov zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi
sumu 12.200,- Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi hodnotou žalovanou nadobudnutých vecí 41.400,-
Eur a výškou jej podielu 29.200,- Eur. Žalovaná v priebehu konania deklarovala schopnosť vyplatiť

žalobcovi vyrovnací podiel z prostriedkov získaných z úveru, o poskytnutí ktorého sa už informovala
v banke. Vzhľadom k tomu súd uložil žalovanej povinnosť vyplatiť sumu 12.200,- Eur žalobcovi do 3
mesiacov o právoplatnosti tohto rozhodnutia.

38. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z príčin, ktoré viedli k vzniku sporu. V danom
prípade spor nevychádzal z toho čo patrí či nepatrí do masy BSM, ani z hodnoty vecí v BSM či uplatnenia
disparity podielov. Spor bol vyvolaný snahou žalobcu uplatniť si voči spoločnému majetku pohľadávku
v podobe peňažnej čiastky, ktorú mal na spoločný majetok vynaložiť zo svojich prostriedkov. Nakoľko

súd takto uplatnený nárok žalobcu považoval za nedôvodný a zároveň o vyporiadaní BSM rozhodol
spôsobom zhodným s tým, ako ho navrhovala žalobkyňa pred začatím súdneho konania, súd žalovanej
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady súd rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.40. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) a ods. 3 z.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov, poplatníkom sú obe strany sporu v konaní o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu. Ak vznikne
viacerým poplatníkom podľa odseku 1 povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a
nerozdielne.

41. O poplatkovej povinnosti súd rozhodol v zmysle citovaných ustanovení tak, že žalobca a žalovaná

sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za konania (položka 6 písm. b) Sadzobníka
súdnych poplatkov) vo výške 3% z predmetu konania (z hodnoty vyporiadavaného BSM vo výške
58.400,- Eur), t.j. vo výške 1.752,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.