Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. október 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216203544
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216203544.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. X.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - T. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX/X, XXX
XX V., zastúpená: Mgr. Anna Angelovičová, advokátka so sídlom Slánska 20/A, 080 001 Prešov a otec

- Ing. O. X., nar. XX.XX. XXXX, trvale bytom Z. XX, X., prechodne bytom X G. L S. I. PR X XLT, Veľká
Británia, zastúpený: JUDr. Eva Kubaská, advokátka so sídlom AK - Miletičova 3/a, 821 08 Bratislava,
o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca a matky proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 6P/9/2016 - 333, zo dňa 05. septembra 2017, v časti
výživného, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu I. inštancie sa v napadnutej časti (výrok II.), v súvisiacom výroku o dlžnom zročnom

výživnom (výrok III.) a o náhrade trov konania (výrok V.) r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie výrokom I. zveril maloletú P. X. nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky,
počnúc od 10.03.2016, výrokom II. zaviazal otca platiť výživné na maloletú P. v sume 280 eur mesačne,
vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od 10.03.2016, výrokom III.

rozhodol o dlžnom zročnom výživnom tak, že dlh na zročnom výživnom za obdobie od 10.03.2016 do
31.08.2017 v sume 2.695 eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným
výživným tak, že neuhradenie čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu, výrokom IV.
styk otca s maloletou P. neupravil a výrokom V. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd I. inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 76 ods. 1,
§ 36 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, pričom uvádzal, že výsledkami vykonaného dokazovania bolo
preukázané, že rodičia v podstate od decembra 2013 nežijú spolu, nakoľko otec trvalo žije a pracuje vo
Veľkej Británii. Otec zhruba od júla 2015 prispieval mesačne na výživu maloletej P. 100 eur. Od podania
návrhu10.03.2016mesačneprispievalnavýživumaloletejP.100euraždosamotnéhorozhodnutiasúdu
vo veci s tým, že uviedol, že má uhradené už aj výživné za mesiac september. Priemerná mesačná mzda

za sledované obdobie predstavuje 950 eur. Celkový príjem otca podľa doložených potvrdení o príjmoch
od júla 2015 do augusta 2017 činí 39.532 libier (26 mesiacov), čo predstavuje 1.520 libier mesačne,
v prepočte s aktuálnym kurzom k € 0,920 k 01.01.2017 1.652 eur mesačne. Čo sa týka výdavkov na
maloletú P. je nepochybné, že dieťa má zdravotné problémy. Maloletá má intoleranciu na laktózu a
histamín, teda je potrebné, aby konzumovala špeciálne potraviny, nakoľko konzumácia histamínu pre
ňu je životne nebezpečná. Matka vyšpecifikovala náklady na maloletú pri podaní návrhu na 845 eur

mesačne,neskôrtak,akojevyššieuvedenéuviedla,žetietovýdavkynamaloletúmesačnečinia669eur.
Otec maloletej nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenska ani Veľkej Británie. Otec má ďalšiuvyživovaciu povinnosť k jednému maloletému dieťaťu nar. XX.XX.XXXX. Matka zatiaľ má vyživovaciu
povinnosť iba k maloletej P., avšak očakáva narodenia druhého dieťaťa.

3. Námietky oboch rodičov ktoré sa týkali výšky životných nákladov otca, súd považoval za irelevantné.
Celkový príjem otca od júla 2015 do augusta 2017 sa rovná 39.532 libier (26 mesiacov) čo je 1.520 libier
mesačne v aktuálnom kurze 0,920 eur, k 01.01.2017 je čistý mesačný príjem otca 1.652 eur. Z tejto sumy
vzhľadom na to, že otec má dve vyživovacie povinnosti súd ustálil, že otec by mal k obom maloletým
deťom vyživovaciu povinnosť celkovo 25 % z jeho príjmu (súdna prax od 20 do 30 % z príjmu povinného

rodiča). Vzhľadom na vek oboch maloletých detí a potrebu ďalšieho zvyšovania výživného so zmenou
ich veku a odôvodnených potrieb súd určil vyživovaciu povinnosť otca na obe maloleté deti sumou 25
% z čoho 17 % ustálil výživné na maloletú P. a na dieťa otca nar. 07.11.2016 8 % z mesačného príjmu
otca. 17 % z čistého mesačného príjmu otca 1.652 eur je 280,84 eur, teda suma 280 eur je na úrovni
17 % z mesačného príjmu otca.

4. Ďalej uviedol, že matka v konaní neprodukovala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
nemohla podať návrh skôr než 10.03.2016, pokiaľ tvrdí, že vyživovaciu povinnosť si otec neplnil už
spätne v podstate od roku 2013. Nemožno považovať za dôvod osobitného zreteľa tvrdenie matky, že
nevedela, že má právo na to, aby sa domáhala úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, teda
najmä určenia výživného aj na čas do rozvodu manželstva. Túto skutočnosť súd nemôže považovať

za dôvod hodný osobitného zreteľa, preto súd výživné upravil s účinnosťou od 10.03.2016. Predmetom
úpravy teda od 10.03.2016 do 31.08.2017 bolo 17 kalendárnych mesiacov + 21 dní. Celkové výživné
za 17 kalendárnych mesiacov za toto obdobie predstavuje pri určenom výživnom 280 eur, 4.760 eur
(280 x 17) a 190 eur ako alikvotná časť výživného na 21 dní. Celkovo za toto obdobie otec mal uhradiť
na výživnom 4.950 eur (4.760 eur + 190 eur od ktorého je potrebné odpočítať sumu 2.255 eur ako

výživné ktoré otec uhradil za obdobie od 10.03.2016 do 31.08.2017, takto dostaneme celkový dlh otca
na zročnom výživnom 2.695 eur). Súd povolil otcovi dlh na zročnom výživnom splácať v mesačných
splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným. Súd pri rozhodovaní prihliadol i na to, že matka v tomto
prípade je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o maloleté dieťa, čím sa podieľa tiež na jeho výžive a z
toho dôvodu pripadá väčšia časť hradenia odôvodnených potrieb maloletej práve na toho rodiča, ktorý

nemá dieťa v osobnej starostlivosti, v tomto prípade otca. V tomto konkrétnom prípade rodičia žiadali,
aby nebol upravený styk otca s maloletou P. z dôvodu, že tento sa i tak nerealizuje. Otec žije mimo
územia Slovenskej republiky a s dieťaťom sa nestretáva. Vzhľadom na to súd styk otca s maloletou P.
neupravil.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

6. Proti rozsudku v časti výživného podala odvolanie matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu
a ako odvolacie dôvody uviedla ust. § 365 ods. 1 písm. d), e), g) a h) CSP. Uviedla, že súd I. inštancie

nevykonal matkou navrhované dôkazy, a to nevyžiadal si od otca výpisy z jeho účtu/účtov vo Veľkej
Británii,ktoréotecmáazktorýchvyplýva,akásumamujeposielanáodzamestnávateľaakomzda,resp.
výplata. Otec v konaní opakovane preukazoval svoj príjem rovnakým potvrdením od zamestnávateľa,
pričom súd I. inštancie sa s týmto uspokojil. Takéto dokazovanie zo strany súdu I. inštancie považuje
za nedostatočné. Má vedomosť o tom, že v Anglicku, kde otec pracuje, je možné poberať na maloleté

dieťa rôzne benefity. Na dieťa ako je P., rodič dostáva cca 70 libier týždenne + benefit na bývanie +
na cestovné. Dokonca benefity sa poberajú bez ohľadu na to, či je rodič zamestnaný alebo nie. Tieto
skutočnosti prezentovala pred súdom I. inštancie, avšak bez úspechu. Otec v konaní pred súdom I.
inštancie nijako nepreukázal, či tieto benefity počas rokov 2015 a 2016 poberal alebo nie. Všetky príjmy,
dávky, benefity či iné peňažné plnenia vo Veľkej Británii sú posielané na účet majiteľa. Teda aj na

preukázanie tejto skutočnosti bolo nevyhnutné vyžiadať si od otca jeho výpis z účtu, resp. prehľad
pohybov na účte. V konaní pred súdom I. inštancie tiež navrhovala, aby otec preukázal listiny od štátnej
inštitúcie V. G. & S., ani tento navrhovaný dôkaz nebol vykonaný. Tiež pokiaľ ide o životné náklady otca
vo Veľkej Británii, otec tieto preukázal len rôznymi čestnými vyhláseniami, nie riadnymi dôkazmi, ako
je nájomná zmluva, predpis z mestského úradu, resp. miestneho úradu o poplatkoch za odvoz odpadu

či predpis na úhradu elektriny, vody. Aj v tomto smere bolo dokazovanie súdu I. inštancie vykonané
nedôsledne a má zato, že teda jeho závery neobstoja. Opakovane navrhovala, aby otec predložil
relevantné a vierohodné dôkazy preukazujúce jeho náklady v Anglicku, nielen čestné vyhlásenia. Ako
vyplýva zo spisu, zdravotný stav maloletej P. nie je dobrý a vyžaduje si špeciálne - zvýšené nákladypredovšetkým na stravu. Jej mesačné náklady sú vyše 800 eur a sú presne vyčíslené v spise. Matka žila
z príjmu zdravotnej sestry, v súčasnosti je na materskej dovolenke s ďalšou dcérou, ktorá sa jej narodila
v druhej polovici septembra, teda jej finančná situácia nie je dobrá. Otec odišiel od rodiny, dlho sa o P.

vôbec nezaujímal ani nestaral, neprispieval na jej výživu. Až neskôr začal prispievať sumou od 100 do
150 eur mesačne samovoľne. Ak otec P. dlhodobo neposkytuje žiadnu osobnú starostlivosť, dokonca
zdôrazňuje, že počas letných prázdnin bola P. 6 týždňov v Anglicku so starou mamou a otec vedel, že
tam bude, lebo matka od neho žiadala súhlas s vycestovaním, ten jej neudelil a počas 6 týždňov ani
raz neprejavil vôľu stretnúť sa s maloletou či opýtať sa jej, ako sa má. Keďže boli cca 20 km od seba,

je minimálne spravodlivé, aby si plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči nej a hradil polovicu mesačných
nákladov P.. V skutočnosti suma 400 eur nie je ani polovicou. Tiež pokiaľ ide o nepriznanie výživného od
matkou požadovaného dátumu - 1.7.2015, nemožno súhlasiť, že matka neprodukovala dôvody hodné
osobitného zreteľa. Matka s maloletou vyše dvoch rokov žili bez jediného centu od otca. Odišiel do
zahraničia, najprv bol v USA, neskôr v Anglicku a neprispieval im nijako. Dôvod hodný osobitného
zreteľa je daný tým, že matka s maloletou boli vyše dvoch rokov úplne bez akejkoľvek finančnej pomoci

či príspevku zo strany otca. Otec pracoval v zahraničí a stále tvrdil matke, že nemá prácu, čo ale
nebola pravda. Otec vedel, že jeho manželka a dcéra žijú z platu manželky - zdravotnej sestry a svoju
vyživovaciu povinnosť voči maloletej si neplnil.
V oblasti výživného pre maloleté deti je podľa súdnej praxe suma, ktorou si má povinný rodič plniť
vyživovaciu povinnosť na všetky deti v rozpätí od 20 do 30 % z jeho príjmu. V prípade otca súd I.

inštancie túto sumu nechal na úrovni 25 % z príjmu otca, bez bližšieho odôvodnenia.

7. Matka nespochybňuje ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca voči dcére, ktorá sa mu narodila s novou
partnerkou, avšak je to malé takmer ročné bábätko, ktorého náklady sú nepomerne nižšie než náklady
maloletej P.. P. je dospievajúca mladá slečna, navyše so zdravotnými ťažkosťami, teda ňou požadovaná

suma výživného pre ňu, resp. zvýšenie sumy, ktorou je otec povinný plniť si vyživovaciu povinnosť k
svojim maloletým deťom z 25 na 30 % v prospech P., teda v pomere 7 % pre maloletú dcéru s novou
partnerkou a 23 % pre P. by bolo vzhľadom na okolnosti tohto prípadu vhodné, spravodlivé a zákonné.
Otcov príjem také zvýšenie bez problémov umožňuje. Na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby
odvolacísúdvzmysleustanovenia389ods.1písm.c)CSPvspojenísustanovením§391ods.1výrokII.

a III. rozsudku súdu I. inštancie zrušil a vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
alternatíve navrhuje, aby odvolací v zmysle ustanovenia § 388 CSP výrok II. rozsudku súdu I. inštancie
zmenil nasledovne: Otec je povinný platiť výživné na maloletú P. 400 eur vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca k rukám matky, počnúc od 01.07.2015 a výrok III. nasledovne: Dlh na zročnom výživnom za
obdobie od 1.7.2015 do 30.8.2017 v sume 7.415 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach

po 50 eur spolu s bežným výživným tak, že neuhradenie čo i len jednej splátky má za následok splatnosť
celého dlhu.

8. Proti rozsudku v časti výživného podal odvolanie aj otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Poukázal na to, že dôvodom jeho odchodu do zahraničia bola skutočnosť, že prišiel o prácu vo svojom

odbore, v nasledujúcom období sa mu nepodarilo na území Slovenska sa riadne zamestnať, a preto
hľadal i s pomocou matky maloletej zamestnanie v zahraničí. Po tom, ako vycestoval do Veľkej Británie,
ktorá sa javila ako perspektívnym miestom, kde si nájde primeranú prácu, a vytvoril podmienky pre
maloletú P. a jej matku, táto odmietla za ním vycestovať, nakoľko jej nedokázal zabezpečiť, aby v
zahraničí nemusela pracovať. Od leta 2015 sa mu podarilo získať trvalé zamestnanie vo svojom odbore

za primeraných podmienok na území Veľkej Británie a v tomto zamestnaní naďalej zotrváva. Súd
ustálil výšku jeho príjmu za rozhodné obdobie vo výške 1.652 eur mesačne. Súd vo svojich úvahách
o výške výživného v bode 14/ odôvodnenia konštatuje, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky
deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť; by malo predstavovať 20 až 30 % jeho čistého príjmu s
prihliadnutím na individuálne okolnosti konkrétneho prípadu. Súd I. inštancie pochybil, keď napriek tomu,

žejednoznačnezistil,žeotecakopovinnýrodičtrvaložijevoVeľkejBritániiazároveňzistil,žesvojpríjem
dosahuje v rámci trvalého pracovného pomeru na území Veľkej Británie, pričom dosahuje príjem, ktorý
sa môže javiť na území Slovenskej republiky ako vyšší, vôbec nezobral do úvahy rozdielnosť životných
podmienok na území oboch krajín. Zo všeobecne dostupných zdrojov je zrejmé, že nevyhnutné životné
náklady, ktoré má pracujúci vo Veľkej Británii sú podstatne vyššie ako na území Slovenskej republiky,

pritom vôbec nejde o uspokojovanie jeho potrieb nad rámec nevyhnutných výdavkov. Zo všeobecne
dostupných zdrojov tiež vyplýva, že výdavky na nákup základných potravín, a ďalších výdavkov k napr.
zabezpečeniu nevyhnutnej hygieny, ako aj náklady spojené s bývaním a dopravou do zamestnania sú
neporovnateľne vyššie vo Veľkej Británii ako na Slovensku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutiaani nie je zrejmé, či sa súd uvedeným vôbec zaoberal, a teda vôbec nevyhodnotil rozdiely v oboch
krajinách,ktorésúdôležitéprerozhodnutievtejtoveci.Pokiaľsúdneberiedoúvahykonkrétnostiprípadu
a vychádza z bežnej praxe, ktorou sa však rozhoduje a berie do úvahy príjem rodičia ako aj jeho životné

náklady na území Slovenskej republiky, je podľa neho pochybením súdu, keď neprihliada na v konaní
preukázanúskutočnosť,žepríjempovinnéhorodičajedosiahnutýlensohľadomnajehoživotvzahraničí
a s ním spojené náklady. Súd I. inštancie pri rozhodovaní o výške výživného nezohľadnením vyššie
uvedeného v konečnom dôsledku vôbec neprihliada na životnú úroveň povinného rodiča. Pochybenie
súdu I. inštancie vidí i v tom, že súd pri rozhodovaní o výške výživného vôbec nezobral do úvahy

rozdielne majetkové pomery rodičov a to najmä v takom zásadnom rozdiele, keď otec nie je vlastníkom
žiadnej nehnuteľnosti, žije v prenajatom byte a matka dieťaťa je vlastníčkou tak bytu vo V. ako aj
rodinného domu a ďalších nehnuteľností v O.. Za nesprávny považuje i záver súdu I. inštancie v časti,
v ktorej dospel k záveru, že stanovil určité percento z príjmu otca, z čoho 17 % ustálil na výživné na
maloletú P. a 8 % z príjmu na druhé dieťa. I keď vezme do úvahy vekový rozdiel detí a skutočnosť,
že P. má zdravotné obmedzenia, čím sú zvýšené jej náklady, na druhé dieťaťa žijúce trvalo vo Veľkej

Británii vyčlenil len 8 % príjmu, pričom opätovne vôbec nezobral do úvahy skutočnosť, že zabezpečenie
základných životných potrieb vo Veľkej Británii je o viac ako 50 % vyššie než na území Slovenskej
republiky. Vzhľadom na uvedené si dovoľuje požiadať odvolací súd o preskúmanie a prehodnotenie
napadnutéhovýrokusúduI.inštancie,apozistení,žeodvolaniejedôvodné,abyodvolacísúdnapadnutý
výrok zmenil a sám rozhodol tak, že určí výživné vo výške 150 eur mesačne.

9. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletej. Uviedla, že otec predkladal súdu ako dôkazy listiny,
ktoré neboli originálmi, ale boli upravené, resp. nešlo o oficiálne - pravé listiny. Oficiálne dokumenty v
Anglicku neobsahujú údaj o dátume, kedy boli vydané. Naopak všetky zmluvy, potvrdenie či iné listiny
otca tento údaj obsahujú. Preto je na mieste domnievať sa, že tento údaj na nich otec upravil, resp.

doplnil. Otázkou zostáva, či ich otec upravil len čo sa dátumu týka alebo nimi manipuloval a upravoval
ich aj inak, aby boli v jeho prospech? Argumenty otca v jeho odvolaní neobstoja. Otec si najskôr dňa
30.11.2012 odišiel so svokrou do USA na 3 mesiace, potom prišiel späť na Slovensko vo februári a
dňa 10.06.2013 zase vycestoval do Kanady na 2 týždne. Tam aj odletel a zostal tam do októbra 2013.
Potom prišiel naspäť na Slovensko a v novembri 2013 vycestoval do Veľkej Británie. Pokiaľ ide o údajné

majetkové pomery - len kvôli otcovi je matka zadĺžená a má úver na byt, v ktorom býva, keďže ju otcovi
rodičia vyhodili z bývania, kde spolu s otcom bývali počas manželstva v roku 2015. Podotýka, že otec
sa všetkého majetku na Slovensku v roku 2013 vzdal počas manželstva v prospech svojich rodičov.
O tomto existujú notárske zápisnice a zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Ďalej rodinný dom v O.
dostala darom a za byt, v ktorom býva, spláca hypotéku. Ceny potravín vo Veľkej Británii sú na tej istej

úrovni ako na Slovensku, elektrina a plyn sú lacnejšie ako na Slovensku, benzín a nafta sú tiež lacnejšie
ako na Slovensku, vo Veľkej Británii sa väčšinou byty prenajímajú, málokto má dom, alebo byt vo svojom
vlastníctve. Byt sa dá prenajať od 150 libier mesačne a vyššie, ale sú aj byty, ktoré sa dostávajú od štátu.
Matka tamojšiu situáciu veľmi dobre pozná, nakoľko jej mama tiež žije v Anglicku a vie veľmi dobre, aké
sú ceny potravín, pohonných hmôt, energií, bývania, atď. Nie je pravda, že by sa na Slovensku v IT

sektore nebolo možné zamestnať. Dokonca zistila, že trh práce v oblasti IT v Bratislave ponúka rovnaké
finančné ohodnotenie ako v Anglicku, miestami dokonca vyššie.

10. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že súd v konaní vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré
sa zaoberalo takmer všetkými návrhmi strán. Nesúhlasí s vyjadrením matky o nedostatočnom zistení

majetkových pomerov na strane navrhovateľa. Za rozhodné obdobie v zmysle požiadavky súdu a
zaužívanej praxe preukazoval mzdu, ktorú mu vypláca zamestnávateľ na území Veľkej Británie a to
listinou potvrdenou jeho zamestnávateľom. Matka navrhla predloženie tlačiva P60, ktorým preukáže
poberanie akýchkoľvek ďalších benefitov zo strany štátu. Toto tlačivo za rozhodné obdobie predložil a
následne matka opätovne spochybnila v ňom preukazovanú informáciu a žiadala o doloženie listiny od

štátnej inštitúcie V. G. & S.. Nakoľko pred vynesením rozhodnutia požiadal danú inštitúciu o vystavenie
potvrdenia o výške benefitov, ktoré poberal vo Veľkej Británii, dňa 28.09.2017 mu bolo elektronickou
poštou doručené vyjadrenie dotknutého úradu. Matka uvádza vo vyjadrení k odvolaniu otca, že oficiálne
dokumenty v Anglicku neobsahujú údaj o dátume, kedy boli vydané a z uvedeného dôvodu spochybňuje
všetky listiny doručené do súdneho spisu. Listiny vydávané vo Veľkej Británii sú opatrené dátumami. Z

dodatočne predloženej listiny opäť vyplýva, tak ako i v konaní dokladaných listín, že nepoberal žiadne
benefity,ktorésúvisiasdetskýmiprídavkami.TaktiežztlačivaP60jezrejmé,akúdosahovalvýškuhrubej
mzdy, výšku odvedenej dane, skutočnosť: že obdržal v súvislosti s narodením druhého dieťaťa štátom
poskytovaný jednorazový benefit „otcovstvo" vo výške 279,16 eur. Vzhľadom na uvedené považuje zanadbytočné doplnenie dokazovania výpismi z účtu otca, keďže jeho príjem, ako aj vyplácané benefity
sú jednoznačne preukázané z doložených materiálov. Matka v konaní uvádza absolútne neprimerané
mesačné náklady dieťaťa k jej príjmu, nakoľko náklady vo výške 816,70 eur spolu s úverom vo výške

682 eur predstavujú sumu 1.498,70 eur, pričom príjem matky spolu s uhrádzaným výživným nedosahuje
sumu ani 1.000 eur a pritom v nákladoch sa nenachádzajú žiadne výdavky matky ako ani jej podiel
na bývaní. Takto predkladané mesačné náklady maloletého dieťaťa považuje za nereálne. Výživné má
spotrebný charakter a v konaní matka nepreukázala aké sú skutočné náklady dieťaťa, uvádzala len
hypotetické náklady a to ešte takým spôsobom, že každý mesiac by sa dostávala do straty minimálne

500 eur a to bez toho, aby sa zohľadňovali akékoľvek jej náklady. Poukazuje na to, že sama matka na
začiatku roka 2016 pretrhla akýkoľek kontakt medzi maloletým dieťaťom a rodinou otca. Pokiaľ ide o
rozhodnutie súdu, že ustálil rozhodný čas vo veci zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti a určenia
výživného počnúc dňom 10.03.2016 a nie 01.07.2015, toto považuje za právne správne v súlade so
znením dotknutých ustanovení Zákona o rodine, nakoľko matka nepreukázala žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa. Pokiaľ ide o nájom bytu vo výške 150 libier mesačne chce podotknúť, že každý má

právo na slušné primerané bývanie, pričom v konaní preukazoval porovnateľné cenové relácie s nájmom
uhrádzaným otcom. Od 150 libier mesačne sa skutočne dá bývať vo Veľkej Británii, ale ide o posteľ v izbe
s viacerými nájomcami, kvázi v ubytovni. Otec vycestoval do zahraničia z dôvodu, že si na Slovensku
nevedel nájsť zamestnanie vo svojom odbore s adekvátnym príjmom. Trh práce sa samozrejme mení,
avšak ani ku dnešnému dňu nemá žiadnu ponuku vo svojom odbore s primeraným mesačným príjmom

na území SR. Zároveň však chce podotknúť, že vo Veľkej Británii si už vybudoval zázemie a kariérny
postup vo svojom odbore, a preto úvahy o trhu na Slovensku považuje za irelevantné.

11. Kolízny opatrovník navrhol Rozsudok OS Dunajská Streda č. k. 6P/9/2016 zo dňa 05.09.2017
potvrdiť ako vecne správny.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP),
vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom I. inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia
dokazovania (§ 383 a § 384 CSP, § 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky a otca je dôvodné, v dôsledku čoho
je namieste rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

13. V predmetnom konaní matka podala návrh o úpravu práv a povinností k mal. P. tak, aby bola mal. P.
zverenádoosobnejstarostlivostimatkyaotecbolzaviazanýprispievaťnamaloletúpo400eurmesačne.
Styk nežiadala upraviť. Súd zveril mal. P. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať

výživným na mal. P. po 280 eur mesačne. Styk otca s mal. P. neupravil. Z odôvodnenia rozsudku
vyplýva, že výšku výživného (v ktorej časti podala matka a i otec odvolanie) súd vyčíslil na úrovni 17 %
z priemerného čistého mesačného zárobku otca 1.652 eur.

14. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je

ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

16. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože
platí pre nich, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni každého svojho rodiča. Životnú úroveň
však pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne
zistiteľná dôkazmi. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré

signalizujú prebytok finančných prostriedkov (účty za mobilný telefón, za internet, dovolenky, pohonné
hmoty do auta, poistky, sporenia a pod.). Významnou tiež môže byť výška prevzatého hypotekárneho
úveru, pretože nie je pravdepodobné, že peňažný ústav poskytne hypotekárny úver záujemcovi, ktorý
dostatočne nepreukáže schopnosť ho splácať v určenej výške. Pri skúmaní položky úveru je tiež dôležitézistiť, na aký účel bol úver poskytnutý, napr. kúpa bytu, auta, domu atď., na aké obdobie boli splátky
rozpočítané. Zanedbateľnú tiež výpovednú hodnotu má skutočnosť, na akom vozidle rodič jazdí, aké
sú mesačné náklady na toto vozidlo, kde býva, aké má koníčky, či sú finančné náročné alebo nie.

Hospodárenie rodiča by malo byť preukázané dostatočne, transparentne. Za schopnosti každého rodiča
treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia, tento však treba
pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o
subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti ako je fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav,
pracovné ponuky, časový priestor, skúsenosti v odbore, atď. Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne

okolnosti ako je dopyt na trhu, ohodnotenie rovnakej pozície, pre posúdenie možnosti a schopnosti
povinného rodiča, teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové
možnosti dané o. i. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných
skúseností. Ak súd zistí, že rodič zmenil doterajšie zamestnanie za menej výhodné, musí skúmať
či sa tak stalo z dôležitého dôvodu, či to boli organizačné dôvody, zdravotné, zmenou bydliska atď.
Príjem rodiča predstavuje tiež práca nadčas, ktorú je treba zohľadniť do určitej miery, tiež zvýšené

osobné vypätie rodiča a skutočnosť, že s prácou nadčas nemožno dlhodobo počítať ako s obligatórnym
činiteľom. Do príjmu rodiča v pracovnom pomere sa zohľadnia aj benefity z pracovného pomeru ako sú
diéty, poskytnuté finančné náhrady, napr. za auto, mobilný telefón tak, že ich súd započíta ako faktúry
určujúce životnú úroveň rodiča. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča treba posudzovať vždy
komplexne a najlepším ukazovateľom je práve životná úroveň rodiča.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu je odvolanie matky aj otca maloletej dôvodné, keď súd I. inštancie
nevykonal dostatočné dokazovanie potrebné pre prijatie záverov potrebných pre rozhodnutie spôsobom
akým učinil, navyše odôvodnenie rozhodnutia je nepreskúmateľné, keď nie je zrejmé, ktoré skutočnosti,
okrem príjmu otca zobral pri určení výšky výživného do úvahy.

18. Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že otec maloletej P. žije a pracuje vo Veľkej Británii. O
zárobkových pomeroch otca sa nachádza v spise potvrdenie o mzde zo dňa 22.02.2017, 21.04.2017,
26.05.2017, 22.08.2017, 02.12.2016, pričom súd vychádzal z priemerného mesačného netto príjmu
1.652 eur.

19. Pri hodnotení schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd vychádza z
reálnych zárobkových schopností a možností takéhoto rodiča, ktoré sú dané nielen jeho subjektívnymi
vlastnosťami (vzdelaním, pracovnými skúsenosťami, zdravotným stavom), ale aj okolnosťami
objektívneho charakteru, predovšetkým existenciou pracovných príležitostí primeraných subjektívnym

predpokladom povinného rodiča, či vôbec možnosťou zamestnať sa.

20. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd I. inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie na zistenie pomerov
otca maloletých detí. Hoci sa odvolací súd nestotožňuje s námietkou matky v tom, že súd nevykonal
dokazovanie na zistenie či otec nepoberá na mal. nejaké benefity (podľa názoru odvolacieho súdu je

potvrdenie predložené otcom postačujúcim - viď listinu vydanú V. G. & S. spolu s tlačivom P60 za
obdobie od 05.04.2016 do 05.04.207), na zistenie životných nákladov otca sú v spise doložené iba
čestné prehlásenia, ktoré matka maloletej sporovala a otec doložil nájomnú zmluvu a ďalšie listinné
dôkazy ohľadom nákladov, aktuálnych v danom čase. Súd I. inštancie však zveril maloletú P. počnúc
od 10.03.2016 a týmto dňom i rozhodoval o vyživovacej povinnosti otca. Navyše treba podotknúť, že

súd I. inštancie v rozhodnutí nijako konkrétne neodôvodnil, ako posúdil rodinné a majetkové pomery
oboch rodičov maloletej a v akej výške ustálil primerané náklady na uspokojovanie potrieb maloletej
aj s ohľadom na jej zdravotné problémy. Súd nezohľadnil dostatočne ani rozdielnu životnú úroveň a
životné náklady vo Veľkej Británii a na strane matky jej možnosti a schopnosti, jej rodinné a majetkové
pomery. Hoci uviedol, že súdy nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov

rodiča o vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná a nemusí vôbec zisťovať výdavky povinného rodiča
a môže sa obmedziť len na zistenie jeho možností, schopností prípadne majetkových pomerov ako
meradiel jeho životnej úrovne, z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, či súd vôbec skúmal možnosti a
schopnosti výživou povinného rodiča. Zákonná úprava kladie dôraz na povinnosť každého rodiča upraviť
si svoje osobné a zárobkové pomery tak, aby v prvom rade bol schopný plniť si riadne a včas vyživovaciu

povinnosť voči svojim nezaopatreným potomkom.

21. Odvolací súd zdôrazňuje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a
princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, a teda v rámcidokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje vyšetrovací
resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli
účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

22. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

23. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia

v zmysle citovaného § 220 ods. 2 OSP, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné
rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv

účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo
na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj
s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr.
rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a
dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy

rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na
každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c.
Grécko z 29.05.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.02.1998).

24. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn.

III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku
46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede

na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“

25. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku prvoinštančného súdu s vyššie citovaným
zákonným ustanovením a jeho uvedeným výkladom je zrejmé, že súd I. inštancie sa ním dôsledne

neriadil. Z odôvodnenia rozsudku totiž nie je možné zistiť vyššie uvedené pre rozhodnutie súdu
relevantné skutočnosti, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku neúplným, čo zároveň bráni
odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok riadne preskúmať. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku
absentuje dostatočná a presvedčivá argumentácia súdu I. inštancie, na základe akých dôkazov a na
základe akých myšlienkových úvah, pri aplikácii ktorých konkrétnych ustanovení Zákona o rodine dospel

k záveru o výške výživného, pričom takto určené výživné považoval za primerané a zodpovedajúce
nielenodôvodnenýmpotrebámmaloletejP.,sprihliadnutímnaaktuálnemožnostiaschopnostimatky,ale
i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného otca, ktoré súd I. inštancie dostatočne
nezisťoval a tak ani náležite nezohľadnil.

26. V dôsledku vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie v napadnutých častiach o
určení výživného a dlžného výživného s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil, keďže takýmto
postupom súdu sa odňala účastníkom možnosť konať pred súdom, v naznačenom smere i nedostatočnezistil skutkový stav, a podľa § 391 ods. 1 CSP vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu I. inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

27. Povinnosťou prvoinštančného súdu bude opätovne vyhodnotiť všetky okolnosti daného prípadu,
doplniť dokazovanie so zameraním na zistenie sociálnych, majetkových pomerov na strane matky, otca
i maloletého dieťaťa, zistiť ich aktuálne príjmy, ale treba posúdiť aj možnosti a schopnosti výživou
povinného rodiča, vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania a vo veci
opätovnerozhodnúť,pričomrozhodnutiejepotrebnénáležitevsúladesust.§220ods.2CSPodôvodniť.

28. V novom rozhodnutí rozhodne súd I. inštancie aj o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho
konania (§ 391 ods. 3 CSP).

29. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).