Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 24C/217/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244951
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. René Milták
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1111244951.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci navrhovateľov:
1./. T.. T. T., B.. XX. XX. XXXX, X. Z. Č.. XX, XXX XX Bratislava, Š. C. U., X./. T.. H. W.na T., B.. XX.
XX. XXXX, X. P. G. Č.. XXX, XXX XX P. G., Š. C. U., Z.. C.: N.. Y. T., X. P. G. Č.. XXX, XXX XX P. G.,
X./. P. Š., B.. XX. XX. XXXX, X. I. Č.. XXX/X, XXX XX W. B. T., Š. C. U., X./. J. T., B.. XX. XX. XXXX, X.
V. Č.. X, XXX XX Bratislava, Š. C. U., X./. Y. C.C., B.. XX. XX. XXXX, X. Y.. W. Č.. XX, I., Š. C. U., X./.

U. X., B.. XX. XX. XXXX, X. X. T. XXX/X, U., Š. C.H. U., X./. L. C., B.. XX. XX. XXXX, X. W. XXXX/XX,
Bratislava, Š. C. U., X./. Y. O., B.. XX. XX. XXXX, X. O. V. Č.. XXX, XXX XX Bratislava, Š. C. U., X./. T.
L.C., B.. XX. XX. XXXX, X. Y.. H. Č.. X, XXX XX Bratislava, Š. C. U., XX./. H. L., B.. XX. XX. XXXX, X.
Š. Č.. XXXX/XX, Bratislava, Š. C. U., XX./. T.. U. G.C., B.. XX. XX. XXXX, X. C. Č.. XXX, XXX XX C., Š.
C. U., Z.. C.: N.. H. G., X. C. Č.. XXX, XXX XX C., XX./. Ľ. T., B.. XX. XX. XXXX, X. V. Č.. XXX/X, XXX
XX V.Č., Š. C. U., XX./. Š. G., B.. XX. XX. XXXX, X. T.. T. Č.. XX/XX, XXX XX L., Š. C. U., XX./. W. V.,
B.. XX. XX. XXXX, X. J. Č.. XXXX/XX, XXX XX Ž.N., Š. C. U., XX./. H. W., B.. XX. XX. XXXX, X. X. Č..

XXXX/XA, XXX XX K., Š. C. U., XX./. Q. L., B.. XX. XX. XXXX, X. Ž. Č.. X, Bratislava, Š. C. U., XX./. N..
Y. D., B.. XX. XX. XXXX, X. X. Č.. X, XXX XX Bratislava, Š. C. U., XX./. H. T., B.. XX. XX. XXXX, X. O.
Č.. XXX/XX, XXX XX B. L., XX./. J. P., B.. XX. XX. XXXX, X. Š. Č.. XX, I., Š. C. U., XX./. T. L., B.. XX.
XX. XXXX, X. O. Č.. XX, XXX XX Bratislava, Š. C. U., XX./. L.. T. U., S.., B.. XX. XX. XXXX, X. P. Č.. X/
A, Bratislava, Š. C. U., XX./. W. P., B.. XX. XX. XXXX, X. K. Č.. X, XXX XX Ž., Š. C. U., XX./. H. R., B..
XX. XX. XXXX, X. Š. Č.. XXX, XXX XX B., Š. C. U., XX./. T. J., B.. XX. XX. XXXX, X. D.. X. T. Č.. XX,

XXX XX T., Š. C. U., XX./. N.. U. J., B.. XX. XX. XXXX, X. T.. G.. Š. Č.. X, XXX XX L., Š. C. U., XX./. L.
J., B.. XX. XX. XXXX, X. V. Č.. X, XXX XX Bratislava, Š. C. U., XX./. T. J., B.. XX. XX. XXXX, X. P. Č..
XX, XXX XX O., Š. C. U., XX./. H. L. T., B.. XX. XX. XXXX, X. Š. Č.. XXX/X, XXX XX R., Š. C. U., XX./. Y.
Ď., B.. XX. XX. XXXX, X. V. Č.. XX/XX, Bratislava, Š. C. U., XX./. T. V., B.. XX. XX. XXXX, X. V. Č.. XX,
XXX XX T., Š. C. U., XX./. N.. H. V., B.. XX. XX. XXXX, X. P. Č.. X, XXX XX Bratislava, Š. C. U., XX./. H.
K., B.. XX. XX. XXXX, X. W. Č.. XX, O., Š. C. U., XX./. Š. V., B.. XX. XX. XXXX, X. Š. Č.. XX, XXX XX
Bratislava, Š. C. U., XX./. T.. B. W., B.. XX. XX. XXXX, X. T. Č.. XXX, XXX XX J., Š.O. C. U., Z.. T.: W.

W., X. T. Č.. XXX, XXX XX J., XX./. Y.. U. T., B.. XX. XX. XXXX, X. Š. Č.. XX, XXX XX I., Š. C. U., XX./.
Y.. U.O. Š., B.. XX. XX. XXXX, X. Y. Č.. XX, Bratislava, Š. C. U., XX./. N.. Y. W., S.., B.. XX. XX. XXXX,
X. T. Č.. XX/a, XXX XX U., Š. C. U., XX./. Z. T.Á., B.. XX. XX. XXXX, X. P.-C., XXX XX, Š. C. U., XX./. L..
G.. R. D., B.. XX. XX. XXXX, X. L. Č.. X, XXX XX Bratislava, Š. C. U., XX./. Z. L.N., B.. XX. XX. XXXX,
X. Ľ.. Š. Č.. XXX/X-X., N., Š. C. U., XX./. N.. X. X., B.. XX. XX. XXXX, X. W. Č.. XX, XXX XX W., Š. C.
U., XX./. Z. J., B.. XX. XX. XXXX, X. V. Č.. XXX, XXX XX V., Š. C. U., XX./. K. L., B.. XX. XX. XXXX, X.

C. Č.. XXX/XX, XXX XX B. J., Š. C. U., XX./. H. T., B.. XX. XX. XXXX, X. U. Č.. X, L., Š. C. U., P. L. Z.:
K. &. L., U..G..C.., U. U. G. Č.. X, XXX XX Bratislava, proti odporcovi: Slovenská G. - B.G. X. U., U. U.
N. W. X, XXX XX Bratislava, C. náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

Súd nepožiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie a návrh navrhovateľov na prerušenie konania z a m i e t a.
Súd žalobu z a m i e t a.
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ 1./ sa na základe žalobného návrhu zo dňa 22. 12. 2011 domáhal náhrady škody vo výške
11 924,56 Eur s príslušenstvom, spôsobenej nesprávnym úradným postupom odporcu.

Súd v priebehu konania na základe uznesenia č.k. 24C/217/2011-205 zo dňa 16. 06.
2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 24C/217/2011-252 zo dňa 13. 07. 2015
a na základe uznesenia č.k. 24C/217/2011-452 zo dňa 27. 01. 2016 spojil predmetné
konanie s obdobnými konaniami, vedenými Okresným súdom
Bratislava I pod sp. zn. 24C/179/2011, 24C/181/2011, 24C/183/2011, 24C/184/2011, 24C/185/2011,
24C/186/2011, 24C/188/2011, 24C/190/2011, 24C/191/2011, 24C/193/2011, 24C/195/2011,

24C/196/2011, 24C/197/2011, 24C/198/2011, 24C/200/2011, 24C/201/2011, 24C/203/2011,
24C/204/2011, 24C/205/2011, 24C/206/2011, 24C/207/2011, 24C/208/2011, 24C/210/2011, 24C/
211/2011, 24C/212/2011, 24C/213/2011, 21C/215/2011, 24C/216/2011, 24C/218/2011, 24C/220/2011,
24C/221/2011, 24C/222/2011, 24C/223/2011, 24C/22/2012, 24C/23/2012, 24C/24/2012, 24C/65/2012,
24C/66/2012, 24C/152/2012, 24C/6/2013, 24C/208/2013, 17C/145/2014 a 17C/146/2014 s

tým, že tieto konania sa budú ďalej viesť pod spisovou značkou 24C/217/2011.
Súd v priebehu konania na základe uznesenia č.k. 24C/217/2011-472 zo dňa 17. 05. 2015 rozhodol tak,
že z dôvodu úmrtia pôvodnej navrhovateľky 7./ Q.I. C. dňa XX. XX. XXXX, ďalej procesne
konal s L. C., B.. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, Bratislava ako navrhovateľom 7./, resp. z dôvodu
úmrtia pôvodného navrhovateľa 16./ P. L.N. J. XX. XX. XXXX ďalej procesne konal s Q. L., B.. XX. XX.

XXXX, X. Ž. Č.. X, Bratislava ako navrhovateľkou 16./.
Súd v priebehu konania na základe uznesenia č.k. 24C/217/2011-475 zo dňa 17. 05. 2016 zastavil
konanie a to v časti voči navrhovateľke U. W.Q., B.. XX. XX. XXXX, bytom Š. Č.. X, XXX XX Bratislava,
z dôvodu späťvzatia žalobného návrhu (§ 96 O.s.p.).
Navrhovatelia 1./ až 44./ v žalobe uviedli, že odporca sa dopustil nesprávneho úradného postupu pri

uskutočňovaní dohľadu nad finančným trhom a to pokiaľ ide o činnosť PODIELOVÉHO DRUŽSTVA
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej aj ,,PDSI" alebo ,,Družstvo), ktorého boli členmi. Navrhovatelia vložili
svoje peňažné prostriedky do PDSI, ktoré zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a
zabezpečovalo ich zhodnocovanie na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a na základe
Prospektu investície schváleného Národnou bankou Slovenska (ďalej aj "NBS"), pričom na uvedenú

činnosť používalo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej aj "OCP" alebo ,,obchodník
s cennými papiermi" ), s ktorým PDSI uzatvorilo zmluvu s názvom Zmluva o správe
portfólia cenných papierov (ďalej aj ,,ZoSPCP").
Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľmi do PDSI mala predstavovať v
súlade s Prospektom investície 8 % (garantovaná výška zhodnotenia). OCP následne skončil svoju

činnosť ku dňu 30. 04. 2010, avšak Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené
peňažné prostriedky, a preto Družstvo nemalo prostriedky na výplatu zverených prostriedkov, vrátane
ich zhodnotenia. Navrhovateľom preto konaním OCP, v spojení s jeho činnosťou pre PDSI vznikla škoda,
nakoľko ich majetok sa zmenšil o sumu do PDSI vložených a nevrátených finančných prostriedkov.
Navrhovateľom tak mala vzniknúť škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS,

ktorá
1./ neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie
do budúcnosti, pričom vedela alebo musela vedieť, že zistené nedostatky v činnosti OCP
zasahujú do práv a právom chránených záujmov PDSI vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom,
2./ vo vzťahu k PDSI nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku, ktorý

zverilo OCP, najmä však neupozornila včas PDSI na riziká, vyplývajúce z činnosti OCP,
3./ nezasiahla včas a účinne voči OCP a tým zbytočnými prieťahmi spôsobila, že OCP mohol pokračovať
v protiprávnom konaní na ujmu PDSI a tretích osôb, vrátane navrhovateľov až do 01. 03. 2011, keď NBS
odobrala OCP povolenie na poskytovanie investičných služieb,
4./ NBS nereagovala na list PDSI zo dňa 24. 06. 2010, ktorým dalo podnet na vyhlásenie OCP za

neschopného plniť záväzky voči klientom a spôsobila, že PDSI si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za
nedostupný klientský majetok zverený navrhovateľmi OCP u Garančného fondu investícií a tak uspokojiť
následné nároky svojich členov,
5./ NBS inými zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala voči OCP vhodné
opatrenia (sankcie), ktorými by zabezpečila, že by nemohol nakladať so svojim majetkom inak, než zaúčelom uspokojenia pohľadávok navrhovateľov, resp. tretích osôb, aj keď vedela a musela vedieť, že
OCP pri vykonávaní činnosti porušuje zákon.
Navrhovatelia uviedli, že Prospekt investície bol zo strany PDSI vypracovaný ku dňu 20. 02. 2002

a doplnený dodatkami zo dňa 21. 03. 2003 a 03. 06. 2008. NBS rozhodnutím zo dňa 30. 05. 2011,
č. ODT-10890-4/2010, v rámci výkonu dohľadu nad PDSI, mu zakázala predaj majetkových hodnôt
z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investície, vzhľadom k tomu, že sa zmenili skutočnosti v ňom
uvedené. V Prospekte investície sa nenachádzali aktuálne údaje a/ o predmete podnikania, b/ o členoch
predstavenstva a dozornej rady, c/ o subjektoch, ktoré ovládajú PDSI, d/ o subjektoch, s ktorými je PDSI

majetkovo prepojené, e/ o zmluvách, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov PDSI alebo realizáciu služieb,
ktoré poskytuje, f/ o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných
prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické
zámery podnikateľskej činnosti PDSI. V rozhodnutí pritom NBS ustálila trvanie neaktuálnosti Prospektu
od mája 2010, teda účelovo len necelé dva týždne po tom, ako v rámci výkonu dohľadu nad PDSI, mu
doručila výzvu zo dňa 20. 04. 2010 na predloženie dokladov a informácií k údajom

zahrnutými do Prospektu investície. Neaktuálnosť Prospektu investície pritom siahala spätne ku dňu
31. 12. 2006. Dňa 27. 08. 2007 došlo k stretnutiu medzi poverenými členmi predstavenstva PDSI a
zástupcami NBS práve z dôvodu nedodržiavania Prospektu investície. PDSI teda porušovalo povinnosti
stanovené v § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c), h) a § 125c ods. 1
v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. od roku 2006, avšak NBS voči PDSI zakročila až v

máji 2011. PDSI ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt ako aj OCP patrili k povinne
dohliadaným subjektom, a preto bola NBS povinná zisťovať a vyhodnocovať informácie
a podklady o skutočnostiach, týkajúcich sa dohliadaných subjektov v zmysle § 137 ods. 2 zákona č.
566/2001 Z. z. NBS už v roku 2007 pri kontrole PDSI zistila nedostatočné rozloženie portfólia, ktoré
bolo tvorené zmenkou jediného emitenta - spoločnosti CI HOLDING a.s., pričom rizikovosť rozloženia

portfólia dohliadaného subjektu (ako to aj vyplýva zo zápisu z prerokovania nedostatkov) patrí k jedným
z najdôležitejších ukazovateľov, ktoré má NBS sledovať pri výkone dohľadu. NBS sa uspokojila s
rozložením portfólia namiesto jednej do troch zmeniek bez využitia akýchkoľvek dostupných sankčných
a nápravných opatrení voči PDSI v zmysle § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. NBS v rámci kontroly,
rozhodnutím zo dňa 20. 08. 2008, č. OPK-9750/3/2007, uložila OCP pokutu vo výške 300.000,-Sk za

porušenie povinností, stanovených zákonom č. 566/2001 Z.z., pričom o výsledkoch tejto kontroly ani
navrhovateľa ani Družstvo nikdy neinformovala. Ani po vydaní rozhodnutia a zisteniach v roku 2007
NBS nevyužila svoje kompetencie dané zákonom č. 566/2001 Z.z., existujúce už od roku 2007, neprijala
žiadne kontrolné alebo významnejšie opatrenia tak voči OCP, ako aj voči PDSI, čím umožnila ich ďalšiu
činnosťaspôsobila,ženavrhovateľovi1./T..T.T.vzniklaškodavovýške11924,56Eurspríslušenstvom,

navrhovateľke 2./ T.. H. W. T. vznikla škoda vo výške 718,45 Eur s príslušenstvom, navrhovateľke
3./ P. Š. vznikla škoda vo výške 537,74 Eur s príslušenstvom, navrhovateľovi 4./ J. T. vznikla škoda
vo výške 9 783,09 Eur s príslušenstvom, navrhovateľke 5./ Y. C. vznikla škoda vo výške 2 068,76
Eur s príslušenstvom, navrhovateľke 6./ U. X. vznikla škoda vo výške 4 378,01 Eur s príslušenstvom,
navrhovateľovi 7./ L. C. vznikla škoda vo výške 11 679,32 Eur s príslušenstvom, navrhovateľovi 8./ Y.

O. vznikla škoda vo výške 1 505,68 Eur s príslušenstvom, navrhovateľke 9./ T. L. vznikla škoda vo
výške 679,23 Eur s príslušenstvom, navrhovateľke 10./ H. L. vznikla škoda vo výške 21 603,15 Eur
s príslušenstvom, navrhovateľke 11./ T.. U. G. vznikla škoda vo výške 516,60 Eur s príslušenstvom,
navrhovateľke 12./ Ľ. T. vznikla škoda vo výške 7 878,65 Eur s príslušenstvom, navrhovateľovi 13./ Š.
G. vznikla škoda vo výške 2 617,20 Eur s príslušenstvom, navrhovateľke 14./

W. V. vznikla škoda vo výške 4 945,09 Eur s príslušenstvom, navrhovateľke 15./ H. W. vznikla škoda
vo výške 1 975,21 Eur s príslušenstvom, navrhovateľke 16./ Q. L. vznikla škoda vo výške 7 700,85 Eur
s príslušenstvom, navrhovateľovi 17./ N.. Y. D. vznikla škoda vo výške 40 574,18
Eur s príslušenstvom, navrhovateľke 18./ H. T. vznikla škoda vo výške 7 419,19 Eur s príslušenstvom,
navrhovateľke 19./ J. P. vznikla škoda vo výške 729,27 Eur s príslušenstvom, navrhovateľke 20./ T.

L. vznikla škoda vo výške 16 468,01 Eur s príslušenstvom, navrhovateľke 21./ L.. T. U., S.. vznikla
škoda vo výške 400,- Eur s príslušenstvom, navrhovateľke 22./ W. P. vznikla škoda vo výške 400,-
Eur s príslušenstvom, navrhovateľke 23./ H. R. vznikla škoda vo výške 2 950,97 Eur s príslušenstvom,
navrhovateľovi 24./ T. J. vznikla škoda vo výške 537,74 Eur s príslušenstvom, navrhovateľovi 25./ Ing.
U. J. vznikla škoda vo výške 3 220,45 Eur s príslušenstvom, navrhovateľovi 26./ L. J. vznikla škoda

vo výške 1 531,36 Eur s príslušenstvom, navrhovateľke 27./ T. J. vznikla škoda vo výške 3 220,45 Eur
s príslušenstvom, navrhovateľke 28./ H. L. T. vznikla škoda vo výške 5 874,06 Eur s príslušenstvom,
navrhovateľovi 29./ Jánovi Ďurišovi vznikla škoda vo výške 744,27 Eur s príslušenstvom, navrhovateľke
30./ T. V. vznikla škoda vo výške 7 412,86 Eur s príslušenstvom, navrhovateľovi 31./N.. H. V. vznikla škoda vo výške 6 000,- Eur s príslušenstvom, navrhovateľke 32./ H. K. vznikla škoda
vo výške 40 334,61 Eur s príslušenstvom, navrhovateľovi 33./ Š. V. vznikla škoda vo výške 1 781,96
Eur s príslušenstvom, navrhovateľke 34./ B. W. vznikla škoda vo výške 546,65 Eur s príslušenstvom,

navrhovateľke 35./ Y.. U. T. vznikla škoda vo výške 1 672,48 Eur s príslušenstvom, navrhovateľovi 36./
JUDr. U. Š. vznikla škoda vo výške 34 431,69 Eur s príslušenstvom, navrhovateľovi 37./. N.. Y. W., S..
vznikla škoda vo výške 24 600,- Eur s príslušenstvom, navrhovateľke 38./ Z. T. vznikla škoda
vo výške 734,58 Eur s príslušenstvom, navrhovateľke 39./ L.. G.. R. D. vznikla škoda vo
výške 3 331,76 Eur s príslušenstvom, navrhovateľke 40./ Z. L. vznikla škoda vo výške 2 132,49 Eur s

príslušenstvom, navrhovateľke 41./ N.. X. X. vznikla škoda vo výške 15 828,50 Eur s príslušenstvom,
navrhovateľke 42./ Z. J. škodu vo výške 1 092,56 Eur s príslušenstvom, navrhovateľke 43./ K. L. vznikla
škoda vo výške 1 003,78 Eur s príslušenstvom, a navrhovateľke 44./ H. T. škoda vo výške 9 086,84
Eur s príslušenstvom.
Navrhovatelia zároveň namietali tvrdenie odporcu o predčasnosti podanej žaloby, keď prebiehajúce
konkurzné konanie samo o sebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorí si prihlásili pohľadávku

do konkurzu, žalobu o náhradu škody proti štátu, pretože súd má povinnosť skúmať, či aktuálny
stav konkurzného konania objektívne nevylučuje možnosť uspokojenia navrhovateľov ako veriteľov v
konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu, pričom súd je povinný zohľadniť už napríklad i správu
správcu konkurznej podstaty o stave konkurzu.
Odporca uviedol, že PDSI ako podnikateľský subjekt vykonával činnosť podľa Obchodného zákonníka,

za ktorú zodpovedalo predstavenstvo ako štatutárny orgán, ktorý zároveň riadil činnosť PDSI a
rozhodoval o všetkých záležitostiach PDSI, pokiaľ neboli zákonom, stanovami alebo rozhodnutím
členskej schôdze vyhradené inému orgánu. Navrhovatelia si museli byť vedomí skutočnosti, že s
investovaním finančných prostriedkov do Družstva je spojené určité riziko a doterajší, príp. propagovaný
výnos nie je zárukou budúcich výnosov v súlade s § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. Úrad

pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 01. 01. 2006 na NBS) schválil dňa
21. 03. 2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z., na základe ktorého bolo
PDSI oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov.
Pri schvaľovaní Prospektu investície úrad postupoval podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 zákona
č. 566/2001 Z.z., pri ktorom posudzoval najmä jeho úplnosť, t.j. či obsahuje všetky údaje podľa § 128

ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. a tiež vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť, pričom
za pravdivosť jednotlivých údajov v ňom uvedených zodpovedal štatutárny zástupca vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt. Prospekt investície neobsahoval ZoSPCP ani Zmluvu o riadení
portfólia (ako tvrdili navrhovatelia), keďže zákonnou náležitosťou Prospektu investície bol podľa § 128
ods. 1 písm. a), bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z. len zoznam zmlúv, zabezpečujúcich odbyt výrobkov

vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb. Schválenie
Prospektu investície teda neznamenalo schválenie i zmluvy medzi PDSI a OCP, keďže jeho schválením
nevznikol medzi PDSI a OCP zmluvný vzťah. Preto eventuálne nedodržiavanie povinností zo zmluvy zo
strany OCP bolo porušením ich zmluvného vzťahu, ale nie porušením Prospektu investície. Pokiaľ išlo o
namietaný nesprávny úradný postup odporca potvrdil, že vykonával dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa

verejnej ponuky majetkových hodnôt, avšak len v zákonom vymedzenom a limitovanom rozsahu, a
to dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ustanovených
zákonom č. 566/2001 Z. z, keď kontroloval 1./ zverejnenie schváleného Prospektu investície pred
začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 a § 127), 2./ aktuálnosť Prospektu investície počas lehoty
trvania verejnej ponuky, 3./ plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových

hodnôt a 4./ splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke
majetkových hodnôt, ako aj 5./ dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z. z. Až s
účinnosťou od 01. 06. 2010 bola NBS oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ verejnej
ponuky majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície. NBS nemohla vykonávať dohľad
nadcelkovoučinnosťouPDSIakovyhlasovateľaverejnejponukymajetkovýchhodnôt,pretožebytobolo

nezákonným prekročením jej kompetencií. Zo správ predkladaných PDSI pritom nevyplývali informácie
o zhoršenej situácii PDSI, PDSI odporcovi neoznámilo, že OCP papiermi neoprávnene vyúčtováva
odmenu, neplní si povinnosti zo zmluvy s PDSI. Zároveň, PDSI voči činnosti OCP neprejavilo žiadne
výhrady a v tomto smere sa voči nemu nedomáhalo žiadnych nárokov súdnou cestou. Odporca až po
8 rokoch spolupráce obdržal list PDSI zo dňa 15. 04. 2010, v ktorom žiadalo

odporcu o preskúmanie postupu OCP a o vykonanie dohľadu na mieste. Odporca vykonal v období od
20. 04. 2010 do 06. 05. 2010 dohľad na mieste u OCP, pričom zistil, že neposkytoval
PDSI investičnú službu riadenie portfólia v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z.. Vzhľadom k uvedenému
NBS vydala dňa 12. 07. 2010 rozhodnutie, č. ODT-8305/2010, o predbežnom opatrení a OCP uložilpovinnosť zdržať sa nakladania s majetkom jeho klientov bez predchádzajúceho
písomného súhlasu NBS. Ďalším rozhodnutím zo dňa 21. 12. 2010, č. ODT-8305-5/2010, odporca
odobral OCP povolenie na poskytovanie investičných služieb, ktoré potvrdila Banková rada NBS ako

druhostupňový orgán rozhodnutím č. GUV-274/2011 zo dňa 01. 03. 2011. Pokiaľ išlo o namietané
prieťahy v konaní, odporca mal za to, že samotné PDSI sťažovalo napredovanie dohľadu tak,
aby mohol odporca zistiť všetky skutočnosti a okolnosti a získať dôkazy potrebné na prípadné ďalšie
konanie.AjvzhľadomnavýpoveďzmluvyzostranyOCP,odporcavyzvalPDSInaaktualizáciuProspektu
investície. PDSI podalo žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície, avšak ani na výzvu NBS

žiadosť nedoplnila napriek viacnásobnému predlženiu lehoty na odstránenie nedostatkov. Z uvedeného
dôvodu NBS rozhodnutím zo dňa 26. 08. 2010, č. OPK-5664/1-5/2010
konanie o žiadosti PDSI zastavila, ktoré rozhodnutie potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím zo dňa
08.12.2010, č. GUV-1744/2010. Medzičasom NBS listom zo dňa 27. 08. 2010, č. ODT-10890/2010,
oznámila PDSI začatie konania pre porušenie § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c)
a h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 tohto zákona, keďže PDSI

nedodržiavalo schválený Prospekt investície a skutočnosti v ňom uvedené neaktualizovalo. Konanie
bolo ukončené vydaním rozhodnutia dňa 30. 05. 2011, č. ODT-10890-4/2010, ktorým odporca Družstvu
zakázal predaj majetkových hodnôt; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 07. 2011. Odporca
teda pri výkone dohľadu podľa ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nebol nečinný, nespôsobil žiadne
prieťahy v konaní a nedopustil sa ani navrhovateľmi vytýkaného nesprávneho úradného postupu. Pokiaľ

preto navrhovateľom vznikla nejaká majetková ujma v súvislosti s investíciou do PDSI, odporca mal za
to, že sú povinní ju aj objektívne preukázať. Na majetok PDSI bol pritom uznesením Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 11. 04. 2011, sp. zn. 3K 95/2010, vyhlásený konkurz, a preto pokiaľ navrhovatelia
vložili svoje finančné prostriedky do PDSI, mali si svoj nárok prihlásiť do konkurzu a v prípade
popretia tejto pohľadávky správcom konkurznej podstaty, domáhať sa určenia popretej pohľadávky

incidenčnou žalobou. Odporca považoval za irelevantný údajný nesprávny úradný postup NBS pri
dohľade nad OCP a to vzhľadom na absenciu bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti so vznikom
škody navrhovateľom. Do úvahy by mohol prichádzať len eventuálny nesprávny úradný postup NBS pri
dohľade nad PDSI ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, keďže navrhovatelia vložil
finančné prostriedky do PDSI a teda v právnom vzťahu boli s PDSI. Ďalej uviedol, že verejné ponuky

cenných papierov, prospekty cenných papierov a činnosti vyhlasovateľov verejných ponúk cenných
papierov nemožno stotožňovať ani zamieňať s verejnými ponukami majetkových hodnôt, prospektami
investície a vyhlasovateľmi verejných majetkových hodnôt. Problematika verejnej ponuky majetkových
hodnôtbola(dozrušeniasúčinnosťouod 22.07.2013)osobitosťouslovenskejlegislatívy,ktorú
neregulovalo právo Európskej únie, ani navrhovateľmi označovanej Smernice Európskeho parlamentu

a Rady 2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných
papierov alebo ich prijatí na obchodovanie. Činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt
bola (do zrušenia s účinnosťou od 22. 07. 2013) zákonom regulovaná len minimalisticky. PDSI ako
podnikateľský subjekt vypracovalo ničím neobmedzený podnikateľský plán, následne i
Prospekt investície, ktorý schválil Úrad pre finančný trh a jeho rozhodnutie bolo možné preskúmať len

v lehote troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti. Úrad pre finančný trh nebol povinný preverovať
pravdivosť a hodnovernosť údajov v Prospekte investície, za ktoré zodpovedal a zodpovedá štatutárny
orgán vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Ten zodpovedal za aktuálnosť údajov v
Prospekte investície, za jeho dodržiavanie, a to aj voči členom PDSI. Až do 01. 01.
2009 pokiaľ ide o aktuálnosť Prospektu investície, a do 01. 06. 2010 pokiaľ ide o

dodržiavanieProspektuinvestície,NBSnemohlauložiťDružstvužiadnesankcie,pretožetietopovinnosti
neboli vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt uložené. Ak teda nastali nové významné
skutočnosti, týkajúce sa údajov zahrnutých do Prospektu investície, bolo povinnosťou štatutárneho
orgánu Družstva vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie; také nové
skutočnosti mohla totiž NBS zistiť až s určitým časovým odstupom najmä na základe zákonom uloženej

periodickej informačnej povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. NBS po zistení
nedostatkov, týkajúcich sa Prospektu investície iniciatívne využila svoje oprávnenie podľa § 2 ods. 8
zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade na rokovaní dňa 24. 08. 2007, konkrétne nedostatky pomenovala,
dala odporúčania ohľadom rozloženia finančných nástrojov v portfóliu a požiadala
Družstvo o informáciu o spôsobe riešenia daného stavu. Štatutárny orgán Družstva pritom deklaroval

bezproblémovú a úspešnú činnosť Družstva, bez akýchkoľvek sťažností zo strany jeho členov. Ak
navrhovateľ nemohol rozpoznať riziko svojej investície, nebolo to zapríčinené neaktualizáciou údajov v
Prospekte investície, ale konaním predstavenstva PDSI. Naviac, samotné PDSI v polročných a ročných
finančných správach neuvádzalo indície a informácie o zhoršenej finančnej situácii, ktorá by ohrozilavyplácanie vyrovnávacích podielov alebo podielov na zisku jeho členom, a až listom zo dňa 15. 04. 2010
žiadalo o preskúmanie postupu OCP a o vykonanie dohľadu na mieste. Na jeho základe NBS zistila,
že v PDSI nastali také významné skutočnosti a zmeny týkajúce sa údajov Prospektu investície, ktoré

by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt ponúkaných investorom, v dôsledku ktorých nastala
neaktuálnosť Prospektu investície. Absolútne rozhodujúce skutočnosti pre investovanie prostriedkov do
PDSI teda nastali až v roku 2010, v období, kedy OCP vypovedal zmluvu a v
PDSI nastala nepriaznivá finančná situácia. NBS na základe žiadosti PDSI začala konanie o schválenie
dodatku Prospektu investície, ktoré však pre neodstránenie nedostatkov žiadosti ukončila rozhodnutím

zo dňa 26. 08. 2010, č. OPK-5664/1-5/2010. Súbežne s týmto konaním NBS začala proti PDSI i konanie
o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3
v spojení s § 128 ods. 1 písm. b, c, h, zákona č. 566/2001 Z.z. Odporca ďalej uviedol, že informácie
a poklady, ktoré mala NBS v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č.
566/2001 Z.z. sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu so zohľadnením
jemu zákonom uložených povinností. Samotný zákon pritom neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky

majetkových hodnôt, ani PDSI, žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík, ani krytia rizík,
na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, okrem povinnosti podľa § 129 ods. 1 písm. b) zákona č.
566/2001 Z.z., spočívajúcej v informácii o tom, že zverejnené alebo hromadne používané oznámenie
o verejnej ponuke majetkových hodnôt musí obsahovať upozornenie, že s investíciou je spojené aj
riziko, že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov. Pokiaľ išlo o opatrenia

v súvislosti so zistením závažných pochybení OCP pri činnosti voči PDSI, odporca uviedol, že NBS i v
tomto smere konala, po zistení nedostatkov v činnosti OCP mu uložila rozhodnutím zo dňa 20. 08. 2008
pokutu vo výške 300.000,-Sk za to, že v období od 13. 05. 2003 do konca roka 2003 poberal
od PDSI poplatky za riadenie portfólia, hoci nedisponoval povolením na poskytovanie investičnej služby
riadenie portfólia. Tento nedostatok OCP riešil žiadosťou o rozšírenie povolenia aj o investičnú službu

riadenieportfólia.NBSnebolapovinnáinformovaťnavrhovateľovonedostatkoch,zistených v
činnosti OCP, keďže dohľad nad dohliadanými subjektmi je podľa § 2 ods. 2 v spojení s
§ 17 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu tiež
neverejné. Zároveň podľa § 15 ods. 1 tohto zákona je účastníkom konania o uložení
pokuty, príp. inej sankcie, len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, sankcia

alebo iné opatrenie na nápravu. Pokiaľ odporca na svojej webovej stránke upozornil na neoprávnenú
podnikateľskú činnosť istej zahraničnej osoby, týkalo sa to nelegálnej činnosti na finančnom trhu, t.j.
činnosti, na ktorú táto zahraničná osoba nemala žiadne oprávnenie. V závere odporca vyslovil názor o
neopodstatnenosti podanej žaloby, na náhradu škody za údajný nesprávny úradný postup NBS. Práve
predstavenstvo PDSI pri nakladaní s majetkom PDSI nekonalo s odbornou starostlivosťou a v záujme

PDSI a všetkých jej členov. Činnosť predstavenstva PDSI pritom podliehala kontrole kontrolnej komisie,
ako aj členskej schôdze, ktorej boli navrhovatelia členmi. Podľa odporcu navrhovatelia mali a
mohli kontrolovať PDSI na členskej schôdzi a tiež prostredníctvom kontrolnej komisie, ale aj využívaním
iných členských práv. Pokiaľ navrhovateľom vznikla škoda a boli ukrátení na svojom majetku, tak len v
dôsledku neprofesionálneho a ekonomicky nevýhodného nakladania s majetkom PDSI, za ktoré nesú

zodpovednosť členovia predstavenstva a kontrolnej komisie PDSI, s ktorým boli v právnom
vzťahu. Odporca argumentoval tým, že vymáhanie náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci
prichádza do úvahy až po tom, keď navrhovatelia využili všetky svoje možnosti na vymoženie nárokov
primárne od tohto subjektu a od členov orgánov tohto subjektu.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s obsahom listinných

dôkazných prostriedkov, ako aj s ostatným obsahom spisu, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Úrad pre finančný trh (ďalej len "Úrad") rozhodnutím zo dňa 21. 03. 2002 schválil PDSI Prospekt
investície, pri ktorom PDSI požiadalo návrhom na začatie konania doručeným úradu dňa 16. 04. 2003 o
schválenie jeho dodatku. Úrad PDSI v upozornení zo dňa 13. 05. 2003 oboznámil o splnení podmienok
pre schválenie tohto dodatku podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona č.

566/2001 Z.z. Prílohou žiadosti PDSI bola aj zápisnica z riadnej členskej schôdze PDSI zo dňa
09. 01. 2003, podľa ktorej mal úrad schválením Prospektu investície odobriť projekt družstiev, pretože
hodnotil každé z družstiev od jeho vzniku za dva roky činnosti, a teda od februára 2002 sú družstvá pod
dozorom úradu, ktorý ich sleduje, posudzuje a nemá k činnosti výhrady. Vzhľadom na predmetnú prílohu
žiadosti úrad PDSI upozornil na to, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov

uvedených v Prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad
činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001
Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou PDSI.Dňa 02. 06. 2008 uzavrelo PDSI s obchodníkom s cennými papiermi Zmluvu o riadení portfólia, podľa
ktorej sa OCP ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so
schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom

klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného
portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta, uschovávanie a správu cenných
papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných analýz. OCP sa zaviazal
zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8% ročne.
Rozhodnutím zo dňa 08. 01. 2008, č. OPK - 9750/3/2007, NBS na základe kontroly vykonanej v r.

2007 uložila OCP pokutu vo výške 500.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení
zákona č. 566/2001 Z.z. Banková rada Národnej banky Slovenska v konaní o rozklade predmetné
prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 07. 05. 2008, č. GUV-841/2008, zrušila a
vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne NBS rozhodnutím zo dňa 20. 08. 2008, č.
OPK-9750-5/2007, uložila opätovne OCP pokutu, a to vo výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení
§ 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z.

Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 22. 04. 2008, č. OPK-2744-5/2007-PLP, zmenila podľa
§ 59 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie
investičných služieb, udelené rozhodnutím zo dňa 22. 04. 2003 a povolila, okrem iného,
poskytovanie investičnej služby podľa § 6 ods. 1 písm. d) v spojení s § 5 ods. 1 písm. a), b), a c)
zákona č. 566/2001 Z.z. s obmedzením podľa § 59 ods. 3 tohto zákona a poskytovanie investičných

služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods. 1 zákona
č. 566/2001 Z.z. v špecifikovanom rozsahu.
Po obdržaní výpovede OCP zo zmluvy o riadení portfólia zo dňa 30. 03. 2010, PDSI požiadalo listom
zo dňa 15. 04. 2010 odporcu o preskúmanie postupu OCP a o výkon dohľadu na mieste, dôvodiac,
že výpoveďou zmluvy sa PDSI dostalo do zložitej situácie, pretože OCP zabezpečoval pre PDSI

odbyt výrobkov, PDSI muselo pozastaviť prijímanie nových členských vkladov od existujúcich alebo
nových členov, ako aj pozastaviť vyplácanie vyrovnacích podielov pre vystupujúcich členov, vyplácanie
deklarovaných výnosov z prijatých členských vkladov a ostatných peňažných súm
prijatých od svojich členov. PDSI poukázalo na rozsiahlu majetkovú škodu, ktorú zdá sa OCP spôsobil
PDSI pri plnení zmluvy a ktorá podľa predbežnej kalkulácie dosahovala sumu viac než 20 miliónov Eur.

Ďalším listom zo dňa 23. 04. 2010 žiadalo PDSI odporcu o zjednanie nápravy v činnosti OCP,
pretože tento si neplnil svoje základné povinnosti voči PDSI ako subjektu dohliadanému zo strany NBS,
spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia finančných prostriedkov jemu zverených do správy. NBS listom
zo dňa 30. 04. 2010 a následne urgenciou zo dňa 30. 06. 2010 požiadala predsedu predstavenstva
PDSI a aj PDSI samotné o predloženie špecifikovanej písomnej informácie a dokumentácie

k zmluve za účelom dohľadu na mieste.
V súvislosti s oznámením PDSI zo dňa 10. 05. 2010 o tom, že ročná finančná správa PDSI za rok
2009 bola uverejnená na internetovej stránke, odporca upozornil PDSI listom zo dňa 14. 05. 2010, že
ročná finančná správa za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 566/2001 Z.z., žiadala o
jej doplnenie a súčasné upozornenie používateľov internetu, že účtovná závierka za rok 2009 nebola

overená audítorom a bude v zmysle rozhodnutia predstavenstva PDSI prepracovaná. Podľa správy
audítoraprepredstavenstvoPDSIzodňa30.07.2010prenedostatokinformáciíaprenemožnosťotvoriť
účtovníctvo PDSI za rok 2009 nemohol overiť, či hodnota finančných investícií uvedených v účtovnej
závierke PDSI ku dňu 31. 12. 2009 bola vykázaná v reálnej hodnote. Na základe predbežne získaných
informácií by mala byť reálna hodnota finančných investícií nižšia ako bola vykázaná v

účtovnej závierke, preto audítor modifikoval výrok o tom, že finančné investície nie sú vykázané v
účtovnej závierke v reálnej hodnote.
NBS si listom zo dňa 01. 06. 2010 vyžiadala od PDSI bližšie špecifikované doklady, najmä uzavreté
kúpne zmluvy, generálne splnomocnenia pre N.. I. Č., N.. Z. Y., S.. na zastupovanie PDSI, ako aj doklady
o finančnom vysporiadaní podľa Zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 05. 10. 2009.

Národná banka Slovenska vydala dňa 12. 07. 2010 rozhodnutie o predbežnom opatrení, č.
ODT-8305/2010, ktorým podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad
finančným trhom uložila obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom
klientov, ktorý mu bol zverený bez písomného súhlasu NBS, keďže na základe oznámenia klientov,
najmä PDSI, vzniklo dôvodné podozrenie z možného poškodenia klientov obchodníka s cennými

papiermi.
Rozhodnutím zo dňa 21. 12. 2010, č. ODT-8305-5/2010,NBS podľa § 144 ods. 1 písm. l) zákona č.
566/2001 Z.z. odobrala OCP povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov podľa § 156
ods. 2 písm. a), § 55 ods. 7,9, § 85 ods. 2 v spojení s § 84 ods. 1 písm. b), § 76 ods. 2 a § 77 ods.7 zákona č. 566/2001 Z.z. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila v konaní o rozklade Banková
rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím zo dňa 01. 03. 2011, č. GUV-274/2011. NBS oznámila na
svojej webovej stránke formou tlačovej správy predmetnú informáciu.

Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 26. 08. 2010, č. OPK-5664/1-5/2010, zastavila konanie
začaté na žiadosť Družstva o schválenie dodatku k Prospektu investície z dôvodu, že i napriek
poskytnutiu dodatočnej lehoty na odstránenie nedostatkov, žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené
zákonom. Správnosť rozhodnutia potvrdila Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím zo
dňa 07. 12. 2010, č. GUV-1744/2010. Uvedeným rozhodnutiam predchádzala výzva NBS zo dňa 10.

05. 2010 na odstránenie nedostatkov žiadosti o schválenie Prospektu investície zo dňa 28. 04. 2010,
ako aj doplnenia dodatku k Prospektu investície, pričom rozhodnutím zo dňa 10. 05.
2010, č.k. OPK-5664/1-2/2010, NBS prerušila konanie podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004
Z.z. o dohľade.
Rozhodnutím zo dňa 30. 05. 2011, č. ODT-10890-4/2010, NBS zakázala PDSI ako vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt predaj majetkových hodnôt podľa § 144 ods. 4 písm.

c) zákona č. 566/2001 Z.z. z dôvodu porušenia ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení s § 128
ods. 1 písm. b), c), h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods.
4 zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že zmenou skutočností uvedených v Prospekte investície PDSI tento
prospekt nedodržiavalo. NBS sa pritom dozvedela, že u PDSI nastali také zmeny, pre ktoré sa Prospekt
investície stal neaktuálny a PDSI neurobilo žiadne kroky k náprave a k tomu, aby stav

PDSI uviedlo do súladu s údajmi v Prospekte investície. NBS oznámila na svojej webovej stránke obsah
predmetného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 07. 2011.
NBS po zistení niektorých skutočností nasvedčujúcich tomu, že neznámym páchateľom bol spáchaný
skutok, ktorý by mohol naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu, podala dňa 27. 07. 2010 trestné
oznámenie na Prezídium Policajného zboru, odbor boja proti korupcii Bratislava.

Listomzodňa26.04.2007požiadalaNárodnábankaSlovenskovzmysle§35ods.1zákonač.747/2004
Z. z. o dohľade v spojení s § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. PDSI o predloženie
a/ všeobecnej informácie o investičnej stratégii a štruktúre aktív PDSI a kto aktíva spravuje, b/ štruktúry
majetku PDSI k 31. 12. 2005 a 31. 12. 2006 s rozčlenením na investičné nástroje, peňažné prostriedky
na bankových účtoch, ostatné aktíva a štruktúry záväzkov Družstva, c/ zoznamu všetkých obchodov,

ktorými boli do majetku družstva nakúpené a z majetku predané investičné nástroje a iné cenné papiere
za rok 2005 a 2006 s informáciou, akým spôsobom boli obchody vykonávané. Na
predmetnú žiadosť reagovalo PDSI listom zo dňa 09. 05. 2007, pričom spolu s listom zo dňa 20. 08.
2007 predložilo audítorskú správu a konsolidovanú účtovanú závierku za rok 2006. Družstvo reagovalo
dňa 02. 06. 2008 i na žiadosť o odstránenie nedostatkov náležitostí polročnej správy za I. polrok 2007

a dňa 08. 09. 2008 vo vzťahu k polročnej finančnej správe za polrok 2008.
Podľa zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí zo dňa 24. 08. 2007 NBS z
predložených údajov o majetkovej štruktúre PDSI zistila, že majetok vložený do investičných nástrojov
PDSI je tvorený podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85% podielom zmenkami emitenta
CI HOLDING, akciová spoločnosť. Keďže v zmysle prijatej investičnej stratégie v Prospekte investície

by angažovanosť voči jednému emitentovi nemala prekročiť 30% podielu na celkových aktívach
vyhlasovateľa verejnej ponuky, a podiel emitenta CI HOLDING, akciová spoločnosť na celkových
aktívach predstavovala 91,45%, Družstvo v tomto smere nedodržuje Prospekt investície. NBS preto
považovala za vhodné, aby sa v aktívach Družstva nachádzali finančné nástroje aj iných subjektov, ako
subjektov nachádzajúcich sa v skupine CI HOLDING, a.s. z dôvodu rozloženia investičného rizika. Za

týmto účelom odporučila NBS zosúladiť štruktúru aktív Družstva podľa schváleného Prospektu investície
najneskôr do 31. 12. 2007 a Družstvo sa zaviazalo zaslať písomné stanovisko o spôsobe riešenia
daného stavu do 15. 10. 2007. V rámci reakcie splnomocnený zástupca Družstva T.. I. V. v liste zo
dňa 10. 10. 2007 uviedol, že zo strany Družstva nedošlo k porušeniu zákona, ani Prospektu investície,
pretože znenie Prospektu investície umožňovalo rozloženie finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa

v ňom budú nachádzať iba finančný nástroje jedného emitenta. V rámci systému fungovania Družstva
zodpovedal daný stav dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDING, akciová
spoločnosť, jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami a jeho narušenie by mohlo spôsobiť značné
škody. Následne Družstvo listom zo dňa 29. 01. 2008 informovalo NBS, že počnúc od 01. 01. 2008
nakupuje do portfólia vždy tri zmenky od troch samostatných právnych subjektov, namiesto doterajšej

jednej zmenky jedného emitenta, ktoré opatrenie zabezpečí súlad v rozložení investičného rizika so
schváleným znením Prospektu investície.
Z listinných dokladov predložených navrhovateľmi na CD nosiči súd zistil, že sa v nich
nachádza 1./ výzva NBS na predloženie dokladov, a to kópií všetkých zápisníc z rokovaniačlenských schôdzí Družstva za rok 2007, 2008 a 2009, spolu s vydaniami časopisu Podielnik za rovnaké
obdobie, 2./ zápisnica z rokovania náhradnej členskej schôdze Družstva zo dňa 03. 03. 2009, ktorej
predmetom bolo, okrem iného i schválenie správy predstavenstva, ročnej účtovnej závierky za rok 2008,

návrhu na rozdelenie zisku a výplaty podielov na zisku za rok 2008, 3./ zápisnica z rokovania náhradnej
mimoriadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 23. 10. 2009, na ktorej táto schválila návrh na úpravu
investičnej stratégie a plán zhodnotenia a činnosti na rok 2010, 4./ správa o finančnej situácii Družstva
ku dňu 31. 12. 2009, 5./ oznámenia o aktuálnej hodnote základných členských vkladov v
príslušnom období, 6./ vyrozumenie KR PZ v Bratislave o odstúpení oznámenia na členov štatutárneho

orgánu Družstva ohľadne podozrenia z naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu sprenevery
podľa § 213 ods. 1, 4 písm. a) Trestného zákona a trestného činu porušovania povinnosti pri správe
cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, 3, písm. b) Trestného zákona na Úrad boja proti korupcii Prezídia
Policajného zboru, 7./ list zo dňa 27. 07. 2010, ktorým Družstvo reagovalo na vyjadrenia obchodníka s
cennými papiermi ohľadne okolností výpovede zmluvy o riadení portfólia.
Súd ďalej z listinných dokladov predložených na CD nosiči zistil, že Družstvo vo vyjadrení zo dňa

19. 03. 2010 upozorňovalo obchodníka s cennými papiermi na závažný nesúlad skutočnej finančnej
kondície portfólia, ktoré na základe zmluvy obchodník riadil a obhospodaroval, oproti
prezentovaným výsledkom podľa vyúčtovania zo dňa 08. 01. 2010. Listom zo dňa 12. 04. 2010 Družstvo
vyzvalo obchodníka s cennými papiermi na predloženie správy o zhodnotení finančných prostriedkov za
4. štvrťrok 2009 a za 1. štvrťrok 2010 v súlade so zmluvou najneskôr do 16. 04. 2010. Listom

zo dňa 16. 04. 2010 Družstvo oznámilo obchodníkovi s cennými papiermi predbežnú stratu v sume
24.764.991 Eur spôsobenú jeho konaním, ktoré zároveň považovalo za závažné porušenie zmluvných
povinností, ako aj povinností stanovených právnymi predpismi a súčasne obchodníka s
cennými papiermi vyzvalo, aby v lehote do 15 dní od doručenia listu vzniknutú stratu aj nahradil. Listom
zo dňa 03. 05. 2010 a opätovne zo dňa 17. 05. 2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s cennými papiermi

na odovzdanie dokumentácie súvisiacej s činnosťou podľa zmluvy o riadení portfólia a v rámci toho
i všetkých listinných cenných papierov, vrátane nevyplnených zmeniek a zmeniek, ktoré sú súčasťou
portfólia družstva. Listom zo dňa 18. 05. 2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s cennými
papiermi na vrátenie neoprávnene vyplatenej odmeny vo výške 228.954 Eur a na doplatenie rozdielu
zhodnotenia portfólia za IV. kvartál 2009 a I. kvartál 2010, nakoľko portfólio Družstva nebolo zhodnotené

na zmluvne stanovenú 8%- nú úroveň a bolo vo výraznej strate.
Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11. 04. 2011 (právoplatné dňa 05.05.2011), sp. zn. 3K
95/2010 bol vyhlásený konkurz na majetok Družstva ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený T..
T. I.. Ten podal dňa 24. 08. 2011 správu o priebehu konkurzu pre účely 1. schôdze veriteľov,
v ktorej okrem iného, k podnikateľskej činnosti Družstva v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia

uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa obchody uskutočnili v súlade s touto zmluvou. Dôkazy
potvrdzovali, že Družstvo samo nakupovalo cenné papiere a investovalo do viacerých projektov, čím
obchádzalo svojho obchodníka s cennými papiermi, ktorý potom nemôže niesť zodpovednosť, nakoľko
on sám žiadne prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval obchody na účet Družstva. Družstvo počas
celého svojho fungovania pritom poukazovalo na to, že jeho činnosť je pod dohľadom NBS. Pokiaľ išlo

o pohľadávky prihlásené do konkurzu, ich masa bola vyššia ako stanovený odhad skutočných vkladov
a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré však správca konkurznej podstaty nevedel
určiť. Správca konkurznej podstaty vyjadril i pochybnosti vo vzťahu k nárokom na výplatu
vyrovnacích podielov, ktoré predstavenstvo Družstva vystavovalo tesne pred konkurzom. Vyjadril, že
uplatnené nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po podrobnom audite účtovníctva.

Prípadné popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej uspokojenia, nakoľko v takom
prípade sú veritelia povinní nespochybniteľným a jednoznačným spôsobom preukázať, že peniaze do
Družstva naozaj vložili, resp. že ich nárok vznikol iným nepochybným spôsobom.
Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co/192/2014-875 zo dňa 42. 03. 2015,
v právnej veci navrhovateľa: Y.. T. I., I.G. X/C, Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu

PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, so sídlom Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717,
zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská
republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša č. 1, o
zaplatenie 63.163.426,03 eur s príslušenstvom (č.l. 444-451) vyplýva, že správnosť úradného postupu
NBS ohľadne uloženia jednej z viacerých, do úvahy prichádzajúcich sankcií, dohliadanému subjektu v

rámci konania o vykonaní dohľadu, nemôže byť predmetom preskúmavania v tomto konaní z hľadiska
nesprávneho úradného postupu, keďže by tým došlo k neprípustnému zásahu do kompetencie orgánu
dohľadu, keď navyše uloženie sankcie je výsledkom správnej úvahy tohto orgánu a táto môže byť
preskúmavaná len na to oprávneným inštančne nadriadeným orgánom v správnom konaní na základepodaného opravného prostriedku. Nakoľko výkon dohľadu NBS sa nevzťahuje na spory vyplývajúce
zo záväzkovo-právnych vzťahov medzi obchodníkom s cennými papiermi a ich klientmi (§ 136 ods.
1 zákona o CP), nemôže niesť NBS zodpovednosť za zanedbanie povinnosti družstva, ako vlastníka

majetku, a to jednak kontrolovať obchodníka s cennými papiermi ako si plní svoje povinnosti vyplývajúce
mu zo zmluvy o riadení portfólia, ako aj jeho povinnosti domáhať sa ich riadneho splnenia súdnou
cestou v záujme ochrany majetku družstva a jeho členov. Rovnako nemôže NBS niesť zodpovednosť
za zanedbanie povinnosti členov družstva kontrolovať činnosť družstva a jeho orgánov na členskej
schôdzi. Navrhovateľ sa tiež nedôvodne dovoláva porušenia zásady prevencie zo strany NBS vo väzbe

na cieľ a účel zákona o dohľade nad finančným trhom. Odvolací súd v tomto smere poukázal na to, že
zodpovednosť odporcu podľa § 415 Občianskeho zákonníka je vylúčená, pretože porušenie prevenčnej
povinnosti nie je predpokladom zodpovednosti štátu podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko tým
je jedine nesprávny úradný postup a porušenie § 415 Obč. zák. môže zakladať jedine všeobecnú
zodpovednosť podľa § 420 Obč. zák., ktorá je vylúčená vo vzťahu k štátu práve osobitnou úpravou
zákona. So zreteľom na uvedené sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého

stupňa, že NBS konala voči obchodníkovi s cennými papiermi v rámci
svojich zákonných kompetencií vyplývajúcich jej z ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. o CP a zákona
č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, a že navrhovateľ nepreukázal v konaní, že by NBS vo
vzťahu k obchodníkovi s cennými papiermi nesprávne úradne postupovala. Súd prvého stupňa správne
zameral svoje dokazovanie aj na zisťovanie tej skutočnosti, či družstvu vznikla škoda, a teda či došlo

k reálnemu naplneniu zmluvy o riadení portfólia zo dňa 02. 06. 2008 uzatvorenej medzi družstvom a
obchodníkom s CP, a teda či na jej základe si zmluvné strany vzájomne plnili tým, že došlo k odovzdaniu
portfólia družstvom obchodníkovi s CP za účelom jeho ďalšieho riadenia a spravovania. V
tejto súvislosti bolo správne konštatovanie súdu prvého stupňa, že na navrhovateľovi spočívalo dôkazné
bremeno preukázať, že došlo k odovzdaniu peňažných prostriedkov a cenných papierov

obchodníkovi s CP za účelom naplnenia zmluvy o riadení portfólia. V tomto smere považoval
aj odvolací súd za určujúce a rozhodujúce listinné doklady, ktoré bolo družstvo povinné riadne, úplne a
pravdivo viesť v rámci jeho obchodnej dokumentácie a účtovnej evidencie, a preto považoval
za správny záver súdu prvého stupňa, že nedostatok týchto listinných dôkazov nie je možné nahradiť
ústnymi svedeckými výpoveďami osôb, ktoré; pokiaľ by aj preukázali, že obchodník s CP disponoval

družstvom mu zvereným majetkom a vykonával platby za účelom riadenia portfólia, nebolo by nimi
preukázané v akej výške mu tieto boli za účelom jeho správy a ďalšieho zhodnotenia zverené. Odvolací
súd zhodne so súdom prvého stupňa považoval za nadbytočné ďalšie doplnenie dokazovania listinou -
analýza predložená NBS prokuristom obchodníka s CP v súvislosti s riadením portfólia a jeho výsluch,
výsluchom svedkýň - zamestnankýň obchodníka s CP disponujúcimi s prostriedkami družstva, a ďalších

svedkov - N.. B. na zodpovedanie otázky formy spolupráce s obchodníkom s CP, zamestnancov NBS,
ktorí vyhodnocovali denník makléra a ktorí vykonávali dohľad v roku 2007. Odvolací
súd navyše považoval uvedené dokazovanie za nadbytočné aj z dôvodu nedostatočného preukázania
už samotného právneho základu uplatňovaného nároku v podobe nesprávneho úradného postupu zo
strany NBS pri výkone dohľadu, ako aj vzhľadom na vyššie spomínanú záväznosť jej právoplatných

rozhodnutí, ktorými bol obchodník s CP sankcionovaný aj za porušenie jeho povinnosti tým, že vyberal
od družstva poplatky napriek tomu, že správu jeho portfólia na základe zmluvy nevykonával. Za úplne
nadbytočný dôkaz považoval odvolací súd licencie vydané obchodníkom s cennými papiermi a všetky
písomné záznamy o vykonaných dohľadoch u nich. V tomto smere je úplne bez akéhokoľvek významu,
z hľadiska navrhovateľom uplatňovaného nároku, či NBS zaznamenala zmenu obchodného mena

spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., od 26. 04. 2012, aké šetrenia vo vzťahu k tomuto vykonala a či
preskúmala, aké dôsledky z toho vyplynuli a či si družstvo splnilo vo vzťahu k týmto zmenám povinnosti
týkajúce sa aktuálnosti a pravdivosti informácií uvedených v prospekte investície. Pokiaľ uvedeným
dôkazomchcelnavrhovateľpreukázať,žekpochybeniamzostranyNBS,resp.jejprávnehopredchodcu,
malo dôjsť ešte skôr, ako došlo k uloženiu sankcie obchodníkovi s CP na základe vykonaného dohľadu

v roku 2007, poukazuje odvolací súd na tú skutočnosť, že navrhovateľ v tomto smere neuviedol
žiadne také tvrdenia, ktoré by nasvedčovali tomu, že by zo strany NBS došlo k nesprávnemu úradnému
postupu k tomuto skoršiemu obdobiu, resp. do 31.12.2005 zo strany Úradu pre finančný trh. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na účelovosť argumentácie navrhovateľa, ktorý na jednej strane, z
hľadiska preukazovania odovzdania portfólia obchodníkovi s CP, spochybňuje relevantnosť denníkov

makléra z hľadiska absencie záznamov o úkonoch v súvislosti s riadením portfólia, keď v
tomto smere uvádza, že sa s nimi nespájali právne účinky, resp. že nepredstavovali garanciu pravdivosti
a hodnovernosti údajov, a na druhej strane sa dovoláva vyvodenia zodpovednosti za zlyhanie NBS v
súvislosti so zisteniami, že denníky jej predkladané neobsahovali žiadne pokyny družstva a ani obchodyna základe týchto pokynov či rozhodnutia obchodníka s CP o obchodovaní v
rámci riadenia portfólia.
Navrhovatelia požiadali odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, uvedená

skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov platného a účinného ku dňu 1.6.2010, kedy vznikla NBS

povinnosť dohliadať na skutočnosti či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt
investície, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti.
Podľa § 9 ods. 1 veta prvá a druhá pred bodkočiarkou zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa § 243 ods. 1 OBZ, predstavenstvo družstva riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých
záležitostiach družstva, ktoré tento zákon alebo stanovy nevyhradili inému orgánu. Predstavenstvo je
štatutárnym orgánom družstva.

Podľa § 243a ods. 1 OBZ, členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov. Najmä sú povinní zaobstarať si
a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať
mlčanlivosť o dôverných informáciách o skutočnostiach, ktorých prezradenie
tretím osobám by mohlo družstvu spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy, alebo záujmy jeho členov

a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých členov alebo
záujmy tretích osôb pred záujmom družstva.
Podľa § 243a ods. 2 OBZ, členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone
svojej funkcie, sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili. Člen
predstavenstvanezodpovedázaškodu,akpreukáže,žeprivýkonesvojejfunkciepostupovalsodbornou

starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme družstva a všetkých jeho členov.
Podľa § 35 OBZ podnikatelia sú povinní viesť účtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným
osobitným zákonom.
Podľa ustanovenia § 127 ods. 2, §128 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a
investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v

znení účinnom v čase, kedy Úrad pre finančný trh schválil pre družstvo prospekt investície Prospekt
investície schvaľuje úrad na žiadosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby uskutočňujúcej verejnú
ponuku majetkových hodnôt podľa § 126 (ďalej aj "vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt").
Úrad pre finančný trh schválil prospekt investície podľa ustanovenia § 127 ods. 4 zákona č.566/2001
Z.z. s poukazom na ustanovenia § 125 ods. 7 zák. č. 566/2001 Z.z., nakoľko podľa ustanovenia § 128

zákona566/2001Z.z.obsahovalzákonomšpecifikovanénáležitosti. Nazákladeschválenéhoprospektu
investície Úradom pre finančný trh UTF -002/2002/ SPI, rozhodnutím zo dňa 21. 03. 2002, právoplatným
dňa 28. 03. 2002 bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou
verejnej ponuky 10 rokov. Prospekt investície bol informačným dokumentom, z obsahu
ktorého investori získavali informácie pre ich investičné rozhodnutie.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol aj na
všetky okolnosti, ktoré vyšli v konaní najavo a dospel k záveru, že žalobnému návrhu navrhovateľov
nemožno vyhovieť.Navrhovatelia sa voči odporcovi domáhali náhrady škody titulom zodpovednosti štátu za nesprávny
úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Podľa citovaného zákona štát za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom zodpovedá objektívne za súčasného splnenia troch podmienok: a/

poškodenému vznikla škoda, b/ príslušný orgán štátu sa dopustil nesprávneho úradného postupu a c/
škoda je v príčinnej súvislosti s týmto postupom.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovatelia boli členmi PDSI. Navrhovatelia požiadali PDSI
žiadosťou zo dňa 11. 02. 2011 o zrušenie členského podielu v Družstve, zároveň im
bolo vydané zo strany Družstva dňa 30. 03. 2011 potvrdenie o zániku členstva v Družstve a o vzniku

nároku na vyrovnací podiel vo výške 1.070,97 Eur. Z vykonaného dokazovania
ďalej vyplynulo, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11. 04. 2011, sp. zn. 3K 95/2010,
bol na majetok Družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz, do funkcie správcu bol ustanovený T.. T. I. a
veritelia Družstva boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu.
Navrhovatelia si svoje pohľadávky voči Družstvu v konkurze prihlásili a to v žalovanej výške, avšak
správca prihlásené pohľadávky v celom rozsahu poprel. Súd dospel k záveru, že navrhovatelia v konaní

nepreukázali vznik škody. Súd pritom vychádzal z ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cz 110/84) v zmysle ktorej platí, že nárok na náhradu škody podľa
zákona č. 58/1969 Zb., ako aj podľa zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní
úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči
dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech

získal a je povinný ho vydať. Preto, ak mali navrhovatelia pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal
ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým navrhovatelia nepreukázali bezúspešné
domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu,
či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie
škody.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, navrhovatelia sa ako bývalí členovia Družstva, s ktorým
boli v právnom vzťahu a z ktorého im v prípade vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho
podielu, musia domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, nakoľko Družstvo je vo vzťahu k
ním v pozícii dlžníka, resp. osoby, ktorá je povinná navrhovateľom vydať získaný prospech v podobe
vyrovnacieho podielu. Navrhovatelia však svoje právo nevyužili a pohľadávku voči Družstvu si neuplatnili

v konkurze vyhlásenom na majetok Družstva spôsobom, ktorý stanovujú právne predpisy, čím sa nestali
účastníkom konkurzného konania. Z uvedeného vyplýva, že v čase rozhodovania súdu nepreukázali
bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči Družstvu, pričom toho času nie je možné ustáliť majetok
úpadcu - Družstva, s ktorým boli navrhovatelia v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku by mohli byť
uspokojené ich pohľadávky prípadne i po skončení konkurzného konania uplatňované i v prebiehajúcom

konaní titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup. Navrhovatelia
zároveň nepodali ani žalobu proti členom predstavenstva Družstva alebo kontrolnej komisie Družstva v
zmysle § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 Obchodného zákonníka. Navrhovatelia si teda mali
primárne uplatňovať svoje nároky voči Družstvu, resp. voči členom predstavenstva a kontrolnej komisie
Družstva, a až v prípade bezúspešnosti vymoženia predmetných pohľadávok by do úvahy prichádzalo

uplatňovanie náhrady škody voči štátu (v prípade preukázania zodpovednosti odporcu za škodu). Z tohto
dôvodu nemohol súd v rozhodnom čase ustáliť, či a najmä v akej výške vznikla navrhovateľom škoda, a
ktoré okolnosti boli rozhodujúce aj pre plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody
voči štátu. Ak teda neexistuje škoda v dobe rozhodovania súdu o uplatnených nárokoch navrhovateľov
na ich náhradu, tieto boli uplatnené predčasne.

Súd považuje za potrebné skonštatovať, že pokiaľ sa navrhovatelia odvolávali na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdo 4968/2009, nemožno ho na daný prípad aplikovať, a
to práve z dôvodu vyjadrenia správcu konkurznej podstaty Družstva, z ktorého je zrejmé, že konkurzné
konanie nie je doposiaľ ukončené a vzhľadom na jeho stav nemožno jednoznačne konštatovať vylúčenie
možnosti uspokojenia pohľadávky navrhovateľov ako prípadných veriteľov v rozsahu, v ktorom sa v

prebiehajúcom konaní domáhajú náhrady škody.
Súd ďalej konštatuje, že aj v prípade preukázania vzniku škody, žalobnému návrhu by nebolo možné
vyhovieť z dôvodu nepreukázania tvrdeného nesprávneho úradného postupu odporcu.
Pri posudzovaní tvrdeného nesprávneho úradného postupu odporcu sa súd stotožnil s
tvrdeniami a argumentáciou odporcu v danom smere.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov
zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a
následnom oneskorení zakázania činnosti Družstva, súd konštatuje, že dohľad NBS nad činnosťou
Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001Z.z. v obmedzenom, resp. vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole tých povinností
uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného
Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, plnenie informačných povinností, predloženie na

posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5
zákona č. 566/2001 Z.z.). K takým povinnostiam patrila počnúc od 01. 01. 2009
i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č.
566/2001 Z. z. a počnúc od 01. 06. 2010 povinnosť dodržiavania Prospektu investície podľa § 129
ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. V prípade vzniku novej významnej skutočnosti, vecnej chyby alebo

nepresnosti, týkajúcej sa údajov, zahrnutých do Prospektu investície, ktorá by mohla ovplyvniť správne
hodnotenie majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku Prospektu investície. Povinnosť
aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom prípade
vypracovaťdodatokProspektuinvestícieapredložiťhonaschválenieNBS.AkštatutárnyorgánDružstva
nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície,
Národná banka Slovenska mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri

plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti Družstva. Nemožno pritom opomenúť,
že štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť
údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h/ zákona č. 566/2001 Z. z.),
pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia,
ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky

majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a/ bod
10 zákona č. 566/2001 Z. z.); Národná banka Slovenska totiž nemala právomoc vykonávať dohľad nad
celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15. 04. 2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu
obchodníka s cennými papiermi, nesignalizovalo Národnej banke Slovenska zhoršenie jeho finančnej
situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi. Pri výkone

dohľadu na mieste samom v dňoch 20. 04. do 06. 05. 2010 Národná banka Slovenska zistila zmeny v
údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom
neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení zákona č.
566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje
len na Prospekt cenných papierov podľa § 123 zákona č. 566/2001 Z.z.- pozn. súdu). Národná banka

Slovenska vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako
vyplýva z rozhodnutia NBS zo dňa 26. 08. 2010, č. OPK-5664/1-5/2010, Družstvo predmetnú žiadosť
Národnej banke Slovenska síce predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti podľa zákona
č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle zákona č.
566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku

odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa
§ 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré
ukončila vydaním rozhodnutia dňa 30. 05. 2011, č. ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala Družstvu predaj
majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS konala v rámci svojich oprávnení, stanovených zákonom
a súd v jej postupe nezistil namietaný nesprávny úradný postup.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24. 08. 2007,
súd v prvom rade udáva, že predmetom konania je nesprávny úradný postup odporcu, a nie obchodníka
s cennými papiermi; preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu, a
nie navrhovateľom. Navrhovatelia totiž neboli v žiadnom záväzkovom, či v inom

vzťahu s obchodníkom s cennými papiermi. Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy
o riadení portfólia bolo len Družstvo, a preto z tohto právneho vzťahu potom vyplývali
práva a povinnosti len jeho účastníkom. Ako súd uviedol vyššie dohľad Národnej banky Slovenska bol
limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z., a preto informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v
rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č. 747/2004

Z.z. o dohľade sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade
Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so zohľadnením jemu zákonom
vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika,
prípadne krytia rizika. Národná banka Slovenska na základe údajov o štruktúre majetku Družstva k 31.
12. 2005 a 31. 12. 2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa

právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože povinnosť
dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
nevzťahovala. Národná banka Slovenska ako štátny orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná
článkom 2, ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom, a pretozistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala na stretnutí s členmi
štatutárneho orgánu Družstva dňa 24. 08. 2007 a súčasne dala odporúčania na nápravu tohto stavu.
NárodnábankaSlovenskavdanomobdobí(po24.08.2007)pretonemohlapristúpiťkuloženiupeňažnej

sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu investície
podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu
investície po 01. 06. 2010.
Čo sa týka nesprávneho úradného postupu odporcu spočívajúceho v prijatí nedostatočných opatrení
na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení OCP pri činnosti voči Družstvu, súd

má za to, že ani v tomto smere sa nemožno stotožniť s argumentáciou navrhovateľov, a
to v prvom rade pre absenciu priamej príčinnej súvislosti s prípadnou škodou na strane
navrhovateľov. Zároveň súd poukazuje na to, že z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí
NBS o uložení pokuty vo výške 500.000,-Sk (rozhodnutie zo dňa 08. 01. 2008, č. OPK 9750/3/2007), vo
výške 300.000,-Sk (rozhodnutie zo dňa 20. 08. 2008, č. OPK-9750-5/2007) je zrejmé, že Národná banka
Slovenska činnosť OCP sledovala, pričom nebolo jej povinnosťou informovať Družstvo o výsledných

zisteniach. Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade totiž ustanovuje v § 2 ods. 2, že dohľad nad dohliadanými
subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom
konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt
alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Naviac, je súd toho názoru, že vzhľadom
na záväzkový vzťah medzi OCP a Družstvom založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne

povinnosťou Družstva, ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo
priamukontroluplneniajehopovinnostíadohľadnadjehočinnosťouvočiDružstvu.Vtomtosmerepotom
nemožno zanedbať ani povinnosti samotných navrhovateľov, ktorí sa ako členovia Družstva mali aktívne
a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom a zamedziť tak znehodnoteniu,
príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom.

Súd na základe vyššie uvedeného posúdil nároky navrhovateľov ako nedôvodné a v celom
rozsahu ich zamietol, keď v konaní nepreukázali vznik škody, nesprávny úradný postup, a tým ani vznik
príčinnej súvislosti medzi škodou a postupom, teda základné predpoklady vyvodenia zodpovednosti
odporcu za škodu ako aj podmienok pre priznanie náhrady škody.
Pokiaľ ide o listinné dôkazy týkajúce sa vzťahu medzi Družstvom a obchodníkom s

cennými papiermi, ktoré založili do súdneho spisu navrhovatelia, súd sa s nimi oboznámil, avšak
bližšie ich nevyhodnocoval, nakoľko predmetom konania nebol nesprávny úradný postup odporcu pri
výkone dohľadu nad OCP. Súd zároveň zamietol návrhy navrhovateľov na vykonanie dokazovania
zabezpečením účtovníctva Družstva od roku 2002 do roku 2010 a výsluchom svedkov G..
L. K., N.. T. Š., N.. Y. W. a N.. U. K., keď považoval vykonanie navrhovaných dôkazov za nadbytočné,

nakoľko predloženie účtovníctva Družstva a svedecké výpovede neboli potrebné na preukázanie tvrdení
navrhovateľov, pričom tvrdený nesprávny úradný postup je upravený príslušnými právnymi predpismi.
Navrhovatelia podali v predmetnej veci návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom
Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie preruší ak rozhodol,

že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev (od 01.12.2009 Súdny dvor Európskej únie) o
rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len "ZFEÚ"), Súdny dvor Európskej únie má
právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu
aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že
rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej
únie, aby o nej rozhodol.
Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie
je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa

na Súdny dvor Európskej únie.
Ak sa takáto otázka položí v prebiehajúcom konaní pred súdnym orgánom členského štátu v súvislosti
s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor Európskej únie koná bezodkladne.
Z článku 267 ZFEÚ vyplýva, že otázka, či vnútroštátny súd alebo sudca predložia prejudiciálnu otázku,
alebo nie, sa rieši na základe jeho úsudku a subjektívneho presvedčenia opierajúceho sa o skutkové a

právne okolnosti prípadu, ktorý tento súd prejednáva a rozhoduje, samozrejme
okrem prípadov, kedy ma povinnosť tak urobiť. Podľa toho sa rozlišuje fakultatívne a obligatórne konanie
o predbežnej otázke. Aby si vnútroštátny súd mohol zvážiť otázku možnosti obrátiť sa na Súdny dvor
Európskej únie so žiadosťou o prejudiciálne konanie, nesmie ísť o súd poslednéhostupňa inštančného postupu, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok a nesmie
ísť o otázku platnosti úniového práva, ale výlučne o otázku výkladu práva Únie. V právnom poriadku SR
sa zohľadňujú aj mimoriadne opravné prostriedky, hoci v podstate obmedzené len na dovolanie podľa §

236 a nasl. O.s.p., pretože z povahy veci sa neprihliada na obnovu konania. To znamená, že v prípade,
ak je proti rozhodnutiu súdneho orgánu, ktorý rozhoduje vec vo veci samej prípustné dovolanie, taký
súdny orgán nemá povinnosť obrátiť sa s prejudiciálnou otázkou na Súdny dvor.
Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva
je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho

práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva, je pre riešenie daného prípadu relevantná.
Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii
súdučlenskejkrajiny,alezabezpečiťjednotnývýkladkomunitárnehopráva.Rozhodnutieootázkehraníc
aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti) teda musí mať bezprostredný
súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke
právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená

a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah
na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá
reálny základ v prejednávanom spore.
V prejednávanej veci neprináleží Okresnému súdu Bratislava I povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku
vyvolanú navrhovateľom Súdnemu dvoru, nakoľko sa nejedná o súd rozhodujúci v poslednom stupni,

proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok a nejde tu ani o posúdenie platnosti
ustanovenia práva Únie, ale výlučne o otázku výkladu práva Európskej únie, resp. jeho porušenia. V
danom prípade tak nebolo potrebné skúmať naplnenie niektorej z výnimiek zbavujúcich súdny orgán
povinnostipoložiťprejudiciálnuotázku.Nakoľkosúduostalafakultatívnamožnosťrozhodnúťopoložení/
nepoložení prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru, skúmal potrebnosť a odôvodnenosť jej položenia/

nepoloženia.
Pokiaľ ide o samotné prejudiciálne konanie, predmetom konania o prejudiciálnej otázke pred Súdnym
dvorom Európskej únie môžu byť len dva typy prejudiciálnych otázok. Otázky týkajúce sa výkladu
úniových právnych aktov alebo otázky týkajúce sa platnosti úniových právnych aktov. Súdny dvor
nerozhoduje ani o sporných skutkových otázkach konania pred národným súdom, ani o výklade alebo

aplikácii vnútroštátneho práva.
V tomto konkrétnom prípade sa navrhovatelia domáhali položenia týchto prejudiciálnych otázok :
1. Je porušením práva Európskej únie, ak členský štát zavedie do vnútroštátneho poriadku inštitút
verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorý je zjavne totožný s inštitútom verejnej ponuky cenných
papierov predpokladaným v Smernici 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 04. 11. 2003 o

prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie,
a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES a na tento inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt sa
štát následne odvoláva vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú Národnou
bankou Slovenska spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi
prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt tým spôsobom, že štát argumentuje, že inštitút

verejnej ponuky majetkových hodnôt je osobitosťou národnej legislatívy, na ktorú sa právo Európskej
únie nevzťahuje ?
2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, je porušením článku 288 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie v spojení s čl. 29 Smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo
04. 11. 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na

obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES, ak členský štát v rozpore s povinnosťami
uloženými štátu v čl. 21 ods. 3 písm. d) a f) Smernice 2003/71/ES poukazuje vo vnútroštátnom konaní o
zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú Národnou bankou Slovenska spotrebiteľom na finančnom trhu
nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt,
že Národná banka Slovenska nemala v zmysle vnútroštátnej legislatívy po implementácii Smernice

2003/71/ESdostatočnékontrolnéasankčnékompetencienavčasnézakázanienezákonnevykonávanej
verejnej ponuky majetkových hodnôt subjektmi, nad ktorými mala v zmysle vnútroštátnej legislatívy
povinnosť vykonávať dohľad na finančnom trhu?
Súdpoposúdenínávrhunavrhovateľovnapredloženieniminavrhovanýchprejudiciálnychotázokdospel
k záveru, že tento je nedôvodný, nakoľko odpoveď na vyššie uvedené otázky nemá bezprostredný

súvis s prebiehajúcim konaním, v tom zmysle, že by ho determinovala po právnej stránke. Predmetom
tohto konania je náhrada škody, ktorá mala byť navrhovateľom spôsobná údajným nesprávnym
úradným postupom odporcu, keď tento údajne nevykonal riadne a odborne dohľad nad Družstvom
ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt a Obchodníkom s cennými papiermi anineprijal vhodné opatrenia, aby zabránil škode navrhovateľov na majetku. Súd sa nestotožnil s názorom
navrhovateľov, že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je zjavne totožný s inštitútom verejnej
ponuky cenných papierov, vzhľadom na to, že tieto inštitúty sú upravené rôznymi predpismi Európskej

únie (konkrétne verejná ponuka majetkových hodnôt je regulovaná Smernicou Európskeho parlamentu
a Rady 2011/61/EÚ z 08.06.2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení
smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 a inštitút verejnej
ponuky cenných papierov je regulovaný Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/71/ES zo
04. 11. 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí

na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES, ak členský
štát v rozpore s povinnosťami uloženými štátu v čl. 21 ods. 3 písm. d) a f) Smernice 2003/71/ES ), a
sú upravené a zadefinované v rôznych zákonných ustanoveniach právneho
poriadku Slovenskej republiky, a to v § 126 (do 21. 07. 2013, inštitút verejnej ponuky majetkových
hodnôt) a v § 120 (inštitút verejnej ponuky cenných papierov) zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskoršíchpredpisov.Úpravaverejnejponukymajetkovýchhodnôtbolazavedenádoprávnehoporiadku
SRpreto,abyupravilapodmienkyčinnostiužexistujúcichpodnikateľskýchsubjektov,naktorésaverejná
ponuka cenných papierov nevzťahovala a ani nevzťahuje z dôvodu ich rozdielneho zadefinovania, ktoré
zohľadňuje i rozdielne investičné stratégie a metódy podnikania pri verejnej ponuke majetkových hodnôt
v porovnaní s podnikaním pri verejnej ponuke cenných papierov na základe zverejneného prospektu

cenných papierov.
V zmysle vyššie uvedeného súd nevyhovel žiadosti navrhovateľov o podanie prejudiciálnej otázky na
Súdny dvor Európskej únie a ich návrh na prerušenie konania zo dňa zamietol.
Nadrámecuvedenéhojepotrebnépoznamenať,žesúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je
plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn.
IV. ÚS 115/03).

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. keď odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko odporca si
náhradu trov konania neuplatnil a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia Krajskému súdu v
Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na

odvolanie.