Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Soňa Vacková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/378/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216203823
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216203823.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: C., nar.., bytom Y. zastúpeného:
JUDr. Lívia Kňažiková, advokátka so sídlom nám. M.R. Štefánika 6, 945 01 Komárno, proti žalovaným:
1. E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX F., 2. B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/
X, XXX XX F., 3. J. G. IČO: 31 106 161, zastúpených: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri,
s.r.o., so sídlom nám. M.R. Štefánika 3, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 861 375, o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy a o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Komárno
zo dňa 15. mája 2017 č.k. 8C/111/2016-177, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti kúpnej
zmluvy zo dňa 10.05.2013 p o t v r d z u j e .
II. V časti týkajúcej sa určenia vlastníctva prevedeného spoluvlastníckeho podielu napadnutý rozsudok
mení tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a .
III. Vo vzťahu k vyhovujúcej časti má žalobca voči žalovaným v prvom, druhom a treťom rade nárok na
náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
IV. Vo vzťahu k zamietajúcej časti majú žalovaní prvom, druhom a treťom rade voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
V. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že kúpna zmluva zo dňa 10.05.2013 uzavretá
medzi žalovanými v 1. a 2. rade ako predávajúcimi a žalovaným v 3. rade ako kupujúcim je v časti, ktorej
predmetom je spoluvlastnícky podiel 2/24 k celku na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom
území S. na S. vedenej Okresným úradom Komárno katastrálny odbor na LV č. XXXX parc. reg.
"E" č. XXX druh pozemku orná pôda o výmere XXXXXX m2 neplatná. Ďalej určil, že vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území S. na S. vedenej
Okresným úradom F. katastrálny odbor na LV č. XXXX parc. reg. "E" č. XXX druh pozemku orná pôda o
výmere XXXXXX m2 sú naďalej žalovaná v 1. rade v podiele 1/24 k celku a žalovaná v 2. rade v podiele
1/24 k celku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Svoje rozhodnutie
právne zdôvodnil ustanoveniami čl. 8, čl. 15, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1, 2, § 153 ods. 1, § 154, § 186
ods. 2, § 215 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 140, § 116, § 117, § 40a Občianskeho zákonníka.1.2. Uviedol, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný v danej veci, keďže predložil súhlas na vybavenie
spoločnej veci od svojej manželky H. X. zo dňa 29.12.2015 na dovolanie sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 10.05.2013 a podanie žaloby.
1.3. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalované v 1. a 2. rade porušili ustanovenie
§ 140 Občianskeho zákonníka tým, že svoj spoluvlastnícky podiel previedli na tretiu, nie blízku,
osobu (žalovaného v 3. rade), pričom prevod podielov predtým neponúkli ostatným spoluvlastníkom.
Žalobca splnomocnený aj manželkou sa dovolal relatívnej neplatnosti predmetnej zmluvy listom zo dňa
25.01.2016, ktorý bol žalovaným v 1. a 2. rade doručený dňa 27.01.2016 a žalovanému v 3. rade
dňa 28.01.2016. Konštatoval, že dovolanie relatívnej neplatnosti, má za následok neplatnosť právneho
úkonu a obnovenie pôvodných vlastníckych vzťahov. Z uvedených dôvodov žalobe vyhovel.
1.4. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 CSP, keďže žalobca bol v konaní
plne úspešný. Uviedol, že o výške trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súdny úradník
samostatným uznesením.
2.1. Žalovaní podali v zákonnej lehote odvolanie a žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodili, že konanie pred súdom prvej inštancie
má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie veci, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto sú dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP.
2.2. Namietali, že súd prvej inštancie sa nezoberal ich argumentáciou uvedenou vo vyjadreniach, podľa
ktorej si žalobca uplatnil práva, ktoré mu nepatria, resp. vo väčšom rozsahu, než mu patria. Poukázali
na LV, v ktorom sú uvedení aj iní spoluvlastníci, a na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.05.2009
sp.zn. 2 Cdo 91/2008. Preto zdôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá § 220 CSP. Z rozsudku
nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil a nevyslovil názor k podstatnej a dôvodnej
obrane, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť.
2.3. Zopakovali argumentáciu, podľa ktorej sa žalobca môže sa domáhať svojho predkupného práva
len v takom pomere, aký mu svedčí s prihliadnutím na podiely ostatných dotknutých spoluvlastníkov.
Pritom do tohto podielu nemožno zaraďovať podiely, ktoré nadobudol zmluvami uzavretými až po
predmetnej kúpnej zmluve. Preto, ak súd prvej inštancie posúdil ako neplatnú celú kúpnu zmluvu, riadil
sa nesprávnym právnym posúdením.
2.4. Namietali, že na druhom výroku rozsudku súdu prvej inštancie žalobca nemá naliehavý právny
záujem a v tejto časti rozhodnutie vychádza taktiež z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.5. Z uvedených dôvodov namietali aj výrok o trovách konania. Uplatnili si náhradu trov odvolacieho
konania.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie zistil úplne skutkový stav a na jeho
základe vec správne právne posúdil, preto je jeho rozhodnutie vecne správne. Súd prvej inštancie
správnevyhodnotilrozsah,vakomsažalobcamoholdomáhaťneplatnostiprávnehoúkonutak,žekúpna
zmluva je neplatná v časti týkajúcej sa podielov prevádzaných žalovanými v 1. a 2. rade.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranami
sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa
náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru,
že odvolanie žalovaných je čiastočne dôvodné. Preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti
týkajúcej sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. V
časti týkajúcej sa určenia vlastníctva prevedeného spoluvlastníckeho napadnutý rozsudok podľa 388
CSP zmenil tak, že žalobu zamietol.
5.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na
tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.7. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
8.1. Žalovaní v odvolaní namietali vadu konania spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, čo spôsobilo jeho nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť. Odvolací súd preto,
predtým ako preskúmal napadnutý rozsudok, skúmal, či súd prvej inštancie konanie zaťažil vadou
konania spočívajúcou v odňatí možnosti konať pred súdom. Vada konania vymedzená v ustanovení
§ 365 ods. 1 písm. d) CSP je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho
konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej
republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992
Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu stanovuje ustanovenie § 220 ods. 2 Civilného
sporového poriadku. Podľa neho v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia Civilného
sporového poriadku pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore
nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho
nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery
zoskutkovýchzisteníprižiadnejmožnejinterpretáciinevyplývajú,anapokontiežlenvšeobecnésúhrnné
zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené.
8.2.PodľajudikatúryNajvyššiehosúdu(R111/1998)zobdobiaúčinnostiObčianskehosúdnehoporiadku
nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť
bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok
prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci (§ 241 ods. 2 písm. b)
OSP).
8.3. Na tejto zásade zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie:
„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho
súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky „zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré
nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba
považovať aj naďalej za aktuálne“. Druhá veta stanoviska R 2/2016 sa týka prípadov, keď rozhodnutie
súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie.
8.4. V danej veci súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku stručne uviedol, čoho sa žalobca domáhal
a z akých dôvodov. Uviedol tiež, že ako sa žalovaní k veci vyjadrili. Vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval
za nesporné, a ktoré za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil. V rámci právneho posúdenia citoval ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých vec
právne posúdil. Posudzujúc obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné konštatovať
absenciu akýchkoľvek dôvodov. Odvolací súd nezistil namietanú vadu konania, pre ktorú by bolo
potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.
9.1. V predmetnej veci sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 10.05.2013,
ktorou žalované v 1. a 2. rade previedli svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti na žalovaného v
3. rade. V žalobe poukázal na skutočnosť, že je podielovým spoluvlastníkom totožných nehnuteľností
a žalované porušili povinnosť ponúknuť svoj podiel na kúpu všetkým spoluvlastníkom. Relatívnej
neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy sa dovolal listom zo dňa 25.01.2016. Poukázal sa to, že bez
rozhodnutia súdu nie je možné vykonať zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, čím je daný jeho
naliehavý právny záujem. Žiadal, aby súd prvej inštancie určil, že predmetná kúpna zmluva je neplatná
a tiež, aby určil, že vlastníkmi spoluvlastníckych podielov sú naďalej žalované v 1. a 2. rade.
9.2. Žalovaný v 3. rade so žalobou nesúhlasil. Tvrdil, že žalobca sa domáha svojho práva v rozsahu,
v akom mu nepatrí. Potvrdil, že žalované v 1. a 2. rade boli podielovými spoluvlastníčkami spornej
nehnuteľnosti každá v podiele 1/24 a každá mu tento podiel predala kúpnou zmluvou zo dňa 10.05.2013.
Rovnako potvrdil, že žalobca mu doručil list zo dňa 25.01.2016, ktorým sa dovolal relatívnej neplatnostikúpnej zmluvy. Nesúhlasil s tým, že žalobca považuje za neplatnú celú kúpnu zmluvu. Dôvodil tým, že so
žalobcomniesújedinýmispoluvlastníkmispornejnehnuteľnosti,pretožalobcovisvedčípredkupnéprávo
nie v takom rozsahu, ako tvrdí v žalobe. Navyše žalobca nadobúdal spoluvlastnícke podiely postupne,
pričom časť nadobudol až po predmetnej kúpnej zmluve. Preto sa nemôže domáhať neplatnosti celej
kúpnej zmluvy, ale len v rozsahu, v akom je pomer jeho spoluvlastníckeho podielu k podielom ostatných
spoluvlastníkov. Pokiaľ ide o podiely nadobudnuté žalobcom po predmetnej kúpnej zmluve, tu mu svedčí
predkupné právo len v rozsahu, v akom na neho prešlo zo spoluvlastníkov, od ktorých tieto podiely
kúpil, znížené o časť, v ktorej má predkupné právo sám, keďže žalobca ho určitého spoluvlastníckeho
podielu nezbaví ani uplatnením svojho predkupného práva. Namietal, že žalobca žaluje sám, hoci
spoluvlastnícke podiely vlastní spolu s manželkou a nejde o vec bežnú v BSM.
9.3. Ani žalované v 1. a 2. rade so žalobou nesúhlasili, pričom použili totožnú argumentáciu ako žalovaný
v 3. rade.
9.4. Z obsahu spisu vyplýva, že žalované v 1. a 2. rade ako predávajúce a žalovaný v 3. rade ako
kupujúci uzavreli dňa 10.05.2013 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol okrem iného predaj pozemku v
katastrálnom území S. na S. na LV č. XXXX parcela registra „E“ parcelné číslo XXX druh pozemku orná
pôda vo výmere 224902 m2, veľkosť spoluvlastníckeho podielu predávajúcej v 1. rade 1/24 výmera
pripadajúca na spoluvlastnícky podiel 9370,91 m2, veľkosť spoluvlastníckeho podielu predávajúcej v 2.
rade 1/24 výmera pripadajúca na spoluvlastnícky podiel 9370,91 m2, predávajúce podiely spolu 2/24 k
celku výmera 18741,82 m2. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 3. rade bol povolený dňa
06.06.2013 pod číslom V 1603/13. Žalobca sa listom zo dňa 25.01.2016 dovolal relatívnej neplatnosti
predmetnej zmluvy. List bol žalovaným v 1. a 2. rade doručený dňa 27.01.2016 a žalovanému v 3. rade
dňa28.01.2016.ManželkažalobcuH.X.dňaXX.XX.XXXXdalažalobcovisúhlasnavybaveniespoločnej
veci, dovolanie sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 10.05.2013 a na určenie vlastníckeho
práva žalobou na súde.
10. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupnéprávo,ibažeideoprevodblízkejosobe(§116,117).Aksaspoluvlastnícinedohodnúovýkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
11. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
12. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo
neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred
dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou
a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.
13. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
14.1. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v danej veci neaplikoval ustanovenie § 34 ods. 2
katastrálneho zákona ani ustanovenie § 137 písm. c) CSP z hľadiska postupu okresného úradu po
rozhodnutí súdu o neplatnosti právneho úkonu a s tým súvisiaceho naliehavého právneho záujmu
žalobcu na požadovanom určení. Preto podľa § 382 CSP prípisom zo dňa 05.11.2018 vyzval strany
sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu uvedených ustanovení, z dôvodu, že v doterajšom
rozhodovaní veci neboli použité a pre rozhodnutie je aplikácia týchto ustanovení rozhodujúca.
14.2. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že súhlasí, aby súd posúdil žalobu aj vzhľadom na citované
ustanovenia. Zotrval na svojich doterajších písomných podaniach a ústnych prednesoch a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, ako vecne správny.
14.3. Žalovaní vo vyjadrení uviedli, že možné použitie citovaných zákonných ustanovení berú na
vedomie a nad rámec ich odvolacích dôvodov sa nevyjadrujú.15.1. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z hľadiska vyššie uvedených skutočností a
zákonných ustanovení a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu
dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom vo vzťahu k určeniu neplatnosti
kúpnej zmluvy zo dňa 10.05.2013 vyvodil z vykonaného dokazovania i správny právny záver. V tejto
časti totiž súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v prvom rade na tvrdení žalobcu o porušení jeho
predkupného práva žalovanými v 1. a 2. rade, ktoré tieto žalované nepopreli, a na preukázanom dovolaní
sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy 10.05.2013. Na základe uvedených skutkových okolnosti súd
prvej inštancie správne dospel k záveru, že predmetná kúpna zmluva je neplatná. Odvolací súd sa s
týmto záverom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil a preto napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 10.05.2013, ako vecne správny,
potvrdil.
15.2. Súd prvej inštancie v rozsudku správne konštatoval, že dovolanie relatívnej neplatnosti, má za
následok nielen neplatnosť právneho úkonu, ale aj obnovenie pôvodných vlastníckych vzťahov. Napriek
uvedenému konštatovaniu druhým výrokom určil, že vlastníkmi neplatne prevedených spoluvlastníckych
podielov sú žalované v 1. a 2. rade. Odvolací súd však s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 2
katastrálneho zákona upozorňuje, že priamym dôsledkom rozhodnutia súdu o neplatnosti právneho
úkonu je, že okresný úrad vyznačí v katastri nehnuteľností stav pred týmto právnym úkonom. Vzhľadom
na povinnosť okresného úradu v prípade rozhodnutia súdu o neplatnosti právneho úkonu vyznačiť stav
pred týmto úkonom, žalobca nemal naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníctva,
ktorý vyžaduje ustanovenie § 137 písm. c) CSP a preto nemohol byť v tejto časti žalobného návrhu
úspešný. Uvedené pochybenie súdu prvej inštancie odvolací súd, bez potreby zopakovať dokazovanie,
odstránila napadnutýrozsudoksúduprvejinštancievčastitýkajúcejsaurčeniavlastníctvaprevedeného
spoluvlastníckeho podielu zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol.
16.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že spoluvlastník
oprávnený z predkupného práva má právo vykúpiť prevádzaný spoluvlastnícky podiel zo zákona, preto
v ustanovení § 140 Občianskeho zákonníka ide o zákonného predkupné právo. Toto predkupné práva
má vecnoprávny charakter, teda je spojené s vecou a prechádza na jej nadobúdateľa. Predkupné
právo vzniká za predpokladu, že spoluvlastník má záujem svoj spoluvlastnícky podiel previesť. V takom
prípade má povinnosť svoj podiel ponúknuť spoluvlastníkovi, pokiaľ je viac subjektov spoluvlastníctva,
tak všetkým spoluvlastníkom. Výnimkou je prevod spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu (§ 116
a § 117 Občianskeho zákonníka). Dôsledkom porušenia predkupného práva je relatívna neplatnosť
právneho úkonu, ktorým bol spoluvlastnícky podiel prevedený na tretiu osobu (§ 40a Občianskeho
zákonníka). Relatívnej neplatnosti sa oprávnený spoluvlastník môže dovolať jednostranným úkonom
adresovaným účastníkom zmluvy, ktorou došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu.
16.2. Pokiaľ oprávnený spoluvlastník využije právo domáhať sa neplatnosti právneho úkonu, ktorým
došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu, nastávajú účinky relatívnej neplatnosti
už samotným dovolaním. V dôsledku neplatnosti právneho úkonu sa obnovia pôvodné vlastnícke
vzťahy. Pre zápis pôvodných vlastníckych vzťahov v katastri nehnuteľnosti je však potrebné súdne
rozhodnutie deklarujúce, že právny úkon, ktorým došlo k prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu je
neplatný. Len na základe rozhodnutia súdu totiž príslušný orgán (v súčasnosti okresný úrad) vyznačí v
katastri nehnuteľnosti pôvodný vlastnícky vzťah pred týmto právnym úkonom (§ 34 ods. 2 katastrálneho
zákona).
17.1. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 3 CSP pri posudzovaní danej veci zaoberal námietkami
žalovaných uvedených v odvolaní. Žalovaní v prvom rade namietali nedostatočné odôvodnenie
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým odvolacím dôvodom sa odvolací súd vyporiadal
v bode 8.
17.2.Inakzákladomodvolaniažalovanýchbolaargumentácia,podľaktorejsažalobcamôžesadomáhať
svojho predkupného práva len v takom pomere, aký mu svedčí s prihliadnutím na podiely ostatných
dotknutých spoluvlastníkov. Navyše tvrdili, že do tohto podielu nemožno zaraďovať podiely, ktoré
žalobca nadobudol zmluvami uzavretými až po predmetnej kúpnej zmluve. Preto, ak súd prvej inštancie
posúdil ako neplatnú celú kúpnu zmluvu, riadil sa nesprávnym právnym posúdením. Uvedenú námietku
odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Argumentácia žalovaných sa opiera o rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 12. mája 2009 sp.zn. 2 Cdo 91/2008. Predmetné rozhodnutie
však rieši situáciu, v ktorej oprávnený spoluvlastník z predkupného práva uplatnil nárok podľa §
603 ods. 3 Občianskeho zákonníka a domáhal sa toho, aby mu nadobúdateľ ponúkol spoluvlastníckypodiel na predaj za rovnakých podmienok, za ktorých tento podiel nadobúdateľovi ponúkal na predaj
povinný spoluvlastník. Aplikácia uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy v prípade, keď oprávnený
spoluvlastník nevyužije svoje právo domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Súdna prax
už dávnejšie ustálila (3 Cdo 262/2009, 4 Cdo 334/2009, 5 Cdo 211/2009), že na predkupné právo
vyplývajúce s ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka je potrebné, primerane aplikovať všeobecnú
právnu úpravu o zmluvnom predkupnom práve podľa ustanovení § 602 až 606 Občianskeho zákonníka.
Dôvodom bolo, že Občiansky zákonník v § 140 neobsahuje podrobnejšiu úpravu vecného predkupného
práva,preto uplatnenímanalógielegispodľa§853Občianskehozákonníka,jemožnépoužiťvšeobecnú
úpravu zmluvného predkupného práva, ktorá je obsahom a účelom zákonnému predkupnému právu
najbližšia. Odvolací súd nespochybňuje, že pri uplatnení predkupného práva podľa § 603 ods. 3
Občianskeho zákonníka, konkrétne práva, aby nadobúdateľ ponúkol oprávnenému spoluvlastníkovi vec
na predaj za rovnakých podmienok, má oprávnený spoluvlastník právo kúpiť prevedený spoluvlastnícky
podiel len pomerne podľa veľkosti vlastného spoluvlastníckeho podielu. Pri uplatnení predkupného
práva podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka totiž ide o právo osobné, ktoré nie je možné
previesť na iný subjekt a nemožno ho nadobudnúť tým, že ostatní oprávnení podieloví spoluvlastníci
sú pasívni, teda sa žiadnych nárokov z porušenia svojho predkupného práva sa nedomáhajú. V danej
veci však oprávnení spoluvlastníci využili možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu,
ktorým povinné spoluvlastníčky previedli svoj podiel na tretiu osobu podľa § 140 a § 40a Občianskeho
zákonníka, dôsledkom čoho podľa právneho názoru odvolacieho súdu bola neplatnosť predmetného
právneho úkonu bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckeho podielu oprávnených spoluvlastníkov a
obnovenie pôvodného vlastníckeho stavu pred prevodom podielu.
17.3. S námietkou žalovaných, podľa ktorej na druhom výroku napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie žalobca nemal naliehavý právny záujem a v tejto časti rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, sa odvolací súd stotožnil.
18. Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie včastitýkajúcej
sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. V časti
týkajúcej sa určenia vlastníctva prevedeného spoluvlastníckeho napadnutý rozsudok podľa 388 CSP
zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol.
19.1. O náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania odvolací súd
rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 a 2 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP.
19.2. V danej veci boli predmetom konania dva samostatné nároky žalobcu, jedným sa domáhal
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 10.05.2013, druhým sa domáhal určenia, že vlastníkom predmetného
spoluvlastníckeho podielu sú žalované v 1. a 2. rade. Keďže odvolací súd potvrdil vyhovujúcu časť
napadnutého rozsudku, v tejto časti bol žalobca plne úspešný a má nárok na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie a odvolacieho konania voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade v rozsahu 100 %. Čo
sa týka určovacieho návrhu, v tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu
zamietol, preto boli v tejto časti úspešní žalovaní v 1., 2. a 3. rade a majú nárok na náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške trov
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom
podľa § 262 ods. 2 CSP.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.